Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Poprad
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Erika Borovská
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 22C/59/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8725203334
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Borovská
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2025:8725203334.1
Uznesenie
Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom: C. XXX, 059 71, právny zástupca: AK Berčo s. r. o., J. Hanulu 19, 052 01 Spišská Nová Ves,
IČO 5432 9281, žalovaný: D. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom: C. XXX, 059 71, o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. N a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:
U k l a d á žalovanému, aby sa zdržal nakladania s osobným motorovým vozidlom zn. Toyota,
RAV4, ev. č. E., VIN:D., rok výroby 2019, šedá metalíza tmavá, najmä prevedením vlastníckeho
práva kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, zámennou zmluvou, vložením ako nepeňažného vkladu do
základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, zaťaženia vecným bremenom, prenajatia,
vypožičania, odstránenia, zničenia, poškodenia, urobenia neupotrebiteľným, a to do právoplatného
skončenia konania medzi stranami o úpravu nakladania s predmetným vozidlom.
II. Žalobkyni u k l a d á povinnosť podať proti žalovanému žalobu o úpravu nakladania s motorovým
vozidlom zn. Toyota, RAV4, ev. č. E., VIN: D., rok výroby 2019, šedá metalíza tmavá, do 15 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.
o d ô v o d n e n i e :
1.Dňa05.09.2025žalobkyňapodalanatunajšísúdnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,ktorým
požiadala súd, aby zakázal žalovanému akokoľvek nakladať s osobným motorovým vozidlom zn. Toyota
RAV4,ev.č.E.,VIN:D.,rokvýroby2019(ďalejužlen„vozidlozn.Toyota“),atonajmäpreviesťvlastnícke
právo k tomuto vozidlu kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, zámennou zmluvou, vložiť toto vozidlo
ako nepeňažný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, zaťažiť toto vozidlo
vecným bremenom, vozidlo prenajať, vypožičať, odstrániť, zničiť, poškodiť, urobiť neupotrebiteľným
alebo nakladať s týmto vozidlom iným spôsobom, a to bez súhlasu žalobkyne. Návrhom súčasne
požiadala, aby súd spolu s nariadením neodkladného opatrenia neuložil žiadnej zo strán povinnosť
podať žalobu vo veci samej, a aby žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
o nariadenie neodkladného opatrenie v plnom rozsahu.
2.Návrhzástupcažalobkyneodôvodniltak,žestranysúmanželmi.Manželstvo,ktoréjezapísanévknihe
manželstievmatričnéhoúraduPoprad,zväzok28,ročník2013,strana120,poradovéčíslo135,manželia
uzavreli dňa 27.07.2013. Uzavretím manželstva vzniklo zároveň aj bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov. Počas trvania manželstva manželia nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva vozidlo
zn. Toyota. Technický preukaz na toto vozidlo bol vydaný dňa 18.01.2024, pričom ako vlastník vozidla
je zapísaný iba žalovaný. Dôvodom, prečo je iba žalovaný zapísaný ako vlastník vozidla je skutočnosť,
že pri zápise vlastníka vozidla do technického preukazu neexistuje možnosť, aby ako bezpodieloví
spoluvlastníci boli zapísaní obaja manželia. Okrem vozidla zn. Toyota manželia mali v bezpodielovom
spoluvlastníctve aj ďalšie osobné motorové vozidlo zn. Mercedes C220 CDI, rok výroby 2006, (ďalej užlen „vozilo zn. Mercedes“), ktorého ako vlastník bol tiež v technickom preukaze zapísaný len žalovaný.
Medzi manželmi platilo, že vozidlo zn. Toyota užívala žalobkyňa a vozidlo zn. Mercedes užíval žalovaný.
Z internetovej stánky www.bazos.sk žalobkyňa zistila, že žalovaný bez jej vedomia zadal inzerát na
predaj vozidla zn. Mercedes. Inzerát bol následne dňa 14.08.2025 vymazaný. Odvtedy žalobkyňa
vozidlo zn. Mercedes nevidela. Je tak zrejmé, že žalovaný vozidlo predal a peňažné prostriedky si
ponechal pre seba. Medzi manželmi pritom nikdy neexistovala dohoda o tom, že by sa vozidlo zn.
