Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. november 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 70Csp/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124355854
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Vašková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:6124355854.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Vaškovou v sporovej veci žalobcu: I. S.,

bytomXXXXXR.nadA.č.XXX,dátumnarodenia:XX.XX.XXXX,zastúpený:JUDr.JanaŠepelbvá,IČO:
50 495 721, sídlo Námestie slobody 13/25, 06601 Humenné, proti žalovanému: V. diaľničná spoločnosť,
a.s., sídlo: E. cesta XX, XXX XX P., S.: XX XXXXXX, o zaplatenie 1154,50 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovisumu1.154,50Eurspolusúrokomzomeškaniavovýške9,50%
ročne zo sumy 1.154,50 eur od 19.4.2024 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom v rámci upomínacieho konania domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
1154,50 Eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 11.12.2023 došlo pri pracovnej ceste
z Budapešti do Humenné k poškodeniu motorového vozidla žalobcu zn. Mercedes Benz E220, ev. č.
X a to v meste Košice na št. ceste I/16 pri zastávke MHD VSS križovatka v smere na Sídlisko Nad
Jazerom. Na neoznačenom kanalizačnom otvore, v ktorom sa prepadol kanalizačný poklop, došlo k
poškodeniu prednej pravej a zadnej pravej pneumatiky. Celá škodová udalosť bola šetrená na ORPZ v

Košiciach, Okresný dopravný inšpektorát, oddelenie dopravných nehôd Košice pod ČVS: N.-KE-N.-XX-
XXX/XXXX a bolo zistené, že daný poklop má spravovať NDS. O tejto skutočnosti bol dňa 14.12.2023
telefonicky vyrozumený dispečer NDS, ktorý danú informáciu potvrdil s tým, že žalobca ako poškodený
sa môže obrátiť na NDS v súvislosti s vymáhaním škody. Žalobca zaslal žalovanému žiadosť o náhradu
škody, avšak tento zaslal negatívne vyrozumenie s tým, že s náhradou škody nesúhlasí, s odôvodnením,
že v predmetnej nehode nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti NDS ako správcu a
vlastníka dotknutého úseku komunikácie a nie sú im známe žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali

vznik zodpovednosti NDS za vzniknutú škodu. Žalobca zaslala žalovanému ešte jednu výzvu, kde už
špecifikoval výšku škody, a to na základe faktúr, ktoré mu boli vystavené za náhradné vozidlo (pracovne
viezol klientov) a za opravu poškodeného motorového vozidla, celkom vo výške 1.154,50 eur, avšak
žalovaný na túto výzvu už žiadnym spôsobom nereagoval, aj keď mu táto bola riadne doručená dňa
18.04.2024. Žalobca si uplatnil nárok žalobou na súde spolu s úrokom z omeškania.

2. Okresný súd P. P. vydal dňa 22.08.2024 platobný rozkaz č.k. XXUp/XXXX/XXXX. Proti platobnému

rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom poukázal na ust. § 9a zákona č. 135/1961 Zb. zákona o
pozemných komunikáciách (cestný zákon) a ust. § 13 (k § 9a zákona) vyhlášky 35/1984 Zb., ktorou sa
vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon). Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť,
že úsek na ktorom sa predmetná udalosť stala, je pravidelne kontrolovaný a v daný deň (v deň škodovejudalosti) bola vykonávaná kontrola v čase o 20:42 hod., pričom daný úsek komunikácie bol bez závad
a bol plne prejazdný. K škodovej udalosti malo podľa záznamu Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Košiciach, Okresného dopravného inšpektorátu, oddelenia dopravných nehôd dôjsť v čase o

21:00 hod. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že si ako správca komunikácií splnil všetky
svoje zákonné povinnosti a za vzniknutú škodovú udalosť nenesie zodpovednosť, a to vzhľadom na
skutočnosti, že nebolo v medziach možností túto závadu odstrániť, ani na ňu predpísaným spôsobom
upozorniť, kedy je v zmysle § 9a ods. 2 Cestného zákona zodpovednosť správcu (v tomto prípade
žalovaného) vylúčená. Žalovaný ďalej poukázal na to, že prepadnutie kanalizačného poklopu má základ

v stavebnom a dopravno-technickom stave predmetnej komunikácie, kedy je nárok na náhradu škody
užívateľa diaľníc, ciest alebo miestnych ciest v zmysle § 9a ods. 1 Cestného zákona taktiež vylúčený.
Žalovaný má za to, že nie sú naplnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, a to preukázanie
porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti, nakoľko v danom prípade nedošlo
k porušeniu právnej povinnosti, a preto chýba aj príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi škodovou
udalosťou a vznikom škody.

