Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. august 2025

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7P/55/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5825201382
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2025:5825201382.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci navrhovateľa/manžela:

A.B.,nar.XX.X.XXXX,bytomC.D.XXXX/XX,A.E.–F.G.,protimanželke:A.B.,nar.XX.X.XXXX,bytom
C. D. XXXX/XX, A. E. – F. G., o rozvod manželstva a o úpravu rodičovských práv a povinností k mal.
deťom: H. B., nar. XX.X.XXXX a I. B., nar. XX.XX.XXXX, mal. deti bytom u matky, v konaní zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd r o z v á d z a manželstvo A. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., J. K., nar. XX.XX.XXXX, ktoré bolo
uzavreté dňa 22.07.2005 v G. a je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu G. vo zväzku 7,
ročník 2005, strana 72, por. č. 7.

Súd s c h v a ľ u j e túto rodičovskú dohodu:

II/ Maloletý H. B., nar. XX.XX.XXXX a maloletý I. B., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva
zverujú do osobnej starostlivosti matky, s právom oboch rodičov maloleté deti zastupovať a spravovať
ich majetok.

III/ Otec maloletých detí j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého H. B., nar. XX.XX.XXXX
sumou 340,- eur mesačne a na výživu maloletého I. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 300,-, eur mesačne,
vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred na mesiac, na ktorý sa platí výživné, do rúk matky maloletých
detí, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

IV/ Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Návrhom,doručenýmsúdudňa3.6.2025navrhovateľ/manželžiadal,abysúdrozviedolichmanželstvo
s manželkou a upravil rodičovské práva a povinnosti k mal. deťom, ktoré pochádzajú z manželstva

na čas po rozvode tak, že ich zverí do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia ich budú
zastupovať a spravovať ich majetok a že otca mal. detí zaviaže, aby na výživu mal. detí prispieval
sumou 200 Eur mesačne, na obe deti. Styk s mal. deťmi nežiadal upraviť. Návrh odôvodnil tým, že
s manželkou uzavreli manželstvo dňa 22.7.2005 v G. a pochádzajú z neho dve maloleté deti – mal. H.
B., nar. XX.X.XXXX a I. B., nar. XX.XX.XXXX. Uviedol, že ich manželstvo s manželkou bolo harmonické,
zmenilo sa to až pred troma rokmi, kedy manželka začala byť prehnane žiarlivá. On pracoval v ženskom
kolektíve a s niektorými kolegyňami si rozumel aj po osobnej stránke, no len na kamarátskej báze.

Jedna z neprajných kolegýň však manželke poslala správu, kde jej uviedla, že vraj má niečo s jednou
kolegyňou. Aj keď dotyčná kolegyňa neskôr priznala, že správu poslala schválne, jeho manželka napriek
tomu túto skutočnosť nemôže vystáť. Denne ho terorizuje výčitkami a nepravdivými obvineniami, čo je
pre neho psychicky neúnosné a ponižujúce. Stratila v neho dôveru a jeho city voči nej ochladli. Aj napriekvšetkým možným pokusom o nápravu je ich manželstvo trvalo rozvrátené. On urobil všetko, čo manželka
chcela, aby zachránil ich manželstvo, aj zmenil prácu, no zo strany manželky sa nič nezmenilo – naopak,
situácia sa ešte zhoršila. Hádky boli u nich na dennom poriadku, manželka ho neustále podozrievala

a urážala. Po naliehaní manželky, aby sa odsťahoval, tak aj urobil a od 1.5.2025 sa pre pokoj mal. detí
odsťahoval do iného bytu.

2. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa/manžela a jeho manželky a oboznámením
listinných dôkazov, založených v súdnom spise a dospel k záveru, že návrh na rozvod je dôvodný.

3. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov ( ďalej len „ zákon o rodine „ ) súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 3 zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa

odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1 a 2 zákona o rodine:

1/Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť.

