Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/165/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121401873
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6121401873.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána

Blahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Martiny Holecovej, v spore žalobcu: Osiris Trade
s. r. o., so sídlom Jána Poničana 3, 841 08 Bratislava, IČO: 31 331 157, v konaní zastúpený: Hriadel-
Heger & Partners s.r.o., so sídlom Odborárska 21,
831 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 51 643 359, proti žalovanému: LUMIZA, s. r.
o., so sídlom Pri Kysuci 99/77, 010 03 Žilina, IČO: 47 443 430, v konaní zastúpený: JUDr. Stanislav
Kandala, advokát, so sídlom Budovateľská 1288, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 53 003 730, o
zaplatenie 8.160,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Žilina

sp. zn. 38Cb/116/2021-206 zo dňa 21. apríla 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Opravuje označenie zástupcu žalobcu v rozhodnutí Okresného súdu Žilina sp. zn. 38Cb/116/2021-206
zo dňa 21. apríla 2023 tak, že správne znie: „Hriadel & Heger, Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom
Odborárska 21, 831 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 51 643 359“.

II. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 38Cb/116/2021-206 zo dňa 21. apríla 2023 potvrdzuje.

III. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím vo výroku I. žalobu zamietol a vo výroku II. uložil
žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie uviedol, že návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní zo
dňa 22.06.2021 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
8.160,- Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne z tejto sumy od 19.12.2020 do zaplatenia a náklady
spojené s uplatnením pohľadávky. Uviedol, že dňa 26.11.2020 uzavrel so žalovaným Zmluvu o dielo

č. ASF2004 (ďalej len „Zmluva o dielo“), predmetom ktorej boli asfaltovacie práce na 260 paneloch
za dohodnutú cenu diela 40,- Eur bez DPH za každý zaasfaltovaný panel v rozsahu zaasfaltovaných
odovzdaných panelov. Žalobca dielo vykonal a odovzdal žalovanému protokolom z 27.11.2020 v počte
124 ks s vyúčtovanou cenou 5.640,- Eur faktúrou č. 20/11/157 z 27.11.2020, ktorú žalovaný zaplatil
v celom rozsahu. Žalobca tiež vykonal dielo dňa 03.12.2020 v počte kusov 86 + 51 + asfaltovaný
betón s dopravou, ktoré žalovaný prevzal, ale nepodpísal protokol a nezaplatil cenu diela 8.160,- Eur
vyúčtovanú mu faktúrou č. 20/12/170 zo dňa 04.12.2020 s odôvodnením, že požaduje opravu panelov.

Žalobca bol ochotný vykonať opravu, ak by poškodenie zavinil. Žiadal od žalovaného zaplatiť cenu
diela a prípadné nedostatky riadne reklamovať zákonným spôsobom s odôvodnením a preukázaním
dôvodnosti reklamácie.3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu potvrdil uzatvorenie zmluvy o dielo a skutočnosť, že dielo
sa realizovalo v dvoch etapách. V prvej etape žalobca ako zhotoviteľ dodal žalovanému asfaltovacie
práce v rozsahu 120 ks panelov, ktoré boli protokolárne prevzaté žalovaným 27.11.2020 a vyúčtované

faktúrou č. 20/11/157 z 27.11.2020 vo výške 5.640,- Eur, ktorá bola zo strany žalovaného uhradená
pred lehotou splatnosti v celom rozsahu. Druhá etapa asfaltovacích prác, ktorá je predmetom žalobcom
uplatnenej pohľadávky v tomto súdnom konaní, prebiehala v dňoch 03.-04.12.2020. Žalovaný v druhej
etape nebol schopný zabezpečiť asfaltový betón AC8 z asfaltovej obaľovačky v Pezinku, kde mal
zazmluvnený odber, nakoľko pre nepriaznivé počasie asfaltový betón nedodávala. Žalobca trvajúc

na vykonaní diela zabezpečil asfaltový betón z asfaltovej obaľovačky v Senci. Napriek nevhodnosti
počasia pre daný typ prác sa žalobca na vlastnú zodpovednosť rozhodol dodať druhú etapu prác.
Pri dodávke prác nebol za žalovaného nikto prítomný a v tejto etape nenasledovalo protokolárne
odovzdanie diela. Táto etapa prác bola vyúčtovaná faktúrou č. 20/12/170 zo dňa 04.12.2020 splatnou
dňa 18.12.2020 vo výške 8.160,- Eur. Túto faktúru žalovaný neuhradil a ani ju neeviduje vo svojom
účtovníctve.Dňa07.12.2020žalovanýtelefonovalzástupcovižalobcuA.A.,žedruháetapajezhotovená

zle, asfaltová výplň v paneloch je vadná, popraskaná a vydrolená. Dňa 09.12.2020 ho telefonicky
upozornil na rovnaké skutočnosti aj vo vzťahu k panelom z prvej etapy. Dňa 14.12.2020 sa uskutočnilo
stretnutie, na ktorom pán A. A. ako poverený zástupca žalobcu nedostatky prešiel a ústne ich uznal.
Požiadal žalovaného o protokolárne prevzatie diela a uviedol, že po zaplatení ceny vykonajú reklamačné
konanie. Žalovaný odmietol vadne vykonané dielo protokolárne prevziať. Na základe komunikácie medzi

zástupcom žalobcu a žalovaným bolo dňa 15.12. a 16.12.2020 na miesto výkonu asfaltovacích prác v
Pezinku prepravených 137 panelov s vadnou výplňou zhotovenou v druhej etape. Zistené vady druhej
etapy boli žalobcovi oznámené aj písomne listom z 15.12.2020, v ktorom žalovaný opísal zistené
nedostatky vrátane toho, že v druhej etape zhotovenia zistil použitie nesprávneho asfaltu triedy AC11
namiesto asfaltu AC8, ktorý zabezpečoval žalobca. Oznámil, že druhú časť diela v tomto nepoužiteľnom

stave nepreberá a vrátil faktúru č. 20/12/170 zo 04.12.2020 splatnú 18.12.2020 na sumu 8.160,- Eur
s DPH späť žalobcovi. Zároveň žalobcovi v liste vysvetlil, že nárok na odmenu za vykonané dielo
vzniká len vtedy, ak je dielo vykonané bez vád, teda riadne. Zároveň si zmluvné strany dojednali ako
hmotnoprávnu podmienku vzniku nároku na zaplatenie diela alebo jeho časti spísanie preberacieho
protokolu obidvoma zmluvnými stranami (článok IV bod 3 zmluvy o dielo). K listu boli pripojené aj

fotografie rozsahu poškodenia. Žalobca žalovanému prisľúbil pred vianočnými sviatkami, že má záujem
opraviť nedostatky diela. Nakoľko sa blížili Vianoce a neboli dobré poveternostné podmienky, žalovaný
akceptoval, že nedorobky sa opravia po skončení sviatkov. Žalobca však nezačal s odstránením vád
a žiadal, resp. podmieňoval odstránenie vád zaplatením ceny za vykonanie druhej etapy. Žalovaný
listom z 20.01.2021 opätovne požiadal žalobcu o odstránenie vád. Ďalším listom z 05.02.2021 žalovaný

požiadal žalobcu o odstránenie vád diela v náhradnom termíne do 12.02.2021 a pre prípad, že nebudú
vadydielaodstránené,bolžalobcaupozornený,ževadyodstránižalovanýsámanákladynaodstránenie
vád bude uplatňovať voči žalobcovi do výšky odplaty a v prípade prevyšujúceho nároku titulom náhrady
škody. Žalovaný bol nútený vykonať opravu na vlastné náklady z dôvodu potreby odovzdania stavby
investorovi v zmluvnom termíne a v záujme predídenia ďalších zmluvných sankcií za nedodržanie

termínu. Žalovaný nechal vzorku asfaltu otestovať certifikovaným subjektom. Vzorky z druhej etapy
prác boli odovzdané spoločnosti TPA Spoločnosť pre zabezpečenie kvality a inovácie, s.r.o., ktorá je
akreditovaným skúšobným orgánom s registračným číslom 211/S-176. Uvedená spoločnosť vykonala
preskúmanie poskytnutých vzoriek s tým výsledkom, že asfaltová zmes, ktorú pri vykonaní diela
zabezpečil a použil žalobca, nespĺňa parametre AC8, ale parametrami spĺňa normu AC11. V rozpore s

technickými a zmluvnými dojednaniami žalobca použil nevyhovujúci materiál.

4. Žalobca v ďalšom priebehu konania uviedol, že v druhej etape asfaltovania žalovaný nevedel dodať
asfaltzdôvodu,žeobaľovaciasústavavPezinkumalatechnicképroblémy.Žalobcatakzabezpečilasfalt
z obaľovačky v Senci v zmysle dodacieho listu z 03.12.2020 s deklaráciou dodávky asfaltu AC8, aká

bola dohodnutá, aby neprišli mrazy a žalobca mohol dodržať dohodnutý termín. Žalovaný v telefonickom
rozhovore pred skončením druhej etapy A. A. povedal, že na mieste nemá nikoho, kto by prebral dielo
a že to preberie tým, že tovar zoberie do Piešťan, s čím žalobca súhlasil. B. A. A. videl niekoľko
vyselektovaných panelov z novej párky, z ktorých niekoľko malo vylomené rohy. Uvedené sa mohlo
poškodiť aj pri prevážaní, keď pri preberaní z miesta výkonu asfaltovania boli nepoškodené. Ohľadom

kvality asfaltu uviedol, že musia dať spraviť rozbor, aby to mohli u obaľovačky reklamovať. Rozbor bol
žalobcovi zaslaný až vo februári 2021 a vtedy mohol žalobca začať reklamačný proces v obaľovačke.
So žalovaným sa dohodli, že asfalt do týždňa opravia a že do miesta asfaltovania má žalovaný doniesť
naspäť poškodené panely, ktoré čo najskôr opravia. O týždeň sa dohodli, že sa to odloží na budúci rok.Po sviatkoch pán A. volal žalovanému, pričom dostal odpoveď, že mesto im neuznalo celý povrch, nie je
spokojné s asfaltom. Podľa žalobcu žalovaný druhú časť výkonov asfaltovania a dodávku asfaltu reálne
v celom rozsahu prevzal a odviezol panely na miesto použitia. Ak žalovaný tvrdí, že mu v druhej časti

dielo nebolo odovzdané, nemohlo by mu vzniknúť ani právo z vád diela v zmysle § 560 Obchodného
zákonníka, ktoré ustanovenia sa použijú len v prípade vzniku vád diela po jeho prevzatí a odovzdaní.
Žalovaný neoznámil žalobcovi vady výkonov a dodávky riadne a včas, nemožno mu preto na súde
priznať právo z vád. Žalovaný nebol oprávnený nechať vykonať opravy tretiemu subjektu.

