Uznesenie – Neplatnosť právnych úkonov ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/58/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724204918
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6724204918.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej
a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Dušana Kucbela, v spore žalobcov: A: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX/XX, XXX XX D., B: E. B., F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., obaja
žalobcovia právne zastúpení JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, advokátom, so sídlom Vajnorská 20, 831
03 Bratislava, IČO: 31 772 854, proti žalovaným I: H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. X, XXX XX D.,

II: K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, XXX XX D., obaja žalovaní zastúpení JUDr. Michalom
Vlkolínskym, advokátom, so sídlom Námestie SNP 87/8, 960 01 Zvolen, IČO: 37 955 365, v konaní
o určenie neplatnosti výpovede z nájmu, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen,
č. k. 12C/76/2024-75 zo dňa 10.06.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania (výrok II.) z r u š u j e a vec vracia
v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Vo zvyšku (výrok I.) zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením v poradí prvým výrokom zastavil konanie o určenie neplatnosti
výpovede z nájmu, ktorá bola žalobcom doručená z dôvodu hrubého porušenia povinnosti z nájmu bytu
tým, že nebolo zaplatené nájomné za dlhší čas ako tri mesiace.

2. Okresný súd aplikujúc ust. § 145 CSP konanie zastavil v dôsledku späťvzatia žaloby, ku ktorému
došlo na pojednávaní dňa 10. júna 2025.

3. Následne v poradí druhým výrokom rozhodol okresný súd o náhrade trov konania tak, že žalobcom
uložil povinnosť zaplatiť žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 100 % aplikujúc ust. § 256 CSP.
Okresný súd v tomto smere rozhodnutie odôvodnil tým, že skúmal po späťvzatí žaloby dôvodnosť

podanej žaloby pre rozhodnutie o trovách konania. Žaloba nebola podľa okresného súdu dôvodná,
a to z toho dôvodu, že súdu z úradnej povinnosti vyplynula povinnosť skúmať absolútnu neplatnosť
nájomnej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Následne okresný súd zistil, že nájomná zmluva
uzavretá medzi stranami sporu zo dňa 05.06.2018 bola antedatovaná, v dôsledku čoho súd konštatoval
jejabsolútnuneplatnosť.Tým,žeuvedenánájomnázmluvajeabsolútneneplatná,okresnýsúdnásledne
vyvodil, že neprichádza do úvahy dôvod skúmať hrubé porušenie povinnosti ako dôvod výpovede

z nájmu bytu. Okresný súd neprijal tvrdenie právneho zástupcu žalobcov, že ak je zmluva neplatná, tak
aj výpoveď je neplatná, nakoľko v petite žaloby bol konštatovaný dôvod neplatnosti „hrubé porušenie
povinnosti z nájmu, nezaplatenie nájomného za dlhší čas ako tri mesiace“.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia v zákonnej lehote odvolanie, a to proti výroku,
ktorým súd rozhodol o ich povinnosti zaplatiť žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Žalobcovia považujú uznesenie okresného súdu v jeho II. výroku za vecne nesprávne, ktoré vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nesprávne zisteného skutkového stavu veci. Okresný súdmal podľa nich vzhľadom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa vo veci rozhodovania
o náhrade trov konania aplikovať ust. § 257 CSP, preto navrhli, aby odvolací súd výrok o náhrade
trov konania zmenil tak, že stranám sporu právo na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie

nepriznáva. Vo vzťahu k dôvodom hodným osobitného zreteľa žalobcovia poukázali najmä na tú
skutočnosť, že boli nútení podať žalobu o určenie neplatnosti výpovede z nájmu ako reakciu a obranu
svojich práv z nájmu a práva na užívanie nehnuteľnosti po tom, čo im žalovaní doručili výpoveď
z nájmu dňa 10.10.2024. Podanie žaloby tak zapríčinili práve žalovaní svojim konaním. Naviac, aj
obsah nájomnej zmluvy zo dňa 05.06.2018 so začiatkom nájmu od 01.12.2017 tvorili práve žalovaní

ako prenajímatelia im patriacich nehnuteľností a túto ako zmluvné strany v postavení prenajímateľov aj
podpísali. Ak teda aj okresný súd založil svoje rozhodnutie na tej skutočnosti, že nájomná zmluva bola
antedatovaná, a teda absolútne neplatná, ide podľa nich o dvojstranný právny úkon, ktorý nespôsobuje
len neplatnosť tejto nájomnej zmluvy, ale aj neplatnosť výpovede z nájmu, ako nadväzujúceho právneho
úkonu na túto zmluvu. V tomto smere preto chýbajú v uznesení úvahy okresného súdu, prečo súd
aplikoval ust. § 256 ods. 1 a 2 CSP a v otázke náhrady trov konania takáto aplikácia ustanovení nie