Mercedes malo odpredať. Napriek tomu žalovaný ho odpredal, pričom žalobkyni tvrdil, že ho odviezol
do autoservisu. Žalobkyňa, ktorá si to bola overiť, však vozidlo v autoservise nenašla. Medzi manželmi
tiež nikdy neexistovala dohoda, že by sa malo odpredať aj vozidlo zn. Toyota. Žalovaný žalobkyni ani
nikdy nepovedal, že by mal záujem toto vozidlo odpredať. Napriek tomu žalovaný vozidlo zn. Toyota
inzeruje a ponúka na predaj, minimálne prostredníctvom stránky F.. Žalovaný tak robí nielen bez súhlasu
žalobkyne, ale aj bez toho, aby ju vôbec o tejto skutočnosti informoval. Vozidlo zn. Toyota pritom ponúka
na predaj za kúpnu cenu 24.499 eur. Podľa aktualizovaného inzerátu dňa 05.09.2025 (deň podania
návrhu) žalovaný kúpnu cenu znížil na 22.499 eur. Je tak zrejmé, že žalovaný má záujem vozidlo
zn. Toyota odpredať čím skôr, a že pre neho nie je rozhodujúce, aby vozidlo odpredal výhodnejšie,
ale aby tak urobil čím skôr, a to aj pod cenu. Dňa 04.09.2025 žalovaný kontaktoval žalobkyňu s tým,
aby mu vydala veľký technický preukaz od vozidla zn. Toyota, ktorý potrebuje na prepis vozidla na
dopravnom inšpektoráte. Žalobkyňa nemá záujem vydať žalovanému tento preukaz, nakoľko vozidlo
užíva. Toho istého dňa žalovaný žalobkyni cestou SMS oznámil, že nahlásil jeho stratu a požiadal
dopravný inšpektorát o vydanie nového technického preukazu, ktorý mu bol aj vydaný. Žalovaný tak
disponuje novým veľkým technickým preukazom od vozidla zn. Toyota, a to napriek tomu, že dobre vie,
že žalobkyňa disponuje veľkým technickým preukazom. Žalovaný sa tak pripravil sa na to, aby mohol
vykonať prepis vlastníctva k vozidlu zn. Toyota na záujemcu o kúpu. Žalovaný nalieha na žalobkyňu,
aby v pondelok dňa 08.09.2025 mu toto vozidlo pristavila s tým, že údajne potrebuje cestovať na
nejaký pracovný pohovor. Žalobkyňa je presvedčená, že žalovaný mieni vozidlo zn. Toyota odpredať,
s čím nesúhlasí. Preto takýto predaj by bol podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný.
Žalobkyňa vozidlo potrebuje pre seba a na starostlivosť o dve maloleté deti pochádzajúce z manželstva
so žalovaným, mal. G. B., nar. XX.XX.XXXX, a mal. E. B., nar. XX.XX.XXXX. Žalobkyňa má trvalý pobyt
na adrese C. XX, H. I., pracuje v meste Kežmarok. Mal. Viktória je žiačkou ZŠ Nižná J. G. I., a mal. Alexej
navštevuje MŠ Hradné námestie č. 38 v Kežmarku. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené, a to aj
pre fyzické násilie žalovaného voči žalobkyni. Žalobkyňa preto bude v krátkom čase podávať návrh na
rozvod manželstva. Žalovaný aktuálne pracuje na smeny v reštaurácii v Liptovskom Jane. Žalobkyňa
v dňoch, keď je žalovaný doma, sa s deťmi v spoločnom dome v Tvarožnej nezdržiava. Zjavne preto sa
žalovaný snaží speňažiť spoločný majetok, aby nemusel byť vyporiadaný po rozvode. Žalobkyňa však
s takým nakladaním so spoločným majetkom nesúhlasí. Jedná sa o majetok vysokej hodnoty a žalovaná
vozidlo zn. Toyota potrebuje na uspokojovanie svojich každodenných potrieb a potrieb maloletých detí.
