Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. január 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-21Cpr/22/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320207923
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Milan Valla

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1320207923.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudcom Mgr. Milanom Vallom, v spore žalobcu: T.. N. L., B.:

XX.XX.XXXX, X.: L. XX, XXX XX X., zastúpená advokátskou kanceláriou MF advokátska kancelária,
s. r. o., so sídlom Dlhá 4646/30B, 903 01 Senec, IČO: 55 883 796, proti žalovanému: Centrum pre
medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, so sídlom Špitálska 8, P. O. BOX 57, 814 99 Bratislava,
IČO: 30 811 457 o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanému sa priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 19.08.2020 domáhala určenia neplatnosti okamžitého

skončenia štátnozamestnaneckého pomeru doručeného žalobkyni zo strany žalovaného dňa
19.06.2020. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že žalovaný v minulosti ukončil štátnozamestnanecký pomer
so žalobkyňou na základe okamžitého skončenia č. záznamu S. XXX/XXXX, reg. č. 20492/2012,
ktoré bolo žalobkyni doručené dňa 15.10.2012, pričom žalobkyňa sa v konaní vedenom na Okresnom
súde Bratislava I pod sp. zn. 6Cpr/7/2012 domohla určenia, že predmetné okamžité skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru je neplatné. Rozsudok Okresného súdu Bratislava I bol potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.02.2020, č.k. 10CoPr/2/2019-1077 (ďalej len

„Rozsudok KS BA“). Po vydaní Rozsudku KS BA žalovaný výzvou zo dňa 20.04.2020 vyzval žalobkyňu
na nastúpenie do štátnej služby, a to najneskôr nasledujúci pracovný deň. Žalobkyňa na list žalovaného
reagovala listom zo dňa 11.05.2020, v ktorom žalovanému oznámila, že vykonáva činnosť vo verejnom
záujme ako členka operatívno-taktickej skupiny Ústredného krízového štábu, pričom ide o úlohy a
činnosti súvisiace s vyhlásením núdzového stavu súvisiaceho so šírením nákazy COVID-19, ktoré
nie je možné vykonávať mimo pracovnej doby. Žalobkyňa má za to, že jej z uvedeného dôvodu vznikol
nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy. Žalovaný reagoval listom zo dňa 15.05.2020, ktorým vyzval

žalobkyňu na okamžité nastúpenie do štátnej služby, na doloženie dokladov a dokumentov a doloženie
majetkového priznania. Žalovaný následne listom zo dňa 27.05.2020 upozornil žalobkyňu na závažné
porušenie služobnej disciplíny. Žalobkyňa reagovala osobne aj listom zo dňa 15.06.2020 doručeným
žalovanému dňa 17.06.2020, pričom sa dožadovala dojednania podmienok návratu do štátnej služby.
Dňa 19.06.2020 bolo žalobkyni doručené okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa
08.06.2020. Žalobkyňa v žalobe tiež uviedla, že na základe jej žiadosti jej Sociálna poisťovňa dňa
12.06.2020 vystavila potvrdenie o tom, kedy bola žalobkyňa evidovaná ako zamestnanec žalovaného,

pričom išlo iba o dobu od 01.05.2008 do 15.10.2012 a v roku 2020 žalobkyňa nebola v Sociálnej
poisťovni vedená ako zamestnanec žalovaného. Žalobkyňa má za to, že Rozsudkom KS BA nevznikol
medzi žalobkyňou a žalovaným štátnozamestnanecký pomer, ani to neznamená, že spätne existoval a
preto žalovaný nemohol ukončiť niečo, čo neexistuje. Žalovaný žalobkyňu neevidoval ako zamestnanca.Žalobkyňa má tiež za to, že neporušila služobnú disciplínu a už vôbec nie závažne. Medzičasom došlo
k zmene právnej úpravy a zmene organizačnej štruktúry u žalovaného a je preto logické, že žalobkyňa
sa chcela so žalovaným dohodnúť na vysporiadaní vzťahov, čo žalovaný neumožnil. Pozícia žalobkyne

bola zrušená a žalovaný neoznámil žalobkyni podmienky opätovného zamestnania, informácie o pozícii,
funkčnom plate, či iné vecné a formálne náležitosti. Postup žalovaného považuje žalobkyňa za
šikanózny.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 09.10.2020. Žalovaný vo vyjadrení

uviedol, že žalobkyňa si v žalobe odporuje, keď sa na jednej strane domáha určenia neplatnosti
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a na druhej strane tvrdí, že štátnozamestnanecký pomer
ani nevznikol. Tvrdenia žalobkyne o zmene organizačnej štruktúry a zrušení funkcie, ktorú žalobkyňa
zastávala, sú nepravdivé. Žalovaný sa len domnieva, že žalobkyňa poukazuje na zmenu organizačného
poriadku z roku 2013, avšak táto sa nedotýkala funkcie žalobkyne. Žalovaný miesto žalobkyne viedol
po celý čas ako voľné/neobsadené štátnozamestnanecké miesto. K zrušenie štátnozamestnaneckého

miesta žalobkyne nedošlo ani prijatím nového zákona č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o ŠS“). Práve naopak, v § 180 Zákona o ŠS
je upravená kontinuita v súvislosti s predchádzajúcim stavom a nebol dôvod predkladať žalobkyni
novú služobnú zmluvu. Žalovaný podľa § 32 ods. 2 Zákona o ŠS doručuje písomnosti primárne
v sídle služobného úradu, pričom mal pripravené príslušné dokumenty pre žalobkyňu o opise

štátnozamestnaneckého miesta, funkčnom plate, čo žalovaný aj oznámil žalobkyni v liste zo dňa
15.05.2020. Nový opis štátnozamestnaneckého miesta však neznamená zmenu funkcie a jeho
nedoručenie nezakladá dôvod na nedostavenie sa do služobného úradu. Nie je pravdivé
tvrdenie žalobkyne o tom, že štátnozamestnanecký pomer neexistoval, nakoľko podľa § 96 ods. 1
Zákona o ŠS „Ak je podľa právoplatného rozhodnutia súdu skončenie štátnozamestnaneckého pomeru

neplatné, štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej“. Žalovaný poukázal na Rozsudok KS BA v spojení
čiastočným rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 03.03.2017, č.k. 6Cpr/7/2012. Nie je preto
zrejmé, na základe čoho žalobkyňa dôvodí, že štátnozamestnanecký pomer medzi ňou a žalovaným
neexistoval.Žalovanýpripustil,žežalobkyňaužnemalazáujemoďalšietrvanieštátnozamestnaneckého
pomeru, kedy by štátnozamestnanecký pomer žalobkyne skončil dňom, kedy sa mal podľa okamžitého

