Uznesenie – Starostlivosť o maloletých… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/213/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624202133
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5624202133.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v
právnej veci navrhovateľky (matky): A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, E., zastúpenej:
Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči, s. r. o., so sídlom Dončova 1451/21, Ružomberok,
IČO: 36 862 304, proti manželovi (otcovi): D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XXXX/XX,

E., zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Peter Malcho, s. r. o., so sídlom Stankovany 549,
Stankovany, IČO: 55 962 165, v konaní o návrhu na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a
povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu: D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
D. XXXX/XX, E., v konaní zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Ružomberok, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 1P/66/2024-380
zo dňa 30. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 1P/66/2024-380 zo dňa 30. januára 2025
v napadnutom výroku IV. o vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu zrušuje a vec vracia súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Súd
manželstvo navrhovateľky A. B. C., E. H., nar. XX. X. XXXX, a manžela navrhovateľky A. D. C., nar. XX.

X. XXXX, uzatvorené dňa XX. X. XXXX v F. I., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu F. I. vo
zväzku J., ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, rozvádza II. Maloletý D. C., nar. X. X.
XXXX, sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti matky. III. Obidvaja rodičia sú
oprávnenímaloletéhozastupovaťaspravovaťjehomajetok.IV.Otecjepovinnýprispievaťnamaloletého
sumou bežného výživného vo výške 350,- mesačne, vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca
vopred, k rukám matky maloletého, a na tvorbu úspor sumou výživného vo výške 150,- eur mesačne,

vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred v prospech sporiaceho účtu maloletého, ktorý
na tento účel založí maloletému matka. V. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny
týždeň od piatku od 15:30 hod. do nedele do 18.30 hod., každý párny kalendárny týždeň od utorka od
15:30 hod. do štvrtka do 18:30 hod., počas letných prázdnin od 1. 7. od 9.00 hod. do 16. 7. do 18.30 hod.
a od 1. 8. od 9.00 hod. do 16. 8. do 18.30 hod., počas vianočných a novoročných sviatkov každý párny
kalendárny rok od 23. 12. od 15.30 hod. do 28. 12. do 18.30 hod., každý nepárny kalendárny rok od 28.

12.od15.30hod.do2.1.nasledujúcehopárnehokalendárnehorokado18.30hod.,počasveľkonočných
sviatkov v každom nepárnom kalendárnom roku od štvrtka predchádzajúceho Veľkému piatku od 9.00
hod. do Veľkonočného pondelka do 12.00 hod., počas jarných prázdnin pre Žilinský samosprávny kraj
každý párny rok od posledného dňa školského vyučovania predchádzajúceho prázdninám od 15:30 hod.
do nasledujúcej stredy do 18:30 hod. VI. Úprava styku otca s maloletým počas prázdnin a sviatkov má
prednosťpredbežnouúpravoustyku.VII.Otecsiprevezmemaloletéhopredzačiatkomstykuvškolskom

zariadení a po skončení styku ho odovzdá matke v mieste jej bydliska, a v prípade mimo prevádzky
školského zariadenia si pred začiatkom styku prevezme maloletého v mieste bydliska matky, a natom istom mieste po skončení styku maloletého odovzdá matke v mieste jej bydliska. VIII. Matka je
povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a styk otcovi s maloletým umožniť. IX. V prípade,
ak maloletý nebude prítomný v škole v čase, keď ho má otec prevziať, je matka povinná informovať otca

o tomto riadne a včas, a otec si prevezme maloletého v mieste bydliska matky v čase určenom týmto
rozhodnutím. X. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“
2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že dňa 24.05.2024 doručila navrhovateľka návrh
na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode ku maloletému
synovi D. C., nar. XX.XX.XXXX. Maloletého navrhla zveriť do osobnej starostlivosti matky, s oprávnením

obidvoch rodičov maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otca navrhla zaviazať vyživovacou
povinnosťou najmenej 20 % z príjmu dosahovaného otcom mesačne a sumou 500,- eur mesačne na
tvorbu úspor maloletého. Styk otca s maloletým navrhla určiť v každý párny kalendárny týždeň v utorok
v čase od 16.00 hod. do 18.30 hod. a vo štvrtok od 16.00 hod. do 18.30 hod., taktiež každý nepárny
kalendárny týždeň v stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 13.00 hod. do 18.30 hod.
3. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo, aj vo vzájomných

súvislostiach, okresný súd považoval za dostatočne preukázané, že manželia nežijú spoločne od
odchodu navrhovateľky so synom 08.05.2024. Z obsahu vyjadrení navrhovateľky i jej manžela vyplývalo,
že manželstvo dospelo do trvalého a hlbokého rozvratu, keď manželstvo neplní svoje funkcie, a
obnovenie manželského spolužitia nemožno očakávať. V dôsledku protichodných životných postojov,
názorov a spôsobov riešenia problémov, dochádzalo medzi manželmi ku konfliktom, ostrým výmenám

názorov, hádkam, a podľa vyjadrenia navrhovateľky, podporeného i obsahom ňou predloženej písomnej
komunikácie, i k nevhodnému správaniu voči nej, osočovaniu, vulgárnemu verbálnemu napádaniu
a vyhrážkam rôzneho druhu. Na základe jednoznačne preukázaného skutkového stavu okresný súd
konštatoval, že manželstvo navrhovateľky a jej manžela je v súčasnosti len formálnym zväzkom bez
nádeje na obnovenie spolužitia. Každý z manželov po rozchode vedie svoj vlastný život, manžel má inú