je v odôvodnení uznesenia vysvetlená, v dôsledku čoho ide o rozhodnutie nepreskúmateľné. Okresný
súd nevysvetlil, prečo neuviedol, ako zavinili žalobcovia zastavenie konania a ako zavinili trovy konania,
ktoré by inak neboli vznikli, pričom z napadnutého uznesenia nie je možné ani zistiť, či ide o uloženie
delenej povinnosti žalobcom uhradiť trovy konania žalovaným, alebo o uloženie nedielnej povinnosti
žalobcom uhradiť trovy konania žalovaným.

5. Žalobcovia v odvolaní akcentovali, že celé súdne konanie o určenie neplatnosti výpovede z nájmu
vyvolali žalovaní I. a II. tým, že žalobcom doručili výpoveď zo zmluvy o nájme, čím zapríčinili, že
sa museli brániť podaním žaloby na súd, pričom túto žalobu posúdil predbežne súd ako nedôvodnú
po zistení, že nájomná zmluva je absolútne neplatná. Žalobcovia sa tak dostali do právnej neistoty

aj v otázke oprávneného užívania nehnuteľností na bývanie, pričom žalovaní sa prinajmenšom tiež
zapríčinili o to, že nájomný vzťah z antedatovanej nájomnej zmluvy medzi stranami sporu nevznikol,
pretože boli taktiež účastníkmi tohto dvojstranného právneho úkonu, a teda zapríčinili, že by žalobcovia
neboli v prípade vecného prejednania žaloby úspešní. Považujú za nespravodlivé, aby za takéhoto
stavu, na ktorom sa podieľali aj žalovaní a ktorý vyvolali aj žalovaní doručením výpovede z nájmu

žalobcom, či vypracovaním a podpísaním antedatovanej nájomnej zmluvy boli zaviazaní na úhradu trov
konania len žalobcovia. Je teda zrejmé, že žalovaní zapríčinili svojim konaním podanie žaloby o ručenie
neplatnosti výpovede z nájmu, ktorú doručili žalobcom a taktiež spôsobili neplatnosť nájomnej zmluvy,
ktorej obsah ako vlastníci prenajímanej nehnuteľnosti tvorili a ktorú ako prenajímatelia aj podpísali, a pre
ktorý dôvod by žalobcovia nemohli byť v konaní úspešní. Na záver poukázali na to, že po späťvzatí

žaloby v celom rozsahu na pojednávaní dňa 10.06.2025 navrhli, aby súd nepriznal nikomu trovy konania,
pričom argumentovali tým, že nezavinili neplatnosť nájomnej zmluvy, nakoľko túto zmluvu pripravovala
žalovaná I., pričom s týmto návrhom, ako aj s argumentáciou, ktorá odôvodňovala aplikáciu ust. § 257
CSP a nepriznanie trov žiadnej strane sporu, sa okresný súd vôbec vo svojom rozhodnutí nevysporiadal,
týmto sa nezaoberal a nedal jasnú odpoveď, na základe čoho na uvedenú argumentáciu žalobcov

nepristúpil. Z uvedeného dôvodu majú za to, že zo strany okresného súdu išlo o nesprávny procesný
postup, ktorým im bolo upreté právo na spravodlivý súdny proces, v dôsledku čoho v tomto odvolaní
nemôžu argumentovať proti nesprávnemu rozhodnutiu súdu v otázke trov konania, nakoľko nepoznajú
úvahy súdu, ktoré ho viedli k aplikácii ust. 256 CSP, a prečo súd odmietol vyhovieť ich návrhu, aby
nepriznal právo na náhradu trov stranám sporu s ohľadom na konkrétne skutočnosti, ktorými žalobcovia

tento svoj návrh odôvodňovali. Majú za to, že uloženie im povinnosti zaplatiť náhradu trov žalovaným je
neprimerane tvrdé, a preto navrhujú, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania zmenil tak,
že sa stranám sporu právo na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie nepriznáva.

6. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací a príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle
§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“), včas prejednal podané
odvolanie, rozhodnutie okresného súdu preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie okresného súdu vo výroku

o náhrade trov konania (výrok II.) zrušil a vec vrátil v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
z nasledovných dôvodov:8. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie bola
transformovaná do podoby vyjadrenej v § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo

strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem „procesné zavinenie“ použitý v ust. § 256 CSP, ktoré ustanovenie
aplikoval aj okresný súd, sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za
zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto
zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať
v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie

sa strany sporu a dôsledkom je vznik trov protistrany. Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr.
odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil.
Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť
meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť
nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.

9. Záver súdu o tom, že je splnený predpoklad na náhradu trov, nevylučuje, aby súčasne nedospel
k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ust. § 257 CSP (dôvody hodné osobitného zreteľa).
Súd za daných okolností napriek procesnému zavineniu vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na
náhradu trov konania, pretože sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP.

10. Okresný súd založil svoje rozhodnutie o náhrade trov konania aplikáciou ust. § 256 ods. 1, 2 CSP,
keď mal za to, že „...žalobcovia vzali žalobu späť, pričom žaloba nebola dôvodná...“ s odôvodnením, že
nájomná zmluva, na základe ktorej bola doručená žalobcom výpoveď z nájmu je absolútne neplatná.
Uzavrel teda, že žalobcovia zavinili zastavenie konania, v dôsledku čoho sú povinní znášať trovy
tohto konania. Okresný súd doplnil v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že tvrdenie právneho

zástupcu žalobcov, že „ak je nájomná zmluva neplatná, tak aj výpoveď je neplatná, nemá oporu v petite
žaloby, nakoľko v petite žaloby je konštatovaný dôvod neplatnosti hrubé porušenie povinnosti z nájmu,
nezaplatenie nájomného za dlhší čas ako tri mesiace“.

11. Okresný súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že zastavenie konania zavinili žalobcovia,

nakoľko vzali žalobu späť, a to z dôvodu, že táto nebola dôvodná. K uvedenému záveru dospel
na pojednávaní dňa 10.06.2025 a uvedený záver vyslovil v rámci predbežného právneho posúdenia
vsúlades§181ods.2CSP.Okresnýsúdpoukázalnatúskutočnosť,ženájomnázmluvauzavretámedzi
stranami sporu je absolútne neplatnou a preto nemá dôvod skúmať neplatnosť výpovede. Na základe
tohto predbežného právneho posúdenia vzali žalobcovia žalobu späť a vyslovili názor, aby okresný súd

o náhrade trov konania rozhodol tak, že nikomu trovy konania neprizná. Akcentovali, že neplatnosť
zmluvy nezavinili, nakoľko nájomnú zmluvu, ktorej absolútnu neplatnosť predbežne vyhodnotil okresný
súd v rámci predbežného právneho posúdenia ako neplatnú, pripravovala práve žalovaná I.. Žalovaná
I. však popierala, že by nájomnú zmluvu pripravovala ona a nesúhlasila ani s tým, aby bolo o náhrade
trov konania rozhodnuté tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu. Napriek návrhu právneho

zástupcu žalobcov, aby okresný súd zvážil rozhodnutie o náhrade trov konania tak, že náhradu trov
konania nikomu neprizná, nakoľko žaloba bola dôvodná z dôvodu, že ak je nájomná zmluva podľa
okresného súdu absolútne neplatná, tak je potom neplatná aj výpoveď, voči ktorej sa žalobcovia
bránili v súdnom konaním podaním žaloby o jej neplatnosť, okresný súd k uvedenému nepodal žiadne
vysvetlenie. Vo vzťahu k uvedenej argumentácii okresný súd neposkytol žiadne argumenty, neuviedol

žiadne úvahy, na základe ktorých nepovažoval návrh žalobcov na aplikáciu ust. § 257 CSP za dôvodnú.
Tvrdenie okresného súdu, že: „ak je zmluva neplatná, tak aj výpoveď je neplatná, nemá oporu v petite
žaloby, nakoľko v petite žaloby je konštatovaný dôvod neplatnosti hrubé porušenie povinnosti z nájmu“,
je zmätočné a vzájomne si odporujúce, ak spochybňuje dôvodnosť záveru o tom, že žaloba nebola
dôvodná. Ak aj okresný súd konštatoval, že nájomná zmluva uzavretá medzi stranami sporu je absolútne

neplatnou, v takom prípade medzi stranami sporu nevznikol nájomný vzťah, na základe ktorého by
boli žalovaní oprávnení doručiť žalobcom výpoveď z nájmu. Predmetom konania však nebolo konanie
o platnosť či neplatnosť nájomnej zmluvy, ale predmetom konania bola z uvedeného nájomného vzťahu
vyplývajúca výpoveď doručená žalobcom zo strany žalovaných. Nebolo tiež sporné, že nájomná zmluva
ako dvojstranný právny úkon bola podpísaná tak žalobcami, ako aj žalovanými, a teda hlavnou a jedinou