3.Vprílohenávrhuzástupcažalobkynepredložilsúdusobášnylist,potvrdeniaonávšteveškôl,technické
preukazy vozidla zn. Toyota, inzeráty zo dňa 04.09.2025 a 05.09.2025 a snímky komunikácie strán
prostredníctvo SMS správ zo dňa 04.09.2025. Uviedol, že má za to, že žalobkyňa listinami osvedčila,
že: žalovaný má záujem odpredať vozidlo zn. Toyota patriace do bezpodielového spoluvlastníctva
strán bez súhlasu žalobkyne, resp. napriek nesúhlasu žalobkyne, že žalovanému formálne nič nebráni
vykonať prepis vozidla zn. Toyota na dopravnom inšpektoráte, pretože iba on je evidovaný ako
vlastník, že žalobkyňa vozidlo zn. Toyota nevyhnutne potrebuje pre svoje potreby a potreby maloletých
detí, že žalovaný odpredal vozidlo zn. Mercedes patriace tiež do bezpodielového vlastníctva strán a
výťažok si ponechal pre vlastnú potrebu, a že strany iné motorové vozidla nevlastnia, ani neužívajú.
Nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi
stranami. Preto nie je dôvodné, aby súd ukladal žalobkyni alebo žalovanému povinnosť podať žalobu
vo veci samej. Zánikom bezpodielového spoluvlastníctva strán právoplatnosťou rozsudku rozvode
manželstva a jeho následným vyporiadaním dôjde k takej zmene pomerov, ktorá môže odôvodniť aj
zmenu nariadeného neodkladného opatrenia. Do tejto doby je však dôvodné, aby neodkladné opatrenie
trvalo, aby žalovaný nemohol bez súhlasu žalobkyne vozidlom zn. Toyota spôsobom popísaným v
návrhu nakladať. Nakladanie s vozidlom zn. Toyota, ktoré žalovaný ponúka na predaj za 24.499 eur,
resp. 22.499 eur, nie je bežným úkonom medzi manželmi, na ktorý by nebol potrebný súhlas oboch
manželov.
4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.5. Podľa § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie súd nariadi iba za
predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
6. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane
uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
8. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
9. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
10. Podľa § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude
trvať len po určený čas.
11. Podľa § 336 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred
začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote
žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným
opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa
odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
12. Podľa § 337 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred
začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa
neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych
následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa
odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj
nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej
výkonom neodkladného opatrenia.
13. Podľa cit. právnej úpravy Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie ako formu civilného
procesného zabezpečovacieho prostriedku môže súd nariadiť na návrh pred začatím konania, počas
konania, a aj po jeho skončení. Civilný sporový poriadok pre nariadenie neodkladného opatrenia
predpokladá dva dôvody, a to buď potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán alebo obavu, že
bude ohrozená exekúcia. Osobitnej povahe tohto procesného zabezpečovacieho inštitútu zodpovedá
zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd
spravidla rozhodne bez výsluchu, bez vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Dokazovanie v
zmysle § 185 a nasl. Civilného sporového poriadku súd nevykonáva (pre krátkosť času ani zvyčajne
nemôže). Pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, prípadne
aj z obsahu žaloby vo veci samej, ak bola podaná, a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným
návrhom alebo žalobou vo veci samej osvedčené. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia má povahu iba osvedčovania, tzn. spravdepodobňovania najvýznamnejších
pre rozhodnutie relevantných skutočností.
14. Základnými predpokladmi nariadenia každého neodkladného opatrenia podľa Civilného procesného
poriadku, ktoré súd musí vždy skúmať, sú: osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými
stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), osvedčenie, že uložením
požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ
domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný
právny stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity).15. V prejednávanej veci žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala pred začatím
konania vo veci samej. Preto súd mohol vychádzať iba z obsahu návrhu, listín priložených k návrhu
a skutočností zistených z verejných registrov a zoznamov. Návrhom sa domáhala uloženia zákazu
žalovanému nakladať s vozidlom zn. Toyota, najmä previesť vlastnícke právo k tomuto vozidlu
kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, zámennou zmluvou, vložiť toto vozidlo ako nepeňažný vklad
do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, zaťažiť toto vozidlo vecným bremenom,
prenajať, vypožičať, a tiež odstrániť, zničiť, poškodiť, urobiť neupotrebiteľným, alebo nakladať s týmto
vozidlom iným spôsobom, a to bez súhlasu žalobkyne. Neodkladné opatrenie navrhovala nariadiť
bez časového obmedzenia s tvrdením, že nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia možno
dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Zánikom bezpodielového spoluvlastníctva strán
právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva a jeho následným vyporiadaním dôjde k takej zmene
pomerov, ktorá môže odôvodniť aj zmenu nariadeného neodkladného opatrenia. Bezodkladnosť potreby
nariadenia neodkladného opatrenia dôvodila tak, že vozidlo zn. Toyota nevyhnutne potrebuje pre svoje
potreby a potreby dvoch maloletých detí, že žalovaný už odpredal vozidlo zn. Mercedes, ktoré patrilo
do bezpodielového spoluvlastníctva strán, výťažok si ponechal pre vlastnú potrebu, snaží sa rýchlo
odpredať aj vozidlo zn. Toyota, a strany tak iné motorové vozidla nevlastnia, ani neužívajú.
