Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. november 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/192/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1725201239
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1725201239.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Hadnagyovej, a sudkýň
JUDr. Ľubice Bundzelovej a JUDr. Janky Grečmal, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, t. č. bytom C. XX, C., zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Pezinok, pracovisko Senec, Krátka 1, Senec, dieťa rodičov – matky: D. E. B., nar. XX.XX.XXXX,
t. č. bytom C. XX, C., zastúpená splnomocnencom: KUČERKOVÁ ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o.,

so sídlom Fučíkova 548/31, Senec, a otca: D. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. G. XXXX/XXXX,
C., zastúpený splnomocnencom: URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Červeňova 15,
Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu
Pezinok, č. k. 51P/36/2025-69 zo dňa 20. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie v znení:

Otec je oprávnený dočasne sa stýkať s maloletou A.:
- každý nepárny kalendárny týždeň od štvrtka od 12:00 hod. do piatka do 08:00 hod.,
- každý párny kalendárny týždeň od piatka od 12:00 hod. do pondelka do 08:00 hod.,
s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletej je predškolské alebo školské zariadenie a v prípade,
keď sa maloletá nebude nachádzať v predškolskom alebo školskom zariadení, je miestom prevzatia a

odovzdania maloletej miesto bydliska matky.

Toto neodkladné opatrenie bude trvať až do právoplatného skončenia konania veci vedenej na
Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 51P/14/2025.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, v zmysle
ktorého má otec právo stretávať sa s maloletou každý párny kalendárny týždeň v stredu od 12:00 hod do
štvrtka do 08:00 hod a každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 12:00 hod do pondelka do 08:00
hod, s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletej je predškolské/školské zariadenie a v prípade,
ak sa maloletá nebude nachádzať v predškolskom alebo školskom zariadení je miestom prevzatia a
odovzdania maloletej miesto bydliska matky. Výrokom II. určil, že neodkladné opatrenie bude trvať

do právoplatného skončenia konania prebiehajúceho na súde prvej inštancie pod sp.zn. 51P/14/2025.
Výrokom III. nepriznal žiadnemu z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie vec právne posúdil § 1, § 2 ods. 1 a 2, § 52 zákona č.
161/2015Z.z.Civilnýmimosporovýporiadok(ďalejlen„Civilnýmimosporovýporiadok“)a§324ods.1,§
325ods.1aods.2písm.d),§326ods.1,§329ods.1a2,§331ods.1a§332ods.1zákonač.160/2015

Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) a vecne odôvodil tým, že návrh
otca na nariadenie neodkladného opatrenia považoval za čiastočne dôvodný. Otec v návrhu uvádzal,že má obmedzený styk s dcérou, pretože sa s matkou nevie konštruktívne dohodnúť a komunikácia
medzi nimi je vážne narušená. Otec o styk a výchovu javí záujem, má vytvorené vhodné podmienky
a žije v rekreačnej chate, v ktorej maloletá vyrastala. Túto skutočnosť spolu s vyjadrením opatrovníka

o pretrvávajúcom komunikačnom probléme považoval súd prvej inštancie za dôvod, prečo je potrebné
presne upraviť čas trávený s maloletou. Pri rozhodovaní preto vychádzal z návrhu opatrovníka a za
vhodnejšiu považoval úpravu styku tak, ako ju uviedol vo výrokovej časti uznesenia. Každý rodič má
právo budovať si vzťah s dieťaťom a podieľať sa na jeho výchove, čo je možné docieliť len pri realizovaní
styku. Ťažkosti pri realizácii styku nemôžu spôsobovať jeho obmedzenie. Ak je dohoda medzi rodičmi

vylúčená alebo sa nedá realizovať pre nespoluprácu jedného z nich, je potrebné, aby súd stanovil
pravidlá a takto stabilizoval situáciu. Je nevyhnutné rešpektovať právo na vzájomný styk, ktoré vyplýva
zo zákona tak rodičovi, ako aj predovšetkým maloletému dieťaťu. Úlohou rodiča, ktorý má dieťa vo
svojej starostlivosti, je vytvárať priaznivé podmienky pre styk druhého rodiča s dieťaťom a viesť ho k
správnemu vzťahu k tomuto rodičovi. Dieťa by nemalo pociťovať vinu za to, že sa teší na čas strávený s
druhým rodičom. Je primárne na rodičoch, aby dbali na záujem svojho dieťaťa a neprenášali naň svoje

vzájomné nezhody. Zdôraznil, že v konaní vo veci samej bude rozhodovať o komplexnej úprave výkonu
rodičovských práv a povinností podľa výsledkov dokazovania. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa
§ 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.

