Rozsudok – Majetok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Monika Liptáková

Oblasť právnej úpravy – Trestné právoMajetok

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/93/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5622010050
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Liptáková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5622010050.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2 3To/93/2025

Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Liptákovej a sudcov JUDr.
VladimíraSučikaaJUDr.ErikyBebčákovejnaverejnomzasadnutíkonanom4.decembra2025prejednal
odvolaniepodanéodsúdenýmA.B.,nar.X.XX.XXXX,protirozsudkuOkresnéhosúduLiptovskýMikuláš,
č. k. 3T/8/2022-1023 z 28.7.2025 a takto

r o z h o d o l :

2 3To/93/2025

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. por. zrušuje rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k.
3T/8/2022-1023 z 28.7.2025.

Na podklade § 322 ods. 3 Tr. por., podľa § 405b ods. 1 druhá veta Tr. por. a § 405a ods. 1, ods. 2 Tr.
por., § 405d ods. 1, ods. 2 Tr. por. s použitím § 84 Tr. zák. účinného do 5.8.2024 (ďalej len Tr. zák.) a §
438k ods. 7 Tr. zák., pri nedotknutom výroku o vine z rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k.
3T/8/2022-823 zo dňa 25.5.2022, v spojení s uznesením Krajského súdu Žilina, č. k. 1To/74/2022-884

zo dňa 13.9.2022, právoplatným dňa 13.9.2022, v dôsledku zániku trestnosti činu

zrušuje vo výroku o treste

rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 3T/8/2022-823 zo dňa 25.5.2022, v spojení
s uznesením Krajského súdu Žilina, č. k. 1To/74/2022-884 zo dňa 13.9.2022, právoplatným dňa
13.9.2022, ktorým bol odsúdenému uložený pre pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm.
a), písm. b), ods. 3 písm. b) Tr. zák., sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., pre prečin

poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. a prečin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1
Tr. zák., úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 4 mesiace so zaradením do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad,

a s ú č a s n e

odsúdenému A. B., nar. X. XX. XXXX v C. A., trvale bytom D. XXX/XX, C. E., okres C. A., t. č. vo výkone
trestu odňatia slobody v ÚVTOS pre mladistvých Sučany, pre pokračovací zločin krádeže podľa § 212
ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. b) Tr. zák., sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.
a prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák.

u k l a d áPodľa § 212 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 41 ods. 1,
ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd odsúdeného zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

9 3To/93/2025

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 3T/8/2022-1023 z 28.7.2025 bol u odsúdeného A.

B. podľa § 405b ods. 1 druhá veta Tr. por. a § 405a ods. 1, ods. 2 Tr. por., § 405d ods. 1, ods. 2 Tr.
por. s použitím § 84 Tr. zák. a § 438k ods. 7 Tr. zák. v dôsledku zániku trestnosti činu zrušený výrok
o treste rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 3T/8/2022-823 zo dňa 25.5.2022, v spojení
s uznesením Krajského súdu Žilina, č. k. 1To/74/2022-884 zo dňa 13.9.2022, právoplatným dňa 13. 9.
2022,ktorýmbolodsúdenémuuloženýprepokračovacízločinkrádežepodľa§212ods.1písm.a),písm.

b), ods. 3 písm. b) Tr. zák. sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., pre prečin poškodzovania
cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. a prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 4 mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad, a súčasne odsúdenému A. B. pre
pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. b) Tr. zák. sčasti v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. uložil podľa § 212
ods. 3 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 1, ods. 2 Tr.

zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 4 (štyri) mesiace. Podľa § 48 ods. 2 písm.
b) Tr. zák. súd odsúdeného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia.

Okresnýsúdvytýčiltermínverejnéhozasadnutianadeň28.7.2025,ktoréhopredmetombolorozhodnutie

súdu podľa § 405b ods. 1 Tr. zák.

Zo zápisnice o verejnom zasadnutí z 28.7.2025 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku, po vysvetlení
významu rozhodnutia súdu a poučení o opravnom prostriedku sa prokurátor vzdal práva na podanie
odvolania a odsúdený si ponechal lehotu.

