Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/120/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124209501
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5124209501.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej
(sudkyne spravodajkyne) a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v spore žalobcu:
A.A.,nar.XX.XX.XXXX,bytom:B.XXXX/XX,XXXXXC.D.E.,právnezastúpenýAdvokátskakancelária
JUDr.Stopka,JUDr.Cisaríks.r.o.,sosídlomPotočná2835/1A,Čadca,IČO:36866849,protižalovaným:
1/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom: XXX XX G. XXX, 2/ H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom: XXX XX D. XXXX,

3/ J. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom: XXX XX D. XXXX, všetci právne zastúpení Advokátska kancelária
JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, Žilina, IČO: 36 436 640, o určenie
neplatnosti zmluvy, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 42C/76/2024-208
zo dňa 16.05.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti II. p o t v r d z u j e.

II. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. zostáva nedotknuté.

III. Žalobca m á voči žalovaným v rade 1/ až 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. konanie zastavil, výrokom II. určil, že žalobca

má voči žalovaným 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, že sa žalobca podanou žalobou domáhal
voči žalovaným určenia, že kúpna zmluva č. V 2195/2021 – ktorej vklad bol povolený dňa
14.10.2021, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckych podielov žalovaného v rade 1/ vo veľkosti
prislúchajúceho podielu na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. D., zapísaných na príslušných LV

vymedzených v žalobnom petite je v týchto častiach neplatná, ako aj náhrady trov konania. Podaním zo
dňa 05.05.2025 žalobca vzal žalobu späť z dôvodu, že medzi žalovanými došlo k uzatvoreniu dohody
zo dňa 19.07.2024 o odstúpení od časti kúpnej zmluvy zo dňa 31.08.2021, ktorou podľa názoru žalobcu
došlo k porušeniu jeho predkupného práva, a preto žiadal konanie zastaviť. S poukazom na uvedený
dispozitívny procesný úkon žalobcu súd prvej inštancie pri aplikácii § 144 a § 145 ods. 1 a § 146 ods.
1 CSP konanie zastavil.

3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 256 ods. 2 CSP. Žalobca späťvzatie žaloby zdôvodnil tým, že až po podaní žaloby došlo k zápisu
odstúpeniaodzmluvymedzižalovanými,kzmenenapríslušnýchlistochvlastníctvaanápraveporušenia
predkupného práva žalobcu. Súd prvej inštancie skonštatoval, že v danej veci procesne zavinili
zastavenie konania žalovaní v rade 1/ až 3/, ktorí porušili zákonné predkupné právo žalobcu. Následne

síce tento nezákonný stav napravili (odstúpením od uzavretej kúpnej zmluvy), ale až po podaní žaloby,
a preto žalobcovi nezostávalo nič iné, ako vziať dôvodne podanú žalobu späť celkom. Vo vzťahu kzastaveniu konania z procesného hľadiska v súvislosti s priznaním nároku na náhradu trov konania
podľa názoru okresného súdu nemohol obstáť argument žalovaných, že žalobca v čase konania vedel
o skutočnosti, že medzi žalovanými bola uzavretá dohoda o odstúpení od predmetnej kúpnej zmluvy. Z

vyjadrenia žalovaných k späťvzatiu žaloby zo dňa 12.05.2025 vyplýva, že o odstúpení od predmetnej
zmluvy vedeli už pred podaním žaloby, avšak z ich podania – vyjadrenie k žalobe zo dňa 31.10.2024,
takáto skutočnosť nevyplývala. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie priznal žalobcovi proti
žalovaným v rade 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov rozhodne
súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením.

4. Včas podaným odvolaním domáhajú sa žalovaní zrušenia napadnutého uznesenia vo výroku II. a
to priznania náhrady trov konania v rozsahu 100%.