2/ Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

4. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že navrhovateľ/manžel sa domáha rozvodu ich manželstva
s manželkou a úpravy rodičovských práv a povinností k mal. deťom, ktoré pochádzajú z tohto
manželstva. Súd z výsluchov navrhovateľa a jeho manželky zistil, že ich manželstvo nespĺňa účel,
ktorý uvádza zákon o rodine a to vytvorenie trvalého a harmonického životného spoločenstva, ktoré

zabezpečí riadnu výchovu detí. Manželia spolu od mája 2025 nežijú, pretože navrhovateľ opustil
spoločnú domácnosť. Odvtedy manželia spolu nekomunikujú, každý z nich si organizuje svoj život
samostatne. Súd je názoru, že ich manželstvo je už len formálnym zväzkom, pretože manželia spolu
nežijú, nevychovávajú spolu deti, nevedú citový ani intímny život, neposkytujú si vzájomne podporu
a pomoc. Vzhľadom na to, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti a manžel neprejavil záujem

o obnovu spolužitia s manželkou, súd je názoru, že rozvrat vzťahov medzi nimi je nielen hlboký, ale
aj trvalý, bez reálnej perspektívy zlepšenia v budúcnosti. Súd preto toto manželstvo ako nefunkčné
rozviedol. Čo sa týka príčiny zhoršenia vzťahov medzi manželmi, navrhovateľ tvrdil, že príčinou bola
nadmerná a neodôvodnená žiarlivosť zo strany manželky, ktorá viedla k častým hádkam medzi nimia spôsobila, že jeho city voči nej ochladli. Manželka tvrdila, že správanie manžela voči nej sa za
posledné roky zmenilo, prestal s ňou komunikovať, bol stále ticho. Až od manželovej spolupracovníčky
sa dozvedela, že manžel má príliš blízky vzťah s jednou kolegyňou. Ona túto kolegyňu so svojím

zistením konfrontovala a táto to nepoprela, ale potvrdila, že s jej manželom sú si veľmi blízki a stretávajú
sa aj mimo práce. Tvrdila, že manžel sa s touto kolegyňou stretával prakticky každý pracovný deň
a dokonca sa spolu stretávali aj počas dní pracovného pokoja. Manželka navrhovateľa uviedla, že
nemá dôkaz o tom, že by vzťah manžela s dotyčnou kolegyňou nadobudol intímny charakter, ale
prekážalo jej, že manžel jej kvôli tejto žene začal klamať; keď sa náhodne stretli, tak sa tváril, že

ju nepozná. Manželka navrhovateľa tvrdila, že manžel úplne stratil jej dôveru. Súd z vykonaného
dokazovania zistil, že príčinou rozvratu vzťahov medzi manželmi je strata dôvery medzi manželmi,
ktorá spôsobila zhoršenie ich komunikácie, čo viedlo k citovému odcudzeniu a v konečnom dôsledku
ukončeniu spolužitia v spoločnej domácnosti. Príčinou straty dôvery bol neprimerane intenzívny vzťah
navrhovateľa/manžela s kolegyňou, ktorý sa s ňou stretával každý deň po práci a trávil s ňou čas aj
vdňoch,kedynepracovali.Hocinebolopreukázané,žebysanavrhovateľ/manželvočimanželkedopustil

nevery, napriek tomu intenzívny vzťah navrhovateľa/manžela ku inej žene jeho manželka oprávnene
považovala za nevhodný a neprimeraný pre ženatého muža. Navrhovateľ/manžel sám pripustil, že
s touto kolegyňou mal mimoriadne blízky vzťah ( hoci poprel, že by bol tento vzťah aj intímny ) a nepoprel
tvrdenie manželky, že manželke klamal, keď zatajil, že dotyčnú ženu pozná, keď sa náhodne stretli.
Súd dospel k záveru, že navrhovateľ/manžel týmto svojím správaním porušil povinnosť rešpektovať

dôstojnosť svojej manželky.