3. Proti výroku I. uznesenia súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého
dieťaťa z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ Civilného sporového poriadku a § 62
ods. 1 Civilného mimosporového poriadku. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok I a
rozhodol tak, že upravuje jeho styk s maloletou dcérou tak, aby bol oprávnený stretávať sa s ňou
každý párny kalendárny týždeň v roku od stredy od 12:00 hod. do štvrtka do 08:00 hod. a od piatku

12:00 hod. do pondelka do 08:00 hod., a každý nepárny kalendárny týždeň v roku od štvrtku od 12:00
hod. do piatka do 08:00 hod. Zároveň navrhol, aby miestom prevzatia a odovzdania maloletej dcéry
bolo miesto predškolského zariadenia, a v prípade choroby alebo prázdnin by miestom prevzatia a
odovzdania bolo miesto bydliska matky. Súčasne navrhol, aby súd nepriznal žiadnemu z účastníkov
konania nárok na náhradu trov konania. Výrok I. napadnutého uznesenia považoval za vecne a právne

nesprávny, zmätočný, svojvoľný a nezákonný. Kým v pôvodnom návrhu sa domáhal úpravy stretávania
v párnom týždni v stredu až štvrtok a zároveň v piatok až pondelok, a v nepárny týždeň vo štvrtok až
piatok, súd prvej inštancie arbitrárne a svojvoľne upravil styk odlišne. Určil tak stretávanie v dňoch, o
ktoré otec nežiadal, konkrétne presunul víkendový styk z párneho na nepárny kalendárny týždeň, a
súčasne mu bez adekvátneho zdôvodnenia odobral styk zo štvrtka na piatok v nepárnom týždni. Tento

diametrálne odlišný spôsob úpravy stretávania žiadnym právne relevantným spôsobom neodôvodnil.
Jediným dôkazom, z ktorého vychádzal, bola neaktuálna a nespôsobilá správa opatrovníka. Táto správa
je obsahovo identická so staršou správou zo dňa 14.03.2025 a nezachytáva tak aktuálne pomery
ani zmenený postoj otca, ktorý medzičasom začal trvať na striedavej starostlivosti. Keďže správa
časovo predchádza podaniu návrhu zo dňa 15.04.2025, nie je spôsobilým dôkazným prostriedkom. V

uznesení zároveň absentuje výrok o zamietnutí tej časti návrhu, ktorej súd nevyhovel, čo spôsobuje jeho
zmätočnosť a celkovú vadnosť. Otec preto navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok a rozhodol
v zmysle jeho pôvodného návrhu zo dňa 15.04.2025. Jediná časť odôvodnenia napadnutého uznesenia,
ktorá sa venuje rozsahu styku, je bod 18., v ktorom súd prvej inštancie uviedol, že pri rozhodovaní
vychádzal z návrhu opatrovníka. Súd prvej inštancie žiadnym iným spôsobom ním zvolenú úpravu

stretávania nevysvetlil, ani nezdôvodnil. Rozhodnutie je tak založené na neaktuálnej správe opatrovníka
a na arbitrárnom a nepreskúmateľnom názore súdu. Súd nie je viazaný názorom opatrovníka, keďže
jeho správa je len jedným z viacerých dôkazov. Súdu prináleží skutkové a právne posúdenie na základe
komplexnéhozhodnoteniavšetkýchdôkazov,pričomsimáformulovaťvlastnýnázor,niekopírovaťnázor
opatrovníka. Takýto spôsob rozhodovania evokuje, že nerozhodoval súdny orgán, ale opatrovník, ktorý

na to nemá právomoc. Súd prvej inštancie navyše nebol oprávnený z predmetnej správy vychádzať,
keďže nezachytávala aktuálne pomery. Hoci bola správa datovaná na 20.05.2025, v skutočnosti je
doslovaidentickásosprávouzprešetreniapomerovzodňa14.03.2025.Potom,čootecpodalsvojnávrh
dňa 15.04.2025, opatrovník nevykonal žiadne nové šetrenie pomerov, nezisťoval nanovo názory rodičov
a nevypočul maloletú. Správa tak nezachytila nové skutkové okolnosti, ani zmenu názoru a predstavy

