Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. december 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/210/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125208549
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Korbašová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:3125208549.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy
Korbašovej, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Róberta Bebčáka, vo veci starostlivosti
o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce,sociálnychvecíarodinyNovéMestonadVáhom,dieťarodičov:matkaC.D.A.,nar.XX.XX.XXXX,
trvale bytom E. XXX a otec E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XXXX/X, H. C. H. A., zastúpený:

JUDr. Zuzana Loffayová, advokátka so sídlom Beckovská Vieska 623, Kočovce, v konaní o návrhu otca
na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k.
77P/105/2025-16 zo dňa 22. augusta 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 77P/105/2025-16 zo dňa 22. augusta 2025 vo výroku
I. o nariadení neodkladného opatrenia v časti úpravy styku matky s maloletým m e n í tak,
že matka j e o p r á v n e n á stretávať sa s maloletým A., nar. XX.XX.XXXX každý nepárny týždeň

v kalendárnom roku v sobotu a v nedeľu v čase od 14:00 hod. do 17:00 hod. bez prítomnosti iných
plnoletých osôb. Matka si maloletého vyzdvihne v mieste bydliska otca, kde maloletého po ukončení
styku otcovi odovzdá.
Otec j e p o v i n n ý maloleté dieťa na styk s matkou riadne pripraviť a styk matky s maloletým umožniť.
Rodičia s ú p o v i n n í v prípade, ak sa styk nebude môcť len zo závažných dôvodov uskutočniť,

oznámiť si navzájom túto skutočnosť najneskôr 24 hodín pred začiatkom styku, inak bezprostredne po
vzniku prekážky styku.

Matka j e o p r á v n e n á kontaktovať maloletého telefonicky za účelom realizácie hovorov, resp.
videohovorov a to každý pondelok, štvrtok a nedeľu od 19:00 hod. do 19:30 hod. Otec j e p o v i n
n ý telefonický kontakt maloletého s matkou umožniť.

Uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 77P/105/2025-16 zo dňa 22. augusta 2025 vo výroku I.
o nariadení neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti matke prispievať na výživu maloletého
sumou 70 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca a vo výroku II. p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým uznesením vo výroku I. nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým uložil matke povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 70 eur

mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca; dočasne upravil styk matky s maloletým tak,
že matka je oprávnená maloletého kontaktovať výhradne telefonicky za účelom realizácie hovorov, resp.
videohovorov a to každý pondelok, štvrtok a nedeľu od 19:00 hod. do 19:30 hod.; výrokom II. určil, že
neodkladné opatrenie bude trvať len do právoplatného skončenia konania vo veci samej; výrokom III.
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Okresný súd citujúc § 325 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení

neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), § 360 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), § 366 CMP mal osvedčené, že manželstvorodičov maloletého bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k.
NM-3P/27/2015-60 zo dňa 27.09.2016, ktorým bola okrem iného schválená rodičovská dohoda, ktorou
bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na maloletého

výživným vo výške 180 eur mesačne. Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k.
77PPOm/4/2025-37 zo dňa 22.07.2025 bol maloletý dočasne zverený do starostlivosti otca, a to
najdlhšie na dobu 6 mesiacov. Okresný súd ďalej konštatoval, že nevyhnutné mesačné výdavky
maloletého na stravu sú vo výške 250 eur, na bývanie vo výške cca 61 eur, na školské potreby 15 eur,
oblečenie + obuv vo výške 50 eur. Otcovi vznikajú náklady na splátky úverov vo výške 166 eur mesačne

a 211 eur mesačne, ako i náklady na pohonné hmoty vo výške 120 eur mesačne. Otec má príjem z
podnikateľskej činnosti, podľa daňového priznania za rok 2024 dosiahol čiastkový základ dane vo výške
6.956 eur, za mesiac december 2024 až apríl 2025 dosiahol otec priemerný hrubý príjem vo výške 3.056
eur. Matka žije v spoločnej domácnosti s partnerom, s ktorým má maloleté dieťa. Matka dosahovala
príjem vo výške cca 1.000 eur mesačne ako materské, od mája 2025 poberá rodičovský príspevok vo
výške 482 eur mesačne a prídavky na 2 maloleté deti vo výške 120 eur mesačne. Partner matky je

invalidný dôchodca s príjmom cca 600 eur mesačne. Matka uviedla mesačné výdavky na bývanie vo
výške45eurzaelektriku,66eurzaplyn,výdavkynahypotékuvovýške477eur.Pozohľadnenívýdavkov
na strane maloletého dieťaťa, ako aj príjmových a výdavkových pomerov oboch rodičov, okresný súd
uložil matke povinnosť prispievať na maloletého výživným vo výške 70 eur mesačne, pričom zároveň
poukázal na to, že ide o rozhodovanie v štádiu neodkladného opatrenia, teda o výživnom v nevyhnutnej

výške, ktoré kryje len nevyhnutné výdavky maloletého dieťaťa.

