Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. december 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/52/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313224057
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4313224057.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a

členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Lenky Konštiakovej, v právnej veci žalobcu: Exportno-
importná banka Slovenskej republiky, skrátene EXIMBANKA SR, so sídlom Bratislava, Grösslingová 1,
IČO: 35 722 959, proti žalovanému: ITIMEX a.s., so sídlom Banská Bystrica, Kukučínova 8, IČO: 31
425 666, zastúpený JUDr. Andrea Balážiková, PhD., advokátka so sídlom Lučenec, Kármana 22/A, o
zaplatenie 13.332 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice
č. k. 11C/391/2015-667 zo dňa 12. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví označeným rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 12.628,22 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne od 27.11.2013 do
zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I) a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 89,44 % (výrok II). Vzájomnú žalobu žalovaného zamietol (výrok
III). Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe žalovaného
v rozsahu 100 % (výrok IV). Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 100 % (výrok V). Rozhodnutie vo veci samej súd právne odôvodnil ustanovením §
1 ods. 1, 2, § 261 ods. 1, § 273 ods. 1, 2, § 373, § 376, § 398, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1, 2
Obchodného zákonníka, § 788 ods. 1, 2, 3, 4, § 790, § 791 ods. 1, § 797 ods. 1, 2, 3, § 799 ods. 1, 2,
§ 806, § 809 ods. 1, § 828 ods. 1, § 450 1 ods. 1, 2 § 415 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1,
2 nariadenia vlády číslo 21/2013 v znení účinnom od 01.02.2013 do 31.12.2014, § 232 ods. 3, § 151
ods. 1, § 147 ods. 1, 2, 3, § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

1.1. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa
26.11.2013 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 13.332 eur s
príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Dôvodil tým, že dňa 27.08.2009 uzatvoril
so žalovaným Rámcovú poistnú zmluvu pre poistenie krátkodobého dodávateľského úveru proti riziku
nezaplatenia (ďalej len "RPZ"), ktorej súčasťou sú Podmienky úverového poistenia pre poistenie
krátkodobého dodávateľského úveru proti nezaplatenia "ATB" (ďalej len "Podmienky"). Na základe
žiadosti žalovaného o poskytnutie úverového limitu na poistenie krátkodobého rizika na zahraničného

kupujúceho zo dňa 23.07.2010 - spoločnosť SULU GmbH, Daimlerstr. 12, 61352 Bad Homburg,
Spolková republika Nemecko (ďalej len "kupujúci") vydal žalobca k RPZ dňa 27.07.2010 Rozhodnutie
o poskytnutí úverového limitu č. 01-012-0001286-0009 na poistenie krátkodobého rizika spojeného
s vývozom pre kupujúceho s účinnosťou odo dňa 01.08.2010 a platnosťou do dňa 31.01.2011, svýškou poistného krytia v objeme 20.000 eur. Následne žalovaný realizoval dodávky kupujúcemu v
priebehu mesiaca august 2010, za ktoré kupujúci neuhradil čiastku 28.913,31 eura. Dňa 27.09.2010
žalovaný oznámil žalobcovi poistnú udalosť. Na základe oznámenia poistnej udalosti a po predložení

príslušnej dokumentácie začal žalobca šetrenie poistnej udalosti, ktorým bolo zistené, že dôvodom
nezaplatenia zo strany kupujúceho je spor o plnenie podmienok vývozného kontraktu. V zmysle čl.
X ods. 1 písm. b) Podmienok poisťovateľovi nevzniká povinnosť poskytnúť poistné plnenie (riziká
vylúčené z poistenia) v prípade sporu medzi poisteným a kupujúcim o plnenie z kúpnej zmluvy alebo
oprávnenosti poistenej pohľadávky a to až do okamihu právoplatného rozhodnutia sporu v prospech

poisteného. Na základe písomnej žiadosti žalovaného zo dňa 04.11.2010 o vyplatenie poistného plnenia
(preddavku) a v nadväznosti na doterajšie zistenia pri šetrení poistnej udalosti bol žalovanému dňa
25.11.2011 poskytnutý preddavok vo výške 11.200 eur. Dodatkom č. 1 k RPZ zo dňa 02.12.2011
sa žalobca so žalovaným dohodli, že žalovaný bude naďalej vymáhať poistné pohľadávky s tým, že
žalobca odsúhlasí náklady súvisiace s vymáhaním pohľadávky a po ich riadnom zdokladovaní ich
žalovanému uhradí v rozsahu 70%. Vymáhaním pohľadávky v Nemecku bola poverená advokátska

kancelária Wohlfarth, Gutmann, Pitterle - Zeller a keďže mimosúdne vymáhanie nebolo úspešné,
odporučili vymáhanie súdnou cestou. Žaloba bola právnym zástupcom vypracovaná v októbri 2011 a
jej preklad bol žalobcovi zaslaný 07.11.2011. Dňa 15.12.2011 bola žalobcovi doručená faktúra č. 11193
zo dňa 01.12.2011 vystavená žalovaným na sumu 2.132,- eur na refundáciu nákladov za právne služby.
Predmetnú faktúru žalobca žalovanému uhradil dňa 19.12.2011, pričom k podaniu žaloby zo strany

žalovaného nedošlo. Dňa 16.03.2012 bola firma kupujúceho premenovaná na firmu LOFT GmbH a dňa
23.05.2012 došlo k zrušeniu kupujúceho na základe insolvenčného konania. Žalovaný do času zrušenia
kupujúceho nepodal žalobu a ani nevykonal žiadne kroky k zabezpečeniu právoplatného rozhodnutia v
jeho prospech v súlade s čl. X. ods. 1 písm. b) Podmienok ani kroky smerujúce k vymoženiu poistenej
pohľadávky v procese insolvencie, tak ako sa zaviazal v Dodatku č. 1 k RPZ. Na základe uvedeného

žiadažalobcaovydanieposkytnutéhopreddavkuarefundovanénáklady,nakoľkosporoprávonemožno
určiť, že spor medzi žalovaným a kupujúcim bol právoplatne vyriešený a teda nemôže dôjsť k vyplateniu
poistného plnenia.

1.2. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 12.11.2021, č.k. 11C/391/2015-408 žalobcu zamietol

(výrok I.) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). Konanie
o nároku uplatnenom vzájomnou žalobou vo výške 301,62 eur zastavil (výrok III.). Žalobcovi uložil
povinnosť zaplatiť žalovanému z nároku uplatneného vzájomnou žalobou sumu 3.069,86 eura s úrokom
z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 3.069,86 eura od 17.12.2013 do zaplatenia a to v lehote
do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok IV.). Konanie vo zvyšku nároku uplatneného vzájomného

žalobu zamietol (výrok V.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe voči
žalovanému v rozsahu 71,14 % (výrok VI.). Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť vo výroku I.
v časti sumy 703,78 eura, vo výroku III. a vo výroku V. dňa 10.10.2022.

1.2.1. V rámci odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami bolo sporné,

či došlo k sporu o plnenie poistných podmienok a teda ide o výluku z poistenia podľa čl. X ods. 1
písm. b) a v rámci uvedeného následne konštatoval, že i keď spor medzi žalovaným a kupujúcim
v konaní bol preukázaný, tento odpadol, pretože kupujúci zanikol, resp. že „dňa 24.05.2012 došlo k
zrušeniu kupujúceho (LOFT 12 GmbH) na základe insolvenčného konania a následne dňa 27.12.2018
došlo k jeho zrušeniu podľa § 394 ods. 1 FamFG kvôli nedostatku majetku“. Následne posudzujúc

dôvodnosť nároku žalovaného na poistné plnenie súd poukázal na skutočnosť, že žalobca síce namietal
nárok žalovaného na poistné plnenie aj v prípade konkurzného konania kupujúceho z dôvodu, že
si žalovaný svoju pohľadávku riadne neprihlásil, avšak s poukazom na čl. IV., ods. 1 písm. b)
podmienok úverového poistenia (podľa ktorého sa komerčným rizikom rozumie aj platobná neschopnosť
kupujúceho na podklade právoplatného rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu /

reštrukturalizácie/ vyrovnania pre nedostatok majetku), t. j. vznik nároku na poistné plnenie nie je
viazaný na prihlásenie sa do konkurzu, preto dospel k záveru, že žalovaný splnil aj tento bod poistných
podmienok. Ďalej konštatoval, že žalobca predložil preklad výpisu z obchodného registra, že dňa
24.05.2012 došlo k zrušeniu firmy LOFT GmbH na základe začatého insolvenčného konania a následne
dňa 27.12.2018 k zrušeniu /zániku/ kupujúceho z úradnej moci podľa § 394 ods. 1 FamFG kvôli

nedostatku majetku - výmazom z úradnej moci, t. j. ide o zápis na podklade právoplatného rozhodnutia
príslušného orgánu. Okrem toho, komerčné riziko v prípade platobnej neschopnosti, tak ako to zakotvuje
čl. IV., ods. 1 poistných podmienok, zohľadňuje zákonnú úpravu v prípade platobnej neschopnosti
platnú na území Slovenskej republiky a ak je postup v prípade konkurzného konania v inej krajineako je Slovenská republika iný, nemôže to byť na ujmu poisteného. Preto v zmysle vyššie uvedeného
žalovanému vznikol nárok na poistné plnenie, v dôsledku čoho nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia v celom rozsahu zamietol.

1.2.2. Krajský súd ako súd odvolací uznesením č.k. 8Co-58/2022-515 zo dňa 31. 07. 2023 rozsudok
súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch, vo výroku I. - do sumy 12.628,22 eura a vo
výrokoch II., IV. a VI. zrušil a vec v tomto rozsahu rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

1.2.3. Odvolací súd s poukazom na odvolaciu argumentáciu žalobcu smerujúcu najmä voči splneniu čl.
IV., ods. 1 písm. b) podmienok úverového poistenia poistných podmienok (splnenie ktorého článku bolo
podľa súdu prvej inštancie dané zo strany žalovaného, v dôsledku čoho potom mal zato, že žalovanému
vznikol nárok na poistné plnenie) sa odvolací súd nestotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie o
tom, že zo strany žalovaného došlo k naplneniu čl. IV. ods. 1 psím. b) podmienok úverového poistenia,

nakoľko tento záver súdu prvej inštancie nemal oporu vo vykonanom dokazovaní. V priebehu konania
bola preukázaná a nesporná skutočnosť, že kupujúci zanikol v dôsledku insolvenčného konania, resp.
v dôsledku jeho nemajetnosti, čo vyplýva z mailovej komunikácie nemeckej advokátskej kancelárie
žalovanému (č. l. 69 a 189) a z dôkazov predložených žalobcom v podobe výstupu zo spoločného
portálu registra krajín (č. l. 31, 32 a 72). V konaní bola teda preukázaná len skutočnosť, že došlo k

zrušeniu kupujúceho (dňa 24.05.2012) a jeho následnému výmazu z obchodného registra v Nemecku
(dňa 27.12.2018). Avšak preukázané nebolo, ako došlo k jeho zrušeniu v insolvenčnom konaní, resp.
či toto konkurzné konanie po jeho vyhlásení dospelo do štádia prihlasovania pohľadávok veriteľmi a
následne bolo zastavené pre nemajetnosť kupujúceho, alebo bolo zastavené už v počiatku (bez
povinnosti prihlasovania pohľadávok veriteľmi) v dôsledku nemajetnosti kupujúceho napríklad v takom

rozsahu, že by majetok nepostačoval ani na úhradu nákladov konkurzu. Uvedené rozlíšenie štádií
insolvenčného konania a následné zistenie jeho ukončenia je nevyhnutné pre posúdene prípadnej
platobnej neschopnosti podľa čl. IV ods. 1 a) alebo b) podmienok úverového poistenia. Odvolací súd
preto vzhliadol potrebu skúmania procesných štádií konkurzného konania vrátane tvrdení žalovaného
ohľadne jeho postupu, resp. dôvodoch neprihlásenia pohľadávky do konkurzu. Odvolací súd ako

nesprávny hodnotil záver súdu prvej inštancie, že ak si aj žalovaný neuplatnil svoje pohľadávky do
konkurznéhokonaniamánároknapoistnéplneniepodľačl.b),ktoréustanovenienevyžadujeprihlásenie
pohľadávok do konkurzu, nakoľko aj keď toto ustanovenie nevyžaduje prihlásenie pohľadávok do
konkurzu, vyžaduje existenciu rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vykonanie konkurzu (čo v konaní
preukázané nebolo).

1.2.4. Odvolací súd sa nestotožnil ani s konštatovaním súdu prvej inštancie, že komerčné riziko v
prípade platobnej neschopnosti, tak ako to zakotvuje čl. IV. ods. 1 poistných podmienok zohľadňuje
zákonnú úpravu v prípade platobnej neschopnosti platnú na území Slovenskej republiky a ak je postup
v prípade konkurzného konania v inej krajine, nemôže to byť na ujmu poisteného. Len ak by bol

preukázaný procesný postup insolvenčného konania u kupujúceho v A. B., bolo by možné vyvodiť
prípadné podrobnosti so slovenskou právnou úpravou a následne uvedené subsumovať pod čl. IV., ods.
1 poistných podmienok. Avšak súd prvej inštancie dospel k vyššie citovanému záveru bez tohto, aby
v konaní bolo vôbec preukázané ako prebehol konkurz vedený voči kupujúcemu v Nemecku, aké sú
podmienky a postupy takého konania.

1.2.5. V nadväznosti na uvedené odvolací súd v zhode s odvolacou argumentáciou žalobcu dospel
k záveru, že nebola preukázaná existencia rozhodnutia, ktorým malo dôjsť k zamietnutiu návrhu na
vyhlásenie konkurzu kupujúceho pre nedostatok majetku ako to má na mysli čl. IV. ods. 1 psím. b)
podmienokúverovéhopoistenia.Vdôsledkuuvedeného pretoodvolacísúdvyhodnotilrozhodnutiesúdu

prvej inštancie, v rámci ktorého zaujal právny záver, že žalovaný má nárok voči žalobcovi na poskytnutie
poistnéhoplneniapodľačl.IV.ods.1psím.b)podmienokúverovéhopoisteniazapredčasný,alezároveň
ide o záver, ktorý nemá oporu v doposiaľ vykonanom dokazovaní z dôvodu čoho je neudržateľný. Bez
vyriešenia, resp. preukázania dôvodnosti nároku žalobcu, resp. žalovaného odvolací súd považoval
skúmanie odvolacej námietky žalobcu smerujúcej voči vzájomnému nároku žalovaného na úroky z

omeškania (keď omeškanie sa týka poistného plnenia) na teraz za predčasné, s poukazom na už
odvolacím súdom vyššie uvedené dôvody.1.3. Súd prvej inštancie po vrátení veci žalobu žalobcu opätovne prejednal, keď po vrátení veci
zostal predmetom sporu nárok žalobcu na úhradu sumy 12.628,22 eura s prísl. uplatnený titulom
bezdôvodného obohatenia a nárok žalovaného na doplatenie poistného plnenia v zmysle poistného

krytia nad rámec vyplateného preddavku uplatnený vzájomnou žalobou vo výške 3.173,78 eura s
príslušenstvom.