5. Dôvodili tým, že podľa ich názoru bola žaloba podaná zbytočne a predčasne. Súd konanie uznesením

zastavil, pretože žalobca zobral žalobu zo dňa 30.08.2024 späť. Z odôvodnenia samotného uznesenia
vyplýva, že žalobca podal žalobu až 30.08.2024, hoci na základe domoženia sa relatívnej neplatnosti
žalobcom, žalovaní už dňa 19.07.2024 uzavreli dohodu o odstúpení od zmluvy k nehnuteľnostiam,
ktoré boli predmetom domoženia sa relatívnej neplatnosti. Žalobca v čase podania žaloby mohol na web
portáli katastra nehnuteľností dosledovať, že už dňa 20.07.2024 bola zmluva o odstúpení od kúpnej

zmluvy V 2195/2021 predmetom zapísanej plomby, a teda žaloba nebola dôvodná. Žalobca zavinil,
že bezdôvodne začalo súdne konania a teda nesie plnú procesnú zodpovednosť. Preto navrhli, aby
odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania
voči žalobcovi v rozsahu 100%. Rovnako tak žiadali, aby žalovaní mali voči žalobcovi nárok na náhradu
trov v rozsahu 100% aj v rámci odvolacieho konania.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie musí byť niektorou (prípadne viacerými)
z uvedených vád odôvodnené (§ 363 CSP), čo znamená, že nestačí formálne citovať v zákone
uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t.j. v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti),
odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu. Keďže odvolanie žalovaných nemá náležitosti podľa

ustanovenia § 365 CSP, nemožno pre vady odvolania v odvolacom konaní pokračovať. Žalovaní
odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 CSP v podanom odvolaní nijako nevymedzili konkrétnymi
okolnosťami, v ktorých majú spočívať, nakoľko nešpecifikovali, prečo považujú uznesenie súdu prvej
inštancie za nesprávne. Vzhľadom na tieto skutočnosti nemôže odvolací súd považovať odvolacie
dôvody za dané. Žalovaní v lehote na podanie odvolania nekonkretizovali (obsahovo nevymedzili)

odvolacie dôvody, v dôsledku čoho nemožno o odvolaní žalovaných ani konať, a teda je nevyhnutné
odvolanie žalovaných uznesením odmietnuť. Odvolanie žalovaných očividne neobsahuje esenciálne
náležitosti odvolania (odvolacie dôvody). Preskúmaním napadnutého odvolania súdu prvej inštancie
bez uvedenia konkrétneho skutkového vymedzenia jednotlivých uplatnených odvolacích dôvodov by
odvolací súd neprípustne narušil rovnosť strán (účastníkov) civilného konania, Žalobca nerozporoval,

že došlo medzi žalovanými k uzatvoreniu dohody o odstúpení od časti kúpnej zmluvy zo dňa 31.8.2021,
ku ktorej bol vklad povolený rozhodnutím OU Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor, V 2195/2021
dňa 14.10.2021. O obsahu darovacej zmluvy V 1145/2024 (a tým pádom aj o odstúpení od zmluvy) sa
žalobca dozvedel až po jej zabezpečení do súdneho spisu, pričom z darovacej zmluvy nie je zrejmé,
kedyboloodstúpenieodzmluvypodanénaOkresnýúradKysuckéNovéMesto,katastrálnyodborakedy

tento správny orgán povolil zápis záznamom. Z verejne dostupných informácií katastra nehnuteľností
nebolo zrejmé, že žalovaní uzatvorili dohodu o odstúpení od zmluvy. Žalobca má za to, že vecnoprávne
účinky odstúpenia od zmluvy nastali po podaní žaloby, pričom zároveň po podaní žaloby došlo i k
zavkladovaniu darovacej zmluvy V 1145/2024. Žalobca sa oprávnene dovolával neplatnosti zmluvy,
nakoľko došlo k porušeniu jeho predkupného práva a až následne došlo k zápisu odstúpenia od zmluvy

medzi žalovanými Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor, nebol dôvod pokračovať
v konaní. Nakoľko došlo k zmene na vymedzených listoch vlastníctva a náprave porušenia predkupného
práva po podaní žaloby, zobral žalobca žalobu späť a navrhol zastaviť konanie, pričom sú to práve
žalovaní, ktorí nesú procesnú zodpovednosť za začatie a následné zastavenie konania. Vzhľadom na
uvedené navrhol, aby Krajský súd v Žiline odvolanie žalovaných podľa ustanovenia § 386 písm. b)

CSP odmietol. V prípade prejednania veci súdom druhej inštancie navrhujem Krajskému súdu v Žiline
ako súdu odvolaciemu, aby napadnuté uznesenie čo do odvolaním napadnutého výroku II. ako vecne
správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň žiadal, aby odvolací súd priznal žalobcovi
voči žalovaným 1/ - 3/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne
legitimovaná (neúspešná) strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP),

preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP v medziach odvolacích dôvodov (§ 380 ods. 1
CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozhodnutie okresného
súdu v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. Odvolaním nenapadnutý
výrok I. ostal nedotknutý.