5. Žalovaný v ďalšom priebehu konania uviedol, že žalobca mal vykonať asfaltovanie asfaltom AC8 do
kovových panelov, pričom došlo k dodaniu nesprávneho asfaltu a došlo k neodbornému vykonaniu prác,
čo preukazuje odborný posudok vypracovaný organizáciou Stavebná a znalecká organizácia, s.r.o.,
ktorý bol žalovanému doručený dňa 18.11.2021. Vady boli reklamované riadne a včas bez zbytočného
odkladu po prezretí diela. Konateľ žalovaného v prvý deň asfaltovania nebol na mieste asfaltovania a
aj podľa GPS sledovača v systéme bol celý deň v Piešťanoch. Dňa 04.12.2020 sa rovnako nemohol

dostaviť na miesto realizácie diela za účelom jeho protokolárneho prevzatia, nakoľko bol v Žiline. Strany
sa preto dohodli, že táto časť diela sa skontroluje a protokolárne prevezme v iný deň. Fyzické prevzatie
diela asfaltovaného 03.12. a 04.12.2020 prebehlo tak, že 07.12.2020 mal žalovaný objednanú prepravu
dielov. Tie z miesta asfaltovania vyzdvihlo vozidlo prepravcu a odviezlo ich z Pezinka do Piešťan. V daný
deň konateľ žalovaného ihneď reklamoval u žalobcu, že panely druhej dodávky sú vypukané. Panely

boli len privezené a zložené na miesto, neboli inštalované. Podľa žalovaného poškodenie panelov
pri preprave je vylúčené tuhosťou konštrukcie panelu. Dňa 14.12.2020 boli všetky panely z Piešťan
rovnakým vozidlom, ktoré mal žalovaný objednané, vrátené na miesto realizácie asfaltovania v Pezinku,
aby ich mohli pracovníci žalobcu opraviť. Panely boli prevezené dňa 15.12.2020, a to všetky bez
akejkoľvek selekcie. Vady boli reklamované riadne a včas bez zbytočného odkladu po prezretí diela

a zistení vád, komunikácia a listy preukazujú nespokojnosť žalovaného s vadami diela, a to opakovane,
aj s voľbou nároku z vád diela. Oznámenie vád bolo vykonané niekoľkokrát s poskytnutím dostatočného
časového priestoru pre žalobcu, aby vady odstránil. Žalobca nepristúpil k žiadnemu odstráneniu vád
ani po opakovaných výzvach a poskytnutí dodatočných lehôt. K veľkosti frakcie zrna asfaltu pán A.
konateľovi žalovaného uviedol, že nechá vykonať rozbor asfaltovej zmesi, čo sa neudialo, a preto

žalovanýnechalvyhotoviťrozbornavlastnénákladyvcertifikovanomlaboratóriu.Odtermínureklamácie
žalobca nemal záujem vykonať rozbor a reklamovať asfalt. Zdôraznil, že dodanie nesprávneho asfaltu
03.12. a 04.12.2020 zabezpečil žalobca. Ďalej poukázal na skutočnosť, že mu nie je zrejmé, prečo na
dodacom liste k asfaltu predloženom zo strany žalobcu je ako odberateľ uvedená spoločnosť CESTY
KOŠICE, s.r.o. a nie žalobca. Žalobca naviac predložil dodacie listy len z 03.12.2020 a nepredložil

doklady k dodávkam asfaltovej zmesi zo 04.12.2020.

6. Žalobca v ďalšom priebehu konania označil postup žalovaného, ktorý odmietol dielo prevziať
protokolárne, ale fakticky ho prebral, za chaotický a protiprávny. V dôsledku uvedeného postupu
žalovaného sa dielo dostalo mimo dispozície žalobcu. Vady diela neboli vytknuté pri preberaní v

preberacom protokole, ale až následne bez prítomnosti žalobcu a potom, ako s vecou mohli manipulovať
aj tretie osoby. Dielo malo byť žalovaným v zmysle Obchodného zákonníka prevzaté, prevzatie diela
malo byť uvedené v preberacom protokole aj s prípadnými vadami, podľa Zmluvy o dielo mala byť
vyplatená odmena za vykonanie diela a žalovaný si následne mohol uplatňovať prípadnú reklamáciu.
Pokiaľ ide o expertízne posúdenie aplikácie asfaltových výplní z 08.11.2021, toto bolo vykonané

bez vedomosti žalobcu, bez jeho prítomnosti pri odoberaní vzorky asfaltového betónu, o odobratí
vzorky neexistuje žiaden písomný záznam ani súhlas žalobcu. Žalobca preto vyslovil názor, že vzorka
asfaltového betónu, ktorá bola predložená na expertízu, ani nepochádza z asfaltového betónu použitého
pri zhotovení diela.

7. Žalovaný v ďalšom priebehu konania poukázal na to, že pôvodný asfalt bol vybitý a bol tam
osadený nový povrch. Odstránenie týchto nedostatkov, ktoré mu žalobca spôsobil, ho stálo 24.000,- Eur.
Žalovaný nemá dôvod zavádzať ohľadne odobratej vzorky asfaltu. Vzorka sa nachádza v certifikovanom
laboratóriu. Vizuálne z predložených fotografií aj laik môže vidieť, že ide o inú frakciu asfaltu. Pán A. ml.
pri obhliadke panelov ústne uviedol, že použitá frakcia sa mu javí väčšia. Mal možnosť sám si odobrať

vzorku a dať ju na expertízu, čo však nevykonal. Z vykonaného dokazovania považoval žalovaný za
preukázané, že celé dielo v celom rozsahu bolo zhotovené vadne, keď v zmluve bolo dohodnuté použitie
asfaltu triedy AC8, pričom bolo preukázané, že bol použitý iný asfalt a zhotoviteľ zodpovedá za technickú
stránku zhotovenia diela a vykonávanie prác vo vhodných podmienkach. Ďalej uviedol, že si v konaníneuplatňuje náhradu škody, avšak uplatňuje si vadu v sume 8.160,- Eur, z ktorého dôvodu žiadal žalobu
v celom rozsahu zamietnuť.

8. Súd prvej inštancie vyhodnotil ako nesporné, že medzi žalobcom v postavení zmluvnej strany
zhotoviteľa a žalovaným v postavení zmluvnej strany objednávateľa došlo dňa 25.11.2020 k uzavretiu
Zmluvy o dielo č. ASF2004 v písomnej forme. Vzhľadom na postavenie žalobcu a žalovaného v
čase uzatvorenia zmluvy o dielo a predmet ich záväzkov súd prvej inštancie posúdil záväzkový vzťah
založený medzi stranami zmluvou o dielo ako vzťah obchodno-právny v zmysle ustanovenia § 261 ods.

1 Obchodného zákonníka, konkrétne ako zmluvu o dielo uzavretú podľa ustanovenia § 536 a nasl.
Obchodného zákonníka. Medzi stranami nebol sporný predmet zmluvy o dielo, ani dojednaná cena za
jehovykonanie,kedyvzmysleodseku1.častizmluvyodielooznačenejakoPredmetdohodysazmluvné
strany rozhodli uzatvoriť zmluvu, predmetom ktorej je vykonanie diela „asfaltovacie práce“, ktoré sa
skladá zo súboru 260 panelov, z ktorej každý má do 2 m2 bez materiálu. Podľa odseku 2. konkrétna
špecifikácia: ručná pokládka asfaltového betónu AC8, ktorý zabezpečí objednávateľ do panelov, ktoré

tiež zabezpečí dodávateľ celkovo 260 ks, zhotoviteľ môže počty panelov upraviť, zhutnenie položeného
asfaltového betónu a dovoz asfaltu /ktorá bude vyfakturovaná podľa špecifických potrieb/. V zmysle Čl.
II zmluvy o dielo označeného ako Cena za vykonanie diela, na základe dohody zmluvných strán zaplatí
objednávateľ za každý diel 40,- Eur bez DPH /odsek 1./. V tejto sume sú na základe dohody zmluvných
strán zahrnuté náklady na vykonanie prác, náklady na materiál znáša v plnej miere objednávateľ /

odsek 2./. Nebolo medzi stranami sporné, že žalobca realizoval na základe uzavretej zmluvy dielo v
dvoch fázach. Prvá fáza asfaltovacích prác prebehla v dňoch 26. a 27.11.2020. Cenu za vykonanie
tejto časti diela žalobca vyúčtoval faktúrou č. 20/11/157 v sume 5.640,- Eur, ktorá bola v celosti
žalovaným uhradená. V tejto časti dielo vykonané žalobcom bolo odovzdané a prevzaté v súlade
s Obchodným zákonníkom a zmluvou o dielo dňa 27.11.2020. Druhú fázu realizácie asfaltovacích

prác na základe uzavretej zmluvy o dielo žalobca realizoval v dňoch 03. a 04.12.2020. Cenu za
zrealizované dielo v tejto časti žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 20/12/170 zo dňa 04.12.2020
splatnou 18.12.2020 v sume 8.160,- Eur, pozostávajúcej aj zo sumy 1.080,- Eur za dopravu asfaltu zo
Senca a 1.440,- Eur za asfaltový betón frakcie 8 obrusnej vrstvy druhá trieda nemod. v počte 18 ton.
Žalovaný v priebehu konania nerozporoval oprávnenie žalobcu okrem samotnej ceny diela dojednanej

v zmluve o dielo uzatvorenej medzi stranami vo výške 40,- Eur za jeden diel panelu účtovať aj dopravu
asfaltu zo Senca a cenu žalobcom zakúpeného asfaltového betónu na zabezpečenie realizácie diela
v druhej fáze vykonania asfaltovacích prác, tak ako tieto položky vyplývajú zo žalobcom vystavenej
faktúry č. 20/12/170. Súd prvej inštancie konštatoval, že podstatou procesnej obrany žalovaného voči
uplatnenému nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela realizovaného v druhej etape asfaltovacích prác v

dňoch 03. a 04.12.2020 bolo tvrdenie, že žalobca dielo nevykonal riadne, (t.j. bez vád), v dôsledku čoho
mu nevznikol nárok na zaplatenie ceny diela. Vo väzbe na samotné skutkové vymedzenie uplatneného
nároku zo strany žalobcu a obsah procesnej obrany žalovaného súd prvej inštancie vyhodnocoval, či
žalobcovi v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka a zmluvy o dielo vznikol nárok na zaplatenie
ceny diela, resp. jej časti za dielo realizované v druhej etape asfaltovacích prác v dňoch 03. a 04.12.2020

v sume 8.160,- Eur vyúčtovanej žalovanému faktúrou č. 20/12/170, ktorý nárok bol predmetom tohto
konania.

