Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. december 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 3S/60/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724100750
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0724100750.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej

LL.M a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, D., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marián Jusko,
so sídlom Račí potok 3, Košice, IČO: 53 769 589, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky,sosídlomPribinova2,Bratislava,opreskúmaniezákonnostirozhodnutiažalovanéhoč.SPSČ-
PO3-2024/001355-004 zo dňa 21. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Personálnym rozkazom Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 521 zo dňa 22. novembra 2023, bol
žalobca podľa § 46 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov
Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej
republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“) dočasne pozbavený výkonu

štátnej služby dňom 08.12.2023 do právoplatného skončenia trestného stíhania. Žalobcovi bol dňom
08.12.2023 poskytnutý služobný plat vo výške minimálnej mzdy. Tento služobný plat sa zvyšuje o 10
% priznaného služobného platu na každú vyživovanú osobu, najviac však do výšky 70 % priznaného
služobného platu.
2. Na rozklad žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. SPSČ-PO3-2024/001355-004 zo dňa 21.
februára 2024 rozklad zamietol a napadnutý personálny rozkaz č. 521 zo dňa 22. novembra 2023
potvrdil.

II.
Žaloba
3. Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný a ani prvostupňový správny orgán sa nezaoberali
skutočnosťou, ktorá bola dôvodom pre postavenie žalobcu mimo služby. Pokiaľ žalovaný bol názoru, že
má byť postavený mimo službu, musí túto skutočnosť náležite odôvodniť, čo neurobil a nie je zrejmé,

z akého dôvodu sa v danom čase rozhodol postaviť žalobcu mimo službu. Z uvedených dôvodov
považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné a arbitrárne. Zároveň neexistuje ani len žiadna
indícia, ktorá by mohla stáť za úvahu o ohrození dôležitého záujmu štátnej služby a že by ohrozoval
priebeh objasňovania konania voči jeho osobe. Ani jedna z týchto možností nie je žiadnym spôsobomodôvodnená, pričom je len neodôvodnene konštatovaná domnienka o nezlučiteľnosti so záujmami
štátnej služby a zároveň domnienka o ohrození priebehu objasňovania konania voči jeho osobe, pretože
bol dôvodne podozrivý. Za jediný dôvod postavania mimo služby žalobca považuje dôvod politický.

Podľa názoru žalobcu aj vytýkané formálne nedostatky napadnutých rozhodnutí nie je možné zhojiť.
Výrok rozhodnutia považuje za v rozpore so zákonom, konkrétne s § 46 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. Za
dôvodneplatnostirozhodnutiatiežpovažujeabsentujúceúdajeosoby,ktorájezodpovednázasprávnosť
rozhodnutia a podpis.

III.
Vyjadrenie žalovaného

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že považuje svoj postup za zákonný a správny. Napadnuté
rozhodnutia taktiež po formálnej stránke spĺňajú všetky náležitosti rozhodnutia vyžadované zákonom č.
73/1998 Z.z. a ani nevykazujú žiadne vady, ktoré by zakladali ich neplatnosť. Žalovaný je názoru, že vec

bola správne právne posúdená a skutkový stav bol zistený v dostatočnom rozsahu. Žalovaný považuje
rozkaz ministra č. 521 ako aj rozhodnutie žalovaného o rozklade za dostatočne jasné a zrozumiteľné,
náležite odôvodnené vecne správne, a preto navrhol žalobu zamietnuť.

IV.

Relevantné právne predpisy

5. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. policajt sa musí dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby,
ak by jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo
priebeh objasňovania jeho konania a je dôvodne podozrivý, že

a) porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, alebo
b) spáchal trestný čin.

6. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. výkonu štátnej služby možno policajta dočasne pozbaviť
len na dobu nevyhnutne potrebnú na objasnenie jeho konania, najdlhšie však na šesť mesiacov; túto

dobu môže výnimočne predĺžiť minister v prípade, ak je proti policajtovi vedené trestné stíhanie, a to
až do jeho právoplatného skončenia. Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby sa prerušuje na čas
výkonu väzby policajta.

7. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi,

musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V
písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a
označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie
toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania
vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto

rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa
v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.

8.Podľa§241ods.2zákonač.73/1998Z.z.,výrokobsahujerozhodnutievovecisuvedenímustanovení
právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie,

ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.

9. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti
boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a
pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.

V.
Verejné vyhlásenie rozsudku

10. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania,
ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.11. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 11. decembra 2025, pretože boli
splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie
pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 12. septembra

2025 oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva
spravodlivosti SR.