partnerku, navrhovateľka má inú známosť. Na základe splnenia hmotnoprávnych podmienok pre rozvod
manželstva okresný súd vyhovel návrhu navrhovateľky a manželstvo účastníkov rozviedol.
4. K otázke úpravy rodičovských práva povinností uviedol, že navrhovateľka v konaní žiadala určiť bežné
výživné pre syna, i výživné určené na tvorbu úspor. S určením výživného v akejkoľvek forme vyjadril otec
nesúhlas, a priamo jeho zástupca v priamej korelácii s navrhovanou striedavou osobnou starostlivosťou

automaticky spojil s týmto návrhom i návrh na neurčenie výživného. Okresný súd zdôraznil, že
i v prípade, ak sú splnené podmienky pre zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov,
podľaplatnejzákonnejúpravyniejevylúčenéurčenievýživného,najmävtedy,aksapreukáževýznamný
nepomer v príjmoch a majetkových pomeroch rodičov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obaja
rodičia majú k maloletému, ako i maloletý k nim, vytvorené pozitívne citové väzby. S prihliadnutím

na uvedené, ako aj na názor maloletého okresný súd rozhodol o zverení maloletého do osobnej
starostlivosti matky, s určením primeraného kontaktu otca s ním počas bežného týždňa, počas každého
druhého víkendu a rovnocenne aj počas sviatkov a prázdnin. Takto určený styk otca s dieťaťom je
v súlade s aktuálne preukázaným priebehom styku, i v súlade so záujmom otca o širší kontakt so synom,
a napokon je v súlade i s prianím dieťaťa a s potrebou postupne rozširujúceho sa a otvorenejšieho

vzťahu a kontaktu s otcom.
5. V súvislosti so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matky okresný súd rozhodoval o určení
primeraného výživného. V konaní bolo preukázané, že obidvaja rodičia vykonávajú podnikateľskú
činnosť, otec v niekoľkonásobne širšom rozsahu ako matka. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
bolo zrušené, takže každý z manželov je fakticky samostatnou hospodáriacou jednotkou, s oprávnením

nadobúdať príjmy a generovať zisk osobitne, rovnako vykazovať i potenciálnu stratu. Bez ohľadu na
to, že vo vyjadreniach otca sa opakovane vyskytovali rozpory pri opise a preukazovaní jeho príjmu
a majetku, i bez ohľadu na to, že súdu ani po opakovaných výzvach nedoručil všetky dôkazy, na ktoré
sa odvolával, s výnimkou daňových priznaní a účtovných závierok, preukázané bolo, že on a jeho
obchodné spoločnosti, sú vlastníkmi viacerých nehnuteľností vysokej hodnoty, a to minimálne vlastníkmi

lukratívneho pozemku v hodnote 150.000,- eur, bytového domu v hodnote otcom uvádzanej 360.000,-
eur. Napriek tomu, že otec poukazoval na jeho podnikateľské straty a nepriaznivú finančnú situáciu,
naďalej aktívne podniká s viacerými obchodnými spoločnosťami s viacerými predmetmi podnikania,
dokonca na konci roka 2024 založil ďalšie spoločnosti a založil nový podnikateľský zámer, ktorý sa
(podľa jeho vyjadrenia) rozbieha a o jeho služby prejavili záujem viaceré subjekty, produkujú sa príjmy,

hoci dočasne sa vynakladajú aj prostriedky na školenia pracovníkov. Otec opakovane pripustil, že vo
finančných tokoch nemá presný prehľad, vyhýbal sa špecifikovaniu príjmov a výdavkov, sám pripustil,
že sa v tom už stráca. Na druhej strane vyhlásil, že pre svoje potreby si vie cez svoje spoločnosti
zabezpečiť príjem vo výške 5.000,- eur mesačne (ods. 76 napadnutého rozsudku), a svoje nákladya náklady spoločností vie vykryť „inde“, a súčasne vyhlásil, že po realizácii predaja nehnuteľností sa
vymaní z dlhov a bude mať, takpovediac, čistý štít. Preukázané tiež bolo, že veľkoryso pristupuje ku
veriteľom, ktorí mu poskytujú pôžičky, podľa neho si zaslúžia odmenu, a takouto je napríklad i suma

16.000,-eurpreveriteľku,ktorámupožičala40.000,-eur.Rovnakožičlivopristupujeajkusvojejpriateľke
ako ku zamestnankyni, ktorej popri mzde poskytuje na užívanie i osobné motorové vozidlo luxusnej
značky v aktuálnej hodnote blížiacej sa 30.000,- eur, a aj on sám rovnaké motorové vozidlo používa.
Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca súd prihliadal na to, že o maloletého sa
v prevažnej miere osobne stará jeho matka, a v prevažnej miere uhrádza i výdavky na jeho starostlivosť,

bývanie, výživu, ošatenie, obuv, lekársku starostlivosť, záujmové aktivity. Otec jej od rozchodu na syna
výživné neposiela. V určitej, užšej, miere sa tiež podieľa na úhrade výdavkov na maloletého, tieto však
bližšie nešpecifikoval, a z dôkazov, ktoré boli produkované v konaní, je zrejmé, že v prevažnej miere sa
doposiaľspoliehalnamatku vzabezpečovanípotriebdieťaťa.Nadruhejstrane,preukázanétiežbolo,že
otec je ochotný prispievať synovi i platbou hodnotnejších hračiek a aktivít, a prejavil i záujem zaplatiť im
spoločný zahraničný výlet a vstupenky na vyhľadávané kultúrne podujatie, koncert, s ktorým sa spájajú

vstupenky všeobecne známe s vysokým vstupným. Argumentácia otca o limitovaných možnostiach
príjmu tak stráca na relevancii v kontexte s vymenovanými výdavkami. Matka aktuálne disponuje čistým
príjmom cca 1.000,- eur po odpočítaní výdavkov na povinné odvody, aj na bývanie, zvýšené má najmä
výdavky na rehabilitačno-športové aktivity syna, lekársku starostlivosť, v nedávnej dobe na dioptrické
okuliare, zimnú obuv, tiež na pravidelnú výučbu anglického jazyka.