Dňa 12.8.2025 bolo súdu prvého stupňa doručené odvolanie odsúdeného, v ktorom uviedol, že
odôvodnenie odvolania predloží súdu prostredníctvom obhajcu.

Dňa 12.8.2025 bolo súdu prvého stupňa doručené odvolanie odsúdeného voči všetkým výrokom

napadnutého rozsudku podané prostredníctvom obhajcu, v ktorom uviedol, že odvolanie písomne
odôvodní po doručení rozsudku.

Dňa 24.9.2025 bolo súdu prvého stupňa doručené odôvodnenie odvolania odsúdeného voči výroku
o treste, podané prostredníctvom obhajcu, v ktorom sú uvedené nasledovné argumenty:

„Odsúdený sa nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že o jeho treste je potrebné rozhodnúť
podľa ustanovení Trestného zákona pre neho v nepriaznivejšom znení účinnom do 6. 8. 2024, a to najmä
pokiaľ ide o nevyhnutnosť navýšenia dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu podľa § 38 ods. 4
Trestného zákona.

Ustanovenie § 2 ods. l Trestného zákona je nutné aplikovať vždy, ako došlo pre obžalovaného k
priaznivejšej zmene a rozsudok súdu doposiaľ nenadobudol právoplatnosť vo všetkých jeho výrokoch,
k čomu v danom prípade došlo zrušením pôvodného výroku rozsudku o treste.
Novelou Trestného zákona síce okrem trestného činu poškodzovania cudzej veci nezanikla trestnosť
ostatných skutkov, zo spáchania ktorých bol obžalovaný pôvodne uznaný vinným, avšak táto sa dotklasa nielen ustanovenia § 38 ods.4 Trestného zákona v znení účinnom do 5. 8. 2024, ale dotkla sa aj
úpravy dolnej a hornej hranice trestnej sadzby pre obžalovaného od 6. 8. 2024 priaznivejšej.
V prejednávanej veci súd odsúdenému ukladal trest dňa 28. júla 2025, teda po novele Trestného zákona

účinnej od 6. 8. 2024, ktorá je pre neho priaznivejšia a preto podľa jeho názoru mu mal byť trest ukladaný
podľa ustanovení Trestného zákona v znení účinnom od 6. 8. 2024.
Hoci odsúdený očakával priaznivejšie rozhodnutie vo veci, tak v prípade právoplatnosti rozsudku zo dňa
28. júla 2025 sa jeho postavenie ešte zhorší, pretože súd ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do
ústavu so stredným stupňom stráženia, hoci už bol na výkon trestu preradený do ústavu s minimálnym

stupňom stráženia.
SpoukazomnavyššieuvedenéskutočnostiodsúdenýA.B.,nar.X.XX.XXXXvC.A.,žiadaabyodvolací
Krajský súd v Žiline zrušil rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 3T/8/2022-1023 zo dňa 28.
júla 2025 a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol..“

Súdny spis neobsahuje vyjadrenie príslušného prokurátora k odvolaniu odsúdeného a k jeho

odôvodneniu.

Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátor uviedol, že rozsudok súdu prvého
stupňa považuje za zákonný a správny a navrhuje odvolanie odsúdeného ako nedôvodné podľa § 319
Tr. por. zamietnuť. Obhajca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na

opätovné prejednanie a rozhodnutie vo veci. Odsúdený uviedol, že sa pridržiava dôvodov podaného
odvolania, tak ako tieto na verejnom zasadnutí predniesol obhajca a v zmysle týchto dôvodov krajskému
súdu navrhuje aj rozhodnúť.

Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.

por., zistil, že odvolanie odsúdeného bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie
bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por., odvolanie spĺňa náležitosti
§ 311 ods. 1 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného
odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Odvolanie odsúdeného voči výroku o treste krajský súd vyhodnotil ako čiastočne dôvodné.

