Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. september 2023

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15C/12/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4219201141
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Hudecová PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2023:4219201141.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKomárnopredsudkyňouJUDr.DominikouHudecovou,PhD.vprávnejvecižalobcu:BALLA

& BALLA, s.r.o., Martovce 258, IČO: 46793143, zast.: KOTRUSZ - BENČÍK, s.r.o., Štefánikova 57, Nitra,
IČO: 47237252, proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, D. XXX, zast. advokátkou JUDr. Karinou
Gőghovou, Eötvösa 1/14B, Komárno, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 21.03.2019 žalobca doručil súdu žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť mu sumu 132.162,48 € spolu s príslušenstvom náhradu trov konania na tom skutkovom základe,

žalobca ako obchodná spoločnosť BALLA & BALLA, s.r.o. bol založená v roku 2012 dvomi zakladateľmi
- spoločníkmi, ktorí už predtým ako fyzické osoby vykonávali spoločne poľnohospodársku výrobu a za
týmto účelom spoločne, s rovnakými obchodnými podielmi, t. j. E. C., bytom D. XXX a F. C., bytom
D. XXX, ktorí boli zároveň konateľmi spoločnosti s oprávnením konať v mene spoločnosti samostatne.
Dňa 10.05.2016 spoločník a konateľ spoločnosti F. C. zomrel. Na základe neformálnej dohody medzi
spoločníkom a konateľom E. C. a okruhom dedičov, ktorí prichádzali do úvahy po neb. spoločníkovi F.
C., t.j. manželkou G. H. C., D. F. C. a žalovaným A. B. C., došlo k zriadeniu dispozičného oprávnenia

v prospech žalovaného k nasledovným bankovým účtom spoločnosti: - bankový účet typu I. C. J. H.
I. C. I., H., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava č. K. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX; - bankový účet typu vedený bankou K. K., H., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova
48, 832 37 Bratislava č. K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Uvedené oprávnenie umožňovalo
žalovanému nahliadať do informácií týkajúcich sa bankových účtov, vyberať z nich hotovosť a zadávať
príkazy na úhradu z týchto bankových účtov. Účelom tohto oprávnenia bolo zabezpečiť, aby dedičia po
druhom spoločníkov, neb. F. C., mali prístup k informáciám o hospodárení spoločnosti do momentu,

kým dôjde k prejednaniu dedičstva po nebohom spoločníkovi a k prechodu obchodného podielu na
dediča. K prejednaniu dedičstva po neb. F. C. došlo vydaním Osvedčenia o dedičstve JUDr. Ildikó Bory,
notárkou so sídlom Eötvösa 1/20, Komárno dňa 27.03.2018, sp. zn.: 4D/184/2016, Dnot 148/2016,
pričom obchodný podiel v spoločnosti žalobcu nadobudol po neb. F. C. jeho syn D. F. C.. Dispozičné
oprávnenie žalovaného k uvedeným bankovým účtom žalobcu trvalo v období rokov 2016 a 2017,
pričom po jeho zániku v rámci sumarizácie účtovníctva konateľ našej spoločnosti zistil, že v priebehu
trvania jeho dispozičného oprávnenia uskutočnil žalovaný vklady a výbery hotovosti z bankových

účtov spoločnosti v celkovej výške 132.162,48 €. Vo vzťahu k uvedeným výberom sa v účtovníctve
žalobcu nenachádzajú žiadne účtovné doklady preukazujúce, že by tieto peňažné prostriedky boli po
ich výbere v hotovosti ďalej použité pre potreby spoločnosti alebo akýmkoľvek spôsobom zúčtované
do spoločnosti. Vzhľadom na túto skutočnosť žalobca listom zo dňa 11.10.2018 vyzval žalovanéhona zdokladovanie účelu použitia týchto finančných prostriedkov. Žalovaný si uvedenú výzvu prevzal,
neposkytol žalobcovi žiadne informácie alebo doklady, ktorými by preukázal, že finančné prostriedky
boli spoločnosti vrátené, resp. že boli použité pre potreby spoločnosti. Žalovaný po dobu rokov 2016

a 2017 bol oprávnený uskutočňovať dispozičné úkony vo vzťahu k vyššie uvedeným bankovým účtom
spoločnosti. S dispozičným oprávnením nebolo spojené žiadne oprávnenia žalovaného ponechať si tieto
finančné prostriedky pre vlastnú potrebu prípadne poskytovať finančné plnenia v mene našej spoločnosti
v prospech tretích osôb. Žalovaný v danom čase nebol štatutárnym orgánom žalobcu, ani nebol iným
spôsobom poverený na vykonávanie iných úloh v spoločnosti spojených s disponovaním s financiami

spoločnosti. Účelom zriadeného dispozičného oprávnenia bolo umožnenie sledovania hospodárenia
s majetkom spoločnosti dedičom po nebohom spoločníkovi F. C.. Podľa žalobcu sa týmto konaním
žalovanýobohatilnaúkoržalobcubezprávnehodôvoduavýberomhotovostizúčtovžalobcuspoločnosti
získal majetkový prospech v hodnote 132.168,42 € predstavujúci rozdiel medzi ním uskutočnenými
vkladmi a výbermi z týchto účtov, ktorý bol získaný bez právneho dôvodu, teda neexistoval právny titul v
prospech žalovaného, na základe ktorého by si mohol takúto finančnú sumu ponechať. Zároveň žalobca

žiadal, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie úroku z omeškania, ako aj náhradu trov konania.

