Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. október 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 3S/96/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724101262
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101262.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M

a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX,bytomD.XXX/XX,E.,zastúpenejAdvokátskakanceláriaPerhácss.r.o.,sosídlomJelenec
353, Jelenec, IČO: 51 864 983, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom
Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra vnútra Slovenskej republiky č.
SPSČ-PO3-2024/003455-003 zo dňa 27.06.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Minister vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) personálnym rozkazom č. 198 zo dňa
15.04.2024 (ďalej len „personálny rozkaz“) podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej
službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej
stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) dňom 17.04.2024

preložil žalobkyňu z funkcie riaditeľ Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Nitra (ďalej len
„OCP PZ Nitra) Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava (ďalej len „RHCP Bratislava“),
úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru (ďalej len „ÚHCP P PZ“) na Okresné
riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave V (ďalej len „OR PZ v Bratislave V“) Krajského riaditeľstva
Policajného zboru v Bratislave (ďalej len „KR PZ v Bratislave“) služobného úradu Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky (ďalej len „MV SR“). Súčasne bola žalobkyňa podľa § 35 ods. 9 zákona č. 73/1998
Z. z. dňom 16.04.2024 odvolaná z doterajšej funkcie s tým, že ustanovenie do funkcie dňom 17.04.2024

vykoná riaditeľ OR PZ v Bratislave V.

2. Rozhodnutím č. SPSČ-PO3-2024/003455-003 zo dňa 27.06.2024 podľa § 243 ods. 4 zákona č.
73/1998 Z. z. minister rozklad žalobkyne zamietol a personálny rozkaz potvrdil.

3. Z napadnutých rozhodnutí vyplýva, že žalobkyňa ako nadriadená bola ministrom preložená na inú
funkciu na základe návrhu prezidenta PZ z dôvodu, že stratila dôveru v oblasti riadiacich schopností

ako riaditeľka OCP PZ Nitra zo strany vedenia RHCP Bratislava. Dôvera vedenia RHCP Bratislava voči
žalobkyni bola postupne znižovaná a napokon sa úplne vytratila na základe opakujúcich sa nedostatkov,
ktoré vypovedajú o neschopnosti žalobkyne ako riaditeľky zabezpečiť riadne fungovanie OCP PZ Nitra,
preberať zodpovednosť za svoju činnosť a viesť podriadených príslušníkov PZ k dodržiavaniu služobnejdisciplíny. Dôležitý záujem štátnej služby podľa napadnutých rozhodnutí spočíva v riadnom fungovaní
OCP PZ Nitra, čo bolo znemožnené v dôsledku znižovania disciplíny a profesionality žalobkyne a čo
sa zároveň nepriaznivo prenieslo na ostatných podriadených policajtov OCP PZ Nitra, keďže žalobkyňa

je priamym nadriadeným všetkým policajtom a zamestnancom na OCP PZ Nitra. Minister identifikoval
rozdielnypohľadžalobkyneavedeniaRHCPBratislavanafungovanieOCPPZNitraapoukázalnato,že
so žalobkyňou bol dňa 14.12.2023 za účasti riaditeľa, zástupcu riaditeľa a vedúcej vnútorného oddelenia
RHCP Bratislava vykonaný pohovor z dôvodu pretrvávajúcich nedostatkov v problematike pobytovej
(cudzineckej) agendy, ako aj nedostatkov v riadiacej a kontrolnej činnosti žalobkyne so záverom,

že riaditeľ RHCP Bratislava odporučil prehodnotenie zotrvania žalobkyne na zastávanej funkcii.
V personálnom rozkaze je poukázané na doterajší prístup žalobkyne k povinnostiam nadriadeného
a jej snahu zbaviť sa zodpovednosti bez prijímania efektívnych a účelných opatrení smerujúcich
k systémovej náprave neustále sa opakujúcich nedostatkov, následkom čoho nemožno predpokladať
ďalšie riadne fungovanie OCP PZ Nitra pod vedením žalobkyne. Ponechanie žalobkyne v doterajšej
riadiacejfunkciibypodľaministraneprispelokriadnemufungovaniuOCPPZNitraaanikzodpovednému

vedeniu podriadených policajtov k dodržiavaniu služobnej disciplíny. Minister v personálnom rozkaze
dodal,žeodustanoveniažalobkynedofunkcieriaditeľkyOCPPZNitradňom01.03.2018sanafunkciách
zástupcuriaditeľaazástupcuriaditeľaprevýkonslužbyOCPPZNitravymenilocelkovopäťfunkcionárov
a súčasný zástupca žalobkyne požiadal o preloženie ku dňu 15.04.2024.

4. V odôvodnení personálneho rozkazu poukázal minister na neustále porušovania služobnej disciplíny
a povinností žalobkyne ako nadriadenej, ktoré vyústili do uloženia nasledovných opatrení:
1. Výčitka (č. PPZ-HCP-BA1-2019/006823-003 zo dňa 21.01.2019) za porušenie
a) čl. 5 ods. 2 písm. b), c), d) a f) nariadenia MV SR č. 114/2016 o ochrane utajovaných skutočností,
b) základných povinností policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a) a c) zákona č. 73/1998 Z. z.