6. Vo vzťahu k návrhu zástupcu matky, aby okresný súd pri určovaní výživného postupoval podľa § 63
ods. 1 Zákona o rodine a metodickej príručky Ministerstva spravodlivosti a vychádzal z toho, že príjem
otca z podnikania je minimálne na úrovni dvadsaťnásobku sumy životného minima, čo pre rok 2024,
resp. od 01.07.2024 znamená dvadsaťnásobok sumy 273,90 eur, t.j. suma 5.479,80 eur, okresný súd
podotkol, že metodické tabuľky síce majú odporúčací charakter a sú pre súd nezáväzné, v štandardných

podmienkach však poskytujú vhodnú pomôcku pri objektivizácii výživného. Pri predpokladanom príjme
otca podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine by v zmysle tabuliek pre výpočet bežného výživného prichádzalo
do úvahy percentuálne vyjadrenie 20 % z príjmu rodiča pri dieťati – žiakovi prvého stupňa základnej
školy vo veku 6 - 9 rokov, t. j. východisková suma výživného by bola 1.095,96 eur. Pri disponibilnej
sume, deklarovanej otcom vo výške 5.000,- eur mesačne, by bola suma výživného v zmysle tabuliek

1.000,- eur mesačne. V súvislosti s úvahami o fiktívnom príjme rodiča podľa § 63 ods. 1 Zákona
o rodine sa žiada uviesť, že uvedené ustanovenie neuvádza, aké konkrétne dôkazy treba predložiť
na preukázanie príjmov z inej než závislej činnosti, a ktoré z nich treba považovať za postačujúce na
preukázanie týchto príjmov. Spravidla, podľa ustálenej súdnej praxe, za základný dôkaz sa považuje
daňové priznanie, prípadne ďalšie účtovné dokumenty, ktoré je daňovník povinný viesť. Okresný súd

mal okrem ostatných listinných dôkazov – najmä úverových zmlúv, zmeniek, listov vlastníctva, kúpnych
zmlúv, notárskych zápisníc o uznaní dlhu, zmlúv o prevode vlastníctva bytu, a iných, k dispozícii daňové
priznania, hlavné účtovné knihy, účtovné závierky. Otec, poukazujúc na daňové priznania a výsledky
hospodárenia, prezentuje negatívnu finančnú, ba až stratovú podnikateľskú bilanciu, na druhej strane
priznal, a vyplýva to i z vykonaného dokazovania, jeho vlastníctvo lukratívnych nehnuteľností, a najmä

mesačný disponibilný finančný zdroj aspoň 5.000,- eur mesačne pre svoje potreby. Práve túto sumu,
blížiacu sa i sume vypočítanej v súlade s § 63 ods. 1 Zákona o rodine, nik z účastníkov konania
nespochybňoval, a rovnako nie je sporné existujúce vlastníctvo nehnuteľného majetku i hnuteľných vecí
vyššej hodnoty.
7. Okresný súd zdôraznil potrebu skúmať a vnímať odôvodnené potreby dieťaťa, a taktiež vyhodnocovať

ich aj v kontexte rovnováhy jeho životnej úrovne i životnej úrovne rodiča. Otázka posúdenia výživného
pre maloletých je vecou voľnej úvahy súdu a závisí od posúdenia viacerých kritérií, možností a
schopností povinnej osoby a odôvodnených potrieb oprávnenej osoby, avšak práve v súvislosti
s príjmami a majetkovými pomermi povinného rodiča súd považoval za mimoriadne dôležité, aby
existencia nadštandardnej životnej úrovne a nadštandardných príjmov povinného rodiča nepredurčovala

automaticky i bezúčelné a bezbrehé odvodzovanie aj životnej úrovne dieťaťa neprimerane nad pomery
jeho odôvodnených potrieb. Okresný súd upriamil pozornosť na Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV.
ÚS 650/15 zo dňa 16.12.2015.
8. Okresný súd považoval za primerané určiť bežné výživné v prospech maloletého vo veku 6,5 roka,
žiaka prvého stupňa základnej školy, vo výške 350,- eur mesačne, prihliadajúc na preukázané výdavky

na odôvodnené potreby. Vzhľadom k vyššie uvedeným disponibilným možnostiam otca, jeho príjmom
i majetkovým pomerom okresný súd nachádzal dôvody aj pre určenie výživného určeného na tvorbu
úspor maloletému do budúcnosti, t. j. napríklad na budúce ďalšie štúdium, uľahčenie jeho samostatnéhovstupu do života, prípadne na osobitné výdavky na zdravotnú a rehabilitačnú starostlivosť, a to vo výške
150,- eur mesačne.
9. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na

