Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. december 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/42/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122325224
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6122325224.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek

senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovič v právnej veci žalobcu: BUSINESS LEASE
SLOVAKIA s.r.o., Twin City Tower, Mlynské nivy 10,
821 09 Bratislava, IČO: 35 745 843, zast. BRICHTA & PARTNERS s. r. o., Grösslingova
6-8, 811 09 Bratislava, IČO: 35 740 809, proti žalovanému: Helske, s.r.o., Antolská 3715/2, 851 05
Bratislava, IČO: 47 211 253, zast. Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., M. Gorkého 8, 052
01 Spišská Nová Ves, IČO: 47 233 419, o zaplatenie 15.600,40 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k.

23Cb/136/2022-161 zo dňa 19. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. 23Cb/136/2022-161 zo dňa 19.
februára 2024 p o t v r d z u j e .

Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu
15.600,40 eur s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne takto: zo sumy 6.065 eur od 16.12.2021 až
do zaplatenia, zo sumy 5.656,19 eur od 20.01.2022 až do zaplatenia, zo sumy 2.712 eur od 18.02.2022

až do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. II. výrokom žalovaného
zaviazal zaplatiť žalobcovi jednorazovú paušálnu náhradu vo výške 40 eur v lehote do troch dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku. III. výrokom žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v plnej
výške, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil sumu 15.600,40
eur s príslušenstvom z dôvodu, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 28.07.2020 Rámcovú zmluvu

o nájme č. 10902 (ďalej iba „Rámcová zmluva“), na základe ktorej sa zmluvné strany dohodli,
že v prípade ak žalovaný prejaví záujem na prenájom jedného alebo viacerých vozidiel žalobcu,
žalobca prenechá tieto vozidlá žalovanému na základe nájomnej zmluvy. Podpísaním Rámcovej zmluvy
žalovaný potvrdil, že obdržal vyhotovenie Všeobecných obchodných podmienok (ďalej iba „VOP“) a
Obchodných podmienok Havarijného programu (formou e-mailu, alebo v papierovej podobe, alebo si
ich žalovaný stiahol zo stránky www.businesslease.sk), že sa s týmito dokumentmi oboznámil a že
súhlasí s ich obsahom. Nakoľko následne žalovaný prejavil záujem prenajať si vozidlá vo vlastníctve

žalobcu,bolimedzižalobcomažalovanýmuzavretéZmluvyonájmedopravnéhoprostriedkuč.21013,č.
21014, č. 21029, č. 21031, č. 21085, č. 21681. Žalobca vystavoval žalovanému v súlade s dohodnutými
podmienkami faktúry, ktoré zostali neuhradené. Žalovanému bola dobropisovaná suma, ktorú žalobca
odpočítal z dlžnej sumy vo výške 10.032 eur, a to faktúrou č. 174643 zo dňa 15.12.2021. Sumaneuhradených faktúr po odpočítaní dobropisovanej sumy predstavuje spolu sumu 15.600,40 eur. Z
dôvodu neuhradenia uvedených faktúr sa dostal žalovaný do omeškania.
Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu poprel žalobcom uplatnený nárok v žalobe

a dodanie tovaru zo strany žalobcu žalovanému. Žalobca sa domáhal úhrady ceny za prenájmom
motorových vozidiel v zmysle faktúr priložených k žalobe a žalobcom priložených listín označených ako
nájomné zmluvy, na ktorých absentuje podpis konateľa žalovaného, na základe ktorého podpisu a teda
konania v mene spoločnosti by došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným.
Zo žalobcom predložených zmlúv nie je možné zistiť, kto tieto podpisoval a žalovaný popieral, že by