2. Žaloba bola doručená žalovanému, spolu s jej prílohami a uznesením v zmysle §167 ods. 2 CSP
dňa 15.04.2019. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k žalobe v podaní
doručenej súdu dňa 02.05.2019, v ktorom uviedol, že žaloba je nekonkretizovaná, chýba uvedenie

konkrétnych faktov, či dátumov (napr. zriadenia dispozičného práva žalovaného a jeho zánik, deň
sumarizácie účtovníctva a pod.). Tvrdenia žalobcu sú sporné. V žalobe sú uvedené výbery peňažných
prostriedkov z účtov žalobcu podľa dátumov ich realizácie. V prípade peňazí ide veci určené druhovo,
t. j. neznamená, že vklad žalovaného automaticky znamenal aj výber týchto prostriedkov v ten deň,
resp. na deň druhý. Žalobca žaluje všetky výbery peňažných prostriedkov z účtov žalobcu žalovaným,

pričomodpočítalvkladyžalovaného,avšakbezohľadunadátumy.Žalobcavšaktvrdívžalobenepravdu,
pretože žalovaný sa bezdôvodne neobohatil. Napriek tomu, z dôvodu právnej istoty je žalovaný nútený
pristúpiť k využitiu námietky premlčania. Žalovaný na základe § 100 ods. 1, druhá veta Občianskeho
zákonníka, vznáša námietku premlčania ako hmotnoprávnu námietku podľa § 152 CSP a to vo vzťahu k
údajným pohľadávkam žalobcu 28.12.2016 -20.03.2017 t. j. žalovaný si uplatňuje námietku premlčania

vo vzťahu k sume 89.300,- €, ktorú si nárokuje žalobca, nakoľko ide o sumy, o ktorých výbere žalovaným
sa mal žalobca dozvedieť v časovom horizonte od 29.12.2016 do 20.03.2017, pričom však žaloba
bola žalobcom podaná dňa 21.03.2019 (doručená súdu), kedy sa právo žalobcu na vydanie tejto
sumy (keby sa touto sumou bol býval žalovaný bezdôvodne obohatil) podľa citovaného ustanovenia
Občianskeho zákonníka, premlčalo. Žalobca sa o výberoch dozvedel v deň ich výberu, o týchto výberoch

vedel, pretože na ich výber dal pokyn konateľ žalobcu. Podľa vedomostí žalovaného o týchto výberoch
dostával konateľ žalobcu aj notifikácie, t.j. nie je pravda, že sa o týchto výberoch dozvedel v rámci
sumarizácie účtovníctva, pričom dátum sumarizácie žalobca vôbec neuviedol. Žalovaný všetky skutkové
tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe ohľadne bezdôvodného obohatenia žalovaného výslovne popiera
a uvádza vlastné tvrdenia o skutkových okolnostiach ako aj pravdivý opis rozhodujúcich skutočností:

Tak ako žalobca v žalobe uvádza, zakladatelia žalobcu, už predtým, ako bola spoločnosť BALLA
& BALLA, s.r.o. založená, vykonávali spoločne poľnohospodársku výrobu. E. C., nar. XX.XX.XXXX
(konateľ žalobcu) a F. C., nar. XX.XX.XXXX - zomrelý 10.05.2016, boli samostatne hospodáriaci
roľníci. Dňa 01.02.2000 uzavreli podľa § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka Zmluvu o združení. F. C.
zomrel dňa XX.XX.XXXX. Uznesením Okresného súdu Komárno, sp. zn. 4D 184/2016 Dnot 148/2016,

ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.09.2016, bolo rozhodnuté, že súd ustanovuje za správcu časti
dedičstva - podniku poručiteľa, ktorý podnikal ako samostatne hospodáriaci roľník pod obchodným
menom F. C., IČO: 14 146 860, zap. v evidencii samostatne hospodáriacich roľníkov Obce Martovce
pod č. 280-4/1991, a tiež na základe živnostenského oprávnenia pod obchodným menom Dionýz Balla,
IČO: 14 146 860, zapísaný v živnostenskom registri Okresného úradu Komárno pod č. 410-27063,

