Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. október 2025

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 48C/73/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1724203569
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Hvizdoš
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2025:1724203569.1

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Hvizdošom v spore žalobcu: ŽPSV s. r.
o., so sídlom Veselská 911, Ostrožské Předměstí, 687 24 Uherský Ostroh, Česká republika, IČO: 062 98
362, právne zastúpený spol. L/R/P advokáti, s. r .o., so sídlom Slávičie údolie 6, 811 02 Bratislava - Staré
Mesto,IČO:52735354,protižalovaným:1/.U.Q.,narodenáXX.U.XXXX,trvalebytomB.XXXX/X,XXX
XX W., 2/ X. Q., narodená XX. X. XXXX, trvale bytom B.D. XXXX/XA, XXX XX W., žalovaní 1/ a 2/ právne

zastúpení advokátkou JUDr. Alexandrou Machanovou, so sídlom kancelárie Mierové nám. 19, 903 01
Senec, 3/ Ľ. Q., narodený X. P. XXXX, trvale bytom B. XXXX/X, XXX XX W., 4/ Y. O., narodená X. X.
XXXX, trvale bytom Q. XXXXX/XX, XXX XX O. - Y., toho času Q. XXX/X, XXX XX O., Č. Y. a 5/ Slovenská
republika, za ktorú koná Okresný úrad Bratislava, so sídlom Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

Súd schvaľuje zmier v nasledovnom znení:

I. Žalobca je výlučným vlastníkom pozemku parc. reg. D., parc. č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 654 m2, evidovanom Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom, na
liste vlastníctva č. XXX pre okres W., obec W., katastrálne územie W..

II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhrad trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 11. októbra 2024 domáhal, aby súd určil, že je
výlučným vlastníkom parcely registra „D.“ parc. č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 654 m2, evidovanom Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č.
XXX pre okres W., obec W., katastrálne územie W.. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku parcely registra „A.“ parc.
č. XXXXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2735 m2, evidovaného Okresným
úradom Senec, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX pre okres W., obec W., katastrálne
územie W. (ďalej ako „Pozemok“). Na základe geometrického plánu na obnovenie hraníc pozemkov p.č.
XXXXX/X a XXXXX/X pred THM a na vyznačenie duplicitného vlastníctva č. XX/XXXX úradne overený
OU KO Senec pod č. XXXX/XX zo dňa 07.07.2015 (ďalej ako „Geometrický plán č. XX/XXXX“) bolo

identifikované duplicitné vlastníctvo k Pozemku a na liste vlastníctva č. XXXX zapísaná nasledovná
obmedzujúca poznámka: „Hodnovernosť údajov vlastníckeho práva k časti pozemku registra E KN parc.
č. XXXXX/X, bola spochybnená duplicitou vlastníctva s pozemkom registra C KN parc. č. XXXX/XX
zapísaného na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. W., na základe listín - číslo zmeny XXX/XXXX- geom.
plán č. XXX-XXXX-XX/XXXX, číslo zmeny XXXX/XXXX- geom. plán č. XX/XXXX (ZPMZ č. XXXX)
na liste vlastníctva č. XXXX (resp. XXXX pred THM) a číslo zmeny XX/XXXX - zápis geom. plánu č.

XX/XXXX (ZPMZ 3896) na liste vlastníctva č. XXX". P-XXX/XX“. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti -
pozemku parcely registra „D.“ parc. č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere654 m2, evidovaného Okresným úradom 4 Senec, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX
pre okres W., obec W., katastrálne územie W. (ďalej ako „Duplicitný pozemok“) svedčí: i) X.K. Q.,
trvale bytom B. X, XXX XX W., narodený XX.XX.XXXX, v spoluvlastníkom podiele 1/1 vzhľadom k

celku (ďalej ako „X. Q.“); ii) Slovenská republika v spoluvlastníkom podiele 1/1 vzhľadom k celku ako
duplicitný vlastník v správe Okresný úrad Bratislava, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, IČO: 151866.
Pán X. Q. zomrel dňa XX.XX.XXXX. Po zomrelom pánovi X.K. Q. prebehlo dedičské konanie pod sp.
zn. B3-30D 417/18, ktoré bolo dňa 04.02.2019 právoplatne skončené. Dedičmi po zomrelom pánovi
X. Q. sú žalovaný v I., žalovaný v II. rade, žalovaný v III. rade a žalovaný v IV. rade (ďalej spolu aj