3. Pokiaľ ide o úpravu styku matky s maloletým, okresný súd po zohľadnení skutočností na strane
maloletého, ktoré viedli k vydaniu uznesenia č.k. 77PPOm/4/2025-37 zo dňa 22.07.2025 uviedol,
že je vhodné a v záujme maloletého, aby styk maloletého s matkou toho času prebiehal iba v

rámci telefonických hovorov, prípadne videohovorov. Je v záujme maloletého, aby sa zastabilizoval
v domácnosti otca. Prihliadol aj na stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý navrhol v rámci dočasnej
úpravy styku matky s maloletým iba styk prostredníctvom hovorov, resp. videohovorov. Poukázal
na to, že dňa 20.08.2025 bolo okresnému súdu zo strany kolízneho opatrovníka oznámené, že z
dôvodu rodinnej situácie maloletého budú na základe plánu sociálnej práce s maloletým dieťaťom a

jeho rodičmi vykonávané opatrenia sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately. Na pláne sociálnej
práce s maloletým dieťaťom a jeho rodinou je nevyhnutná participácia rodičov, školy a detskej
lekárky. V súčinnosti s kurátorkou bolo naplánované spoločné stretnutie rodičov a maloletého na
01.09.2025 o 14:00 hod. za prítomnosti kolízneho opatrovníka a kurátora pre deti. Okresný súd
poukázal na skutočnosť, že uznesením č.k. 77P/107/2025 zo dňa 28.07.2025 začal konanie o nariadení

neodkladného opatrenia - nariadení výchovného opatrenia podľa § 37 ods. 2 písm. d) zákona č. 36/2005
Z.z. o rodine v znení neskorších a predpisov za účelom obnovenia vzťahov v rodine, pričom toho času
zisťuje možnosti a podmienky realizácie uvedeného výchovného opatrenia v rámci Centra pre deti a
rodiny Myjava, pracovisko Nové Mesto nad Váhom. Uviedol aj to, že maloletý v rámci pohovoru na
úrade vykonanom v konaní vedenom pod sp.zn. 77PPOm/4/2025 prejavil názor, že by sa chcel s matkou

kontaktovať telefonicky, ako aj osobne, pričom otec v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nevylúčil osobný kontakt maloletého s matkou, tento by sa mal však podľa jeho názoru realizovať bez
prítomnosti partnera matky. Okresný súd konštatoval, že stretnutia maloletého s matkou je potrebné
realizovať bez prítomnosti partnera matky, pričom v konaní bolo osvedčené, že medzi partnerom matky
a maloletým došlo k fyzickému stretu, dokonca existuje dôvodné podozrenie o fyzickom násilí partnera

matky voči maloletému, ktoré bolo osvedčené fotografiami. Vo veci bolo podané trestné oznámenie,
do ukončenia trestného konania v uvedenej veci nie je styk matky s maloletým za prítomnosti partnera
matky vhodné realizovať.

4.Protiuzneseniusúduprvejinštanciepodalaodvolaniematka,ktoráuviedla,žeokresnýsúddostatočne

nezohľadnil jej aktuálnu situáciu. Je finančne odkázaná výlučne na rodičovský príspevok vo výške 482
eur a prídavok na dieťa vo výške 60 eur. Zároveň zabezpečuje starostlivosť o 11-mesačné dieťa, ktoré
je výživou závislé výlučne od nej (dojčené), preto nemôže pracovať. Jej pravidelné mesačné výdavky
sú vo výške 987,50 eur, výrazne prevyšujú jej príjem (splátka hypoték 150 eur + 266 eur, splátka
spotrebného úveru 108 eur, platba za vodu 30 eur, plyn 66 eur, elektrika 45 eur, smeti 12,50 eur,