B. C., nar. XX.XX.XXXX (ako fyzická osoba - nepodnikateľ'), t. j. žalovaného. Podľa predmetného
uznesenia „správca je oprávnený vykonávať všetky úkony v rozsahu potrebnom k zachovaniu majetku
a k zabezpečeniu riadneho chodu podniku, najmä disponovať s existujúcim majetkom, t. j. skladovými
zásobami, strojmi a zariadeniami, dopravnými prostriedkami, účtami v peňažných ústavoch, viesť
účtovníctvo a uzavierať právne úkony potrebné k riadnemu chodu podnikania. Správca robí po dobu

konania o dedičstve úkony nevyhnutné na uchovanie majetkových hodnôt patriacich do dedičstva,
a to v rozsahu vymedzenom súdom. Správca je povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou
starostlivosťou a zodpovedá za škodu, ktorá vznikla porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo
mu uloží súd. Ak to súd uloží, predkladá mu správca priebežné správy o svojej činnosti.“ O skutočnosti,že žalovaný bol správcom majetku po jeho nebohom otcovi svedčí aj Výpis z evidencie „SHR“ zo dňa
20.11.2018, ktorý žalovaný týmto súdu predkladá. Dedičské konanie po nebohom F. C. právoplatne
skončilo dňa 27.03.2018. Nakoľko nebohý F. C. podnikal so svojim bratom E. C. (konateľom žalobcu) v

združení samostatne hospodáriacich roľníkov (ďalej len ako „združenie“), žalovaný bol nútený spravovať
aj dedičstvo po jeho otcovi v tomto združení. V predmetnej zmluve o združení, v jej čl. V bolo uvedené,
„že náklady spojené s podnikateľskou činnosťou v rámci združenia znášajú účastníci v rovnakých
podieloch.“ V čl. VI zmluvy o združení bolo uvedené, že správou spoločných majetkových hodnôt
združenia je poverený F. C., ktorý je povinný zabezpečovať aj účtovníctvo, evidenciu a inú spisovú

agendu. V predmetnej zmluve o združení je ďalej uvedené, že o všetkých záležitostiach združenia
a o obstarávaní spoločných vecí rozhodujú účastníci jednomyseľne, a že sú zaviazaní spoločne a
nerozdielne. V čl. XX je uvedené, že združenie hospodári na spoločný účet. Keďže žalovaný bol
správcom dedičstva po jeho nebohom otcovi, jeho povinnosťou bolo zabezpečiť riadny chod dedičstva.
Nakoľko on bol povinný viesť účtovníctvo, evidenciu a inú spisovú agendu, E. C. (konateľ žalobcu) ho
poveril tým, aby vybral z účtu žalobcu finančné prostriedky, ktoré v jeho mene vloží na účet združenia,

a ktorý vklad bude zodpovedať jeho vkladu do združenia. Dispozičné oprávnenie žalovaného k účtom
žalobcu zriadil E. C. najmä z tohto dôvodu, ako aj z dôvodu, že podľa jeho slov parafrázujeme sa mu
nechcelo už chodiť do banky a riešiť finančné záležitosti spoločnosti - žalobcu. E. C. ako konateľ žalobcu
je oprávnený nakladať s majetkom spoločnosti (nakladanie s majetkom nebolo nijakým spôsobom
obmedzené alebo podmienené súhlasom valného zhromaždenia v Spoločenskej zmluve žalobcu, práve

naopak v čl. X bod 5 písm. i) Spoločenskej zmluvy žalobcu je uvedené, že konateľ je oprávnený
na disponovanie s prostriedkami na účte spoločnosti, a Zmluvu o výkone funkcie konateľa žalobca s
konateľom uzavretú nemal) a preto ak došlo v danom prípade k neoprávnenému nakladaniu s týmto
majetkom, nezaťažuje to žalovaného, ktorý bol na tieto transakcie poverený E. C., ale spoločnosť,
ktorá si tieto záležitosti musí vysporiadať s konateľom podľa Spoločenskej zmluvy, resp. Obchodného

zákonníka. Žalovaného toto konanie konateľa žalobcu zaťažovať nemôže, nakoľko každý je oprávnený
nakladať so svojim majetkom slobodne (t. j. napr. slobodne ho môže predať, darovať, požičať a pod.).
Reálne však onoho času bol jediný spoločník a konateľ žalobcu E. C., ktorý je konateľom aj v súčasnosti.
O tomto poverení žalovaného svedčí aj zriadenie dispozičného oprávnenia k účtom žalobcu, ktoré
žalobca spomína v žalobe. Žalovaný časť finančných prostriedkov, ktoré vybral z účtu žalobcu, vložil v

mene E. C. podľa ich dohody do združenia. Žalovaný okrem týchto prostriedkov vkladal do združenia
peňažné prostriedky aj vo vlastnom mene, nakoľko účastníci združenia mali mať rovnaký podiel vkladov.
Žalobca uvádza, že na základe neformálnej dohody s okruhom dedičov obchodného podielu žalobcu,
ktorí prichádzali do úvahy došlo k zriadeniu dispozičného oprávnenia v prospech žalovaného k účtom
žalobcu.Žalobcavžalobeuvádzaajto,žeúčelomdispozičnéhooprávneniabolozabezpečiť,abydedičia

mali prístup k informáciám o hospodárení spoločnosti. Vďaka dispozičnému právu však žalovaný takýto
prístup nemal. Okrem toho, dedičov prichádzalo do úvahy v tom čase viac, a koniec koncov žalovaný
sa dedičom obchodného podielu nestal, takže aj toto tvrdenie žalobcu považujeme za nepreukázané.
Žalobca v čl. II „Právny stav“ žaloby uvádza, že žalovaný nemal oprávnenie ponechať si tieto finančné
prostriedky pre vlastnú potrebu, prípadne poskytovať finančné plnenia v mene žalobcu v prospech