ich náhradu, keď napokon takýto návrh ani prednesený nebol.
10. Proti výroku IV. tohto rozsudku okresného súdu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie
matka. Súčasne spolu s odvolaním podala návrh na doplnenie rozsudku v zmysle § 225 ods. 1
CSP, a to z dôvodu nerozhodnutia o časti predmetu konania, teda o nároku na zameškané výživné
od podania návrhu do dňa vyhlásenia rozsudku. Namietala, že predmetný výrok je vecne aj procesne

nesprávny, pretože konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Matka sa domáhala určenia výživného
k maloletému, a to odo dňa podania tohto návrhu na súd, teda od 23.05.2024 aj do dňa vyhlásenia
rozhodnutia o veci. Bolo povinnosťou súdu ex offo rozhodnúť aj o zameškanom výživnom, čo súd z
neznámych dôvodov a príčin neučinil. Súd o tomto návrhu nerozhodol a na daný návrh vo výroku
predmetného rozsudku z 30.01.2025 nereagoval meritórnym rozhodnutím. Nakoľko daný výrok nebol

učinený, navrhla, aby sa tak stalo procesným postupom vymedzeným v ustanovení 225 ods. 1 CSP a
aby súd o danej časti predmetu konania meritórne rozhodol a vydaný rozsudok takto doplnil. Pokiaľ ide
o otázku výživného a výrok č. IV. označeného rozsudku, súd správne určil, že príjmové a majetkové
pomery otca opodstatňujú potrebu určenia nielen bežného výživného, ale aj sporiaceho výživného. Otec
neposkytol súdu napriek jeho snahe a kladeniu doplňujúcich otázok takú odpoveď týkajúcu sa jeho

príjmových, ekonomických a majetkových pomerov, ktorá by dávala jasnú a nezahmlenú odpoveď na
otázky, aké sú reálne príjmy otca, čo je ich zdrojom a akej mesačnej výške tieto zodpovedajú. Otec
sa sám vyjadril, že mu je vyplácaná len mzda vo výške 250,- eur a 71,90 eur mesačne, teda mzda vo
výške 321,90 eur mesačne. Následne pri konfrontovaní s jeho reálnymi majetkovými pomermi priznal,
že si zo svojich firiem vypláca toľko prostriedkov, koľko potrebuje formou pôžičiek, resp. že si zo svojich

spoločností vypláca priemerne 5.000,- eur mesačne na svoje osobné potreby. Ak otec tiež priznal príjem
z prenájmu nehnuteľností v sume 550,-Eur mesačne, ktorý však riadne nezdokladoval, potom možno
prijať záver, že už tieto jeho odpovede umožňujú hodnotiť jeho mesačné príjmy na sumu najmenej 5.000
+ 321,90 + 550 = 5.871,90 eur. Minimálne z tejto sumy malo byť, podľa matky, určované výživné a aj
sporiace výživné.

11. Matka v odvolaní ďalej uviedla, že otec takto v podstate priznal, že má príjmy aj z inej než závislej
činnosti podliehajúcej dani z príjmu, o ktorých súdu nepredložil podklady, ktoré by dovoľovali presne a
určito zhodnotiť jeho majetkové pomery a zistiť aj ďalšie okolnosti na zistenie jeho reálnych príjmových
možnostíaschopností.Poukázalanato,žeotecsúdunepredložilsumárúrokov,ktorémalzaplatiťsvojim

veriteľom, od ktorých si požičiava vysoké finančné čiastky, nepredložil ani výkazy ziskov jeho spoločností
a ani rozhodnutia o tom, ako so ziskom tieto spoločnosti naložili, a ako a kedy mu budú, či boli vyplácané,
nepredložilaninájomnúzmluvunabytaanidokladyoúčtovanínájomnéhozajehoprenájom,nepredložil
ani nájomnú zmluvu so svojimi rodičmi, ktorí užívajú jeho byt v K. D., nepredložil doklady dokumentujúce
predaj jeho nehnuteľného majetku, nepredložil kúpnu zmluvu o predaji stavebného pozemku na A. v

lokalite D. v E., osobitne doklady o tom, že kupujúca tejto nehnuteľnosti popri kúpnej cene mala vyplatiť
50.000,- eur dlh voči p. L., nepredložil doklady o záväzku voči p. L. a iným jeho veriteľom, nepredložil
leasingové zmluvy na flotilu motorových vozidiel, ktoré užíva on, jeho spoločnosti a jeho priateľka,
nepredložilnájomné,čiinézmluvynazákladektorýchsútietomotorovévozidláužívanéinýmisubjektami
právnych vzťahov, nepredložil ani zmluvu o pôžičke s p. D., na základe ktorej má vyplácať tejto veriteľke

sumu 1.800,- eur mesačne. Otec takisto nepriznal súdu úspory zo stavebného sporenia, ktoré
spomenul až v súvislosti s tým, že ich oznámil exekútorovi, aby ich tento exekvoval na jeho dlhy, nakoľko
to má byť pre otca údajne výhodné.