1.4. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie nesporne za preukázané, že žalobca ako
poisťovateľ a žalovaný ako poistený uzatvorili dňa 27.08.2009 Rámcovú poistnú zmluvu č. XX-XXX-

XXXXXXX-XXXX pre poistenie krátkodobého dodávateľského úveru proti riziku nezaplatenia, ktorej
neoddeliteľnú súčasť tvorili podmienky úverového poistenia pre poistenie krátkodobého dodávateľského
úveru proti nezaplateniu "ATB". Uvedená zmluva sa riadi ustanoveniami § 261 ods. 6 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého zmluvy medzi osobami uvedenými v odseku 1,2, ktoré nie sú upravené v
hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvy v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými
ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. Na základe žiadosti

žalovaného zo dňa 23.07.2010 o poskytnutie úverového limitu na poistenie krátkodobého rizika na
zahraničného kupujúceho - spoločnosť SULU GmbH, Daimlerstr. 12, 61352 Bad Homburg, Spolková
republika Nemecko (ďalej aj len ako „kupujúci“) vydal žalobca dňa 27.07.2010 k Rámcovej zmluve
rozhodnutie o poskytnutí úverového limitu č. 01-012-0001286-0009 na poistenie krátkodobého rizika
spojeného s vývozom pre kupujúceho s výškou poistného krytia v objeme 20.000,- eur. Kupujúci

žalovanému neuhradil za dodaný tovar čiastku vo výške 28.913,31 eur, preto žalovaný v septembri
2010 oznámil žalobcovi poistnú udalosť, ktorý ju začal šetriť. Počas šetrenia poistnej udalosti poskytol
žalobca na základe žiadosti žalovaného dňa 25.11.2011 žalovanému preddavok na poistné plnenie v
sume 11.200,- eur. Z dôvodu vyplatenia preddavku strany sporu uzatvorili dňa 02.12.2011 Dodatok
č. 1 k rámcovej poistnej zmluve, v ktorom sa dohodli, že žalovaný bude naďalej vymáhať pohľadávku

voči kupujúcemu s tým, že žalobca odsúhlasí náklady súvisiace s vymáhaním pohľadávky a po
ich riadnom zdokladovaní ich žalovanému uhradí v rozsahu 70%. Žalobca dňa 19.12.2011 poskytol
žalovanému preddavok na náklady na vymáhanie pohľadávky v sume 2.132 eur, pričom žalovaný dňa
28.06.2013 vyplatil právnemu zástupcovi za mimosúdne vymáhanie sumu 1.005,40 eur. Nespornou
bola tiež skutočnosť, že dňa 16.03.2013 došlo k zmene názvu kupujúceho na firmu Loft 12 GmbH,

dňa 24.05.2012 bola spoločnosť kupujúceho zrušená na základe začatého konkurzného konania a dňa
27.12.2018 bola spoločnosť kupujúceho zrušená z úradnej moci kvôli nedostatku majetku. Zároveň
nebolo sporné, že žalovaný si poistenú pohľadávku neprihlásil do konkurzného konania kupujúceho.

1.5. Medzi stranami ostalo sporným, či dôvodom nezaplatenia faktúr bola nevôľa kupujúceho, ktorá by

odôvodňovala poskytnutie poistného plnenia žalobcom v prospech žalovaného v súlade s čl. IV ods.
2 podmienok úverového poistenia alebo spor o plnenie podmienok vývozného kontraktu, v prípade
ktorého by mal žalovaný, v súlade s čl. X ods. 1 písm. b) podmienok úverového poistenia, nárok na
poistné plnenie len za predpokladu existencie právoplatného rozhodnutia sporu v prospech poisteného.
Spornou bola aj skutočnosť, akým spôsobom prebiehalo konkurzné konanie kupujúceho, či dospelo

do štádia prihlasovania pohľadávok veriteľov do konkurzu alebo veriteľom takáto možnosť nevznikla z
dôvodu zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku a kto bol povinný v spore
tieto skutočnosti preukázať. Medzi stranami bola sporná aj skutočnosť, či bolo šetrenie poistnej udalosti
neprimerane dlhé, kto niesol zodpovednosť za nepodanie žaloby voči kupujúcemu včas a či konanie
žalobcu možno kvalifikovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom.

1.6. Na základe vykonaného dokazovania, najmä z oznámenia žalobcu o priebehu šetrenia poistnej
udalosti zo dňa 29.10.2010 (č.l. 118) a zo dňa 06.07.2011 (č.l. 125), z listu právneho zástupcu
kupujúceho zo dňa 12.11.2010 (č.l. 119-120) a zo dňa 17.06.2011 (č.l. 126) a z odpovede právneho
zástupcu žalovaného zo dňa 15.11.2011 (č.l.62) dospel súd k záveru, že dôvodom nezaplatenia zo

strany kupujúceho žalovanému bol spor o plnenie podmienok vývozného kontraktu medzi žalovaným a
kupujúcim. Kupujúci namietal viaceré nedostatky pri realizácii kontraktu, pričom v zmluve uzatvorenej
medzi žalovaným a kupujúcim, v rozpore s povinnosťou žalovaného eliminovať riziká ustanovenej čl.
XII. ods. 3 písm. b), f), o) a v) podmienok úverového poistenia, absentujú ustanovenia, ktoré eliminujú
riziká vzniku sporu o plnenie kontraktu. Z uvedeného dôvodu sa na túto poistnú udalosť vzťahovalo

ustanovenie čl. X ods. 1 písm. b) podmienok úverového poistenia, podľa ktorého poisťovateľovi nevzniká
povinnosť poskytnúť poistné plnenie (riziká vylúčené z poistenia) v prípade sporu medzi poisteným
a kupujúcim o plnenie kúpnej zmluvy alebo oprávnenosti poistenej pohľadávky, a to až do okamihu
právoplatného rozhodnutia sporu v prospech poisteného. K uvedenému záveru o existencii sporuo plnenie podmienok vývozného kontraktu medzi žalovaným a kupujúcim dospel prvoinštančný súd
už v prvom rozhodnutí vo veci samej, ktorý odvolací súd označil za správny a majúci oporu vo
vykonanom dokazovaní. Preto súd dospel k záveru, že nárok žalovaného na poskytnutie poistného

plnenia podľa čl. IV ods. 2 podmienok úverového poistenia z dôvodu, že došlo na strane kupujúceho
k nevôli plniť nebol preukázaný, keďže dôvodom odopretia plnenia kupujúcim v prospech žalovaného
bol spor o plnenie podmienok vývozného kontraktu a nie nevôľa kupujúceho. Z uvedeného dôvodu bolo
podmienkou poskytnutia poistného plnenia žalobcom žalovanému, s poukazom na čl. X ods. 1 písm. b)
podmienok úverového poistenia, ukončenie sporu právoplatným rozhodnutím v prospech žalovaného

ako poisteného.

1.7. Vykonaným dokazovaním bolo ďalej preukázané, že žalovaný v súvislosti s vymáhaním pohľadávky
kupujúceho nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď z listinných dôkazov vyplynulo, že žaloba na
kupujúceho bola právnym zástupcom vypracovaná už v októbri 2011, pričom žalovaný už dňa 4.11.2011
s touto žalobou disponoval, tak ako vyplýva z listu žalovaného zo dňa 4.11.2011 (č. l. 190), pričom jej

preklad mu bol zaslaný dňa 07.11.2011. Nebolo sporné, že žalovaný bol povinný vymáhať pohľadávku
voči kupujúcemu výlučne sám a to na základe Dodatku č. 1 k Rámcovej poistnej zmluve, z dôvodu
ktoréhosplnomocnilprávnehozástupcunavymáhaniepohľadávkyvočikupujúcemuvNemecku.Nebolo
sporné, že tento právny zástupca pôvodne vymáhal poistenú pohľadávku v mene žalobcu, nakoľko v
zmysle poistnej zmluvy (pred uzavretím jej Dodatku č. 1 zo dňa 2.12.2011) bol poistené pohľadávky

oprávnený vymáhať žalobca. Uvedená skutočnosť sa však zmenila z dôvodu dohody strán sporu, ktoré
sa v Dodatku č. 1 dohodli, že pohľadávku voči kupujúcemu bude vymáhať len žalovaný a žalobca
mu refunduje 70% preukázaných a vopred schválených nákladov vymáhania. Skutočnosť, že výlučne
žalovaný je oprávnený a povinný vymáhať pohľadávku voči kupujúcemu oznámil právnemu zástupcovi
priamo žalovaný mailom 20.12.2011 (č.l.63), v ktorom ho zároveň požiadal o vystavovanie faktúr

na žalovaného. Preto žalovaný, vo vzťahu k vymáhaniu poistenej pohľadávky voči kupujúcemu, po
uzavretíDodatkuč.1kRámcovejpoistnejzmluve,nedôvodneoznačujeprávnehozástupcuzaprávneho
zástupcu žalobcu, nakoľko na základe Dodatku č. 1 žalovaný sám splnomocnil právneho zástupcu
v Nemecku k vymáhaniu tejto pohľadávky, na základe čoho sa tento právny zástupca stal priamo
zástupcom žalovaného. Nebolo sporné, že už dňa 19.12.2011 poskytol žalobca žalovanému preddavok

nanákladyvymáhaniavsume2.132eur,nonapriektomužalovanýnepristúpilbezodkladnekvymáhaniu
pohľadávky a nezabezpečil si právoplatné rozhodnutie sporu v jeho prospech, ktoré bolo podmienkou
poskytnutia poistného plnenia. Z mailovej komunikácie strán sporu tiež vyplynulo, že žalobca sa v rámci
šetrenia poistnej udalosti opakovane žalovaného dotazoval, či už bola žaloba podaná na súd, pričom
žalovaný na prvé maily nereagoval vôbec a následne po pohrození žalobcu, že pristúpi k žiadosti o

vrátenie preddavku, žalovaný žalobcovi odpovedal až mailom zo dňa 27.04.2012 (č. l. 129), pričom
meškanie s podaním žaloby a nepostupovanie vo veci vymáhania pohľadávky odôvodňoval dlhodobou
chorobou slovenského právneho zástupcu, ktorý sa mal k žalobe vyjadriť. Žalovaný zároveň uviedol, že
stanovisko slovenského právneho zástupcu k žalobe je pozitívne, preto začiatkom mája všetko zaplatí
tak, aby bola podaná žaloba. Následne žalovaný mailom z 13.06.2012 (č. l. 130) informoval žalobcu,

že mu vyskočili finančné problémy, ale hneď ako bude môcť zaplatí, keďže počítajú so súdnym sporom
a chce, aby bol kupujúci žalovaný o náhradu škody. Z uvedeného je zrejmé, že napriek skutočnosti, že
žalobca poskytol žalovanému už dňa 19.12.2011 refundáciu nákladov za právne služby v sume 2.132,00
eur, žalovaný do júna roku 2012, teda ani po uplynutí 6 mesiacov od úhrady preddavku na náklady
vymáhania, neuhradil právnemu zástupcovi náklady vymáhania pohľadávky ani poplatok za podanie

žaloby. Preto odôvodňovanie nepodania žaloby s poukazom na finančné problémy súd posúdil ako
účelové, v rozpore s povinnosťou žalovaného vymáhať pohľadávku a zabezpečiť rozhodnutie o spore
v jeho prospech v súlade s čl. X ods. 1 písm. b) podmienok úverového poistenia. Žalovaný zároveň
žalobcu mailom z 23.01.2013 (č. l 134) informoval, že žalobu má v pláne podať až v mesiaci máj -
jún 2013, pričom finálna verzia žaloby bola schválená už vo februári 2012, t.j. ešte pred tým, čo došlo

dňa 16.03.2012 k premenovaniu firmy kupujúceho na firmu Loft 12 GmbH a dňa 24.05.2012 k zrušeniu
firmy Loft 12 GmbH na základe začatého insolvenčného konania, čím možnosť vymoženia pohľadávky
súdnou cestou zanikla. Z uvedeného dôvodu v zhode s argumentáciou žalobcu dospel súd k záveru, že
žalovaný sa vlastným zavinením pripravil o svoje nároky a to napriek tomu, že mal zo strany žalobcu
uhradené aj náklady za vymáhanie pohľadávok, ktoré si ponechal, preto je dôsledkom svojej nečinnosti

zodpovedný za znemožnenie vymáhania pohľadávky súdnou cestou a nenaplnenie predpokladov podľa
čl. X ods. 1 písm. b) podmienok úverového poistenia pre poskytnutie poistného plnenia žalobcom.1.8. Námietka žalovaného, že žalobca bol zodpovedný za nepodanie žaloby a nemožnosť získania
rozhodnutia súdu o spore v prospech žalovaného z dôvodu, že zdĺhavo (viac ako 15,5 mesiacov) šetril
jednoznačnú poistnú udalosť, hoci mu žalovaný bezodkladne po žiadosti predkladal všetky dokumenty

nie je dôvodná, čo konštatoval súd už v prvom rozhodnutí. S týmto právnym záverom prvoinštančného
súdu sa stotožnil aj odvolací súd. V spore bolo preukázané, že žalobca vyšiel žalovanému maximálne
v ústrety, poskytol žalovanému svojho právneho zástupcu, dodatkom č. 1 mu umožnil vymáhanie celej
jeho pohľadávky, nielen časti krytej poistením, a už koncom roka 2011 poskytol žalovanému preddavok
70 % na trovy tohto vymáhania.

1.9. Súd tak konštatuje, že z dôvodu zániku kupujúceho odpadol aj spor o kontrakt medzi žalovaným a
kupujúcim (záver ktorý označil aj odvolací súd za správny) a to bez tohto, aby existovalo právoplatné
rozhodnutie sporu v prospech žalovaného. Žalovanému tak nevznikol nárok na poskytnutie poistného
plnenia v zmysle čl. X ods. 1 písm. b) podmienok úverového poistenia. Z uvedeného dôvodu dôvod
plnenia, na základe ktorého žalobca žalovanému poskytol dňa 25.11.2011 preddavok na poistné plnenie

a dňa 19.12.2011 preddavok na náklady vymáhania pohľadávky dodatočne odpadol.