tretích osôb. Z uvedeného tvrdenia vyplýva, že žalobca veľmi dobre vedel dôvody výberu peňažných
prostriedkov z jeho účtu, a preto uviedol, že žalovaný nemal oprávnenie poskytovať finančné plnenia
v prospech tretích osôb. Žalobca sa preriekol. Žalovaný si dovoľuje poukázať aj výnimku zo zásady
nemo plus iuris, vo vzťahu k tretej osobe. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že konateľ žalobcu mal
možnosť upraviť presné oprávnenia žalovaného, avšak napriek týmto možnostiam, mal žalovaný plné

dispozičné oprávnenie. Bolo tomu tak z jediného dôvodu, a to, že sa konateľ žalobcu a žalovaný ústne
dohodli, že žalovaný časť finančných prostriedkov na účte použije ako vklad E. C. do združenia, a,
že časť finančných prostriedkov použije na hotovostné výdavky žalobcu, čo tak žalovaný aj učinil.
Samotné dispozičné oprávnenie preukazuje poverenie žalovaného. Združenie po smrti F. C. malo
množstvo výdavkov, bolo nutné splácať úvery poskytnuté za účelom kúpy hnuteľných vecí (traktory a

pod.), nehnuteľných vecí, ďalej lízingy, bolo nutné vykonať úhrady za plnenia (réžia), hradiť výdavky
na sušičku, čističku, plyn a pod. Žalovaný zároveň musel vyplácať mzdu pre zamestnancov. Uvedené
žalovaný preukáže listinami z účtovníctva, ktoré však pre krátkosť času na vyjadrenie nebolo možné
zabezpečiť. Ako náhle žalovaný bude mať predmetné dôkazy k dispozícií, bez meškania ich súdu
predloží s náležitým vysvetlením. Žalovaný svoje tvrdenia zatiaľ preukazuje „Správou nezávislého

audítora o uistení, overenie finančných transakcií za obdobie 10.05.2016 - 31.12.2017 za združenie
fyzických osôb podnikajúcich pod identifikačnými údajmi povereného účastníka združenia Dionýz Balla
- IČO: 14 146 860“ (ďalej len ako „audítorská správa“) zo dňa 15.01.2018. Tzv. audítorskú správu za
rok 2018 žalovaný predloží súdu ihneď ako bude vyhotovená a bude ju mať k dispozícií. Z predmetnejsprávy vyplýva, že v priebehu roku 2017 boli realizované osobné vklady žalovaného v celkovej výške
164.000,- EUR. Žalovaný zároveň predkladá Potvrdenie o zrušení bežného účtu od banky Slovenská
sporiteľňa, a.s., kde je uvedené, že od 27.01.2017 do 01.08.2018 bolo na účet združenia žalovaným

vložených 182.500,- €. Žalovaný chce zároveň uviesť, že v čase kedy žalovaný rušil účet združenia,
na pokyn banky žalovaný zároveň predisponoval polovicu zostatku na účte E. C., ako účastníkovi
združenia. Žalovaný na základe poverenia žalobcu použil na hotovostné výdavky žalobcu sumu vo
výške 10.313,37 € na mzdy zamestnancov, 29.728,78 € na PHM, t. j. spolu 40.042,15 €, čo preukáže
taktiež prostredníctvom účtovníctva. Žalovaný niekoľkokrát na základe poverenia konateľa žalobcu

vybraté peňažné prostriedky z účtu žalobcu odovzdal do rúk konateľa žalobcu, čo vie potvrdiť aj
niekoľko svedkov. Z tvrdení uvedených v žalobe vyplýva, že E. C. ako fyzická osoba - podnikateľ,
samostatne hospodáriaci roľník nevložil žiaden vklad do združenia, a že správu majetku združenia po
smrti F. C. vykonával len a len žalovaný, a to napriek tomu, že združenie malo dvoch účastníkov, z
ktorých každý mal prispievať do združenia rovnakým dielom. Konateľ je podľa § 135a Obchodného
zákonníka povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami

spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmie uprednostňovať svoje
záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Žaloba
žalobcu je nepravdivá, klamlivá, zavádzajúca, účelová, je plná pochybností, právnych nepresností a
chýb. Žalovaný finančné prostriedky vybraté z účtu žalobcu použil jednak ako vklad do združenia a
jednak na hotovostné výdavky žalobcu, na ktoré bol žalobcom poverený. O tejto skutočnosti svedčí

aj to, že žalobca umožnil disponovať s peňažnými prostriedkami na účte žalobcu. Žalovaný by chcel
súdu vysvetliť počin konateľa žalobcu. Žalobca už začal niekoľko súdnych konaní voči žalovanému,
resp. voči spoločnosti žalovaného. Žalovaný, k možnému motívu konateľa žalobcu konať z osobitného
motívu - z pomsty uvádza nasledovné fakty a skutočnosti: Žalovaný by rád vysvetlil súdu možný motív
absurdných výmyslov konateľa žalobcu. Konateľ žalobcu je strýkom žalovaného ako aj spoločníka

