Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. november 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/25/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200169
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200169.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M a

členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: Tatranská mliekareň
a.s., so sídlom Nad traťou 26, Kežmarok, IČO: 31 654 363, právne zastúpený: Mgr. Henrich Schindler,
advokát, so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101762288/2020 zo dňa 19. novembra 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101762288/2020 zo dňa 19.
novembra 2020 a rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 344646/2020 zo dňa 23. júla

2020 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Úrad pre vybrané hospodárske subjekty, ako prvostupňový správny orgán, svojim rozhodnutím č.
344646/2020 zo dňa 23. júla 2020 podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní

(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel v sume XXX.XXX,XX € za zdaňovacie obdobie august 2014,
nadmerný odpočet v sume XX.XXX,XX € nepriznal a vyrubil žalobcovi daň v sume XXX.XXX,XX €.

2. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 101762288/2020 zo dňa 19. novembra
2020 prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

II.
Žaloba

3. Žalobca podal včas voči napadnutému rozhodnutiu v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správnu
žalobu zo dňa 05.02.2021, ktorú odôvodňoval tým, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej moci

bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci, pričom má za to, že postupom správcu dane, ako aj následne žalovaného došlo k
podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následokvydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie, ako aj
prvostupňové rozhodnutie, a vec vrátiť správcovi dane na nové konanie.

4. K dodávateľovi POOL Trade s.r.o. uviedol, že podľa žalobcu bol neprimerane zaťažený dôkazným
bremenom, keď žalovaný neprihliadal na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, napr. na rozsudok č. 6Sžf/10/2012 zo dňa 28.11.2012, z ktorého vyplýva, že nie je možné
od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou
satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol

dôkazné bremeno“. V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky taktiež poukázal na rozhodnutie
sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011, v ktorom je venovaná pozornosť práve otázke rozloženia
dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane. Neplnenie si povinností zo strany
dodávateľov dodávateľa žalobcu nemôže byť pripisované na jeho ťarchu. Žalobca nemal najmenší
dôvod preverovať dodávateľov svojho dodávateľa a navyše na uvedené nedisponuje ani zákonnými
prostriedkami, nad rámec overenia či sa subjekty nenachádzajú v zozname dlžníkov finančnej správy,

čo aj urobil.

5. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že sa neskúmal moment vzniku daňovej povinnosti
a naplnenie hmotnoprávnych podmienok na uznanie odpočítania dane v zmysle príslušných ustanovení
zákona o DPH. Vykonaným dokazovaním bol preukázaný moment vzniku daňovej povinnosti u žalobcu,

a teda naplnenie hmotnoprávnych podmienok na uznanie nároku na odpočet nielen po formálnej stránke
ale aj materiálnej. Žalobca namieta, že správca dane neuviedol, či právo na odpočítanie dane zamieta
z dôvodu, že reálna existencia služieb a tovaru bola spochybnená, alebo bolo spochybnené jej dodanie
osobou uvedenou na faktúr. Z rozhodnutia nie je zrejmé, aké ustanovenia zákona mal subjekt porušiť a
ak ich porušil, potom v rozhodnutí absentuje uvedenie všetkých zistených skutočností, z ktorých by malo

byť takéto porušenie zrejmé, vrátane preukázania súvislosti medzi konaním kontrolovaného daňového
subjektu a porušením predmetných ustanovení zákona.

6. Odôvodnenie nie je možné považovať za dostatočné. V prípade, ak žalovaný neozrejmí skutočnosti
týkajúce sa spochybnenia existencie tovaru, je možné žalobcovi zamietnuť nárok na odpočet dane

len v prípade, ak správca dane preukáže, že subjekt mal alebo mohol vedieť, že svojou účasťou na
predmetnom obchode sa zúčastňuje konania, ktoré napĺňa znaky podvodného konania. Nedostatky
zistené len na strane dodávateľskej spoločnosti sú pre neuznanie nároku na odpočítanie dane na vstupe
zo sporných faktúr nedostatočné a je nevyhnutné vysporiadať sa s otázkou, či subjekt mal alebo mohol
vedieť, že uvedené plnenie je súčasťou podvodného konania zo strany dodávateľa. Žalobca v tejto

súvislosti poukazuje najmä na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 06.07.2006 v spojených
veciach C-439/04 (Axel Kittel proti Belgickému štátu) a C-440/04 (Belgický štát proti RecoltaRecycling
SPRL).