Novelou Trestného zákona č. 40/2024 zo dňa 8.2.2024, účinnou od 6.8.2024, došlo k zmene výšky malej
škody, kde po novelizácii sa za malú škodu považuje suma prevyšujúca sumu 700 eur. Odsúdenému

bol pôvodne ukladaný úhrnný trest, okrem iného aj za prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245
ods. 1 Tr. zák., teda novelou Trestného zákona došlo k zániku trestnosti tohto činu a to z dôvodu, že
došlo k zvýšeniu výšky malej škody zo sumy 266 eur na sumu prevyšujúcu 700 eur. Keďže konaním
odsúdeného bola spôsobená škoda len vo výške 499,75 eura, preto okresný súd správne na verejnom
zasadnutí zrušil rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 3T/8/2022-823 zo dňa 25.5.2022,

vspojenísuznesenímKrajskéhosúduŽilina,č.k.1To/74/2022-884zodňa13.9.2022,právoplatnýmdňa
13.9.2022 len vo výroku o treste a uložil trest pre pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a),
písm. b), ods. 3 písm. b) Tr. zák. sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a prečin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
podľa § 171 ods. 1 Tr. zák.

Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa si vytvoril dostatočný skutkový základ k rozhodnutiu o druhu
a výmere trestu. Súd prvého stupňa odôvodnil svoje skutkové a právne úvahy vo vzťahu k výroku
o treste, s ktorými sa ale krajský súd v plnom rozsahu nestotožnil, výšku uloženého trestu považuje z
hľadiska generálnej a individuálnej prevencie za primeranú. Krajský súd sa nestotožňuje so zaradením

odsúdeného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. naochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje
dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne
súčasne v každom treste.

Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu
je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie
noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali
v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv

a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými
činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných
členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej
prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným
členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto
spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Trest súčasne

vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno
potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne
doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou,
ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi
páchateľov trestných činov.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,

za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej
a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

V súvislosti s namietanou neprimeranosťou uloženého trestu odvolateľom treba dodať, že záver
o primeranosti trestu je daný vtedy, ak sa opiera o rozumnú väzbu medzi legitímnym cieľom a zvoleným
prostriedkom jeho realizácie. Možno konštatovať, že páchateľa môže so spravodlivosťou, a teda aj so
spoločnosťouzmieriťlenspravodlivýtrest.Trestsamusírovnaťspôsobenémubezpráviu,ztohovyplýva,
že v prípade, ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá v treste prísnejšia ako bezprávie spôsobené

trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom vznikne nové
bezprávie – bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu. Trest, ktorým štát
a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť
spôsobenú trestným činom napraviť a nie ešte viac rozmnožiť. Spravodlivý je vždy len primeraný trest.
Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho

prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste.

Okresný súd vo vzťahu k uloženému trestu odňatia slobody správne aplikoval pri úvahách týkajúcich sa
ukladania tohto druhu trestu ustanovenie § 34 ods. 4 Tr. zák., podľa ktorého pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,

priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy,
na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie
škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako
aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový

prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu
náhrady škody, alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku
tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný
trest, alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom,

ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na nasledovnú časť odôvodnenia písomného vyhotovenia
rozsudku súdu prvého stupňa:„Konanie odsúdeného, ktoré bolo pod bodom 2./ rozsudku právne kvalifikované ako prečin
poškodzovania cudzej veci, a pre ktoré bol právoplatne odsúdený vyššie citovaným rozhodnutím

Okresného súdu Liptovský Mikuláš, podľa Trestného zákona účinného dňom 6. 8. 2024 už nie je
trestným činom (jeho trestnosť podľa § 84 Trestného zákona zanikla) a zároveň trest zaň uložený nebol
ešte vykonaný, preto súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia Trestného zákona a Trestného
poriadku zrušil právoplatné rozhodnutie súdu len vo výroku o treste a rozhodol o uložení primeraného
trestu odňatia slobody za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, za ktoré súd považuje úhrnný trest

na samej dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby. Po zohľadnení jednej priťažujúcej okolnosti podľa
§ 37 písm. m/ Trestného zákona, ako na priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h/ Trestného
zákona súd nemohol prihliadať, keďže obžalovaný sa svojím pokračovacím konaním dopustil síce
viacerých úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, teda zločinu krádeže a prečinu
nedovolenej výroby omamných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
spáchaných dvoma skutkami, preto „mnohosť“ trestnej činnosti je už zohľadnená v použití § 41 ods. 2