12. V neposlednom rade, matka v odvolaní, uviedla, že otec nepovažoval za potrebné priznať súdu,

že počas konania založil nasledujúce spoločnosti, do ktorých on osobne, resp. on prostredníctvom inej
svojej spoločnosti, vložil nie zanedbateľné množstvo finančných prostriedkov vo výške 25.000,- eur do
ich základných imaní: C. - založená 22.11.2024, základné imanie v sume 5.000,- eur, D. C. vklad: 4.250,-
eur (peňažný vklad), splatené: 4.250,- eur, C. finančné služby, s. r. o., vklad: 750,- eur (peňažný vklad),
splatené: 750,- eur, C. s.r.o. - založená 28.11.2024, základné imanie v sume 5 000,- Eur, D. C. vklad:

4.250,- eur (peňažný vklad), splatené: 4.250,- eur, C. finančné služby, s. r. o., vklad: 750,- eur (peňažný
vklad), splatené: 750,- eur, C. s.r.o. - založená 28.11.2024, základné imanie v sume 5.000,- eur, D. C.
vklad: 4.250,- eur (peňažný vklad), splatené: 4.250,- eur, C. finančné služby, s. r. o., vklad: 750,- eur
(peňažný vklad), splatené: 750,- eur, C. s. r. o. - založená 20.11.2024, základné imanie v sume 5.000,-eur, D. C. vklad: 4.250,- eur (peňažný vklad), splatené: 4.250,- eur, C. finančné služby, s. r. o., vklad:
750,- eur (peňažný vklad), splatené: 750,- eur, boon.rent s.r.o. - založená 11.12.2024, základné imanie
v sume 5.000,- eur, D. C. vklad: 4.250,- eur (peňažný vklad), splatené: 4.250,- eur, C. finančné služby,

s. r. o., vklad: 750,- eur (peňažný vklad), splatené: 750,- eur, pričom v súvislosti s ich založením musel
vynaložiť aj súdne poplatky vo výške najmenej 5 x 220,- eur, teda 1.100,- eur.
13. Matka v odvolaní namietala, že otec nevysvetlil, čím sa dané spoločnosti zaoberajú, aký majú
majetok,akémajúpríjmy,akúčinnosťvykonávajú,akýbolúčelichzaloženia,aaniodkiaľmalprostriedky
na ich založenie a vytvorenie základných imaní, ako ich nadobudol a prečo vlastne zakladal toľko

spoločností. Hoci otec v jednej odpovedi spomenul podiel na zisku jednej z týchto spoločností - Cleaning
services plus, s. r. o., v rozsahu 2 - 3 % (pri výpovedi z 05.12.2024), nepredložil žiadne doklady o jeho
vyplateníaanidoklady,nazákladektorýchbybolomožnétentopríjemidentifikovať,rovnakopostupoval,
aj pokiaľ ide o príjem z realitnej činnosti, pri ktorom uviedol, aká percentuálna odmena mu patrí, ale
neuviedol, aké obchody sprostredkoval a aký nárok na odmenu mu mal vzniknúť. Za danej situácie boli
u otca naplnené aj podmienky pre aplikáciu § 63 ods. 1 zákona o rodine a bolo pri určení výživného na

mieste vychádzať z predpokladu, že príjmy otca z inej než závislej činnosti dosahujú dvadsaťnásobok
sumy životného minima, teda sumu 20 x 273,99 eur, čo zodpovedá čiastke 5.479,80 eur mesačne.
Vychádzajúc zo záveru, že príjmy otca z inej než závislej činnosti zodpovedajú sume 5.479,80 eur a
otec má príjmy z nájmu nehnuteľností 550,- eur, ako aj príjmy zo závislej činnosti 321,90 eur, bolo na
mieste vychádzať z predpokladaného príjmu otca na úrovni sumy najmenej 6.351,70 eur. Otec nemá

inú vyživovaciu povinnosť, bolo na mieste vychádzať z Metodiky MS SR a určiť výživné na sumu 20 % z
takto určeného príjmu otca, čo by zodpovedalo sume 1.270,- eur mesačne. Takéto výživné zodpovedá
životnej úrovni otca, na ktorej má právo maloletý sa podieľať. Navyše, otec sa dobrovoľne vzdáva príjmu,
ktorý môže dosahovať z prenájmu jeho motorových vozidiel, ako aj z prenájmu jeho bytov. Otec pritom
disponujerodinnýmdomomnaF.G.vceneminimálne,akosámudal,360.000,-eursviacerýmibytovými

jednotkami, v nedávnej minulosti predal iný svoj nehnuteľný majetok a vlastní aj byt v K. D. najmenej
v hodnote 100.000,- eur, okrem toho, ako sám priznal, aj niekoľko luxusných motorových vozidiel v
úhrnnej hodnote najmenej 70.000,- eur, a teda jeho majetok zodpovedá sume najmenej 500.000,- eur.
Popri tom priznal, že len jedna z jeho spoločností vlastí investičný pozemok v širšom centre mesta E.
v hodnote najmenej 150.000,- eur. Ak by sa prihliadlo k cene jeho obchodných podielov k ostatným

spoločnostiam čo i len vo výške ich základných imaní, ako aj k hodnote motorových vozidiel, potom by
sa muselo priznať, že otec vlastní majetok v hodnote najmenej 700.000,- eur. S poukazom na to navrhla,
aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil tak, že otcovi uloží povinnosť prispievať na maloletého sumou
bežného výživného vo výške 1.270,- eur mesačne, vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca
vopred, k rukám matky maloletého, a na tvorbu úspor sumou výživného vo výške 500,- eur mesačne,

vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred v prospech sporiaceho účtu maloletého, ktorý
na tento účel založí maloletému matka.
14. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že trvá na svojich vyjadreniach prezentovaných
v celom konaní, je stotožnený s určeným výživným a s určením vyživovacej povinnosti otca od
právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva s príslušenstvom. Navrhol rozsudok okresného súdu