žalobcu D. F. C.. Otec žalovaného a D. F. C., brat konateľa žalobcu - F. C., st., umrel v roku 2016, pričom
však až dňa 27.03.2018 bolo dedičské konanie právoplatne ukončené. Konateľ žalobcu bol zároveň
ako podnikateľ - samostatne hospodáriaci roľník účastníkom združenia, v ktorom druhým účastníkom
bol nebohý F. C. ako podnikateľ (otec žalovaného). Žalovaný zdedil majetok, z ktorého časť bola
v podielovom spoluvlastníctve s konateľom žalobcu. Žalovaný svoj podiel predal, pričom ponuku na

uplatnenie predkupného práva zaslal E. C. v zmysle všeobecne záväzných právnych prepisov. E. C.
predmetnú ponuku prevzal dňa 26.11.2018, predkupné právo však nevyužil. Zánik predkupného práva
konateľ žalobcu nepopiera ani v jednom prípade. D. F. C. zdedil obchodný podiel po svojom otcovi,
avšak má v záujme zo spoločnosti vystúpiť a predať obchodný podiel tretej osobe. Aj on rešpektoval
predkupné právo E. C. a ponúkol mu jeho obchodný podiel na predaj tesne pred podaním žaloby. E.

C. ponuku prevzal dňa 12.11.2018, predkupné právo nevyužil, avšak súhlas na prevod obchodného
podielu na Valnom zhromaždení konanom dňa 06.03.2019 nevyslovil. Žalobca je právnická osoba -
podnikateľ. Žalovaný je fyzická osoba - nepodnikateľ'. Vzťahy medzi týmito subjektmi sa spravujú podľa
režimu Občianskeho zákonníka. Konateľ žalobcu - E. C. je/bol zároveň samostatne hospodáriaci roľník -
podnikateľ.Ideorôzneprávnesubjekty,avšaksastretávajúvtejistejosobe-akoľudskejbytosti.Konateľ

žalobcu podnikal v združení s nebohým otcom žalovaného na základe Zmluvy o združení. Po smrti
otca žalovaného, sa správcom dedičstva stal žalovaný na základe uznesenia súdu. Nakoľko združenie
malo množstvo výdavkov, bolo nutné vložiť vklady jeho účastníkmi, a to v rovnakým dielom. Konateľ
žalobcuvkladaljehočasťvkladovdozdruženiaprostredníctvomžalovaného,ktorýbolnatietotransakcie
poverený aj ako správca, a čo mu vyplývalo aj zo zmluvy o združení. Konateľ žalobcu rozhodol, že zriadi

dispozičné právo k účtom žalobcu pre žalovaného. Žalovaný mal prostriedky na týchto účtov použiť na
hotovostné výdavky žalobcu a taktiež ako vklad do združenia za účastníka E. C.. Žalovaný častokrát
odovzdal vybraté peňažné prostriedky do rúk E. C.. E. C. bol jediným konateľom aj spoločníkom žalobcu,
a bol neobmedzene oprávnený nakladať s majetkom žalobcu. Skutočnosť, že akým právom disponoval
konateľ žalobcu s prostriedkami žalobcu pre vlastné záujmy, žalovaný nemal v kompetencií riešiť,

nakoľko žalobca mohol uvedené peňažné prostriedky napr. darovať alebo iným spôsobom poskytnúť
(napr. pôžička jeho konateľovi). Žalovaný ako správca dedičstva konal s odbornou starostlivosťou, a
konal aj na základe poverenia žalobcu, resp. jeho konateľa - E. C.. Žalovaný sa bezdôvodne neobohatil,
peňažné prostriedky vybraté z účtov žalobcu si neponechal pre vlastné účely a ani ich neoprávnene
neposkytol tretej osobe.

3. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k vyjadreniu žalovaného v replike
doručenej súdu dňa 07.07.2019, v ktorej uviedol, že žalovaný potvrdil skutkové tvrdenie žalobcu
o tom, že v jeho prospech bolo zriadené dispozičné oprávnenie k bankovému účtu spoločnostišpecifikovanému v žalobe a že žalovaný uskutočnil výbery a vklady hotovosti špecifikované v žalobe.
Poprel, že by konateľ spoločnosti žalovaného akýmkoľvek spôsobom splnomocnil nakladať s takto
získanými peňažnými prostriedkami spoločnosti voči tretím osobám. Ako už bolo uvedené v žalobe,

jediným dôvodom bolo po smrti otca žalovaného zabezpečiť, aby mala rodina nebohého F. C., t.j.
jeho manželka a synovia, z ktorých jedným je aj žalovaný, možnosť sledovať finančné toky v rámci
spoločnosti po dobu, dokedy nedôjde k prededeniu obchodného podielu neb. F. C. v dedičskom
konaní, teda k určeniu nového vlastníka obchodného podielu, ktorý bude môcť vo vlastnom mene
vykonávať oprávnenia spoločníka. Poprel, že by okrem udelenia tohto dispozičného oprávnenia