3. K odporu sa vyjadril žalobca, ktorý zároveň navrhol pokračovať v konaní na príslušnom súde. Žalobca
namietoltvrdeniežalovaného,žeúsek,naktoromsapredmetnáudalosťstala,jepravidelnekontrolovaný
a v daný deň (v deň škodovej udalosti) bola vykonávaná kontrola v čase o 20:42 hod., pričom daný úsek
komunikácie bol bez závad a bol plne prejazdný. Žalobca namietol, že žalovaný nepreukázal žiadnym

relevantným dôkazom, či bol alebo je úsek, na ktorom došlo k škodovej udalosti pravidelne kontrolovaný.
Príloha, ktorú žalovaný priložil k odporu toto jeho tvrdenie nepreukazuje. Taktiež nebolo preukázané,
akým spôsobom mala byť vykonaná kontrola daného úseku v inkriminovanom čase. Celá škodová
udalosť bola šetrená na ORPZ v Košiciach, Okresný dopravný inšpektorát, oddelenie dopravných
nehôd Košice, kde bolo zistené, že predné pravé a zadné pravé koleso motorového vozidla žalobcu

bolo poškodené na neoznačenom kanalizačnom otvore, kde bol prepadnutý kanalizačný poklop. Bolo
preukázané,žedanýpoklopspravuježalovaný,tedaNárodnádiaľničnáspoločnosť.Pretožalobcažiadal
vyhovieť žalobe.

4. Žalovaný v rámci dupliky zotrval na podanom odpore a uviedol, že z priloženého dôkazu- výpisu

z GPS modulu nachádzajúceho sa a zaznamenávajúceho pohyb motorového vozidla Merceses-Benz
SprintersEČV:Dlenako„VozidloNDS")jednoznačnevyplýva,žeVozidloNDSúsekom,naktoromdošlo
k predmetnej škodovej udalosti jednoznačne za účelom kontroly prechádzalo. Na základe uvedeného
žalovaný opäť poukázal na skutočnosť, že úsek, na ktorom sa predmetná udalosť stala, bol kontrolovaný
v daný deň (v deň škodovej udalosti) v čase o 20:42 hod., pričom daný úsek komunikácie bol bez

závad a bol plne prejazdný. K škodovej udalosti malo dôjsť v čase o 21:00 hod., čo je iba 18 minút
od poslednej kontroly vykonanej Vozidlom NDS. Vzhľadom na tento krátky časový úsek od poslednej
kontroly Vozidlom NDS do vzniku škodovej udalosti dospel žalovaný k záveru, že nemohol na vzniknutú
situáciu zareagovať a nebolo v medziach možností túto závadu odstrániť, ani na ňu predpísaným
spôsobom upozorniť. Opätovne poukázal na ust. § 9a zákona č. 135/1961 Zb. a že žalovaný ako

správca komunikácií si splnil všetky svoje zákonne povinnosti a za vzniknutú škodovú udalosť nenesie
zodpovednosť. A tiež, že prepadnutie kanalizačného poklopu má základ v stavebnom a dopravno-
technickomstavepredmetnejkomunikácie,kedyjenároknanáhraduškodyužívateľadiaľníc,ciestalebo
miestnych ciest v zmysle § 9a ods. 1 Cestného zákona taktiež vylúčený.

5. Právny zástupca žalobcu zaslal súdu ďalšie vyjadrenie zo dňa 11.11.2025, ktorým ospravedlnil
svoju neprítomnosť na vytýčenom pojednávaní a zároveň uviedol, že žalovaný nepreukázal, resp.
nepreukázaldostatočne,akýmspôsobommalbyťúsek,naktoromdošlokuškodovejudalosti,pravidelne
kontrolovaný a či v konkrétny deň, teda deň kedy škodová udalosť vznikla, bol konkrétny kanalizačný
otvor, a taktiež poklop kontrolovaný a v prípade ak áno, či nedošlo k prehliadnutiu závady pri vykonanej

