Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Pezinok

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zdenka Mattielighová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 51P/202/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1725203840
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Mattielighová
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2025:1725203840.2

Uznesenie

Okresný súd Pezinok vo veci starostlivosti o maloleté deti: H. E., nar. XX.XX.XXXX a Z. E., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpené v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Pezinok, Moyzesova 2, Pezinok, deti rodičov - matka: K. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXXX
a otec: J. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXXX, o návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení:

I. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého H. E., nar. XX.XX.XXXX, sumou 150,- Eur mesačne
a na maloletú Z. E., nar. XX.XX.XXXX, sumou 150,- Eur mesačne, ktoré sumy je otec povinný zasielať
k rukám matky maloletých detí, vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred, počnúc vykonateľnosťou tohto

uznesenia.

II. Súd určuje, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania o rozvode a
úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, vedené na tunajšom súde pod sp.
zn. 51P/205/2025.

III. Vo zvyšku súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.11.2025 matka maloletých detí žiadala o nariadenie
neodkladného opatrenia, na základe ktorého by bol dočasne upravený výkon rodičovských práv a

povinností k maloletým deťom tak, že maloleté deti budú zverené do jej osobnej starostlivosti, s tým, že
bude spravovať a zastupovať ich majetok, otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletej Z. v
sume 200,- Eur mesačne a na maloletého H. v sume 250,- Eur mesačne. Upraviť styk otca s maloletými
deťmi vždy za prítomnosti matky a po predchádzajúcej dohode.

2. Svoj návrh matka odôvodnila tým, že s otcom maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti od

septembra 2025 a od tej doby otec neprispel na výživu maloletých detí. Finančne jej musí pomáhať jej
matka. Náklady na maloletého H. vyčíslila na sumu 430,- Eur a na maloletú Z. na sumu 420,- Eur.

3. Na zistenie skutkového stavu veci vykonal súd dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu -
s predloženými dôkazmi, ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi, spisom tunajšieho súdu
51P/205/2025, a zistil nasledovný skutkový stav:4. Matka ku návrhu pripojila zmluvu o nájme rodinného domu zo 17.09.2025 a zápisnicu o trestnom
oznámení ČVS: ORP-275/2-VYS-PK-2025 OR PZ Pezinok zo dňa 24.11.2025.

5. Súd z obsahu spisu sp.zn. 51P/205/2025 zistil, že matka podala návrh na rozvod manželstva a
úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Matka sa návrhom domáha rozvodu
manželstva a úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode tak, že maloleté deti budú
zverené do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude zastupovať a spravovať ich majetok. Otca zaviazať
prispievať na výživu maloletej Z. sumou 200,- Eur mesačne a na výživu maloletého H. sumou 200,- Eur

mesačne. Styk bude prebiehať za prítomnosti matky a predchádzajúcej dohody rodičov. Konanie nie
je právoplatne skončené.

6. Dňa 16.12.2025 doručil kolízny opatrovník vyjadrenie ku neodkladnému opatreniu v ktorom uviedol,
že dňa 10.12.2025 navštívili domácnosť matky aj otca a vykonali šetrenie bytových a sociálnych
pomerov. Matka žije v podnájme v 3 izbovom byte na 4. poschodí na adrese M. XX M. V.. Byt je moderne,

plne a funkčne zariadený. Matka tu žije s maloletým synom P., ktorého má z predchádzajúceho vzťahu
a s maloletými deťmi H. a Z.. Matka sa spolu s maloletými deťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti
v januári 2025 ku svojej matke. V marci sa presťahovali do spomínaného bytu. V apríli sa otec detí
nasťahoval do bytu s nimi až do septembra. Od septembra býva matka s mal. deťmi v byte sama a otec
sa odsťahoval do rodinného domu svojho otca. Spoločne vlastnia rodinný dom v S., ktorý prenajímajú.