2. Výčitka (č. PPZ-HCP-BA1-2019/033629-017 zo dňa 12.06.2019) za porušenie
a)čl.10ods.6nariadeniaprezidentaPZč.7/2002oobjasňovanípriestupkovaprejednávanípriestupkov
v PZ,
b) základných povinností nadriadeného podľa § 49 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z.
3. Výčitka (č. PPZ-HCP-BA1-2019/041113-008 zo dňa 01.08.2019) za porušenie

a) základných povinností policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z.,
b) základných povinností nadriadeného podľa § 49 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z.,
c) § 141 ods. 2 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z.
4. Výčitka (č. PPZ-HCP-BA1-2021/034115-002 zo dňa 10.05.2021) za porušenie
a) odseku 18 XIII časti prílohy rozkazu riaditeľa ÚHCP P PZ č. 13/2019 o vydaní metodiky postupu vo

veciach cudzincov na území SR,
b) tretej a štvrtej časti nariadenia MV SR č. 98/2016 o registratúrnom poriadku v znení nariadenia MV
SR č. 198/2019,
c) čl. 14 pokynu riaditeľa ÚHCP P PZ č. 22/2020 o zriadení osobitnej systematickej evidencie a o rozsahu
a vedení evidenčných pomôcok na oddeleniach cudzineckej polície PZ, mobilných jednotkách PZ,

oddelení azylu PZ a útvaroch policajného zaistenia pre cudzincov,
d) základných povinností nadriadeného podľa § 49 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z.
5. Písomné pokarhanie (disciplinárny rozkaz č. 1 zo dňa 13.05.2021) za porušenie
a) čl. 3 ods. 3 nariadenia MV SR č. 21/2017 o hodnotení výkonu štátnej služby príslušníkov PZ,
b) bodu 5.22 metodiky o podrobnostiach hodnotenia výkonu štátnej služby príslušníka PZ tvoriacu

prílohu k pokynu Prezídia PZ č. 34/2017 o podrobnostiach hodnotenia výkonu štátnej služby príslušníka
PZ,
c) časti I písm. a) body 13 a 14 rozkazu ministra vnútra SR č. 6/1997 úlohy na zvýšenie morálneho stavu
a disciplíny príslušníkov PZ,
d) čl. 2 ods. 2 nariadenia Prezídia PZ č. 35/2018 o pláne služieb,

e) čl. 17 ods. 10 III. časti prílohy k rozkazu riaditeľa ÚHCP P PZ č. 13/2019,
f) základných povinností policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a) a b) zákona č. 73/1998 Z. z.,
g) základných povinností nadriadeného č. 49 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z.
6. Zníženie služobného platu o 10 % na dobu 10 mesiacov (disciplinárny rozkaz č. 1 zo dňa 29.09.2023)
za porušenie

a) základných povinností policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a) a b) zákona č. 73/1998 Z. z.,
b) základných povinností nadriadeného podľa § 49 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z.,
c) zákona č. 404/2011 Z. z.,
d) § 3 ods. 1, 2, 4 a 5, § 57 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.,e) zákona č. 145/1995 Z. z.,
f) čl. 7 nariadenia MV SR č. 150/2012 o podrobnostiach poskytovania zdravotnej starostlivosti
a špecifickej zdravotnej starostlivosti v Policajnom zbore, v Hasičskom a záchrannom zbore a v Horskej

záchrannej službe a o zmene nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 14/2003 o zdravotnej
starostlivosti a lekárskej posudkovej činnosti v Hasičskom a záchrannom zbore v znení nariadenia
ministra vnútra SR č. 14/2004,
g) rozkazu riaditeľa ÚHCP P PZ č. 13/2019 o vydaní metodiky postupu vo veciach pobytu cudzincov
na území SR,

h) usmernenia k postupu oddelení cudzineckej polície PZ v súvislosti s novelou zákona č. 404/2011
Z. z. „LEX UKRAJINA“, ktoré bolo ÚHCP P PZ vydané dňa 28.03.2022 pod č. PPZ-HCP-
OCP1-2022/020382-002,
i) upozornení vedenia RHCP Bratislava uvedené v zápise z operatívnej porady riaditeľa konanej dňa
26.05.2021 pod č. PPZ-HCP-BA1-2021/000684-006.

5. Ďalej minister v personálnom rozkaze poukázal na ďalšie nedostatky v riadiacej, organizátorskej,
kontrolnej a hodnotiacej činnosti žalobkyne ako nadriadenej, zistené v rámci operatívnych kontrol, a to,
že žalobkyňa
a) v roku 2023 nevykonala fyzickú kontrolu služobných preukazov policajtov útvaru systematicky dvakrát
do roka, čím porušila základné povinnosti nadriadeného podľa § 49 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z.

v nadväznosti na čl. 5 ods. 3 nariadenia ministra vnútra SR č. 64/1999 o vydávaní, výmene, odovzdávaní
a odoberaní služobných preukazov príslušníkov PZ,
b) nezabezpečila na OCP PZ Nitra systematicky, štvrťročne v rokoch 2022 a 2023, vykonanie dychových
skúšok podriadených policajtov s vykonaním zápisu o týchto skúškach, čím porušila základné povinnosti
nadriadeného podľa § 49 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. v nadväznosti na časť I písm. a) bod 3 rozkazu

ministra vnútra SR č. 1/2002 o úlohách na zamedzenie protiprávneho konania príslušníkov ÚHCP P PZ
v súvislosti s požívaním alkoholu alebo iných návykových látok,
c) neumožnila bez rozumného dôvodu svojmu zástupcovi pre výkon služby prístup k certifikovanému
technickému prostriedku na preukázanie alkoholu v dychu, aby mohol splniť ňou uloženú úlohu, čím
porušila základné povinnosti nadriadeného podľa § 49 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z.,

d) bez zbytočných prieťahov nekonala a nevyvodila voči podriadeným dôsledky za nesplnenie úlohy,
e) nevykonala kontrolu osobných zbraní s palebným priemerom ani kontrolu hromadne ukladaných
osobných zbraní s palebným priemerom na OCP PZ Nitra za II., III. a IV. štvrťrok 2023 a z týchto kontrol
nebol spracovaný zápis do autorizovaného zošita na to určeného, čím porušila základné povinnosti
nadriadeného podľa § 49 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. v nadväznosti na čl. 7 ods. 1, 2 a 3 nariadenia

