Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. november 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-12C/32/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121463292

Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Hrebíčková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:6121463292.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

1 K2/12C/32/2021

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Petrou Hrebíčkovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
C. XX, D. právne zastúpený: Advokátska kancelária Juristi s.r.o., IČO: 51 941 244, so sídlom Krivá 3,
Košice, proti žalovanej: E. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, D., právne zastúpená: JUDr. Marek Hrouda,
advokát, so sídlom Krmanova 16, Košice, IČO: 35571195, o zaplatenie 5 % úroku z omeškania ročne
z dlžnej istiny,

r o z h o d o l :

2 K2/12C/32/2021

I.Žalovaná je povinná zaplatiťžalobcovi úrokzomeškaniavovýške5%ročnezosumy1.964,48eur
od 22.9.2021 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.493,54 eur od 16.6.2023
do zaplatenia s tým, že povoľuje žalovanej splácať istinu 4.458,02 s príslušenstvom v mesačných
splátkach, s výškou splátky 50 eur mesačne, so splatnosťou prvej splátky počnúc právoplatnosťou
rozsudku, so splatnosťou nasledujúcich splátok vždy k 20. dňu v mesiaci s tým, že nezaplatením čo i len
jednej splátky sa stáva zročným celý dlh.

II. V prevyšujúcej časti úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.964,48 eur od 23.3.2020 do
21.9.2021 a zo sumy 2.493,54 eur od 22.9.2021 do 15.6.2023 žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi proti žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80%.

o d ô v o d n e n i e :

4 K2/12C/32/2021

1. Žalobca sa voči žalovanej (po rozšírení žaloby na pojednávaní 14.6.2023) domáhal zaplatenia sumy
4.458,02 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.458,02 eur od 23.3.2020 do
zaplatenia a náhrady trov konania.2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 23.3.2020 nadobudol kúpnou zmluvou spoluvlastnícky
podiel k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXXX, a to bytu č. X na C., E. E. XX bytového domu
súp. č. XXX stojaceho na parc. reg. C č. 392 o výmere 204 m2- zastavaná plocha a nádvorie,

vrátane spoluvlastníckeho podielu o výmere 169/10000 na spoločných častiach a zariadeniach
domu, príslušenstve a pozemku vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1. Žalovaná je podielovou
spoluvlastníčkou uvedenej nehnuteľnosti s rovnakým spoluvlastníckym podielom 1. Žalobca vyzval
žalovanú listom zo dňa 24.5.2021 na uzatvorenie dohodoy o hospodárení so spoločným bytom. Z jej
odpovede zo dňa 30.6.2021 vyplýva, že táto nemá záujem upraviť vzájomné práva a povinnosti

spoluvlastníkov. Žalobca si tak uplatnil nárok na náhrada za nadužívanie spoluvlastníckeho podielu
žalovanou v sume 2.400 eur, teda za 16 mesiacov po 150 eur mesačne, vychádzajúc zo sumy 430 eur
mesačne po odpočítaní nákladov na nehnuteľnosť, a to od 04/2020 do 07/2021, spolu s 5 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 2.400 eur od 23.3.2020 (odo dňa nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu
žalobcom na predmetnej nehnuteľnosti) do zaplatenia.

3. Súd vo veci rozhodol v poradí prvým rozsudkom č.k. K2-12C/32/2021-189 zo dňa 14.6.2023 (v spojení
s opravným uznesením č.k. K2-12C/32/2021-240 zo dňa 9.11.2023), ktorým výrokom I. uložil žalovanej
zaplatiť žalobcovi sumu 4.458,02 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.458,02
eur od 22.9.2021 do zaplatenia, pričom žalovanej povolil splácať dlh s príslušenstvom v splátkach vo
výške 40 eur mesačne, so splatnosťou prvej splátky počnúc právoplatnosťou rozsudku, so splatnosťou

nasledujúcich splátok vždy k 20. dňu v mesiaci s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky, sa stáva
splatným celý dlh. Výrokom II. súd nepriznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania.
Krajský súd v Košiciach na základe odvolania podaného oboma sporovými stranami rozsudkom sp.
zn. 8Co/11/2024 z 9.8.2024 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením
čo do povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4.458,02 eur, zrušil rozsudok súdu prvej

inštancie vo výroku I. o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 4.458,02 eur od 22.9.2021 do zaplatenia, o povolení splátok, ako aj výrok II. o trovách
konania a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V predmetnom
rozsudku odvolací súd uviedol, že súd správne posúdil nárok za nadužívanie spoluvlastníckeho podielu
zo strany žalovanej a že sa nejedná o rozpor s dobrými mravmi, preto bolo správne rozhodnutie, čo

sa týka povinnosti žalovanej zaplatiť istinu, avšak súd nesprávne vychádzal, pokiaľ ide o určenie úroku
z omeškania zo sumy 4.458,02 eur vo výške 5% ročne od 22.9.2021 do zaplatenia. Zároveň KS uviedol,
že bude povinnosťou súdu opätovne zisťovať majetkové pomery tak na strane žalobcu, ako aj žalovanej
a opätovne zvážiť, či sú splnené podmienky na umožnenie žalovanej splácať dlžnú sumu v splátkach,
tak aby ich výška neohrozovala život a zdravie žalovanej.