kontrole. Predložil fotografie, ktoré boli vyhotovené bezprostredne po vzniku škodovej udalosti, z ktorých
je vidno, v akom stave boli kanalizačný otvor a prepadnutý poklop. Zároveň žalobca navrhol vo veci
vykonať znalecké dokazovanie z odboru stavebníctvo, odvetvie dopravné stavby (pre hodnotenie
vozovky, šachty, uloženia poklopu v komunikácii) či stavby vodohospodárske (technický stav samotného
kanalizačného poklopu). Ďalej namietal záver žalovaného, že prepadnutie kanalizačného poklopu má

základ v stavebnom a dopravno-technickom stave predmetnej komunikácie, kedy je nárok na náhradu
škody vylúčený a poukázal na to, že podľa súdnej praxe (rozhodnutia Krajských a Najvyššieho súdu SR)
prepadnutý, neoznačený alebo chýbajúci kanalizačný poklop nie je bežný stavebný stav komunikácie,
ale závada v zjazdnosti. Závada v zjazdnosti komunikácie, ktorá vznikla náhle (napr. prepadnutiekanalizačnéhopoklopu,výtlk,snehovávrstva,olejováškvrna),niejesúčasťoustavebnéhoanidopravno-
technickéhostavukomunikácie,apretonevylučujezodpovednosťsprávcucesty(poukázalnaRozsudok
KS v P. P. sp. Zn. XXCo/XXX/XXXX, Rozsudok NS SR sp. zn. XCdo XXX/XXXX). V danom prípade teda

žalobca trvá na tom, že ide o poruchu alebo závadu, ktorú mal správca označiť alebo odstrániť (§ 9 ods.
2 cestného zákona) a ak tak neurobil, zodpovedá za škodu, ktorá z toho vznikla.

6. Súd nariadil pojednávanie na deň 18.11.2025, na ktorom sa zúčastnili žalobca a žalovaný, predniesli
svoje vyjadrenia, návrhy na doplnenie dokazovania nemali. Súd pri rozhodovaní vychádzal z dole

uvedeného skutkového stavu rozhodného pre právne posúdenie veci.

7. Dňa 11.12.2023 došlo pri pracovnej ceste žalobcu z Budapešti do Humenné k poškodeniu motorového
vozidla žalobcu zn. Mercedes Benz E220, ev. č. X a to v meste Košice na št. ceste I/16 pri zastávke
MHD VSS križovatka v smere na Sídlisko Nad Jazerom. Na neoznačenom kanalizačnom otvore, v
ktorom sa prepadol kanalizačný poklop, došlo k poškodeniu prednej pravej a zadnej pravej pneumatiky

na motorovom vozidle žalobcu. Bolo zistené, že daný kanál má spravovať žalovaný, čo nebolo medzi
stranami sporné.

8. Z výpisu z GPS modulu (č.l. 24) vyplýva pohyb motorového vozidla Merceses-Benz Sprinter s EČV:
D v čase o 20:42 hod. na úseku Ulica Južná trieda b, cesta č. 17, km 117.

9. Z vyjadrenia dopravného inšpektorátu na č.l.9 vyplýva, že na mieste prítomní pracovníci NDS a tiež
pracovníci vodárni sa vyjadrili, že daný poklop im nepatrí a pravdepodobne patrí metru Košice. Dňa
14.12.2023bolozistené,žepoklopmestuKošicenepatrí,alepoklopmáspravovaťNDSatútoinformáciu
obratom potvrdil aj dispečer NDS.

10. Súd vychádzal z predložených listinných dôkazov a nesporných skutkových tvrdení strán a dospel
k záveru, že nárok je daný.

11. Podľa § 3d ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení

účinnom ku dňu nehody (ďalej ako „zákon č. 135/1961 Zb.“ alebo „cestný zákon“), vlastníci a správcovia
pozemných komunikácií sú povinní pozemné komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na
ktorý sú určené.

12. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb., závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych ciest sú

bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia. Správcovia sú povinní vykonávať pravidelné kontroly
bezpečnosti pozemných komunikácií, ktoré sú súčasťou transeurópskej cestnej siete,2i) kontroly
bezpečnosti pozemných komunikácií podľa osobitného predpisu2j) a prieskumy možného vplyvu prác
na týchto pozemných komunikáciách na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.

13. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb., užívatelia diaľníc, ciest alebo miestnych ciest nemajú
nároknanáhraduškody,ktoráimvzniklazostavebnéhostavualebodopravno-technickéhostavudiaľníc,
ciest alebo miestnych ciest.