poistenie auta 10 eur, strava 300 eur). Je nútená si na základné životné potreby požičiavať, preto nie
je schopná platiť výšku výživného určeného okresným súdom. Zároveň uviedla, že nevidí dôvod, pre
ktorý by mal byť obmedzený jej osobný styk s maloletým, pretože voči maloletému sa nikdy nesprávala
násilne, nejestvujú relevantné dôkazy o tomu, že by bola rizikom pre maloletého. Mala za to, že okresnýsúd nedostatočne odôvodnil svoj závažný zásah do jej práv. Na otca maloletého je podané trestné
oznámenie za týranie jej osoby, ako zverenej a blízkej osoby, pričom toto týranie na psychickej úrovni
stále pretrváva. Je vyslovene nevhodné, aby otec zabezpečoval osobnú starostlivosť o maloletého.

Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie okresného súdu tak, že jej uloží povinnosť
prispievať na výživu maloletého v minimálnej výške a upraví jej styk s maloletým tak, že bude oprávnená
stretávať sa s maloletým každý deň, tak ako bol doteraz zvyknutý, vrátane jesenných prázdnin a
vianočných sviatkov podľa platného rozsudku.

5. Kolízny opatrovník k odvolaniu matky uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie
a navrhuje odvolanie matky zamietnuť.

6. Otec vo svojom vyjadrení navrhol napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdiť ako vecne správne.
Uviedol, že v čase, keď starostlivosť o maloletého zabezpečovala matka, nemal na neho žiaden vplyv,
nemal s ním žiaden kontakt. Situácia vyústila až do útekov maloletého z domu, k bitke maloletého

partnerom matky. Maloletý nikdy nemal s partnerom matky dobrý vzťah, avšak matka uprednostnila
tento vzťah pred maloletým. Pre maloletého predstavuje partner matky, s ktorý matka žije v spoločnej
domácnosti, vysoké riziko ohrozenia. Ďalej otec poznamenal, že matka napriek tomu, že jej bola
napadnutým uznesením uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 70 eur mesačne,
uhrádza iba sumu 5 eur mesačne.

7. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d) CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez ohľadu na

rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné
vo výroku I. vo vzťahu k úprave styku matky s maloletým zmeniť podľa § 388 CSP v spojení s § 2 ods.
1 CMP, vo výroku I. vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti matky k maloletému dieťaťu a vo výroku
II. ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP potvrdiť.
8. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9.Podľa§387ods.1,2CSP,odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
11. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.
13. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
15. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

16. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
17. Podľa čl. 5 zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa

zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťazásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových

väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na
zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

18. Podľa čl. 24 ods. 2, 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať

do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

19. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím inštitútom i v civilnom mimosporovom procese a jeho
zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť zväčša dočasnou, alebo provizórnou
úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, ako aj
po ňom nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti a zjednodušenia

nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia
má väčšinou predbežný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd
zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, pri relevantných skutočnostiach, z ktorých
súd vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, postačuje ich osvedčenie (tzn.
stav vysokej miery pravdepodobnosti) z dostupných dôkazných prostriedkov. Pripomína odvolací súd,

že mieru pravdepodobnosti, s akou sú uvedené údaje pravdivé, pritom súd vyhodnocuje vzhľadom
na individuálne okolnosti návrhu. Pod potrebou neodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie
taký stav vzťahov účastníkov, pri ktorom aktívna korekcia zo strany súdu neznesie odklad. Úpravou
neodkladných opatrení je totiž umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, kedy je potrebný
okamžitý zásah súdu.

20. Odvolací súd všeobecne k rodinnoprávnej problematike a k svojmu rozhodnutiu vo vzťahu k úprave
styku matky s maloletým považuje za podstatné uviesť, že v súčasnosti existuje široká zhoda – a to aj
v medzinárodnom práve – na podpore myšlienky, že pri rozhodovaní príslušných orgánov verejnej moci
týkajúcom sa detí, musí byť ich najlepší záujem prvoradým hľadiskom rozhodovania, z ktorého princípu

posudzovanej veci potom odvolací súd vychádzal. Uvedené potvrdzuje v priestore Európskej únie napr.
aj Charta základných práv Európskej únie, v ktorej podľa čl. 24 ods. 2 „pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa“. Kontakt rodičov s ich maloletým dieťaťom je takým významným
činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa, ktorý sa zákonodarca rozhodol riešiť právnou úpravou

