Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Bratislava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Janka Richterová
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Ostatné
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/55/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620200228
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1620200228.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a sudcov
JUDr. Juraja Považana a Mgr. Jaroslava Šupu v spore žalobkyne: W. X., E.. XX.XX.XXXX, I.A. D. Č..
XXX, zastúpenej JUDr. Petrom Arendackým, advokátom so sídlom v Bratislave, Železničiarska 13, proti
žalovaným: 1) Ľ. I., E.. XX.XX.XXXX W. X) K. I., E.. XX.XX.XXXX, F. I. D. Č.. XXX, zastúpených JUDr.
Martou Vícenovou, advokátkou so sídlom v Malackách, Záhorácka č. 15B, o umožnenie vstupu na
pozemok, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 28. januára 2025 č.
k. 33C/6/2020-208, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej p o t v r d z u j e;
vo výroku o trovách konania m e n í tak, že žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov prvoinštančného konania
n e p r i z n á v a.
Žalovaným 1/ a 2/ n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa
domáhala uloženia povinnosti žalovaným umožniť jej s robotníkmi vstup na pozemok vo vlastníctve
žalovaných pare. č.XXX/X, zapísaný na LV č. XX pre kat. úz. D., na podopretie a podstojkovanie
obvodovej steny domu v jej vlastníctve, postaveného na susednom pozemku pare. č. 258, a to na
nevyhnutnú dobu najviac 7 dní. Žalovaným priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. V odôvodnení uviedol, že konaním žalovaných (v rozpore s povolením na odstránenie ich
rodinného domu odstránili i spoločnú stenu s domom žalobkyne) došlo k narušeniu statiky rodinného
domu vo vlastníctve žalobkyne. Stavebný úrad žalobkyňu zaviazal rozhodnutím zo dňa 30.9.2014
sp. zn. SOÚ/105/14/AM/555/13/NP, právoplatným a vykonateľným dňa 24.10.2014, obstarať projekt
nevyhnutných zabezpečovacích prác a tieto ihneď po zabezpečení projektu aj realizovať. Stavebný
úrad (obec Kostolište) súčasne určil podmienky pre vykonanie neodkladných zabezpečovacích prác a
žalovaným podľa § 135 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. súčasne uložil povinnosť zo svojich pozemkov strpieť
práce súvisiace s nariadenými zabezpečovacími prácami. Žalovaní sa voči uvedenému rozhodnutiu
neodvolali. Napriek výsledku stavebného konania žalovaní vstup žalobkyni na pozemok za účelom
vykonania zabezpečovacích prác neumožnili. Žalobkyňa v trojročnej lehote podľa § 71 ods. 3 Správneho
poriadku návrh na výkon tohto rozhodnutia nepodala. Konanie pred stavebným úradom nepredstavuje
prekážkuprávoplatnerozsúdenejveci,keďvrozhodnutístavebnéhoúraduniejerozhodnutéotomistom
nároku a v inom súdnom konaní medzi tými istými subjektmi vec prejednávaná nebola.
3. Hoci bolo preukázané, že dom vo vlastníctve žalobkyne vyžaduje nevyhnutnú údržbu (havarijný stav),
súd žalobu, výslovne uplatnenú podľa § 127 ods. 3 OZ, zamietol. Požadované umiestnenie stojok a
podpier (drevených trámov) priamo na pozemku žalovaných v neurčitom rozsahu a na neurčitú dobu,
resp. natrvalo, by totiž podľa záverov súdu znamenalo neprípustné obmedzenie rovnajúce sa zriadeniu
vecného bremena, ktoré súd podľa uvedeného ustanovenia nie je oprávnený zriadiť. Konštatoval, žepodľa opísaného skutkového deja zo strany žalovaných ide o ohrozovaciu imisiu podľa § 127 ods.