Matka pracuje na dohodu ako čašníčka v reštaurácii A. M. A.. Nevedela uviesť presný príjem, nakoľko
má zmluvu iba od novembra a príjem má nestabilný. Poberá rodičovský príspevok vo výške 531 eur
vrátane180eur-rodinnéprídavkyna3deti+výživnénasynaP.150eur.Matkauviedla,žeodkedynažijú
s otcom detí v spoločnej domácnosti na deti finančne neprispel v októbri ani v novembri, v decembri
jej poslal 150 eur. Matka platí mesačne nájom 700 eur, hypotéku 137 eur. Finančne jej vypomáha

jej matka. Pán E. žije v rodinnom dome svojho otca, kde vyrastal. Jedná sa o 6 izbový poschodový
rodinný dom, ku ktorému prislúcha dvor a záhrada. Otec tu žije od septembra 2025, kedy sa odsťahoval
z domácnosti od matky a maloletých detí. V rodinnom dome žije pán E., jeho sestra so synom a otec
pána E., teda starý otec detí. Domácnosť je plne a funkčne zariadená, otec aj maloleté deti tu majú
svoj priestor. Toto riešenie je dočasné pre aktuálnu situáciu, uvidí do budúcna ako vyrieši svoju bytovú

otázku. Otec mesačne prispieva na domácnosť svojmu otcovi 200 eur, platí telefón + internet+TV 250
eur, výživné na syna D. 150 eur + krúžky a poplatky za školu 50 eur. Taktiež uviedol, že v decembri
poslal matke 150 eur ako výživné na obe maloleté deti a v septembri za ňu uhradil prenajímateľke nájom
za byt. Otec pracuje ako rozvozca a je podnikateľ v reštaurácii A. E. V.. Svoj čistý mesačný príjem
uviedol cca 1 000 eur. Maloletý H. navštevuje V. N. F.. Rovnakú škôlku má začať od januára 2026

navštevovať aj maloletá Z.. Obe deti sú v starostlivosti pediatrickej ambulancie MUDr Vaňatkovej v V..
Rodičia medzi sebou komunikujú telefonicky aj osobne. Obaja uviedli, že odkedy nežijú v spoločnej
domácnosti, stretávanie otca s maloletými deťmi prebieha. Otec uviedol, že niekedy sú uňho obe deti
naraz,niekedykaždézvlášť.Otecprihliadanapotrebyaželaniamaloletýchdetí,akoonisnímchcútráviť
čas, nenúti ich byť nasilu uňho. Stretávanie s deťmi je po dohode oboch rodičov. Pokiaľ sú deti s matkou,

sú v telefonickom kontakte s otcom a naopak. Rodičia sa navzájom informujú. Obom ide o najlepší
záujem maloletých detí. Matka aj otec prejavili záujem sa dohodnúť a nastaviť sa na spoluprácu. Kolízny
opatrovník rodičom navrhol spoluprácu s referátom poradensko-psychologických služieb na ÚPSVaR
Pezinok za účelom zlepšenia komunikácie, obaja súhlasili. Na základe uvedeného kolízny opatrovník
má za to, že neodkladné opatrenie sa javí ako neopodstatnené v časti zverenia a určenia styku otca s

maloletými deťmi. Čo sa týka časti výživného odporúča určiť výšku výživného na maloletého H. sumou
150 eur a na maloletú Z. sumou 150 eur na čas do rozhodovania v pojednávaní vo veci samej.

7. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci

ustanovené v tomto zákone.

8. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 2 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana
a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa
tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.10. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Civilný sporový poriadok“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje
odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane
vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v
čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť

z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

15. Podľa § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak
bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí

ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu
im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

16. Podľa §332, ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením,
ak osobitný predpis neustanovuje inak.

17. Podľa § 361 Civilného mimosporového poriadku súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to
vyžaduje verejný záujem.

18. Podľa §366 Civilného mimosporového poriadku, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť

výživné v nevyhnutnej miere.

19. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

20. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím inštitútom i v civilnom mimosporovom procese a jeho
zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť zväčša dočasnou alebo provizórnou
úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, ako aj
po ňom nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti a zjednodušenia

nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia
má väčšinou predbežný charakter. V dôsledku toho sa pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré súd zisťuje pred vydaním konečného
rozhodnutia vo veci samej (meritórneho rozhodnutia) a ktoré sú predmetom riadneho (plnohodnotného)
dokazovania v meritórnom konaní. A pri relevantných skutočnostiach, z ktorých súd vyvodzuje

dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, postačuje ich osvedčenie (tzn. stav vysokej
miery pravdepodobnosti) z dostupných dôkazných prostriedkov.

21. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby účastník osvedčil
uplatňovaný nárok a osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z

naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu
maloletéhodieťaťa.Podpotrebouneodkladnejúpravypomerovúčastníkovsarozumietakýstavvzťahov
účastníkov, pri ktorom aktívna korekcia zo strany súdu neznesie odklad. Úpravou neodkladných opatrení
je totiž umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu.Súd môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia pojednávania, len na
základe osvedčenia tvrdených skutočností.