7. K odberateľovi D.JONES COMPANY Kft. žalobca uviedol, že žalovaný neprihliadal na námietku

žalobcu ohľadom nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu veci, kedy správca dane neprihliadal na
všetko, čo vykonaným dokazovaním vyšlo najavo. Žalovaný nevykonal dostatočné dokazovanie, pričom
odmietol vykonať žalobcom ako daňovým subjektom, navrhované dôkazy, ktoré môžu mať podstatný
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

8. Dňa 21.11.2019 zaslal žalobca správcovi dane email, v ktorom ozrejmil pohyb vozidla a tento aj
podložil priloženým výpisom z Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. (ďalej len „NDS“) vyžiadaným na
podnet žalobcu, v ktorom sa uvádza „Posielame vám prípad, kde tovar firme D Jones bol dodaný
dňa 01.08.2014 na CMR č. 3082368, podľa výpisu auto išlo z Kežmarku na Prešov, prešlo hranicu
dňa 31.07.2014 o hodine 18:08 - čo vidno aj v prílohe. Naspäť prešlo cez Šahy hranicu 02.08.2014

o 15:59 čo vidno aj v prílohe.“ Uvedené jednoznačne preukazuje, že preprava vykonaná bola tak,
ako deklaruje žalobca. K prípadným nezrovnalostiam medzi formálnym a skutočným stavom žalobca v
priebehu konania opakovane poskytol žalovanému vysvetlenie, keď poukázal na zaužívanú obchodnú
prax a spôsob obchodovania pri objemoch, ktoré denne zobchoduje. Vysvetlil, že je možné, že v rámci
obchodov a ich zaznamenaní môže dôjsť v praxi k odchýlkam, kedy je bežné, že vodič má prestoje,

alebo je nútený v dôsledku viacerých nakládok alebo prekážok na trase zmeniť trasu, či použiť iný
hraničný prechod. O reálnosti uvedeného plnenia svedčí nielen výpis z NDS, karta vodiča, záznamy
o prevádzke vodiča, faktúra, faktúra za prepravu, CMR doklad, ale táto skutočnosť by bola v prípade
vykonania návrhov na doplnenie dokazovania preukázaná aj navrhovanými svedkami.9. Žalobca tiež namieta nedostatočné vysporiadanie sa s predloženými kontrolnými výkazmi, ako
dôkazmisvedčiacimiozaúčtovanívúčtovníctvežalobcu,aleajujehoobchodnéhopartnera.Zvýsledkov

preverovania dodania tovaru od dodávateľa EUROFOOD s.r.o do skladov NAGEL SLOVENSKO, OPAL-
FYTOS s.r.o. vyplynulo, že sklady predložili dokumenty preukazujúce skladovanie tovaru. Napadnuté
rozhodnutie neobsahuje dostatočné vysporiadanie sa s uvedenou námietkou žalobcu. Žalobca tiež
opakovane navrhoval a trval na doplnení dokazovania výsluchom osôb (vodičov prepravnej spoločnosti
žalobcu, zamestnancov skladu), pričom odôvodnenie zamietnutia týchto návrhov nie je možné

považovať za dostatočné, najmä keď svedecké výpovede mohli potvrdiť žalobcom tvrdené skutočnosti,
vysvetliť bežný spôsob výkonu prepravy a bežnú obchodnú prax pri výkone činnosti žalobcu a taktiež
sa vyjadriť ku konkrétnej preprave a pochybnosti správcu dane odstrániť.

10. Nesprávne právne posúdenie vidí žalobca v nesprávnej aplikácii § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH,
podľa ktorého miestom dodania tovaru je, ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou,

miestom, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť
tovar dodaný, začína uskutočňovať. V danom prípade bola preprava tovaru jednoznačne preukázaná
(okrem všetkých dokladov predložených žalovanému) aj výpisom z NDS. S ohľadom na uvedené mal
potom správca dane aplikovať § 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH, podľa ktorého je miestom dodania
tovaru, ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase,

keď sa jeho dodanie uskutočňuje.