otca o starostlivosti o maloletú. V čase spísania pôvodnej správy opatrovníka zo dňa 14.03.2025 sa
otec vyjadril, že nebude tlačiť na striedavú starostlivosť, aby nestresoval dcéru, v domnení, že ak ostane
pasívny, rozvod sa jej čo najmenej dotkne. Svoj postoj neskôr prehodnotil, keď si uvedomil, že by to
znamenalo de facto vzdanie sa dcéry, a že matka ju začala používať ako manipulačný prostriedok. Návrhopatrovníka na úpravu styku, ktorý súd prvej inštancie v napadnutom uznesení prevzal, tak vychádzal
z pôvodného pasívneho postoja otca. V súdnom spise neexistuje správa, ktorá by zohľadňovala jeho
aktuálny aktívny postoj, ktorým sa domáha striedavej starostlivosti. Uznesenie sa tak pri určení rozsahu

styku opiera o jediný dôkaz – neaktuálnu správu opatrovníka. Tento postup bol nezákonný, extrémne
arbitrárny, svojvoľný a ústavne neakceptovateľný. Súd prvej inštancie síce akceptoval dôvodnosť
návrhu, keďže styk bolo potrebné zabezpečiť súdnym rozhodnutím, avšak túto dôvodnosť nereflektoval
vo výrokovej časti uznesenia. Súd prvej inštancie zároveň absolútne nezdôvodnil, prečo časť otcovho
návrhu nepovažoval za dôvodnú, a o tejto časti ani nevydal výrok, čo umocňuje celkovú zmätočnosť

a nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia. Keďže sa súd prvej inštancie nevysporiadal s vecnými
a právnymi argumentmi navrhovateľa, ten nedokázal v odvolaní priniesť protiargumentáciu, nakoľko
žiadna argumentácia zo strany súdu prvej inštancie neexistuje. Absencia odpovedí na zásadné otázky
činí rozhodnutie právne svojvoľným. Povinnosťou súdu je pritom vyrovnať sa s argumentom účastníka,
čo znamená uviesť dôvody pre jeho prijatie alebo odmietnutie. Súd prvej inštancie odignoroval záväznú
judikatúru vyšších súdnych inštancií, na ktorú navrhovateľ poukazoval v pôvodnom návrhu. Súd prvej

inštancie sa k odmietnutiu aplikácie tejto judikatúry vôbec nevyjadril a neposkytol vysvetlenie, prečo
na vec neaplikoval uvedenú súdnu prax. K svojmu návrhu otec priložil čestné prehlásenia, z ktorých
vyplýva, že je dobrým a milujúcim otcom. V odvolaní predostrel obavu, či matka spĺňa podmienky na
osobnú starostlivosť o maloletú, nakoľko nemá stabilnú prácu, je opätovne nezamestnaná a žije len
z požičaných peňazí. Z otcovej strany bolo matke navrhnuté, aby s dcérou ostala bývať v spoločnej

domácnosti, kým sa on odsťahuje, čo však odmietla. Otec zatiaľ netrvá na zverení dcéry do jeho
osobnej starostlivosti, ale na tom, aby mu nebolo bránené v jeho právach, a aby maloletá mala okrem
vzoru matky, aj jeho vzor usporiadaného života. Súd prvej inštancie síce aplikoval správnu právnu
normu, ale nesprávne ju aplikoval. Pri správnej aplikácii by návrhu vyhovel v celom rozsahu, keďže na
strane otca sú už osvedčené podmienky na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti a

súdu prvej inštancie nič nebránilo vyhovieť aspoň návrhu na rozšírenie styku. Rozsah navrhovaného
opatrenia zohľadňoval test proporcionality, pričom navrhovaný zásah do práv matky nie je taký závažný,
aby prevážil potrebu bezodkladne upraviť pomery. Súd prvej inštancie sa však testom proporcionality
vôbec nezaoberal a nepomeriaval zásah do práv matky s potrebou poskytnutia súdnej ochrany otcovi
a dcére. Nariadením neodkladného opatrenia v navrhovanom rozsahu by došlo len k proporčnému,