styku rodičov s ich maloletými deťmi; považuje ho za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práva práv
dieťaťa upravených v zákone o rodine. Zákon zasahuje do úpravy styku rodičov s dieťaťom len v
špecifických, neštandardných situáciách, a to najmä v prípadoch, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu
nežijú; ide najmä o prípad rozvodu manželov s maloletými deťmi. Právna úprava v § 25 ods. 1 zákona o
rodine pripúšťa, že rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom, zákon tak preferuje

dohodu rodičov o úprave styku s maloletým dieťaťom. Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone
rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa.
21.Právonastykrodičasmaloletýmdieťaťomvyplývazčl.41ods.4ÚstavySlovenskejrepubliky,aleajz
Dohovoru o právach dieťaťa, kde v čl. 7 je upravené ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na
ich starostlivosť. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú aj do judikatúry Európskeho

súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval: „je v záujme dieťaťa aby udržiavalo rodinné zväzky
s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich rodičov (Gorgula vs. Nemecko - č. 744969/01),
dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje
city skutočne slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča.“ (Hansenová vs.
Turecko - č. 36141/97).

22. Výnimkou zo všeobecných pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je
prípad, kedy záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasné stretávanie s jedným z rodičov obmedzené
alebo úplne zakázané. Ide však o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a
povinností, ktorý môže byť odôvodnený okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto musia byť natoľko závažné,
že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Súd musí vždy prihliadať na

najlepší záujem dieťaťa, predovšetkým na jeho zdravý psychický a fyzický vývoj, a teda zabezpečenie
jeho riadnej výchovy. Záujem dieťaťa však nie je možné stotožniť so subjektívnymi predstavami rodičov
o realizácii svojho výchovného pôsobenia. Styk rodiča s maloletým dieťaťom má zabrániť tomu, aby
maloleté dieťa neprimerane silne pociťovalo absenciu rodiča, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti,ako aj tomu, aby rodič nestratil akýkoľvek kontakt a dosah na výchovné pôsobenie na dieťa, pokiaľ nie
je tohto práva pozbavený, obmedzený alebo toto právo nemá pozastavené.
23. Po vykonaní odvolacieho prieskumu vo vzťahu k odvolaniu matky odvolací súd konštatuje – so

zreteľom na odôvodnenie napadnutého uznesenia –, že okresný súd pri rozhodovaní o rozsahu jej
styku s maloletým zohľadnil potrebu stabilizácie maloletého v domácnosti otca, odporúčanie kolízneho
opatrovníka, ako aj skutočnosť, že kontakt matky s maloletým možno zabezpečiť v rámci opatrení
realizovaných kolíznym opatrovníkom alebo v rámci výchovného opatrenia, o ktorého nariadení okresný
súd uvažuje. Okresný súd zároveň pripustil, že styk môže prebiehať aj nad rámec neodkladného

opatrenia, avšak výlučne bez prítomnosti partnera matky. Mal totiž za osvedčené, že medzi partnerom
matky a maloletým došlo k fyzickému stretu a existuje dôvodné podozrenie z fyzického násilia zo strany
partnera matky, podporené fotografiami a skutočnosťou, že vo veci bolo podané trestné oznámenie.
Odvolací súd sa stotožňuje s tým, že táto okolnosť odôvodňuje zvýšenú opatrnosť pri realizácii styku
matky s maloletým, najmä pokiaľ ide o prítomnosť jej partnera a miesto stretnutí. Za rozhodujúce však
považuje, že z obsahu spisu nevyplýva, že by samotná matka predstavovala pre maloletého riziko takej

intenzity, ktoré by odôvodňovalo úplné vylúčenie osobného kontaktu alebo jeho obmedzenie iba na
telefonický či videokontakt – najmä ak okresný súd sám pripúšťa možnosť osobného styku na základe
dohody.

24. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že právo maloletého dieťaťa na udržiavanie pravidelného

osobného styku s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti, patrí medzi základné zložky
rodičovskej starostlivosti a je súčasťou jeho práva na rodinný život. Výnimočné obmedzenie tohto práva
až na čisto dištančnú formu styku prichádza do úvahy len tam, kde osobný kontakt dieťaťa s rodičom
preukázateľne ohrozuje jeho zdravie, vývoj alebo bezpečie, prípadne kde existuje závažné a aktuálne
riziko, ktoré nemožno primeranými opatreniami eliminovať. Takáto situácia v preskúmavanej veci podľa

odvolacieho súdu osvedčená nebola. Je nesporné, že maloletý bol nedávno premiestnený z domácnosti
matky do domácnosti otca a že je potrebné, aby sa v novom prostredí stabilizoval. Táto okolnosť
sama osebe však neodôvodňuje prerušenie osobného kontaktu s matkou len na neurčitú budúcnosť.
Práve naopak, v období zmeny výchovného prostredia je z hľadiska emočnej istoty maloletého
dieťaťa významné, aby väzba na oboch rodičov zostala zachovaná, samozrejme za podmienok, ktoré

minimalizujú riziká, na ktoré okresný súd správne poukázal (najmä možný negatívny vplyv partnera
matky). Odvolací súd nespochybňuje záver, že dôvody na obmedzenie styku existujú, ich intenzita
však neodôvodňuje tak prísnu formu zásahu, akú zvolil okresný súd, keď styk matky s maloletým
obmedzil výlučne na telefonické a video hovory, nakoľko takáto úprava styku by mohla viesť k oslabeniu,
resp. deformácii vzťahu maloletého k matke, čo nie je v jeho záujme. S prihliadnutím na prebiehajúce

opatrenia sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately, plán sociálnej práce s maloletým dieťaťom a jeho
rodičmi a už naplánované spoločné stretnutie rodičov a maloletého za účasti kolízneho opatrovníka a
kurátora, považuje odvolací súd za primerané, aby osobný styk matky s maloletým prebiehal za jasne
vymedzených podmienok - bez prítomnosti iných plnoletých osôb; v pravidelných intervaloch, aby bol
zabezpečený stabilný a predvídateľný režim pre maloletého; v rozsahu, ktorý nezasiahne do potrebnej

stabilizáciemaloletéhovdomácnostiotca,alezároveňumožníreálnyosobnýkontaktmatkysmaloletým.
25. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené považuje za zodpovedajúce najlepšiemu záujmu
maloletého, aby bol styk matky s maloletým upravený v rozsahu každý nepárny týždeň v kalendárnom
roku v sobotu a v nedeľu od 14:00 hod. do 17:00 hod., pričom miestom odovzdania a prevzatia
maloletého bude bydlisko otca a styk sa bude realizovať bez prítomnosti iných dospelých osôb. Súčasne

považujeodvolacísúdzavhodnézachovaťajmožnosťpravidelnýchtelefonických,resp.videokontaktov
matky s maloletým v rozsahu určenom okresným súdom, keďže tieto formy komunikácie môžu dopĺňať
osobný styk a prispieť k udržiavaniu kontaktu matky s maloletým. Podľa názoru odvolacieho súdu
takto nastavená dočasná úprava styku maloletého s matkou rešpektuje potrebu ochrany maloletého
pred možným negatívnym vplyvom partnera matky, zachováva stabilitu jeho aktuálneho výchovného

prostredia u otca, zároveň však neprimerane nezasahuje do jeho práva na osobný kontakt s matkou
a umožňuje, aby sa ich vzťah prirodzene rozvíjal aj počas trvania konania vo veci samej. Zdôrazňuje
odvolací súd, že neodkladným opatrením sa má zabezpečiť len prvotná úprava styku v takom rozsahu, o
ktorom je predpoklad, že v dôsledku absencie možnosti vykonať dokazovanie potrebné na posúdenie
vyváženosti požiadavky rodiča sozáujmommaloletéhodieťaťa,budekuprospechumaloletéhodieťaťa.

26. Pokiaľ ide o odvolanie matky smerujúce proti výroku o výživnom, odvolací súd zvýrazňuje, že plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú
schopné samé sa živiť. Pri určení výšky výživného súd vychádza z premisy, že obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Zákonná vyživovaciapovinnosť oboch rodičov neznamená však mechanickú rovnosť. Deti majú právo podieľať sa na životnej
úrovni svojich rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť

prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej
starostlivosti a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho
výživu výživným, ktoré určí súd. Od určenia výživného v rozhodnutí vo veci samej (vydanom po riadnom
a úplnom dokazovaní), je ale treba odlišovať rozhodnutie súdu o výživnom formou neodkladného
opatrenia v zmysle § 366 CMP, ktoré rozhodnutie musí byť vydané v skrátenom konaní, bez podrobného