podpis na predložených nájomných zmluvách bol podpisom konateľa žalovaného, a teda žalovaný mal
za to, že tieto v znení tak ako je predložené žalobcom nikdy nevznikli, čím žalobcovi nevzniklo právo na
úhradu sumy nájomného uvedeného v predložených zmluvách, na ktoré sa v žalobe žalobca odvolával a
z ktorého odvodzoval svoj nárok uplatnený v žalobe. V zmysle výpisu z obchodného registra žalovaného
„Každý konateľ je oprávnený konať v mene spoločnosti samostatne“. Z predložených listín tak nie je
možné ustáliť, že medzi žalobcom a žalovaným vznikla zmluva/zmluvy, na ktoré sa žalobca odvoláva a

ktoré žalobca predložil ako dôkaz. Žalobca tak nepreukázal vznik nároku uplatneného v žalobe a jeho
základ, od ktorého ho odvodzuje a túto skutočnosť nemožno pripísať na ťarchu žalovaného, nakoľko
dôkaznébremenozaťažuježalobcu.Nazákladeuvedenéhožalovanýnavrholžalobužalobcuzamietnuť.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 153 ods. 1, 2, 3, § 149, § 151 ods. 1, 2, §
255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 1 ods.

1, 2, § 2 ods. 2 písm. a), § 15 ods. 1, 2, § 261 ods. 1, 8,
§ 630 ods. 1, 2, § 634 ods. 1, 2, § 635 ods. 1, 2, § 324 ods. 1, § 340 ods. 1, 2, § 340a ods. 1, § 365
ods. 1, 2, § 369 ods. 1, 2, § 369c ods. 1, § 768f , § 768k ods. 2, 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 1 ods. 1, § 2, § 3, § 3a nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.
z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.

Súd mal z výpisu z obchodného registra spoločnosti žalovaného za preukázané, že odo dňa 28.07.2020
(kedy bola podpísaná Rámcová zmluva o nájme č. 10902) až do dňa 01.12.2020 (kedy bola podpísaná
Zmluva o nájme dopravného prostriedku č. 21681) boli konateľmi v spoločnosti žalovaného Matej
Rusňák a Libor Stybr, pričom konali v mene spoločnosti žalovaného samostatne.
Súd prvej inštancie ustálil, že na všetky zmluvné ustanovenia predmetnej nájomnej zmluvy, uzavretej

medzi žalobcom a žalovaným sa vzťahuje právny režim Obchodného zákonníka, ktorý zároveň platí
tiež na všetky nároky vyplývajúce z tejto zmluvy. Vzhľadom na to, že obsah predmetnej zmluvy zahŕňal
podstatné časti zmluvy o nájme dopravného prostriedku, na zmluvný vzťah žalobcu a žalovaného použil
právnu úpravu zmluvy o nájme dopravného prostriedku podľa § 630 a nasl. Obchodného zákonníka.
Konštatoval, že v konaní bolo na základe obrany žalovaného sporné, či medzi stranami sporu prišlo

k vzniku záväzkového vzťahu podpísaním rámcovej zmluvy o nájme motorového vozidla zo dňa
28.07.2020 a na to nadväzujúcich jednotlivých zmlúv o nájme konkrétnych dopravných prostriedkov.
Súd prvej inštancie sa pri riešení uvedenej spornej otázky priklonil k tvrdeniam žalobcu, ktorý uvádzal,
že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 28.07.2020 Rámcovú zmluvu o nájme č. 10902, ktorá bola prílohou
žaloby, pričom podľa bodu 5.3. rámcovej zmluvy bol ako osoba oprávnená konať v súvislosti so

Všeobecnými obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami Havarijného programu, Rámcovou
zmluvou alebo nájomnou zmluvou v mene nájomcu (žalovaného) určený N.. K. B., ktorý prevzatie tohto
oprávnenia potvrdil svojím podpisom v predmetnej rámcovej zmluve. Súd takisto mal za to, že N.. K.
B. podpísal tiež jednotlivé zmluvy o nájme konkrétnych dopravných prostriedkov. V tejto súvislosti súd
použil § 15 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú oprávnenie inej osoby ako štatutárneho