8. Právna teória a súdna prax sú zajedno v tom, že procesné zavinenie za zastavenie konania podľa §
256 ods. 1 CSP (rovnako ako pojem zavinenie za zastavenie konania podľa § 146 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016) je potrebné hodnotiť výlučne z procesného hľadiska,
čo znamená, že rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie zodpovednosti za zastavenie konania
sú tie, ktoré vznikli po začatí konania a majú procesný základ. Zároveň platí, že zavinenie je možné
interpretovať v zmysle príčinnej súvislosti, v ktorej príčinou je správanie strany sporu a následkom

ukončenie konania zastavujúcim uznesením.

9. Rozvinúc opísané, ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je
povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách skúmať procesnú zodpovednosť za daný výsledok sporu na
oboch procesných stranách, teda na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu

muselvziaťspäťpresprávaniežalovaného,potomjepotrebnékonštatovať,žežalovanýprocesnezavinil
zastavenie konania. Rozhodujúcou z hľadiska procesného zavinenia zastavenia konania pri späťvzatí
žaloby je preto len skutočnosť, že žalovaný plnil to, čoho sa žalobca domáhal a že len z toho dôvodu
vzal žalobca žalobu späť (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s. 933). Ak by žalobca

žalobu vzal späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda
ak nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, v takom prípade znáša (nahradí) trovy žalovaného
žalobca.

10. Žalobca v okolnostiach posudzovanej veci uplatnil nárok v súvislosti s tvrdeným porušením jeho

predkupného práva. Argumentoval, že prevod spoluvlastníckeho podielu v prospech žalovaných 2/ a 3/
na základe kúpnej zmluvy č. V 2195/2021 – ktorej vklad bol povolený dňa 14.10.2021, predmetom
ktorej bol prevod spoluvlastníckych podielov žalovaného v rade 1/ vo veľkosti prislúchajúceho podielu na
nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. D., zapísaných na príslušných LV vymedzených v žalobnom
petitebolvrozpores§140Občianskehozákonníka.Následnevzalžalobuspäťodkazujúcnaodstúpenie

od časti kúpnej zmluvy V 4672/2022, ktorej sa dotýkalo prebiehajúce konania (t.j. vo vzťahu k spornému
podielu na nehnuteľnosti).

11.Procesnýúkonžalobcutakboljednoznačneodpoveďounasprávaniežalovaných,ktorívnadväznosti
na žalobcom prezentované dovolanie sa relatívnej neplatnosti docielili navrátenie stavu v katastri

nehnuteľností tak, ako existoval pred uzavretím kúpnej zmluvy. Uzavreli dohodu o odstúpení od časti
zmienenej zmluvy, čím ďalšie vedenie sporu stratilo pre žalobcu zmysel.
12. Žalobca sa o uzavretí dohody o odstúpení od časti zmieňovanej zmluvy dozvedel až po podaní
žaloby, opak v konaní preukázaný nebol. Pokiaľ žalovaní argumentujú, že už pred podaním žaloby bola
zmluva o odstúpení od kúpnej zmluvy predmetom zapísanej plomby, odvolací súd uvádza, že samotný

zápis plomby ešte neznamená, že k zápisu listiny dôjde. Napriek tomu, že pri zápise záznamom (na
rozdiel od zápisu vkladom) skúma kataster užší diapazón právne relevantných skutočností a zápis
záznamom má len deklaratórne účinky (t. j. účinky odstúpenia od zmluvy vznikajú nezávisle od zápisu),
neznamená vyznačenie plomby so 100 % istotou, že listina doručená katastru na zápis záznamom
skutočne zapísaná bude. Výsledkom záznamového konania totiž nemusí byť vždy a za každých

okolností len vykonanie záznamu a to napriek zneniu ustanovenia § 36 ods. 2 Katastrálneho zákona.
To totiž upravuje len jeden zo spôsobov ukončenia konania o zázname, a to vykonanie záznamu.
Doslovnýrigidnývýkladust.§36ods.2Katastrálnehozákonabyvpodstateznamenal,žekaždékonanie
o zázname má skončiť vykonaním záznamu, čo je nesporne absurdný záver. S odkazom na primerané
použitiezákladnýchpravidielsprávnehoporiadku(§3ods.7SpP),aplikačnúpraxajudikatúrusprávnych