VI.
Právne posúdenie veci správnym súdom

12. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-
PO3-2024/001355-004 zo dňa 21. februára 2024, ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil personálny
rozkaz ministra vnútra č. 521 zo dňa 22. novembra 2023, ktorým bol žalobca podľa § 46 ods. 1 písm.
b) a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. dočasne pozbavený výkonu štátnej služby.
13. Po preskúmaní veci správny súd konštatuje, že z obsahu súdneho a administratívneho spisu je
jednoznačne preukázané, že žalobca bol personálnym rozkazom č. 521 zo dňa 22.11.2023 dočasne

pozbavený výkonu štátnej služby podľa § 46 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z.
od 08.12.2023 do právoplatného skončenia trestného stíhania, z dôvodu vydania uznesenia Úradu
inšpekčnej služby ČVS: UIS-61/OPOV-2022 zo dňa 14.06.2023 podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku,
ktorýmbolovznesenéobvinenievočižalobcovizazločinzneužívaniaprávomociverejnéhočiniteľapodľa
§ 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d)

Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby a priebeh
objasňovania jeho konania.
14. Dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu správny orgán nadobudol na základe oznámenia
Úradu inšpekčnej služby, útvaru ochrannej služby a prevencie, odbor ochrany a prevencie, oddelenie

Východ zo dňa 15.06.2023, z ktorého vyplýva, že žalobca sa stal dôvodne podozrivým zo spáchania
zneužívaniaprávomociverejnéhočiniteľapodľa§326ods.1písm.a),ods.2písm.a),písm.b)Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. d) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.

15. Úvodom správny súd uvádza, že s poukazom na § 46 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. policajt
sa musí dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby, ak by jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej
služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania a je dôvodne
podozrivý, že: a) porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, alebo b) spáchal trestný čin.
Podľa § 46 ods. 2zákona č. 73/1998 Z.z. výkonu štátnej služby možno policajta dočasne pozbaviť len

na dobu nevyhnutne potrebnú na objasnenie jeho konania, najdlhšie však na šesť mesiacov; túto dobu
môževýnimočnepredĺžiťministervprípade,akjeprotipolicajtovivedenétrestnéstíhanie, atoaždojeho
právoplatnéhoskončenia.Dočasnépozbavenievýkonuštátnejslužbysaprerušujenačasvýkonu väzby
policajta. Počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby sa na policajta nevzťahuje povinnosť
vykonávať službu, ako ani služobné úkony v službe alebo mimo nej. Nadriadený je pri rozhodovaní

o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby povinný skúmať, či sú splnené podmienky na vydanie
rozhodnutia o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby a či tieto podmienky na vydanie rozhodnutia
sú splnené kumulatívne. Najčastejším dôvodom na pozbavenie výkonu štátnej služby policajta býva
skutočnosť, že jeho konaním sa stane dôvodne podozrivým zo spáchania úmyselného trestného činu.
Podozrenie zo spáchania trestného činu vyplýva z úkonov vykonaných orgánmi činnými v trestnom

konaní.

16. Pri rozhodovaní nadriadeného o použití alebo nepoužití inštitútu dočasného pozbavenia štátnej
služby policajta nie je dôležité a potrebné posúdenie skutočnosti, či došlo alebo nedošlo k takému
konaniu zo strany policajta, ktoré má znaky skutkovej podstaty trestného činu podľa príslušných

ustanovení trestného zákona. Ako podklad pre rozhodovanie vo veci samej je však právne relevantné
zistenie,ževočipolicajtovibolovznesenéobvinenievzmyslepríslušnýchprocesnýchahmotnoprávnych
ustanovení trestného poriadku a trestného zákona. Nadriadený nie je vecne príslušný posudzovať
obsah vzneseného obvinenia, hodnotiť dôkazy získané orgánom činným v trestnom konaní, prípadne
robiť ich rozbor alebo posudzovať opodstatnenosť vzneseného obvinenia a vôbec nie rozhodovať o

vine a treste policajta. Nadriadený je v tomto prípade povinný len rešpektovať úkon orgánu činného
v trestnom konaní ako orgánu, ktorému je zákonom zverená právomoc rozhodnúť, či boli splnené
všetky zákonom požadované podmienky na vznesenie obvinenia. Akékoľvek úkony nadriadeného
spochybňujúce vznesené obvinenie, hodnotenie dôkazov zadovážených orgánmi činnými v trestnomkonaní alebo posudzovanie opodstatnenosti vzneseného obvinenia by boli úkonmi prekračujúcimi jeho
právomoci a zasahujúcimi do úkonov, ktoré na základe zákona prináležia výlučne orgánom činným
v trestnom konaní. Na základe uvedeného preto možno konštatovať, že prvá podmienka na vydanie

napadnutého rozhodnutia je splnená už samotným vznesením obvinenia voči policajtovi, čo bolo
splnené aj v prejednávanom prípade.