zástupcu, ktorá bola pri prevádzkovaní podniku poverená konať za podnikateľa. Na základe uvedeného
mal súd za to, že s odkazom na bod 5.3 rámcovej zmluvy zo dňa 28.07.2020 túto rámcovú zmluvu a
následné jednotlivé zmluvy o nájme konkrétnych dopravných prostriedkov uzavrel v mene žalovaného
N.. K. B.. Uzavretie predmetných zmlúv, resp. konanie tejto osoby v mene žalovaného žiadnym svojím
tvrdením žalovaný nerozporoval, takže súd mal navyše s poukazom na § 151 CSP za to, že toto tvrdenie

žalobcu a uzavretie predmetných zmlúv so žalovaným prostredníctvom osoby N.. K. B. bolo urobené
správne a predmetné zmluvy žalovaného zaväzujú.
Na základe vyššie uvedeného mal súd predloženými listinnými dôkazmi preukázané, že strany sporu
uzavreli medzi sebou zmluvu o nájme motorového vozidla podľa § 630 a nasl. Obchodného zákonníka,
kde žalobca bol prenajímateľom a žalovaný nájomcom motorových vozidiel. Podpísaním predmetnej

rámcovej zmluvy žalovaný prostredníctvom N.. K. B. potvrdil, že obdržal vyhotovenie Všeobecných
obchodných podmienok a Obchodných podmienok Havarijného programu, že sa s týmito dokumentmi
oboznámil a že súhlasí s ich obsahom. Následne boli medzi žalobcom a žalovaným uzavreté nasledovné
zmluvy o nájme dopravného prostriedku:- Zmluva o nájme dopravného prostriedku č. 21013 zo dňa 05.08.2020, na základe ktorej bolo
žalovanému dňa 05.08.2020 prenajaté motorové vozidlo Hyundai i30, EČV: X., ktoré bolo vrátené dňa
06.12.2021,

- Zmluva o nájme dopravného prostriedku č. 21014 zo dňa 05.08.2020, na základe ktorej bolo
žalovanému dňa 05.08.2020 prenajaté motorové vozidlo Hyundai i30, EČV: X., ktoré bolo vrátené dňa
02.12.2021,
- Zmluva o nájme dopravného prostriedku č. 21029 zo dňa 11.08.2020, na základe ktorej bolo
žalovanému dňa 11.08.2020 prenajaté motorové vozidlo Hyundai i30 SW, EČV: X., ktoré bolo vrátené

dňa 06.12.2021,
- Zmluva o nájme dopravného prostriedku č. 21031 zo dňa 11.08.2020, na základe ktorej bolo
žalovanému dňa 11.08.2020 prenajaté motorové vozidlo Hyundai i30 SW, EČV: X., ktoré bolo vrátené
dňa 06.12.2021,
- Zmluva o nájme dopravného prostriedku č. 21085 zo dňa 19.08.2020, na základe ktorej bolo
žalovanému dňa 19.08.2020 prenajaté motorové vozidlo Hyundai i30 SW, EČV: X., ktoré bolo vrátené

dňa 06.12.2021 a
- Zmluva o nájme dopravného prostriedku č. 21681 zo dňa 01.12.2020, na základe ktorej bolo
žalovanému dňa 01.12.2020 prenajaté motorové vozidlo Hyundai i30, EČV: X., ktoré bolo vrátené dňa
01.12.2021.
Na základe týchto skutočností žalobca vystavoval žalovanému v súlade s dohodnutými podmienkami

faktúry, pričom nasledovné faktúry zostali neuhradené:
- faktúra č. 164856 zo dňa 25.06.2021 vo výške 3.213,80 eur, splatná dňa 05.07.2021,
- faktúra č. 166501 zo dňa 30.07.2021 vo výške 249,86 eur, splatná dňa 09.08.2021,
- faktúra č. 166737 zo dňa 31.07.2021 vo výške 3.273,60 eur, splatná dňa 10.08.2021,
- faktúra č. 169775 zo dňa 23.09.2021 vo výške 3.551,77 eur, splatná dňa 03.10.2021,