súdov možno preto skonštatovať, že konanie o zázname môže byť ukončené viacerými procesnými
spôsobmi. Tieto možno rozdeliť na AD 1) procesné ukončenie a AD 2) meritórne ukončenie.
13. Procesný spôsob ukončenia je taký, pri ktorom dôjde k ukončeniu konania bez toho, aby orgán
katastra (vecne) preskúmaval podmienky pre vykonanie záznamu. Pôjde predovšetkým o tie prípady,s ktorými spája správny poriadok zastavenie správneho konania (§ 30 ods. 1 SpP). V takýchto
prípadoch podľa povahy veci by mal orgán katastra vec vybaviť buď neformálnym listom, alebo úradným
záznamom. Potreba takéhoto kvázi formálneho ukončenia konania o zázname sa odvíja od skutočnosti,

že je nutné presne identifikovať moment ukončenia konania o zázname, a to predovšetkým s odkazom
na zásadu priority zápisov (§ 41 ods. 2 KZ). Prebiehajúce konanie o zázname totiž bráni zápisu
práv do katastra nehnuteľností v rámci neskôr začatých vkladových konaní alebo konaní o zázname
týkajúcich sa tej istej nehnuteľnosti alebo spoluvlastníckeho podielu k nej.
14. Neformálnym listom adresovaným tomu, kto podal návrh na vykonanie záznamu alebo vyhotoviteľovi

záznamovej listiny, ukončí orgán katastra konanie o zázname napríklad vtedy, ak daná osoba
na výzvu orgánu katastra neodstránila v určenej lehote nedostatky v záznamovej listine. Nemusí
pritom ísť len o pochybenia vymedzené v § 42 ods. 5 KZ, ale môže ísť aj o iné nedostatky (napr.
nevyznačenie právoplatnosti rozhodnutia). O takejto možnosti ukončenia konania o zázname by
však mal byť navrhovateľ alebo vyhotoviteľ záznamovej listiny vo výzve orgánu katastra s odkazom
na znenie § 3 ods. 7, § 30 ods. 1 písm. d) SpP poučený. Príslušný dôvod ukončenia konania o zázname

musí tiež vyplývať z listu orgánu katastra, a to prípadne aj s poukazom na ustanovenie katastrálneho
zákona, pretože inak by bol postup orgánu katastra arbitrárny a nepreskúmateľný. Príkladom ukončenia
konania úradným záznamom založeným v administratívnom spise bude zistenie orgánu katastra o tom,
že navrhovateľ zomrel, bol vyhlásený za mŕtveho alebo zanikol bez právneho nástupcu a záznamovou
listinou bola nájomná zmluva.

15. Meritórnymi spôsobmi ukončenia konania o zázname je: AD 1) vykonanie záznamu, AD 2) čiastočné
vykonanie záznamu a AD 3) nevykonanie záznamu.
16. Orgán katastra o vykonaní záznamu nevydáva žiadne formalizované rozhodnutie. Na návrhu
na vykonanie záznamu alebo záznamovej listine vyznačí odtlačok pečiatky, z ktorej vyplýva číslo
zmeny a deň zápisu do katastra nehnuteľností. Samotný zápis má potom podobu vnesenia údaju

o zázname do informačného systému katastra nehnuteľností, čo sa navonok prejavuje zápisom práva
k nehnuteľnosti, prípadne jeho zmeny alebo zániku na príslušný list vlastníctva, resp. do jeho časti „B –
vlastník alebo iná oprávnená osoba“ alebo časti „C – Ťarchy“. V zmysle § 24 ods. 1 vyhlášky č. 22/2010
Z. z., ktorou sa vydáva Spravovací poriadok pre katastrálne úrady a správy katastra po vykonaní
zápisu do katastra nehnuteľností orgán katastra vyčlení zmluvu, verejnú listinu alebo inú listinu vedenú

v registroch Z a N a založí ju do zbierky listín.
17. Ak orgán katastra dôjde k záveru, že podmienky pre vykonanie záznamu nie sú splnené, listom to
oznámi navrhovateľovi alebo predkladateľovi záznamovej listiny. V takomto liste by súčasne mali byť
stručne uvedené dôvody, na podklade ktorých orgán katastra k svojmu záveru došiel. Bez uvedenia
dôvodov by totiž bolo nevykonanie záznamu arbitrárne a nepreskúmateľné. Z dôvodov by malo byť