nie trvalému zásahu do práv matky. S poukazom na test vhodnosti, potrebnosti a pomeriavania je
navrhované nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s princípom proporcionality. Ním navrhovaný
rozsah stretávania jednoznačne smeruje k dosiahnutiu cieľa, ktorým je udržiavanie rovnocenného styku,
pričom nejde o takú závažnosť zásahu do práv matky, ktorá by sa mohla vyrovnať potrebe nevyhnutnej
úpravy pomerov. Dostatočným spôsobom osvedčil, že ním navrhované opatrenie je vhodné, potrebné

a primerané. Zo strany súdu prvej inštancie nedošlo k riadnemu odôvodneniu súdneho rozhodnutia v
zmysle ústavných garancií. Uznesenie je v tomto smere arbitrárne, pretože aj v konaní o návrhu na
vydanie neodkladného opatrenia musia byť rešpektované minimálne požiadavky práva na spravodlivé
súdne konanie. Súd prvej inštancie sa v dôsledku nesprávneho a neúplného zistenia skutkového stavu
a arbitrárneho rozhodovania rozhodol neposkytnúť otcovi účinnú ochranu jeho rodičovských práv, hoci

z priložených dôkazov mal podstatné skutočnosti za dostatočne osvedčené. V napadnutom uznesení
súdu prvej inštancie chýbalo zdôvodnenie a vysvetlenie myšlienkových pochodov, na základe ktorých
dospel k záveru, že nie je možné vyhovieť návrhu v celom rozsahu. Z predloženého skutkového stavu a
právnejkvalifikáciebolonepochybné,ževkonanípreukázalsplnenievšetkýchzákladnýchpredpokladov
na nariadenie neodkladného opatrenia v ním požadovanom rozsahu.

4. Opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že zotrváva na svojich vyjadreniach
a odporúčaniach, ktoré súdu v danej veci doručil.

5. Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b/ Civilného mimosporového poriadku)
po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou - otcom (§ 359 a § 362 ods. 1
Civilného sporového poriadku a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku

v spojení s § 357 písm. d/), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti
(§ 363 Civilného sporového poriadku), odvolateľ - otec použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku),
preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bez viazanosti dôvodmi odvolania (§ 66 Civilnéhomimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby
zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), a dospel
k záveru, že odvolacie námietky otca sú čiastočne dôvodné, čím boli splnené podmienky pre zmenu
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie (§ 388 Civilného sporového poriadku).

7. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti uznesenia súdu prvej

inštancie, ktorým upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený dočasne sa stýkať s maloletou
A. každý nepárny kalendárny týždeň v stredu od 12:00 hod. do štvrtka do 08:00 hod., každý párny
kalendárny týždeň od piatka od 12:00 hod. do pondelka do 08:00 hod. do právoplatného skončenia
konania veci vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 51P/14/2025. Otec v odvolaní najmä
namietal, že súd prvej inštancie bezdôvodne ignoroval jeho návrh na konkrétnu úpravu styku, rozhodol
v úplne inom – a užšom – rozsahu, ktorý neodôvodnil, keď zohľadnil neaktuálnu správu opatrovníka.

8. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je

potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

12. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní

vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa; b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava; c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa; d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa; e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa

zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou; f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa; g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny; h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami; i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

13. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých slúži na poskytovanie rýchlej,
efektívnej, ale zásadne len bezodkladnej úpravy rodinnoprávnych vzťahov. Bezodkladnosť opatrenia
spočíva v tom, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov konania, ani tretích osôb, pričom pri jeho
nariaďovaní prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti zistení skutkových okolností. V

dôsledku toho sa nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním rozhodnutia
vo veci samej, pretože takéto dokazovanie presahuje rámec konania o nariadenie neodkladného
opatrenia, keďže je v rozpore so zmyslom okamžitej a rýchlej ochrany maloletých detí. Nevyhnutnosť
nariadenia neodkladného opatrenia sa posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je
prioritný, nadradený akémukoľvek inému záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z vyššie citovaného

Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa a Čl. 5 Zákona o rodine. Len v prípade osvedčenia
bezprostredného ohrozenia maloletého dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste
rozhodnúť neodkladným opatrením.