skončenia pracovného pomeru doručeného žalobkyni dňa 15.10.2012 skončiť, avšak žalovaný o tomto
až do doručenia žaloby v tomto konaní nemal vedomosť, pričom v takomto prípade by žalovaný
bol ochotný zvážiť a akceptovať, že štátnozamestnanecký pomer v roku 2020 netrval. Ak by však
štátnozamestnanecký pomer žalobkyne v roku 2020 netrval, žalobkyňa by nemala naliehavý právny
záujme na určení neplatnosti jeho skončenia a žalobu by bolo potrebné zamietnuť. Vo vzťahu k

evidencii žalobkyne v Sociálnej poisťovni žalovaný uviedol, že v prípade určenia neplatnosti skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru sa štátny zamestnanec prihlasuje až následne, čo netrvá len pár
dní. Žalobkyňa je evidovaná v Sociálnej poisťovni ako zamestnanec žalovaného od 01.05.2008 do
19.06.2020. Žalovaný tiež na žiadosť žalobkyne vydal žalobkyni potvrdenie o existencii štátnej služby
až do dňa 19.06.2020. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobkyne o tom, že bola členkou poradného orgánu

má žalovaný za to, že nebol dôvod na udelenie služobného voľna žalobkyni, keď žalovaný vyzýval
žalobkyňu na preukázanie skutočnosti, že je členkou poradného orgánu. Žalobkyňa toto svoje členstvo
na výzvu žalovaného nepreukázala a neurobila tak ani doposiaľ. Žalobkyňa pravdepodobne pracovala a
nemala udelené voľno u iného zamestnávateľa v ZMOS. Žalobkyňa bola podľa informácií zverejnených
jej iným zamestnávateľom (ZMOS) prítomná na rokovaní dňa 23.05.2020 v budove, kde má sídlo aj

žalovaný, ale do služobného úradu žalovaného sa napriek opakovaným výzvam nedostavila. Na danom
stretnutí bola ako zamestnanec ZMOS, nie ako členka poradného orgánu. Žalovaný odmieta tvrdenia
žalobkyne, že nebol ochotný riešiť situáciu, ale je to právne naopak žalobkyňa, ktorá počas 2 mesiacov
nebola schopná a nemala vôľu prísť do sídla služobného úradu žalovaného. Žalobkyňa nemala snahu
spojiť sa so žalovaným ani telefonicky. Žalobkyňa mala povinnosť ihneď po výzve žalovaného nastúpiť

do štátnej služby a nie klásť si podmienky na doručenie dokladov poštou. Žalovaný naviac žalobkyni
listom zo dňa 15.05.2020 oznámil, že dokumenty jej budú doručené osobne a zároveň žalobkyňu
upozornilnaporušeniepracovnejdisciplíny,pokiaľnenastúpidomiestavýkonuštátnejslužby.Žalobkyňa
nepreukázala žalovanému dôvod absencie v služobnom úrade, ktorý by bol relevantným dôvodom
ospravedlnenej neprítomnosti. Žalobkyňa prejavila záujem dostaviť sa do služobného úradu až listom

zo dňa 15.06.2020 doručeným žalovanému dňa 17.06.2020, teda až po doručení závažného porušenia
pracovnej disciplíny. Žalobkyňa porušila svoje povinnosti tým, že nenastúpila do štátnej služby, na čo
ju žalovaný opakovane upozorňoval, pričom svoju neprítomnosť neospravedlnila. Okamžité skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru dané žalobkyni spĺňa všetky formálne aj materiálne požiadavky.Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

3. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného zo dňa 09.10.2022 písomne nevyjadrila.

4. Súd vec následne prejednal na pojednávaní dňa 16.05.2024, na ktoré sa sporové strany riadne
dostavili. Žalobkyňa trvala na podanej žalobe. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný v minulosti
so žalobkyňou neplatne skončil štátnozamestnanecký pomer, pričom konanie o neplatnosti skončenia

štátnozamestnaneckéhopomerutrvalo8rokov,počasktorýchžalovanýneumožnilžalobkynipokračovať
v práci a žalobkyňa bola nútená nájsť si inú prácu. Po právoplatnosti rozsudku o neplatnosti
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalovaný vyzval žalobkyňu na nástup do práce a tiež podal
mimoriadny opravný prostriedok. Žalobkyňa požiadala o služobné voľno z dôvodu výkonu práce vo
verejnom záujme, i napriek tomu žalovaný upozornil žalobkyňu listom zo dňa 27.05.2020 na závažné
porušenie pracovnej disciplíny a listom doručeným dňa 19.06.2020 oznámil žalobkyni, že okamžite

končí štátnozamestnanecký pomer. Štátnozamestnanecký pomer reálne, nie však právne nebol a
žalovaný vedel, že žalobkyňa nenastúpi do práce nasledujúci deň po doručení výzvy. Žalovaný na
pojednávaní poukázal na to, že podľa § 96 Zákona o ŠS sa štátnozamestnanecký pomer z dôvodu
Rozsudku KS BA neskončil a trval podľa pôvodnej zmluvy. U žalovaného nedošlo ani k organizačnej
zmene. Neoprávnená absencia žalobkyne v práci predstavuje závažné porušenie pracovnej disciplíny.

Žalobkyňa bola povinná žalovanému prekážku v práci nielen oznámiť, ale podľa § 144 ods. 2 Zákona
o ŠS aj preukázať. Žalobkyňa mala dostatok časového priestoru na ukončenie pracovného pomeru u
nového zamestnávateľa. Žalovaný tiež popiera tvrdenia, že žalobkyňa nebola evidovaná v Sociálnej
poisťovni, čo vyvrátil žalovaný potvrdením o jej evidencii do 19.06.2020. Žalobkyňa v reakcii na prednes
žalovaného namietala, že žalovaným predložené potvrdenie Sociálnej poisťovne nie je

potvrdením, ale webovým formulárom, ktorý si dokáže kedykoľvek vytvoriť účtovník.