ako „Dedičia“). Uvedené vyplýva z poskytnutia údajov Ministerstva vnútra SR zo dňa 23.10.2023 a
z potvrdenia Mestského súdu Bratislava IV týkajúceho sa skutočnosti známej zo súdneho spisu zo
dňa 13.02.2024. Chronologický exkurz k parcele registra „E“ parc. č. XXXX Duplicitný pozemok, resp.
časť Pozemku historicky tvoril časť pôvodnej parcely registra „E“ parc. č. XXXX, zapísanej v PKV č.
XXXX, kat. úz. W., druh pozemku orná pôda o výmere 18429 m2, resp. výmere o 18389 m2 (ďalej
ako „Pôvodná parcela“), ktorú prvotne vlastnil V. Q. a X. Q., rod. Y. obaja v polovici na základe prídelu

do vlastníctva. Rôzna výmera vyplýva z podkladov k Pôvodnej parcele. V Geometrickom pláne z roku
1976 je uvedená výmera o veľkosti 18429 m2, pričom z podkladov katastra nehnuteľností sa jedná o
18389 m2. Žalobca nemá k dispozícii výpis z PKV č. XXXX, pretože sa ju nepodarilo obstarať, keďže
vlastníctvo podľa zápisov v nej svedčí predkom Dedičov. Na základe rozhodnutia Štátneho notárstva
Bratislava - vidiek v Bratislave v dedičskej veci po V. Q. č. D593/71 zo dňa 21.01.1971 nadobudla

X. Q. (ďalej ako „Pôvodná vlastníčka“) výlučné vlastníctvo Pôvodnej parcely. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 21.07.1971. Dňa 02.12.1976 uzatvoril podnik Železničné staviteľstvo Bratislava v
mene československého štátu (ďalej aj ako „Železničné staviteľstvo BA“) ako kupujúci a Pôvodná
vlastníčka ako predávajúca kúpnu zmluvu č. XX-XXXX/XX-V., ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho
práva k časti Pôvodnej parcely, a to výmery o veľkosti 1722 m2 5 (ďalej ako „Vykúpená výmera“ alebo

aj „Kúpna zmluva“). Pravosť podpisu predávajúcej je notársky overená. Vykúpená výmera bola ako
diel č. 58 (viď. nižšie grafika) identifikovaná na základe geometrického plánu č. XXX-XXXX-XX/XX zo
dňa 16.04.1976 vyhotoveného Geodéziou n.p. Bratislava, oddielom 2710 Bratislava - vidiek (ďalej ako
„Geometrický plán z roku 1976“). V Geometrickom pláne z roku 1976 je Pôvodná parcela uvedená vo
výmere 18429 m2. Žalobca v roku 1992 v rámci procesu privatizácie majetku nadobudol Vykúpenú

výmeru, ktorú nadobudlo Železničné staviteľstvo BA na základe Kúpnej zmluvy, a to ako časť parcely
registra „A.“ XXXXX/X a parcely registra „D.“ XXXX/X, obe kat. úz. W.. Z dôvodu dôvernosti obsahu
dokumentov projektu privatizácie a pre obšírny rozsah jeho dokumentácie predkladáme relevantné
anonymizované strany. V prípade nutnosti zabezpečíme celú dokumentáciu. V roku 2004 žalobca predal
spoločnosti Doprastav, a.s., so sídlom Drieňová 27, 826 56 Bratislava, IČO: 31 333 320 (ďalej ako

„Doprastav, a.s.“) parcelu registra „D.“ parc. č. XXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie vo
výmere 6702 m2, kat. úz.. W.. Túto parcelu tvorila aj Vykúpená výmera nadobudnutá na základe Kúpnej
zmluvy, avšak len vo výmere cca. 1034 m2. Zvyšná časť Vykúpenej výmery zostala vo vlastníctve
žalobcu. Neskôr v rámci majetkového usporiadania skupiny Doprastav prešlo vlastníctvo uvedenej
parcely na spoločnosť DPS RE, s.r.o., so sídlom Drieňová 27, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov,

IČO: 50 579 932 (ďalej ako „DPS RE, s.r.o.“) a aktuálne je parcela evidovaná ako súčasť parcely registra
„C“ parc. č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3999 m2, evidovaná
na liste vlastníctva č. XXXXX pre kat. úz. W.. Žalobca vyššie preukázal ako nadobudol vlastníctvo
Vykúpenej výmery a tiež to, že mu naďalej svedčí vlastníctvo zvyšnej časti Vykúpenej výmery, ktorá je
evidovaná v katastri nehnuteľností ako Duplicitná parcela. Dnešný stav zápisov k Duplicitnej parcele