v dotknutom výroku potvrdiť ako správny.
15. K odvolaniu matky doručil písomné vyjadrenie otec, ktorý rovnako nepovažoval výrok IV. za vecne
a procesne správny. Stanovené výživné nezodpovedá jeho skutočnej finančnej situácii, ani skutočným
nákladom matky na výdavky maloletého syna, a tiež nie je stanovené alikvotne v pomere (4:3) k počtu
dní starostlivosti v týždni o maloleté dieťa. Súdu poskytol kompletné podklady k posúdeniu príjmových,

ekonomických a majetkových pomerov, ako aj množstvo podkladov nad rámec, a to dobrovoľne.
Predkladal aj doklady, ktoré predkladať nemusel len preto, aby súd mohol dostatočne posúdiť jeho
situáciu. Okresný súd sa od začiatku, podľa otca, prikláňal k návrhu navrhovateľky, v ktorom požadovala
výhradnú starostlivosť o syna, a tým nerovnomerne skúmal pomery oboch protistrán. Bol presvedčený,
že súd sa prikloní k rozhodnutiu o striedavej starostlivosti, pri ktorom je zaoberať sa majetkovo-

príjmovými pomermi bezpredmetné. Jeho mesačné záväzky aktuálne nezodpovedajú jeho skutočným
príjmom, to je stav, v ktorom sa ako podnikateľ nechcene ocitol. Aktuálne je v úpadku. K jeho finančnej
situácii predložil dostatočné množstvo nespochybniteľných dôkazov, ktoré sú okrem iného aj verejne
dostupné. Opätovne prehlásil, že žije z rezerv, z rozpredávania majetku a z pôžičiek od jeho známych
(ktoré nie sú jeho príjmom), kým sa mu situácia nezlepší. Súd pri rozhodovaní o stanovení výšky

výživného podľahol laxným a neúplným tvrdeniam právneho zástupcu navrhovateľky, ktorý poukazuje
na jeho majetky a príjmy nehľadiac na jeho záväzky. Pre zvýšenie sadzby DPH a ďalších zmien v
zdaňovaní príjmov právnických osôb, ktoré likvidovali jeho podnikanie, bol situáciou nútený rozložiť
svoje podnikanie do novozaložených spoločnosti - neplatcov DPH, aby zmiernil dopady nárastu cienza dodávané služby a ušetril celkové náklady. Pravdou je, že s jeho spoločníkom splácajú po cca
900,- eur mesačne za poskytnutý úver od p. D. na pozemok pre výstavbu bytového domu, predajom
celého pozemku v súčasnom stave by zrealizoval stratu, pre ktorú môže rovno vyhlásiť osobný bankrot,

preto so spoločníkom musia projekt ďalej platiť a čakať na nárast jeho hodnoty, aby ho neskôr predal
aspoň za vynaložené náklady. Pravdou je, že vlastní niekoľko „na oko“ luxusných áut (priemerný nájazd
cez 300.000 km), všetky autá okrem jedného v hodnote 1500,- eur sú na leasingy, ktorých predaj by
nepostačoval ani na ich splatenie. Zostatky úverov sú vyššie ako ich reálna predajná cena. Tri autá sú
zobratéprejehoznámych,ktoríautávyužívajúaplatiamusplátkuleasingu.JednozdvochBMWvyužíva

jeho partnerka, ktorá preňho pracuje, auto využíva na pracovné účely, leasing jej zráža z výplaty. Ďalej
uviedol, že súd v citovanom rozsudku zveril syna do výhradnej starostlivosti matky, pričom jej určil 4 dni
v týždni, počas ktorých sa má o neho plnohodnotne starať a hradiť mu počas týchto dní náklady na jeho
starostlivosť. To znamená, že matka sa stará o maloletého syna o 1 deň v týždni viac než on, pričom s
matkou doteraz zdieľa všetky mimoriadne výdavky na ich syna rovným dielom. Vzhľadom na to žiadal,
aby odvolací súd zmenil výrok IV. napadnutého rozsudku tak, že otcovi uloží bežné výživné vo výške

150,- eur mesačne, vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred, k rukám matky maloletého,
a na tvorbu úspor sumou výživného vo výške 150,- eur mesačne, vždy do 15. dňa každého kalendárneho
mesiaca vopred v prospech sporiaceho účtu maloletého, ktorý na tento účel založí maloletému matka.
16. Kolízny opatrovník v reakcii na vyjadrenie otca uviedol, že sa s jeho obsahom riadne oboznámil,
pričom otec neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli prejednané na súdnom pojednávaní.

Vďalšomzotrvalnasvojichvyjadreniachprezentovanýchvcelomkonaní,akoajvovyjadreníkodvolaniu
matky maloletého dieťaťa.

17. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že odvolanie
matky bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) a smerovalo proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP),
preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu podľa § 65 CMP, s tým, že odvolacími
dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP) a toto rozhodnutie bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario), konštatujúc dôvodnosť odvolania matky podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP v spojení s
§ 2 ods. 1 CMP rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku IV. zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP v

spojení s § 2 ods. 1 CMP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
18. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

20. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na to, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany sporu na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením práva a obranou
proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu,