5. Na pojednávaní dňa 27.06.2024 súd vykonal výsluch žalobkyne, ktorá uviedla, že v septembri 2023
nastúpila do štátnej služby na Úrade vlády Slovenskej republiky, čo uvádza kvôli tomu, aby objasnila
postup pri nástupe do štátnej služby. Dostala informácie, kam má prísť, zmluvu a platový dekrét, o

čom predložila listinné dôkazy. Žalobkyňa mala záujem u žalovaného nastúpiť, ale chcela si dohodnúť
podmienky. Pre žalobkyňu bol návrat k žalovanému ako nový nástup do štátnej služby. Žalobkyňa
nechápala požiadavku žalovaného o podanie majetkového priznania, nakoľko toto podáva do 30 dní odo
dňa nástupu do štátnej služby. Tiež si žalobkyňa preverovala evidenciu v Sociálnej poisťovni a zistila,
že je ako zamestnanec vedená iba u zamestnávateľa ZMOS. Ak by aj žalobkyňa na výzvu žalovaného

nastúpila do štátnej služby, nemohla sa dostať na pracovisko, keďže nemala turniketovú kartu. Vo
výročnej správe žalovaného za rok 2012 nie je zmienka o pracovnej pozícii žalobkyne a vo výročnej
správe za rok 2021 je na strane 28 uvedený prehľad detí zverených do predosvojiteľskej starostlivosti,
pričom celkový počet detí bol 3. Žalobkyňa v rámci svojho výsluchu doplnila, že po výzve na nástup
do práce žalovaný nepredložil žalobkyni zmluvu, platový dekrét a ani pokyny. Žalobkyňa tiež tvrdila, že

doručila žalovanému niekedy v dňoch od 15.05.2020 do 17.05.2020 potvrdenie o členstve žalobkyne v
pracovnej skupine Ústredného krízového štábu, avšak o tomto nemá žiaden doklad.

6. Na pojednávaní dňa 14.10.2024 žalobkyňa navrhla, aby súd neprihliadol na potvrdenie Sociálnej
poisťovne predložené žalovaným oneskorene. Ak by žalobkyňa týmto potvrdením disponovala skôr,

vedela by zabezpečiť dôkazy o tom, že v čase okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru
žalobkyňa nebola u žalovaného evidovaná ako zamestnanec. Žalobkyňa navrhla zabezpečiť výpis
individuálneho účtu poistenca, z ktorého bude zrejmé, kedy žalovaný prihlasoval a odhlasoval žalobkyňu
ako svojho zamestnanca. Ak žalovaný nemal splnenú evidenčnú povinnosť voči Sociálnej poisťovni,
ide o nelegálne zamestnávanie a pri takomto nie je možné platne skončiť pracovný pomer. Žalovaný

na pojednávaní uviedol, že evidencia v Sociálnej poisťovni predstavuje administratívnu povinnosť
a nemá vplyv na existenciu pracovného pomeru. Žalovaný odhlásil žalobkyňu po prvom skončení
štátnozamestnaneckého pomeru, kedy prezumoval jeho platnosť, pričom svoju žiadosť o odhlásenie
neskôr stornoval na základe právoplatného skončenia súdneho konania. Tiež za žalobkyňu riadne
zaplatil všetky odvody.

7. Na základe návrhu žalobkyne súd doplnil dokazovanie výpisom z elektronického účtu poistenca -
žalobkyne. Súd následne vec prejednal na pojednávaní dňa 09.12.2024, na ktorom strany sporu doručili
súdu záverečné reči v písomnom vyhotovení.8. Žalobkyňa v záverečnej reči uviedla, že žalovaný ju vyzval na nástup do štátnej služby listom zo
dňa 20.04.2020 najneskôr v nasledujúci pracovný deň po doručení tejto výzvy. Tento termín žalovaný

určil jednostranne a tak, že nebolo možné ho objektívne dodržať, keďže žalobkyňa pracovala u iného
zamestnávateľa. Žalobkyňa žalovanému na jeho výzvu oznámila, že sa stala členkou operatívno-
taktickej skupiny Ústredného krízového štábu a požiadala o pracovné voľno. Tiež žiadala žalovaného
o oznámenie náplne jej činnosti a oznámenie platu. Požiadavky žalobkyne žalovaný ignoroval, resp.
neakceptoval. Po upozornení na závažné porušenie pracovnej disciplíny zo dňa

27.05.2020 nenastúpením do práce žalobkyňa reagovala listom zo dňa 15.06.2020 a žiadala stretnutie
dňa 26.06.2020, ale dňa 19.06.2020 si žalobkyňa prevzala okamžité skončenie pracovného pomeru
z dôvodu neospravedlnených absencií v dňoch od 12.05.2020 do 08.06.2020. Žalovaný ignoroval
prekážku v práci na strane žalobkyne a tiež ignoroval aj skutočnosť, že žalobkyňa musí ukončiť pracovný
pomer s aktuálnym zamestnávateľom, ak má nastúpiť u žalovaného. Rozhodnutím súdu o neplatnosti
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru u žalovaného nedošlo automaticky k zániku ďalšieho v tom

čase aktuálneho pracovného pomeru žalobkyne u iného zamestnávateľa. Žalovaný neumožnil žalobkyni
dohodnúť si čas a podmienky nástupu do štátnej služby, čím žalovaný iba predstieral rešpektovanie
práva, ale konal tak, aby nemusel splniť ani súdne rozhodnutie ani zákon. Žalobkyňa poukázala tiež
na to, že v čase výzvy žalovaného, aby žalobkyňa nastúpila do práce bola celá spoločnosť pod
vplyvom pandémie COVID-19 kedy sa život hospodársky, ekonomicky, sociálne a pracovne zastavil,

resp. v najväčšej možnej miere spomalil a väčšina zamestnancov pracovala z domu a žalovaný
napriek tomu vyzval žalobkyňu, aby nastúpila do práce hneď nasledujúci pracovný deň. Žalovaný
tiež konal so zlým úmyslom, nakoľko v čase, kedy žalobkyni vykazoval neospravedlnenú absenciu v
práci, neevidoval žalobkyňu ako zamestnanca v Sociálnej poisťovni. Tým žalovaný konal v rozpore s
ustanovením § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 431/2003 Z.z. o sociálnom poistení, podľa ktorého

je zamestnávateľ povinný prihlásiť svojho zamestnanca do Sociálnej poisťovne deň pred vznikom
sociálnych poistení. Žalovaný žalobkyňu ani do dňa skončenia pracovného pomeru neprihlásil a napriek
tomu voči nej vykonával práva zamestnávateľa. Ak mala mať žalobkyňa neospravedlnené absencie v
práciužalovanéhovdňoch12.05.2020až08.06.2020,žalovanýmalpovinnosťžalobkyňunajneskôrdňa
11.05.2020 prihlásiť v Sociálnej poisťovni. Aj e-mailová komunikácia predložená žalovaným preukazuje,

že žalovaný riešil prihlásenie žalobkyne do Sociálnej poisťovne až dňa 29.06.2020, teda až po tom, ako
bolo žalobkyni doručené okamžité skončenie pracovného pomeru a k nahláseniu žalobkyne došlo až
dňa 05.08.2020, a to spätne. Žalobkyňa považuje za zarážajúce, že žalovaný na prihlásenie
žalobkyne potreboval inštruktáž Sociálnej poisťovne. Neznalosť zákona žalovaného neospravedlňuje a
naviac žalovaný o inštruktáž za účelom prihlásenia a odhlásenia žalobkyne v Sociálnej poisťovni žiadal

až 10 dní po doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyni.