1 OZ, v prípade ktorej je ten, komu škoda hrozí, povinný zakročiť na jej odvrátenie (§417 ods. 1
OZ) alebo v prípade vážneho ohrozenia podľa §417 ods. 2 OZ je oprávnený domáhať sa uloženia
povinnosti zodpovednej osobe vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody.
V prípade nečinnosti zodpovednej osoby má poškodený aj sám právo vykonať opatrenia na odvrátenie
hroziacej škody. Žalobkyňa však v žalobnom návrhu žiadala iba uloženie povinnosti umožniť jej vstup
na ich pozemok a nežiadala, aby súd uložil priamo žalovaným povinnosť vykonať vhodné opatrenia na
odvrátenie škody.
4. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Pre nesprávne skutkové zistenia a
nesprávneprávneposúdenievecižiadalanapadnutýrozsudokzmeniťažalobevyhovieť.Vytklasúdu,že
neprihliadol na skutočnosť, že o vykonaní zabezpečovacích prác bolo rozhodnuté stavebným úradom,
ktoré je platné aj v súčasnej dobe; uvedené rozhodnutie je pritom dôvodom podanej žaloby. Žalovaným
bola uložená povinnosť strpieť práce súvisiace s nariadenými zabezpečovacími prácami, žalovaní sa
proti rozhodnutiu neodvolali a v súdnom konaní bolo potrebné riešiť iba vstup na pozemok. Časť
stavebných prác podľa projektu zabezpečovacích prác bola vykonaná, neboli vykonané tie, ktoré možno
vykonať len z pozemku žalovaných. Tvrdila, že súd sa nesprávne zaoberal otázkou trvania provizórneho
riešenia, keďže túto nevie zodpovedať ani stavebný úrad, v kompetencii ktorého je rozhodnúť o
zabezpečovacích prácach a o pokračovaní v ďalšej etape začatého stavebného konania.
5. Žalovaní sa k odvolaniu nevyjadrili.
6. Odvolací súd prejednal odvolanie v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a § 380 ods.
1 CSP), bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, ženie je opodstatnené. Súd prvej inštancie
vykonal dokazovanie podľa návrhov strán sporu, jeho skutkové závery majú základ vo vykonanom
dokazovaní, na zistený skutkový stav správne aplikoval zodpovedajúce právne normy, pričom svoje
závery súd prvej inštancie i riadne odôvodnil.
7. Podľa § 127 ods. 1) OZ vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom
obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu
stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že
by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú
pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými
atekutýmiodpadmi,svetlom,tienenímavibráciami,nesmienechaťchovanézvieratávnikaťnasusediaci
pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo
odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
8. Podľa § 127 ods. 3) OZ vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v
nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne
vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne škoda na
pozemkualebonastavbe,jeten,ktoškoduspôsobil,povinnýjunahradiť;tejtozodpovednostisanemôže
zbaviť.
9. Podľa § 417 2) OZ ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať
vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.
10. Z dokazovania, vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že protiprávnym konaním žalovaných,
keď v rozpore s ustanovením § 127 ods. 1 OZ a v rozpore s povolením na odstránenie ich rodinného
domu (búracie povolenie SOÚ/2501/10/MP/523/10, právoplatné dňa 18.02.2011) odstránili i spoločnú
stenu s domom žalobkyne, namiesto nej nevybudovali novú, čím došlo k narušeniu statiky rodinného
domu vo vlastníctve žalobkyne. Stavebný úrad rozhodnutím zo dňa 30.9.2014 sp. zn. SOÚ/105/14/
AM/555/13/NP, právoplatným a vykonateľným dňa 24.10.2014, žalobkyňu zaviazal obstarať projekt
nevyhnutných zabezpečovacích prác a tieto ihneď po zabezpečení projektu aj realizovať. Stavebný úrad
(obec Kostolište) žalovaným podľa § 135 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. súčasne uložil povinnosť zo svojich
pozemkov strpieť práce súvisiace s nariadenými zabezpečovacími prácami. Žalovaní vykonateľné
rozhodnutie stavebného úradu nerešpektovali a žalobkyni neumožnili vstup na ich pozemok.