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu
(rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, či sp. zn. III. ÚS 60/04). Podľa
Ústavného súdu SR: „Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Odôvodnenie rozhodnutia

však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie
povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad“ (napr.
Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997, či rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a
Hiro Balani c. Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). Odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie musí byť dostatočným podkladom pre uskutočnenie jeho prieskumu v

rámci odvolacieho konania.
21. Predmetom odvolacieho konania je výrok IV. napadnutého rozhodnutia, ktorý sa týka vyživovacej
povinnosti otca k maloletému dieťaťu. Súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť prispievať na
maloletého sumou bežného výživného vo výške 350,- mesačne, vždy do 15. dňa každého kalendárnehomesiaca vopred, k rukám matky maloletého, a na tvorbu úspor sumou výživného vo výške 150,-
eur mesačne, vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred v prospech sporiaceho účtu
maloletého, ktorý na tento účel založí maloletému matka. Matka vo svojom odvolaní namietala, že

daný výrok je vecne a procesne nesprávny, konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z neprávneho právneho posúdenia veci.
22. K odvolacím argumentom matky, uplatneným vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti otca
k maloletému dieťaťu, odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná právna
úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 zákona o rodine) je založená na rovnakom

postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá zákona o
rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a
rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča,
zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z
hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania

príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností,
ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom
odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú
komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové
pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie.
23. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods.
1 zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta

druhá zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu,
sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti,
spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote,
výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto
okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a

schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú
obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú
reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré
nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej
a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v

spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti.
24. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia okresného súdu v časti výroku IV. o vyživovacej povinnosti
otca k maloletému dieťaťu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie sa vyššie danými
kritériami neriadil dôsledne. Konanie o určenie výživného patrí medzi mimosporové konania patriace
do oblasti starostlivosti súdu o maloleté dieťa. Mimosporové konanie je typické dominanciou princípu

oficiality a princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci, teda v
rámci dokazovania sa nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje sa
vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto je súd povinný vykonať aj iné dôkazy,
ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Pokiaľ teda súd
prvej inštancie nemal zistené pomery rodičov a maloletého dieťaťa, skutočný stav nebol dostatočne

zistený a súdom vyhodnotený, čím neboli splnené zákonné podmienky pre posúdenie konkrétnej výšky
vyživovacej povinnosti otca.
25. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci rezignoval na dôsledné ustálenie rozsahu odôvodnených
potrieb maloletého dieťaťa, ktoré majú predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných
platieb tak, aby odôvodnené potreby maloletého dieťaťa boli jednoznačne určiteľné. Tieto musia

vychádzať zo základných potrieb (bývanie, stravovanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, náklady
súvisiace o školskou dochádzkou a pod.), a pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, tiež aj so
zohľadnením nákladov na voľnočasové aktivity. Následne súd musí tieto posudzovať vo vzťahu k
zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov so zohľadnením práva dieťaťa
podieľať sa na životnej úrovni rodičov a až napokon pristúpiť k určeniu miery, ktorou sa na odôvodnených

nákladoch dieťaťa bude podieľať každý z rodičov (pri zohľadnení ich zárobkových schopností,
majetkových pomerov, životnej úrovne, plnenia vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o
dieťa a pod.). Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, akú výšku bežných mesačných výdavkov na
bývanie, stravu, hygienu, ošatenie, školské potreby, či voľnočasové aktivity považoval za odôvodnenú(chýba kvantifikácia potrieb v členení na opakujúce sa a jednorazové výdavky s ich mesačným
prepočtom), ani ako sa dopracoval k záveru, že práve bežné výživné ustálené na sumu 350,- eur
mesačne a výživné na tvorbu úspor vo výške 150,- eur zodpovedá primeranému podielu otca na výžive

maloletého dieťaťa. Odvolací súd na tomto mieste poznamenáva, že práve jednoznačné ustálenie
a vyčíslenie odôvodnených potrieb každého jedného maloletého dieťaťa je imanentnou súčasťou
rozhodnutia, týkajúceho sa vyživovacej povinnosti povinného rodiča o určení výživného, od ktorého sa
odvíja následná úvaha o určení miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať
každý z rodičov. Pokiaľ sa v posudzovanej veci v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie

odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa dôsledne nezaoberal, tieto jednotlivo nevyhodnocoval, tak
potom odvolací súd považoval skutkové zistenia o potrebách maloletého dieťaťa za neúplné a záver o
primeranosti určenej sumy výživného za predčasný.
26. Odvolací súd sa čiastočne stotožnil s odvolacou námietkou matky, že skutkové zistenia okresného
súdu o príjmových a majetkových pomeroch otca nie sú úplné a dostatočne preukázané. Okresný súd sa
síce zaoberal v ods. 76. odôvodnenia rozhodnutia majetkovou a príjmovou situáciou otca, avšak učinil

takbeztoho,abybolopreodvolacísúdzrejmé,akouvedenézisteniapretavildourčeniakonkrétnejsumy
čistého príjmu otca, pripadne jej ohraničeného rozpätia, ktorá pre súd predstavuje východiskový údaj pri
posudzovaní výšky výživného. Navyše, pokiaľ okresný súd v následnom odseku 77. odôvodnenia svojho
rozsudku pracoval na účely posúdenia možnej aplikácie § 63 ods. 1 Zákona o rodine „s disponibilnou
sumou otca vo výške 5.000,- eur“, táto podľa odvolacieho súdu nemá oporu v zistenom skutočnom stave

o majetkovej situácií otca, keď nie je zrejmé, čo má byť pod týmto pojmom vnímané. Okresný súd sa
tak pri ustálení príjmu otca v ods. 76. odôvodnenia obmedzil len na prevzatie ním tvrdených skutočností
ohľadom jeho finančnej situácie, že si otec vie na svoje potreby zabezpečiť príjem vo výške 5.000,- eur
mesačne, a to bez vykonania ďalších úkonov zameraných na zistenie jeho reálne dosahovaných príjmov
v súlade s vyšetrovaním princípom a princípom materiálnej pravdy, a to obzvlášť za situácie, keď sa