Trestného zákona. Pri prevahe priťažujúcich okolností sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej
sadzby podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona zvyšuje o jednu tretinu. Súd ukladal trest úhrnný (za použitia
§ 41 ods. 1 Trestného zákona) podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin
z nich najprísnejšie trestný, ktorým je aj naďalej zločin krádeže podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona
účinného do 6. 8. 2024, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody na tri roky až desať rokov. V dôsledku

prevahy priťažujúcich okolností sa dolná hranica tejto trestnej sadzby zvýšila o jednu tretinu, na päť
rokov a štyri mesiace, rovnako sa použitím § 41 ods. 2 Trestného zákona zvýšila horná hranica trestnej
sadzby taktiež o jednu tretinu, na trinásť rokov a štyri mesiace. Súd dodáva, že ani po novele Trestného
zákona účinnej od 6. 8. 2024 nie je možné posudzovať vinu právoplatne odsúdeného a ukladať trest
podľa zákona účinného od 6. 8. 2024.

Pri rozhodovaní o druhu trestu nebol dôvod pre uloženie iného, než nepodmienečného trestu odňatia
slobody. Keďže súd nanovo rozhodoval o treste za dva zbiehajúce sa trestné činy, už nie za tri
trestné činy, avšak u odsúdeného nebola zistená zmena poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ani
neboli zistené žiadne okolnosti, kvôli ktorým by bolo možné ukladať mimoriadne znížený trest odňatia

slobody, nebolo možné uložiť trest pod dolnú hranicu zvýšenej trestnej sadzby a zároveň trest v kratšej
výmere oproti predchádzajúcemu rozsudku, tak, aby odsúdený pocítil benefit novely Trestného zákona
spočívajúci najmä v ukladaní miernejšieho trestu, preto súd ukladal trest vo výmere rovnakej, ako
v pôvodnom rozhodnutí. Pre výkon tohto trestu súd odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu so stredným stupňom stráženia v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného

zákona z dôvodu, že v posledných 10 rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný
čin, pričom naposledy bol podľa záznamu č. 8 odpisu registra trestov z výkonu trestu odňatia slobody
prepustený dňa 21. 9. 2016.

K námietkam odsúdeného vo vzťahu k zániku trestnosti činu, ktorý bol právne kvalifikovaný ako

pokračovací zločin krádeže súd uvádza, že na základe novely Trestného zákona účinnej od 6. 8.
2024 je možné rozhodnúť o novom treste za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, prípadne o tom,
že odsúdený zvyšok trestu nevykoná, ak trestnosť činu úplne zanikla, avšak nie je možné nanovo
posudzovať skutkové okolnosti spáchaných skutkov, hodnotiť a meniť právnu kvalifikáciu skutkov
z pôvodných rozhodnutí, tak, ako sa toho domáhal odsúdený vo svojom návrhu (neposudzovať

jednotlivé útoky skutku ako pokračovací trestný čin, ale ako samostatné skutky a v základnej skutkovej
podstate, nie spáchané závažnejším spôsobom konania), pretože nemožno zasahovať do výroku o vine
pôvodného rozsudku. Taktiež s týmito okolnosťami sa už súd vysporiadal v pôvodnom rozhodnutí
a uvedené bolo predmetom preskúmania odvolacím súdom na základe odvolania obžalovaného, ktoré
bolo zamietnuté, ako aj dovolania na Najvyššom súde SR, ktoré bolo taktiež zamietnuté.

Keďžesananovorozhodujelenvovýrokuotresteapôvodnýrozsudokostalnedotknutývovýrokuovine,
pretože nezanikla trestnosť činu - pokračovacieho skutku, ktorý podľa Trestného zákona účinného pred
dňom 6. 8. 2024 napĺňal právnu kvalifikáciu pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/,
písm. b/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona

a prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákon, nedotknutý zostal aj výrok o náhrade škody.“Argumentácia okresného súdu je výstižná, presvedčivá a dostatočne odôvodňuje uloženie primeraného
trestu odsúdenému.