16.Úvodomsúdpovažujezapotrebnézdôrazniť,ževkonaníonariadenieneodkladnéhoopatrenianieje
úlohousúduvykonávaťdokazovaniepodľa§185anasl.Civilnéhosporovéhoporiadku.Súdturozhoduje
v zjednodušenom a zrýchlenom konaní, bez nariadenia pojednávania, bez vyjadrenia druhej strany,
len na základe v konaní osvedčených skutočností. Preto potreba bezodkladne upraviť pomery strán
neodkladným opatrením musí už z povahy neodkladného opatrenia byť daná naliehavosťou situácie, v
ktorej vyčkávanie až na konečné rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom dokazovaní) nemusí byť
únosným, pretože by zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých procesných postupov v konaní
o veci, vrátane dokazovania, mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak vôbec) odvrátiť.
17. V prejednávanej veci súd z fotokópie sobášneho listu predloženého žalobkyňou spolu s návrhom
(čl. 7 spisu) zistil, že strany uzavreli manželstvo dňa 27.07.2013. Manželstvo bolo zapísané v knihe
manželstiev matričného úradu Poprad vo zväzku 28, ročník 2013, na strane 120, pod poradovaným
číslom 135. Podľa lustrácie v registri obyvateľov SR (čl. 20 - 21 spis) a potvrdení o návšteve škôl (čl.
14 - 15 spisu) z manželstva pochádzajú 2 maloleté deti, G. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je v školskom
roku 2025/2026 žiačkou ZŠ, K. J. X, I., a E. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý navštevuje Spojenú MŠ, Hradné
námestie 38, Kežmarok. Manželia sú od 15.06.2022 doposiaľ prihlásení k trvalému pobytu na adrese
C. XXX, H. I..
18. Z fotokópií osvedčení o evidencii vozidla zn. Toyota (čl. 8 a čl. 12 spisu) vyplýva, že vozidlo zn.
Toyota bolo vyrobené v roku 2019, do evidencie v SR bolo prvý krát zaevidované 15.11.2023, pričom
ako jeho vlastník a držiteľ je zapísaný žalovaný.
19. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí
získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo
výkonupovolanialenjednéhozmanželov,avecívydanýchvrámcipredpisovoreštitúciimajetkujedného
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pre uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
20. Podľa § 144 Občianskeho zákonníka veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia
spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a
udržiavaním.
21. Podľa § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže
vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny
úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia
spoločne a nerozdielne.
22. Podľa § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a
povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich
súd.23. Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia
alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome
alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť
užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva,
prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.