bolo žalovanému spoločnosťou udelené právo akokoľvek využívať finančné prostriedky spoločnosti.
Zriadenie dispozičného oprávnenia vo vzťahu k bankovému účtu nepredstavuje poverenie na ďalšie
využívanie týchto finančných prostriedkov. Poprel tvrdenú existenciu poverenia zo strany spoločnosti
voči žalovanému, aby tieto peňažné prostriedky využíval pre akékoľvek účely - súkromné účely konateľa
spoločnosti (nesúvisiace priamo s obchodnou spoločnosťou) alebo aj záležitosti spoločnosti (napr.
tvrdené vyplácanie mzdy zamestnancom, či úhrada iných nákladov spoločnosti). Napriek uvedenej

absencii poverenia na strane žalovaného vzhľadom na rodinné vzťahy pred podaním žaloby vyzvali
žalovaného na zdokladovanie využitia finančných prostriedkov, ktoré žalovaný odignoroval. Rovnako aj
žalovaným tvrdené transakcie, ktorými mal použiť finančné prostriedky vo výške 40.042,15 € zostávajú
len v rovine tvrdení žalovaného, ktoré po prvý raz uviedol až v súdnom konaní, napriek tomu, že
už pred podaním žaloby túto možnosť mal. Tieto tvrdenia však v plnom rozsahu žalobca rozporoval

a považoval v plnej miere za nepravdivé a nepreukázané, pričom žalovaný ani neuviedol ako ich
chce súdu preukázať. Žalovaný vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k časti výberov hotovosti
z bankového účtu spoločnosti, pričom tvrdí, že subjektívna premlčacia doba mala začať plynúť
už od momentu uskutočnenia týchto výberov zo strany žalovaného. Vzhľadom na skutočnosť, že
podstatou začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby je skutočná vedomosť spoločnosti o vzniku

bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na úkor spoločnosti obohatil, je nevyhnutné prihliadať na
existenciutejtovedomosti.Vzhľadomnaskutočnosť,žežalovanýmalzriadenédispozičnéoprávnenievo
vzťahu k bankovému účtu spoločnosti, nepredstavoval samotný vklad alebo výber vznik bezdôvodného
obohatenia na úkor spoločnosti, ale len záväzok žalovaného tieto peňažné prostriedky odovzdať
konateľovi našej spoločnosti alebo vyúčtovať ich využitie v prospech spoločnosti. Listom zo dňa

11.10.2018 žalobca vyzval žalovaného na zdokladovanie účelu použitia týchto finančných prostriedkov.
Žalovaný si uvedenú výzvu prevzal, avšak do dnešného dňa neposkytol spoločnosti žiadne informácie
alebo doklady, ktorými by preukázal, že uvedené finančné prostriedky boli spoločnosti vrátené, resp.
že boli použité pre potreby spoločnosti. Žalovaný si uvedenú výzvu prevzal dňa 15.10.2018, pričom
v stanovenej lehote 10 dní neposkytol informácie o tom, že by tieto finančné prostriedky vydal

spoločnosti, resp. by vyúčtoval ich využitie v prospech spoločnosti. Až v tento prvý deň po uplynutí
danej lehoty, teda dňa 26.10.2018, sa spoločnosť dozvedela o tom, že sa žalovaný na jej úkor
bezdôvodne obohatil, pretože až v tomto termíne mohla dospieť k záveru, že peňažné prostriedky boli
získané bez právneho dôvodu (t.j. bez toho, aby sa použili pre potreby spoločnosti alebo použili na
základe právneho titulu iným spôsobom). Subjektívna premlčacia doba vo vzťahu ku všetkým výberom

hotovosti preto začala plynúť až dňa 26.10.2018, a teda v čase podania žaloby ešte neuplynula, t.j.
nárok nie je premlčaný. Vo vzťahu k argumentu žalovaného o absencii záujmu spoločnosti a jej
spoločníkov na vedení takéhoto súdneho konania poukazujeme na skutočnosť, že v zmysle § 135a
Obchodného zákonníka je primárnou povinnosťou konateľa postupovať s odbornou starostlivosťou a v
súlade so záujmami spoločnosti, ako aj jej spoločníkov v takom rozsahu, aby neuprednostňoval záujmy

niektorého zo spoločníkov. Je nepochybné, že konanie s odbornou starostlivosťou vyžaduje vyvrátenie
všetkých pochybností o nakladaní s majetkom spoločnosti, v dôsledku čoho konateľ spoločnosti
prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovaného na poskytnutie informácií a dôkazov vo vzťahu
k vkladom a výberom peňažných prostriedkov z bankového účtu spoločnosti, ktoré sa mu javili ako
pochybnéanepreukázané.Opäťlenvzhľadomnaabsenciureakciezostranyžalovanéhodospelkonateľ

spoločnosti ku dňu 26.10.2018 k záveru, že predmetné peňažné prostriedky spoločnosti si žalovaný
nemal ponechať, teda že predstavujú bezdôvodné obohatenie a bolo v súlade so záujmami spoločnosti,
aby sa spoločnosť domáhala vydania tohto bezdôvodného obohatenia. Je nepochybné, že je v záujme
všetkých spoločníkov spoločnosti, aby boli spoločnosti prinavrátené finančné prostriedky, ktoré nemali
byť vynaložené. Naopak, nemôže byť významné, či bezdôvodne vynaložené prostriedky prijal brat

niektorého zo spoločníkov, ak na takúto transakciu neexistoval skutočný právny dôvod.