Z aktuálneho odpisu registra trestov bolo zrejmé, že odsúdený bol v minulosti jedenásťkrát súdne
potrestaný, a to najmä pre majetkovú trestnú činnosť. Pri prvom a treťom zázname sa na neho hľadí,
akoby nebol odsúdený, pri ďalších odsúdeniach mu boli uložené podmienečné tresty a nepodmienečné
tresty odňatia slobody. Hoci sa obžalovaný ku skutkom pod bodmi 1/ a 4/ (povodne bod bodom 5/)
obžaloby priznal, zákon vyžaduje plné priznanie a oľutovanie skutkov, z ktorých je odsúdený, preto súd

na poľahčujúcu okolnosť, teda čiastočné priznanie a oľutovanie nemohol prihliadať. Naopak s poukazom
na odpis z registra trestov a kriminálnu minulosť odsúdeného súd musel prihliadať na priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., že už bol za trestný čin odsúdený. Odsúdeného možno dokonca
hodnotiť ako špeciálneho recidivistu, pretože sa prioritne dopúšťa majetkovej trestnej činnosti a tiež
drogovej trestnej činnosti. Trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 4 mesiace, ktorý okresný súd
uložil odsúdenému, sa krajskému súdu zdal primeraný, a to najmä vo vzťahu k osobe odsúdeného,

k charakteru trestnej činnosti, za ktorý sa mu ukladá primeraný trest a rovnako aj s poukazom na
okolnosti spáchania stíhaného skutku, ktorý sa v tomto prípade kládol odsúdenému za vinu. V tejto
súvislosti preto krajský súd vyhodnotil, že v predmetnej veci je uložený trest odňatia slobody vo výmere
5 rokov a 4 mesiace s ohľadom na všetky okolnosti trestom zákonným a primeraným. Vzhľadom k hore
uvedenému preto krajský súd uložil odsúdenému trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 4 mesiace,

čo sa javilo ako trest primeraný a spravodlivý. Uložený trest je vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery
páchateľa spravodlivým potrestaním.

Nadriadený súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu odsúdenému A. B. zohľadnil všetky okolnosti
veci tak z hľadiska spáchaného skutku, jeho právnej kvalifikácie, ako i z hľadiska osoby odsúdeného,

a to z pohľadu jeho doterajšieho spôsobu života, ako i aktuálnych osobných pomerov.

Krajský súd zaradil odsúdeného podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, nakoľko mal za to, že na zaradenie odsúdeného do minimálneho stupňa stráženia
boli splnené zákonné podmienky. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 14Nt/14/2024-19

z 13.5.2024 súd podľa § 411 ods. 1 Tr. por. a § 9 ods. 2, ods. 4 písm. a) zákona č. 475/2005 Z. z.
preradil odsúdeného A. B. z ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia,
výkon ktorého mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 3T/8/2022-823 zo
dňa 25.5.2022, v spojení s uznesením Krajského súdu Žilina, č. k. 1To/74/2022-884 zo dňa 13.9.2022,
právoplatným dňa 13.9.2022 vo výmere 5 rokov a 4 mesiace a trestným rozkazom Okresného súdu

Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/8/2022 zo dňa 30.4.2021, v spojení s uznesením Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č. k. 2T/5/2021-309 zo dňa 8.2.2023, v spojení s uznesením Krajského súdu Žilina, č. k.
2Tos/45/2023 zo dňa 31.5.2023 vo výmere 2 roky a 4 mesiace, do ústavu s minimálnym stupňom
stráženia.

S poukazom na čiastočne správne dôvody odvolania odsúdeného, ktoré si krajský súd čiastočne osvojil,
dospel krajský súd k záveru, že stavu veci, zákonu a spravodlivosti bude zodpovedať uloženie trestu
odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 4 mesiace s tým, že pri aplikácii § 48 ods. 4 Tr. zák. bude zaradený
na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pri aplikácii
procesného postupu podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. por., na podklade § 322 ods. 3 Tr. por., §

405b ods. 1 druhá veta Tr. por. a § 405a ods. 1, ods. 2 Tr. por., § 405d ods. 1, ods. 2 Tr. por. s použitím
§ 84 Tr. zák. a § 438k ods. 7 Tr. zák.

Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3 za a 0 proti.

Poučenie:

10 3To/93/2025

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.