24. Súd pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení v prejednávanej veci považoval za dostatočne
žalobkyňou osvedčené, že medzi stranami existuje od roku 2013 právny vzťah založený uzavretím
manželstva, na ktoré zákon ako kogentný dôsledok viaže vznik bezpodielového spoluvlastníctva
manželov (§ 143 Občianskeho zákonníka). A tiež, že vozidlo zn. Toyota, ktoré bolo vyrobené v roku
2019, a ktoré je zapísané v osvedčení o evidencii vozidla na žalovaného ako jeho vlastníka a držiteľa,
bolo nadobudnuté počas trvania tohto manželstva strán. Preto súd považoval za dostatočne osvedčený
právny záver, že medzi stranami ako manželmi existuje právny vzťah bezpodielových spoluvlastníkov
vozidla zn. Toyota, nakladania s ktorým sa neodkladné opatrenie týka. Vychádzajúc z cit. § 143
Občianskeho zákonníka vo všeobecnosti platí, že veci, ktoré môžu byť predmetom bezpodielového
spoluvlastníctva, medzi ktoré nepochybne patrí aj motorové vozidlo, a ktoré boli nadobudnuté jedným
z manželov za trvania manželstva, sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, s výnimkami
špecifikovanými v tomto ustanovení. Žalobkyňa v návrhu netvrdila, že by sa malo jednať o niektorú
z týchto výnimiek. Takýto záver nevyplýva ani z obsahu vzájomnej komunikácie strán zachytenej na
snímke SMS správ na čl. 11 spisu. Žalobkyňa tiež netvrdila, že by medzi manželmi existovala osobitná
úprava bezpodielového spoluvlastníctva (§ 143a Občianskeho zákonníka). Podľa § 114 ods. 3 posledná
veta zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v dokladoch
vozidla ako vlastník môže byť zapísaná len jedna osoba. Preto zápis žalovaného ako vlastníka a držiteľa
vozidla zn. Toyota nie je dôvodom, ktorý by záver súdu o osvedčení uvedeného právneho záveru
mohol závažnejšie spochybniť. Pokiaľ žalovaný v snímke SMS správy na čl. 11 spisu o. i. uvádza, že
„ ... nemôžem si dovoliť nepredať auto. To sú moje súkromné peniaze z II. piliera ...“, súd opakovane
zdôrazňuje, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súdu neprislúcha vykonávať akékoľvek
dokazovanie podľa § 185 a nasl. Civilného sporového poriadku, ktoré môže vykonávať iba v konaní
vo veci samej. Pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení súd nemal osvedčenú skutočnosť, že by
vozidlo zn. Toyota bolo nadobudnuté len z výlučných prostriedkov žalovaného.
25. Súd ďalej považoval tiež za dostatočne osvedčené skutočnosti, že žalovaný má zámer odpredať
vozidlo zn. Toyota, patriace do bezpodielového spoluvlastníctva strán, a to za situácie, že žalobkyňa
s jeho predajom nesúhlasí. Tieto skutočnosti pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení žalobkyňa
osvedčila snímkami údajov z internetovej stránky F. (čl. 9 a 10 spisu), ako aj obsahom vzájomnej
komunikácie strán formou SMS správ, zachytenej na snímkach na čl. 11-12 spisu. Podľa týchto dôkazov
na internetovej stránke F. dňa 04.09.2025 bol zverejnený inzerát na predaj vozidla zn. Toyota za kúpnu
cenu 24.499 eur, a dňa 05.09.2025 za kúpnu cenu 22.499 eur. Podľa obsahu SMS správ a fotokópie
osvedčenia o evidencii vozidla (čl. 13 spisu) žalovaný si dňa 04.09.2025 vybavil nové osvedčenie
o evidencii tohto vozidla zn. Toyota z dôvodu nahlásenia jeho straty. Z obsahu SMS správ sa pritom
javí, že žalovaný tak učinil potom, čo mu žalobkyňa zrejme oznámila, že doklady stratila („...doklady
som vybavil nanovo, ak nájdeš staré, nepoužívaj ich, sú nahlásené ako stratené...“). Žalovaný tak
má možnosť právne nakladať s vozidlom zn. Toyota a vlastníctvo k vozidlu previesť kúpnou zmluvou,
prípadne nakladať s ním aj inými právnymi spôsobmi (darovacou zmluvou, zámennou zmluvou, vložiť ho
ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti, prenajať, vypožičať a pod). Žalobkyňa tak dostatočne
osvedčila aj ďalší právny záver, a to, že medzi stranami ako manželmi existuje nezhoda v otázke
nakladania s vozidlom zn. Toyota ako vecou patriacou do ich bezpodielového spoluvlastníctva, a to
v otázke jeho predaja tretej osobe.
26. Počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov až do jeho zániku má každý manžel
rovnaké práva aj povinnosti k ich spoločnému majetku. Pri výkone svojho vlastníckeho práva je
obmedzený rovnakým právom druhého manžela. Spôsob správy spoločného majetku upravujú cit ust.
§ 144 a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa ktorých obidvaja manželia majú k spoločným veciam
rovnaké vzťahy a rovnaké možnosti tieto veci užívať a spravovať ich. Kým cit. ust. § 144 ods.