III.
Vyjadrenie žalovaného

11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Pridržal sa svojich
záverov uvedených v napadnutom rozhodnutí, ako aj záverov správcu dane v prvostupňovom
rozhodnutí.Opätovnepoukázalnato,žezisteniazískanénazákladevykonanéhopreverovaniareálnosti
deklarovaných obchodných transakcií smerujú k tomu, že aj keď žalobca správcovi dane predložil
v priebehu výkonu daňovej kontroly formálne bezchybné doklady o nákupe tovaru od tuzemského

dodávateľa a o jeho následnom predaji odberateľovi, tieto nie sú dostatočnými dôkazmi, že obchodné
transakcie boli uskutočnené tak, ako boli žalobcom deklarované. Doklady predložené jednotlivými
účastníkmi obchodného reťazca zastierajú skutočný stav a navodzujú dojem legálne deklarovaných
obchodných prípadov v jednotlivých častiach reťazca.

12. Žalobca síce v podanej žalobe opakovane všeobecne uvádza, že svojich obchodných partnerov
si preveril prostredníctvom portálu Finančného riaditeľstva SR alebo vnútorného systému, žalobca
však žiadnym spôsobom nepreukázal, že prijal všetky opatrenia, ktoré je možné od neho dôvodne
požadovať na zabezpečenie, že jeho zdaniteľné obchody nebudú poznačené podvodom - napr.
nezabezpečil preukázanie pôvodu tovaru, nepreukázal reálnosť deklarovaného spôsobu označenia

tovaru, identifikovateľnosť tovaru, nezameniteľnosť jednotlivých dodávok tovaru, nepreukázal skutočný
predmet a účel deklarovaných dodávok.

13. Žalovaný nesúhlasí, že by sa dostatočne nevysporiadal s výpisom z mýtneho systému od NDS
a konkrétne skutočnosti vyplývajúce z uvedených dôkazov boli uvedené na str. 43 napadnutého

rozhodnutia. Obsah emailu od NDS zo dňa 21.11.2019, na ktorý poukazuje v žalobe žalobca, sa podľa
žalovaného nezhoduje z výpismi z mýtneho systému NDS, ktoré má k dispozícii správca dane.

14. K námietke žalobcu, že sklady predložili dokumenty preukazujúce skladovanie tovaru určeného
pre odberateľa EUROFOOD, s.r.o., žalovaný uvádza, že správca dane nespochybnil reálnu existenciu

tovaru, ktorý mal daňový subjekt nadobudnúť od spoločnosti EUROFOOD, s.r.o., pričom žalobcovi bol
nárok na odpočítanie dane z nákupu tovaru od tejto spoločnosti uznaný. Uvedené sa však týka nákupu
predmetného tovaru, nie jeho následného predaja žalobcom jeho zahraničným odberateľom, ktorý bol
v prevažnej väčšine odosielaný zo skladu žalobcu v Kežmarku. K tejto tvrdenej skutočnosti žalobca
nepredložil záznamy skladovej evidencie, ani záznamy preukazujúce skutočné prijatie a následné

vyskladnenie tovaru zo svojho skladu. Zároveň nepredložil žiadny súvislý a ucelený záznam skladovej
evidencie, ktorý by preukazoval, že predaný tovar bol v skutočnosti predmetom fyzického naskladnenia
a predmetom následného vyskladnenia na deklarovanom mieste uskladnenia v Kežmarku. Žalovanýsa tiež vysporiadal aj s námietkou žalobcu týkajúcou sa nevypočutia svedkov navrhovaných žalobcom
správcovi dane a na svojom stanovisku uvedenom v na str. 60 a 61 napadnutého rozhodnutia.

IV.
Replika a duplika

15. Žalobca v replike zotrval na svojej argumentácií uvedenej v žalobe. Tvrdil, že správca dane
nesprávne spároval predložené dokumenty, najmä CMR doklady, záznamy o prevádzke vozidla, faktúry

a výpisy z NDS a tieto nevyhodnotil vo vzájomných súvislostiach. Skutkový stav tak nebol zistený
správne. Spolu s replikou predložil žalobca viacero dokladov (napr. denný záznam o pohybe paliet,
záznam o prevádzke vozidla, fotografie tovaru). Zároveň v replike požiadal žalobca o prejednanie veci
na pojednávaní.