5. Čo sa týka úpravy rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode, rodičia mal.
detí ohľadne zverenia mal. detí, zastupovania mal. detí a spravovania ich majetku uzavreli rodičovskú
dohodu, v znení uvedenom vo výrokovej časti II/ rozsudku. Túto rodičovskú dohodu odporučil kolízny

opatrovník schváliť. Súd zo správy kolízneho opatrovníka aj z výsluchov rodičov detí zistil, že mal. deti
v súčasnosti bývajú s matkou, ktorá zabezpečuje starostlivosť o ne na potrebnej úrovni. Súd potom
dospel k záveru, že táto rodičovská dohoda je v záujme mal. detí, preto ju schválil. Rodičia detí nenavrhli
upraviť styk otca s deťmi, súd preto styk otca s deťmi neupravoval.

6. Čo sa týka výživného na mal. deti, otec mal. detí na informatívnom stretnutí rodičov navrhol výšku
výživného 300 Eur mesačne na obe deti. Otec mal. detí býva v súčasnosti sám v byte v A. E., ktorého
vlastníkmi sú spolu s manželkou. Pracuje ako zriaďovač vo firme E. D. D. v A. E.. Podľa potvrdenia
jeho zamestnávateľa jeho čistý priemerný mesačný príjem je vo výške 1763,73 Eur. Okrem toho je
zamestnanýajvSpoločenstveC.D.XXXXF.A.E.akoúdržbár,začomubolovnovembri2024vyplatené

506,07Euravjúni2025suma506,07Eur.Jeajčlenomradytohobytovéhospoločenstvaazavýkontejto
funkcie mu bola v novembri 2024 vyplatená odmena vo výške 269,93 Eur a v júni 2025 vo výške 269,95
Eur. Uplatňuje si daňový bonus na dve deti a poberá prídavky na dve deti vo výške 120 Eur mesačne.
Deklaroval, že platí výdavky za byt, v ktorom v súčasnosti bývajú manželka a deti, ale po rozvode tieto
výdavky prestane platiť. S manželkou vlastnia dva byty, dve osobné autá a stavebný pozemok v A. E..

7.Čo sa týka matky mal. detí, tá býva v byte v A. E. spoločne s oboma mal. deťmi. Je živnostníčka,
pracuje ako kaderníčka. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2024 súd zistil, že
matka mal. detí za rok 2024 vykázala základ dane vo výške 2988,60 Eur. Na informatívnom stretnutí
rodičov uviedla, že má príjem 500 L. mesačne v čistom. Obaja mal. synovia študujú – starší syn ukončil

9. ročník základnej školy a je prijatý na štúdium na hotelovej škole v A. E.. Mladší syn ukončil 6. ročník
základnej školy. Obaja synovia užívajú lieky, matka detí deklarovala výdavok na doplatok za lieky 13
Eur štvrťročne pre obe mal. deti. Uviedla ešte výdavok na mal. H. B. vo výške 43 Eur mesačne ako
poplatok za vstup do posilňovne. Súd je názoru, že vzhľadom na vek a potreby mal. detí a tiež na
možnosti a schopnosti otca mal. detí je primerané výživné vo výške 340 Eur mesačne na mal. H. B.,

nar. XX.X.XXXX a vo výške 300 Eur mesačne na mal. I. B., nar. XX.XX.XXXX. Súd pri určení výživného
vychádzal z toho, že v súčasnosti síce otec mal. detí platí výdavky za byt, v ktorom bývajú matka s mal.
deťmi, ale po rozvode manželstva už tieto výdavky platiť prestane ( mebide však poberať prídavok na
deti a nebude mať nárok ani na daňový bonus na deti, pretože deti sa na čas po rozvode zverujú do
osobnej starostlivosti matky).

8.O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak,
že ju nepriznal žiadnemu z účastníkov.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd rozhodol o rozvode manželstva sú navrhovateľ/manžel
a jeho manželka oprávnení podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Námestovo.

Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd schválil rodičovskú dohodu ( výroková časť II/ ) rozsudku
rodičia maloletých detí nie sú oprávnení podať odvolanie.

Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd schválil rodičovskú dohodu ( výroková časť II/ ) je oprávnený

podať odvolanie kolízny opatrovník v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Námestovo.

Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd rozhodol o výživnom a o náhrade trov konania ( výrokové
časti III/ a IV/ ) sú účastníci oprávnení podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Námestovo.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (CSP) v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP:
(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.