príčinou, pre ktorú nemohla byť žaloba podľa okresného súdu dôvodnou, bola práve uvedená nájomná
zmluva uzavretá oboma stranami sporu, pričom zavinenie nie je možné interpretovať v doslovnom
jazykovom zmysle, ale práve vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany
sporu, v tomto prípade oboch strán. Naviac, ak aj ust. § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásadyzodpovednosti za výsledok a súd neprizná náhradu trov konania, ak sú dané dôvody hodné osobitného
zreteľalencelkomvýnimočne,neznamenáto,žebymalsúdrezignovaťnaargumentáciu,prečovkonaní
takéto dôvody hodné osobitného zreteľa nevzhliadol. Okresný súd sa však argumentáciou žalobcov

vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade trov konania nezaoberal, nedal odpoveď, prečo neprijal návrh
žalobcov na rozhodnutie o tom, že žiadnej zo strán sporu náhrada trov konania nebude priznaná, ktorým
procesným postupom znemožnil žalobcom, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere,
žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýprocesauvedenýnedostatoknemožnonapraviťvkonanípred
odvolacím súdom. Na účely moderácie nie je rozhodujúce, na základe akej zásady boli trovy uložené

a ktorá strana ich má nahradiť; moderovať možno aj trovy zastaveného konania. Nie je možné, aby súd
dospel k vnútornému presvedčeniu, že nie je potrebné aplikovať ust. § 257 bez toho, aby poskytol vo
vzťahu k uvedenému záveru argumenty, a teda aby umožnil vytvoriť procesný priestor stranám sporu
vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu či nepoužitiu tohto ustanovenia. Existenciu dôvodov
hodných osobitného zreteľa musí súd vo svojom rozhodnutí riadne a presvedčivo odôvodniť. Právo
na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia aj v tomto patrí medzi základné zásady spravodlivého

súdneho procesu, čo jednoznačne vyplýva aj z ustálenej judikatúry ESĽP. Nepriznanie náhrady trov
konania podľa ust. § 257 CSP nemožno odôvodniť len všeobecným záverom hodnotiacim význam
rozhodovania o určitom nároku. Významnými z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia sú tiež okolnosti,
ktoré viedli k uplatneniu nároku práva na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a podobne. Aby
súd tento komplex mohol zodpovedne posúdiť, musí nevyhnutne najskôr poznať všetky doň patriace

okolnosti, pretože len na tomto základe môže potom so znalosťou veci niektorým z nich priznať prioritu
pred ostatnými.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené preto považuje odvolací súd odvolanie za dôvodné a po zrušení
a vrátení veci okresnému súdu bude jeho úlohou opätovne definovať zavinenie vo vzťahu príčinnej

súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu a dôsledkom je vznik trov protistrany. Je nutné
rozlíšiť,čikonaniemuselobyťzastavené,pričomovecinemôžebyťmeritórnerozhodnuté,atýmzistené,
či bola žaloba podaná dôvodne alebo či okresný súd založil svoje rozhodnutie o náhrade trov konania
na tom zistení, že žaloba nebola dôvodná v dôsledku absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy, ktorá je
právnym úkonom dvojstranným, uzavretým tak žalobcami, ako aj žalovanými. Je tiež nutné akcentovať

zo strany odvolacieho súdu, že procesné zavinenie použité v ust. § 256 CSP sa posudzuje výlučne
z procesného hľadiska. Prioritne však bude úlohou okresného súdu zaoberať sa, či v prejednávanej veci
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. § 257 CSP, a uvedené dôvody a závery, na
základe ktorých k aplikácii pristúpi/nepristúpi, dôsledne odôvodniť.

13. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej
o veci. V novom rozhodnutí rozhodne súd v zmysle § 396 ods. 3 CSP aj o trovách odvolacieho konania.

14. Rozhodnutie okresného súdu, ktorým konanie zastavil (výrok I.) nebolo odvolaním napadnuté, preto
zostáva v zmysle § 367 ods. 2 CSP nedotknuté.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis
(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou

o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania
lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11
ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP, resp. dovolanie má vady podľa § 429 CSP napriek
riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 CSP v odvolacom konaní, resp. napriek
výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch
neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) CSP v spojení s § 436
ods. 1 CSP).