16. Žalovaný v duplike zotrval na svojich predošlých tvrdeniach a vyjadreniach.

V.
Relevantná právna úprava

17. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna

2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.

18. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou

osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak
a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte,
alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a
b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje
identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.

19. Podľa § 49 ods. l zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

20. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň

z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

21. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ

uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

VI.
Verejné vyhlásenie rozsudku

22. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13
ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“)
prejednal vec bez nariadenia pojednávania dňa 6. novembra 2025, keďže ani žalobca, ani žalovaný
nežiadali o nariadenie pojednávania (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP) a správny súd má zároveň za to, že
sú splnené ďalšie procesné podmienky na prejednanie veci bez pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP), po

oboznámenísasobsahomsúdnehospisuaadministratívnehospisu,preskúmalnapadnutérozhodnutia,
ako aj priebeh administratívneho konania, predchádzajúceho ich vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba
je dôvodná. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 21. júla 2025 oznámené na úradnej
tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. Žiadosti
žalobcu o nariadenie pojednávania v tejto veci, ktorú uviedol až v replike zo dňa 31. mája 2021, správny

súd nevyhovel s odkazom na § 182 ods. 1 písm. g) SSP, podľa ktorého správny súd neprihliada na
neskoršiu žiadosť o nariadenie pojednávania, ak nebolo o pojednávanie požiadané v správnej žalobe.VII.

Právne posúdenie veci správnym súdom

23. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny
súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej

agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s
platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov
schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu
a vedená pod sp. zn. BA-6S/25/2021.

24. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti v tomto konaní boli rozhodnutia daňových orgánov o
určenírozdielunadanizpridanejhodnotyžalobcovizazdaňovacieobdobieaugust2014.Daňovéorgány
na základe vykonaného dokazovania dospeli k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok
vzniku nároku na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 v spojení s § 51 ods. 1 zákona o DPH
a zároveň že žalobca nesplnil podmienky na oslobodenie od dane pri predaji tovaru z tuzemska do

členského štátu podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH.

25. Vo vzťahu k dodaniu tovaru od POOL Trade založili daňové orgány svoje rozhodnutia na
nepreukázaní splnenia podmienok vzniku nároku na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2
v spojení s § 51 ods. 1 zákona o DPH, pričom argumentovali zisteniami z daňovej kontroly a tým,

že obchodné transakcie so slnečnicou solenou lúpanou neboli uskutočnené tak, ako boli deklarované
predloženými formálnymi dokladmi; zároveň transakcie v reťazci niesli znaky karuselového obchodu,
keďboltenistýtovarvtomistommnožstveadruhudodávanýmedziviacerýmispoločnosťamiauvedené
transakcie mohli byť poznačené podvodom, o čom mohol žalobca vedieť; zároveň malo dôjsť k zneužitiu
práva a získaniu neoprávnené ho finančného zvýhodnenia bez ekonomickej podstaty.

26. Vo vzťahu k odberateľovi D. JONES COMPANY Kft. založili daňové orgány svoje rozhodnutie na
nepreukázaní splnenia podmienok na oslobodenie od dane pri predaji tovaru z tuzemska do členského
štátu podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, pričom argumentovali nepreukázaním skutočností týkajúcich sa
realizácie predmetných obchodov.

27. Za kľúčovú námietku, ktorej je potrebné venovať pozornosť, správny súd považuje žalobnú námietku
týkajúcu sa prenosu dôkazného bremena a v tejto súvislosti je potrebné venovať osobitnú pozornosť
záverom daňových orgánov vo vzťahu k podmienkam vzniku nároku na odpočítanie dane, vyplývajúcich
z odôvodnení ich rozhodnutí, kedy tieto na jednej strane konštatovali nesplnenie hmotnoprávnych

podmienok pre uplatnenie si odpočtu DPH (neuskutočnenie zdaniteľných obchodov tak, ako ich daňový
subjekt deklaroval dokladmi), súčasne poukazovali na to, že z preverovaných transakcií vyplynulo,
že žalobca mal vedieť, že sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu a taktiež malo dôjsť
predmetnými obchodmi k zneužitiu práva.