1 Občianskeho zákonníka obsahuje právnu úpravu vnútorných vzťahov manželov pri výkone práv
a povinností týkajúcich sa spoločných vecí, cit. ust. § 145 Občianskeho zákonníka je vyjadrením vzťahu
manželov ako bezpodielových spoluvlastníkov vecí navonok k tretím osobám. Tu zákon rozlišuje bežnéveci týkajúce sa spoločných vecí, ktoré môže vybavovať každý z manželov, a ostatné veci, pri ktorých je
potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný (§ 40a Občianskeho zákonníka). Rámec
bežných vecí spravidla presahujú také úkony, ktorými sa mení podstata spoločného majetku alebo sa
podstatným spôsobom znižuje jeho hodnota. O bežnú vec nepôjde predovšetkým v prípade nakladania
s vecou väčšej hodnoty v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov jej predajom, kúpou, darovaním,
prevodom na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, inými formami scudzenia, zaťažením
záložným právom alebo vecným bremenom, atď.
27. Ak sa manželia o výkone práv a povinností vyplývajúcich z ich bezpodielového spoluvlastníctva
nedohodnú, právomoc na rozhodovanie sporov vyplývajúcich zo správy spoločného majetku má podľa
cit. § 146 Občianskeho zákonníka súd. Nezhody medzi manželmi sa pritom môžu týkať spôsobu a
rozsahu užívania spoločnej veci, dispozície s ňou, údržby, opráv alebo investícií do spoločnej veci,
vynakladania prostriedkov na udržiavanie a zachovanie spoločnej veci, spôsobu nakladania s vecou
alebo iných práv a povinností vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva. Cit. ust. § 146 ods. 1
Občianskehozákonníkasatýkaakonezhôdvyplývajúzcit.ust.§144,takajnezhôdvyplývajúcichzcit.§
145 Občianskeho zákonníka. Zahŕňa všetky nezhody manželov, tzn., ako nezhody pri bežných úkonoch,
pri ktorých nie je potrebný súhlas druhého manžela, tak aj pri ostatných úkonoch, pri ktorých zákon
vyžaduje súhlas druhého manžela. Ochrany podľa § 146 Občianskeho zákonníka sa možno domáhať
nielen v prípade, keď došlo k nezhode v rámci spoločného užívania vecí, ale aj v prípade, ak jeden
z manželov svojvoľne bráni druhému v užívaní spoločnej veci, nehospodárne nakladá so spoločnou
vecou alebo takúto vec užíva spôsobom, kedy na spoločnom majetku vzniká škoda. Súdna prax
rozlišuje medzi právom vec užívať a právom s vecou nakladať. Pod užívaním veci sa rozumie realizácia
úžitkovej hodnoty veci zahŕňajúca právo vec spotrebovať. Pod nakladaním s vecou sa v právnom slova
zmysle rozumie právo rozhodovať o prevode vlastníctva alebo o inej právnej dispozícii s vecou, vrátane
prenájmu, či výpožičky veci, a pod. Súd vo veci rozhoduje rozsudkom, pričom za podmienok uvedených
v § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku možno vzťahy medzi manželmi upraviť aj dočasne
nariadením neodkladného opatrenia. Rozsudkom sa môžu sporné vzťahy medzi manželmi upraviť len
do doby vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. Formou nariadenia neodkladného opatrenia je
možné domáhať sa okamžitej úpravy iba do skončenia konania, v ktorom sa takto dočasne upravené
vzťahy účastníkov usporiadajú s konečnou platnosťou meritórnym rozhodnutím súdu v konaní podľa cit.