MV SR č. 29/2017 o prideľovaní, nosení, ukladaní a zabezpečení zbraní a nábojov od 01.01.2023 do
31.10.2023 (ďalej len „nariadenie o služobných zbraniach A“) a čl. 7 ods. 2, 3 a 4 nariadenia MV SR č.
152/2023 o prideľovaní, nosení, ukladaní a zabezpečení zbraní a nábojov od 01.11.2023 do 31.12.2023
(ďalej len „nariadenie o služobných zbraniach B“), základné povinnosti policajta podľa § 48 ods. 3 písm.
a) zákona č. 73/1998 Z. z. v nadväznosti na čl. 7 ods. 1, 2 a 3 nariadenia o služobných zbraniach A a

čl. 7 ods. 2, 3 a 4 nariadenia o služobných zbraniach B a základné povinnosti policajta podľa § 48 ods.
3 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z.,
f) nezabezpečila riadne oboznámenie podriadených policajtov a občianskych zamestnancov s príkazom
prezidenta k lustráciám a neviedla evidenciu z preškolenia, čím porušila základné povinnosti
nadriadeného podľa § 49 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. v nadväznosti na časť II bod 1 písm. a) príkazu

prezidenta k lustráciám,
g) nezabezpečila plynulý chod systému spracovávania žiadostí o pobyt v súvislosti s dlhodobými
nedostatkami v činnosti policajtov OCP PZ Nitra, čím porušila základné povinnosti nadriadeného podľa
§ 49 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z.,
h) vedome akceptovala skresľovanie údajov v služobnej činnosti, čím porušila základnú povinnosť

policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. v nadväznosti na porušenie čl. 6 ods. 1
nariadenia MV SR č. 41/2022 o etickom kódexe príslušníka PZ, čím znížila dôveryhodnosť svojej osoby
ako policajta v postavení nadriadeného.

II.

Žaloba

6. Žalobou zo dňa 19.08.2024, doručenou správnemu súdu dňa 20.08.2024, sa žalobkyňa domáhala
preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra č. SPSČ-PO3-2024/003455-003 zo dňa 27.06.2024, akoaj personálneho rozkazu č. 198 zo dňa 15.04.2024, ich zrušenia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm.
c), d) a e) v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SSP“) a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP).

7. Žalobkyňa namietala, že preloženie policajta v postavení nadriadeného na inú, v policajnej hierarchii
nižšiu funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, je vážnym
zásahom do jeho štátnej služby, najmä ak ide o skúseného riadiaceho pracovníka v dôležitej pozícií
a s dlhoročnou praxou v PZ. Podľa žalobkyne nebola v napadnutých rozhodnutiach zrozumiteľne a

preskúmateľne odôvodnená správna úvaha, že preloženie žalobkyne z funkcie riaditeľa OCP PZ Nitra
si vyžadoval dôležitý záujem štátnej služby. Za preskúmateľnú nemožno podľa žalobkyne považovať
všeobecnú konštatáciu ministra, že dôležitý záujem štátnej služby spočíva v riadnom fungovaní OCP
PZ Nitra, pričom zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že by pričinením žalobkyne nefungovalo OCP PZ
Nitra riadne. Preloženie považovala žalobkyňa za prejav svojvôle nadriadeného. Z obsahu napadnutých
rozhodnutí podľa žalobkyne nevyplýva ani to, na základe akého dôležitého záujmu štátnej služby bola

preložená z funkcie riaditeľa OCP OR PZ Nitra s miestom výkonu štátnej služby Nitra, na inú funkciu
v rámci OR PZ v Bratislave V, keď ku dňu 17.04.2024 boli voľné miesta aj v rámci útvarov v pôsobnosti
KR PZ v Nitre, ako aj RHCP Bratislava.

8. Žalovaný sa podľa žalobkyne pri výčitke a jednotlivých disciplinárnych opatreniach uložených

žalobkyni sústredil len na ich matematický súčet, bez zohľadnenia ich závažnosti a objasnenia príčinnej
súvislosti medzi nimi a otázkou spôsobilosti stratiť dôveru v oblasti riadiacich schopností žalobkyne
ako riaditeľky OCP PZ Nitra zo strany vedenia RHCP Bratislava. Žalobkyňa mala za to, že pokiaľ sa
žalovaný nevysporiadal s výsledkami hodnotenia žalobkyne za roky 2017 - 2020 (stupeň hodnotenia
„A - výborne“), ako aj s výsledkami služobného hodnotenia zo dňa 19.08.2021, ktorého záver je, že

žalobkyňa je spôsobilá vykonávať zastávanú funkciu, zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného
skutkového stavu veci. Z uvedených hodnotení nevyplýva, že žalobkyňa nemôže na požadovanej úrovni
vykonávať dovtedajšiu funkciu riaditeľa OCP PZ Nitra. Žalobkyňa zároveň poukázala na to, že jej
previnenia boli reflektované v uloženej výčitke resp. v disciplinárnych opatreniach, preto ich nebolo podľa
jej názoru možné opätovne použiť ako hlavný dôvod aj pre jej preloženie na inú funkciu do iného miesta

výkonu štátnej služby.

9. V závere žalobkyňa poukázala na rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle
ktorej je povinnosťou všeobecného súdu uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých
rozhodnutie založil, pričom uvedené sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej stránky rozhodnutia

s tým, že tieto právne závery sú podľa žalobkyne aplikovateľné aj na postupy a rozhodnutia orgánov
verejnej správy.