14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, návrhu otca na

nariadenie neodkladného opatrenia a jeho odvolacích námietok konštatuje, že súd prvej inštancie
vyhodnotil existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov a dôvodnosť návrhu otca v tom smere,
že bolo potrebné upraviť styk s maloletou A. formou neodkladného opatrenia vzhľadom na zhoršenú
komunikáciu medzi rodičmi a rozdielne predstavy o organizácii styku otca s maloletou. Neodkladnýmopatrením upravený režim predstavuje len taký nevyhnutný zásah, ktorý je potrebný na zabezpečenie
stabilného a predvídateľného kontaktu otca s maloletou počas konania. Takto formulovaná dočasná
úprava rešpektuje účel neodkladného opatrenia, teda rieši iba naliehavé otázky, ktoré neznesú odklad,

a zároveň v primeranom rozsahu reflektuje aj odvolacie námietky otca, najmä pokiaľ ide o potrebu
kontinuity kontaktov a predchádzanie neprimerane dlhým intervalom bez vzájomného styku.

15. Odvolací súd zároveň uvádza, že otec v odvolaní opakovane namieta, že súd prvej inštancie určil
víkendový styk na nepárny kalendárny týždeň, hoci on sa návrhom výslovne domáhal víkendového

styku v párnom týždni. Táto námietka tvorí jeden z hlavných argumentačných bodov jeho odvolania. Z
obsahu návrhu, ani z obsahu odvolania však nevyplývajú žiadne konkrétne skutkové okolnosti, ktorými
by otec odôvodnil, prečo má byť víkendový styk s maloletou upravený práve v párnom týždni a nie v
týždni nepárnom, ktorý určil súd prvej inštancie. Otec síce tvrdí, že úpravu viazanú na párne a nepárne
kalendárne týždne „cielene vymedzil“, a že takáto štruktúra má podľa neho svoje opodstatnenie, no
zároveňnijakonekonkretizuje,zakéhodôvodujepremaloletúvýhodné,abyvíkenduotcapripadolpráve

na párny týždeň. V odvolaní sa nenachádza žiadny opis reálneho fungovania maloletej, ktorý by viazal jej
potreby,režimčizáujmovéaktivitynakonkrétnytypkalendárnehotýždňa.Otecneuvádza,žebymaloletá
mala v nepárnom týždni akékoľvek záujmové činnosti, rodinné povinnosti alebo iné objektívne prekážky
brániace realizácii víkendového styku. Takáto skutková okolnosť sa v odvolaní vôbec nevyskytuje.
Rovnako neuvádza, že by práve párny týždeň vytváral objektívne lepšie podmienky na priebeh styku.

Z návrhu, ani z odvolania teda nevyplýva žiadna praktická, organizačná alebo iná relevantná skutočnosť,
ktorá by vysvetľovala nevyhnutnosť realizovať víkendový styk výlučne v párnom kalendárnom týždni.
Súčasne však odvolací súd konštatuje, že hoci otec svoju požiadavku na určenie víkendového styku v
párnom kalendárnom týždni v odvolaní nijako bližšie skutkovo nezdôvodnil, zároveň platí, že ani súd
prvej inštancie v napadnutom uznesení neuviedol osobitnú úvahu, ktorá by vysvetľovala dôvod určenia

víkendového styku v nepárnom týždni, teda v inom režime, než o ktorý otec žiadal. Z odôvodnenia súdu
prvej inštancie nevyplýva, že by výber konkrétneho typu kalendárneho týždňa vychádzal z niektorej zo
zistených skutkových okolností, z potrieb dieťaťa alebo zo stanoviska opatrovníka. Nebola tak zistená
skutkovú okolnosť, ktorá by viazala realizáciu víkendového styku na konkrétny typ kalendárneho týždňa.
Ak teda súd prvej inštancie upravil víkendový styk v odlišnom týždni, než bol predmetom návrhu, bolo

potrebné zvážiť, či existuje dôvod ponechať túto odlišnosť. Keďže zo samotného spisu nevyplýva žiadny
faktor, ktorý by zakladal potrebu zachovať víkend v nepárnom týždni, a keďže výber typu týždňa nemá v
prejednávanej veci dopad na rozsah styku, jeho plynulosť ani režim maloletej, odvolací súd vyhodnotil,
že je dôvodné zmeniť úpravu styku podľa návrhu otca bez toho, aby bola dotknutá stabilita starostlivosti
o maloletú. Odvolací súd preto vyhovel odvolacej námietke otca v tej časti, v ktorej žiadal, aby bol

víkendový styk realizovaný v párnom kalendárnom týždni, a zmenil napadnutý výrok tak, že víkendový
styk určil v režime, ktorý otec navrhol. Táto úprava nemení celkový rozsah osobného kontaktu otca s
maloletou a nijako nezasahuje do pomerov matky, pričom zároveň zachováva logickú nadväznosť medzi
víkendovým stykom a stykom počas pracovného týždňa a zohľadňuje aj odvolacie námietky otca.