§ 146 Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie súdu má konštitutívne účinky a povahou ide o rozhodnutie
vydané pod klauzulou rebus sic stantibus (veci zostanú také, aké sú). Ak sa zmenia okolnosti, za
ktorých bolo pôvodné rozhodnutie vydané, je možné kedykoľvek žiadať o zmenu úpravy práv a
povinností manželov k spoločnej veci. Rozhodovanie súdu o nezhodách manželov podľa cit. § 146 ods.1
Občianskeho zákonníka musí rešpektovať práva oboch bezpodielových spoluvlastníkov na rovnocenné
užívanie spoločnej veci. Určený spôsob užívania musí vyhovovať požiadavke vyváženosti práv a
povinností oboch spoluvlastníkov, a zároveň musí ísť o úpravu, ktorou sa zabezpečí účelné využitie
veci a vylúči vznik ďalších rozporov. Rozhodnutím súdu pritom nemožno niektorého z bezpodielových
spoluvlastníkov úplne vylúčiť z užívania spoločnej veci, ak nejde o prípad uvedený v § 146 ods. 2
Občianskeho zákonníka (fyzické alebo psychické násilie vo vzťahu domu alebo bytu) alebo iný legitímny
dôvododôvodňujúcizásahdovlastníckehoprávajednéhozmanželov.Akjepredmetombezpodielového
spoluvlastníctva osobný automobil tak, ako je to aj v prejednávanej veci, nemôže sa jeden manžel
domáhať na druhom manželovi, aby sa zdržal jeho užívania, a tak vylúčiť druhého manžela z možnosti
spoločného užívania vozidla (R 42/1964). Aj pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je
treba rešpektovať zásadu rovnoprávneho povstania oboch manželov pri užívaní spoločnej veci, z ktorej
vyplýva, že podiel každého z nich by mal byť zásadne rovnako veľký. Ako vyplýva z ustálenej súdnej
praxe spoločná vec môže byť rozhodnutím súdu ponechaná v spoločnom užívaní oboch manželov alebo
môže byť daná do striedavého užívania. Pri rozhodovaní musí súd prihliadať aj na to, či záujem užívať
spoločnú vec majú obaja bezpodieloví spoluvlastníci. Ak bezpodielový spoluvlastník, ktorý nemá záujem
vec užívať osobne, má záujem prenechať vec do prenájmu, či do výpožičky, je rozhodnutie o takomto
práve nakladať s vecou možnou súčasťou rozhodnutia podľa § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Podmienkou je však podanie takéhoto návrhu niektorým z manželov.
28. V kontexte uvedeného súd mal za to, že v prejednávanej veci, v ktorej žalobkyňa dostatočne
osvedčila zámer žalovaného predať vozidlo zn. Toyota tretej osobe bez jej súhlasu ako druhého
bezpodielového spoluvlastníka, a konať tak v rozpore s cit. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
je dôvodné poskytnúť žalobkyni dočasnú právnu ochranu neodkladným opatrením do doby, kým súd
po vykonaní riadneho dokazovania v spore medzi manželmi o nakladanie s vozidlom zn. Toyota akospoločnou vecou meritórne nerozhodne. Súd mal za to, že žalobkyňa osvedčila potrebu bezodkladnej
právnej úpravy neodkladným opatrením z dôvodu existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej
ujmy na jej právach v prípade, že žalovaný vozidlo odpredá, alebo bude s ním inak právne nakladať.
Žalobkyňa síce neosvedčila tvrdenia, že práve toto vozidlo zn. Toyota nevyhnutne potrebuje pre seba
a na starostlivosť o mal. deti, ktoré navštevujú školy v Kežmarku. Ani tvrdený predaj vozidla zn.
Mercedes, ktoré malo byť tiež v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, žalovaným, a tiež, že
manželia už ďalšie vozidla neužívajú. Zástupca žalobkyne v návrhu uviedol, že žalovaný aktuálne
pracuje na zmeny v reštaurácii v Liptovskom Jáne, a žalobkyňa v dňoch, keď je žalovaný doma, sa
s deťmi v spoločnom dome v Tvarožnej nezdržiava. Nie je tak zrejmé, kde sa žalobkyňa prevažne
zdržiava, či v prípade predaja vozidla zn. Toyota by si žalobkyňa nemohla za spoločné prostriedky
zabezpečiť adekvátnu náhradu, prípadne lacnejšie vozidlo, napr. aj prostredníctvom lízingu.