III.
Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 15.10.2024 navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Uviedol, že personálny rozkaz po formálnej stránke obsahuje všetky predpísané náležitosti a po
obsahovej stránke je pre prehľadnosť systematicky členený, kde zoznam dlhého radu pochybení
žalobkyne je uvedený ako podklad pre rozhodnutie o jej preložení podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.

z. Množstvo pochybení a neustále porušovanie služobnej disciplíny zo strany žalobkyne zakladá dôvody,
pre ktoré bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené v personálnom rozkaze. Z personálneho rozkazu zároveň
vyplýva, že riadne fungovanie OCP PZ Nitra, čo minister považuje za dôležitý záujem štátnej služby, je
znemožnené nekompetentnosťou žalobkyne.

11. Čo sa týka pozitívnych služobných hodnotení z rokov 2018 – 2020, žalovaný uviedol, že posledné
služobné hodnotenie žalobkyne bolo vykonané dňa 19.08.2021 a v tom už bolo uvedené, že jej bolo
uložené disciplinárne opatrenie – písomné pokarhanie.

12. Ďalej žalovaný uviedol, že z personálneho rozkazu vyplýva, že k ukladaniu výčitiek podľa § 54

zákona č. 73/1998 Z. z. a disciplinárnych opatrení podľa § 53 zákona č. 73/1998 Z. z. sa voči žalobkyni
pristupovalo postupne, najprv menej prísne, čo však z dlhodobého hľadiska neprinieslo predpokladaný
efekt, pretože k trvalej náprave disciplíny u žalobkyni nedošlo. Naopak, z vyjadrení žalobkyne v rámci
týchto konaní je zrejmé jej neakceptovateľné nestotožnenie sa so spôsobom riadenia a zákonnéhovynucovania disciplíny jej nadriadenými. Zo strany žalobkyne dochádzalo k preukázateľnej bagatelizácii
niektorých úloh stanovených internými predpismi žalovaného. Žalobkyňa pri podozrení z disciplinárneho
previnenia, že bez zbytočných prieťahov nevyvodila zodpovednosť voči podriadeným, ktorí porušili

predpisy,vosvojomvyjadreníargumentovala,žezákonneuvádzadobuzačiatkudisciplinárnehokonania
voči zodpovedným osobám za zistené previnenie, čo je pri doslovnom a gramatickom výklade zákona
síce pravda, ale dokresľuje to naďalej neúnosnú situáciu v oblasti vynucovania disciplíny podriadenými
policajtmi OCP PZ Nitra, keď bezdôvodné odkladanie vyvodzovania disciplinárnej zodpovednosti
neprispieva k riadnemu fungovaniu OCP PZ Nitra. Pri prešetrovaní podozrenia z neplnenia úlohy

žalobkyne kontrolovať uloženie zbraní, jej neplnenie síce priznala, avšak nenáležite relativizovala
význam tejto úlohy slovami, že je otázkou, čo je dôležitejšie, či predchádzať sťažnostiam žiadateľov o
pobyt a zrýchliť spracovávanie žiadostí o pobyt alebo napr. kontrola zbraní. Žalovaný poukázal aj na
to, že žalobkyni bola ponúkaná iná funkcia na RHCP Bratislava, ktorú neprijala s tým, že na to nevidí
dôvod a že odmieta prijať zodpovednosť za podriadených zástupcov, čo vyplýva aj z jej odvolania proti
disciplinárnemu rozkazu riaditeľa RHCP Bratislava č. 1/2023 zo dňa 29.09.2023.

IV.
Relevantné právne predpisy

13. Podľa § 27 ods. 2 SSP pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy

vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či
také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým
nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a).

14. Podľa § 27 ods. 3 SSP správny súd neposudzuje účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodnutia

orgánu verejnej správy, opatrenia orgánu verejnej správy alebo iného zásahu orgánu verejnej správy;
tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a).

15. Podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. ak si to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, môže
minister previesť nadriadeného na základe odôvodneného návrhu nadriadeného v priamej riadiacej

pôsobnosti ministra na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby a ak to nie je možné, preložiť
nadriadeného na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu;
ak ide o nadriadeného v priamej riadiacej pôsobnosti ministra, môže tak minister urobiť aj bez návrhu.
Previesť alebo preložiť podľa predchádzajúcej vety nemožno prezidenta Policajného zboru, riaditeľa
Úradu inšpekčnej služby a nadriadeného Zboru väzenskej a justičnej stráže okrem nadriadeného v

priamej riadiacej pôsobnosti ministra spravodlivosti Slovenskej republiky.

16. Podľa § 35 ods. 9 zákona č. 73/1998 Z. z. prevedenie na inú funkciu alebo preloženie na inú funkciu
sa vykoná odvolaním policajta z doterajšej funkcie a jeho ustanovením do inej funkcie podľa § 33.

17. Podľa § 49 zákona č. 73/1998 Z. z. nadriadený je povinný a) riadiť, organizovať, kontrolovať a
hodnotiť výkon štátnej služby podriadených policajtov, b) zabezpečovať, aby podriadení policajti boli na
výkon štátnej služby náležite vycvičení a vyškolení, c) vytvárať priaznivé podmienky na riadny výkon
štátnej služby a podriadených policajtov viesť k služobnej disciplíne, d) oceňovať príkladné plnenie
služobných povinností a navrhovať alebo vyvodzovať dôsledky z porušovania služobných povinností.

V.
Právne posúdenie veci správnym súdom

18. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa § 10, § 13 ods. 1

SSP, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu, preskúmal napadnuté
rozhodnutia, ako aj priebeh administratívneho konania, predchádzajúceho ich vydaniu, a dospel k
záveru, že žaloba nie je dôvodná. Správny súd rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 09.10.2025.

19. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie ministra a personálny rozkaz ministra, ktorým bola

žalobkyňa dňom 17.04.2024 podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. preložená z funkcie riaditeľ OCP
PZ Nitra na OR PZ v Bratislave V a súčasne bola podľa § 35 ods. 9 zákona č. 73/1998 Z. z. dňom
16.04.2024 odvolaná z doterajšej funkcie s tým, že ustanovenie do funkcie dňom 17.04.2024 vykoná
riaditeľ OR PZ v Bratislave V.20. Ustanovenie § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. definuje špeciálne kompetencie ministra, ktorý
môže, ak si to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, nadriadeného previesť na inú funkciu v tom

istom mieste výkonu štátnej služby a ak to nie je možné, preložiť nadriadeného na inú funkciu do
iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, za splnenia ďalšej zákonnej
podmienky – odôvodneného návrhu nadriadeného v priamej riadiacej pôsobnosti ministra, alebo bez
splnenia tejto podmienky v prípade, že ide o nadriadeného v priamej riadiacej pôsobnosti ministra.
Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa ako riaditeľka OCP PZ Nitra nebola nadriadeným v priamej riadiacej

pôsobnosti ministra, mohol minister svoju autonómnu úvahu pri preložení žalobkyne uplatniť na základe
odôvodneného návrhu nadriadeného v priamej riadiacej pôsobnosti ministra. Príslušnosť prezidenta PZ,
ako nadriadeného v priamej riadiacej pôsobnosti ministra, ktorý je oprávnený predložiť takýto návrh,
vyplýva z čl. 19 ods. 3 nariadenia MV SR č. 39/2015 o organizačnom poriadku MV SR, podľa ktorého
ministrovi vnútra SR je podriadený okrem iných aj prezident PZ. Návrh prezidenta PZ zo dňa 11.04.2024
na postup podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. v tejto veci bol ministrovi doručený dňa 12.04.2024.

21. Z obsahu napadnutých rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že preloženie žalobkyne podľa § 35 ods.
2 zákona č. 73/1998 Z. z. bolo odôvodnené tým, že stratila dôveru v oblasti riadiacich schopností ako
riaditeľka OCP PZ Nitra zo strany vedenia RHCP Bratislava z dôvodu, že sa opakovanie dopúšťala
porušovania služobnej disciplíny a riadne si neplnila povinnosti nadriadeného tak, ako je vymedzené

v bodoch 4. a 5. tohto rozsudku, najmä povinnosti riadiť, organizovať, kontrolovať a zabezpečiť riadne
fungovanie OCP PZ Nitra, zabezpečiť riadny výkon štátnej služby podriadenými príslušníkmi PZ a viesť
ich k dodržiavaniu služobnej disciplíny.

22. V napadnutých rozhodnutiach je tiež obsiahnutá správna úvaha ministra vo vzťahu k vyhodnoteniu,

že preloženie žalobkyne si vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, ktorý spočíva v riadnom fungovaní
OCP PZ Nitra. Ponechanie žalobkyne v doterajšej riadiacej funkcii by podľa ministra naopak bolo
v rozpore s dôležitým záujmom štátnej služby a neprispievalo by k riadnemu fungovaniu OCP PZ
Nitra a ani k zodpovednému vedeniu podriadených policajtov k dodržiavaniu služobnej disciplíny, a to
v dôsledku znižovania disciplíny a profesionality žalobkyne. Žalobkyňa bola totiž priamym nadriadeným

všetkým policajtom a zamestnancom OCP PZ Nitra. Z doterajšieho prístupu žalobkyne k povinnostiam
nadriadeného a s prihliadnutím na jej snahu zbaviť sa zodpovednosti bez prijímania efektívnych
a účelných opatrení smerujúcich k systémovej náprave neustále sa opakujúcich nedostatkov, nebolo
podľa ministra možné predpokladať ďalšie riadne fungovanie OCP PZ Nitra pod jej vedením.

23. Správny súd v tejto súvislosti pripomína, že otázka naplnenia dôležitého záujmu štátnej služby pre
postup podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. je ponechaná na úvahu ministra. V tomto prípade
disponuje minister diskrečnou právomocou pri posudzovaní, či určité skutočnosti nastali, alebo nie,
konkrétne v prejednávanom prípade, či vznikol dôležitý záujem štátnej služby, v zmysle ktorého bolo
potrebné, aby bola žalobkyňa ako nadriadená preložená v zmysle § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998

Z. z. (obdobne napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/52/2011 zo dňa
13.06.2012).

24. V zmysle § 27 ods. 2 SSP pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom
povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí

a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§
27 ods. 3 SSP). Na vstup do tohto tolerančného pásma by mal žalobca jednoznačne vyvrátiť právne
východiská žalovaného orgánu verejnej správy (t. j. argumentačne jednoznačne preukázať vybočenie
z medzí a hľadísk ustanovených zákonom). Vzhľadom na uvedené sa správny súd obmedzí len
na posúdenie kľúčovej otázky pre rozhodnutie vo veci, ktorou je to, či správna úvaha aplikovaná v

prejednávanejvecinevybočilazmedzíahľadískustanovenýchzákonomačibolaaplikáciatohtoinštitútu
v napadnutom rozhodnutí odôvodnená. Zároveň správny súd preskúma, či táto úvaha zodpovedá
zisteným skutkovým okolnostiam, má oporu vo vykonanom dokazovaní a je logickým vyústením
riadneho hodnotenia skutkových zistení (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1Sžk/45/2020 zo dňa 26.08.2022). Súdny prieskum v prípade rozhodnutia vydaného

na základe zákonom povolenej správnej úvahy je zameraný na zisťovanie, či žalobou napadnuté
rozhodnutie je zrozumiteľné a náležite odôvodnené, a to osobitne v nadväznosti na aplikovaný inštitút
správneho uváženia (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/21/2012 zo
dňa 24.10.2012).25. Správny súd poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
v zmysle ktorej správnemu súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal diskrečné oprávnenie

orgánu verejnej správy v otázke naplnenia obsahu právne neurčitého pojmu „porušenie služobnej
prísahy a služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom“, pretože tým by vstupoval do právomoci
orgánu exekutívy, ktorá mu neprináleží (napr. rozsudky sp. zn. 1Sžo/33/2008 zo dňa 28.04.2009 a sp.
zn. 3Sžo/15/2011 zo dňa 03.05.2011). Uvedené závery možno podľa názoru správneho súdu aplikovať
aj na prejednávanú vec vo vzťahu k správnej úvahe o existencii dôležitého záujmu štátnej služby na

preloženie nariadeného postupom podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.