1.10. V konaní ďalej nebolo sporné, že voči kupujúcemu začalo insolvenčné konanie, na základe
ktorého bol kupujúci zrušený a následne vymazaný z Obchodného registra. Zrušenie kupujúceho na
základe začatého konkurzného konania dňa 24.05.2012 a jeho následný výmaz z Obchodného registra

v Nemecku z dôvodu zrušenia spoločnosti z úradnej moci podľa § 394 ods. 1 FamFG pre nedostatok
majetku dňa 27.12.2018 jednoznačne vyplýval aj z listinných dôkazov. Z uvedeného dôvodu sa na
poistnú udalosť vzťahovali ustanovenia čl. IV. poistných úverových podmienok, upravujúce platobnú
neschopnosť kupujúceho. Povinnosť žalobcu plniť v prípade platobnej neschopnosti kupujúceho bola
upravená v čl. XI. ods. 3 písm. a) poistných úverových podmienok, v zmysle ktorého povinnosť

poisťovateľa plniť vzniká, ak nastala poistná udalosť spôsobená nezaplatením pohľadávok v dôsledku
príčin uvedených v čl. IV. týchto podmienok v prípade platobnej neschopnosti po uplynutí čakacej
doby 1 mesiaca odo dňa, kedy bolo poisťovateľovi doručené oznámenie poistnej udalosti a celá
predpísaná dokumentácia, ktorá potvrdzuje aj platobnú neschopnosť. Podmietkou vzniku povinnosti
žalobcu plniť a tým aj podmienkou vzniku nároku žalovaného na poskytnutie poistného plnenia v

prípade poistnej udalosti spôsobenej platobnou neschopnosťou kupujúceho definovanej v čl. IV. ods.
1 poistných úverových podmienok teda bolo, v súlade s čl. čl. XI. ods. 3 písm. a) poistných úverových
podmienok, predloženie dokumentácie potvrdzujúcej platobnú neschopnosť kupujúceho. V prípade
platobnej neschopnosti kupujúceho podľa čl. IV ods. 1 písm. a) poistných úverových podmienok bola
takouto dokumentáciou skutočnosť preukazujúca prihlásenie žalovaného do konkurzu kupujúceho za

podmienky, že prihlásená pohľadávka nebola správcom popretá a v prípade platobnej neschopnosti
kupujúceho podľa čl. IV ods. 1 písm. b) poistných úverových podmienok bolo takouto dokumentáciou
právoplatné rozhodnutie súdu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku.

1.11. Žalovaný už v podanom odpore tvrdil, že výmazom spoločnosti kupujúceho nastala zmena

poistného prípadu z bodu 2. platobnej nevôle na bod. 1 platobná neschopnosť kupujúceho podľa
písmena čl. IV ods. 1 písm. b) poistných úverových podmienok a právoplatné rozhodnutie súdu o
zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, ktoré bolo podmienkou pre vznik
nároku žalovaného na poistné plnenie podľa citovaného ustanovenia spĺňalo stanovisko právneho
zástupcu, spolu s výpisom z Obchodného registra. Svoj nárok na poistné plnenie tak žalovaný založil

na skutkových tvrdeniach, že v predmetnom prípade došlo k naplneniu skutkovej podstaty hypotézy
ustanovenia čl. IV. ods. 1 písm. b) poistných úverových podmienok, keďže došlo k začatiu konkurzného
konania a k zrušeniu dlžníka pre nedostatok majetku. Procesná obrana žalobcu vo vzťahu k žalovaným
uplatnenému nároku na poistné plnenie podľa čl. IV. ods. 1 písm. b) poistných úverových podmienok,
spočívala v námietke nepredloženia právoplatného rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie

konkurzu kupujúceho pre nedostatok majetku žalovaným.

1.12. V konaní tak bolo sporným a pre rozhodnutie vo veci podstatným, ako prebiehalo konkurzné
konanie kupujúceho, či sa dostalo do štádia prihlasovania pohľadávok alebo bol návrh na vyhlásenie
konkurzu na kupujúceho zamietnutý pre nedostatok majetku a ktorú stranu sporu zaťažovalo dôkazné

bremeno preukázať splnenie podmienok podľa čl. IV. ods. 1 písm. b) podmienok úverového poistenia.

1.13. Súd v súlade s pokynom odvolacieho súdu zameral pozornosť na dôkazné bremeno strán sporu
vo vzťahu k preukazovaniu splnenia podmienok podľa čl. IV. ods. 1 psím. b) podmienok úverovéhopoistenia, zohľadňujúc pritom záväzný názor vyslovený Ústavným súdom SR v rozhodnutí sp. zn. II.
US 38/2015, podľa ktorého dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania,
ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka,

ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí a dospel k záveru, že splnenie podmienky podľa čl. IV. ods.
1 psím. b) podmienok úverového poistenia je povinný preukázať žalovaný, nakoľko žalovaný tvrdí, že
nárok na poistné plnenie mu vznikol podľa citovaného článku, teda žalovaný vyvodzuje z existencie
splnenia podmienok podľa čl. IV. ods. 1 psím. b) podmienok úverového poistenia pre seba priaznivé
dôsledky. Z uvedeného dôvodu súd námietku žalovaného, že žalobca nepreukázal, že konkurzné

konanie kupujúceho sa dostalo do štádia potreby prihlasovania pohľadávok, keď žalovaný nemôže
preukázať neexistenciu tejto potreby prihlasovania, považuje za nedôvodnú, nakoľko nie žalobca má
preukazovať skutočnosť, že nedošlo k splneniu podmienok pre poskytnutie poistného plnenia, ako
nesprávne dôvodí žalovaný, ale žalovaný, ktorý tvrdí, že mu vznikol nárok na poistné plnenie, je povinný
tento nárok v spore riadne preukázať.

1.14. Vykonaným dokazovaním mal súd bez rozumných pochybností za preukázané, že konkurzné
konanie kupujúceho po jeho vyhlásení dospelo do štádia prihlasovania pohľadávok veriteľmi a následne
bolo zastavené pre nemajetnosť kupujúceho, čo bolo preukázané z výpisov zo spoločného portálu
registrov krajín. Z nich je zrejmé, že dňa 24.05.2012 bola spoločnosť kupujúceho zrušená na základe
začatého konkurzného konania a dňa 27.12.2018 bola vymazaná z Obchodného registra v Nemecku

z úradnej moci podľa § 394 ods. 1 FamFG pre nedostatok majetku. Z rozhodnutia konkurzného súdu,
Okresného súdu Bad Homburg v.d. Höhe, zo dňa 15.03.2018 vyplýva, že konkurzné konanie na
majetokdlžníka(kupujúceho)bolozastavenézdôvodunedostatkumajetkunaúhradunákladovkonania,
pričom z odôvodnenia predmetného rozhodnutia je zrejmé, že konkurzné konanie sa začalo, teda
návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku nebol zamietnutý, no v priebehu konkurzného

konania sa ukázalo, že majetok v konkurze nepostačuje na náhradu trov konania. Konkurzné konanie
kupujúceho sa tak dostalo do štádia prihlasovania pohľadávok veriteľmi, pričom z odpovede správcu tiež
vyplýva, že začatie konkurzného konania a výzvu na prihlásenie pohľadávok do konkurzu kupujúceho
žalovanému doručoval, skutočnosť ktorá vyplýva aj zo zoznamu veriteľov. Súd tak konštatuje, že v
prípade kupujúceho nastala platobná neschopnosť podľa čl. IV ods. 1 písm. a) podmienok úverového

poistenia a nie platobná neschopnosť podľa čl. IV. ods. 1 písm. b) podmienok úverového poistenia,
ako tvrdil žalovaný. Súd tak konštatuje, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ním predostretých
skutkových tvrdení, a to vznik nároku žalovaného na poistné plnenie z dôvodu splnenia podmienok
podľa čl. IV. ods. 1 písm. b) podmienok úverového poistenia a tomuto nároku zodpovedajúcu povinnosť
žalobcu plniť podľa čl. IV. ods. 1 písm. b) podmienok úverového poistenia.

1.15. Podľa čl. IV ods. 1 písm. a) podmienok úverového poistenia sa komerčným rizikom rozumie
platobná neschopnosť kupujúceho, a to vyhlásenie konkurzu, ak poistený doloží poisťovateľovi, že
poistené pohľadávky riadne a včas prihlásil do konkurzu a prihlásené pohľadávky neboli v tomto konaní
popreté. Preto pre vznik nároku žalovaného na poistné plnenie bolo potrebné, aby žalovaný prihlásil

svoju pohľadávku do konkurzu. Nebolo sporné, že žalovaný si poistenú pohľadávku do konkurzného
konania riadne a včas neprihlásil, hoci mu táto povinnosť vyplývala priamo z čl. XII. ods. 3 písm. u)
podmienok úverového poistenia, z dôvodu ktorého žalobcovi nevznikla povinnosť plniť podľa čl. IV. ods.
1 písm. a) podmienok úverového poistenia. Súd tak dospel k záveru, že žalovanému nevznikol nárok na
poistné plnenie ani z dôvodu poistnej udalosti uvedenej v čl. IV. ods. 1 písm. a) podmienok úverového

poistenia.

1.16. Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na
zistený skutkový stav s poukazom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že žalobou uplatnený nárok
žalobcu je takmer v celom rozsahu dôvodný. Žalobca v spore preukázal, že žalovanému nevznikol nárok

na poistné plnenie podľa čl. X ods. 1 písm. b) podmienok úverového poistenia, v súlade s ktorým mu
žalobca počas šetrenia poistnej udalosti poskytol dňa 25.11.2011 preddavok na poistné plnenie v sume
11.200 eur a dňa 19.12.2011 preddavok na náklady vymáhania v sume 2.132 eur. Tieto preddavky boli
žalovanému poskytnuté v súvislosti s možným nárokom na poistné plnenie, avšak len za predpokladu,
že spor medzi kupujúcim a žalovaným o splnenie podmienok vývozného kontraktu bude právoplatne

rozhodnutý v prospech žalovaného. K rozhodnutiu sporu medzi kupujúcim a žalovaným v prospech
žalovaného nedošlo a iné dôvody odôvodňujúce nárok žalovaného na poistné plnenie v konaní neboli
zistené, keď žalovaný nepreukázal, že by mu vznikol nárok na poistné plnenie podľa iného ustanovenia
zmluvy, a to ani podľa čl. IV. ods. 1 písm. a) ani písm. b) podmienok úverového poistenia . Výzvažalobcu zo dňa 05.11.2013 na vrátenie preddavku na poistné plnenie v sume 11.200 eur a preddavku
na refundáciu nákladov vymáhania v sume 2.132 eur, adresovaná žalovanému v súlade s čl. XII ods. 6
písm. i) podmienok úverového poistenia, tak bola v časti sumy 12.628,22 eura dôvodná a žalovanému

vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi tieto poskytnuté preddavky. Žalobca sa tak podanou žalobou dôvodne
domáhal od žalovaného vydania sumy 12.628,22 eura, pozostávajúcej z vyplateného preddavku na
poistné plnenie v sume 11.200,- eur a z časti vyplateného preddavku na náklady vymáhania v sume
1.428,22 eura (poskytnutého žalobcom žalovanému vo výške 2.132 eur, ktorú žalobca ponížil v zmysle
Dodatku č. 1 o sumu 703,78 eur, predstavujúcu 70% zo sumy 1.005,40 eura uhradenej žalovaným

právnemu zástupcovi za mimosúdne vymáhanie pohľadávky /2.132 - 703,78 = 1.428,22/, keďže dôvod
vyplatenia týchto preddavkov dodatočne odpadol.

1.17. Súd uzavrel, že žalobca preukázal naplnenie skutkových predpokladov hypotézy právnej normy
ustanovenia§451ods.1aods.2Občianskehozákonníka,kvznikubezdôvodnéhoobohatenianastrane
žalovaného poskytnutím plnenia z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol, z dôvodu ktorého súd

výrokom I. rozsudku žalobe v časti sumy 12.628,22 eura s príslušenstvom vyhovel.

1.18. Nakoľko súd dospel k záveru o dôvodnosti žalobcom podanej žaloby z dôvodu, že žalovaný v spore
nepreukázal vznik nároku na poistné plnenie, ktorého doplatenia nad rámec poskytnutého preddavku
sa vzájomnou žalobou voči žalobcovi domáhal, vzájomnú žalobu žalovaného ako nedôvodnú výrokom

III. rozsudku zamietol.

1.19. Obranu žalovaného, že do konkurzného konania kupujúceho sa nemohol prihlásiť nakoľko nemal
vedomosť o začatí tohto insolvenčného konania súd posúdil ako účelovú. Uvedené tvrdenie žalovaného
je v priamom rozpore s listinnými dôkazmi. Sám žalovaný predložil súdu komunikáciu s právnym

zástupcom zo dňa 18.03.2013, ktorý ho informoval o začatí insolvenčného konania proti kupujúcemu.
Žalovaný následne sám o tejto skutočnosti informoval žalobcu mailom zo dňa 02.4.2013 (č.l. 75). Súd tak
mal bez rozumných pochybností za preukázané, že žalovaný mal minimálne od marca 2013 vedomosť,
že proti kupujúcemu bolo začaté insolvenčné konanie.

1.20. Ako nedôvodnú posúdil súd aj námietku žalovaného, že žalobca je zodpovedný za objektívnu
nemožnosť žalovaného prihlásiť sa do konkurzného konania kupujúceho, nakoľko práve právnik žalobcu
vedome uviedol žalovanému už vo februári 2013, že dlžník bol v roku 2012 (nie 2018!) vymazaný z
obchodnéhoregistraaodporučilpohľadávkunevymáhať,ztvrdeniaktoréhovyplývalo,ženakupujúceho
nemôže byť vedené insolvenčné konanie, v ktorom by sa prihlasovali pohľadávky, pričom uvedené

žalovaný kvalifikoval ako konanie žalobcu v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom.