22. Súd po preskúmaní návrhu, listinných dôkazov dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie
neodkladného opatrenia je čiastočne dôvodný a naliehavý právny záujem na jeho nariadenie je daný.
Rodičia maloletých detí sú manželmi, v súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti a sú medzi nimi
prítomné nezhody ohľadom plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany otca voči maloletým deťom.
Plnenie si vyživovacej povinnosti k dieťaťu je najzákladnejším atribútom rodičovských povinností a

v prípade, že si niektorý rodič túto svoju povinnosť neplní, dochádza k porušeniu jeho rodičovských
povinnostíavtakomprípadejepotrebnérozsahpovinnostitakémurodičoviupraviťsúdnymrozhodnutím
tak, aby sa zabezpečilo uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa aspoň v nevyhnutnej
miere a nedošlo k ohrozeniu jeho zdravého vývinu.

23. Súd po zvážení všetkých relevantných skutočností určil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému

H. v sume 150,- Eur mesačne a voči maloletej Z. v sume 150,- Eur mesačne, ktorú čiastku považoval
za primeranú. Výživné je otec povinný platiť k rukám matky maloletých detí, vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred počnúc dňom vykonateľnosti. Súd mal za osvedčené, že rodičia maloletých nežijú v spoločnej
domácnosti, o výživnom na maloletých nebolo doposiaľ rozhodnuté, preto je v záujme ochrany ich
práv, aby nedošlo k ohrozeniu ich výživy, neodkladným opatrením určiť otcovi výšku jeho vyživovacej

povinnosti v rozsahu, aký zodpovedá nevyhnutnej miere a to na zabezpečenie základných potrieb
maloletých detí. Súd oboch rodičov dôrazne upozorňuje, že sa zatiaľ jedná len o dočasné riešenie
výkonu ich rodičovských práv a povinností, ktoré bude súd v priebehu konania vo veci samej podrobne
vyhodnocovať a venovať sa všetkým jeho aspektom, predovšetkým správaniu a konaniu oboch rodičov
a prežívaniu maloletých detí.

24. Pokiaľ ide o návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému H. v sume 250,-
Eur mesačne a voči maloletej Z. v sume 200,- Eur, táto sa súdu javila ako čiastočne neprimeraná, a
to predovšetkým s ohľadom na to, že výživné určené neodkladným opatrením sa určuje v nevyhnutnej
miere, slúžiacej k ochrane práv maloletého dieťaťa do doby, keď o výžive nebude rozhodnuté v konaní

vo veci samej, v ktorom súd uskutoční potrebné dokazovanie, v rámci ktorého bude zisťovať jednotlivé
potreby a záujmy maloletých detí a ich odôvodnenosť, spolu s ich finančným zabezpečením.

25. Pokiaľ ide o návrh matky na úpravu styku otca s maloletými deťmi, súd v tejto časti návrh matky
zamietol. Súd mal za preukázané zo správy kolízneho opatrovníka, že stretávanie otca s maloletými

deťmi prebieha, maloleté deti prespávajú u otca. Rodičia prejavili záujem sa dohodnúť a nastaviť sa
na spoluprácu.

26. Súd nevyhovel návrhu matky v časti zastupovania maloletých detí a správy ich majetku, keďže ani z
návrhu matky ani z listinných dôkazov založených v spisovom materiáli súd nevzhliadol na strane otca

maloletých detí žiadny dôvod k tomu, aby bol na výkone tohto práva obmedzený.

27. Ďalej súd nevyhovel návrhu matky na zverenie maloletých deti do jej osobnej starostlivosti,
nakoľko na uvedené nebol daný dôvod. Z návrhu matky je zrejmé, že rodičia nebývajú v spoločnej
domácnosti, preto je za súčasnej situácie riešenie otázky zverenia maloletého H. a maloletej Z. do

osobnej starostlivosti matky predčasné a upravovať výkon rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom v otázke zverenia do starostlivosti matky nie je zatiaľ potrebné.

28. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní
od jeho doručenia [§ 357 písm. d) Civilného sporového poriadku a § 362 ods. 1 Civilného sporového
poriadku].Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 Civilného
mimosporového poriadku).

Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak (§ 332 ods. 1

Civilného sporového poriadku).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.