- faktúra č. 171543 zo dňa 29.10.2021 vo výške 3.273,60 eur, splatná dňa 08.11.2021,
- faktúra č. 173260 zo dňa 26.11.2021 vo výške 3.701,58 eur, splatná dňa 06.12.2021,
- faktúra č. 175022 zo dňa 30.12.2021 vo výške 5.656,19 eur, splatná dňa 09.01.2022,
- faktúra č. 177950 zo dňa 07. 02. 2022 vo výške 2.712 eur, splatná dňa 17.02.2022.
Žalovanému bola dobropisovaná suma, ktorú žalobca odpočítal z dlžnej sumy vo výške 10.032 eur,

a to faktúrou č. 174643 zo dňa 15.12.2021. Suma neuhradených faktúr po odpočítaní dobropisovanej
sumy predstavuje spolu sumu 15.600,40 eur. Keďže uzavretie predmetného zmluvného vzťahu medzi
stranami sporu mal súd, ako bolo vyššie uvedené, preukázané a rovnako mal z predložených listinných
dôkazov preukázané aj splnenie si zmluvných povinností žalobcu odovzdať dohodnuté motorové vozidlá
žalovanému do nájmu, vznikla žalovanému zmluvná povinnosť platiť za takto poskytnuté motorové

vozidlá nájomné v zmysle § 635 ods. 1 Obchodného zákonníka. Nakoľko si žalobca uplatnil nárok na
výplatu nájomného predmetnými faktúrami a tiež výzvou na zaplatenie a žalovaný nepreukázal súdu,
že by si túto svoju zmluvnú povinnosť platiť nájomné splnil, súd žalobe žalobcu ako dôvodne podanej
vyhovel.
Nezaplatením vystavených faktúr žalobcovi sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho

peňažného dlhu, v dôsledku čoho vzniklo žalobcovi okrem práva na uhradenie sumy za vopred
dohodnuté a poskytnuté plnenie aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 365 a § 369
Obchodného zákonníka. Žalobca si v konaní uplatnil úroky z omeškania vo výške 14 % ročne z
jednotlivých súm z predmetných faktúr za obdobie od 16.12.2021. Súd žalobcovi priznal úrok z
omeškania vo výške 14 % ročne z priznaných súm, čo je menej, ako si zmluvné strany dohodli (na 1,5

% mesačne, čo predstavuje 18 % ročne), a to až do dňa reálneho zaplatenia týchto súm žalovaným
žalobcovi. Rovnako žalobcovi vzniklo právo na náhradu jednorazovej paušálnej náhrady (žalobca síce
žiadal zaplatiť 200 eur, ale súd mu priznal iba 40 eur) podľa
§ 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. Vzhľadom na to, že
žalobca mal plný úspech vo veci samej, a keďže súd jeho žalobe vyhovel v plnom rozsahu, priznal mu

nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Svoje podanie
odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
Nestotožnil sa so zdôvodnením obsiahnutým v napadnutom rozsudku a uviedol, že žalobou uplatnený
nárok žalovaný v celom rozsahu popieral v konaní pred súdom prvej inštancie. Poprel vznik zmluvy/
zmlúv, na ktoré sa žalobca odvoláva a ktoré predložil ako dôkaz. Zdôraznil absenciu podpisu konateľažalovaného na uvedených zmluvách, ktorý tvorí základ pre uzatvorenie nájomnej zmluvy medzi
žalobcom a žalovaným. Na základe tejto skutočnosti zmluva/zmluvy, ktoré tvoria podklad pre vystavené
faktúry na prenájom motorových vozidiel nie je možné považovať za uzatvorené, a teda žalobcovi