4. Žalovaný sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k replike žalobcu v duplike doručenej
súdu dňa 14.08.2019, v ktorej uviedol, že žalobcove tvrdenia v žalobe a v replike sú zmätočné, apo zhrnutí žalobca vyvracia vlastné tvrdenia. V žalobe uvádza žalobca úkony, na ktoré bol žalovaný
oprávnený, a to na nahliadnutie do informácií týkajúcich sa účtov žalobcu, vyberať hotovosť a zadávať
príkazy na úhradu, pričom možnosť vykonania týchto úkonov žalovaným uvádza žalobca bez akejkoľvek

výnimky, t. j. neobmedzene, tak ako bolo aj samotné dispozičné oprávnenie žalovaného k účtu žalobcu
zriadené. V ďalšom texte žalobca píše, že, ak by mal k dispozícií dokumenty o tom, akým spôsobom
boli peňažné prostriedky použité pre potreby spoločnosti, tak by s výberom z jeho účtu problém nemal.
V replike žalobca uvádza, že popiera, že by existovalo poverenie na akékoľvek nakladanie s peňažnými
prostriedkami v prospech tretích osôb, hoci v žalobe uviedol, že žalovaný bol poverený aj na zadávanie

príkazov na úhradu z účtov žalobcu (všeobecne bez obmedzenia). V replike žalobca taktiež uvádza,
že jediným dôvodom poverenia bolo sledovanie finančných tokov spoločnosti a žiadne iné úkony, hoci
žalobca v žalobe uvádzal, že žalovaný mal právo - „nahliadať do informácií týkajúcich sa bankových
účtov, vyberať z nich hotovosť a zadávať príkazy na úhradu z týchto bankových účtov“. Žalobca v replike
popiera, že by žalovaný mal udelené právo akokoľvek využívať finančné prostriedky ich spoločnosti či už
nasúkromnéúčelykonateľažalobcualebonaúčely,resp.záležitostispoločnosti.Žalobcaznovauvádza,

že samotný vklad alebo výber nepredstavoval bezdôvodné obohatenie, nakoľko vybraté peňažné
prostriedky mal odovzdať konateľovi žalobcu alebo ich vyúčtovať v prospech spoločnosti, pričom v
predchádzajúcom odseku uviedol, že žalovaný nemal žiadne poverenie na využívanie peňažných
prostriedkov pre záležitosti spoločnosti, a taktiež uvádzal, že žalovaný mal oprávnenie len sledovať
finančné toky žalobcu. Ak teda žalovaný podľa tvrdenia žalobcu nemal poverenie na vklady a výbery

z účtov, tak nie je vôbec zrejmé prečo žalobca čakal, že žalovaný preukáže účel výberov. Ak žalovaný
nemal právo na výbery pre žiadne účely, ale len sledovať finančné toky žalobcu, konateľovi žalobcu mal
samotný výber z účtu pripadať ako úkon, na ktorý žalovaný nemal oprávnenie, a tento úkon mal preveriť.
Žalobca pre účely preukázania, že k premlčaniu jeho nároku nedošlo tvrdí, že žalovaný mal oprávnenie
na výbery z účtu žalobcu, hoci taktiež uviedol, že žalovaný mal oprávnenie len na sledovanie finančných

tokov, a na žiadne iné úkony, t. j. ani na výbery peňažných prostriedkov z účtu žalobcu oprávnenie nemal.
Zároveň uviedol, že žalovaný nemal oprávnenie na využívanie vybratých peňažných prostriedkov z účtu
ani len na záležitosti spoločnosti, preto sa žalovaný pýta, aký dôvod mal žalobca poveriť žalovaného na
výber peňažných prostriedkov, ak ich teda žalovaný nemohol ďalej využiť ani len pre účely spoločnosti.
Žalobca zrejme nepozorne čítal prvé vyjadrenie žalovaného, v ktorom uviedol, že dané skutočnosti

preukáže prostredníctvom účtovníctva ako aj iných listín, avšak pre krátkosť času túto prílohu nebolo
možné pripojiť k prvému vyjadreniu. Žalovaný ihneď ako to bude možné súdu predloží relevantné dôkazy
v danej veci. Dôkazy majú byť označené, k čomu aj došlo, k ich predloženiu však žalovaný potrebuje
ešte čas, preto predkladá zároveň aj žiadosť o predĺženie sudcovskej lehoty na predloženie dôkazov.
Napriek tomu by sa tieto listiny mali nachádzať aj v účtovníctve žalobcu, preto žalovaný navrhuje súdu

vykonať dôkazy - preveriť všetky doklady a účtovnú dokumentáciu žalobcu ako spoločnosti. Žalobca
mení svoje tvrdenia podľa toho ako sa mu to hodí. Na účely žaloby, resp. pre zachovanie jej významu
tvrdí, že žalovaný mal zriadené dispozičné oprávnenie k účtom žalobcu za účelom sledovania toku
peňažných prostriedkov, hoci už aj v samotnej žalobe ide o protichodné tvrdenia, keď taktiež žalobca
tvrdil, že dispozičné oprávnenie žalovaného bolo neobmedzené (výbery, zadávanie príkazov a pod.).