16. Otec v odvolaní namietal, že správa opatrovníka zo dňa 20.05.2025 je podľa neho obsahovo
totožná so správou zo dňa 14.03.2025, pričom má ísť len o dokument, v ktorom bol zmenený dátum.
Tvrdil, že opatrovník po podaní jeho návrhu nevykonal nové šetrenie pomerov a že predložená správa
tak nereflektuje jeho neskorší postoj k starostlivosti o maloletú. Zároveň uviedol, že ak by opatrovník
poznal jeho „zmenu postoja“, navrhol by podľa neho iný a širší rozsah styku. Otec tiež uviedol, že

súd prvej inštancie nemal vychádzať z tejto správy, keďže podľa neho nezachytáva „aktuálne“ pomery.
Odvolací súd konštatuje, že uvedené výhrady smerujú predovšetkým k tomu, že správa neobsahuje
otcov neskoršie subjektívne stanovisko k rozsahu starostlivosti. Z odvolania však nevyplýva, že by
v danom období medzi správami opatrovníka nastala akákoľvek konkrétna skutková okolnosť týkajúca
sapomerovmaloletej,ktorábysivyžadovaladoplneniealeboaktualizáciusprávy.Otecneuvádzažiadnu

novú udalosť, ktorá by mala význam pre posúdenie rozsahu styku, žiadnu konkrétnu zmenu pomerov
dieťaťa ani žiadny zásah zo strany matky, ktorý by bolo možné považovať za relevantnú skutočnosť.
Z tvrdenia o „zmene postoja“ otca vyplýva len to, že v čase marcového šetrenia svoj názor ešte
prezentoval inak. Táto zmena je však opísaná výlučne ako jeho následné osobné rozhodnutie, nie ako
objektívna okolnosť týkajúca sa maloletej alebo výkonu starostlivosti. Jeho výhrada voči správe je preto

založená na jeho vlastnom subjektívnom nesúhlase s tým, čo správa obsahuje, nie na nesúlade medzi
obsahom správy a skutočnými pomermi dieťaťa, čo však neznamená, že správa nie je použiteľným
a spôsobilým dôkazným prostriedkom. Správa opatrovníka zachytáva pomery maloletej tak, ako boli
zistené v čase vykonaného šetrenia. Opatrovník sa pritom zjavne nemal na základe čoho domnievať,že niektorá skutková okolnosť už nie je aktuálna, resp. si vyžaduje osobitnú pozornosť. Ani z odvolania
otca nevyplýva, že by opatrovník prehliadol určitú skutkovú okolnosť. Z uvedeného možno vyvodiť, že
opatrovník v čase šetrenia nezistil nič, čo by si vyžadovalo doplnenie alebo zmenu jeho záverov. Otcova

následná zmena názoru, ktorá sa netýka pomerov dieťaťa, nie je dôvodom na spochybnenie správy, ani
na vyvodzovanie potreby jej aktualizácie, keďže v konaní ide len o dočasnú a nevyhnutnú úpravu styku
formou neodkladného opatrenia. Odvolací súd preto vyhodnocuje túto námietku ako nedôvodnú, keďže
z tvrdení otca nevyplynula žiadna konkrétna skutková okolnosť, ktorá by odôvodňovala nemožnosť
posúdenia správy opatrovníka ako relevantného podkladu pre určenie primeraného rozsahu styku.