9. Žalovaný vo svojej záverečnej reči uviedol, že základnými východiskami sporu sú čiastočný rozsudok
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 03.03.2017 v spojení s Rozsudkom KS BA, ktorými bolo rozhodnuté
o neplatnosti skončenia pracovného pomeru žalobkyne z roku 2012. Na základe uvedeného teda v

súlade s ustanoveniami Zákona o ŠS platilo, že služobný pomer žalobkyne trval, a to podľa pôvodnej
služobnej zmluvy. Žalobkyňa mala možnosť okamžite sa vrátiť na pracovisko, ale neurobila tak.
Povinnosť nastúpiť späť mala pritom aj bez výzvy zo strany zamestnávateľa. Žalovaný vyzval žalobkyňu
na návrat do zamestnania, čo žalobkyňa neurobil a nepredložila žiadne relevantné dôkazy, ktoré
by preukázali prekážku v práci na strane žalobkyne. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že mala prekážku

v práci, pretože vykonávala činnosti vo verejnom záujme ako členka operatívno-technickej skupiny
Ústredného krízového štábu počas pandémie COVID-19. Žalovaný uznáva dôležitosť tejto činnosti
avšak ustanovenie § 144 Zákonníka práce jednoznačne ukladá zamestnancovi povinnosť preukázať
zamestnávateľovi existenciu prekážky v práci, nielen ju zamestnávateľovi oznámiť. Uvedené žalobkyňa
nedodržala, pričom absencia dôkazu o prekážky v prácu umožňuje zamestnávateľovi považovať

neprítomnosť zamestnanca za neospravedlnenú absenciu. Žalobkyňa tiež sama potvrdila, že skutočnou
prekážkou v práci pre žalovaného bolo pre žalobkyňu plnenie úloh pre iného zamestnávateľa -
ZMOS. Od Rozsudku KS BA do ďalšieho skončenia pracovného pomeru v roku 2020 mala
žalobkyňa dostatočný časový priestor na usporiadanie svojich pracovnoprávnych vzťahov. Absencia
žalobkynevprácijejednoznačnezávažnéporušenieslužobnejdisciplíny,ktoréjedôvodompreokamžité

skončenie štátnozamestnaneckého pomeru. Žalobkyňa sa odvoláva na zmenu organizačnej štruktúry
u žalovaného, avšak táto zmena nemala vplyv na jej pracovné miesto, neviedli k jeho zrušeniu, ani k
vytvoreniu nového pracovného miesta. K námietke žalobkyne, že právo nemôže vychádzať z bezprávia
žalovaný uviedol, že pracovný pomer žalobkyne sa obnovil zo zákona, nie na základe úkonužalovaného. K obnoveniu došlo na základe ustanovení Zákona o ŠS po rozhodnutí súdu o neplatnosti
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Pracovný pomer žalobkyne teda trval a žalovaný mal
právo vykonávať všetky úkony zamestnávateľa, vrátane skončenia štátnozamestnaneckého pomeru pre

porušenie služobnej disciplíny. Skutočnosť, či žalovaný viedol žalobkyňu v Sociálnej poisťovni je pre
tieto účely irelevantná. Všetky povinnosti žalovaného voči Sociálnej poisťovni sú zo strany žalovaného
splnené.Žalobkyňaopakovaneporušovalaslužobnúdisciplínu,jejabsenciabolaneospravedlnená,teda
žalovaný mal právo s ňou okamžite skončiť pracovný pomer.

10. K žalobe a písomným podaniam žalobkyňa predložila nasledovné listinné dôkazy: rozsudok
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.02.2020 č.k. 10CoPr/2/2019-1077, výzva žalobcu zo dňa
20.04.2020 na nastúpenie do štátnej služby, list žalobkyne zo dňa 11.05.2020 nazvaný „Odpoveď
na výzvu na nastúpenie do štátnej služby - zaslanie“, list žalovaného zo dňa 15.05.2020 nazvaný
„Výzva na okamžité nastúpenie do štátnej služby, Výzva na doloženie dokladov a dokumentov, Výzva
na doloženie majetkového priznania v zmysle § 114 Zákona o štátnej službe“, list žalovaného zo

dňa 27.05.2020 nazvaný „Upozornenie na závažné porušenie služobnej disciplíny“, list žalobkyne zo
dňa 15.06.2020 nazvaný „Návrh na spôsob dojednania podmienok pre návrat do štátnej služby -
zaslanie“, list žalovaného zo dňa 22.06.2020 nazvaný „Odpoveď na Váš list zo dňa 15.06.2020“, list
žalovaného zo dňa 08.06.2020 nazvaný „Okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru“, list
žalobkyne zo dňa 09.06.2020 nazvaný „Žiadosť o vydanie potvrdenia“, potvrdenie Sociálnej poisťovne

pobočka Bratislava zo dňa 12.06.2020, potvrdenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa
14.05.2020 o plnení úloh Odbornej skupiny Ústredného krízového štábu, zápis z prvého stretnutia
operatívno-technickej odbornej skupiny pri ÚKS zo dňa 17.04.2020, výročná správa žalovaného za rok
2013, oznámenie Úradu vlády Slovenskej republiky zo dňa 13.09.2023, oznámenie o výške a zložení
funkčného platu zo dňa 13.09.2023, e-mailová žiadosť o prevzatie osobných vecí zo dňa 21.12.2023,

uznesenie Vlády Slovenskej republiky č. 111 z 11. marca 2020, potvrdenie Úradu vlády Slovenskej
republiky zo dňa 23.10.2020 o členstve žalobkyne v pracovnej skupine Ústredného krízového štábu,
výročná správa žalovaného za rok 2012, výročná správa o činnosti žalovaného za rok 2021, e-mailovú
správu zamestnankyne Sociálnej poisťovne zo dňa 16.07.2024.

11. Žalovaný k písomným podaniam predložil nasledovné listinné dôkazy: list žalobkyne zo dňa
18.10.2012 nazvaný „oznámenie k okamžitému skončeniu pracovného štátnozamestnaneckého
pomeru“, dodatok č. 1 k organizačnému poriadku žalovaného zo dňa 30.05.2014, organizačný
poriadok žalovaného, potvrdenie o štátnej služby zo dňa 17.07.2020, výtlačok z webového
portálu Sociálnej poisťovne, článok zo dňa 23.05.2020 s názvom „ZMOS rokovalo na rezorte práce o

spolupráci a trendoch“, potvrdenie Sociálnej poisťovne o evidovaní žalobkyne v pracovnom pomere u
žalovaného od 01.05.2008 do 19.06.2020.

12. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými sporovými stranami, so skutkovými tvrdeniami
sporových strán, vypočul žalobkyňu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

13. Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.02.2020, č.k. 10CoPr/2/2019 (Rozsudok KS
BA) vyplýva, že žalobca doručil žalobkyni dňa 15.10.2012 okamžité skončenie štátnozamestnaneckého
pomeru, č. záznamu CT 122/2010, registratúrne číslo 20492/2012, o ktorom rozhodol Okresný súd
Bratislava I čiastočným rozsudkom zo dňa 03.03.2017, č.k. 6Cpr/7/2012-988 tak, že toto okamžité

skončenie štátnozamestnaneckého pomeru je neplatné, pričom Krajský súd v Bratislave predmetný
čiastočný rozsudok potvrdil Rozsudkom KS BA. Podľa listu žalovaného zo dňa 20.04.2020 žalovaný
odvolávajúc sa na uvedený Rozsudok KS BA vyzval žalobkyňu na nastúpenie do štátnej služby na
služobnom úrade najneskôr v nasledujúci pracovný deň po doručení uvedenej výzvy. Zo zhodných
(resp. protistranou nepopretých) tvrdení sporových strán vyplynulo, že žalobkyňa sa na základe

výzvy žalovaného na služobný úrad nedostavila, ale žalovanému doručil list zo dňa 11.05.2020, v ktorom
žalovanému oznámila, že na základe uznesenia Vlády Slovenskej republiky č. 127 z 27. marca 2019 a
v súlade s čl. 2 ods. 9 Štatútu ústredného krízového štábu vykonáva činnosť vo verejnom záujme ako
členka operatívno-taktickej skupiny Ústredného krízového štábu, pričom ide o úlohy a činnosti súvisiace
s vyhlásením núdzového stavu súvisiaceho so šírením nákazy COVID-19, ktoré nie je možné vykonávať

mimo pracovnej doby. Žalobkyňa žiadala žalovaného o poskytnutie pracovného voľna bez nároku
na odmenu. Žalobkyňa poukázala tiež na novú právnu úpravu štátnej služby a zmenu organizačnej
štruktúry u žalovaného a žiadala žalovaného o zaslanie nového opisu štátnozamestnaneckého miesta,
platový výmer, prípadne oznámenie o zmene funkcie. Žalovaný opätovne vyzval žalobkyňu na okamžiténastúpeniedoštátnejslužbylistomzodňa15.05.2020,pričomvtomtolistežalobkyňuzároveňupozornil,
že neospravedlnená neprítomnosť v práci sa považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny.
Žalovaný žalobkyňu zároveň upovedomil, že nepredložila žiadne dokumenty preukazujúce ňou tvrdenú

prekážku v práci a vyzval žalobkyňu na predloženie takýchto dokumentov. Služobný úrad z tohto
dôvodu nemôže akceptovať prekážku v práci. Žalovaný upozornil žalobkyňu, že v zmysle
Služobného poriadku sa za závažné porušenie služobnej disciplíny považuje aj neospravedlnená
neprítomnosť v práci v rozsahu najmenej jedného pracovného dňa. Listom zo dňa 27.05.2020 žalovaný
následne upozornil žalobkyňu na závažné porušenie služobnej disciplíny. Žalovaný žalobkyňu opätovne

upovedomil, že nepredložila žiadne dokumenty preukazujúce ňou tvrdenú prekážku v práci a z tohto
dôvodu zaslal opakovanú výzvu na okamžité nastúpenie do štátnej služby zo dňa 15.05.2020 a zároveň
upozornil žalobkyňu na závažné porušenie služobnej disciplíny. Žalovaný eviduje neospravedlnenú
neprítomnosť žalobkyne v práci v dňoch 12.05.2020 až 27.05.2020, čo predstavuje závažné porušenie
služobnej disciplíny. Žalobkyňa na korešpondenciu žalovaného reagovala listom zo dňa 15.06.2020,
kde uvádza, že žalovanému oznámila, že vykonáva funkciu vo verejnom záujme a z tohto dôvodu má

nárok na pracovné voľno, pričom spôsob komunikácie žalovaného považuje za šikanózny. Žalobkyňa
poukázala na to, že žalovaný jej nedoručil informácie o funkčnom zaradení, plate a organizačných
zmenách. Tiež upozornila, že na pracovisko sa má možnosť dostať iba ako návšteva,
keďže odovzdala turniketovú kartu. Žalobkyňa navrhla žalovanému osobné stretnutie dňa 26.06.2020 o
09:00 hod. v mieste sídla žalovaného. Dňa 19.06.2020 bolo žalobkyni doručené oznámenie žalovaného

o okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Žalovaný okamžité skončenie pracovného
pomeru skutkovo vymedzil tak, že žalobkyňa ani na základe opakovaných výziev nenastúpila do
štátnej služby ani nepreukázala existenciu prekážky v práci, preto žalovaný vykazuje u žalobkyne
neospravedlnenú neprítomnosť v práci za obdobie od 12.05.2020 do 08.06.2020, čo považuje
za závažné porušenie pracovnej disciplíny s poukazom na ustanovenia § 144 ods. 1 a 2

Zákonníka práce, § 111 ods. 1 písm. h) a j) Zákona o ŠS a ustanovení Služobného poriadku. Z tohto
dôvodu žalovaný okamžite skončil štátnozamestnanecký pomer žalobkyne podľa ustanovení § 117 ods.
7 a § 78 ods. 1 Zákona o ŠS.

14. Súd z vykonaného dokazovania a z tvrdení sporových strán, ktoré boli medzi stranami nesporné,

resp. neboli protistranou popreté tiež zistil, že žalovaný začal vykonávať úkony v súvislosti s evidenciou
žalobkyne ako zamestnanca žalovaného v Sociálnej poisťovni dňa 29.06.2020, teda 10 kalendárnych
dní po doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyni a k zmene v evidencii Sociálnej
poisťovne došlo až dňa 05.08.2020. Z písomného potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
zo dňa 14.05.2020 o plnení úloh Odbornej skupiny Ústredného krízového štábu vyplynulo, že žalobkyňa

sa ako nominovaná zástupkyňa ZMOS zúčastňovala na zasadnutiach odbornej skupiny Ústredného
krízového štábu od 20.04.2020 do 15.05.2020 každý pracovný deň spravidla od 08:00 do 19:00 na
Úrade vlády Slovenskej republiky. Medzi stranami však ostalo sporné a vykonaným dokazovaním nebolo
preukázané, kedy a či vôbec žalobkyňa predmetné potvrdenie doručila žalovanému do momentu, kým
bolo žalobkyni dňa 19.06.2020 doručené okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru.

15. Na zistený skutkový stav následne súd aplikoval nasledovné relevantné ustanovenia všeobecne
záväzných právnych predpisov.