zrejmé, ktorú skutočnosť orgán katastra vyhodnotil za brániacu vykonaniu záznamu a prípadne, o ktoré
zákonné ustanovenie oprel tento svoj záver. Tieto dôvody sa však nemôžu vzťahovať na vecnú
správnosť alebo zákonnosť prípadne platnosť záznamovej listiny, ktorú orgán katastra nie je oprávnený
preskúmavať.
18. V aplikačnej praxi orgánov katastra sa dlho viedli polemiky o možnosti vykonania tzv. čiastočného

záznamu. Napokon prevážil názor pripúšťajúci v určitých prípadoch aj takúto možnosť. Z formálneho
hľadiska sa pri čiastočnom vykonaní záznamu k jeho vyznačeniu na návrhu alebo záznamovej listine
pripojí aj list orgánu katastra, v ktorom (podobne ako pri nevykonaní záznamu) uvedie dôvody, ktoré
bránia vykonaniu záznamu v plnom rozsahu.
19. Vykonaním záznamu, a to zápisom práva k nehnuteľnosti, prípadne jeho zmeny alebo zániku

do katastra nehnuteľností alebo vydaním listu o nevykonaní záznamu sa považuje konanie o zázname
za ukončené. Týmto momentom sa zruší v katastri nehnuteľností plomba o zmene práva (§ 44 KZ)
a dané konanie o zázname prestane byť s odkazom na zásadu priority zápisov prekážkou pre konanie
a rozhodovanie v neskôr začatých vkladových konaniach a konaniach o zázname týkajúcich sa tej istej
nehnuteľnosti alebo spoluvlastníckeho podielu k nej.

20. Záverom považuje odvolací súd pre úplnosť dodať, že katastrálny zákon v úprave § 37 výslovne
ustanovuje, že vykonanie záznamu sa oznamuje tým osobám, ktorých právo k nehnuteľnosti bolo
zápisom dotknuté. V danom prípade teda katastrálny úrad nemal povinnosť oznámiť žalobcovi zápis
záznamu o odstúpení od kúpnej zmluvy. Táto skutočnosť však nebránila žalovaným, aby v dobrej
viere informovali žalobcov o tejto skutočnosti, čím by predišli podaniu žaloby zo strany žalobcu

a vzniku zbytočných trov konania. Je potrebné nad rámec zdôrazniť, že žalovaní počas celého konania
dobrovoľne nepredložili predmetnú dohodu o odstúpení od zmluvy, pričom tak ako súd prvej inštancie,
tak aj žalobca sa k tejto zmluve „dopracovali“ až prostredníctvom výzvy o poskytnutie súčinnosti,
ktorú adresoval súd prvej inštancie Okresnému úradu Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor dňa11.03.2025. Pokiaľ teda žalovaní namietali zbytočnosť podania žaloby a tým vzniknutých trov konania,
mohli predmetnú dohodu predložiť súdu prvej inštancie hneď, ako sa konanie začalo, resp. ešte pred
začatím konania o tejto informovať žalobcu.

21. Záver súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaných znášať procesnú sankciu v podobe povinnosti
nahradiť trovy vzniknuté žalobcovi je tak náležitý a zodpovedá právnej úprave i jej ustálenému výkladu,
a predovšetkým je v súlade s princípom všeobecnej spravodlivosti ako hodnotou, ktorú musí právo
napĺňať. Spravodlivosť je totiž cieľom interpretácie práva. Z tohto pohľadu je potom irelevantné, že

účinky odstúpenia od zmluvy mali nastať pred podaním žaloby, podstatným je, že nebolo preukázané,
že žalobca mal o odstúpení od zmluvy pred podaním žaloby vedomosť (naopak, z aktivity žalovaných
po podaní žaloby popierajúcich tvrdenia žalobcu o porušení predkupného práva mohol byť žalobca
objektívne presvedčený, že žalovaní neuznávajú ním uplatnený nárok), pričom samotné (žalovanými)
tvrdené vyznačenie plomby na dotknutých listoch vlastníctva pred začatím súdneho konanie nie je
z dôvodov podrobne už rozvedených odvolacím súdom v bodoch 12. a nasl. tohto uznesenia relevantné.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP, pričom vychádzal z úspechu žalobcu. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto
uznesenia súdny úradník súdu prvej inštancie.

23. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)