1.21. Súd upriamil pozornosť na skutočnosť, že žalovaný mal vedomosť o začatí insolvenčného
konania na kupujúceho od marca 2013, pričom konkurzné konanie bolo zastavené z dôvodu nedostatku
majetku na úhradu nákladov konania až rozhodnutím Okresného súdu Bad Homburg v.d. Höhe zo

dňa 15.03.2018, právoplatné dňa 26.04.2018 a spoločnosť kupujúceho bola následne dňa 27.12.2018
vymazaná z obchodného registra (zrušená z úradnej moci podľa § 394 ods. 1 FamFG kvôli nedostatku
majetku). Žalovaný tak mal vedomosť, že došlo k zmene poistného prípadu zo sporu o splnenie
podmienok vývozného kontraktu na platobnú neschopnosť kupujúceho, na čo sám poukázal už v
podanom odpore. Pre vznik nároku na poistné plnenie bolo v zmysle poistnej zmluvy a podmienok

úverového poistenia potrebné, buď prihlásenie pohľadávky do konkurzu kupujúceho, alebo predloženie
rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku. Žalovaný bol so
zmluvou a jej prílohami oboznámený, resp. sa s nimi oboznámiť mal, keďže zmluvu podpísal. Bez
významu nie je ani skutočnosť, že po uzatvorení Dodatku č. 1 k zmluve bol výlučne žalovaný povinný
vymáhaťpohľadávkuprotikupujúcemu. Bolotakvýlučnepovinnosťoužalovanéhoriadneavčasprihlásiť

pohľadávku do konkurzného konania kupujúceho, ktorú si žalovaný nesplnil, pričom jej nesplnenie
nemožno pričítať v neprospech žalobcu z dôvodu, že príčinou neprihlásenia pohľadávky mal byť práve
právny zástupca žalobcu. Sám žalovaný v súlade s Dodatkom č. 1 splnomocnil právneho zástupcu
v Nemecku na vymáhanie tejto pohľadávky. Výlučne žalovaný bol tak oprávnený dávať právnemu
zástupcovi akékoľvek pokyny súvisiace s vymáhaním pohľadávky ako napr. pokyn podať žalobu na súd

či prihlásiť pohľadávku do konkurzného konania kupujúceho. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť,
že splnomocnený právny zástupca pôvodne vymáhal pohľadávku v mene žalobcu, nakoľko žalobca
bol v zmysle poistnej zmluvy pôvodne oprávnený vymáhať poistenú pohľadávku. Po splnomocnení
právneho zástupcu na vymáhanie pohľadávky voči kupujúcemu žalovaným, bol právny zástupca vo vecivymáhania poistenej pohľadávky výlučne zástupcom žalovaného a nie žalobcu. Žalobca tak nenesie
žiadnu zodpovednosť za ne/konanie právneho zástupcu s odbornou starostlivosťou vo veci vymáhania
poistenej pohľadávky po uzavretí Dodatku č. 1 k zmluve, ako sa snaží žalovaný nedôvodne presvedčiť

súd. Ak teda žalovaný tvrdí, že za neprihlásenie pohľadávky do konkurzného konania kupujúceho
zodpovedá právny zástupca z dôvodu, že mu dňa 18.03.2013 oznámil, že zistil, že dňa 23.05.2012
došlo k zrušeniu kupujúceho na základe začatého konkurzného konania (spoločnosť bola zrušená) a
preto nemá zmysel žalobu podávať, keďže zrušenie spoločnosti sa koná, ak je spoločnosť nemajetná,
ktorú informáciu si žalovaný vyložil tak, že kupujúci zanikol z dôvodu začatia insolvenčného konania

pre nedostatok majetku, ide o zodpovednostný vzťah medzi žalovaným a právnym zástupcom, ktorý
nemá nijaký vplyv na záväzkový vzťah medzi stranami sporu. Žalovaný bol oboznámený s obsahom
podmienok úverového poistenia, z ktorých plýva, že v prípade insolventnosti kupujúceho je pre vznik
nároku na poistné plnenie potrebné, buď riadne prihlásiť pohľadávky do konkurzu, čo v predmetnom
prípade tvrdené ani preukázané nebolo, alebo predložiť rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vyhlásenie
konkurzu pre nemajetnosť. Súd má preto za to, že ak právny zástupca žalovanému uviedol, že došlo

k zrušeniu kupujúceho na základe začatého konkurzného konania a zrušenie spoločnosti sa koná,
ak je spoločnosť nemajetná a túto informáciu žalovaný pochopil tak, že nie je možné (pre zrušenie
kupujúceho z dôvodu nemajetnosti) prihlásiť pohľadávku do konkurzu kupujúceho, bolo povinnosťou
žalovaného, ak by konal s odbornou starostlivosťou, dať pokyn právnemu zástupcovi, aby mu zabezpečil
rozhodnutieozamietnutínávrhunavyhláseniekonkurzuprenedostatokmajetku,ktorébolopodmienkou

poskytnutia poistného plnenia podľa čl. IV ods. 1 písm. b) podmienok úverového poistenia, ktorého sa
žalovanýdomáhal. Kebyžalovanýkonalsodbornoustarostlivosťouažiadalzabezpečeniepredmetného
rozhodnutia od právneho zástupcu, zistil by, že voči kupujúcemu sa stále vedie konkurzné konanie,
ktoré dospelo do štádia prihlasovania pohľadávok a mohol si pohľadávku do konkurzného konania
kupujúceho prihlásiť. Súd zároveň konštatuje, že v spore nebolo preukázané porušenie povinností

právneho zástupcu žalovaného vyplývajúcich mu zo záväzkového vzťahu uzavretého so žalovaným.
Žalovaný nepreukázal, že by dal právnemu zástupcovi pokyn prihlásiť pohľadávku do konkurzu, resp.
pokyn zabezpečiť rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku
kupujúceho, ktorý by právny zástupca nerešpektoval, dôsledkom čoho mala byť žalovanému spôsobená
škoda.

1.22. Žalovaný tiež uviedol, že právny zástupca žalovaného konal vedome v rozpore so záujmami
žalovaného ako jedného klienta na prospech žalobcu ako druhého klienta. Súd opätovne uvádza a
zdôrazňuje, že žalovaný sám splnomocnil právneho zástupcu na vymáhanie pohľadávky v Nemecku,
pričom právny zástupca je povinný konať v súlade so záujmom klienta a podľa jeho pokynov. Ak sa

teda žalovaný domnieva, že právny zástupca konal v rozpore s jeho záujmami, resp. na jeho úkor
v prospech iného klienta, opätovne sa jedná o zodpovednostný vzťah medzi žalovaným a právnym
zástupcom a nie medzi stranami sporu. Skutočnosť, že žalobca sprostredkoval žalovanému tohto
právneho zástupcu na uvedenom nič nemení, pričom žalovaný netvrdil ani nepreukázal, že by právny
zástupca konal na pokyn žalobcu a vedome oznámil žalovanému nepravdivú skutočnosť o zániku

kupujúceho a nemožnosti prihlásiť pohľadávku do konkurzu s úmyslom ukrátiť žalovaného o poistné
plnenie v prospech žalobcu. S poukazom na vyššie uvedené súd obranu žalovaného spočívajúcu v
skutkovom tvrdení, že za neprihlásenie pohľadávky do konkurzného konania je zodpovedný žalobca
z dôvodu úmyselného konania právneho zástupcu žalobcu v neprospech žalovaného, ktoré zároveň
označil za konanie žalobcu v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom, vyhodnotil ako

nedôvodnúaúčelovú.Jedinežalovanýnesiezodpovednosťzaskutočnosť,žesineustrieholustanovenia
zmluvy a nekonal s odbornou starostlivosťou tak, aby splnil podmienky vzniku nároku na poistné plnenie.

1.23. Za nedôvodnú súd považuje aj námietku žalovaného, že žalobca v rozpore s dobrými mravmi
až po 10 rokoch začal v konaní namietať neprihlásenie žalovaného do konkurzu, teda v čase kedy už

žalovaný nemal možnosť sa do konkurzu prihlásiť, resp. získať dôkazy na preukázanie jeho nároku
na poistné plnenie, preto si žalovaný nemohol objektívne prihlásiť pohľadávku do konkurzu. Zo spisu
je zrejmé, že to bol práve žalovaný, ktorý svoj nárok na poistné plnenie odvodil z čl. IV ods. 1 písm.
b) podmienok úverového poistenia a vzájomnou žalobou si uplatnil nárok na doplatenie poistného
plnenia nad rozsah vyplateného preddavku až do výšky poistného krytia. Žalovaný tak bol povinný

preukázať splnenie podmienok pre poskytnutie poistného plnenia. Žalobcom predostretá argumentácia
o nepreukázaní vzniku nároku na poistné plnenie podľa čl. IV. ods. 1 podmienok úverového poistenia
bola preto len procesnou obranou žalobcu v spore na žalovaného procesný útok, ktorú podľa názoru
súdu nemožno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný v spore nepreukázal,že úmyslom žalobcu bolo vyhnúť sa poistnému plneniu, za účelom ktorým mal dať žalobca pokyn
právnemu zástupcovi, aby uviedol žalovaného do takého omylu, že nebude schopný preukázať splnenie
podmienok úverového poistenia pre poskytnutie poistného plnenia. Súd opätovne zdôraznil, že pre

vznik nároku na poistné plnenie v prípade platobnej neschopnosti kupujúceho bolo potrebné splniť
podmienky podľa čl. IV. ods. 1 písm. a) alebo b) podmienok úverového poistenia v závislosti od
toho, ktorý z prípadov platobnej neschopnosti kupujúceho uvedených v citovanou ustanovení nastala.
Žalovaný mal o platobnej neschopnosti kupujúceho vedomosť už v marci 2013, preto mal dostatok času
prihlásiť svoju pohľadávku do konkurzu, ak chcel, aby mu žalobca vyplatil poistné plnenie. Žalovaný sa

preto nedôvodne a neopodstatnene snaží zodpovednosť za neprihlásenie si pohľadávok do konkurzu
kupujúceho preniesť na žalobcu. Ako už súd opakovane uviedol, za neprihlásenie poistenej pohľadávky
do konkurzu kupujúceho je zodpovedný výlučne žalovaný.

1.24. Žalovaný následne v konaní namietal, že nemal objektívnu možnosť prihlásiť pohľadávku do
konkurzu kupujúceho aj z dôvodov, že nebol správcom upovedomený ako zahraničný veriteľ o začatí

konkurzného konania na kupujúceho, ani vyzvaný na prihlásenie si svojich pohľadávok do konkurzu. K
uvedenej obrane žalovaného súd uviedol, že z listinných dôkazov predložených žalovaným vyplýva, že
správca žalovanému začatie konkurzného konania na kupujúceho oznamoval a vyzval ho na prihlásenie
si pohľadávok do konkurzu, ako vyplýva z odpovede správcu a zo zoznamu zahraničných veriteľov. A
hoci v konaní nebolo preukázané, že toto oznámenie správcu bolo doručujúcim orgánom žalovanému

aj riadne doručené, uvedená skutočnosť nie je pre rozhodnutie vo veci podstatná. Žalovaný o začatí
insolvenčného konania vedel, preto si mohol a mal do tohto konania pohľadávku prihlásiť, ak chcel,
aby mu vznikol nárok na poistné plnenie. Žalovaný sa tak opätovne nedôvodne snaží preniesť svoju
zodpovednosť za neprihlásenie pohľadávky do konkurzu a s tým spojené nepreukázanie nároku na
poskytnutie poistného plnenia na tretiu osobu, v tomto prípade správcu, rovnako ako v prípade právneho

zástupcu či žalobcu. Rámcovou poistnou zmluvou, ktorej súčasťou boli poistné úverové podmienky,
vznikol záväzkovo právny vzťah medzi stranami sporu a nie medzi žalovaným resp. žalobcom a
tretími osobami (právnym zástupcom či správcom konkurznej podstaty). Žalovaný bol so zmluvou a
jej prílohami oboznámený, resp. sa s nimi oboznámiť mal, keďže zmluvu podpísal. Jedine žalovaný
tak nesie zodpovednosť za skutočnosť, že si neustriehol ustanovenia zmluvy a nekonal s odbornou

starostlivosťou tak, aby mu vznikol nárok na poistné plnenie, najmä zo situácie, kedy preukázateľne
už od marca 2013 vedel o začatí konkurzného konania na kupujúceho. Preto námietka žalovaného,
že mu správca neoznámil začatie konkurzného konania, z dôvodu ktorého nemal objektívnu možnosť
prihlásiť pohľadávku do konkurzu kupujúceho, nie je dôvodná. Bez významu nie je ani skutočnosť, že
keby žalovaný konal starostlivo a obozretne, podal by včas voči kupujúcemu žalobu, v konaní ktorom

by sa o začatí insolvenčného konania na kupujúceho a o možnosti prihlásiť svoje pohľadávky do tohto
konania zaručene dozvedel. Predmetom tohto sporu nie je nárok žalovaného na náhradu škody proti
správcovi konkurznej podstaty pre nesplnenie svojich povinností riadne oznámiť zahraničným veriteľom
začatie insolvenčného konania. Preto súd aj túto námietku žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú.

1.25. K námietke žalovaného, že žalobca bol tvorca zmluvy a poistných podmienok, ktoré boli
formulárovo vypracované žalobcom a žalovaný do nich nemohol zasahovať súd uviedol, že žalovaný
nemá postavenie spotrebiteľa, žalovaný je akciovou spoločnosťou a vzťah medzi stranami sporu je
obchodnoprávny vzťah. Preto žalovaný nedôvodne poukazuje na formulárový charakter zmluvy a
poistných úverových podmienok. Bolo povinnosťou žalovaného sa pred podpisom zmluvy oboznámiť

s jej obsahom ako aj s obsahom jej príloh. Podpisom zmluvy žalovaný vyjadril súhlas s obsahom
Rámcovej poistnej zmluvy ako aj s obsahom podmienok úverového poistenia, ktoré tvorili prílohu č.
1 k Rámcovej poistnej zmluve a boli jej neoddeliteľnou súčasťou. Ak žalovaný s obsahom zmluvy či
podmienok nesúhlasil, nemal zmluvu uzatvoriť.

1.26. Pri rozhodovaní o úroku z omeškania vychádzal súd zo záväzného právneho záveru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky uvedenom v rozsudku z 31. januára 2024, sp. zn. 3Obdo/49/2023 (R 7/2024),
podľa ktorého ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného záväzku vzniknutého z bezdôvodného
obohatenia v obchodnoprávnych vzťahoch, vzniká veriteľovi právo požadovať z nezaplatenej sumy
úroky z omeškania podľa § 369 Obchodného zákonníka. O úroku z omeškania tak súd rozhodol v zmysle

§ 369 ods. 1 a 2 ObZ a § 1 citovaného Nariadenia vlády. Žalovaný sa nesplnením peňažného záväzku
vočižalobcovidostaldoomeškania,zdôvoduktoréhovznikložalobcoviprávo požadovaťodžalovaného
aj úroky z omeškania. Žalobca si podanou žalobou uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania
vo výške 5,75 % ročne zo sumy 12.628,22 eur odo dňa nasledujúceho po podaní žaloby, t.j. odo dňa27.11.2013. V danom prípade, keďže zročnosť dlhu nie je určená právnym predpisom, rozhodnutím
súdu, ani nevyplýva z dohody strán, žalovaný bol podľa § 563 Občianskeho zákonníka v spojení s §
1 ods. 2 ObZ povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Žalobca vyzval

žalovaného na vrátenie poskytnutých preddavkov výzvou zo dňa 5.11.2013. Základná úroková sadzba
ECB platná od 13.11.2013 do 11.06.2014 (v čase omeškania žalovaného s plnením dlhu) bola 0,25
% p.a., preto vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne z dlžnej sumy
odo dňa nasledujúceho po výzve žalobcu. Nakoľko si však žalobca podanou žalobou uplatnil úrok z
omeškania len vo výške 5,75 % ročne a až odo dňa nasledujúceho po podaní žaloby, súd mu tieto priznal

v zmysle žalobného petitu. Lehotu na plnenie určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP, nakoľko nezistil dôvody
odôvodňujúce rozhodnúť o dlhšej lehote plnenia ani dôvody, pre ktoré by súd mal umožniť žalovanému
plniť sumu v splátkach.