17. Ďalšou podmienkou na vydanie rozhodnutia o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby je
preukázanie skutočnosti, že ponechanie policajta vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý

záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania. Ponechanie policajta vo výkone štátnej
služby by mal nadriadený posudzovať vo vzťahu ku skutku, ktorý sa policajtovi kladie za vinu. Právna
kvalifikácia konania policajta vyplýva jednak z obsahu uznesenia o vznesení obvinenia, ale aj z obsahu
samotnej skutkovej podstaty trestného činu. Tu je potrebné konštatovať, že ide o plnenie služobných
povinností policajta, ktoré sú špecifikované v § 47 zákona č. 73/1998 Z.z. t. j. úloh, na ktorých riadnom
a nestrannom plnení má záujem celá spoločnosť, a to v podobe riadneho a nestranného plnenia

služobných povinností. Pri rozhodovaní je potrebné mať na zreteli taktiež tú skutočnosť či skutok, z
ktorého je policajt obvinený, stal sa v priamej súvislosti s výkonom právomoci policajta ako verejného
činiteľa alebo nie a či by teda jeho ponechanie v štátnej službe nebolo v rozpore so záujmom spoločnosti
na riadnom plnení služobných povinností tak, ako je to uvedené vyššie. V štádiu trestného konania,
keď je policajt uznesením o vznesení obvinenia obvinený zo spáchania trestného činu, nemožno úplne

vylúčiť, že skutok sa nestal, prípadne, že ho nespáchal obvinený policajt. Nadriadený v žiadnom prípade
nemôže vykonávať dokazovanie v rozsahu, ktoré spadá do právomoci orgánov činných v trestnom
konaní a ani neposudzuje skutok policajta z hľadiska jeho trestnoprávnej zodpovednosti. Rozhodovanie
nadriadeného je len realizáciou jeho právomoci dočasne pozbaviť policajta výkonu štátnej služby zo
zákonom predpokladaných dôvodov a zároveň právom nadriadeného rozhodovať v oblasti právne

determinovaných subjektívnych práv policajtov vo veciach služobného pomeru so záväznými právnymi
dôsledkami.

18. Požiadavka zodpovedného prístupu príslušníka PZ k rešpektovaniu právnych predpisov vyplýva
z jeho právneho postavenia ako aj z úloh, ktorými sa zúčastňuje na plnení funkcií štátu, a preto sa

ich dodržiavanie vyžaduje a predpokladá sa, že každý príslušník PZ v rámci svojho postavenia ich
bude príkladne a striktne rešpektovať tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe. Keďže konanie
žalobcu bolo nezlučiteľné s postavením a úlohami príslušníka PZ, bolo by v príkrom rozpore s dôležitými
záujmami štátnej služby, ak by vo výkone štátnej služby bol žalobca aj naďalej ponechaný. Žalovaný
preto mal za to, že ďalšie ponechanie žalobcu vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem

štátnej služby, pretože podľa žalovaného dôležitým záujmom štátnej služby je záujem na včasnom a
kvalitnom plnení služobných úloh a základných povinností policajta.

19. V danom prípade bola splnená aj druhá podmienka na vydanie rozhodnutia o dočasnom pozbavení
výkonu štátnej služby. Dôležitý záujem štátnej služby v danom prípade bolo možné vidieť v tom, že

je nezlučiteľné so záujmami štátnej služby, aby túto vykonával policajt, ktorý je dôvodne podozrivý zo
spáchania úmyselného trestného činu. Je totiž v dôležitom záujme štátnej služby, aby všetci príslušníci
policajného zboru, ktorý je ozbrojeným bezpečnostným zborom a ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného
poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti, vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných
foriem a úlohy, ktoré pre policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov SR, dodržiavali služobnú

disciplínu, ktorá spočíva v dôslednom plnení povinností daných ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi,
príkazmi a pokynmi nadriadených. Správny súd sa stotožňuje so záverom žalovaného, že by bolo
v príkrom rozpore so záujmami štátnej služby, aby by uvedené činnosti boli naďalej zverené príslušníkovi
policajného zboru, ktorý je dôvodne podozrivý z páchania úmyselnej trestnej činnosti. Žalovaný aj
odôvodnil aj skutočnosť, že ponechanie žalobcu vo výkone štátnej služby by predstavovalo aj