26. Na základe vyššie uvedeného dospel správny súd k záveru, že tak v personálnom rozkaze ako
aj v napadnutom rozhodnutí ministra je dostatočne odôvodnené naplnenie pojmu „dôležitého záujmu
štátnej služby“, ako základnej podmienky na postup podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.
Posúdenie v rámci správnej úvahy žalovaného (bod 22. tohto rozsudku) podľa názoru správneho

súdu nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, predovšetkým s ohľadom na to, že
základnými povinnosťami žalobkyne ako nadriadenej v zmysle § 49 zákona č. 73/1998 Z. z. bolo
okrem iného riadiť, organizovať, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených policajtov,
vytvárať priaznivé podmienky na riadny výkon štátnej služby a podriadených policajtov viesť k služobnej
disciplíne. Z napadnutých rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa tieto svoje úlohy riadne

neplnila, a preto jej preloženie z funkcie riaditeľa OCP PZ Nitra bolo logickým vyústením situácie.
Preloženie žalobkyne nemožno považovať za prejav svojvôle jej nadriadeného tak, ako to žalobkyňa
namietala v žalobe. Uvedený záver vyhodnotil správny súd iba ako subjektívny pocit žalobkyne, keď
jej preloženie v zmysle § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. bolo založené na nespokojnosti s plnením
úloh ako riaditeľky OCP PZ Nitra, čo vyústilo do straty dôvery v jej riadiace schopnosti zo strany

vedenia RHCP Bratislava. V napadnutých rozhodnutiach je tiež dostatočne konkretizovaný dôležitý
záujem štátnej služby, spočívajúci v riadnom fungovaní OCP PZ Nitra, ako predpoklad postupu podľa
§ 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. Správny súd poukazuje na to, že z napadnutých rozhodnutí
vyplýva, že neplnenie povinností zo strany žalobkyne ako nadriadenej malo vplyv na riadny výkon
štátnej služby príslušníkmi PZ na OCP PZ Nitra, a to jednak smerom navonok [napr. nezabezpečenie

plynuléhochoduspracovaniažiadostíopobyt(str.16personálnehorozkazu),akceptovanieskresľovania
štatistických údajov (str. 17 personálneho rozkazu), nezabezpečenie riadneho oboznámenia policajtov
a občianskych zamestnancov s internými predpismi žalovaného (str. 5 a str. 16 personálneho rozkazu)],
ako aj smerom dovnútra OCP PZ Nitra [napr. nevykonanie fyzickej kontroly služobných preukazov
(str. 13 personálneho rozkazu), nezabezpečenie vykonania dychových skúšok podriadených policajtov

(str. 14 personálneho rozkazu), nevyvodenie zodpovednosti voči podriadeným policajtom za nesplnenie
úlohy (str. 14 personálneho rozkazu), nevykonanie kontroly osobných zbraní s palebným priemerom
a kontroly hromadne ukladaných osobných zbraní s palebným priemerom (str. 15 personálneho
rozkazu)]. Neobstojí preto námietka žalobkyne, že z ničoho nevyplýva, že by jej pričinením OCP PZ
Nitra nefungovalo riadne.

27. Z uvedených dôvodov sa správny súd nestotožnil s námietkou žalobkyne o nepreskúmateľnosti
napadnutých rozhodnutí ohľadom vymedzenia dôležitého záujmu štátnej služby. Skutočnosť, že
žalobkyňa so závermi žalovaného nesúhlasí neznamená, že tieto závery v napadnutých rozhodnutiach
absentujú, alebo že sú neodôvodnené. Žalobkyňa v žalobe nijakým spôsobom nevyvrátila právne

východiskáobsiahnutévnapadnutýchrozhodnutiachaargumentačnenepreukázalavybočeniesprávnej
úvahy ministra z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.

28. Správny súd zároveň dodáva, že žalobkyňa v žalobe nijakým spôsobom vecne nenamietala proti jej
vytýkanýmnedostatkomvplnenízákladnýchúlohapovinnostíakonadriadenejOCPPZNitra,čovyústilo

k strate dôvery v oblasti riadiacich schopností žalobkyne ako riaditeľky OCP PZ Nitra zo strany vedenia
RHCP Bratislava a k jej následnému preloženiu podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. V zmysle
§ 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný len žalobnými bodmi, ktoré v žalobe priamo uvedené sú.
Žalobnýmibodmisižalobcaplnísvojupovinnosťtvrdenia.Správnysúdvzásadepreskúmavanapadnuté
rozhodnutie a postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal iba v rozsahu žalobcom v správnej žalobe

uplatnených žalobných bodov. Vzhľadom na dispozičnú zásadu (§ 5 ods. 5 SSP) nie je súdny prieskum
absolútny, ale je vymedzený rozsahom žaloby a žalobných bodov. Zároveň, správny súd vzhľadom na
svoju procesnú pozíciu nad stranami, nevyhľadáva za žalobcu dôvody nezákonnosti rozhodnutia, či
postupu orgánu verejnej správy v konaní, nakoľko práve tieto skutočnosti (konkrétne tvrdenia žalobcu onezákonnosti a v čom bol v jej dôsledku ukrátený na svojich právach) majú tvoriť obsah žaloby a určovať
rozsah preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktorým je správny súd viazaný. Správny súd
nemôže za žalobcu určovať rozsah súdneho prieskumu ani vyhľadávať konkrétne dôvody nezákonnosti

rozhodnutia orgánu verejnej správy. Súdny prieskum rozhodnutí orgánov verejnej správy nepredstavuje
nástroj ku všeobecnej kontrole zákonnosti a rozhodovania orgánov verejnej správy.

29. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že jej previnenia už boli reflektované v uloženej výčitke resp.
v disciplinárnych opatreniach, správny súd uvádza, že v prípade uplatnenia postupu podľa § 35 ods.

2 zákona č. 73/1998 Z. z. nejde o správne trestanie. Na rozdiel od priestupkového, trestného alebo
disciplinárneho konania, v ktorých príslušný orgán rozhoduje o naplnení znakov skutkovej podstaty
konkrétneho priestupku resp. trestného činu alebo disciplinárneho previnenia a o otázke viny a uložení
sankcie, personálne konanie podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. rieši otázku prevedenia
resp. preloženia nadriadeného na inú funkciu v prípade, že si to vyžaduje dôležitý záujem štátnej
služby. V tomto konaní sa zásady trestného konania neuplatňujú. Výpočet nedostatkov v plnení úloh

žalobkyňou v tomto prípade slúžil na odôvodnenie postupu podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.
z. Správny súd sa stotožnil so záverom ministra, že by bolo v rozpore s dôležitým záujmom štátnej
služby ponechať vo funkcií nadriadeného osobu, ktorá opakovane neplní svoje základné povinnosti
a porušuje služobnú disciplínu. Dôležitý záujem štátnej služby totiž predpokladá, že výkon funkcie
nadriadeného bude v súlade s požiadavkami, ktoré sú na neho kladené a že nadriadený bude svojím

správaním a plnením si povinností vzorom vo vzťahu k jemu podriadeným policajtom a zamestnancom.
Zároveň správny súd dodáva, že pozitívne služobné hodnotenia žalobkyne v predchádzajúcom období
(rok 2019 až 2021) nevylučujú, aby bol následne v roku 2024 voči žalobkyni uplatnený postup podľa
§ 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., pokiaľ boli pre tento postup splnené zákonné podmienky. Navyše
z napadnutých rozhodnutí vyplýva, že so žalobkyňou bol už dňa 14.12.2023 za účasti riaditeľa, zástupcu

riaditeľa a vedúcej vnútorného oddelenia RHCP Bratislava vykonaný pohovor z dôvodu pretrvávajúcich
nedostatkov v problematike pobytovej (cudzineckej) agendy, ako aj nedostatkov v riadiacej a kontrolnej
činnosti žalobkyne. Nezlepšenie situácie vyústilo do postupu podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.

30. V súvislosti s námietkou žalobkyne, že z obsahu napadnutých rozhodnutí nevyplýva ani to, na

základeakéhodôležitéhozáujmuštátnejslužbybolapreloženánainúfunkciuvrámciORPZvBratislave
V, poukazuje správny súd na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 515/2016-19
zo dňa 23.06.2016, podľa ktorého: „V súvislosti s touto námietkou ústavný súd poukazuje na § 35 ods. 1
písm.a)policajnéhozákona,podľaktoréhosapolicajtvslužobnompomereprevedienainúfunkciuvtom
istommiestevýkonuštátnejslužby,aaktoniejemožné,preložísanainúfunkciudoinéhomiestavýkonu

štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu,
pretože v dôsledku organizačných zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia. Rešpektujúc citovaný text
§ 35 ods. 1 písm. a) policajného zákona, ústavný súd akceptuje ako ústavne konformný právny názor
najvyššieho súdu, podľa ktorého príslušné ustanovenia policajného zákona je potrebné vykladať s
ohľadom na osobitný charakter služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru, keďže „Právna

povaha takéhoto služobného pomeru príslušníkov PZ odráža osobitný charakter zamestnávateľa ako
primárneho nositeľa verejnej moci, potreba pevného začlenenia policajta do organizmu verejnej moci a
účasť na jej výkone, čo zvýrazňuje skutočnosť, že nemožno hovoriť o modifikácii súkromno-právneho
pomeru, ale o špecifickom štátno-zamestnaneckom pomere verejného práva, ktorého právna úprava má
formu kódexu.“. Vzhľadom na citované ústavný súd považuje z ústavného hľadiska za akceptovateľný

záver najvyššieho súdu, v zmysle ktorého sa potreba konkrétneho nasadenia policajta prezumuje a od
riadiacich pracovníkov polície nemožno vyžadovať, aby preukazovali a dokladovali splnenie podmienky
nemožnosti prevedenia na inú funkciu v mieste výkonu doterajšej funkcie, ktorá bola zrušená. Keďže
policajný zbor je vojensky organizovaný zbor, je to nadriadený, ktorý je oprávnený posúdiť v rámci
organizačných zmien v prípade zrušenia doterajšej funkcie príslušníka Policajného zboru, potrebu

zaradenia príslušníka na konkrétnu funkciu na konkrétnom mieste v závislosti od potrieb Policajného
zboru.“ Rovnaký právny názor vyslovil Ústavný súd Slovenskej republiky aj v uzneseniach sp. zn. III.
ÚS 321/2017 a sp. zn. II. ÚS 518/2017.

31. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3Sžo/40/2013 zo dňa 20.08.2014 uviedol, že:

„Objektívne nie je možné aplikovať princípy z inštitútu prevedenia na inú prácu z pracovnoprávnych
vzťahov. Policajný zbor je vojensky organizovaný zbor. V súlade s princípom dobrej verejnej správy vo
vojensky organizovaných zboroch sa potreba konkrétneho nasadenia policajta prezumuje. Zaradenie
procesných postupov, ktoré by vyžadovali, aby riadiaci pracovníci polície preukazovali a dokladovali (vzmysle správneho konania) splnenie podmienky „nemožnosť prevedenia na inú funkciu v mieste výkonu
doterajšej zrušenej funkcie“ je proti samotnej podstate služobnej prísahy policajta, kde policajt sľubuje,
že bude disciplinovaný, t. j. že sa podriadi potrebám policajného zboru na jeho zaradenie.“ Odvolací súd

kvecidodáva,žeust.§33ods.1zákonač.73/1988Z.z.uvádza,žesapolicajtustanovídovoľnejfunkcie
a nie napr. do adekvátnej funkcie. Ust. § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. zároveň nezakladá zákonnú
povinnosť nadriadeného skúmať, či sú voľné iné funkcie.“ Rovnaký právny názor vyslovil Najvyšší súd
Slovenskej republiky aj v rozsudku sp. zn. 10Sžo/334/2015 zo dňa 25.01.2017 a sp. zn. 3Sžo/190/2015
zo dňa 22.02.2017, ktoré prešli testom ústavnosti (sp. zn. III. ÚS 253/2018) alebo Najvyšší správny súd

Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 7Ssk/38/2024 zo dňa 26.03.2025.

32. Z porovnania znenia § 35 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. (policajt v služobnom pomere sa prevedie
na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu
do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu) a znenia § 35 ods. 2 zákona č.
73/1998 Z. z. (ak si to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, môže minister previesť nadriadeného na

základeodôvodnenéhonávrhunadriadenéhovpriamejriadiacejpôsobnostiministranainúfunkciuvtom
istom mieste výkonu štátnej služby a ak to nie je možné, preložiť nadriadeného na inú funkciu do iného
miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu) vyplýva, že vyššie uvedené závery,
teda že od riadiacich pracovníkov polície nemožno vyžadovať, aby preukazovali a dokladovali splnenie
podmienky nemožnosti prevedenia (v tomto prípade nadriadeného) na inú funkciu v tom istom mieste

výkonu štátnej služby, možno podľa názoru správneho súdu analogicky aplikovať aj na prejednávanú
vec. Zároveň správny súd uvádza, že z administratívneho spisu, konkrétne zo strany 1 návrhu na
preloženie žalobkyne zo dňa 04.04.2024 (str. 72 administratívneho spisu) vyplýva, že žalobkyňa bola
preložená na OR PZ v Bratislave V v súlade s potrebami služobného úradu, a to vzhľadom na nízku
personálnu obsadenosť v rámci KR PZ v Bratislave v porovnaní s inými KR PZ.

33. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsiahlu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (napr. rozsudok sp. zn. 1Sžo/265/2009 zo dňa 05.04.2011), podľa ktorej: „...služobný
pomer príslušníkov Policajného zboru, S. I. S., Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej
republiky a Železničnej polície je svojou povahou inštitútom verejného práva - ide o právny pomer

štátnozamestnanecký. Takýto právny pomer nevzniká zmluvou, ale mocenským aktom služobného
orgánu – rozhodnutím o prijatí do služobného pomeru a po celú dobu svojho trvania sa výrazne
odlišuje od pomeru pracovného, ktorý je naopak typickým pomerom súkromnoprávnym, kde účastníci
majú rovnaké postavenie. To sa prejavuje okrem iného aj v právnej úprave týkajúcej sa zmeny
služobného pomeru, služobnej disciplíny, skončenia služobného pomeru a nárokov s ním súvisiacich

a ďalších prípadov rozhodovania služobných orgánov, ktorá sa vyhýba implementácii zmluvných
prvkov (pre služobný pomer cudzorodých) do vzťahov, ktoré sú založené na tuhšej podriadenosti
a nadriadenosti subjektov služobného pomeru, pre ktoré je charakteristické jednostranné rozhodovanie
zamestnávateľského subjektu o právach a povinnostiach príslušníkov. Právna povaha takéhoto
služobného pomeru príslušníkov PZ odráža osobitný charakter zamestnávateľa ako primárneho nositeľa

verejnej moci, potreba pevného začlenenia policajta do organizmu verejnej moci a účasť na jej
výkone, čo zvýrazňuje skutočnosť, že nemožno hovoriť o modifikácii súkromnoprávneho pomeru, ale
o špecifickom štátnozamestnaneckom pomere verejného práva, ktorého právna úprava má formu
kódexu.“

34. Žalobkyňa na pojednávaní s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
8Sžo/21/2013 zo dňa 20.03.2014 namietala, že v prípade naplnenia niektorého z dôvodov taxatívne
vymenovaných v ustanovení § 35 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. treba postupovať podľa tohto
ustanovenia aj vtedy, ak ide o nadriadeného. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v zmysle
§ 134 ods. 1 SSP je viazaný len žalobnými bodmi, ktoré v žalobe priamo uvedené sú. V správnom

súdnictve platí zákonná koncentrácia, keď žalobca môže doplniť správnu žalobu o ďalšie žalobné body
len v lehote ustanovenej na podanie žaloby (§ 183 SSP). Po uplynutí tejto lehoty nie je možné v priebehu
konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu.

35. Na základe vyššie uvedeného dospel správny súd k záveru, že postup ministra bol v súlade s §

35 ods. 2 zákona č. 73/1988 Z. z. Personálny rozkaz, ako aj napadnuté rozhodnutie ministra, obsahujú
všetky zákonom predpísané náležitosti, tieto sú vecne správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnené.
Správna úvaha ministra v otázke dôležitého záujmu štátnej služby zároveň nevybočila z medzí a hľadísk
ustanovených zákonom. Správny súd preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.36. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, podľa ktorého úspešnému
žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal, nakoľko ide o orgán štátnej správy

a v konaní mu žiadne trovy nevznikli.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia, na
Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.