1.27. O trovách konania vo vzťahu k žalobnému návrhu súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, § 262 ods.
1 CSP vzhľadom na to, že žalobca aj žalovaný boli v spore čiastočne úspešní a čiastočne neúspešní.

Žalobca bol úspešný v sume 12.628,22 eura, ktorá predstavuje 94,72 % zo žalobou uplatnenej sumy
13.332 eur, pričom žalovaný dosiahol úspech v sume 703,78 eura, ktorá predstavuje 5,28 % zo žalobou
uplatnenej sumy 13.332 eur. Z uvedeného dôvodu vznikol žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu
trov konania o žalobnom návrhu v rozsahu 89,44% (94,72-5,28).

1.28. O trovách konania vo vzťahu k vzájomnej žalobe a vo vzťahu k odvolaciemu konaniu súd rozhodol
podľa § 255 ods. 1 CSP, pretože žalobca bol úspešný v celom rozsahu, zatiaľ čo žalovaný nedosiahol
žiadny materiálne merateľný úspech, súd žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu
trov konania o vzájomnej žalobe a trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. K výrokom I.,
II. uplatnil dôvody odvolania v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP. Uviedol , že súd
prvej inštancie dospel k záveru, že nekonal s odbornou starostlivosťou, keď neprihlásil pohľadávku do
konkurzuvočidlžníkovi,ktoréhokonkurznékonanie,akomalsúdpreukázané,bolozastavenézdôvodu,
že majetok v konkurze nepostačuje ani na úhradu nákladov konkurzu, teda pre nedostatok majetku.

Zotrval na tvrdení, že to bol práve právnik žalobcu, ktorý mu 21.02.2013 podal informácie, že dlžník –
kupujúci zanikol (nie že bol zrušený) a že v roku 2012 bol vymazaný z Obchodného registra. Vo vzťahu
k vymazanej spoločnosti nie je možné prihlasovať pohľadávky. Namietal záver súdu prvej inštancie,
že z odpovede správcu vyplýva, že začatie konkurzného konania a výzvu na prihlásenie pohľadávok
mu doručoval. Žiadni z ďalších veriteľov nepotvrdil doručenie takéhoto oznámenia od správcu a trvá

na tom, že mu oznámenie nebolo doručené. Ide len o dokument preukazujúci evidenciu vedenú
správcom, bez ďalšej výpovednej hodnoty. Okrem toho uviedol, že súd neakceptoval jeho argumentáciu,
že predložil rozhodnutie o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku, že to bol práve
žalobca, kto určil svojho právneho zástupcu na vymáhanie pohľadávky a umožnil kontakt s právnym
zástupcom žalovanému a práve žalobca po uplynutí viac ako 15 mesiacov preniesol svoje postavenie

splnomocniteľa na žalovaného a bol to žalobcom určený právny zástupca, ktorý mu vedome uviedol až
vo februári 2013, že dlžník bol v roku 2012 vymazaný z Obchodného registra, že podmienky úverového
poistenia boli formulárovo vypracované žalobcom a že mu nebolo doručené žiadne oznámenie o začatí
konkurzného konania, nebolo zverejnené v Obchodnom vestníku. Súd neprijal ani jeho argumentáciu
alebo námietku, že konanie žalobcu bolo v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom.

Vďalšejčastiodvolania poukázalnačl.IV.,bod1písm.a/,podľaktoréhokomerčnýmrizikomsarozumie
vyhlásenie konkurzu/reštrukturalizácie, ak poistenie doloží poistiteľovi, že poistné pohľadávky riadne
a včas prihlásil do konkurzu, neboli v tomto konaní popreté, alebo písm. b/ právoplatné rozhodnutie súdu
o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu (reštrukturalizácie) vyrovnania pre nedostatok majetku.
Ďalej poukázal na čl. XI. poistné plnenie, bod 3 písm. a/, čl. XII. správa a povinnosti poisteného

a poisťovateľa, bod 3 písm. u/. V nadväznosti na to uviedol, že zo zákona č. 7/2005 Z. z. vyplýva,
že konkurzné konanie pozostáva z viacerých fáz - začatie konkurzného konania, ktoré začne buď
uznesením o začatí konkurzného konania alebo uznesením o odmietnutí návrhu a následne vyhlásenie
konkurzu na majetok úpadcu a výzva veriteľov, aby v zákonnej lehoty prihlásili svoje pohľadávky (kde
môže dôjsť k vydaniu uznesenia o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku). Zamietnutie návrhu na

vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku ako vyplýva z čl. IV. časť I. ods. 1 písm. d/ poistných
podmienok právny poriadok nepozná. Žiadne ustanovenie podmienok úverového poistenia nehovorí,
že ide o rozhodnutie (čl. IV. časť I. ods. 1 písm. b/) vydané pred možnosťou prihlasovania pohľadávok
do konkurzu a ani to, že v prípade, ak sa konkurz dostane do štádia prihlasovania pohľadávok,nie je možno preukazovať splnenie podmienok na vznik nároku žalovaného odkazom na ukončenie
konkurzu pre nedostatok majetku. Zo zákona o konkurze je zrejmé, že rozhodnutie o zamietnutí návrhu
na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku zákon nepozná, takéto ustanovenie má len zákon

o konkurze a vyrovnaní č. 32/1991, ktorý v čase vzniku zmluvného vzťahu medzi ním a žalobcom už
nebol účinný. Je teda nepochybné, že v čase podpisu Rámcovej Zmluvy a v nej podmienok úverového
poistenia uvedených nemohol žalobca požadovať a teda ani v zmluve mať záujem prejaviť vôľu na
predloženie rozhodnutia, ktoré zákon nepozná a rovnako na druhej strane ani on nemohol predpokladať,
že žalobca bude od neho vyžadovať predloženie uznesenia, ktoré zákon nepozná (§ 266 ods. 4

ObchZ). Zo žiadneho ustanovenia zákona, ani článku poistných podmienok nevyplýva, že rozhodnutie
o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku má byť rozhodnutím vydaným
v tomto štádiu konkurzného konania, kedy pohľadávky do konkurzu nie je možné prihlásiť. Tak ako už
argumentoval, podmienky úverového poistenia sú formulárové a obsah nemohol žiadnym spôsobom
ovplyvniť. Tieto schvaľuje rada banky po dohode s Ministerstvom financií. Keďže zákon o konkurze
areštrukturalizáciiZOKRrozhodnutieodmietnutínávrhunavyhláseniekonkurzuprenedostatokmajetku

nepozná, je potrebné dané ustanovenie vykladať v súlade s výkladovými pravidlami obsiahnutými v §
266 ObchZ na ťarchu žalobcu ako strany, ktorá toto ustanovenie v úverových podmienkach použila,
keď za také rozhodnutie potom je potrebné považovať každé rozhodnutie súdu preukazujúce ukončenie
konkurzného konania pre nedostatok majetku úpadcu bez ohľadu na to, či došlo alebo nedošlo
k prihláseniu pohľadávky do konkurzu. Práve ukončenie konkurzu z dôvodu nemajetnosti preukazuje

absolútnu platobnú neschopnosť dlžníka kupujúceho, kde práve preukázanie platobnej neschopnosti
bolo nepochybne vôľou oboch strán zmluvy, teda tak žalobcu ako aj žalovaného, teda tento prejav vôle
je nesporný. Cieľom prihlášky nie je formalizovať splnenie podmienok pre plnenie z poistnej zmluvy,
ale získať čo najvyššie možné uspokojenie z konkurzu, či už priamo v prospech žalovaného alebo
v prípade neposkytnutého poistného plnenia v prospech žalobcu. Vyžadovať prihlásenie pohľadávky

tam, kde nie je majetok, by bolo formalistické a samoúčelné – výslovne sledujúce len jeden cieľ, snaha
žalobcu zbaviť sa povinnosti plniť. Na druhej strane požiadavka na prihlásenie požiadavky do konkurzu
by mala zmysel iba v prípade, ak by bolo možné pohľadávku žalovaného z konkurzu čo i len čiastočne
uspokojiť. Je potom logické, že pre takýto prípad by zmluvné strany dojednali potrebu prihlásenia
pohľadávky do konkurzu, čo však nie je tento prípad, keďže preukázal predloženým rozhodnutím

Okresného súdu Badhomburg v.d.Hohe, kde je jednoznačne uvedené „sa konanie podľa § 207 INSO
(insolvenčný zákon) zastavuje z dôvodu nedostatku majetku na úhradu nákladov plnenia.“ Z uvedeného
teda vyplýva, že preukázal zastavenie konkurzného konania z dôvodu nemajetnosti dlžníka, čím splnil
preukázanie platobnej neschopnosti v zmysle čl. IV. časť I. bod 1 písm. b/. Pre účely vzniku povinnosti
žalobcu plniť z dôvodu príčin definovaných v čl. IV. vyžaduje predloženie buď právoplatného rozhodnutia

súdu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo riadne a včasné
prihlásenie pohľadávky do konkurzu a absenciu ich popretia. Túto alternatívu vzniku nároku žalovaného
konštatoval aj prvoinštančný súd v bode 73. rozhodnutia. Žiadne ustanovenie podmienok úverového
poisťovania neuvádza, že pre vznik povinnosti žalobcu plniť, musia byť splnené obe podmienky.
Preukazovanie splnenia podmienky podľa písm. a/ je preto nepotrebné, ak by bolo preukázané

zastavenie konkurzu pre nemajetnosť, teda nesplnenie podmienky podľa písm. b/ ods. 1 časť I. čl.
IV., čo preukázané bolo. Ďalej poukázal na bod 65. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorý uviedol, že je zrejmé, že konkurzné konanie sa začalo, teda návrh na vyhlásenie konkurzu pre
nedostatok majetku bol zamietnutý. V priebehu konkurzného konania sa ukázalo, že majetok v konkurze
nepostačujenanáhradutrovkonania.Ktomuuviedol,žerozhodnutievychádzaznesprávnehoprávneho

posúdenia a nesprávnych skutkových zistení, pretože žiadny právny predpis nepozná rozhodnutie súdu
o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku. Pozná len zastavenie konkurzného
konania alebo zrušenie konkurzného konania pre nedostatok majetku, pričom preukázal preukázateľne
splnenie tejto skutočnosti preukázal. Zo žiadnych relevantných dokumentov nevyplýva, že rozhodnutie
súdu má byť vydané v čase, keď nie je možnosť prihlásenia pohľadávky veriteľov do konkurzu. Rovnako

súd pochybil, keď výklad neurčitého ustanovenia čl. IV. časť I. ods. 1 písm. b/ uskutočnil v rozpore s
§ 264 ods. 4 Obchodného zákonníka v spojení s § 6 zákona č. 80/1997 Z. z. a vykladal ho na ťarchu
žalovaného a nie žalobcu. K bodu 66. odôvodnenia rozhodnutia, kde súd konštatuje, že pre vznik nároku
žalovaného a poistné plnenie bolo potrebné, aby prihlásil svoju pohľadávku opätovne poukázal na
nesprávne právne posúdenie, pretože žiadne ustanovenie podmienok úverového poistenia nevyžaduje

kumulatívnesplnenieobochpodmienokplatobnejneschopnostivzmyslečl.IV,časťI.bod1písm.a/ab/.
Ak je preukázané splnenie podmienok pre vznik nároku podľa písm. b/, nie je možné požadovať zároveň
plnenie v zmysle písm. a/ z dôvodu, že konkurzné konanie sa malo dostať do štádia prihlasovania
pohľadávok, pričom splnenie jednej podmienky preukázal. Ak by konkurzné konanie prešlo do štádiaprihlasovania pohľadávok, žiadne ustanovenie zmluvy ani podmienok úverového poistenia neuvádza,
že už neplatí podmienka vzniku platobnej neschopnosti v zmysle písm. b/, ale len v zmysle písm. a/.
Je preto rovnako nesprávne odôvodniť nevzniknutie nároku z dôvodu porušenia čl. XII. ods. 3 písm. a/

podmienok úverového poistenia, pretože takéto neprihlásenie pohľadávky nemá za následok ani výluku
z poistenia (čl. X. ods. 1), ani právo odmietnuť poistné plnenie (čl. X. ods. 2) a ani právo znížiť rozsah
poistného plnenia (čl. X ods. 3).