v katastri nehnuteľností sme identifikovali v článku II. žaloby. Za účelom vyporiadania duplicitného
vlastníctva sa žalobca obrátil na Okresný úrad Senec, katastrálny odbor (ďalej ako „Okresný úrad“) so
žiadosťou o opravu chyby v katastrálnom operáte. Podľa tvrdenia Okresného úradu, ktoré sme obdržali
v rámci odpovede zo dňa 27.03.2024 (ďalej ako „Odpoveď“), je duplicita evidovaná z dôvodov, ktoré
rozvádzame nižšie. Bez ohľadu na vyššie uvedený prevod Vykúpenej výmery na základe Kúpnej zmluvy,

uzatvorila Pôvodná vlastníčka ako darca s Československým štátom zastúpeným Okresným národným
výborom Bratislava - vidiek ako obdarovaným dňa 29.06.1988 darovaciu zmluvu, ktorej predmetom bolo
darovanie o.i. i Pôvodnej parcely vo výmere 18389 m2 Československému štátu (ďalej ako „Darovacia
zmluva“). Okresný úrad v Odpovedi uvádza nasledovné: „Zmenou číslo XX/XXXX zápisom darovacej
zmluvy zo dňa 29.06.1988, darkyňa X. Q. darovala Čsl. štátu - zastúpenému Okresným národným

výborom Bratislava - vidiek v Bratislave, finančný odbor okrem iných aj PK pozemok parc. č. XXXX
o výmere 18389 m2 v celosti - bez zohľadnenia odpredanej časti o výmere 1722 m2 v prospech
Čsl. štátu zastúpeným podnikom Železničné staviteľstvo Bratislava....“ „Zmenou číslo XXX/XXXX bol
pozemok registra E KN parc. č. XXXX o výmere 16667 m2 zapísaný na list vlastníctva č. XXX v súlades rozhodnutím Štátneho notárstva Bratislava - vidiek v Bratislave č. D 1352/91 v dedičskej veci po por.
X. Q., ktorého predmetom dedičstva bol okrem iných aj pozemok registra E KN parc. č. XXXX podľa
priloženej identifikácie parciel o 7 výmere 16667 m2 (18389 m2 - 1722 m2 = 16667 m2) a tento bol

zapísanýnalistvlastníctvač.XXXvprospechX.Q.,nar.XX.XX.XXXXvpodiele1/1(1/2nadobudlaX.Q.
v súlade s rozhodnutím Štátneho notárstva Bratislava - vidiek v Bratislave č. D 593/71 v dedičskej veci po
por.V.Q.).“NazákladerozhodnutiaŠtátnehonotárstvaBratislava-vidiekvBratislavevdedičskejvecipo
Pôvodnej vlastníčke č. D1352/91 nadobudol X. Q. Pôvodnú parcelu o výmere 16667 m2 v celosti (ďalej
ako „Dedičská vec“). Zápis na list vlastníctva č. XXX bol vykonaný v roku XXXX. Z tejto Dedičskej veci je

zrejmé, že X. Q. nadobúdal už iba časť Pôvodnej parcely, poníženú o Vykúpenú výmeru 1722 m2, ktorá
bola predmetom Kúpnej zmluvy. Dňa 22.10.2003 bol Ing. Róbertom Lantajom vyhotovený geometrický
plán č. XX/XXXX, na podklade ktorého bolo konštatované, že časť Pôvodnej parcely vo výmere 12618
m2 je vodnou plochou (ďalej ako „Geometrický plán č. XX/XXXX“). Okresný úrad v Odpovedi uvádza
nasledovné: „Zmenou číslo XX/XXXX bol v liste vlastníctva č. XXX zapísaný geometrický plán č. XX/
XXXX, vyhotoviteľ Ing. Róbert Lantaj, záznam podrobného merania zmien (ďalej len „ZPMZ“) č. XXXX,

na obnovu hraníc časti pôvodnej parcely č. XXXX. Z prešetrenia výkazu výmer a grafickej časti tohto
geometrického plánu je zrejmé, že geodet vychádzal z výmery E KN parc. č. XXXX rovnej 16667 m2
(teda výmera zohľadňovala vykúpený diel o výmere 1722 m2), avšak podľa grafického zobrazenia
priebehu vlastníckych hraníc stavu právneho - pôvodných hraníc E KN parc. č. XXXX je jednoznačné,
že geodet nesprávne identifikoval hranice tvoriace vykúpený diel podľa geometrického plánu č. XXX-