11. Podľa tvrdenia žalobkyne dôvodom žaloby (podanej 5 rokov po vykonateľnosti rozhodnutia
stavebného úradu) je práve rozhodnutie stavebného úradu, ktorého exekúciu voči žalovaným
nenavrhovala a umožnenie vstupu na pozemok žalovaných požaduje súdnou cestou podľa § 127 ods. 3
OZ. Za tohto stavu odvolací súd považuje negatívne rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne.
12. Vlastníctvo neznamená absolútnu slobodu vlastníka pri výkone jednotlivých oprávnení tvoriacich
obsah vlastníckeho práva, vlastníkova sloboda je vymedzená zákonom, vlastníctvo možno vykonávať
len v jeho medziach. Právna úprava tzv. susedského práva je reguláciou zameranou na riešenie kolízie
dvoch (viacerých) subjektívnych práv, typicky vlastníckych práv.13. Ustanovenie citovaného § 127 ods. 1 OZ predstavuje takéto zákonné obmedzenie vlastníckeho
práva alebo práv, ktoré sa priamo odvíjajú od vlastníctva. Obmedzenie práv vlastníkov je vzájomné
a zároveň prospešné viacerým vlastníkom. Vlastník veci sa musí zdržať len takého konania alebo
nekonania, ktorým by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo ktorým by vážne ohrozoval
výkon jeho práv. Obmedzenia práv vlastníka vymedzuje exemplifikatívne, pričom ide o zásahy (imisie),
ktoré sa v spoločenskej a právnej praxi najčastejšie vyskytujú.
14. Zakazuje akúkoľvek činnosť na pozemku alebo stavbe zbavujúcu susedovu stavbu alebo pozemok
náležitej opory, teda spravidla takú činnosť, ktorá vyvoláva pohyb, prípadne zosunutie pôdy alebo stavby
na nej zriadenej. Pri úpravách pozemku alebo stavby na ňom zriadenej musí preto vlastník urobiť
dostatočné opatrenia na upevnenie stavby alebo pozemku tak, aby neohrozil susedovu stavbu alebo
pozemok. Pokiaľ sused upravujúci pozemok či
stavbu si neplní túto povinnosť a ak v dôsledku toho hrozí škoda, je ten, koho stavba alebo pozemok sú
ohrozené, oprávnený vykonať aj vhodné opatrenie; pritom má právo na náhradu účelne vynaložených
nákladov a na náhradu škody, ktorú takto utrpel (R 37/1985, § 419).
15. V odseku 3 § 127 je upravené tzv. legálne bremeno, z ktorého pre vlastníkov susediacich pozemkov
vyplývajú ďalšie obmedzenia, ktoré spočívajú v povinnosti umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej
miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, za predpokladu, že to nevyhnutne
vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov.
16. Žalovaní postupovali v rozpore s búracím povolením, v rozpore s ustanovením § 127 ods. 1 OZ a
napokon v novembri 2015 i v rozpore s rozhodnutím, ktorým im stavebný úrad uložil povinnosť zo svojich
pozemkov strpieť práce súvisiace so žalobkyni nariadenými zabezpečovacími prácami, teda v podstate
tú istú povinnosť, ktorej sa žalobkyňa domáha v tomto spore pred všeobecným súdom.
17. Hoci žalobkyňa protiprávne nekonala, stavebný úrad uložil povinnosť vykonať zabezpečovacie práce
práve jej, a nie žalovaným, ktorý podľa stavebného úradu nerešpektovali búracie povolenie. Logicky
preto mala byť stavebným úradom uložená povinnosť žalovaným, a nie žalobkyni, konkrétne povinnosť
navrátiť vec do pôvodného stavu (v zmysle búracieho povolenia vybudovanie novej steny).