9. Pokiaľ žalovaný v priebehu konania poukazoval na prípadné vady diela realizovaného žalobcom v
prvej fáze vykonania asfaltovacích prác v dňoch 26. a 27.11.2020, súd prvej inštancie uzavrel, že v tejto

časti procesná obrana žalovaného nebola pre uplatnený nárok žalobcu relevantná. Prípadné nároky z
vád tejto časti diela žalovaný procesne relevantným spôsobom neučinil predmetom tohto konania, či
už vo forme vzájomnej žaloby alebo vo forme kompenzačnej námietky. Vzhľadom na uvedené sa súd
prvej inštancie v konaní tvrdeniami žalovaného ohľadne vád diela realizovaného žalobcom v prvej fáze
výkonu asfaltovacích prác v dňoch 26. a 27.11.2020 nezaoberal.

10. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že vo vzťahu k časti diela realizovaného
v druhej fáze asfaltovacích prác žalovaný v priebehu konania uvádzal, že dielo vykazovalo vady
spôsobené jednak nesprávnym technologickým postupom pri realizácii asfaltovacích prác a zároveň
na asfaltovacie práce nebol použitý zmluvne dojednaný asfaltový betón AC8. Na preukázanie tejto

skutočnosti žalovaný v konaní predložil Expertízu vo veci posudzovania aplikácie asfaltových výplní
vypracovanú na jeho žiadosť spoločnosťou Stavebná a znalecká organizácia, s.r.o., ktorá na otázku, či
v etape č. 2 bolo asfaltované nevhodnou zmesou a pri nevhodných klimatických podmienkach uviedla,
že na základe vykonanej skúšky akreditovaným laboratóriom je možné konštatovať, že dodaná apoužitá vzorka ACo 8 KLAZ: 2019 nespĺňala parametre v zmysle ústnej objednávky. Na zhotovenie
prvkov v druhej etape bola použitá asfaltová zmes ACo 11 KLAZ: 2019. Zároveň je možné konštatovať,
že asfaltová zmes bola kladená v nesúlade s technicko-kvalitatívnymi podmienkami TKP 6: 2019 pri

nevhodnýchklimatickýchpodmienkachzdôvodu,žeteplotavzduchuprinakladanínesmiebyťnižšiaako
+ 7°C a nesmie sa klásť za dažďa. Použitie asfaltového betónu frakcie nezodpovedajúcej zmluve o dielo
uzavretej medzi stranami zároveň žalovaný v konaní preukázal na základe vykonanej analýzy vzorky
asfaltovej zmesi subjektom TPA Spoločnosť pre zabezpečenie kvality a inovácie, s.r.o., zo správy ktorej
vyplýva, že z výsledku skúška zrnitosti je vzorka nevyhovujúca pre zatriedenie do asfaltového betónu

s maximálnym zrnom kameniva 8 mm. Asfaltová zmes je vyhovujúca pre zatriedenie do asfaltového
betónu s maximálnym zrnom kameniva 11 mm na obrusnú vrstvu. Zatriedenie bolo uskutočnené podľa
katalógových listov asfaltových zmesí ACo 11 KLAZ: 2019. Tento žalovaným predložený listinný dôkazný
prostriedok podľa názoru súdu prvej inštancie bez pochyby preukazuje, že pri realizácii druhej fázy
asfaltovacích prác v dňoch 03. a 04.12.2020 žalobca, ktorý pre túto fázu zabezpečoval asfaltový betón,
nepoužil zmluvne dojednaný asfaltový betón AC8 tak, ako to bolo stranami dojednané v odseku 2.

úvodnej časti zmluvy o dielo označenej ako Predmet dohody. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že na
jeho strane nevznikli dôvodné pochybnosti o tom, že predmetom analýzy subjektu bola vzorka asfaltu
odobraná z panelov druhej etapy, keď žalobca nespochybnil správu akreditovaného laboratória TPA
Spoločnosť pre zabezpečenie kvality a inovácie s.r.o. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti tiež poukázal
na to, že nič nebránilo žalobcovi, aby sám na vlastné náklady nechal vykonať rozbor asfaltovej zmesi

použitej pri asfaltových prácach. Zo strany žalobcu bol do konania predložený výlučne dodací list č.
201203003 vystavený výrobňou Senec dňa 03.12.2020, z ktorého vyplýva dodanie 4,680 ton výrobku
označeného ako AC 8 O 50/70:II:S-1. V predmetnom dodacom liste je však ako odberateľ označená
spoločnosť CESTY KOŠICE, s.r.o.. Predmetný listinný dôkazný prostriedok tak vzhľadom na odlišný
subjekt odberateľa a čas expedície výlučne dňa 03.12.2020 nepreukazuje, aký asfaltový betón žalobca

zabezpečil na realizáciu asfaltovacích prác v dňoch 03. a 04.12.2020. Ani preprava panelov nič nemôže
zmeniť na tom, aký typ asfaltového betónu bol žalobcom na realizáciu asfaltovacích prác použitý, a preto
námietku žalobcu, že k poškodeniu panelov mohlo dôjsť v priebehu prepravy, považoval za nedôvodnú.
Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že v konaní bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že
časť diela realizovaného žalobcom v dňoch 03. a 04.12.2020 nebola zrealizovaná v súlade so Zmluvou

o dielo uzatvorenou medzi stranami, keď žalobca nepoužil zmluvne dojednaný asfaltový betón AC8.

11. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že podľa kogentného ustanovenia § 536 ods. 1
Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ
sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dispozitívna právna úprava Obchodného zákonníka

viaže vznik nároku na cenu diela na moment vykonania diela, ktoré v zmysle § 554 ods. 1
Obchodného zákonníka kumulatívne predpokladá riadne ukončenie diela a odovzdanie predmetu diela
objednávateľovi. Pokiaľ medzi stranami nebolo dohodnuté inak, vadné dielo nemožno považovať za
dielo vykonané, a to ani vtedy, ak ho objednávateľ prevezme. V takomto prípade právo na zaplatenie
ceny diela nevznikne. Povinnosť žalovaného zaplatiť cenu diela alebo jeho časti bola viazaná na

vykonané dielo, ktorý pojem nebol zmluvnými stranami v zmluve o dielo definovaný odlišne, než vyplýva
z ustanovenia § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, kedy za vykonané dielo sa považuje dielo riadne
ukončené a odovzdané objednávateľovi. Nárok na zaplatenie ceny diela vzniká žalobcovi v zmysle
zmluvných dojednaní v odseku 3. úvodnej časti zmluvy o dielo označenej ako Predmet dohody v spojení
s Čl. II odsek 3 zmluvy o dielo len v prípade vykonania diela, pričom v obsahu zmluvy o dielo sa zmluvné

strany neodchýlili od ustanovenia § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie dospel
k záveru, že k riadnemu ukončeniu diela zo strany žalobcu nedošlo a v konaní nebolo preukázané, že by
žalobcovi v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka a zmluvy o dielo uzavretej medzi stranami
vznikol nárok na zaplatenie ceny časti diela realizovaného v druhej fáze asfaltovacích prác v dňoch 03. a
04.12.2020 vyúčtovanej faktúrou č. 20/12/170 v sume 8.160,- Eur. Pokiaľ aj žalovaný v priebehu konania

poukazoval na postup uplatnenia nárokov z vád diela resp. žalobca v priebehu konania namietal, že
zo strany žalovaného nedošlo k uplatneniu nárokov z vád diela postupom zodpovedajúcim zákonnej
úprave, tak vzhľadom na zistený skutkový stav a konštatovanie o tom, že nedošlo k vzniku samotného
nároku žalobcu ako zhotoviteľa na zaplatenie ceny diela, nebol priestor pre aplikáciu ustanovení §
560 a nasledujúce Obchodného zákonníka, kedy zistený skutkový stav bol právne posúdený podľa

ustanovenia § 536 ods. 1, § 537 ods. 2, § 548 ods. 1 a § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka vo väzbe
na zmluvné dojednania strán v Zmluve o dielo uzavretej dňa 25.11.2020.12. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie ako nadbytočný zamietol
dôkazný návrh žalobcu na výsluch svedka A. A. prednesený na pojednávaní dňa 24.03.2023
špecifikovaný ako dôkazný návrh k následnej komunikácii medzi svedkom a žalovaným po tom, čo

bolo dielo ukončené. Svoj postup odôvodnil tým, že samotná následná komunikácia medzi zástupcom
žalobcu A. A. a žalovaným po faktickom prevzatí diela žalovaným dňa 07.12.2020 nebola v konaní
sporná a ani relevantná. Zároveň právny zástupca žalobcu na pojednávaní vo vzťahu k navrhovanému
svedkovi A. A. nevedel identifikovať konkrétnu spornú skutkovú okolnosť medzi stranami, ktorá by mala
byť výsluchom menovaného svedka preukázaná.