17. Otec v odvolaní tiež namietal, že ešte v čase vypracovania správy opatrovníka zo dňa 14.03.2025
deklaroval, že „nechce tlačiť na striedavú starostlivosť“, pretože nechcel dcéru stresovať. Súčasne tvrdí,
že tento postoj následne prehodnotil, keď si uvedomil, že takéto nastavenie by „viedlo k faktickému
vzdaniu sa dcéry“, a podľa jeho slov by matka „otca o dcéru pripravila“. V odvolaní zdôrazňuje,
že zmena postoja má vyplývať z jeho obavy, že ak „dcéra zostane v režime výlučnej starostlivosti

matky, neskôr začne odmietať kontakt s otcom“. Odvolací súd konštatuje, že takéto prehodnotenie
rodičovského postoja je výlučne vnútorným rozhodnutím otca o tom, aký režim starostlivosti preferuje.
Ide o subjektívnu zmenu názoru, ktorá nie je objektívnou skutkovou okolnosťou v zmysle Civilného
mimosporového poriadku a nemôže zakladať bezodkladnú potrebu zásahu formou neodkladného
opatrenia. Pre rozhodovanie súdu majú právny význam iba konkrétne okolnosti v živote maloletej

alebo v starostlivosti rodičov, nie introspektívne úvahy jedného z nich. Hoci otec v odvolaní podrobne
opisuje svoje pocity a obavy, neuvádza pritom žiadnu relevantnú udalosť smerujúcu k okolnostiam
týkajúcim sa maloletej, ktorá by signalizovala potrebu okamžitej úpravy styku v rozsahu blížiacom
sa k striedavej starostlivosti. V odvolaní absentuje akákoľvek skutková okolnosť dieťaťa, ktorá by
osvedčovala naliehavosť otcom požadovaného zásahu.

18. Otec v odvolaní uvádza viacero tvrdení týkajúcich sa údajného správania matky. Tvrdí, že matka
„manipuluje dcérou“, že dcéru „používa ako manipulačný prostriedok“, že „bráni starým rodičom v
kontakte“, a že matka podľa jeho názoru vykazuje „nestabilitu v pracovnej oblasti“, pričom nemá „stabilný
príjem“ a je „opakovanou nezamestnanou osobou“. Ďalej uvádza, že matka údajne „odopiera otcov

kontakt bezdôvodne“, prípadne že sa jej psychická stránka má prejavovať spôsobom, ktorý podľa otca
nie je v prospech dieťaťa. Odvolací súd konštatuje, že ani jedno z uvedených tvrdení však nie je v
odvolaní otcom osvedčené, a preto konštatuje, že ide o výlučne hodnotiace a subjektívne tvrdenia otca
bez opory v konkrétnych skutkových okolnostiach.

19. Otec v odvolaní tiež namietal, že ak nedôjde k úprave styku v jemu požadovanom rozsahu,
„hrozí nenapraviteľná ujma“ tak vo vzťahu medzi ním a maloletou, ako aj vo vzťahu k psychickému a
emocionálnemuvývojumaloletej.Ajtuodvolacísúdkonštatuje,žeotecvosvojomodvolaníneuvádza,čo
presne má touto údajnou ujmou byť, aký konkrétny zásah do dieťaťa by mal hroziť, akým spôsobom sa
malatátoujmadoterazprejaviť,aninaakúudalosťčijavsaodvoláva.Neuvádzaanijedinúudalosť,ktorá

by dokazovala bezprostrednú hrozbu ujmy, ani dôkaz, ktorý by osvedčil ohrozenie vývoja dieťaťa alebo
naliehavosť bezodkladného zásahu. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že otec svojím návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia navrhol úpravu styku v režime blížiacom sa k režimu striedavej
osobnej starostlivosti - v párnom týždni spojenie dvoch blokov (streda–štvrtok a piatok–pondelok) a v
nepárnom týždni úsek štvrtok–piatok. Otec zároveň uvádza, že tieto intervaly sú pre neho aj pre maloletú

optimálne a koordinované s jeho snahou smerujúcou k striedavej starostlivosti. Z vyššie uvedených
dôvodov však ide o návrh, ktorý nemá dostatočnú skutkovú oporu, a ktorého rozsah presahuje rámec
a účel neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie má len dočasne a primerane upraviť pomery do
rozhodnutia vo veci samej, nie zavádzať režim, ktorý predpokladá komplexné zisťovanie skutkového
stavu a posúdenie vhodnosti až v samostatnom konaní.