18. Pre postup žalovaných žalobkyňa mohla vykonať len časť nariadených zabezpečovacích prác
na stavbe svojho rodinného domu, splnenie povinnosti, uloženej žalovaným stavebným úradom,
exekučne nevymáhala v lehote troch rokov od vykonateľnosti rozhodnutia stavebného úradu. Pokiaľ
by tak urobila, nebol by dôvod na podanie tejto žaloby, ktorá i podľa názoru odvolacieho súdu nie
je právnym prostriedkom ochrany vlastníka susednej stavby, či už zmysle ustanovenia § 127 ods.
1 OZ alebo ustanovenia §417 ods. 2 OZ, na ktoré v napadnutom rozsudku správne poukázal i
súd prvej inštancie. Bezpredmetnosť žaloby je zvýraznená uplynutím doby, ktorá márne uplynula od
vykonateľnosti rozhodnutia stavebného úradu, ktoré navyše riešilo len dočasné zabezpečovacie práce.
19. Podľa názoru odvolacieho súdu uplatnenie ochrany vlastníka podľa § 127 ods. 3 OZ prichádza
do úvahy v prípade, ak potreba nevyhnutnej údržby stavby alebo pozemku v jeho vlastníctve nebola
vyvolaná konaním vlastníka susednej stavby/pozemku v rozpore s ustanovením §127 ods. 1 OZ, ako
tomu bolo i v tomto prípade, teda ak vlastník pozemku/stavby svojou činnosťou na pozemku/stavbe
zbavil susedov pozemok/stavbu (žalobkyne) náležitej opory.
20. Pri nerešpektovaní povinností vlastníka stavby pri úpravách stavby urobiť dostatočné opatrenia
na upevnenie stavby tak, aby neohrozil susedovu stavbu je právnym prostriedkom ochrany vlastníka
ohrozenej susednej stavby postup podľa § 127 ods. 1 OZ, teda negatórna žaloba, napr. požadovanie
zdržania sa vykonávania úprav na pozemku/stavby (pre absenciu dostatočných opatrení na upevnenie
stavby) alebo žaloba na odvrátenie hroziacej škody podľa § 417 ods. 2 OZ, na základe ktorej by
súd vlastníkovi susedného pozemku alebo stavby uložil vykonať vhodné a primerané opatrenia.
Z protiprávneho konania žalovaných, spočívajúceho vo vážnom ohrození vzniku škody na dome
žalobkyne, nemôže vzniknúť povinnosť žalobkyni, ale žalovaným (porovnaj 6 Cz 42/70, Cpj 203/86, R
3/71, R 65/72).
21. Podľa názoru odvolacieho súdu by ako primerané opatrenie prichádzal do úvahy postup podľa
búracieho povolenia, v zmysle ktorého mali žalovaní odstrániť časť rodinného domu po spoločnú stenu
s domom vo vlastníctve žalobkyne a namiesto nej vybudovať novú stenu, čo však neurobili a rodinný
dom odstránili celý (viď prvý odsek odôvodnenia rozhodnutia o zabezpečovacích prácach na č. 1. 18).
22. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny
potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).23. Za zistených okolností prípadu, teda s ohľadom na viacnásobné protiprávne správanie sa
žalovaných, vyplývajúce z odôvodnenia tohto rozhodnutia, odvolací súd zmenil výrok o náhrade
trov konania tak, že žalovaným od dňa § 257 CSP náhradu trov prvoinštančného konania napriek
dosiahnutému úspechu nepriznal. Závažné protiprávne a dlhotrvajúce konanie žalovaných (§ 127 ods. 1
OZ), nerešpektujúce ani 2 rozhodnutia stavebného úradu v plnej miere opodstatňuje výnimku zo zásady
úspechu, ktorou je ovládané rozhodovanie o trovách konania (§ 388 CSP).
24. Z rovnakých dôvodov odvolací súd nepriznal žalovaným náhradu trov odvolacieho konania (§ 396
ods. 1 v spojení s § 257 CSP).
25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasom 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.