13.Súdprvejinštancieonárokunanáhradutrovkonaniarozhodolpodľa§255ods.1CSPažalovanému
ako úspešnej strane priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

14. Voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
b), d), f), g) a h) CSP, teda z dôvodu, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie

má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Podľa odvolacích tvrdení žalobcu súd prvej inštancie nemal záujem vykonať dôkazy v prospech
žalobcu, keď výsluch pracovníkov žalobcu, ktorý bol navrhovaný už v samotnej žalobe, nebol súdu
prvej inštancie po vôli, čo vyplýva aj zo zvukovej nahrávky z pojednávania, ktoré sa uskutočnilo dňa

24.03.2023. Tento postup súd prvej inštancie odôvodňoval tým, že výsluch žalobcu nebol vopred
navrhnutý, pričom však opak je pravdou a žalobca podával návrh na vypočutie pracovníkov žalobcu
už od začiatku konania. Súd prvej inštancie naopak pripustil výsluch konateľa žalovaného, ktorý mal
možnosť sa vyjadriť ku všetkým skutočnostiam. Žalobca vyjadril presvedčenie, že výsluch pracovníkov
žalobcu navrhovaných žalobcom v danom konaní bol (a naďalej je) nutný a súd prvej inštancie mal

žalobcovi umožniť vykonanie navrhovaného dôkazného prostriedku, keď poverení pracovníci žalobcu
boli schopní vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré súd prvej inštancie považoval za sporné alebo
nepreukázané, a to aj vo vzťahu k žalobcom predloženému dodaciemu listu č. 201203003, ktorý bol
vystavený výrobňou Senec dňa 03.12.2020 a z ktorého vyplýva dodanie výrobku označeného ako AC 8
O 50/70:II:S-1. V predmetnom dodacom liste je ako odberateľ označená spoločnosť CESTY KOŠICE,

s.r.o., avšak k uvedenému došlo z dôvodu, že žalobca zabezpečoval asfaltový betón na poslednú
chvíľu, nakoľko žalovaný nebol schopný ho zabezpečiť. Uvedené musel žalobca vyriešiť pomocou
subdodávateľa. Označenie AC8 O 50/70:II:S-1 vyjadruje frakciu, ktorá bola použitá pri zhotovení diela,
z čoho vyplýva, že žalobca použil správnu frakciu. Vzhľadom na predložené dôkazy v konaní ako aj
vzhľadom na výpoveď poverených pracovníkov žalobcu by bolo dostatočne preukázané, že žalobca

vykonal dielo riadne, na základe čoho žalovaný bol povinný ho prevziať na základe preberajúceho
protokolu, zaplatiť dohodnutú cenu za dielo a následne reklamovať ním tvrdené vady na vykonanom
diele. Žalobca podľa jeho názoru v konaní pred súdom prvej inštancie uniesol bremeno tvrdenia,
nakoľko tvrdil a uviedol skutkové okolnosti rozhodujúce pre posúdenie vzniku nároku na zaplatenie
sumy 8.160,- Eur z titulu zmluvy o dielo. Súd prvej inštancie sa svojvoľne zaoberal prezentovanými

argumentmi, pričom všetky dôkazy v podstate vyložil v neprospech žalobcu. Žalobca nemal možnosť
pred súdom prvej inštancie uplatniť ním navrhované dôkazné prostriedky v podobe výsluchu jeho
pracovníkov, pričom žalovanému v tomto konaní uvedený prostriedok procesnej obrany bol pripustený.
Namietal, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s požiadavkami, ktoré sú kľúčové k dodržaniu
práva na spravodlivý proces. Zatiaľ čo súd prvej inštancie žiadne tvrdenie žalovaného nepovažoval

za sporné, resp. ho považoval za preukázané, na opačnej strane tvrdenia žalobcu, ktoré ani neboli
účinne popreté, považoval za sporné a nedokázané. Z takého prístupu súdu prvej inštancie je možné
konštatovať, že nebola v tomto konaní dodržaná rovnosť strán, keďže všetky dôkazy predložené
žalobcom na preukázanie jeho nároku vykladané na ťarchu žalobcu, pričom súd prvej inštancie sa
postavil k hodnoteniu konania žalovaného absolútne nekriticky.

16. Žalobca poukazujúc na pochybenia súdu prvej inštancie v procese hodnotenia dôkazov vytýkal
súdu prvej inštancie, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nenapĺňa kvalitatívne aj kvantitatívne
požiadavky na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a citoval rozhodnutia Najvyššieho súduSlovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky a ESĽP zaoberajúce sa povinnosťou súdov
náležite odôvodniť prijaté rozhodnutie.

17. Žalobca v podanom odvolaní tiež namietal, že súd prvej inštancie procesne pochybil, pretože
nepostupoval v súlade s § 181 ods. 2 CSP a neurčil, ktoré skutkové tvrdenia považuje medzi stranami za
sporné, ktoré za nesporné, neuviedol, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná, a tiež žiadnym spôsobom
neuviedol svoje predbežné právne posúdenie. Dôsledkom absencie obligatórneho postupu súdu v
podobe neuvedenia predbežného právneho posúdenia veci zároveň súd prvej inštancie znemožnil

žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, keďže došlo k vydaniu pre žalobcu nečakaného rozhodnutia.

18. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom
rozsahu potvrdiť ako vecne správne. Uviedol, že súd prvej inštancie sporovým stranám dňa 24.03.2023
uviedol, ktoré skutočnosti považuje za sporné a ktoré za nesporné, o čom svedčí zvukový záznam

z pojednávania nachádzajúci sa v spise ako aj zápisnica z pojednávania. Tvrdenia žalobcu, že súd
prvej inštancie nemal záujem vykonať ním navrhnuté dôkazy, označil za nepravdivé. Žalobca navrhol
výsluch svedka A. A. postupom podľa § 197 ods. 1 CSP s tým, že bol povinný zabezpečiť jeho účasť na
pojednávaní dňa 24.03.2023. Namiesto navrhnutého svedka A. A. sa však na uvedené pojednávanie
dostavil svedok nenavrhnutý žalobcom – C. A.. Súd prvej inštancie upozornil žalobcu, že tento svedok

ním nebol navrhnutý. Návrh na výsluch svedka C. A. bol žalobcom následne vzatý späť. Žalobca
súčasne nevedel uviesť, aké skutkové tvrdenia medzi sporovými stranami majú byť výsluchom svedka
A. A. preukázané. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie návrh na vykonanie dôkazu výsluchom
svedka A. A. uznesením zamietol. Nie je preto pravdou, že súd prvej inštancie bránil žalobcovi vo
vykonávaní dôkazov, keďže jeden návrh na vykonanie dokazovania bol vzatý žalobcom späť a druhý

návrh na vykonanie dokazovania bol zamietnutý, nakoľko sám žalobca nevedel uviesť, čo je výsluchom
navrhnutého svedka potrebné preukázať. Ďalej žalovaný poukázal na svoju obranu a na popretie
skutkových tvrdení žalobcu, keď v konaní predložil množstvo písomných dôkazov. Žalovaný si nechal
vypracovať rozbor žalobcom použitého asfaltu v certifikovanom laboratóriu a odborné vyjadrenie k
realizácii asfaltových prác, ktoré preukázali, že žalobca nepoužil dohodnutý asfalt a počas výkonu prác

žalobcom neboli vhodné poveternostné podmienky pre asfaltovanie. Žalovaný podporil svoju obranu aj
početnými fotografiami a vzájomnou komunikáciou o tom, že žalobca odmietol vady diela odstrániť. Nie
je preto správna námietka v odvolaní žalobcu, že skutkové tvrdenia nemali byť zo strany žalovaného
účinne popreté. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že napriek početnej judikatúre, ktorú žalobca
cituje, žalobca neoznačil zásadnú otázku, na ktorú žiadal od súdu prvej inštancie odpoveď a táto mu

nebola vysvetlená. Súd prvej inštancie vyhodnotil všetky skutočnosti preukázané v konaní vo svojej
vzájomnej súvislosti, žalobcovi bolo umožnené aktívne sa konania zúčastniť. Procesná pasivita žalobcu
vyústila do rozhodnutia v jeho neprospech.

19. V odvolacej replike žalobca zotrval na svojej argumentácii a pretože podľa § 365 ods. 3 CSP platí, že

odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodanie
odvolania a pretože novoty v odvolacom konaní možno použiť za splnenia podmienok uvedených v
ustanovení § 366 CSP len v odvolaní, zhrnutie tvrdení a argumentov uvedených žalobcom v odvolacej
replike odvolací súd v podrobnostiach neuvádza.

20. Súd prvej inštancie dňa 10.08.2023 doručil žalovanému odvolaciu repliku žalobcu do elektronickej
schránky právneho zástupcu žalovaného [§ 110 ods. 1, § 374 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“)]. Žalovaný sa k odvolacej replike
žalobcu nevyjadril.

21. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5Ndob/55/2023 zo dňa 29. novembra 2023) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), viazaný rozsahom
odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie

je dôvodné. Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý
verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1 CSP) a
rozsudok verejne vyhlásil. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdua na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, ods. 3 CSP) a
rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

22. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, zistil,
že odvolacie námietky žalobcu nie sú dôvodné. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, preto odvolací súd dokazovanie vykonané prvoinštančným
súdom nezopakoval. Odvolací súd bol preto podľa § 383 CSP viazaný skutkovým stavom zisteným
prvoinštančným súdom. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu a dôvodov napadnutého rozhodnutia

zistil, že prvoinštančný súd zistil skutkový stav z nesporných tvrdení strán a skutočností zistených z
vykonanéhodokazovaniaazároveňtietoskutkovézisteniasprávneprávneposúdil,pričomvodôvodnení
rozsudku uviedol dostatočnú argumentáciu k hodnoteniu vykonaných dôkazov a tiež svoje úvahy,
ktoré ho viedli k prijatiu napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd na základe odvolania žalobcu nezistil
dôvod na to, aby sa odchýlil od logickej argumentácie a relevantných právnych záverov súdu prvej
inštancie prijatých v preskúmavanom rozhodnutí. Odvolací súd sa preto podľa § 387 ods. 2 CSP s

odôvodnením napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu stotožnil a konštatuje správnosť jeho dôvodov,
na ktoré odkazuje a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a s poukazom na obsahové
vymedzenie podaného odvolania dopĺňa ďalšie dôvody.

23. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobcom v postavení zmluvnej strany zhotoviteľa a žalovaným v

postavenízmluvnejstranyobjednávateľadošlodňa25.11.2020kuzatvoreniuZmluvyodieloč.ASF2004
(ďalej len „zmluva o dielo“) v písomnej forme. Podľa odseku 2. predmetom diela bola ručná pokládka
asfaltového betónu AC8, ktorý zabezpečí objednávateľ do panelov, ktoré tiež zabezpečí dodávateľ
celkovo 260 ks. Žalobca realizoval na základe uzavretej zmluvy o dielo v dvoch fázach. Druhú fázu
realizácie asfaltovacích prác na základe uzavretej zmluvy o dielo žalobca realizoval v dňoch 03. a

04.12.2020. Hoci zmluva o dielo uzatvorená medzi stranami predpokladala, že asfaltový betón AC8
do panelov zabezpečí objednávateľ t.j. žalovaný, zo zhodných skutkových tvrdení strán vyplýva, že
asfaltový betón na realizáciu druhej časti asfaltovacích prác v dňoch 03. a 04.12.2020 zabezpečoval na
náklady žalovaného žalobca. Cenu za zrealizované dielo v tejto časti vyúčtoval žalovanému faktúrou č.
20/12/170 zo dňa 04.12.2020 splatnou 18.12.2020 celkom v sume 8.160,- Eur, ktorú žalovaný žalobcovi

neuhradil. Dňa 07.12.2020 došlo k fyzickému (faktickému) prevzatiu diela realizovaného žalobcom
v dňoch 03. a 04.12.2020, kedy dielo bolo prepravcom žalovaného prevezené z miesta vykonania
asfaltovacích prác (Pezinok) do Piešťan. Zo strany žalovaného nedošlo k podpísaniu preberacieho
protokolu o prevzatí a odovzdaní diela č. 01/12/2020 a č. 02/12/2020. Žalovaný po vykonaní obhliadky
diela konštatoval vady diela a od žalobcu požadoval ich odstránenie. Žalobca vady diela neodstránil, ich

odstránenie podmieňoval úhradou ceny diela. Žalobca si proti žalovanému uplatnil právo na zaplatenie
sumy 8.160,- Eur v tomto súdnom konaní. Žalovaný v priebehu konania namietal, že dielo realizované
žalobcom v druhej fáze asfaltovacích prác v dňoch 03. a 04.12.2020 nebolo vykonané riadne, keď na
asfaltovacie práce nebol použitý zmluvne dojednaný asfaltový betón AC8, pričom nárok na zaplatenie
ceny diela vzniká len vtedy, ak dielo bolo vykonané riadne t.j. bez vád. Predmetom sporu medzi stranami

bol vznik nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela resp. jej časti za dielo realizované v druhej etape
asfaltovacích prác v dňoch 03. a 04.12.2020 v sume 8.160,- Eur vyúčtovanej faktúrou č. 20/12/170 v
súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka a zmluvy o dielo uzavretej medzi stranami.

24. Z vykonanej analýzy vzorky asfaltovej zmesi subjektom TPA Spoločnosť pre zabezpečenie kvality

a inovácie, s.r.o., vyplýva, že na danej vzorke bola vykonaná skúška obsahu asfaltu a zrnitosť: protokol
č. SPB/2021/102a. Z výsledku skúška zrnitosti je vzorka nevyhovujúca pre zatriedenie do asfaltového
betónu s maximálnym zrnom kameniva 8 mm. Zatriedenie bolo uskutočnené podľa katalógových listov
asfaltových zmesí ACo8 KLAZ.2019. Asfaltová zmes je vyhovujúca pre zatriedenie do asfaltového
betónu s maximálnym zrnom kameniva 11 mm na obrusnú vrstvu: protokol č. SPB/2021/102-1a.

Zatriedenie bolo uskutočnené podľa katalógových listov asfaltových zmesí ACo 11 KLAZ.2019.

25. Z dodacieho listu č. 201203003 vystaveného Výrobňou Senec dňa 03.12.2020 vyplýva dodanie
4,680 ton výrobku označeného ako AC 8 O 50/70:II:S-1 odberateľovi – spoločnosti CESTY KOŠICE,
s.r.o., Mlynská 28, 040 01 Košice, IČO: 46 897 992.

26. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca nepoužil
na vykonanie diela zmluvne dohodnutý asfaltový betón frakcie AC8, čo žalovaný v konaní preukázal
predložením vykonanej analýzy vzorky asfaltovej zmesi zo stavby subjektom TPA Spoločnosť prezabezpečenie kvality a inovácie, s.r.o. Z tejto analýzy vyplýva, že z výsledku skúšky zrnitosti je vzorka
nevyhovujúca pre zatriedenie do asfaltového betónu s maximálnym zrnom kameniva 8 mm, ale asfaltová
zmes je vyhovujúca pre zatriedenie do asfaltového betónu s maximálnym zrnom kameniva 11 mm na

obrusnú vrstvu. Obsah analýzy nebol zo strany žalobcu v priebehu konania relevantne spochybnený.
V konaní bol žalobcom predložený výlučne dodací list č. 201203003 vystavený Výrobňou Senec dňa
03.12.2020, z ktorého vyplýva dodanie 4,680 ton výrobku označeného ako AC 8 O 50/70:II:S-1. V
predmetnom dodacom liste je ale ako odberateľ označená spoločnosť CESTY KOŠICE, s.r.o., Mlynská
28, 040 01 Košice, IČO: 46 897 992, nie žalobca. Na túto skutočnosť poukazoval v priebehu konania

aj žalovaný. K tejto skutočnosti sa žalobca v priebehu konania nevyjadril. Súd prvej inštancie dospel
k záveru, že predmetný listinný dôkazný prostriedok vzhľadom na odlišný subjekt odberateľa, ako aj
na čas expedície výlučne dňa 03.12.2020, nepreukazuje, aký asfaltový betón žalobca zabezpečil na
realizáciu asfaltovacích prác v dňoch 03. a 04.12.2020. Súd prvej inštancie poukázal tiež na to, že
nič nebránilo žalobcovi, aby v konaní preukázal, že pre potrebu týchto asfaltovacích prác zabezpečil
asfaltový betón s vlastnosťami dojednanými v zmluve o dielo uzavretej medzi stranami. Súd prvej

inštancie dospel k právnemu záveru, že nárok na zaplatenie ceny diela vzniká žalobcovi v zmysle
zmluvných dojednaní v odseku 3. úvodnej časti zmluvy o dielo označenej ako predmet dohody v spojení
s čl. II odsek 3 zmluvy o dielo len v prípade vykonania diela, pričom v zmluve o dielo sa zmluvné strany
neodchýlili od ustanovenia § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého zhotoviteľ splní svoju
povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi. Keďže

k riadnemu ukončeniu diela zo strany žalobcu nedošlo a žiadne zákonné ustanovenie ani zmluvné
dojednanie neukladá žalovanému povinnosť vadné dielo prevziať a zaplatiť zaň dojednanú cenu diela,
nedošlo k vzniku nároku žalobcu ako zhotoviteľa na zaplatenie ceny diela a preto súd prvej inštancie
žalobu zamietol.

27. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nemal záujem vykonať dôkaz
výsluch pracovníkov žalobcu navrhovaný už v samotnej žalobe. Tento postup mal odôvodniť tým,
že výsluch nebol vopred navrhnutý, pričom opak je pravdou a žalobca podával návrh na vypočutie
pracovníkov žalobcu už od začiatku konania. Výsluch pracovníkov žalobcu bol nutný, keď poverení
pracovníci žalobcu boli schopní vyjadriť k žalobcom predloženému dodaciemu listu č. 201203003

vystavenému výrobňou Senec dňa 03.12.2020, z ktorého vyplýva dodanie výrobku označeného ako AC
8 O 50/70:II:S-1. V predmetnom dodacom liste je ako odberateľ označená spoločnosť CESTY KOŠICE,
s.r.o., ktorá bola subdodávateľom žalobcu. Podľa žalobcu vzhľadom na predložené dôkazy v konaní ako
aj vzhľadom na výpoveď poverených pracovníkov žalobcu by bolo dostatočne preukázané, že žalobca
vykonal dielo riadne.

28. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca vo vyjadrení k odporu navrhol dokazovanie výsluchom
pracovníka žalobcu p. A. A.. Tento dôkazný návrh žalobca vzniesol k svojim tvrdeniam o priebehu
asfaltovacích prác druhej etapy. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 24. 03. 2023 (§ 99 CSP) a zo
zvukového záznamu o pojednávaní zo dňa 24. 03. 2023 (§ 98 CSP) vyplýva, že žalobca (jeho právny

zástupca) na pojednávaní navrhol doplnenie dokazovania výsluchom poverených pracovníkov žalobcu
p. C. A., ktorý bol na pojednávaní prítomný a p. A. A., ktorý na pojednávaní prítomný nebol. Žalobca
uviedol, že p. C. A. bol pracovníkom žalobcu povereným zosúlaďovať a oddozorovať asfaltovacie
práce pre žalovaného a mal byť vypočutý k vykonávaniu prác a celému príbehu asfaltovania v prvej
a druhej etape. Vypočutie pána A. A. bol navrhnuté k následnej komunikácii medzi ním a žalovaným

po ukončení diela, keďže tento svedok s konateľom žalovaného komunikoval. Následne žalobca (jeho
právny zástupca) na pojednávaní uviedol, že na výsluchu svedka C. A. netrvá a vo vzťahu k A. A.
nedokázal uviesť, ako sporná skutočnosť má byť výsluchom tohto svedka preukázaná.

29. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalobca k svojim tvrdeniam, podľa ktorých na poslednú chvíľu

zabezpečil asfalt z obaľovačky v Senci s deklaráciou dodávky asfaltu AC8, aká bola dohodnutá, predložil
dodací list č. 201203003 zo dňa 03. 12. 2020, na ktorom je ako odberateľ uvedená spoločnosť CESTY
KOŠICE, s.r.o. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že žalovaný vo vyjadrení zo dňa 19.11.2021 (ktoré bolo
vyjadrením žalovaného k vyjadreniu žalobcu k podanému odporu) k dodaciemu listu uviedol, že mu nie
je zrejmé, prečo je na ňom ako odberateľ uvedená spoločnosť CESTY KOŠICE, s.r.o., pričom žalovaný

predložil dodacie listy len z 3.12.2020 a nepredložil doklady k asfaltovej zmesi zo dňa 04. 12.2020.
Žalovaný aj na pojednávaní dňa 24. 03. 2023 uviedol, že z predloženého dodacieho listu nevyplýva
dodanie asfaltu žalobcovi na dielo realizované pre žalovaného. Žalobca na tieto výhrady žalovanéhok dodacím listom nereagoval v podobe doplnenia skutkových tvrdení a ani nadväzujúcim dôkazným
návrhom.

30. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí ako nadbytočný zamietol dôkazný návrh žalobcu
na výsluch svedka A. A., ktorý žalobca na pojednávaní špecifikoval ako dôkazný návrh v následnej
komunikácii medzi svedkom a žalovaným potom, čo bolo dielo ukončené. Súd prvej inštancie uviedol,
že následná komunikácia medzi zástupcom žalobcu A. A. a žalovaným po faktickom prevzatí diela
žalovaným dňa 07.12.2020 nebola v konaní sporná a nebola v konaní relevantná. Tiež poukázal na

to, že žalobca (jeho právny zástupca) nevedel na pojednávaní identifikovať konkrétnu spornú skutkovú
okolnosť, ktorá by mala byť výsluchom tohto svedka preukázaná.

31. Dokazovanie v civilnom sporovom konaní prebieha vo viacerých fázach od navrhnutia dôkazu cez
jehozabezpečenie,vykonanieanáslednévyhodnotenie.Kýmnavrhovaniedôkazovjeprávomazároveň
procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých)

dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 CSP). Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci súdu korigovať
návrhy strán na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne
zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a
aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že
súdodmietnevykonaťurčitýúčastníkomnavrhovanýdôkaz,jejehozákonnoupovinnosťouvodôvodnení

rozhodnutia uviesť, prečo ho nevykonal (k tomu porov. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. I. ÚS 350/08 z 30. septembra 2010). Procesnému právu účastníka navrhovať dôkazy tak zodpovedá
povinnosť súdu o vznesených návrhoch rozhodnúť. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu
možno založiť len troma dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej
overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz bez relevantnej súvislosti s predmetom konania, ďalším

je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí alebo nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto
tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím je argument, podľa ktorého tvrdenie, ku
ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bezdôvodných
pochybností overené alebo vyvrátené. Vykonanie takéhoto dokazovania je totiž potrebné vyhodnotiť
ako nadbytočné, v rozpore so základným princípom civilného sporového konania v zmysle čl. 17 CSP,

podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádzať zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb. V súlade s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít (čl. 2 ods. 2 CSP)
len také nevykonanie navrhnutého dôkazu, ktorý by mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu,
ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, možno kvalifikovať ako porušenie práva

na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy slovenskej republiky (III. ÚS 332/09). Z
práva na spravodlivý súdny proces vyplýva aj podľa Európskeho súdu pre ľudské práva povinnosť súdu
zaoberať sa len tými návrhmi na vykonanie dôkazov strán, ktoré majú význam pre rozhodnutie (Kraska
C. Švajčiarsko z 29.04.1993, II. ÚS 410/06).

32. Žalobca v podanom odvolaní namietal nevykonanie dokazovania výsluchmi poverených pracovníkov
žalobcu bez uvedenia ich mena a priezviska, z obsahu spisu je však možné z pohľadu odvolacieho
súdu ustáliť, že poverenými pracovníkmi žalobcu, ktorých výsluch bol v priebehu konania žalobcom
navrhnutý, boli p. C. A. a p. O. A..

33. Vo vzťahu k p. C. A. sám žalobca na pojednávaní dňa 24. 03. 2023 uviedol, že na jeho výsluchu
netrvá. Žalobca tak nedôvodne vytýka súdu prvej inštancie nevykonanie dokazovania jeho výsluchom,
keďže zo žiadneho ustanovenia CSP nevyplýva povinnosť súdu vykonať dokazovanie proti vôli tej strany
sporu, na ktorej prospech má prípadne tento dôkazný prostriedok slúžiť, keď dôkazná iniciatíva je na
pleciach strán a súd sa v konaní zaoberá len tými dôkazmi, ktorých vykonanie bolo stranami navrhnuté

a bez návrhu môže vykonať len dôkazy v prípadoch vymedzených v § 185 ods. 2, ods. 3 CSP.

34. Pokiaľ žalobca navrhol doplnenie dokazovania výsluchom p. A. A., na pojednávaní uskutočnenom
dňa 24. 03. 2023 nedokázal špecifikovať, aké sporné skutočnosti majú byť jeho výsluchom preukázané
a pokiaľ zo všeobecného prednesu žalobcu na pojednávaní vyplynulo, že tento svedok má byť vypočutý

k následnej komunikácii medzi ním a žalovaným po tom, čo dielo bolo ukončené, súd prvej inštancie
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia jasne poukázal na skutočnosť, že táto komunikácia nebola
v konaní sporná a pre správne posúdenie prípadu relevantná, ktorý záver žalobca v podanom odvolaní
nespochybnil. Žalobca v podanom odvolaní poukázal na to, že výsluchom pracovníkov žalobcu malobyť preukázané, že zo strany žalobcu došlo k dodaniu správneho typu asfaltu AC8 tak, ako bolo
dohodnuté aj v zmluve o dielo. V tomto smere však odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že
žalobca neuviedol v konaní pred súdom prvej inštancie, že žiada výsluch týchto svedkov za účelom

preukázania skutočnosti, aký typ asfaltu bol zo strany žalobcu žalovanému za účelom vykonania diela
dodaný. Z obsahu spisu vyplýva, že dodanie zmluvne dohodnutého typu asfaltovej zmesi žalobca
preukazoval predložením dodacieho listu, na ktorom však bol ako odberateľ uvedená iná spoločnosť
a nie žalobca, pričom žalovaný v konaní v rámci svojej procesnej obrany namietal, že žalobcom
predložený dodací list dodanie zmluvne dohodnutého asfaltu nedokazuje, keďže sa týka iného subjektu

(CESTY KOŠICE, s.r.o.), a nie žalobcu a nezahŕňa časové obdobie 4. 12. 2020. Skutočnosť, že sa
malo jednať o subdodávateľa žalobcu, žalobca tvrdil až v podanom odvolaní, napriek tomu, že jeho
povinnosťou žalobcu bolo v konaní úplne a pravdivo uviesť všetky rozhodné skutkové tvrdenia týkajúce
sa predmetu sporu (§ 150 ods. 1 CSP). Keďže sa z hľadiska obsahu tvrdenej skutočnosti jedná
o skutočnosť, ktoré musela byť žalobcovi známa už v konaní pred súdom prvého stupňa (opak nevyplýva
ani z podaného odvolania a ani z obsahu spisu), jedná sa o tzv. neprípustnú novotu v odvolacom

konaní. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany mohli strany uplatniť najneskôr do
vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 CSP). Odvolací súd je viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
Podľa § 384 ods. 3 CSP odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366
CSP. V zmysle § 366 CSP majúcom základ v koncentrácii konania podľa § 154 CSP odvolací súd je

aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany,
ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo
nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v
konaní pred súdom prvej inštancie. V ostatných prípadoch prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nie je možné uplatniť
v odvolacom konaní. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené
ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie
prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom
prvej inštancie. Uplatnenie prostriedkov procesného útoku žalobcu, ktorými sú jeho skutkové tvrdenia

o tom, že spoločnosť CESTY KOŠICE, s.r.o. bola jeho subdodávateľom, nie je možné v odvolacom
konaní uplatniť v rámci argumentácie o nesprávnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia, keďže sa
nejedná o prípustné novoty z toho dôvodu, že žalobcovi nič nebránilo, aby tieto tvrdenia predniesol
(a preukázal) už v konaní pred súdom prvej inštancie, počas ktorého sa sám predložením dodacieho
listu, na ktorom je namiesto žalobcu uvedený iný subjekt, vystavil bez akéhokoľvek vysvetlenia tohto

stavu nebezpečenstvu, že tento dôkazný prostriedok nebude z pohľadu súdu prvej inštancie spôsobilý
preukázať deklarovanú frakciu asfaltu na dodacom liste zo dňa 03. 12. 2020 vzťahujúcom sa na
vykonanie druhej etapy prác, za situácie, že žalovaný túto skutočnosť namietal a zároveň listinnými
dôkazmi preukazoval typ skutočne dodaného asfaltu. Žalobca ani žiadnymi objektívnymi skutočnosťami
neodôvodnil svoju procesnú pasivitu v podobe doterajšieho neuplatnenia tohto tvrdenia. Jedná sa potom

otzv.neprípustnúnovotuvodvolacomkonaní,ktorábránilaodvolaciemusúdunatototvrdenieprihliadať.
Preto žalobca nedôvodne vytýka súdu prvej inštancie, že poverení pracovníci žalobcu sa mohli vyjadriť
k dodaciemu listu, keď opomína skutočnosť, že sám žalobca v priebehu konania pred súdom prvej
inštancie nepodal žiadne vysvetlenie ohľadom skutočnosti, prečo na dodacom liste nie je ako odberateľ
uvedený žalobca, ktorý zabezpečoval pre žalovaného asfalt za účelom realizovania druhej etapy diela.