2.1. V odvolaní podanom voči výrokom III., IV. a V. žalovaný uviedol, že vyššie uvedené odvolacie

dôvody sa vzťahujú aj na tieto výroky rozhodnutia a keďže má za to, že mu vznikol nárok na poistné
plnenie, zotrváva aj na nároku na doplatenie rozdielu z poistného plnenia, keď okrem poistného krytia
16.000 eur v zmysle dodatku má nárok aj na náhradu 70% zo sumy 1.005,40 eura, teda 703,78 eura.
Žalobca uhradil preddavok na poistnom plnení 11.200 eur a preddavok na trovy 2.132 eur, spolu 13.332
eur. V zmysle poistnej zmluvy a jej dodatku mal nárok na úhradu plnenia vo výške 16.733,78 eura,
teda rozdiel medzi vyplatením, preddavkom a nárokom je 4.800 eur, rozdiel, ktorý mu má vrátiť titulom

trov je suma 1.428,50 eura, t. j. 4.8000 – 1.428,52 eur tvorí doplatok poistnej zmluvy v sume 3.371,48
eura. Uviedol, že vzájomnú žalobu na zaplatenie poistnej sumy vo výške 301,62 eura zobral späť, t.
j. uplatnený nárok je 3.069,86 eura.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako

vecne správny potvrdiť. K námietke žalovaného, že to bol jeho právnik, ktorý 21.02.2013 ho informoval,
že dlžník – kupujúci zanikol a že bol v roku 2012 vymazaný z Obchodného registra poukázal na
bod 73. odôvodnenia rozsudku. K námietke žalovaného ohľadne záveru súdu prvej inštancie, že
z odpovede správcu vyplýva, že začatie konkurzného konania a výzvu na prihlásenie pohľadávok
žalovanému doručoval a žiadnych z ďalších veriteľov nepotvrdil doručenie oznámenia od správcu sa

stotožnil s názorom súdu prvej inštancie uvedenom v bode 76. Z odôvodnenia rozsudku, v ktorom
uviedol, že z listinných dôkazov predložených žalovaným vyplýva, že správca žalovanému začatie
konkurzného konania na kupujúceho oznamoval, aby vyzval ho na prihlásenie pohľadávok do konkurzu,
čo vyplýva z odpovede správcu a zo zoznamu zahraničných veriteľov a či bolo aj doručené oznámenie,
nie je podstatné. Žalovaný o začatí insolvenčného konania vedel, preto mohol a mal do tohto

konania pohľadávku prihlásiť ak chcel, aby mu vznikol nárok na poistné plnenie. Jedine žalovaný nesie
zodpovednosť za to, že si neustriehol ustanovenia zmluvy a nekonal s odbornou starostlivosťou tak,
aby mu vznikol nárok na poistné plnenie, najmä za situácie, kedy preukázateľne už od marca 2013
vedel o začatí konkurzného konania, preto námietka žalovaného, že mu správca neoznámil začatie
konkurzného konania, z dôvodu ktorého nemal objektívnu možnosť prihlásiť si pohľadávku, nie je

dôvodná. Bez významu nie je ani skutočnosť, že ak by konal starostlivo a obozretne, podal by včas
voči kupujúcemu žalobu v konaní, v ktorom by sa o začatí insolvenčného konania a o možnosti prihlásiť
svoje pohľadávky do konania zaručene dozvedel. K námietkam, že podmienky úverového poistenia
sú formulárové poukázal na bod 77. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom uviedol, že
žalovaný nemá postavenie spotrebiteľa a s ktorým názorom sa plne stotožňuje. K tvrdeniu žalovaného,

že nárok na vyplatenie poistného mu vznikol v zmysle čl. IV. ods. 1 písm. b/ podmienok úverového
poistenia na základe toho, že si splnil povinnosť tým, že preukázal zastavenie konkurzného konania
z dôvodu nemajetnosti dlžníka uviedol, že bolo sporné, či žalovaný splnil svoje povinnosti vyplývajúce
z čl. IV. ods. 1 písm. a/ - riadne a včas prihlásil pohľadávky do konkurzu dlžníka, pričom tieto pohľadávky
neboli v konaní popreté, alebo písm. b/ - predložil žalobcovi právoplatné rozhodnutie súdu o zamietnutí

návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku dlžníka. Poukázal, že konkurzné konanie začalo
v roku 2012, dospelo do štádia prihlasovania pohľadávok a až následne v roku 2018 bolo zastavené
v dôsledku nemajetnosti kupujúceho. Žalovaný napriek tomu, že bol o insolvencii dlžníka informovaný,
si pohľadávky neprihlásil. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie uvedom v odôvodnení v bodoch
65. a 66. odvolaním napadnutého rozsudku. Ďalej uviedol, že nakoľko v konaní bolo preukázané,

že žalovaný pohľadávky neprihlásil, snažil sa žalovaný založiť svoj nárok na vyplatenie poistného
v zmysle čl. IV. ods. 1 písm. b/ mylným výkladom ustanovených podmienok úverového poistenia.
K tomu uviedol, že výklad čl. IV. ods. 1 písm. a/ podmienok úverového poistenia je zrejmý a v tomto
prípade, ak vznikol poistnému nárok na vyplatenie jeho poistného plnenia je povinný si svoje pohľadávky
poistený riadne a včas prihlásiť do konkurzného konania s podmienkou, že jeho požiadavky nebudú

v tomto konaní popreté a podľa písm. b/ citovaného článku úverového poistenia, nárok na vyplatenia
poistného plnenia je založený na tom, že poistený predloží poisťovateľovi právoplatné rozhodnutie súdu
o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatku majetku. Z logiky veci vychádza, že sa
jedná o tie situácie, kedy sa insolvenčné konanie nedostane ani do štádia prihlasovania pohľadávok,nieto ešte k zisťovaniu a speňažovaniu majetku. Zmyslom uvedeného ustanovenia je, aby poistený
poisťovateľovi preukázal, že si splnil svoje povinnosti vyplývajúce z podmienok úverového poistenia,
že konal s odbornou starostlivosťou a z toho všetky kroky potrebné k vymoženiu jeho pohľadávok voči

dlžníkovi. Žalovaný sa preto mylne snažil vo svojom odvolaní presvedčiť súd, že rozhodnutie súdu
o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku dlžníka spadá pre účely výkladu ustanovenia
čl. IV. ods. 1 písm. b/ podmienok úverového poistenia do kategórie rozhodnutí súdu o zamietnutí návrhu
na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku. V danom prípade bolo preukázané, že konkurzné
konanie dospelo do štádia prihlasovania pohľadávok, že správca zaradil žalovaného do okruhu veriteľov

ako aj to, že konkurzné konanie bolo zastavené pre nedostatok majetku až v roku 2018. Zotrval preto
na názore, že žalovaný bol povinný do konkurzu svoju pohľadávku prihlásiť. Nerozumie argumentácii
žalovaného v odvolaní, že nikde v podmienkach úverového poistenia nie je uvedené, že rozhodnutie
súdu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu má byť vydané pred možnosťou prihlasovania
pohľadávok ako ani tvrdeniu, že žiadne ustanovenie podmienok úverového poistenia nehovorí, že
v prípade, ak sa konkurz dostane do štádia prihlasovania pohľadávok, nie je možné preukazovať

splnenie podmienok na vznik nároku žalovaného odkazom na ukončenie konkurzu pre nedostatok
majetku. Je logické, že akonáhle sa dlžník dostane do akéhokoľvek typu insolvenčného konania, jeho
veritelia robia všetko, aby si do konania prihlásili pohľadávky za účely aspoň čiastočného vymoženia.
V danom prípade by mala byť ešte väčšia snaha žalovaného prihlásenie pohľadávok, keďže to bola
podmienka pre vyplatenie poistného plnenia. Ak by sa vychádzalo z tvrdení žalovaného, v podstate

tvrdí, že svoje pohľadávky nemusel prihlasovať do insolvenčného konania, lebo bolo nakoniec aj v roku
2018 zastavené z dôvodu nedostatku majetku, čo v zmysle čl. IV. ods. 1 písm. b/ podmienok úverového
poistenia založilo jeho nárok na vyplatenie poistného. Za daného stavu si ale potom kladie otázku, ako
žalovaný z roku 2012 vedel, že v roku 2018 bude insolvenčné konanie a dlžníka zastavené z dôvodu
nedostatku majetku. V závere uviedol, že trvá na tom, že žalovanému nevznikol nárok na vyplatenie

poistného plnenia, nakoľko si nesplnil podmienky vyplývajúce z podmienok úverového poistenia čl. IV.
ods. 1 písm. a/, b/.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k replike žalobcu poukázal na dôvody svojho odvolania, na ktorých
zotrváva. K argumentácii žalobcu, že bolo preukázané, že mal povinnosť do insolvenčného konania

prihlásiť svoje pohľadávky uviedol, že ak má banka za to, že pre účely poskytnutia poistného plnenia
sa vzťahuje ustanovenie IV. časť I. ods. 1 písm. a/ a poistený podľa banky nespĺňa tieto podmienky,
nie je vylúčené, že nárok na poistné plnenie je možné subsumovať pod iné ustanovenie PUP, v tomto
prípade čl. IV. časť I. ods. 1 písm. b/, nie písm. a/. Medzi stranami je spor, či žalovaný spĺňa podmienky
na poskytnutie poistného plnenia v zmysle písm. b/ PUP, ktorý vyžaduje právoplatné rozhodnutie

súdu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku. Ako už uviedol, takéto
ustanovenie je zákon o konkurze nepozná, pozná iba úpravu, uznesenie o zastavení konkurzného
konania pre nedostatok majetku v zmysle § 20 ods. 1 ZKR alebo 2 uznesenia o zrušenie konkurzného
konania pre nedostatok majetku v zmysle § 102 ZKR. Z uvedeného dôvodu je na mieste aplikácia
§ 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, podľa ktorého prejav vôle vtedy obsahuje viac pripúšťajúci

rôzny výklad treba pri pochybnosti aj vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tejto výraz
použila. V súvislosti s tým uviedol, že podmienky úverového poistenia tvorí výslovne žalobca a toto
ustanovenie neupravuje spotrebiteľské vzťahy. Ak si pôvodne nárok uplatňoval nárok na poistné
v dôsledku odmietnutia plnenia bez právneho dôvodu v priebehu konania sa preukázalo, že dlžník je
a bol v insolvenčnom konaní, pričom nárok vzniká v dôsledku čl. IV. a VI. ods. 1 z dôvodu platobnej

neschopnosti. Tu je na žalovaného kladená požiadavka preukazovať prihlášku do konkurzného konania
alebo ukončenie konania pre nemajetnosť. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie bola skutková
právna situácia zodpovedajúca zastavenému konkurzu pre nemajetnosť. Žalobca nemal požadovať
predloženierozhodnutia,ktorézákonnepoznáarovnakoanionnemoholpredpokladať,žeodnehobude
vyžadovať také uznesenie. V čase uzatvárania zmluvy prejavil vôľu, aby musel pre účely teoretického

budúceho získania plnenia predložiť uznesenie, ktoré zákon nepozná a sám seba by tak zaviazal
na nemožné plnenie a teda na nemožnosť získať plnenie z poisťovne, akú by mal poistený právnu
istotu. Uvedená okolnosť súvisí s prejavom vôle podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka. Následky
uznesenia o ukončení konkurzného konania v ZKR dve súdne rozhodnutia a to zastavenie konkurzného
konania pre nemajetnosť a zrušenie konkurzného konania pre nemajetnosť a práve takto to pre účely

podmienky obsiahnutej v písm. b/ čl. IV. časť I. ods. 1 vníma a prejavil poistený. Ak mal žalobca záujem
prejaviťvôľužiadajúcpredloženierozhodnutiaoukončeníkonkurznéhokonaniaprenemajetnosťdlžníka
a zároveň nemožnosť veriteľa prihlásiť svoje pohľadávky, mal to v PUP uvedeného bodu uviesť,
alebo zároveň aj kumulatívnu požiadavku absencie popretia takto prihlásených pohľadávok. Takýmtospôsobom by odstránil akúkoľvek spornosť výkladu ním textovaného sporného ustanovenia čl. IV.
časť I. ods. 1 písm. b/ PUP. Ustanovenie tohto článku obsahujúce výraz právoplatné rozhodnutie súdu
o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, ktoré zákon nepozná, znamená

požiadavku na predloženie akéhokoľvek súdneho rozhodnutia smerujúce k ukončeniu konkurzného
konania pre nedostatok majetku.

5.Žalobcavreplikezotrvalnasvojichdoterajšíchvyjadreniachatvrdeniachastotožnilsasodôvodnením
rozhodnutia súdu prvej inštancie. Zdôraznil, že naďalej trvá na tom, že na prípad žalovaného sa

vzťahuje čl. IV. ods. 1 písm. a/ PUP, pričom pre podmienky pre vyplatenie poistného nesplnil, keďže na
majetok dlžníka bolo vedené insolvenčné konanie, ktoré dospelo do štádia prihlasovania pohľadávok,
ktorú povinnosť si žalovaný nesplnil. Snažil sa odvrátiť počas celého konania pozornosť súdu od
faktoru, že si túto povinnosť nesplnil tým, že sa snaží svoje pochybenie pripísať iným skutočnostiam,
resp. pochybeniam iných osôb. V odvolaní predostrel súdu svoju novú argumentáciu spočívajúcu
v spochybňovaní znenia ustanovenia čl. IV. ods. 1 písm. b/ PUP, čím sa snaží vyvodiť pre seba priaznivé

výsledky, pričom z odvolania tieto argumenty ani raz nespomenul. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný
v priebehu konania viackrát zmenil argumentáciu a zakladal svoj nárok na vyplatenie poistného plnenia
na takých podmienkach úverového poistenia, ktoré mu v danej chvíli najviac vyhovovali. Tvrdenia
žalovaného sú podľa jeho názoru postavené na jeho mylných predpokladoch, že ustanovenie čl.
IV. ods. 1 písm. b/ PUP pod tie spadá aj ním predložené rozhodnutie o zastavení insolvenčného

konania. Ako už uvádzal vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach, jedná sa o také situácie, kedy
nie je objektívna možnosť prihlásiť pohľadávky do konania dlžníka, nakoľko nedospel ani do štádia
prihlasovania pohľadávok. Ak by bolo akceptované tvrdenie žalovaného, je potrebné si uvedomiť,
že v prípade slovenských a zahraničných konkurzných konaní trvá niekedy aj niekoľko rokov, kým
sú ukončené kvôli nedostatku majetku, to by znamenalo, že poistený, ktorý by si neprihlásil svoje

pohľadávky do insolvenčného konania, museli by čakať aj niekoľko rokov na vydanie rozhodnutie
o zastavení konania dlžníka a teda aj niekoľko rokov na vyplatenie poistného plnenia všetko ešte za
predpokladu,žebydopreduvedeli,akoinsolvenčnékonaniedopadne,tedažebudezastavenézdôvodu
nemajetnosti. Z toho musí byť zrejmé, že toto nebol žalobcov zámer a účel ustanovenia čl. IV. ods. 1
písm. b/ a teda že si žalovaný len účelne vyložil vo svoj prospech.