zisťovania pomerov účastníkov konania. Odvolací súd predovšetkým pripomína, že dokazovanie
v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom
konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na
rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom stranami označených (resp.
v nesporových konaniach aj súdom obstaraných) dôkazov v krátkych lehotách zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní

súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom
dokazovaní, súd môže rozhodnúť aj bez výsluchu, či vyjadrenia účastníkov, a bez pojednávania (§ 329
ods. 1 CSP). Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom
na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Z charakteru neodkladného opatrenia
vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa

tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi a tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú
úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nesmie vytvoriť nenávratný stav a nesmie
sa neprimeraným spôsobom zasahovať do právnych vzťahov medzi účastníkmi. V konaní o určenie
výživného na maloleté dieťa môže súd uložiť rodičovi, aby platil výživné v nevyhnutnej miere (§ 366
CMP). Toto opatrenie môže nariadiť súd vtedy, ak má osvedčené, že rodič si voči maloletému dieťaťu

neplní vyživovaciu povinnosť, pričom sa vyžaduje aj osvedčenie schopností a možností povinného platiť
výživné.

27. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 366 CMP, ktorým súd povinnému
rodičovi nariadi platiť výživné v nevyhnutnej miere, je existencia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu

podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, ktorú si povinný rodič napriek svojím pomerom v dostatočnom
rozsahu či vôbec neplní, a zároveň procesný základ spočívajúci v potrebe okamžitej úpravy pomerov
podľa § 325 ods. 1 CSP. V zmysle daného ustanovenia výživné v nevyhnutnej miere je určené len na
uspokojovanie základných životných potrieb maloletého dieťaťa. Nariadenie neodkladného opatrenia
podľa § 366 CMP prichádza do úvahy vtedy, ak je ohrozená výživa maloletého dieťaťa. Pri rozhodovaní

ourčenívýživnéhonamaloletédieťaneodkladnýmopatrenímtrebavychádzaťzindividuálnychokolností
každého prípadu tak, aby dieťa malo dočasne zabezpečené základné potreby ako je strava, zdravotná
starostlivosť, ošatenie, bývanie.
28. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade boli naplnené
podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia na uloženie povinnosti matke platiť na

maloleté dieťa výživné v sume 70 eur mesačne. Zo zistení okresného súdu vyplýva, že maloletý bol
neodkladným opatrením, Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 77PPOm/4/2025-37 zo dňa 22. júla
2025, dočasne zverený do starostlivosti otca a jeho nevyhnutné mesačné náklady boli okresným súdom
ustálené najmenej na sumu 376 eur (strava, bývanie, obuv a ošatenie, základné školské výdavky).
Otec popri tom znáša aj ďalšie náklady (PHM, úvery), pričom jeho príjmy z podnikateľskej činnosti

sú v porovnaní s príjmami matky vyššie. Na strane matky bolo osvedčené, že je na rodičovskej
dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 482 eur mesačne a prídavky na dve deti spolu
120 eur. Zároveň žije v spoločnej domácnosti s partnerom, ktorý je invalidný dôchodca s príjmom cca
600 eur mesačne. Pokiaľ matka v odvolaní namietala, že jej mesačné výdavky podstatne prevyšujú
jej príjem, a preto nie je schopná platiť určenú sumu 70 eur, odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosť

rodiča plniť vyživovaciu povinnosť k dieťaťu má podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine prednosť pred jeho
inými finančnými záväzkami. Odvolací súd zároveň uvádza, že výživné určené v sume 70 eur mesačne
zodpovedá výživnému v nevyhnutnom rozsahu, keďže odráža základné potreby maloletého, ako aj
aktuálne možnosti a schopnosti matky v kontexte jej príjmových pomerov.
29. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na

všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je všaknevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie vo

vyvolanom odvolacom konaní odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
30. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo
výrokuI.onariadeníneodkladnéhoopatreniavčastiúpravystykumatkysmaloletýmvzmysle§388CSP
v spojení s § 2 ods. 1 CMP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, vo výroku
I. o nariadení neodkladného opatrenia v časti, ktorým okresný súd uložil matke povinnosť prispievať na

výživu maloletého a vo výroku II. ako vecne správne rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení
s § 2 ods. 1 CMP potvrdil.
31. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 52 CMP, § 2 ods.
1 CMP.
32. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto

vada.

Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSP,dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.