otec vyhýbal špecifikovaniu jeho príjmov a výdavkov (ods. 76. odôvodnenia napadnutého rozsudku).
Odvolací súd považuje za potrebné doplniť, že z odôvodnenia súdu prvej inštancie zároveň nevyplýva,
ako skúmal výdavky otca na jeho osobné potreby a následným vyhodnotením a určením, ktoré z nich
sú odôvodnené, ktoré nadštandardné alebo neprimerané. Takýto postup nie je v súlade s požiadavkou
preskúmateľnosti rozhodnutia a neumožňuje odvolaciemu súdu posúdiť, z akých konkrétnych premís

okresný súd vychádzal pri posúdení primeranosti určeného výživného v rámci odvolacieho prieskumu.
Odvolací súd týmto nevyvodzuje záver o potrebe určiť vyššie výživné, konštatuje však, že skutkové
zistenia okresného súdu sú v tejto časti neúplné, čo bráni riadnemu preskúmaniu napadnutého rozsudku
v medziach podaného odvolania.
27. Obdobné nedostatky v odôvodnení rozhodnutia odvolací súd zistil aj vo vzťahu k majetkovým

pomerom matky. Okresný súd v tejto súvislosti len uviedol, že matka rovnako vykonáva podnikateľskú
činnosť, disponuje čistým príjmom cca 1.000,- eur po odpočítaný výdavkov na povinné odvody, bývanie,
zvýšené výdavky má na rehabilitačno-športové aktivity syna, lekársku starostlivosť, na dioptrické
okuliare, zimnú obuv, pravidelnú výučbu anglického jazyka. V odôvodnení však absentuje ich bližšia
konkretizácia, aj to, ako a v akej miere ich okresný súd vyhodnotil ako primerané a dôvodné. Takto

ustálenú majetkovú situáciu matky nemožno považovať za dostatočnú. Na podporu svojej argumentácie
odvolací súd poznamenáva, že výživné je záväzok oboch rodičov, preto by jeho určenie malo byť
primerané schopnostiam každého z nich. Súd by nemal jednostranne posudzovať situáciu jedného
rodiča a ignorovať okolnosti druhého. Bez skúmania majetkovej situácie matky, prípadne jej ďalších
možností je takéto rozhodnutie spochybniteľné.

28. Zvýrazňuje sa, že určenie výšky výživného na dieťa je vždy výsledkom posúdenia vysoko
individuálnych jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, nezameniteľných
s okolnosťami relevantnými v iných veciach (podporne a primerane napr. uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 7CdoR/1/2025 zo dňa 26.02.2025 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7CdoR/4/2025
zo dňa 19.03.2025).

29. Na základe uvedeného, súd prvej inštancie po vrátení veci sústredí dokazovanie na zisťovanie
skutočností majúcich podstatný význam pre určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu,
najmä:

· zistí odôvodnené potreby maloletého dieťaťa v posudzovanom období, a to v jednotlivých položkách

(bývanie, stravovanie, hygiena, zdravotná starostlivosť, školské výdavky, cestovné, ošatenie, obuv,
mimoškolské aktivity a pod.), pričom jednotlivé potreby konkrétne vyhodnotí, rozlíši bežné, nevyhnutné
a nadštandardné potreby, a pri chýbajúcich dokladoch urobí kvalifikovaný odhad priemernej mesačnej
potreby (prepočtom 1/12);· vyhodnotí finančnú situáciu matky (príjem, prídavky, bonus, výdavky), so zohľadnením výkonu osobnej
starostlivosti o maloleté dieťa,
· zistí príjem, pravidelné výdavky otca, pričom vyhodnotí, ktoré z týchto výdavkov sú dôvodné a ktoré

nadštandardné alebo neprimerané,
a uvedené zistenia zohľadní pri určení konkrétnej výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletému
dieťaťu.
30. Súd prvej inštancie vo veci rozhodne po zistení skutočného stavu v čase svojho rozhodnutia, na
základe vykonania na vec vzťahujúceho sa dokazovania v súlade s § 188, § 195 a nasl. CSP a §

204 CSP a súčasne umožní účastníkom konania vyjadriť sa k dôkazom (§ 182 CSP). Pri vyhodnotení
výsledkov dokazovania, so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty matky, tieto
posúdi z hľadiska na ne vzťahujúcich sa zákonných ustanovení. Svoje nové rozhodnutie súd prvej
inštancie odôvodní v súlade s § 220 CSP tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo
vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce, boli logické a presvedčivé. V novom
rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o trovách prvoinštančného konania a

v súlade s § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.
31. Odvolací súd k svojmu rozhodnutiu, ktorým zrušil rozhodnutie okresného súdu v časti výroku IV.,
považujezapodstatnéuviesťpreúplnosť,žerozsah-miera,časováaprocesnánáročnosťdokazovania,
ktoré je potrebné vykonať okresným súdom, s poukazom na vyššie uvedené závery krajského súdu, pre
rozhodnutie vo veci výrazne presahuje rámec účelu odvolacieho konania. Uvedený postup odvolacieho

súdu preto nebol v rozpore ani s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 161/2023 zo dňa 12.
októbra 2023.
32. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred

súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSP,dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.