29. Súd za rozhodujúce pre nariadenie neodkladného opatrenia považoval v konaní osvedčené
skutočnosti, že žalovaný mieni vozidlo zn. Toyota odpredať, a že podľa obsahu SMS správ tak mieni
urobiť rýchlo z dôvodu, že nutne potrebuje peniaze, čomu nasvedčuje zníženie požadovanej kúpnej
ceny o 2.000 eur v krátkom čase. Podľa obsahu SMS správ žalovaný sa vyjadril: „...nemôžem si
dovoliť nepredať auto. To sú moje súkromné peniaze z II. piliera...“. Za danej situácie je tak dôvodné
jednak predpokladať, že žalovaný v snahe rýchleho odpredaja by vozidlo mohol odpredať za nižšiu
kúpnu cenu, ako je jeho trhová hodnota, a tak poškodiť spoločný majetok. A tiež, že výťažok z predaja
vozidla, ktorý v prípade, že vozidlo patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, by mal byť
tiež príjmom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, by žalovaný skôr, ako dôjde k meritórnemu
rozhodnutiu súdu vo veci samej, použil len pre svoje potreby. Navyše, ak by žalovaný odpredal vozidlo,
alebo urobil iný právny úkon s vozidlom, ktorý nie je bežný bez súhlasu žalobkyne, podľa cit. § 145
ods. 1 Občianskeho zákonníka by síce išlo o neplatný právny úkon, a žalobkyňa by sa podľa § 40a
Občianskeho zákonníka mohla dovolávať jeho relatívnej neplatnosti. Podľa judikatúry však: „ Kto v čase
pred dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu previedol na tretiu osobu vec nadobudnutú
na základe tohto právneho úkonu, disponoval s vecou ako vlastník a jeho dispozícia mala právne
účinky prevodu vlastníctva. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nemá vplyv na právne
postavenie tretích osôb, ktoré dobromyseľne nadobudli vlastníctvo od účastníka relatívne neplatného
právneho úkonu v čase, ktorý predchádzal dovolaniu sa relatívnej neplatnosti“. Rozsudok NS SR sp.zn.
6Cdo 221/2010 z 20.12.2011, R 31/2013). Tzn., žalobkyňa by sa aj v prípade uplatnenia práva na
dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu vykonaného žalovaným bez jej súhlasu v rozpore
s cit. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka mohla dostať do situácie, že by už nemohla od tretej osoby
požadovať vrátenie veci, a pre účely konečného rozhodnutia v merite veci by už nebolo možné navrátiť
veci do pôvodného stavu.
30. Súd mal za to, že neodkladné opatrenie zakazujúce žalovanému nakladať s vozidlom zn. Toyota
spôsobmi požadovanými žalobkyňou v návrhu je však dôvodné nariadiť len dočasne. Iba tak sa totiž
nevytvorí nenávratný stav a žalovaný nebude obmedzený v nakladaní s týmto vozidlom len do času,
kým súd vo veci meritórne nerozhodne. Iba tak právne účinky dočasného neodkladného opatrenia
neobmedzia žalovaného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality).
Súd len dodáva, že je zrejmé, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením
(princíp subsidiarity), keďže zabezpečovacie opatrenie je z povahy veci vylúčené (žalobkyňa sa
nedomáha peňažného plnenia, ale ide o spor manželov o právach a povinnostiach vyplývajúcich
z bezpodielového spoluvlastníctva manželov).
31. Podľa cit. § 336 ods. 1 až 3 Civilného sporového poriadku ak súd nariadi neodkladné opatrenie
pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote
žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným
opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa
odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom
opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná. Keďže v prejednávanej veci súd dospel k záveru,
že navrhované neodkladné opatrenie má povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu
k hmotnoprávnemu nároku upravenému v cit. ust. § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spolu s
nariadením neodkladného opatrenia uložil žalobkyni povinnosť podať proti žalovanému žalobu o úpravu
(určenie) nakladania so spoločnou vecou vozidlom zn. Toyota podľa § 146 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Neodkladné opatrenie súd tak nariadil s časovým obmedzením do skončenia konania vo vecisamej, ktoré je viazané na podanie žaloby žalobkyňou v zmysle výroku II. do 15 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia.
32.Vzhľadomnato,žesajednáokonanieoneodkladnomopatrení, ktoréniejeneodkladnýmopatrením
vo veci samej, rozhodne o nároku na náhradu trov tohto konania v zmysle ust. § 262 ods.1 Civilného
sporového poriadku súd v rozhodnutí, ktorým sa predmetné konanie bude končiť, a to buď v konaní vo
veci samej, ak žalobkyňa podá žalobu v zmysle výroku II. tohto uznesenia, alebo podľa § 336 ods. 3
Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak žaloba nebude v stanovenej lehote podaná, súd aj bez
návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší.
Poučenie:
Protiuzneseniumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručenianaKrajskýsúdvPrešove
prostredníctvom Okresného súdu Poprad (§ 357 písm. d) Civilného sporového poriadku).
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.