XXXXXX/XX zo dňa 16.4.1976 a z toho dôvodu časť novovytvorenej parc. č. XXXX/X polohovo
obsahovala aj časť spomínaného vykúpeného dielu.“ Z vyššie uvedených záverov katastra je zrejmé,
že evidencia duplicity, ktorá je predmetom tohto sporu vznikla vo vzťahu k X. Q. (dedičom) na základe
nesprávneho zamerania na základe Geometrického plánu č. XX/XXXX a vo vzťahu k žalovanému v
V. rade na základe nesprávneho zamerania na základe Geometrického plánu č. 63/2003, ale najmä

skutočnosti,žežalovanývV.radevminulostinadobúdalVykúpenúvýmerunazákladeDarovacejzmluvy
od nevlastníka. V. Právny stav Podľa § 137 písm. c) CSP platí: „Žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo“ Podľa § 36a ods. 2
zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam

(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov platí: „Ak je na vykonanie záznamu predložené súdne
rozhodnutie, ktoré je záväzné pre osobu zapísanú v katastri a priamo sa dotýka jej práva k nehnuteľnosti,
okresný úrad vykoná záznam vyznačením 8 stavu pred právnym úkonom, dobrovoľnou dražbou alebo
inou právnou skutočnosťou, ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu, neplatnosti dobrovoľnej
dražby alebo inej právnej skutočnosti“ Zo ZSP 4/2003 strana 103 vyplýva, že žalobca má naliehavý

právny záujem na určení, že je vlastníkom nehnuteľnosti vždy vtedy, ak žalovaný je zapísaný v katastri
nehnuteľností ako jej vlastník, lebo rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu
v katastri nehnuteľností. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR, pod sp. zn. 2 Cdo 163/2005, vyplýva, že
okolnosť, že je ako vlastník určitej nehnuteľnosti, ktorá nie je predmetom spoluvlastníctva, v katastri
nehnuteľností popri žalobcovi zapísaný aj žalovaný (duplicitný zápis), odôvodňuje vždy naliehavý právny

záujem žalobcu na určení, že je vlastníkom takej nehnuteľnosti. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu
SR zo dňa 31.01.2011, pod sp. zn. 5 M Cdo 1/2010 platí, že žaloba o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti musí smerovať voči všetkým, ktorí sú ako vlastníci zapísaní v katastri nehnuteľností.
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2018, pod sp. zn. 6 Cdo 15/2017, R 31/2019 platí:
„Ak je nehnuteľnosť v katastri nehnuteľností vedená duplicitne ako vlastníctvo žalobcu aj žalovaného,

má žalobca naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, resp. § 137
písm. c/ Civilného sporového poriadku) na negatívnom určení, že žalovaný nie je vlastníkom tejto
nehnuteľnosti.“ Podstatou určovacej žaloby je eliminovať stav ohrozenia právneho postavenia žalobcu a
vniesť istotu do neistých právnych vzťahov, ak k odpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak. Žalobca
má za to, že Pozemok, resp. Duplicitný pozemok, ktoré sú predmetom tohto konania, nadobudol v

minulosti podnik Železničné staviteľstvo BA na základe nadobúdacieho titulu - riadne uzavretej Kúpnej
zmluvy, s ktorou právny poriadok spájal toho času prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
Následne žalobca nadobudol vlastnícke právo z titulu výsledku procesu privatizácie, teda že je riadnym
a nespochybniteľným vlastníkom Duplicitnému pozemku. B. K duplicite so žalovaným v V. rade Ako
žalobca uviedol v časti A. tohto článku, tak on a podnik Železničné staviteľstvo BA disponujú platnými

nadobúdacími titulmi k Duplicitnému pozemku. K uzavretiu Darovacej zmluvy Pôvodnou vlastníčkou
žalobca poukazuje na zásadu „nemo plus iuris“, teda nikto nemôže previesť viac práv ako sám má.
Žalobca má za preukázané, že na základe Kúpnej zmluvy previedla Pôvodná vlastníčka z Pôvodnej
parcely Vykúpenú výmeru 1722 m2 na podnik Železničné staviteľstvo BA. Z uvedeného dôvodu nemohlaplatne uzavrieť Darovaciu zmluvu k Pôvodnej parcele v jej pôvodnej výmere, ale už len v zostatkovej
výmere 16667 m2, tak ako sa to konštatuje v dôkazoch žaloby. S ohľadom na skutočnosti uvedené v tejto
žalobe má žalobca za to, že podnik Železničné staviteľstvo BA a následne žalobca v minulosti riadne

a na základe platných právnych úkonov nadobudli vlastnícke právo Duplicitnému pozemku. Na základe
vyššie uvedených skutočností záverom konštatujeme nasledovné: i. žalobca vyššie v tejto žalobe
preukázal,žeDuplicitnýpozemokvminulostiriadnenadobudol,atonazákladeplatnéhonadobúdacieho
titulu; ii. duplicitné vlastníctvo Duplicitnému pozemku je vo vzťahu k Dedičom alokované na základe
nesprávneho geodetického zamerania; iii. duplicitné vlastníctvo Duplicitnému pozemku je vo vzťahu k

žalovanému v V. rade alokované na základe nesprávneho geodetického zamerania, pričom je zrejmé,
že jeho nadobúdaciemu titulu nemožno priznať súdnu ochranu, pretože ho nadobúdal od nevlastníka.