ohrozenie priebehu objasňovania jeho konania. Zotrvanie žalobcu vo výkone štátnej služby totiž nedáva
záruku z hľadiska vylúčenia jeho možného pôsobenia najmä na napríklad svedkov, vypovedajúcich
v trestnom konaní v neprospech žalobcu. To, že sa žalobca nestotožnil s dôvodmi žalovaného
ohľadom preukázania ohrozovania dôležitého záujmu štátnej služby alebo priebehu objasňovania jeho
konania ešte nespôsobuje jeho nepreskúmateľnosť alebo nezákonnosť. Žalovaný svoj záver s naplnení

dôvodovohrozovaniadôležitéhozáujmuštátnejslužbyalebopriebehuobjasňovaniajehokonaniariadne
a dostatočne odôvodnil.20. Konanie o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby je konaním rozdielnym od trestného konania.
Ide o personálne konanie, ktoré sa riadi ustanoveniami zákona č. 73/1998 Z.z. a správny orgán ním
zisťuje a preukazuje naplnenie podmienok dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, v tomto

prípade ustanovenia § 46 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z., Nie je možné ho zamieňať so
samostatným trestným konaním, ktorým sa zisťuje, či sú naplnené všetky znaky skutkovej podstaty
trestného činu. Je potrebné zdôrazniť, že účelom konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby nie sú otázky jeho viny alebo neviny, ale
len otázka, či sú splnené zákonné predpoklady na dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby. Preto

nemožno v správnom súdnictve skúmať otázku prezumpcie neviny, trestnosť činu v rozsahu, ktorý je
v konaní pred trestným súdom ústavne zaručený obvinenej osobe. Výsledok personálneho konania,
a teda naplnenie zákonných podmienok dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby nie je závislé
od výsledku prípadného trestného konania, keďže ohrozenie dôležitého záujmu štátnej služby nemusí
nutne dosahovať intenzitu trestného činu. V tomto druhu konania nie je dôležité, koľko času uplynulo od
vydania uznesenia orgánu činného v trestnom konaní o vznesení obvinenia policajtovi, ale to, či v čase

realizácie tohto personálneho opatrenia sú splnené zákonné predpoklady uvedené v § 46 ods. 1 zákona
73/1998 Z.z.

21. Správny súd ďalej k veci dodáva, že použitie inštitútu dočasného pozbavenia výkonu štátnej
služby nie je inštitútom, ktorým sa neguje garancia prezumpcie neviny alebo ktorým sa prejudikuje

rozhodnutie súdu vo veci samej, ale je len nástrojom na ochranu záujmov spoločnosti, ktorý je oprávnený
nadriadený aplikovať v prípadoch, keď sú splnené zákonom stanovené podmienky. Tento zákon a
ani obdobné právne predpisy nevymedzujú obsah, a teda ani hranice pojmu „dôležitý záujem štátnej
služby“ a tento pojem neupravuje ani žiaden vykonávací predpis. Je teda na uvážení nadriadeného,
aby v medziach racionálnej úvahy bez akýchkoľvek subjektívnych vplyvov a po posúdení všetkých

okolností konkrétneho prípadu vyhodnotil, ktoré skutočnosti bude považovať za dôležité záujmy štátnej
služby. Z ústavnej zásady prezumpcie neviny nevyplýva zákaz, aby s tým, voči komu bolo vznesené
obvinenie zo spáchania trestného činu, nebolo možné zaobchádzať ako s obvineným, pričom obvinený
je povinný strpieť určité obmedzenia, akým je napríklad väzba, skúmanie duševného stavu, prípadne
ďalšie opatrenia uvedené v trestnom poriadku. K takýmto obmedzeniam je však nutné pripočítať i

určité obmedzenia policajta pri výkone štátnej služby. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že služobný
pomer policajta nezaniká vydaním rozhodnutia o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby, ale jeho
výkon je len zo zákonných dôvodov dočasne obmedzený. Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby
má len preventívny charakter. Zákon č. 73/1998 Z.z. v § 46 ods. 6 počíta aj so situáciou, keď by sa
nepotvrdili dôvody, pre ktoré je policajt dočasne pozbavený výkonu štátnej služby. V takom prípade je

nutné rozhodnutie nadriadeného zrušiť a policajtovi doplatiť rozdiel, o ktorý bol jeho mesačný služobný
plat skrátený.