16. Podľa § 150 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu.

17. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,

uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

18. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o ŠS Služobný úrad môže okamžite skončiť štátnozamestnanecký
pomer štátneho zamestnanca do dvoch mesiacov odo dňa oznámenia upozornenia o závažnom
porušení služobnej disciplíny, najneskôr do jedného roka odo dňa, keď dôvod na okamžité skončenie

štátnozamestnaneckého pomeru vznikol.

19. Podľa § 80 Zákona o ŠS Okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru musí služobný úrad
ako aj štátny zamestnanec urobiť písomne, musí v ňom byť skutkovo vymedzený jeho dôvod tak, abyho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, pričom uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť a musí
byť v ustanovenej lehote doručené druhej strane, inak je neplatné.

20. Podľa § 95 ods. 1 Zákona o ŠS Štátny zamestnanec, ako aj služobný úrad môže neplatnosť
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej
dobe alebo dohodou uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal
štátnozamestnaneckýpomerskončiť.Akštátnozamestnaneckýpomerskončiluplynutímochrannejdoby
podľa § 76 ods. 3, lehota podľa prvej vety plynie odo dňa, ktorý nasleduje po uplynutí ochrannej doby.

21. Podľa § 96 ods. 1 Zákona o ŠS Ak je podľa právoplatného rozhodnutia súdu skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru neplatné, štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej. Za čas odo dňa
neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby
patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu
štátnozamestnaneckého pomeru.

22.Podľa§111ods.1písm.e),h),j)ZákonaoŠS Štátnyzamestnanecjepovinnýe)plniťslužobnéúlohy
osobne, riadne, svedomite, čestne a včas, h) vykonávať služobné úlohy, ktoré sú v súlade s opisom jeho
štátnozamestnaneckého miesta, j) dodržiavať určený služobný čas alebo inak dohodnutý služobný čas.

23. Podľa § 117 ods. 1 Zákona o ŠS Štátny zamestnanec zodpovedá za porušenie služobnej disciplíny,
ktorou je nesplnenie alebo porušenie povinností alebo obmedzení vyplývajúcich z tohto zákona, ktoré
sa vzťahujú na vykonávanie štátnej služby, ak k ich nesplneniu alebo porušeniu došlo v súvislosti s
výkonom štátnej služby.

24. Podľa § 117 ods. 2 Zákona o ŠS Podľa miery závažnosti porušenia služobnej disciplíny sa rozlišuje
a) menej závažné porušenie služobnej disciplíny,
b) závažné porušenie služobnej disciplíny.

25. Podľa § 117 ods. 3 Zákona o ŠS Miera závažnosti porušenia služobnej disciplíny sa posudzuje

vzhľadom na povahu porušenej alebo nesplnenej služobnej povinnosti alebo obmedzenia, okolností,
za akých k nemu došlo, najmä spôsob a intenzitu konania alebo opomenutia, mieru zavinenia,
opakované porušenie služobnej disciplíny, doterajší prístup štátneho zamestnanca k plneniu povinností
a dodržiavaniu obmedzení alebo na inú okolnosť, rozsah škody a následok porušenia služobnej
disciplíny.

26. Podľa § 117 ods. 7 Zákona o ŠS Ak došlo k závažnému porušeniu služobnej disciplíny, služobný
úrad môže postupovať podľa § 78 ods. 1 alebo § 75 ods. 1 písm. g)

27. Podľa § 171 Zákona o ŠS Na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú ustanovenia § 10,

§ 11a ods. 1, § 12, § 15, § 16, § 17 ods. 1 a 3, § 19, § 20, § 33 až § 36, § 37, § 39, § 40 ods. 1, 2, 5
až 8, § 41 ods. 1, 2, 5 až 7 a 9, § 52, § 55 ods. 2 písm. c) až f), § 74, § 75 ods. 3 a 4, § 78 až 80, § 85
ods. 2 až 6, 8 a 9, § 85a, § 86, § 87, § 88 až 95, § 96 ods. 1, 2, 4, 6 a 7, § 96a, § 96b, § 97 ods. 1 až
11, § 98 až 102, § 103 ods. 1 a 2, § 104, § 104a, § 105 až 114, § 116 ods. 2 a 3, § 117, § 122a ods. 1,
§ 122b ods. 1, § 123 ods. 1, § 129 až 132, § 136 až 139, § 141, § 142 až 148, § 150, § 151, § 152 ods.

1, 2, 4 až 8, § 152a, § 152b, § 156, § 157 ods. 3, § 158 až 160, § 161 ods. 1, § 164 až 170, § 177 až
185, § 187 až 189, § 191 ods. 2 až 4, § 192 až 198, § 217 až XXX, § 229 ods. 4 až 8, § 230 až 236, §
237 ods. 1 a 3, § 239 písm. a) a § 240 Zákonníka práce.

28. Podľa § 180 ods. 1 prvej vety Zákona o ŠS Štátny zamestnanec, ktorý na základe služobnej zmluvy

uzatvorenej podľa predpisov účinných do 31. mája 2017 vykonáva štátnu službu k 31. máju 2017, sa
považuje za štátneho zamestnanca podľa tohto zákona.

29. Podľa § 79 ods. 1 prvej vety zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení účinnom ku dňu
19.06.2020 (ďalej len „Zákonník práce“) Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo

ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával.30. Podľa § 144 ods. 1, 2. Zákonníka práce (1) Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je
povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný

upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.
(2) Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné
zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní. Ustanovenie prvej
vety a druhej vety neplatí, ak osobitný predpis ustanovuje iný spôsob preukazovania a potvrdzovania
prekážky v práci.

31. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod. 1 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení účinnom
do 16.06.2020 (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“) Zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra
poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na
nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca
podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody podľa §

227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti
zamestnanca, odhlásiť zamestnanca do ôsmich dní od zániku týchto poistení okrem zániku povinného
nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie
do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20
nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c).

32. Podľa § 239 Zákona o sociálnom poistení Za porušenie povinností ustanovených v § 142 ods. 7, §
154 ods. 3, § 227 ods. 2, § 227a, § 228 až 234, § 238, 244, § 279, § 225i ods. 10 a § 225j ods. 12 môže
Sociálna poisťovňa uložiť pokutu až do 16 596,96 eura. Pri ukladaní pokuty Sociálna poisťovňa zohľadní
závažnosť porušenia povinnosti ustanovenej týmto zákonom. Sociálna poisťovňa neuloží pokutu za

porušenie povinnosti ustanovenej v § 231 ods. 1 písm. b), ak už bola uložená pokuta podľa osobitného
predpisu.