3. Žalovaní 1/ a 2/ v spoločnom vyjadrení (č. l. 71-72) nárok žalobcu uznali a prejavili záujem na
nesporovom riešení veci.

4. Žalovaný 3/ vo vyjadrení (č. l. 83) nárok žalobcu uznal.

5. Žalovaná 4/ vo vyjadrení (č. l. 89) nárok žalobcu uznala.

6. Žalovaný 5/ nárok neuznal, svoje vlastnícke právo odvodzoval od darovacej zmluvy z 29. júna 1988.

7. Žalobca vo vyjadrení (č. l. 103-105) k vyjadreniam žalovaných (body 3. - 6.) zotrval na uplatnenom
nároku.

8. Žalovaná 4/ vo vyjadrení (č. l. 127) uviedla, že so žalobcom došlo k dohode.

9.Súdvsporenariadilpojednávaniena31.októbra2025(č.l.150-152),naktorésadostavilizástupcovia
žalobcu, žalovaných 1/ a 2/; a žalovaný 5/.

10. Zástupca žalobcu predložil zmluvy - dohody o urovnaní uzatvorené medzi žalobcom a žalovanou

2/ (č. l. 132-136), žalobcom a žalovaným 3/ (č. l. 142-148) a žalobcom a žalovanou 4/ (č. l. 137-141);
z ktorých vyplýva dohoda v intenciách žalobného návrhu s tým, že na dohodách sa t. č. nenachádza
podpis žalobcu, keďže tieto sa súčasne nachádzajú v sídle žalobcu za účelom ich podpisu.

11. Zástupca žalobcu následne v nadväznosti na rokovanie strán pred začatím pojednávania navrhol

schváliť zmier z znení: Žalobca je výlučným vlastníkom parc. reg. D. parc. č. XXXX/XX druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 654 m2 evidovanom OU Senec, katastrálnym odborom na LV
č. XXX pre okrese W., obec W., katastrálne územie W.. S ohľadom na uzatvorený zmier ďalej navrhol,
aby žiadna zo strán nemala nárok na náhradu trov konania.

12. Zástupca žalovaných 1/ a 2/ uviedol, cit.: S poukazom na žalobcom predložené listinné dôkazy,
žalovaná 1/ a 2/ už v prvom písomnom vyjadrení uviedli, že navrhujú zmierlivé vysporiadanie veci, a teda
s navrhnutým súdnym zmierom súhlasíme a navrhujeme súdu, aby ho schválil tak, ako ho predniesol
žalobca na dnešnom pojednávaní.

13. Zástupca žalovaného 5/ uviedol: So súdnym zmierom súhlasíme, vzhľadom na predložené dôkazy.

14. Súd vzhľadom na obsah vyjadrenia žalovaného 3/ k žalobe (bod 3.) a vzhľadom na obsah dohody
o urovnaní uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 3/ (č. l. 142-148), prezumoval súhlas a návrh na
schválenie predloženej dohody žalovaným 3/.

15. Rovnako, vzhľadom na obsah vyjadrenia žalovanej 4/ k žalobe (bod 5.), na obsah podania žalovanej
4/ (bod 8.) a vzhľadom na obsah dohody o urovnaní uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou 4/ (č. l.
137-141), prezumoval súhlas a návrh na schválenie predloženej dohody žalovanou 4/.

16. Podľa § 148 ods. 1 Civilného sporového poriadku, žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O
uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť.17. Podľa § 148 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje;
neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

18. Súd posúdil predložený návrh zmieru, pričom mal za to, že tento nie je v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, preto zmier postupom podľa § 148 ods. 2 Civilného sporového poriadku
schválil.

19. O trovách konania súd nerozhodoval, nakoľko náhrada trov konania je obsiahnutá v zmieri.

20. O vrátení súdneho poplatku postupom podľa § 11 ods. 7 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 357 Civilného sporového poriadku a contrario).