14. Podľa § 9a ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb., správcovia diaľníc, ciest a miestnych ciest však

zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v
zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na
ne predpísaným spôsobom upozorniť..

14. Podľa § 12 ods. 1 a 2 vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy z 27.marca 1984 č. 35/1984

Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) (ďalej ako „vyhláška č.
35/1984 Zb.“): (1) Zjazdnosť diaľníc, ciest a miestnych komunikácií je taký stav týchto komunikácií, ktorý
umožňuje bezpečnú jazdu motorových i nemotorových vozidiel prispôsobenú dopravno-technickému
stavu týchto komunikácií, poveternostným podmienkam a ďalším okolnostiam, ktoré môže vodič
predvídať. (2) Závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú také zmeny v zjazdnosti

týchto komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať ani pri jazde
prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam vozidla a
nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam. Závadami v zjazdnosti sú najmäa) ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky, nevhodne
uložený udržiavací materiál, spadnuté stromy a kamene, poškodené dopravné značky a iné prekážky,
ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje,

b) znečistenie vozovky, poškodenie vozovky a iné závady spôsobené užívateľmi komunikácie alebo
prevádzkovateľmi činností v okolí diaľníc, ciest a miestnych komunikácií,
c) ojedinelé miesta s poľadovicou, ktorá vznikla námrazou, zamŕzaním stekajúcej vody na vozovku z
okolia alebo vôd stojacich na vozovke v dôsledku zlej funkcie zariadenia na odvodnenie komunikácie.

16. Podľa § 13 ods. 1 vyhlášky č. 35/1984 Zb.: (1) Stavebným stavom diaľnice, cesty alebo miestnej
komunikácie sa rozumie ich kvalita, stupeň opotrebenia a povrch, pozdĺžne alebo priečne vlny, hojné
výtlky, ktoré nemožno odstrániť bežnou údržbou, nosnosť vozovky, mostov a priepustov a vybavenie
komunikácie z hľadiska bezpečnosti dopravy (dopravné značky a zariadenia, bezpečnostné a ochranné
zariadenia a pod.). (2) Dopravno-technickým stavom diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie sa
rozumejú ich technické znaky (priečne usporiadanie, priečny sklon a šírka vozovky, smerové oblúky,

pozdĺžne sklony a zakružovacie polomery nivelety, druh vozovky a pod.) a začlenenie komunikácie do
terénu (rozhľad, nadmorská výška a pod.).

17. Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku
škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

18. Podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka, (1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. (2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola
spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov

nie je tým dotknutá. (3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

19. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj

len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

20. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Žalobcom uplatnený nárok vychádza zo zodpovednosti žalovaného ako správcu predmetného úseku
a kanálu, čo nebolo medzi stranami sporné. Žalovaný namietal, že jeho vozidlo prechádzalo daným

úsekom približne 18 minút pred nehodou a neevidovalo žiadnu závadu v zjazdnosti. Uvedené však
odporuje vyjadreniu dopravného inšpektorátu, podľa ktorého zamestnanci žalovaného, ktorí boli na
mieste škodovej udalosti prítomní, odmietli, že by išlo o nimi spravovaný úsek a vyslovene sa vyjadrili, že
tento úsek nekontrolujú. Až následne, keď žalobcu upovedomil opäť dopravný inšpektorát, že šetrením
bolo zistené, že správcom kanála a daného úseku je žalovaný, žalovaný už uvedené nepopieral.

Žalovaný však namietal, že jeho zodpovednosť je vylúčená podľa ust. § 9a ods. 1 cestného zákona,
nakoľko ide o závadu, ktorá má podklad v stavebnom a dopravnotechnickom stave komunikácie. A ďalej,
že ak by aj išlo o závadu, za ktorú zodpovedá, táto nastala po kontrole úseku o 20:42 hod., a teda jej
nemohol zabrániť, ani závadu odstrániť či ju označiť. S uvedeným tvrdením sa však súd nestotožnil. Z
GPS záznamu síce vyplýva, že vozidlo žalovaného malo týmto úsekom prechádzať o 20:42 hod. (čo