35. Žalobca vo svojej odvolacej argmentácii tiež abstrahuje od skutočnosti, že súd prvej inštancie
založil napadnuté rozhodnutie na závere, že zo zhodných skutkových tvrdení strán vyplýva, že asfaltový
betón na realizáciu druhej časti asfaltovacích prác v dňoch 03. a 04.12.2020 zabezpečoval na náklady
žalovaného žalobca, pričom zmluva o dielo uvádzala, že predmet diela bude realizovaný ručnou

pokládkou asfaltového betónu AC8. Vo vzťahu k časti diela realizovanej v druhej fáze asfaltovacích prác
v dňoch 03. a 04.12.2020 žalovaný v priebehu konania uvádzal, že dielo vykazovalo vady aj z dôvodu,
že na asfaltovacie práce nebol použitý zmluvne dojednaný asfaltový betón AC8. Na preukázanie tejto
skutočnosti žalovaný v konaní predložil Expertízu vo veci posudzovania aplikácie asfaltových výplní
vypracovanúnajehožiadosťspoločnosťouStavebnáaznaleckáorganizácia,s.r.o.,sosídlomBartókova

4705/2, 811 02 Bratislava I, IČO: 46 130 403, ktorá konštatovala, že na zhotovenie prvkov v druhej etape
bola použitá asfaltová zmes ACo 11 KLAZ:2019. Použitie asfaltového betónu frakcie nezodpovedajúcej
zmluve o dielo zároveň žalovaný v konaní preukazoval na základe vykonanej analýzy vzorky asfaltovej
zmesi subjektom TPA Spoločnosť pre zabezpečenie kvality a inovácie, s.r.o., zo správy ktorej vyplýva, žez výsledku skúšky zrnitosti je vzorka nevyhovujúca pre zatriedenie do asfaltového betónu s maximálnym
zrnom kameniva 8 mm, ktorý dôkazný prostriedok žalobca v priebehu konania nespochybnil. Súd
prvej inštancie tiež poukázal na skutočnosť, že žalobca v priebehu konania nenamietal, že dielo

nebolo vykonané riadne. Žalobca v podanom odvolaní nepredniesol žiadnu argumentáciu vo vzťahu ku
skutočnosti, či výsluch pracovníkov žalobcu má potenciál zvrátiť skutkový záver súdu prvej inštancie,
že skutočne použitý typ asfaltu nezodpovedal dohode strán. Žalobca v podanom odvolaní opätovne
všeobecne konštatoval, že poverení pracovníci by sa boli schopní vyjadriť ku všetkým skutočnostiam,
ktoré súd prvej inštancie považoval za sporné alebo nepreukázané, t.j. prečo je na dodacom liste,

z ktorého vyplýva dodanie 4,680 ton výrobku označeného ako AC 8 O 50/70:II.S-1 ako odberateľ
uvedenáspoločnosťCESTYKOŠICE,s.r.o.,keďoznačenieAC8O50/70:II:S-1vyjadrujefrakciupoužitú
prizhotovenídiela.Dôkaznýmprostriedkomstakoutodôkaznoupotencioubymohlobyťlendokazovanie
spôsobilými dôkaznými prostriedkami vo vzťahu k skutočne použitému (nie deklarovanému) asfaltu
v dňoch 3.-4.12.2020 na druhú etapu diela, vykonanie takéhoto dokazovania však žalobca v konaní
nenavrhol. Žalobca odvolanie nepodporil žiadnou takou argumentáciou, z ktorej by vyplývalo, že

za danej dôkaznej situácie výsluchy poverených pracovníkov k dodaciemu listu sú spôsobilé zvrátiť
skutkový záver súdu prvej inštancie vo vzťahu ku skutočne použitému asfaltu.

36. Odvolací súd preto nepovažuje za správne odvolacie tvrdenia žalobcu o tom, že súd prvej inštancie
nevykonaním dokazovania výsluchmi svedkov C. A. a A. A. procesne pochybil, keďže na výsluchu

C. A. žalobca netrval, vo vzťahu k výsluchu p. A. A. žalobca nevedel identifikovať, aké skutočnosti
majú byť jeho výsluchom preukázané a jeho výsluch všeobecne navrhol vo vzťahu ku komunikácii
žalobcu a žalovaného po ukončení druhej etapy diela, ktorá nebola sporná a ani pre posúdenie prípadu
významná (pre posúdenie sporu bolo zásadné nevykonanie diela podľa zmluvy z dôvodu použitia iného
než zmluvne dohodnutého typu asfaltu), čo žalobca v podanom odvolaní ani nespochybnil a v odvolaní

ani neodôvodnil spôsobilosť týchto dôkazných prostriedkov zvrátiť výsledky dokazovania v prospech
žalobcu.

37. Ak žalobca z takéhoto postupu súdu prvej inštancie v podobe nevykonania dokazovania poverenými
pracovníkmi žalobcu vzhliadol nedovolené nadržiavanie v hodnotení dôkazov výlučne v prospech

žalovaného, táto odvolacia argumentácia nenachádza oporu v spisovom materiáli zachytávajúcom
návrhy strán na vykonanie dokazovania a ani v obsahu preskúmavaného rozhodnutia, z ktorého
nevyplýva, že by súd prvej inštancie účelovo hodnotil dôkazy v prospech žalovaného, keď jeho úvahy,
ktorými odôvodnil prijaté rozhodnutie, sú založené na logických argumentoch, ktoré nachádzajú podklad
v dôkazoch, ktoré strany do konania predložili, pričom obom stranám súd prvej inštancie umožnil

vyjadriť sa k prostriedkom procesného útoku či obrany a predniesť návrhy na doplnenie dokazovania.
Z argumentácie žalobcu nevyplýva, že by v porovnaní so žalovaným nemal v konaní rovnakú
možnosť prednesenia svojich argumentov, návrhov na dokazovanie či uplatňovanie iných procesných
prostriedkov. Z postupu súdu prvej inštancie pri dokazovaní nevyplýva, že by súd prvej inštancie porušil
rovnosť strán. Pokiaľ žalobca namietal, že súd prvej inštancie žiadne tvrdenia žalovaného nepovažoval

za sporné, resp. ich považoval za preukázané a na opačnej strane tvrdenia žalobcu, ktoré ani len neboli
účinne popreté, považoval za sporné a nedokázané, k tomuto odvolací súd uvádza, že neušlo jeho
pozornosti, že žalobca v podanom odvolaní neidentifikoval žiadne svoje tvrdenie, ktoré by zo strany
žalovaného nebolo účinne popreté, avšak súd prvej inštancie z neho vychádzal ako z dokázaného
tvrdenia a založil na ňom prijatie rozhodnutia vo veci samej. Z takéhoto vymedzenia podaného

odvolania nebolo možné dospieť k záveru, že v konaní nebola dodržaná rovnosť strán, keďže žalobca
uvádza len všeobecné tvrdenia, ktoré však nepodporil žiadnymi konkrétnymi argumentmi, ktoré by
nachádzali podklad v spisovom materiáli a bolo možné ich dôvodnosť zo strany odvolacieho súdu overiť.
Zvýhodnenie žalovaného vo svojej podstate teda žalobca vníma v konečnom posúdení prípadu, nie
v konkrétnom porušení procesnoprávnych pravidiel prerokovania veci pred súdom, resp. porušení zásad

kontradiktórnosti konania (čl. 6 CSP). Aj v tomto kontexte preto odvolací súd poznamenáva, že základné
právo na rovnosť účastníkov konania rovnako ako ani základné právo účastníkov konania na súdnu
ochranu nezakladajú nárok na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, t. j. aby
bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a jeho právnymi názormi (uznesenie Ústavného súdu SR
sp. zn. III. ÚS 97/2014 zo dňa 4. februára 2014). Zásah do základného práva na súdnu ochranu či práva

na spravodlivé súdne konanie by bolo možné konštatovať len vtedy, ak by záver súdu prvej inštancie o
nevykonaní navrhovaného dôkazu bol zjavne neodôvodnený, chýbala by mu predchádzajúca racionálna
úvaha konajúceho súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy,
ak by nevykonaním navrhnutého dôkazu bola strana konania postavená do podstatne nevýhodnejšejpozície ako druhá strana v konaní. Konanie súdu prvej inštancie v posudzovanej právnej veci však takéto
vady nevykazuje. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozsudku presvedčivo odôvodnil, prečo
nevykonal dôkazy žalobcu. Úvaha súdu prvej inštancie o zamietnutí vykonania žalobcom navrhovaných

dôkazov, s ktorou sa stotožnil aj odvolací súd, nebola svojvoľná či neprimeraná, naopak mala racionálny
podklad, ktorý vychádzal z predmetu sporu a aktívnej obrany žalovaného.

38. Odvolací súd pripomína, že bolo na žalobcovi, aby tvrdil a preukázal vznik práva na zaplatenie
dohodnutej ceny riadne vykonaného diela. Pre civilné sporové konanie je charakteristické, že úspech

v spore závisí od správnej a včasnej procesnej aktivity strany sporu. Procesnú aktivitu strana realizuje
uplatňovaním prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sú podľa § 149
CSP najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov,
námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Zodpovednosť za
výsledok sporu je na pleciach sporových strán, ktoré majú v spore preukázať vysokú mieru procesnej
aktivity, teda uviesť relevantné skutkové tvrdenia a svoje skutkové tvrdenia dokázať (predkladať dôkazné

prostriedky za účelom preukázania prednesených skutkových tvrdení). Prejednací princíp, ktorý je
ťažiskovým princípom v sporovom procese znamená, že súd (až na výnimky) buduje skutkový základ
konečného rozhodnutia vo veci z úkonov, ktoré plynú z procesnej aktivity strán sporu. Pokiaľ žalobca
v priebehu konanie nepredniesol v rámci svojho procesného útoku žiadne jasné skutkové tvrdenia o tom,
že na asfaltovacie práce v druhej etape dodal a použil zmluvne dohodnutý typ asfaltu, resp. že dielo

vykonal riadne, a na tieto tvrdenia neoznačil a nepredložil relevantné dôkazné prostriedky, keď žalovaný
už pri prvom úkone, ktorý mu vo veci patril, a to v podanom opore, namietal riadne vykonanie diela
bez vád, žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal skutkové okolností, ktoré by
svedčili o riadnom dodaní diela. Každá strana nesie dôkazné bremeno týkajúce sa tých skutkových
predpokladov, ktoré sú pre ňu priaznivé z pohľadu právnej normy, ktorej účinkov sa v sporovom súdnom

konaní domáha. Z uvedeného potom možno urobiť záver, podľa ktorého strana, ktorá sa domáha
určitých právnych následkov, ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého
skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo
zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala,
nedošlo (I. ÚS 24/2019).