4. Predmetom konania po rozhodnutí odvolacieho súdu zostalo posúdenie nároku žalobcu na úrok
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.458,02 eur od 22.9.2021 do zaplatenia, ako aj rozhodnutie
o trovách konania (na súde prvej inštancie, vrátane odvolacích trov).

5. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení Občianskeho zákonníka:

6. Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania. Výšku úrokov z omeškania ustanovuje osobitný predpis.

7. Podľa ust. § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (v znení účinnom od 1.2.2013), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

8. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

9. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, v danom prípade súd v pôvodnom rozsudku nesprávne priznal úrok
z omeškania od 22.9.2021 z celej sumy istiny 4.458,02 eur pretože s prvou časťou žalovanej dlžnej
sumy 1.964,48 za dobu 9 mesiacov roku 2020, 8 mesiacov roka 2021 a 19 dní mesiaca september
2021, teda časť nároku, ktorý si žalobca uplatnil počnúc mesiacom apríl 2020 (po nadobudnutí 1spoluvlastníckeho podielu k predmetnému bytu evidovaného na LV č. XXXXX vrátane spoluvlastníckeho
podielu o výmere 169/10000 na spoločných častiach a zariadeniach domu, príslušenstve na pozemku)
do podania žaloby, sa žalovaná mohla dostať do omeškania až potom, čo ju žalobca vyzval na

plnenie (nakoľko čas plnenia pri náhrade za nadužívanie spoluvlastníckeho podielu nebol sporovými
stranamidohodnutý,anistanovenýprávnympredpisom,aniurčenýrozhodnutím,viď§563Občianskeho
zákonníka), pričom za výzvu na plnenie súd považoval žalobu, ktorá bola žalovanej doručená dňa
20.9.2021, nasledujúcim dňom 21.9.2021 bola žalovaná povinná plniť, do omeškania sa tak dostala od
22.9.2021. Preto súd priznal žalobcovi zo sumy 1.964,48 eur úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od

22.9.2021 do zaplatenia. Výška úroku je v súlade s § 3 Nariadenia vlády SR č. 857/1995 Z.z. (ku dňu
omeškania 22.9.2021 činila základná úroková sadzba ECB 0%, zvýšené o 5 percentuálnych bodov tak
úrok z omeškania činí 5 % ročne).

10. Pokiaľ ide o úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.493,54 eur od 20.9.2021 do 14.6.2021,
ktorý bol predmetom rozšírenia žaloby, ktorú zmenu žaloby súd pripustil na pojednávaní dňa 14.6.2023,

toto rozšírenie nároku súd považoval za výzvu na plnenie, to znamená 15.6.2023 mala žalovaná túto
sumu plniť a do omeškania sa dostala od nasledujúceho dňa 16.6.2023. Na základe tohto súd uložil
žalovanej zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.493,54 eur od 16.6.2023
do zaplatenia, nakoľko súd bol viazaný návrhom žalobcu, hoci by mu od tohto dňa patril vyšší úrok
z omeškania. V prevyšujúcej časti úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.964,48 eur od

23.3.2020 do 21.9.2021 a zo sumy 2.493,54 eur od 22.9.2021 do 15.6.2023 súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

11. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá ma náhradu trov konania právo.

12. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

13. Podľa § 396 ods. 1, ods. 3 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

14. Súd sa v ďalšom zaoberal aj tým, či v súdenej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa,

pre ktoré by súd inak pomerne úspešnému žalobcovi nepriznal voči žalovanej nárok na náhradu trov
konania a dospel k záveru, že len majetkové rozdiely medzi stranami nie sú dôvodom na aplikáciu §
257 CSP. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 6Mcdo/5/2021 uviedol, že ust. § 257
CSP neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania, ale k riešeniu situácie,
v ktorom je nespravodlivé, aby ten kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva a právom

chránené záujmy získal náhradu trov konania, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. V tomto prípade
je potrebné vziať do úvahy aj postoj žalovanej. Žalovanej pred podaním žaloby bola ponúknutá možnosť
odkúpiť spoluvlastnícky podiel svojho brata, túto možnosť nevyužila. Následne jej bolo ponúknuté, že
žalobca odkúpi jej spoluvlastnícky podiel, bol jej daný pred podaním žaloby návrh na užívanie bytu
v podielovom spoluvlastníctve, bol jej daný návrh sumy, ktorú by mala platiť za nadužívanie, v tom