ako už súd uviedol je v rozpore s tvrdením zamestnancov žalovaného približne o 30 minút neskôr),
avšak žalovaný nepreukázal, akým spôsobom bola kontrola vykonávaná. Uviedol len, že vizuálne a
nebola zistená žiadna závada. Nie je zrejmé, čo tým žalovaný myslí, ale nakoľko o 1 minútu neskôr
už bolo jeho vozidlo podľa GPS súradníc na inom úseku, je zrejmé, že vizuálna kontrola prebiehala
počas jazdy bežným prehliadnutím vozovky a okolia. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný

nepoprel, v tom čase mrholilo, bola hmla a ani sám žalobca si nevšimol závadu na komunikácii. Teda
je zrejmé, že táto závada nebola voľným okom počas jazdy vozidlom viditeľná. To však nezbavuje
zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu. Žalovaný netvrdil ani nepredložil iné dôkazy, napriek
námietkam žalobcu, ktorými by preukázal, že daný úsek a kanál pravidelne kontroloval aj inak akolen vizuálne počas jazdy, ako často vykonával kontrolu kanála, akým spôsobom, či bol kontrolovaný
aj poklop, jeho prípadné poškodenie, opotrebovanie a pod. Z predložených fotografií pritom vyplýva,
že poklop ako aj kanál pod ním boli poškodené, pričom toto poškodenie sa zjavne nedalo odhaliť

iba vizuálnou kontrolou z vozidla počas jazdy. Rovnako žalovaný nepreukázal ba ani netvrdil, že by
k takémuto poškodeniu poklopu a kanála malo alebo mohlo dôjsť náhle v čase medzi 20:42 hod. a
21:00 hod. dňa 11.12.2023. Samotné prepadnutie poklopu bolo len dôsledkom poškodenia a zlého
stavu kanála a poklopu. Žalovaný tak neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno o tom, že
by predmetný kanál kontroloval aj inak ako len vizuálne počas jazdy, a preto súd dospel k záveru,

že ním vykonávaná kontrola nebola postačujúca. Ide o úsek, za bezvadnosť ktorého nesie žalovaný
zodpovednosť, pričom v rámci toho je povinný zisťovať a odstraňovať závady v zjazdnosti, čo sa nestalo.
Nemôže pritom obstáť obrana žalovaného, že v čase prejazdu jeho vozidla bol poklop v poriadku, a
teda on za škodu nezodpovedá, keďže z predložených dôkazov vyplýva, že kanál v poriadku nebol.
Rovnako, žalovaný sám argumentoval iba tým, že kanál a poklop kontroloval iba vizuálne, čo zjavne
nebolo postačujúce na odhalenie ich poškodenia. Prijatím takéhoto výkladu by to viedlo k záveru, že

žalovaný nebude zodpovedať za podobné závady nikdy. Rovnako sa súd nestotožnil ani s tvrdením, že
by poškodenie kanálu bolo následkom stavebného alebo dopravno-technického stavu komunikácie a
teda vylúčená zodpovednosť žalovaného podľa ust. § 9a ods. 1 cestného zákona. Z vyhlášky č. 35/1984
Zb. vyplýva, čo sa rozumie stavebným stavom a dopravno-technickým stavom cesty. Je zrejmé, že kanál
a poškodenie jeho poklopu nie je možné subsumovať pod žiaden tu uvedený prípad, ale jednoznačne

ide o závadu v zjazdnosti komunikácie. Žalovaný v tomto smere ani nenavrhol doplniť dokazovanie.
Návrh na doplnenie dokazovania v podobe znaleckého dokazovania predniesol len žalobca, avšak súd
tento návrh považoval za nadbytočný a nehospodárny, preto tomuto návrhu nevyhovel. S poukazom na
vyššie uvedené súd žalobe vyhovel.

22. Súd priznal žalobcovi aj právo na úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., a to vo výške 9,50 % ročne odo dňa 19.04.2024, teda
odo dňa nasledujúceho po doručení výzvy na náhradu škody, v ktorej právny zástupca žalobcu vyzval
žalovaného na náhradu škody a túto aj riadne vyčíslil. Žalovaný si výzvu prevzal 18.4.2024, a teda dňom
nasledujúcom po doručení sa žalovaný dostal do omeškania, keďže dobrovoľne neplnil.

23. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

24. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu

súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

26. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že
nakoľko bol žalobca v konaní úspešný (resp. pomer jeho neúspechu je len nepatrný v rozsahu nároku
na náhradu úrokov z omeškania za niekoľko dní), súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na exekúciu.