22. Inštitút dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby predstavuje prostriedok pre nadriadených ako
zamedziť prítomnosť vo výkone štátnej služby a vykonávaniu služobnej činnosti okrem iného aj tým,

policajtom, ktorí sú dôvodne podozriví, že svoju príslušnosť k PZ zneužili na získanie neoprávnenej
výhody pre seba alebo iného a zároveň tým narušili dôveru v tento zboru z dôvodu pochybností o
ich čestnosti a disciplinovanosti. Zákonné predpoklady dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby
musia byť dané v čase rozhodovania o tomto personálnom opatrení. Ak teda prvostupňový orgán usúdil,
že kumulatívne splnenie oboch podmienok pre dočasné pozbavenie výkonu služby nastalo až v čase

začatia personálneho konania nebolo jeho povinnosťou vysporiadať sa s otázkou skúmania týchto
podmienok v predchádzajúcom období. V predmetnom konaní sa nerieši otázka porušenia služobnej
prísahy alebo služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom, ako je tomu v prípade prepustenia zo
služobného pomeru, ale v tomto prípade sa rieši otázka dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby
pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, čo predstavujú dve samostatné i keď personálne,

ale od seba na skutkovom základe odlišné administratívne konania.

23.Knámietkerozporurozkazuministrač.521soznením§46ods.2zákonač.73/1998Z.z.správnysúd
uvádza,ženiejedôvodná.Zoznenia§46ods.2zákonač.73/1998Z.z.jasnevyplýva,žeministervnútra
môže predĺžiť dobu trvania dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, v prípade vedenia trestného

konania, až do jeho právoplatného skončenia. Predĺženie doby uvedenej § 46 ods. 2 zákona č. 73/1998
Z.z. prichádza do úvahy len v prípade vedenia trestného stíhania a za podmienok tam uvedených.
Uvedená situácia sa vzťahuje aj na tento prípad, a preto je rozkaz ministra č. 521 v súlade so znením
§ 46 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z.24. K námietkam týkajúcich sa absencii podpisu ministra vnútra na rozkaze č. 521 a absencia údajov
osoby, ktorá zodpovedá zo správnosť rozhodnutia správny súd uvádza, že žalobcovi bol doručený odpis

rozhodnutia a nie jeho rovnopis. Rovnopis rozkazu ministra vnútra je podpísaný ministrom a založený
v administratívnom spise. Doručený odpis rozkazu ministra vnútra bez podpisu samotného ministra
teda nespôsobuje vadu rozhodnutia alebo jeho nezákonnosť. Ani prípadné neuvedenie údajov osoby
zodpovednej „Za správnosť“ nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozkazu ministra vnútra. Nejde
o obligatórnu náležitosť rozhodnutia, ktorej neuvedenie spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia.

25. K namietanému politickému dôvodu postavenia žalobcu mimo službu správny súd konštatuje,
že žalobca neuviedol žiadne bližšie skutočnosti, ktoré by tento jeho záver bližšie odôvodňovali.
Z administratívneho spisu nie je zrejmý nijaký politický dôvod vydania tohto rozhodnutia, Navyše takéto
tvrdenie žalobcu nemá oporu v administratívnom spise žalovaného, pretože dôvodom na vydanie
napadnutých rozhodnutí bolo naplnenie dôvodov uvedených v § 46 zákona č. 73/1998 Z.z., a preto aj

túto námietku považuje správny súd za nedôvodnú.

26. Vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk má správny súd za to, že správne orgány postupovali pri
vydaní napadnutých rozhodnutí v súlade s príslušnými právnymi normami, v rozhodovaní nevybočili
z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. V rámci prvostupňového a druhostupňového

konania správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne
posúdili a v rozhodnutiach dostatočne odôvodnili, že boli splnené podmienky na dočasné pozbavenie
výkonu štátnej služby žalobcu, z toho dôvodu, že bolo nesporné, že proti policajtovi bolo vedené trestné
stíhanie a jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby
alebo priebeh objasňovania jeho konania, tak ako je to podrobne zdôvodnené v odôvodnení rozhodnutia

žalovaného správneho orgánu. V administratívnom konaní tiež neboli zistené procesné pochybenia,
ktoré by mali za následok zrušenie napadnutých rozhodnutí správnych orgánov. Napadnuté rozhodnutia
správnych orgánov správny súd považuje za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade
s § 190 SSP zamietol.

27. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 v spojení s §175 ods. 1 SSP
tak, keďže vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne
si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, správny súd mu právo na náhradu trov konania nepriznal.

28. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia, na
Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za

neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.