28. Správny súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych
záverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok
na odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (pozri
napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa

30.06.2022 alebo rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/49/2020
zo dňa 26.10.2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať
medzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia materiálnych podmienok odpočtu
DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie
uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží

dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového podvodu na správcovi dane. Pri
preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne
podmienky odpočtu DPH sú splnené.29. Účasť daňového subjektu na daňovom podvode by mohla byť ako dôvod odopretia odpočítania dane
aplikovaná až potom, čo by správca dane uniesol dôkazné bremeno a kladne zodpovedal všetky štyri
otázky tzv. Axel Kittel testu, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode

z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Axel Kittel (C-439/04). Týmito otázkami sú: (i) Vznikol
z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?; (ii) Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom
podvodného konania?; (iii) Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované
zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? a (iv) Ak boli posudzované zdaniteľné
obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?

Skutočnosti poskytujúce odpovede na tieto otázky preukazuje správca dane a overuje vnútroštátny súd
(rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-610/19 Vikingo zo dňa 03.09.2020).

30. Ako to už správny súd uviedol vyššie, v prípade, ak správca dane odmietne priznať odpočet
DPH na podklade podvodného konania, je jeho povinnosťou, aby toto podvodné konanie preukázal a
uniesol o tom dôkazné bremeno. V kontexte problematiky preukazovania splnenia podmienok priznania

práva na odpočítanie DPH je preto potrebné dôsledne diferencovať subjekt, ktorý zaťažuje dôkazné
bremeno, pretože kým pri podmienkach na priznanie práva na odpočítanie DPH dôkazné bremeno
zaťažuje prvotne a primárne zdaniteľnú osobu, v prípade preukazovania účasti zdaniteľnej osoby na
daňovom úniku je procesná situácia presne opačná, keďže zaťažuje finančné orgány. To znamená, že
pokiaľ finančné orgány prostredníctvom skutkových zistení v daňovej kontrole dospievajú k záveru, že

zdaniteľná osoba bola súčasťou obchodného reťazca, v ktorom sa črtajú prvky typické pre daňové úniky,
ich povinnosťou je preukázať, že táto zdaniteľná osoba na týchto aktivitách participovala buď vedome,
alebo na nich participovala svojou nedbanlivosťou, resp. ľahostajnosťou.

31.Primárnouazásadnouúlohoufinančnýchorgánovprizisťovaníúčastizdaniteľnejosobynadaňovom

úniku nie je preto len poukazovať na nepochybne závažné zistenia tykajúce sa identifikovaného reťazca
subjektov participujúcich na obehu uvedeného tovaru, ale unesenie dôkazného bremena finančnými
orgánmi, že daná zdaniteľná osoba vedela, resp. musela o týchto podvodných aktivitách vzhľadom
na svoju pozíciu v rámci identifikovaných obchodných stykov vedieť. Zároveň správny súd dopĺňa aj
rozhodnutie sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z 30. júna 2022, uverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí

Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý jasne stanovuje, že „v prípade spochybnených
subdodávateľov deklarovaného dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane daňovému subjektu,
ak by bolo v konaní preukázané, že daňový subjekt sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či
vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom.“

32. V tomto ohľade sa ešte žiada správnemu súdu uviesť, že otázky splnenia podmienok na odpočet
DPH a účasť na daňovom podvode predstavujú dve samostatné skutočnosti, ktoré nie je možné
stotožňovaťakombinovať.Finančnéorgánytedanazákladedaňovejkontrolybuďformulujúpochybnosti
týkajúce sa splnenia hmotnoprávnych alebo formálnych podmienok, ktoré zdaniteľnej osobe jasne a
zrozumiteľne avizujú a umožňujú mu ich predkladaním ďalších dôkazov vyvracať (dôkazné bremeno

daňového subjektu), alebo konštatujú záver o účasti zdaniteľnej osoby na daňovom úniku a sú zaťažené
preukazovaním jeho participácie (dôkazné bremeno finančných orgánov).