nevzniklo právo na úhradu sumy nájomného v predložených zmluvách. V zmysle výpisu z Obchodného
registra SR žalovaného „Každý konateľ je oprávnený konať v mene spoločnosti samostatne“. Žalovaný
trval na tom, že žalobca tak nepreukázal vznik nároku uplatneného v žalobe a jeho základ, od ktorého
ho odvodzuje. Uviedol, že na základe ustálenej súdnej praxe a teórie procesného práva, žalobca je
v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené

právo. Je tak na žalobcovi, aby ním tvrdenú skutočnosť o vzniku nároku uplatneného v žalobe a jeho
základe, od ktorého ho odvodzuje preukázal, čo žalovaný neučinil, a teda záver súdu v odôvodnení
napadnutého rozsudku je podľa odvolateľa neodôvodnený. Záverom poukázal na to, že strany sporu
majú právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu. S ohľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie a priznal žalovanému náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 13.03.2024. Uviedol,
že napadnutý rozsudok považuje za výstižný a vecne správny, majúc za to, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza
zo správneho posúdenia veci. Nepovažoval za hospodárne sa k odvolaniu komplexnejšie vyjadrovať,

nakoľko argumentácia žalovaného je identická ako v konaní pred súdom prvej inštancie, ku ktorej sa
žalobca už vyjadroval tak ústne na pojednávaniach, ako aj v písomných vyjadreniach, na ktoré v plnom
rozsahu poukázal. Mal za to, že napadnutý rozsudok je správny a riadne odôvodnený, preto žiadal, aby
ho odvolací súd ako vecne správny potvrdil.

4. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a
§ 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s

§ 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu
v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalovaného
odvolací súd dospel k záveru, že neboli naplnené odvolacie dôvody.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
Mestského súdu Bratislava III č.k. 23Cb/136/2022-161 zo dňa 19. februára 2024, pretože vykazuje
známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi,
ktoré by mali za následok zmenu alebo zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej

inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v
odvolaníuvedenéargumentyniesúspôsobiléprivodiťinéprávnehodnoteniestavuveci.Nazdôraznenie
správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

9. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 15.600,40 eur s

príslušenstvom titulom neuhradených faktúr vystavených žalobcom žalovanému v zmysle uzatvorených
zmlúv o nájme dopravného prostriedku. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobe vyhovel,
keď I. výrokom žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 15.600,40 eur s úrokom z omeškania vo
výške 14 % ročne tak, ako je bližšie špecifikované vo výroku napadnutého rozhodnutia, II. výrokom
žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi jednorazovú paušálnu náhradu vo výške 40 eur a III. výrokom

žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v plnej výške. Žalovaný s uvedeným nesúhlasil
a rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním, namietajúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1
písm. f), h) CSP.10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, spisového materiálu a odvolania žalovaného
dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým
zisteniam a vec správne právne posúdil. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo

vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne, pri súčasnom
zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany
ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal s podstatnými argumentmi sporových strán a svoje
rozhodnutie náležite odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Požiadavka na riadne odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, na ktorú v odvolaní žalovaný poukazoval, tak bola zo strany súdu prvej inštancie
splnená.

11. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní bolo na základe
procesnej obrany žalovaného sporné, či medzi stranami sporu prišlo k vzniku záväzkového vzťahu
podpísaním Rámcovej zmluvy o nájme motorového vozidla zo dňa 28.07.2020 a na to nadväzujúcich

jednotlivých zmlúv o nájme konkrétnych dopravných prostriedkov. Aj v podanom odvolaní žalovaný
namietal absenciu podpisu konateľa žalovaného na žalobcom predložených zmluvách, na základe
čoho zmluva/zmluvy, ktoré tvoria podklad pre vystavené faktúry na prenájom motorových vozidiel nie
je možné považovať za uzatvorené, a teda žalobcovi nevzniklo právo na úhradu sumy nájomného
v predložených zmluvách. Odvolací súd poukazuje na to, že s uvedenou argumentáciou žalovaného