6. Vyjadreniu žalobcu doručil následne vyjadrenie žalovaný uvádzajúc, že svoj prípad subsumoval
pod predmetné ustanovenie už v priebehu pojednávania, keď bolo preukázané, že došlo k začatiu
konkurzného konania. Žalovaný teda v priebehu konania tvrdil, že pre aplikáciu predmetného
ustanovenia na jeho prípad je podstatné, že ide o zastavenie konkurzného konania pre nedostatok

majetku. Je teda nepochybné, že výklad žalobcu sa s výkladom žalovaného nestotožňuje. Vo vzťahu k
spôsobu rozhodovania v konkurznom konaní v zmysle zák. č. 7/2005 Z.z. ako aj vo vzťahu uplatňovaniu
výkladových pravidiel v zmysle zák. č. 513/1991 Zb. platí zásada iura novit curia. V danej veci preto nejde
ožiadnunovúargumentáciu.Kargumentužalobcu,žemalviackrátmeniťsvojuargumentáciuuviedol,že
žalobca neberie do úvahy zmeny skutkového stavu, ktoré nastali odo dňa vzniku poistnej udalosti, vôbec

nemení svoju argumentáciu, naopak, plne na nej zotrváva. Avšak až po poistnej udalosti a až v priebehu
súdneho pojednávania bolo preukázané, že voči dlžníkovi začalo konkurzné konanie. Je teda úplne
logické a legitímne, ak vzhľadom na takúto skutkovú zmenu rozšíril a nie zmenil svoju argumentáciu.
Zotrval na názore, že komerčné riziko v prípade platobnej neschopnosti, tak ako to zakotvuje čl. IV.,
ods. 1 poistných podmienok, má sa zohľadňovať zákonná úprava v prípade platobnej neschopnosti pre

územíSlovenskejrepubliky.Vyjadril,žeakalemážalobcazato,žepredmetnýmipoistnýmipodmienkami
upravuje podmienky poistného plnenia celosvetovo, pre všetky konkurzné konania vo všetkých štátoch
sveta a chcel v poistných podmienkach odlíšiť tieto podmienky poisteného plnenia viažuce sa na
ukončenie konkurzu pre nemajetnosť práve v závislosti od štádia konkurzného konania, čo ale neurobil,
mal to v nich výslovne k uvedenému bodu uviesť. Takým spôsobom by žalobca odstránil akúkoľvek

spornosť vo výklade ním textovaného a vyhotoveného sporného ustanovenia čl. IV. časť. I ods. 1 písm.
b) poistných podmienok. Žalobca tak neurobil a predmetné ustanovenie, vzhľadom na všetky vyššie
uvedenéskutočnostianímrealizovanýaktuálnyvýklad,ponechalnejednoznačné,resp.viacvýznamové.
Uvedené nemôže byť na ťarchu žalovaného. Záverom odkázal na svoju predošlú argumentáciu.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný
skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec- odvolanie žalovaného,
bez nariadenia pojednávania a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštanciejevecnesprávneaodvolaniežalovanéhoniejedôvodné.Zuvedenéhodôvoduodvolacísúdrozhodnutie
súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8.1. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. Z obsahu spisu vyplynulo, že predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca od žalovaného
domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 13.332 eur s príslušenstvom dôvodiac tým,
že dňa 27.08.2009 došlo k uzatvoreniu Rámcovej poistnej zmluvy č. XX-XXX-XXXXXXX-XXXX pre

poistenie krátkodobého dodávateľského úveru proti riziku nezaplatenia (ďalej ako „poistná zmluva“)
medzi žalobcom ako poisťovateľom a žalovaným ako poisteným, s výškou poistného krytia v objeme
20.000 eur. V nadväznosti na uvedené žalovaný realizoval v priebehu mesiaca august 2010 dodávky
kupujúcemu, z ktorých kupujúci neuhradil čiastku vo výške 28.913,31 eura, preto dňa 27.09.2010
žalovaný oznámil žalobcovi poistnú udalosť, na základe ktorého oznámenia začal žalobca šetrenie

poistnej udalosti. Na základe písomnej žiadosti žalovaného zo dňa 04.11.2010 o vyplatenie poistného
plnenia (preddavku) a v nadväznosti na doterajšie zistenia pri šetrení poistnej udalosti, bol žalovanému
dňa 25.11.2011 poskytnutý preddavok vo výške 11.200 eur s tým, že dodatkom č. 1 k poistnej zmluve
zo dňa 02.12.2011 sa žalobca so žalovaným dohodli, že práve žalovaný bude naďalej vymáhať poistné
pohľadávky s tým, že žalobca odsúhlasí náklady súvisiace s vymáhaním pohľadávky a po ich riadnom

zdokladovaní ich žalovanému uhradí v rozsahu 70%. Vymáhaním pohľadávky bola poverená nemecká
advokátska kancelária Wohlfarth, Gutmann, Pitterle - Zeller; keďže mimosúdne vymáhanie nebolo
úspešné, odporučili vymáhanie súdnou cestou s tým, že žaloba bola právnym zástupcom vypracovaná
v októbri 2011 a jej preklad bol žalobcovi zaslaný 07.11.2011. Dňa 15.12.2011 bola žalobcovi doručená
faktúra č. 11193 zo dňa 01.12.2011 vystavená žalovaným na sumu 2.132 eur na refundáciu nákladov

za právne služby, ktorú žalobca dňa 19.12.2011 uhradil. Dňa 23.05.2012 bolo žalovanému nemeckou
advokátskoukanceláriouoznámené,žedošlokzrušeniukupujúcehonazákladeinsolvenčnéhokonania.
Žalobca následne namietal, že žalovaný do času zrušenia kupujúceho nepodal žalobu a ani nevykonal
žiadne kroky smerujúce k vymoženiu poistenej pohľadávky v procese insolvencie, tak ako sa zaviazal v
Dodatkuč.1kpoistnejzmluve.Nazákladeuvedenéhožiadažalobcaovydanieposkytnutéhopreddavku

a refundované náklady, nakoľko spor o právo (podľa čl. X. ods. 1 písm. b/) už nemožno súdne riešiť,
a teda nemôže dôjsť k vyplateniu poistného plnenia.

10. Súd prvej inštancie už o nároku žalobcu rozhodol rozsudkom č. k. 11C/391/2015-408 zo dňa
12.11.2021 v spojení s jeho opravným uznesením č. k. 11C/391/2015-498 zo dňa 19.09.2022 (rozsudok

prvý v poradí), ktorým zamietol žalobu (výrok I.), žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % (výrok II.), konanie o vzájomnom nároku uplatnenom žalovaným vo výške 301,62
eura zastavil (výrok III.), žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 3.069,86 eura spolu
s úrokom z omeškania 8,25 % zo sumy 3.069,86 eura od 17.12.2013 do zaplatenia (výrok IV.) a
vo zvyšku vzájomného nároku žalovaného konanie zamietol (výrok V.) a žalobcovi priznal nárok na

náhradu trov konania o vzájomnej žalobe voči žalovanému v rozsahu 71,14 % (výrok VI.). V dôsledku
odvolania podaného žalobcom (voči výroku I., II., IV. a VI. rozsudku súdu prvej inštancie prvého v poradí)
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd uznesením č. k. 8Co/58/2022-515 zo dňa 31. júla 2023, rozsudok
súdu prvej inštancie vo výroku I. do sumy 12.628,22 eura a vo výroku II., IV. a VI. zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Následne súd prvej inštancie rozsudkom

bližšie definovaným v záhlaví tohto rozhodnutia (rozsudok druhý v poradí) žalovanému uložil povinnosť
žalobcovi zaplatiť istinu vo výške 12.628,22 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne
zo sumy 12.628,22 eur odo dňa 27.11.2013 do zaplatenia (výrok I.), žalobcovi priznal voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania o žalobnom návrhu v rozsahu 89,44 % (výrok II.), vzájomnú žalobu
zamietol (výrok III.), žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o vzájomnej

žalobe žalovaného v rozsahu 100 % (výrok IV.), žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (výrok V.).11. Po prejednaní veci, viazaný odvolacími dôvodmi a námietkami, odvolací súd dospel k záveru, že
súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne
posúdil po právnej stránke, preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku, na
tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude duplicitne opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Rozhodnutie
súduprvejinštanciepovažujezasprávne,skutkovoaprávnezdôvodnenéstým,ženáslednesaodvolací
súd obmedzil už len na doplnenie dôvodov podporujúcich vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia,
zameriavajúc sa pritom na podstatnú odvolaciu argumentáciu žalovaného.

12. Žalovaný v podanom odvolaní poukazujúc na odvolacie dôvody podľa § 365 o.ds 1 písm. b), d),
f) a h) CSP, namietal, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, tiež že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj

to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12.1. Odvolací súd uvádza, že pod porušením práva na spravodlivý proces je potrebné rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavno-právneho rámca a ktoré tak

zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť
sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na
relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae,

tedaodmietnutiaspravodlivosti(obdobnenapr.uznesenieNSSRsp.zn.2Cdo/141/2017z30.08.2018).
Právo na spravodlivý proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí
viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a
právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním
využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý

súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s
jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne
záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k
spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04, I.

ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

12.2. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t. j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávneho rozhodnutie vo veci, je vymedzený vadami konania, ktorými sú všetky
vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 389 CSP, ktoré spočívajú v chybnom postupe súdu,

napr. pri dokazovaní (ak pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými
ustanoveniami), pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom
samostatného rozhodovania), v chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch jeho činnosti,
ku ktorým došlo počas konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím
dôvodom tieto vady nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušenia

predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávneho rozhodnutie vo veci.

12.3. K nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v
súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie
vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní.

Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade
s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov.

Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 až § 194 CSP.12.4. Nesprávnym právnym posúdením veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový

stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

13. Žalovaný v podanom odvolaní konkrétne namietal, že zotrváva na tvrdení, že práve právnik žalobcu
ho dňa 21.02.2013 informoval, že dlžník (kupujúci) zanikol (nie že bol zrušený) a že bol v roku 2012
vymazaný z obchodného registra, a teda voči vymazanej spoločnosti nemožno prihlasovať pohľadávky.
Namietol, že to bol žalobcom určený právny zástupca, ktorý mu vedome uviedol vyššie uvedené
informácie.

13.1. Odvolací súd zaoberajúc sa nastolenou námietkou považuje za potrebné poukázať na to (ako
správne uviedol súd prvej inštancie), že v konaní bolo nesporné, že žalovaným namietaný právny
zástupca pôvodne vymáhal poistenú pohľadávku v mene žalobcu, nakoľko v zmysle poistnej zmluvy
(pred uzavretím jej Dodatku č. 1 zo dňa 02.12.2011) bol poistené pohľadávky oprávnený vymáhať
žalobca. Uvedená situácia sa však zmenila v dôsledku uzatvorenia Dodatku č. 1 zo dňa 02.12.2011

k rámcovej poistnej zmluve, z mysle ktorého sa strany sporu dohodli že pohľadávku voči kupujúcemu
bude vymáhať len žalovaný a žalobca mu refunduje 70% preukázaných a vopred schválených
nákladov vymáhania. Napokon (ešte pred oznámením namietaného právneho zástupcu žalovanému,
že kupujúci bol vymazaný) žalovaný sám oznámil namietanému právnemu zástupcovi, že výlučne on
je oprávnený a povinný vymáhať pohľadávku voči kupujúcemu (mail zo dňa 20.12.2011 - č.l.63). Je

nutné súhlasiť so súdom prvej inštancie, že žalovaný, vo vzťahu k vymáhaniu poistenej pohľadávky
voči kupujúcemu, po uzavretí Dodatku č. 1 k Rámcovej poistnej zmluve, nedôvodne označuje právneho
zástupcu za právneho zástupcu žalobcu, nakoľko na základe Dodatku č. 1 žalovaný sám splnomocnil
právneho zástupcu v Nemecku k vymáhaniu tejto pohľadávky, na základe čoho sa tento právny
zástupca stal priamo zástupcom žalovaného. Po uzatvorení Dodatku č. 1 k zmluve bol výlučne

žalovaný povinný vymáhať pohľadávku proti kupujúcemu, preto ako správne konštatoval súd prvej
inštancie bolo výlučne povinnosťou žalovaného riadne a včas prihlásiť pohľadávku do konkurzného
konania kupujúceho, ktorú si žalovaný nesplnil, pričom jej nesplnenie nemožno pričítať v neprospech
žalobcu z dôvodu, že príčinou neprihlásenia pohľadávky mal byť práve právny zástupca žalobcu.
Sám žalovaný v súlade s Dodatkom č. 1 splnomocnil právneho zástupcu v Nemecku na vymáhanie

tejto pohľadávky. Výlučne žalovaný bol tak oprávnený dávať právnemu zástupcovi akékoľvek pokyny
súvisiace s vymáhaním pohľadávky ako napr. pokyn podať žalobu na súd či prihlásiť pohľadávku do
konkurzného konania kupujúceho. Ani skutočnosť, že splnomocnený právny zástupca pôvodne vymáhal
pohľadávku v mene žalobcu nie je spôsobilou obstáť, nakoľko žalobca bol v zmysle poistnej zmluvy
pôvodne oprávnený vymáhať poistenú pohľadávku. Po splnomocnení právneho zástupcu na vymáhanie

pohľadávky voči kupujúcemu žalovaným, bol právny zástupca vo veci vymáhania poistenej pohľadávky
výlučne zástupcom žalovaného a nie žalobcu. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalobca tak
nenesie žiadnu zodpovednosť za prípadné ne/konanie právneho zástupcu s odbornou starostlivosťou
vo veci vymáhania poistenej pohľadávky po uzavretí Dodatku č. 1 k zmluve. Tiež odvolací súd v plnom
rozsahu súhlasí so súdom prvej inštancie, že ak teda žalovaný tvrdí, že za neprihlásenie pohľadávky

do konkurzného konania kupujúceho zodpovedá právny zástupca z dôvodu, že mu dňa 18.03.2013
oznámil, že zistil, že dňa 23.05.2012 došlo k zrušeniu kupujúceho na základe začatého konkurzného
konania (spoločnosť bola zrušená), a preto nemá zmysel žalobu podávať, keďže zrušenie spoločnosti
sa koná, ak je spoločnosť nemajetná, ktorú informáciu si žalovaný vyložil tak, že kupujúci zanikol z
dôvodu začatia insolventného konania pre nedostatok majetku, ide o zodpovednostný vzťah medzi

žalovaným a právnym zástupcom, ktorý nemá nijaký vplyv na záväzkový vzťah medzi stranami sporu.
Odvolací súd rovnako tak súhlasí so súdom prvej inštancie, že v tomto konaní žalovaným nebolo
preukázané porušenie povinností právneho zástupcu žalovaného vyplývajúcich mu zo záväzkového
vzťahu uzavretého so žalovaným, resp. žalovaný nepreukázal, že by dal právnemu zástupcovi pokyn
prihlásiť pohľadávku do konkurzu resp. pokyn zabezpečiť rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vyhlásenie

konkurzu pre nedostatok majetku kupujúceho, ktorý by právny zástupca nerešpektoval, dôsledkom čoho
mala byť žalovanému spôsobená škoda. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak odvolací súd túto
odvolacie námietku žalovaného vyhodnotil ako nespôsobilú obstáť.14. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie neprijal jeho námietku, že konanie žalobcu bolo
v rozpore so dobrými mravmi a s poctivým obchodným zvykom. V tejto súvislosti tiež poukázal na to, že
žalobca až po viac ako 15 mesiacoch preniesol na neho svoje postavenie splnomocniteľa. Tiež namietol,

že súd prvej inštancie neakceptoval ani jeho argumentáciu, že podmienky úverového poistenia boli
formulárovo vypracované žalobcom a on do nich žiadnym spôsobom nemohol zasahovať.