20. Odvolací súd súčasne dopĺňa, že v prípadoch, kedy sú vzťahy medzi rodičmi narušené, že sa
nevedia dohodnúť na úprave výkonu práv a povinností k maloletému dieťaťu a sú nútení podávať
návrhy na súd, vo všeobecnosti platí, že neodkladným opatrením sa rodičom priznávajú práva a
povinnosti len v najnevyhnutnejšom rozsahu. Je to tak preto, že pri rozhodovaní o neodkladnom

opatrení je súd limitovaný krátkou lehotou a nemá priestor na vykonávanie dokazovania. Úprava styku
prostredníctvom neodkladného opatrenia tak nemusí zodpovedať úprave, ktorá by bola výsledkom
dokazovania a predmetom rozhodnutia súdu vo veci samej. Odvolací súd opätovne poukazuje na to, že
nariadenéneodkladnéopatrenieoúpravestykupredstavujelendočasnúúpravustykuotcasmaloletouvnevyhnutnom rozsahu, prihliadajúc na jej útly vek a doposiaľ sporadický styk s otcom, pričom o konečnej
úprave tohto styku bude možné rozhodnúť až po vykonaní náležitého dokazovania v konaní vo veci
samej. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že rodičia majú zachované právo vzájomnej dohody o styku

otca s maloletou zohľadňujúcej jej aktuálny záujem.

21. K odvolacej námietke otca, podľa ktorej mal súd prvej inštancie výslovne zamietnuť jeho návrh
na úpravu styku v prevyšujúcej časti, nie je dôvodná, pričom otcom namietaný absentujúci výrok
nespôsobuje zmätočnosť a vadnosť napadnutého rozhodnutia. V konaniach vo veci starostlivosti

súdu o maloleté deti súd postupuje podľa Civilného mimosporového poriadku, ktorý je založený na
vyšetrovacom princípe a na možnosti začať konanie aj bez návrhu. Podľa § 23 ods. 1 a 2 Civilného
mimosporového poriadku možno konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých začať nielen na
návrh, ale aj ex offo, ak to vyžaduje ochrana záujmu maloletého dieťaťa. Zákon tým výslovne prelomil
tradičnú zásadu dispozičnú, ktorá je charakteristická pre sporové konania. Rovnako podľa § 40 Civilného
mimosporového poriadku v konaniach, ktoré je možné začať aj bez návrhu, nie je súd viazaný petitom

návrhu účastníka. Ustanovenie vyjadruje prelomenie zásady ne ultra petitum partium, pretože v týchto
konaniach súd rozhoduje o rodičovských právach a povinnostiach vždy v rozsahu, ktorý je potrebný na
ochranu záujmu maloletého dieťaťa, bez ohľadu na rozsah uplatnený účastníkom v návrhu. Z týchto
dôvodov neexistuje procesná povinnosť súdu, aby výslovne zamietal „prevyšujúcu časť“ návrhu na
úpravu styku v predmetnej veci – práve preto, že v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku

nejdeodispozičnékonanie,vktorombybolsúdlimitovanýnávrhomotca.Výrokrozhodnutiavkonaniach
podľa Civilného mimosporového poriadku nemá obsahovať zamietajúci výrok iba preto, že súd upraví
pomery inak, než navrhovateľ žiadal. Zo samotného výroku je totiž zrejmé, v akom rozsahu súd návrhu
vyhovel, ako aj v čom sa od petitu odchýlil. Nevyhovenie návrhu v plnom rozsahu sa v konaniach
starostlivosti o maloleté deti neoznačuje samostatným zamietnutím, pretože súd nie je viazaný návrhom

účastníka. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že argument otca, podľa ktorého sa súd prvej
inštancie dopustil nesprávnosti tým, že výslovne nezamietol zvyšnú časť jeho návrhu na úpravu styku,
nemá oporu v právnej úprave Civilného mimosporového poriadku a nezakladá vadu rozhodnutia.

22. Pri riadení sa všetkými už opísanými úvahami odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie s použitím ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku zmenil tak, ako je uvedené vo
výroku tohto uznesenia.

23. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa vyššie citovaného ustanovenia §
52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov

konania ( súdu prvej inštancie a odvolacieho ), keďže nezistil žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek
z jeho aplikácie.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Žiadateľ, u
ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o
predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).

Dovolanieprípustnépodľa§421Civilnéhosporovéhoporiadkumožnoodôvodniťibatým,žerozhodnutie
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).