33. Súd predovšetkým pri prejednávaní a rozhodovaní sporovej veci musí ustáliť, ktoré skutočnosti sú
medzi stranami sporné a ktoré sú nesporné a následne rozhodnúť, aké dôkazy vykoná. Až po vykonaní

dokazovania súd vyhodnotí vykonané dokazovanie, ustáli skutkový stav veci, vec právne posúdi a
rozhodne vo veci samej. Civilné sporové konanie je z hľadiska dokazovania obmedzené prakticky
výlučne na sporné otázky medzi stranami. Otázky, o ktorých medzi stranami nie je spornosť, spravidla
nie je potrebné dokazovať, aby tak bola zachovaná v čo najvyššej možnej miere zásada rýchlosti a
hospodárnosti konania. Z tohto dôvodu vyššie citované ustanovenia § 150 a 151 CSP upravujú procesnú

povinnosť strán uviesť rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa sporu a tiež poprieť skutkové tvrdenia
protistrany, a to účinným spôsobom, teda ak ide o skutočnosť, ktorú vnímali, musí sporová strana uviesť
vlastné skutkové tvrdenia a nie je dostačujúce, aby iba formálne poprela skutkové tvrdenia protistrany
bez objasnenia dôvodu takéhoto popretia. Nesplnenie procesných povinností účinne poprieť tvrdenia
protistrany má za následok, že takéto tvrdenia sa budú považovať medzi stranami za nesporné.

34. Medzi stranami bolo primárne sporné, či okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru
doručené žalobkyni dňa 19.06.2020 zo strany žalovaného z dôvodu podľa § 78 ods. 1 a § 117 ods. 7
Zákona o ŠS je platné. Preto sa súd po zistení, že žaloba bola podaná v zmysle § 95 ods. 1 Zákona o
ŠS včas (štátnozamestnanecký pomer mal skončiť dňa 19.06.2020 a žaloba bola doručená súdu dňa

19.08.2020), zameral na posúdenie platnosti okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.

35. Súd primárne posudzoval platnosť okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru z
hľadiska existencie dôvodu v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 v spojení s § 117 ods. 7 Zákona
o ŠS, teda pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Vymedzený dôvod okamžitého skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru bol zo strany žalovaného vymedzený tak zákonným ustanovením,
ako aj skutkovo, teda odkazom na ustanovenia § 117 ods. 7 a § 78 ods. 1 Zákona o ŠS a skutkovo
neospravedlnenou neprítomnosť žalobkyne v sídle služobného úradu za účelom plnenia služobných
úloh, a to v období od 12.05.2020 do 08.06.2020, teda po dobu takmer 4 týždňoch nepretržite.

36. Povinnosť dodržiavať služobnú disciplínu patrí k základným povinnostiam štátneho zamestnanca
vyplývajúcich z ustanovenia § 111 ods. 1 Zákona o ŠS. Služobná disciplína spočíva v plnení
povinností stanovených právnymi predpismi, a to najmä povinností uvedených v § 111 Zákona o
ŠS, služobným poriadkom alebo pokynmi nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť konanieštátneho zamestnanca kvalifikované ako porušenie služobnej disciplíny, z ktorého možno vyvodiť voči
štátnemu zamestnancovi negatívne dôsledky, musí ísť na strane štátneho zamestnanca o konanie
zavinené, teda konanie, kedy zamestnanec mal úmysel porušiť služobnú disciplínu, alebo sa

porušenia pracovnej disciplíny dopustil minimálne z nedbanlivosti. Ak nie je dosiahnutá minimálne miera
nedbanlivosti, o porušení pracovnej disciplíny nie je možné hovoriť.

37. Z hľadiska závažnosti alebo intenzity porušenia služobnej disciplíny Zákona o ŠS rozlišuje závažné
porušenie služobnej disciplíny a menej závažné porušenie služobnej disciplíny. Nie každé

porušenie služobnej disciplíny automaticky predstavuje závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré
oprávňuje služobný úrad okamžite ukončiť so štátnym zamestnancom štátnozamestnanecký pomer
podľa vyššie citovaného ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o ŠS, ktorým žalovaný v prejednávanom
prípade odôvodnil okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru dané žalobkyni. Pri hodnotení
intenzity porušenia pracovnej disciplíny sa vychádza z konkrétnych okolností, pričom sa prihliada na
povahu porušenej alebo nesplnenej služobnej povinnosti alebo obmedzenia, okolností, za akých k nemu

došlo, najmä spôsob a intenzitu konania alebo opomenutia, mieru zavinenia, opakované porušenie
služobnej disciplíny, doterajší prístup štátneho zamestnanca k plneniu povinností a dodržiavaniu
obmedzení alebo na inú okolnosť, rozsah škody a následok porušenia služobnej disciplíny.

38. V tomto smere súd konštatuje, že neospravedlnená neprítomnosť v práci po dobu takmer

nepretržitých 4 týždňov súd považuje za porušenie služobnej disciplíny takej intenzity, že aj ak by štátny
zamestnanec do momentu takéhoto porušenia služobnej disciplíny bezchybne plnil svoje služobné
povinnosti, išlo by o závažné porušenie služobnej disciplíny. Z tohto pohľadu preto súd považoval za
potrebné vysporiadať sa s tým, či neprítomnosť žalobkyne v sídle služobného úradu žalovaného v dňoch
12.05.2020 až 08.06.2020 bola neospravedlnená. Za týmto účelom súd považoval za potrebné ustáliť,

či štátnozamestnanecký pomer žalobkyne v danom období trval, či žalobkyňa mala povinnosť plniť svoje
služobné úlohy a či bola jej absencia neospravedlnená.

39. Vo vzťahu k existencii služobného pomeru súd uvádza s poukazom na vyššie citované ustanovenia
§ 96 ods. 1 Zákona o ŠS, že štátnozamestnanecký pomer žalobkyne okamžitým skončením doručeným

žalobkyni dňa 15.10.2012 nezanikol a trval, nakoľko Rozsudkom KS BA bolo právoplatne rozhodnuté
okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne okamžitým skončením doručeným
žalobkyni dňa 15.10.2012 je neplatné. Ustanovenie § 96 ods. 1 Zákona o ŠS nepripúšťa iný výklad
ako taký, že štátnozamestnanecký pomer žalobkyne trval, a to podľa
pôvodných podmienok. Žalobkyňa síce v žalobe polemizovala o tom, že Rozsudkom KS BA nebol

štátnozamestnanecký pomer žalobkyne obnovený a ku dňu 19.06.2020 nevznikol, avšak vo svojej
ďalšejargumentáciižalobkyňauviedla,žeštátnozamestnaneckýpomerneexistovalibafakticky,nievšak
právne. V tomto smere nemožno prisvedčiť ani argumentácii žalobkyne o tom, že žalovaný si riadne
nesplnil povinnosť evidovať žalobkyňu ako zamestnanca v Sociálnej poisťovni. Hypotéza a dispozícia
právnej normy upravenej v ustanovení § 231 ods. 1 písm. b) bod. 1 Zákona o sociálnom poistení

síce ukladá žalovanému povinnosť evidencie pred vznikom poistenia, avšak sankciou za nedodržanie
povinností zamestnávateľa upravenou v § 239 Zákona o sociálnom poistení je možnosť Sociálnej
poisťovne uložiť zamestnávateľovi sankciu za nesplnenie povinností. Nedodržanie týchto evidenčných
povinností teda nemalo žiaden vplyv na vznik, trvanie a ani obsah štátnozamestnaneckého pomeru
žalobkyne. Súd teda ustálil, že v čase odo dňa 12.05.2020 do dňa 08.06.2020, kedy žalovaný vykazoval

žalobkyni neospravedlnenú neprítomnosť v práci, štátnozamestnanecký pomer žalobkyne u žalovaného
existoval a trval.