14.1. Odvolací súd uvádza, že ak súd prvej inštancie (ako žalovaný namietal) neakceptoval jeho
námietku, že konanie žalobcu bolo v rozpore so dobrými mravmi a s poctivým obchodným zvykom

jeho právny záver je potrebné hodnotiť ako správny. V zhode so súdom prvej inštancie odvolací súd
konštatuje, že námietka žalovaného, že žalobca bol zodpovedný za nepodanie žaloby a nemožnosť
získania rozhodnutia súdu o spore v prospech žalovaného z dôvodu, že zdĺhavo (viac ako 15,5
mesiacov) šetril jednoznačnú poistnú udalosť, hoci mu žalovaný bezodkladne po žiadosti predkladal
všetky dokumenty nie je dôvodná. Súd prvej inštancie sa v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
zaoberal touto námietkou, keď relevantne ustálil, že v spore bolo preukázané, že žalobca vyšiel

žalovanému maximálne v ústrety, poskytol žalovanému svojho právneho zástupcu, dodatkom č. 1 mu
umožnil vymáhanie celej jeho pohľadávky, nielen časti krytej poistením, a už koncom roka 2011 poskytol
žalovanému preddavok 70 % na trovy tohto vymáhania. Napokon správne tiež súd prvej inštancie
poukázal aj na to, že nesporným bolo to, že už dňa 19.12.2011 poskytol žalobca žalovanému preddavok
nanákladyvymáhaniavsume2.132eur,nonapriektomužalovanýnepristúpilbezodkladnekvymáhaniu

pohľadávky a nezabezpečil si právoplatné rozhodnutie sporu v jeho prospech, ktoré bolo podmienkou
poskytnutia poistného plnenia. Súd prvej inštancie poukázal na to, že z mailovej komunikácie strán
sporu tiež vyplynulo, že žalobca sa v rámci šetrenia poistnej udalosti opakovane žalovaného dotazoval,
či už bola žaloba podaná na súd, pričom žalovaný na prvé maily nereagoval vôbec a následne po
pohrození žalobcu, že pristúpi k žiadosti o vrátenie preddavku, žalovaný žalobcovi odpovedal až mailom

zo dňa 27.04.2012 (č. l. 129), pričom meškanie s podaním žaloby a nepostupovanie vo veci vymáhania
pohľadávky odôvodňoval dlhodobou chorobou slovenského právneho zástupcu, ktorý sa mal k žalobe
vyjadriť. Žalovaný zároveň uviedol, že stanovisko slovenského právneho zástupcu k žalobe je pozitívne,
preto začiatkom mája všetko zaplatí tak, aby bola podaná žaloba. Následne žalovaný mailom z
13.06.2012 (č. l. 130) informoval žalobcu, že mu vyskočili finančné problémy, ale hneď ako bude

môcť zaplatí, keďže počítajú so súdnym sporom a chce, aby bol kupujúci žalovaný o náhradu škody.
Z uvedeného je zrejmé, že napriek skutočnosti, že žalobca poskytol žalovanému už dňa 19.12.2011
refundáciunákladovzaprávneslužbyvsume2.132eur,žalovanýdojúnaroku2012,tedaanipouplynutí
6 mesiacov od úhrady preddavku na náklady vymáhania, neuhradil právnemu zástupcovi náklady
vymáhania pohľadávky ani poplatok za podanie žaloby. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na to, že

žalovaný zároveň žalobcu mailom z 23.01.2013 (č. l 134) informoval, že žalobu má v pláne podať až v
mesiacimáj-jún2013,pričomfinálnaverziažalobybolaschválenáužvofebruári2012,t.j.eštepredtým,
čo došlo dňa 16.03.2012 k premenovaniu firmy kupujúceho na firmu Loft 12 GmbH a dňa 24.05.2012
k zrušeniu firmy Loft 12 GmbH na základe začatého insolvenčného konania, čím možnosť vymoženia
pohľadávky súdnou cestou zanikla. Z uvedeného dôvodu v zhode s argumentáciou žalobcu dospel súd

k záveru, že žalovaný sa vlastným zavinením pripravil o svoje nároky a to napriek tomu, že mal zo
strany žalobcu uhradené aj náklady za vymáhanie pohľadávok, ktoré si ponechal, preto je dôsledkom
svojej nečinnosti zodpovedný za znemožnenie vymáhania pohľadávky súdnou cestou a nenaplnenie
predpokladov podľa čl. X ods. 1 písm. b) podmienok úverového poistenia pre poskytnutie poistného
plnenia žalobcom. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodu sa odvolací súd plne stotožnil so súdom prvej

inštancie, že námietka žalovaného, že žalobca svojím konaním pri vyšetrovaní poistnej udalosti konal
vrozporesdobrýmimravmi,resp.zásadamipoctivéhoobchodnéhostyku,nebolrelevantnáatýmnebola
spôsobilá obstáť.

14.2. Odvolací súd ďalej uvádza že súd prvej inštancie taktiež relevantne vyhodnotil aj námietku

žalovaného o tom, že podmienky úverového poistenia boli formulárovo vypracované žalobcom a on do
nich žiadnym spôsobom nemohol zasahovať. Súd prvej inštancie správne v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia uviedol, že žalovaný nemá postavenie spotrebiteľa, žalovaný je akciovou spoločnosťou
a vzťah medzi stranami sporu je obchodnoprávny vzťah, z dôvodu čoho nedôvodne poukazoval na
formulárový charakter zmluvy a poistných úverových podmienok. Bolo povinnosťou žalovaného sa pred

podpisom zmluvy oboznámiť s jej obsahom ako aj s obsahom jej príloh. Podpisom zmluvy žalovaný
vyjadril súhlas s obsahom Rámcovej poistnej zmluvy ako aj s obsahom podmienok úverového poistenia,
ktoré tvorili prílohu č. 1 k Rámcovej poistnej zmluve a boli jej neoddeliteľnou súčasťou. Odvolací súdsúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že ak žalovaný s obsahom zmluvy či podmienok nesúhlasil,
nemal zmluvu uzatvoriť.

15. Žalovaný v odvolaní namietal, že zákon o konkurze nepozná zamietnutie návrhu na vyhlásenie
konkurzu pre nedostatok majetku a žiadne ustanovenie podmienok úverového poistenia nehovorí o tom,
že ide o rozhodnutie vydané pred možnosťou prihlasovania pohľadávok do konkurzu, preto je potrebné
toto dojednanie vykladať v súlade s výkladovými pravidlami obsiahnutými v ust. § 266 Obchodného
zákonníka na ťarchu žalobcu ako strany, ktorá toto ustanovenie v podmienkach úverového poistenia

použila.

15.1. Odvolací súd k uvedenej námietke žalovaného uvádza, že je síce možné súhlasiť so žalovaným
v tom, že zákon o konkurze a vyrovnaní nemá namietanú úpravu spočívajúcu vo vydaní rozhodnutia
o zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, ale táto námietka je právne
bezvýznamná. Je tomu tak z dôvodu, že v danej veci pre jej posúdenie bolo podstatné, že v prípade

kupujúceho nastala platobná neschopnosť podľa čl. IV ods. 1. písm. a) podmienok úverového poistenia
a žalovaný porušil povinnosť prihlásiť svoju pohľadávku do konkurzu. Nešlo o prípad subsumovateľný
pod úpravu článku IV. ods. 1. písm. b) podmienok úverového poistenia, ktoré pod komerčným rizikom
rozumie právoplatné rozhodnutie súdu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu/reštrukturalizácie/
vyrovnania pre nedostatok majetku. V konaní bolo preukázané, že kupujúci bol vymazaný z

Obchodného registra v Nemecku z dôvodu zrušenia spoločnosti z úradnej moci podľa § 394 ods. 1
FamFG pre nedostatok majetku dňa 27. 12. 2018, ako už bolo uvedené vyššie.

16. Napokon odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že sa plne stotožnil s právnym názorom
súdu prvej inštancie, že voči kupujúcemu začalo insolvenčné konanie, na základe ktorého bol kupujúci

zrušený a následne vymazaný z Obchodného registra. Zrušenie kupujúceho na základe začatého
konkurzného konania dňa 24.05.2012 a jeho následný výmaz z Obchodného registra v Nemecku
z dôvodu zrušenia spoločnosti z úradnej moci podľa § 394 ods. 1 FamFG pre nedostatok majetku
dňa 27.12.2018 jednoznačne vyplýval aj z listinných dôkazov. V tejto súvislosti súd prvej inštancie
poukázal na vyjadrenie správcu konkurznej podstaty, ktorý uviedol, že začatie konkurzného konania na

kupujúceho oznamoval a vyzval ho na prihlásenie si pohľadávok do konkurzu, ako vyplýva z odpovede
správcu a zo zoznamu zahraničných veriteľov. Tu súd prvej inštancie správne uviedol, že hoci v
konaní nebolo preukázané, že toto oznámenie správcu bolo doručujúcim orgánom žalovanému aj riadne
doručené, uvedená skutočnosť nie je pre rozhodnutie vo veci podstatná. Súd prvej inštancie správne
upriamil pozornosť na skutočnosť, že žalovaný o začatí insolvenčného konania vedel, preto si mohol a

mal do tohto konania pohľadávku prihlásiť, ak chcel, aby mu vznikol nárok na poistné plnenie. Rámcovou
poistnou zmluvou, ktorej súčasťou boli poistné úverové podmienky, vznikol záväzkovo právny vzťah
medzi stranami sporu a nie medzi žalovaným resp. žalobcom a tretími osobami (právnym zástupcom či
správcom konkurznej podstaty). Žalovaný bol so zmluvou a jej prílohami oboznámený, resp. sa s nimi
oboznámiť mal, keďže zmluvu podpísal. Odvolací súd sa stotožnil s konštatáciou súdu prvej inštancie,

že jedine žalovaný môže niesť zodpovednosť za skutočnosť, že si neustriehol ustanovenia zmluvy a
nekonal s odbornou starostlivosťou tak, aby mu vznikol nárok na poistné plnenie, najmä zo situácie, kedy
preukázateľne už od marca 2013 vedel o začatí konkurzného konania na kupujúceho. Odvolací súd sa
tiež stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že splnenie podmienky podľa čl. IV. ods. 1 psím.
b) podmienok úverového poistenia je povinný preukázať žalovaný, nakoľko žalovaný tvrdí, že nárok

na poistné plnenie mu vznikol podľa citovaného článku, teda žalovaný vyvodzuje z existencie splnenia
podmienok podľa čl. IV. ods. 1 psím. b) podmienok úverového poistenia pre seba priaznivé dôsledky.
V tejto súvislosti teda odvolací súd vyjadruje súhlas so záverom súdu prvej inštancie, že nie žalobca
má preukazovať skutočnosť, že nedošlo k splneniu podmienok pre poskytnutie poistného plnenia, ako
nesprávne dôvodí žalovaný, ale žalovaný, ktorý tvrdí, že mu vznikol nárok na poistné plnenie, je povinný

tento nárok v spore riadne preukázať. S ohľadom na všetky vyššie uvedené dôvody odvolací súd
uzatvára, že sa plne stotožnil správnym názorom súdu prvej inštancie, že v konaní bolo preukázané, že
v prípade kupujúceho nastala platobná neschopnosť podľa čl. IV ods. 1 písm. a) podmienok úverového
poistenia a nie platobná neschopnosť podľa čl. IV. ods. 1 písm. b) podmienok úverového poistenia, ako
tvrdil žalovaný, a teda žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ním predostretých skutkových tvrdení, a to

vznik nároku žalovaného na poistné plnenie z dôvodu splnenia podmienok podľa čl. IV. ods. 1 písm. b)
podmienok úverového poistenia a tomuto nároku zodpovedajúcu povinnosť žalobcu plniť podľa čl. IV.
ods. 1 písm. b) podmienok úverového poistenia.17. Záverom odvolací súd dodáva, že preskúmaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
z hľadiska rozsahu a odvolacích dôvodov nevzhliadol prítomnosť žalovaným namietaných odvolacích
dôvodov (§ 365 o.ds 1 písm. b), d), f) a h) CSP). Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade

s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, pričom odvolací súd poukazuje na to, že preskúmaním veci zistil, že
súd prvej inštancie dostatočným spôsobom, zároveň rozsiahlo a vyčerpávajúco odôvodnil rozhodnutie,
uviedol zásadné dôvody podstatné pre rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj myšlienkové línie,
ktorými sa súd prvej inštancie riadil pri právnom posúdení veci. Odvolací súd je toho názoru, že súd
prvej inštancie postupoval pri odôvodnení rozhodnutia v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP,

pričom odôvodnenie rozhodnutia obsahuje základné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie,
spĺňa parametre zákonného odôvodnenia; za existujúci odvolací dôvod nemožno považovať to, že súd
neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv strany sporu, ale len to, že by ho neodôvodnil objektívne
uspokojivým spôsobom, ktorá situácia v predmetnej veci však nenastala.

18. V zmysle konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky jasne a jednoznačne odôvodnené rozhodnutie procesnej povahy tvorí súčasť
základnéhoprávanasúdnuochranu(NálezÚstavnéhosúduSRzodňa13.03.2003sp.zn.II.ÚS6/2003),
súd má v odôvodnení rozhodnutia uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené(Nález
Ústavného súdu SR zo dňa 04.02.2009 sp. zn. I. ÚS 117/07), súd je povinný odôvodnenie formulovať
spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať

základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská (Nález Ústavného súdu SR zo dňa12.06.2008
sp. zn. I. ÚS 114/2008), pri odôvodňovaní rozhodnutia sa vyžaduje, aby súd nielen vyslovil záver, ale
aj vyložil úvahy, ktoré ho viedli k aplikácii zvolených predpisov (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 29.07.2010 sp. zn. 2MCdo 7/2009. Napadnuté rozhodnutie podľa názoru odvolacieho súdu vyššie
uvedené atribúty napĺňa, je zrozumiteľné, dostatočne odôvodnené, a teda zákonné.

19. V tejto súvislosti však ešte odvolací súd považuje za potrebné dať do pozornosti, že rozhodnutie
súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami strany, ale z hľadiska
odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§ 220 ods. 2 Civilného sporového
poriadku). Právo (strany) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z

potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného
aktu (rozhodnutia). Rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých
je založené, pričom rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť
vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na
každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ústavný súd Slovenskej republiky

vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia“. Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže
obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti
Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII).

20. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie ako vecne správne a zároveň odvolanie žalovaného ako nedôvodné. Odvolací súd postupom
podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396
ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).