čase to bol návrh na 150 eur, ale žalovaná na žiadny z týchto návrhov nereflektovala, preto v tomto
prípade súd dospel k záveru, že nejde o taký výnimočný prípad a také dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré by súd aplikoval § 257 CSP a z toho teda vyplýva, že sa súd riadil ust. § 255 ods. 2 CSP,
ktorý upravuje náhradu trov konania v prípade pomerného úspech sporovej strany. V danom prípade
si žalobca uplatňoval istinu 4.458,02 eur s 5% úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 23.3.2020

do 15.11.2024, čo predstavuje kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 1.037 eur (vypočítaný do
rozhodnutia súdu), po spočítaní s istinou 4.458,02 eur predstavuje uplatnená suma 5.495,57 eur. Avšak
žalovaná sa so sumou 1.964,48 eur dostala do omeškania od 22.9.2021, preto kapitalizovaný úrok
z omeškania zo sumy 1.964,48 eur od 22.9.2021 do 15.11.2024 predstavuje 309,74 eur. So sumou
2.493,54 eur sa žalovaná dostala do omeškania od 16.6.2023, kapitalizovaný úrok z omeškania od

16.6.2023 do 15.11.2024 činí sumu 177,28 eur, celkovo tak priznaná istina s kapitalizovanými úrokmi
z omeškania činí 4.945,04 eur (4458,02 eur +309,74 eur+ 177,28 eur). Nakoľko žalobca si uplatnil
5.495,57 eur a súd mu priznal celkovo sumu 4.945,04 eur, jeho úspech predstavuje percentuálne 89,98
%, zaokrúhlene 90%, jeho neúspech tak činí 10 %, celkový jeho pomerný úspech predstavuje 80 %.Preto mu súd priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80 %. Priznané trovy
zahŕňajú tak trovy konania na súde prvej inštancie, ako aj trovy odvolacieho konania, nakoľko konanie
predstavuje jeden celok.

15. V ďalšom sa súd zaoberal povolením žalovanej splácať dlžnú sumu v splátkach. Žalobca
argumentoval tým, že žalovaná má aj naďalej nedoplatky za užívanie bytu, čo aj preukázal, avšak
súd v danom prípade musel porovnať majetkové pomery žalobcu a žalovanej, pokiaľ ide o možnosti,
schopnosti žalovanej zaplatiť celý dlh naraz, pričom dospel k záveru, že uloženie povinnosti žalovanej

zaplatiťdlhnarazbyviedlokohrozeniuživotaazdraviažalovanej.Súdsapritomdôsledneriadilprávnym
názorom vysloveným v rozsudku odvolacieho súdu, keď vzal do úvahy výšku dôchodku žalovanej, ktorý
od 1.1.2024 predstavuje 473,30 eur mesačne, pričom náklady na jej bývanie činia mesačne spolu sumu
183,13 eur a zahŕňajú platby správcovi v sume 159,33 eur, platby za plyn 8 eur a za elektrinu 16 eur.
Ďalej súd musel vziať do úvahy aj úver, ktorý si žalovaná vzala pôvodne na chladničku a tento bol neskôr
refinancovaný, pri ktorom úvere výška splátky predstavuje 111,40 eur mesačne a zostatok na úvere

činí k 10.10.2024 sumu 3.027,51 eur. Rozdiel medzi príjmami a záväzkami žalovanej predstavuje sumu
178,77 eur, ktorá nedosahuje ani sumu životného minima stanovenú na jednu fyzickú plnoletú osobu,
ktorá od 1.7.2024 predstavuje 273,99 eur. Na druhej stane žalobca, ako vyplýva z jeho majetkových
pomerov je spoločníkom a konateľom v obchodnej spoločnosti Cancun s.r.o., je v nej zamestnaný,
z daňových priznaní ním predložených vyplynulo, že v roku 2023 mal príjem 1.911,38 eur, čiže ešte

o zhruba 400 eur viac ako uviedol na pojednávaní v roku 2023 a v roku 2024 činil jeho čistý príjem
1.465,29 eur. Zároveň žalobca je vlastníkom nehnuteľností (bytu) zapísaných na LV č. XXXXX a na LV
č. XXXX (byt+garáž), ktoré prenajíma a pokiaľ ide o daňové priznanie za rok 2023 príjmy z tohto
prenájmu po odčítaní výdavkov predstavovali 4.417,30 eur ročne, čo na mesiac činí 368,11 eur. Žalobca
ma záväzky v podobe troch úverov v G., H. a jeden stavebný úver v C. A. A., H. plus kreditnú kartu,

spolu tieto záväzky činia 625,51 eur. Žalobca má dve nezaopatrené maloleté deti a žije s partnerkou
v jednej domácnosti. Rozdiel medzi jeho príjmami a záväzkami v roku 2023 predstavoval sumu 1.653,98
eur, pričom životné minimum (pri dvoch nezaopatrených deťoch) predstavuje 701,99 eur, teda jeho
čistý príjem prekračuje sumu životného minima a tak má súd za to, že povolením splátok vo výške 50
eur mesačne nebude neprimerane zasiahnuté do majetkových pomerov žalobcu. Na základe vyššie

uvedeného súd v súlade s § 232 ods. 4 CSP povolil žalovanej splácať predmetný dlh v splátkach po
50 eur mesačne, so splatnosťou prvej splátky počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, so splatnosťou
nasledujúcich splátok vždy k 20. dňu v mesiaci s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky, sa stáva
splatným celý dlh.

Poučenie:

2 K2/12C/32/2021

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice
v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( 358 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený

môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.