33. Prihliadnuc na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia v spojení s napadnutým rozhodnutím
správny súd konštatuje, že daňové orgány odôvodnili neuznanie odpočtu dane od dodávok

realizovaných dodávateľom POOL Trade s.r.o. nepreukázaním hmotnoprávnych podmienok podľa § 49
ods. 1 a ods. 2 v spojení s § 51 ods. 1 zákona o DPH a v tejto súvislosti poukázali na skutočnosť,
že napriek predloženiu formálne bezchybných dokladov bolo preukázané, že transakcie v reťazci, na
akých sa daňový subjekt podieľal, nemali žiadne ekonomické opodstatnenie, pričom daňový subjekt
s odkazom na všetky správcom dane uvádzané okolnosti mohol vedieť, že sa zúčastňuje na plnení,

ktoré je súčasťou podvodu, pričom neprijal dostatočné opatrenia, aby tomu zamedzil. V tejto súvislosti
daňové orgány poukázali na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal reálne
uskutočnenie ním deklarovaných obchodov a naopak, že bolo preukázané, že transakcie, na akých sa
žalobca podieľal, nemali žiadne ekonomické opodstatnenie a žalobca mohol vedieť, že sa zúčastňuje
na plnení, ktoré je súčasťou podvodu.

34. Správny súd v nadväznosti na vyššie uvedené okolnosti konštatuje, že daňové orgány tak v podstate
nepreukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 v spojení s § 51 ods.
1 zákona o DPH založili najmä na zisteniach viažucich sa k preukazovaniu podvodu, pričom uvedenézistenia ohľadom znakov podvodu (napr. prípadná vedomosť žalobcu) nespadajú pod hmotnoprávne
podmienky pre uplatnenie odpočtu dane. Inak povedané, pokiaľ chce správca dane odmietnuť priznanie
nároku na odpočet dane z dôvodu nepreukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok, je potrebné,

aby bol spochybnený buď status platiteľa dane, resp. aby bola sporná jeho identita, alebo spochybnené
samotné uskutočnenie dodávok, alebo by bolo spochybnené, či išlo o použitie dodávok na zdaniteľné
obchody žalobcu. To, či žalobca konal alebo nekonal s odbornou starostlivosťou, či prijal dostatočné
opatrenia na predchádzanie svojej účasti na podvode a iné aspekty, ktoré sa viažu k prípadnému
podvodu, nie sú hmotnoprávnymi podmienkami pre uplatnenie si odpočtu dane, a preto daňové orgány

nemôžu na ich podklade konštatovať nepreukázanie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie
dane. V tejto súvislosti je tak potrebné žalobnú námietku týkajúcu sa rozloženia dôkazného bremena
vyhodnotiť ako opodstatnenú, pretože je nesprávnym právnym posúdením, ak daňové orgány prijmú
záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu splnenia hmotnoprávnych
podmienok, pokiaľ základom pre toto konštatovanie bolo to, že vo veci malo dochádzať k podvodnému
konaniu. Správny súd súčasne pripomína, že pokiaľ daňové orgány odmietnutie nároku na odpočet

chceli založiť na účasti na podvode, tak dôkazné bremeno zaťažovalo správcu dane, a preto nemožno v
rozhodnutiach argumentovať v podstate tým, že žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných
obchodov.

35. Správny súd nespochybňuje relevanciu skutkových zistení správcu dane v predmetnej veci, pretože

jednotlivé zistenia (mohlo ísť stále o ten istý tovar, rozpor medzi formálne deklarovanou a skutočnou
prepravou tovaru, zistenia o uzatvorenom kolobehu platieb v predmetnom reťazci cez tretiu spoločnosť,
identita osoby konateľa jedného zo subdodávateľov dodávateľa (LIAN ASTON TRADE s.r.o.) a tretej
spoločnostizabezpečujúcejfinančnétokyvdanomreťazci(EUROFAKTORING,s.r.o.),výrazneindikujú,
že obchodný reťazec, v ktorom figuruje aj žalobca, bol poznačený podvodom, avšak z rozhodnutia

žalovaného, resp. správcu dane nie je dostatočné zrejmé, či bol realizovaný vyššie uvedený Axel Kittel
test, a to vo vzťahu ku kumulatívnemu kladnému zodpovedaniu všetkých štyroch otázok, a teda, či bolo
možné v tejto súvislosti odmietnuť žalobcovi nárok na odpočet z tohto dôvodu.