40. Vzhľadom na uvedené mala žalobkyňa povinnosť postupovať v zmysle vyššie citovaných ustanovení
§ 111 ods. 1 písm. e), h), j) Zákona o ŠS, ktoré jej ako štátnej zamestnankyni ukladali povinnosti plniť

služobné úlohy osobne, riadne, svedomite, čestne a včas, vykonávať služobné úlohy, ktoré sú v súlade
s opisom štátnozamestnaneckého miesta a dodržiavať určený služobný čas alebo inak dohodnutý
služobný čas. Žalobkyňa si tieto povinnosti neplnila, čo medzi stranami ani nebolo sporným, nakoľko
žalobkyňa sa vedome a úmyselne nedostavila na pracovisko, a to aj napriek opakovaným výzvam
žalovaného. Žalobkyňa svoju neprítomnosť na pracovisku považovala za odôvodnenú prekážkami v

práci, pričom žalovaný neprítomnosť žalobkyne považoval za neospravedlenú. Medzi stranami bolo
sporné, či na strane žalobkyne vznikli prekážky v práci a či tieto žalobkyňa žalovanému riadne oznámila.41. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa žalovanému písomne oznámila, že na základe
uznesenia Vlády Slovenskej republiky č. 127 z 27. marca 2019 a v súlade s čl. 2 ods. 9 Štatútu
ústredného krízového štábu vykonáva činnosť vo verejnom záujme ako členka operatívno-taktickej

skupiny Ústredného krízového štábu, pričom ide o úlohy a činnosti súvisiace s vyhlásením núdzového
stavu súvisiaceho so šírením nákazy COVID-19, ktoré nie je možné vykonávať mimo pracovnej doby a
žiadala žalovaného o poskytnutie pracovného voľna bez nároku na odmenu. Medzi stranami však bolo
sporným, či žalobkyňa takto vymedzenú prekážku v práci žalovanému aj riadne preukázala, nakoľko
ustanovenie§144ods.1,2Zákonníkapráce,ktorésauplatňujeajvprípadeštátnejslužby(§171Zákona

o ŠS) na vznik prekážky v práci na strane zamestnanca vyžaduje nielen jej faktickú existenciu, ale aj
jej preukázanie zamestnávateľovi. Nielen samotný vznik prekážky v práci na strane zamestnanca totiž
zakladá ospravedlnenú neprítomnosť zamestnanca v práci, ale až jej preukázanie zamestnávateľovi. V
konaní žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno o tom, že by žalovanému predložila akékoľvek dôkazy
o tom, že by na jej strane skutočne vznikla prekážka v práci spočívajúca vo výkone činností vo
verejnom záujme ako členka operatívno-taktickej skupiny Ústredného krízového štábu. Žalobkyňa síce

v konaní predložila potvrdenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 14.05.2020 o plnení úloh
OdbornejskupinyÚstrednéhokrízovéhoštábu,podľaktoréhožalobkyňasaakonominovanázástupkyňa
ZMOS zúčastňovala na zasadnutiach odbornej skupiny Ústredného krízového štábu od 20.04.2020 do
15.05.2020 každý pracovný deň spravidla od 08:00 do 19:00 na Úrade vlády Slovenskej republiky, avšak
zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že by toto potvrdenie skutočne bolo zaslané žalovanému, pričom

doručenie tohto potvrdenia bolo medzi stranami sporné (žalovaný konzistentne tvrdil, že žalobkyňa
prekážku v práci nepreukázala). Naviac aj v prípade, ak by toto potvrdenie bolo pred doručením
okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru (tj. pred dátumom 19.06.2020) predložené
žalovanému, uvedené by ospravedlnilo neprítomnosť žalobkyne na pracovisku iba do dňa 15.05.2020,
teda iba 4 pracovné dni z celkových takmer 4 týždňov, počas ktorých žalovaný vykazoval žalobkyni

neospravedlnenú neprítomnosť na pracovisku.

42. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že štátnozamestnanecký pomer žalobkyne
u žalovaného v dňoch 12.05.2020 až 08.06.2020 trval, a to za pôvodných podmienok, ktoré boli
dojednané pred predchádzajúcim skončením štátnozamestnaneckého pomeru listom doručeným

žalobkyni dňa 15.10.2012. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že
by u žalovaného nastala akákoľvek organizačná zmena, ktorá by mala vplyv na existenciu alebo
obsah štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne u žalovaného. Žalobkyňa mala preto povinnosť
osobne a riadne plniť úlohy štátneho zamestnanca, čo však vedome a na základe vlastnej vôle
neplnila, čím išlo z jej strany o neospravedlnenú neprítomnosť v práci. Neprítomnosť v práci pritom

včas a riadne neospravedlnila prekážkami v práci na jej strane, nakoľko žalovanému nepreukázala
dôvody takýchto prekážok, pričom na ospravedlnenie jej neprítomnosti na pracovisku nepostačuje iba
faktická existencia prekážok, ale je potrebné ich preukázanie zamestnávateľovi/služobnému úradu.
Neospravedlnená neprítomnosť žalobkyne na pracovisku predstavuje, tak ako vyplynulo z vyššie
uvedeného výkladu, závažné porušenie služobnej disciplíny, ktoré žalovanému umožňuje okamžite

skončiť štátnozamestnanecký pomer, čo žalovaný aj využil a žalovanej ku dňu 19.06.2020 oznámil
okamžitéskončenieštátnozamestnaneckéhopomeru.Súdmázato,ževšetkyformálne ajmateriálne
podmienky skončenia štátnozamestnaneckého pomeru boli v prípade žalobkyne naplnené, dôvod
okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru je v liste žalovaného doručeného žalobkyni dňa
19.06.2020 riadne vymedzený skutkovo aj ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov.

Preto súd dospel k záveru, že okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru je platné.

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

45. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 CSP a 262 ods. 1 CSP.

Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania. O výške
náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde
Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.