sa vysporiadal súd prvej inštancie v bode 46. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, keď dospel k
záveru, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 28.07.2020 Rámcovú zmluvu o nájme č. 10902, ktorá bola
prílohou žaloby, pričom podľa bodu 5.3. rámcovej zmluvy bol ako osoba oprávnená konať v súvislosti so
Všeobecnými obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami Havarijného programu, Rámcovou
zmluvou alebo nájomnou zmluvou v mene nájomcu (žalovaného) určený N.. K. B., ktorý prevzatie tohto

oprávnenia potvrdil svojím podpisom v predmetnej rámcovej zmluve. Súd prvej inštancie takisto mal
za to, že N.. K. B. podpísal tiež jednotlivé zmluvy o nájme dopravného prostriedku. V tomto prípade
konajúci súd správne uzavrel, že s odkazom na bod 5.3 Rámcovej zmluvy zo dňa 28.07.2020 túto
rámcovú zmluvu a následné jednotlivé zmluvy o nájme konkrétnych dopravných prostriedkov uzavrel v
mene žalovaného N.. K. B.. Uzavretie predmetných zmlúv, resp. konanie tejto osoby v mene žalovaného

žiadnym svojím tvrdením žalovaný nerozporoval, takže súd prvej inštancie mal s poukazom na
§ 151 CSP za to, že toto tvrdenie žalobcu a uzavretie predmetných zmlúv so žalovaným prostredníctvom
osoby N.. K. B. bolo urobené správne a predmetné zmluvy žalovaného zaväzujú. Samotný argument
odvolateľa ohľadne chýbajúceho podpisu konateľa žalovaného na predmetných zmluvách teda
neobstojí, pretože z vykonaného dokazovania vyplynulo, že N.. K. B. bol oprávnený dotknuté zmluvy

podpísať v mene žalovaného na základe udeleného oprávnenia. Odvolací súd dáva do pozornosti i
skutočnosť, ktorú žalovaný v odvolaní nerozporoval, a síce, že súd prvej inštancie mal z predložených
listinných dôkazov preukázané aj splnenie si zmluvných povinností žalobcu odovzdať dohodnuté
motorové vozidlá žalovanému do nájmu. Žalovanému preto vznikla zmluvná povinnosť platiť za takto
poskytnutémotorovévozidlánájomnévzmysle§635ods.1Obchodnéhozákonníka.Nakoľkosižalobca

uplatnil nárok na výplatu nájomného predmetnými faktúrami a tiež výzvou na zaplatenie a žalovaný
nepreukázal súdu, že by si túto svoju zmluvnú povinnosť platiť nájomné splnil, súd prvej inštancie
postupoval správne, keď žalobe žalobcu ako dôvodne podanej vyhovel.

12. Čo sa týka dôkaznej povinnosti, na ktorú v odvolaní poukazoval žalovaný, odvolací súd má za

to, že žalobca v tomto konaní dôkazné bremeno uniesol. Námietku odvolateľa o tom, že žalobca
nepreukázal vznik nároku uplatneného v žalobe a jeho základ, od ktorého ho odvodzuje, považuje
odvolací súd za nedôvodnú. Žalobca v konaní predložil ako listinné dôkazy okrem iného Rámcovú
zmluvu o nájme č. 10902 zo dňa 28.07.2020, zmluvy o nájme dopravného prostriedku, odovzdávacie
a preberacie protokoly, faktúry, ktorými súd prvej inštancie vykonal dokazovanie (bod 10. napadnutého

rozhodnutia). Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno v konaní pritom nie je len na strane žalobcu,
žalovaný nie je procesným subjektom, ktorého by sa spomenuté procesné povinnosti netýkali. Pokiaľ
sa chce žalovaný v takomto prípade v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a na
svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena.
Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti

na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti
účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22.09.2010, sp. zn. 3MCdo
6/2010)13. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
16.11.2011, sp. zn. 6Cdo 145/2011).

14. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k.
23Cb/136/2022-161 zo dňa 19. februára 2024 potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

16. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).