36. Správny súd dáva do pozornosti aj skutočnosť, že pokiaľ ide o pochybnosti správcu dane a

žalovaného vymedzené v ich rozhodnutiach, tieto sa v zásade týkajú skutočností, ktoré vznikli v ďalšom
obchodnom postupe a preprave tovaru od zahraničného odberateľa žalobcu (Agrimid-System Kft.), resp.
na strane spoločnosti LIAN ASTON TRADE s.r.o., ktorá bola v reťazci subdodávateľom dodávateľa
žalobcu - spoločnosti POOL Trade s.r.o. Pochybnosti ohľadom platieb, či skutočnej prepravy tovaru,
sa netýkajú priamo časti obchodného reťazca medzi spoločnosťami POOL Trade s.r.o. › žalobca ›

Agrimid-System Kft. Pri otázke spochybnenia subdodávateľských článkov obchodného reťazca vo
vzťahu k záveru o nepreukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočet dane správny
súd dáva do pozornosti rozhodnutie kasačného súdu sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z 30.06.2022, podľa
ktorého pre záver správcu dane, že daňový subjekt nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie
dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských spoločností deklarovaného dodávateľa daňového

subjektu, ktoré nemali žiadnych zamestnancov, nemali personálne vybavenie, nemali materiálno-
technické vybavenie na realizáciu daných prác, a teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami
na zabezpečenie fakturovaného plnenia. V prípade spochybnených subdodávateľov deklarovaného
dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane daňovému subjektu, ak by bolo v konaní preukázané,
že daňový subjekt sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na

obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom.

37. V nadväznosti na vyššie uvedené a osobitne s prihliadnutím na zistenia správcu dane, právo
na odpočet DPH z deklarovaných obchodov bude možné žalobcovi odoprieť len vtedy, ak správca
dane a žalovaný po aplikácii Axel Kittel testu preukážu, že žalobca vedel alebo mal vedieť (aj

v kontexte náležitej odbornej starostlivosti), že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom
daňovýmpodvodom,keďžeprávetátootázkabudepravdepodobnekľúčovou.Relevantnáargumentácia
daňových orgánov spočívajúca v tom, že žalobca mal zistiť, že mu je subdodávateľmi dodávaný stále
ten istý tovar, ktorý on predáva ďalej, podľa názoru správneho súdu zatiaľ neobstojí, pretože daňové
orgány (zaťažené dôkazným bremenom) neposkytli žiadny jednoznačný dôkaz o identickosti tovaru v

jednotlivých obchodných prípadoch v predmetnom obchodnom reťazci a nevyvrátili možnosť, že tovar
mohol byť aj v prípade svojej identickosti prebaľovaný mimo dispozičnej a vedomostnej sféry žalobcu.
Nepredložili teda žiadne dôkazy spochybňujúce prípadnú dobrú vieru žalobcu. Podozrenie o identickosti
tovarunastranesprávcudanevyplývavýlučnezozistení,žekonečnýodberateľvdotknutomobchodnomreťazci a prvotný subdodávateľ sú nekontaktní a nezastihnuteľní, pričom z preverenia prepravy vyplýva,
že tovar pravdepodobne koloval v uzavretom okruhu a končil vždy v tom istom sklade. Správca dane
ako ani žalovaný však nepreukázali, že žalobca vedel/mal vedieť, že sa zúčastňuje na podvode.

38. S odkazom na vyššie uvedené dôvody správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté
rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na
ďalšie konanie (§ 191 ods. 3 písm. a) SSP).

39. V ďalšom konaní bude úlohou správcu dane a žalovaného postupovať vo vyššie naznačenom
smere, osobitne vo vzťahu k posúdeniu v bodoch 34 až 37 tohto rozsudku, a podľa potreby doplniť
vykonané dokazovanie. Následne bude potrebné vydať rozhodnutie, ktoré bude aj náležite odôvodnené
racionálnymi úvahami príslušných orgánov, ktoré ho viedli k vydaniu rozhodnutia.

40. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému

žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej
výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175
ods. 2 SSP.

41. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§

139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v
Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.