39. Dôvody uvedené žalobcom v odvolaní preto odvolací súd nepovažoval za také, ktoré by po skutkovej
a právnej stránke boli spôsobilé na zmenu vecne správneho rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý bol
založený na správnom právnom závere, s ktorým sa stotožňuje v plnom rozsahu aj odvolací súd, že
pokiaľ v zmluve o dielo uzavretej medzi stranami nebolo dohodnuté inak, dielo, ktoré je vadné, nie je v

zmysle § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka možné považovať za dielo vykonané, a to ani vtedy, ak ho
objednávateľ fakticky prevezme. Zhotoviteľovi v takomto prípade právo na zaplatenie diela nevznikne.
Preto faktické prevzatie diela v podobe jeho dodania objednávateľovi, ktorý sa hneď po jeho kontrole
(hneď ako sa mal možnosť oboznámiť s dielom) domáhal nápravy a dodania diela bez vád, neznamená
jeho riadne ukončenie spojené so vznikom práva žalobcu na zaplatenie dohodnutej ceny diela.

40.Vovzťahuknámietkežalobcu,žesúdprvejinštancievovecineuviedolpredbežnéprávneposúdenie,
a preto je jeho rozhodnutie pre neho prekvapivé, čím došlo k znemožneniu realizácie jeho procesných
práv, odvolací súd uvádza, že táto odvolacia argumentácia nie je opodstatnená. Z obsahu zápisnice o
pojednávanízodňa24.03.2023(§99CSP)azozvukovéhozáznamuopojednávanízodňa24.03.2023

(§ 98 CSP) vyplýva, že súd prvej inštancie uviedol, ktoré skutočnosti považuje za nesporné a oboznámil
žalobcu s ustanoveniami Obchodného zákonníka, ktoré prichádzajú do úvahy vo vzťahu k právnemu
posúdeniu prípadu. Aj keď priamo nekonštatoval, že za spornú skutočnosť považuje riadne vykonanie
diela, z obsahu prednesu súdu prvej inštancie vyplýva, že vady v podobe nesprávneho asfaltu neboli zo
strany žalobcu účinne popreté a tiež súd prvej inštancie poukázal na to, že v zmysle § 548 Obchodného

zákonníka vzniká nárok na cenu vykonaním diela, t.j. jeho riadnym ukončením a odovzdaním v zmysle
§ 554 obchodného zákonníka. Odhliadnuc od uvedeného, v samotnom rozhodnutí vo veci samej
prvoinštančný súd svoje názory žalobcovi oznámil, vysvetlil v ňom, ktoré skutočnosti boli z jeho
pohľadu nesporné a ktoré naopak považoval za sporné, ako strany vymedzili predmet sporu, z akého
preukázaného skutkového stavu vychádzal a ako vec právne posúdil, čím zhojil tento prípadný procesný

nedostatok a tým aj prípadné odňatie práva na spravodlivý súdny proces stranám sporu. Súd prvej
inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil takým spôsobom, ktorý umožnil žalobcovi rozpoznať dôvody, pre
ktoré bola jeho žaloba zamietnutá a proti odôvodneniu súdu prvej inštancie mohol argumentovať v
rámci odvolacieho konania. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu vo veci sp. zn.II. ÚS 366/2018, v ktorom ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, keď
konštatoval, že pokiaľ prvoinštančný súd nepostupoval podľa § 181 ods. 2 CSP a neuviedol stranám
sporu počas konania, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné a ktoré považuje za nesporné,

ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná a taktiež neuvedie svoje predbežné právne posúdenie veci, aj
prípadné opomenutie aplikácie § 181 ods. 2 CSP sa vydaním rozhodnutia vo veci samej konvaliduje.

41. Závery odvolacieho súdu o dostatočnom uvedení dôvodov napadnutého rozhotnutia primerane
platia aj vo vzťahu k všeobecne formulovanej námietke žalobcu o nedostatočnom odôvodnení súdu

prvej inštancie. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia je zistiteľné, že súd prvej inštancie uviedol,
čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného
útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd prvej
inštancie dostatočne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré
skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal
a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a rovnako jeho rozhodnutie obsahuje

aj právne posúdenie veci, odvolací súd preto konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
spĺňa náležitosti odôvodnenia v zmysle § 220 ods. 2 CSP. K námietke žalobcu o nepreskúmateľnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd ďalej uvádza, že odvolanie je riadnym opravným
prostriedkom, ktorým sa strana sporu domáha, aby odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej
inštancie a konanie, ktoré mu predchádzalo. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu

odvolacím súdom len z dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie v podanom odvolaní, príp. ktoré doplní podľa
§ 365 ods. 3 CSP do uplynutia lehoty na podanie odvolania, keďže podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací
súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Viazanosť odvolacími dôvodmi znamená, že odvolací súd pri
svojom rozhodovaní môže prihliadať len na také pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré boli odvolateľom
v podanom odvolaní uplatnené s výnimkou vád, ktoré sa týkajú procesných podmienok a na ktoré

odvolací súd podľa § 380 ods. 2 CSP prihliadne, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Iné
pochybenia súdu prvej inštancie odvolací súd z vlastnej iniciatívy nezisťuje a ak by aj v odvolacom
konaní vyšli najavo, nemôže na ne prihliadať. Uvedenie dôvodov, z akých sa rozhodnutie súdu prvej
inštanciepovažujezanesprávne,t.j.uvedenieodvolacíchdôvodov,jezákonnouobsahovounáležitosťou
odvolania podľa § 363 CSP. Žalobca existenciu odvolacieho dôvodu v podobe nedostatočného

odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nepodporil žiadnou argumentáciou, ktorá by priamo
reagovala na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia resp. by obsahovala konkrétne porovnanie toho,
ktorýminámietkamiaprávnevýznamnýmiskutočnosťami,ktorémohlimaťvýznamprerozhodnutietohto
sporu, sa súd prvej inštancie nezaoberal alebo dostatočne nevysvetlil dôvody svojho rozhodnutia. Pre
odvolací súd nie sú všeobecné odvolacie tvrdenia žalobcu nijako významné, pretože takto formulované

odvolanie neumožňuje odvolaciemu súdu preskúmať správnosť napadnutého rozhodnutia, či postupu
konajúceho súdu, keďže mu nie je známe stanovisko odvolateľa, z akých konkrétnych dôvodov ho
nepovažuje za dostatočne preskúmateľné. Odvolací súd je preto nútený konštatovať, že v tomto
smere žalobca odvolaciu argumentáciu neuviedol tak, aby umožnil odvolaciemu súdu na podklade
tvrdených odvolacích dôvodov preskúmať v konkrétnej rovine (na základe konkrétnych námietok)

namietanú nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd preto v tomto smere
dospel k záveru, že nedostatok obsahového (kvalitatívneho) vymedzenia odvolania v posudzovanom
prípade nepredstavuje vadu na odstránenie ktorej by odvolací súd mal odvolateľa vyzývať (§ 373 ods.
1 in fine CSP), avšak táto skutočnosť má za následok, že podané odvolanie odvolací súd pre absenciu
relevantných odvolacích tvrdení a argumentácie v tejto konkrétnej časti nemohol posúdiť ako dôvodné.

Odvolací súd len pre úplnosť dodáva, že aby mohol v časti vznesenej námietky nepreskúmateľnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie opravný prostriedok žalobcu považovať za opodstatnený, musel by
nahradiť jeho procesnú aktivitu ako odvolateľa tým, že by sám vyhľadal dôvody, pre ktoré je potrebné
považovať napadnuté súdne rozhodnutie za nepreskúmateľné. Tým by zo strany odvolacieho súdu
došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho konania a práva na spravodlivý proces, keďže

by v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania zasahoval do sporu v prospech žalobcu.

42. Odvolací súd je odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný, preto rozhodnutie súdu
prvej inštancie preskúmal výlučne v zmysle dôvodov uvedených žalobcom v podanom odvolaní, ktorými
sa žalobcovi vecnú správnosť preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie spochybniť nepodarilo.

Odvolací súd zároveň konštatuje, že v konaní nezistil také vady procesných podmienok, na ktoré
odvolací súd prihliada aj vtedy, ak neboli stranami uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP). Vzhľadom na vyššie
konštatované skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výrokuvo veci samej ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania je vecne správne, preto ho podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil (II. výroková veta rozhodnutia odvolacieho súdu).

43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (III. výroková veta rozhodnutia
odvolacieho súdu).

44.Podľa§262ods.2CSPovýšketrovodvolaciehokonaniarozhodnesúdprvejinštanciesamostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

45. Odvolací súd zistil, že v záhlaví napadnutého rozhodnutia sa nachádza zrejmá nesprávnosť, keď
namiesto správneho uvedenia sídla zástupcu žalobcu Odborárska 21, 831 02 Bratislava - mestská časť
Nové Mesto zapísaného v obchodnom registri od 18.03.2023 (rozhodnutie súdu prvej inštancie je zo

dňa 21.04.2023) je v napadnutom rozhodnutí uvedená nesprávna adresa zástupcu žalobcu Palisády
33, 811 06 Bratislava. Preto postupom podľa ust. § 224 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP odvolací
súd napadnuté rozhodnutie opravil podľa stavu ku dňu vydania tohto rozhodnutia (I. výroková veta
rozhodnutia). Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že od 20. 01. 2024, teda po vydaní napadnutého
rozhodnutia, došlo k zmene obchodného mena zástupcu žalobcu na Hriadel-Heger & Partners s.r.o.,

ktoré odvolací súd uvádza ako obchodné meno zástupcu žalobcu v rozhodnutí odvolacieho súdu.

46. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).