Žalobca v replike uvádza, že žalovaný nemal žiadne poverenie pre využívanie peňažných prostriedkov
na účely riešenia záležitostí spoločnosti, hoci zároveň tvrdí, že od žalovaného očakával preukázanie
účelu využitia týchto peňažných prostriedkov v záujme spoločnosti. Následne žalobca, aby preukázal
začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty, uvádza, že žalovaný mal oprávnenie na výbery, t. j.
žalobca tak priznal, že konateľ žalobcu o výberoch vedomosť mal, no nepreveroval si ich použitie. Ak

však žalobca tvrdí, že žalovaný mal oprávnenie len sledovať finančné toky na účtoch žalobcu, a taktiež
tvrdí, že poverenie využívať peňažné prostriedky (hoci aj pre záležitosti spoločnosti) absentovalo a
nikdy udelené nebolo, žalobca musel mať o výberoch jasnú vedomosť, a preto subjektívna premlčacia
lehota pre uplatnenie si jeho nároku na bezdôvodné obohatenie vo vzťahu k sumám uvedeným v
prvom vyjadrení žalovaného k žalobe uplynula - (vo vzťahu k tomu, čo žalobca tvrdí, žaluje a čo si

nárokuje). Podľa tvrdení žalobcu, žalovaný nemal oprávnenie využívať peňažné prostriedky ani pre
záležitosti spoločnosti, preto je zvláštne, že by konateľ žalobcu nepreveril samotný výber. Taktiež je
zaujímavé,prečobymalžalovanýoprávnenievyberaťzúčtovžalobcupeňažnéprostriedky,akichnemal
právo využívať ani len pre riešenie záležitostí spoločnosti. V žalobe však žalobca tvrdil, že žalovaný
mal oprávnenie zadávať príkazy na úhradu z účtov žalobcu (t. j. jednoznačné využívanie peňažných

prostriedkov). Žalobca tvrdí, že dispozičné oprávnenie žalovaného k účtom spoločnosti bolo zriadené
neformálnoudohodou.Dispozičnéoprávneniebolovšaknáslednezriadenéformálne,atakakožalovaný
uviedol vo svojom prvom vyjadrení, nebolo obmedzené v nijakom smere, hoci na to žalobca možnosť
mal (neznalosť neospravedlňuje). Akékoľvek ďalšie písomné poverenie nebolo z tohto pohľadu nutné, ataktiež nebolo nutné žiadne písomné plnomocenstvo, nakoľko pre takúto písomnú formu plnomocenstva
ani neboli naplnené zákonné podmienky. Žalobca v žalobe úvodom uviedol, že žalovaný mal zriadené
dispozičné oprávnenie k jeho účtom, pričom z jeho tvrdenia ako aj z charakteru dispozičného oprávnenia

k účtom žalobcu vyplýva neobmedzené dispozičné oprávnenie. Žalobca následne tvrdí, že žalovaný
nemal žiadne neobmedzené oprávnenia vo vzťahu k jeho účtom, mal oprávnenie iba sledovať finančné
toky. Žalobca vzápätí tvrdí, že žalovaný síce mal neobmedzené dispozičné oprávnenia k jeho účtom,
avšak nie vo vzťahu k tretím osobám. Následne žalobca tvrdí, že žalovaný bol na výbery peňažných
prostriedkov oprávnený, ale taktiež tvrdí, že žalovaný vôbec nebol oprávnený na využívanie peňažných

prostriedkov ani len pre záležitosti spoločnosti, (nakoľko žalobca v replike poprel akúkoľvek existenciu
poverenia na využívanie peňažných prostriedkov pre záležitosti spoločnosti - žalobcu), hoci v žalobe
žalobca uvádza, že žalovaný bol oprávnený na zadávanie príkazov na úhradu z účtov žalobcu (t. j. na
využívanie peňažných prostriedkov). Žalobca, ak išlo o preukázanie plynutia premlčacej lehoty však
znova tvrdí, že samotný výber neznamenal bezdôvodné obohatenie, hoci taktiež tvrdil, že žalovaný mal
oprávnenie len sledovať finančné toky na účtoch žalobcu, t. j. že na výbery nemal oprávnenie. Ak by

teda na výbery nemal oprávnenie, tak ako to tvrdí žalobca, žalobca si výbery mal preveriť. Žalobca si
taktiež mal preveriť výbery aj z toho dôvodu, že podľa jeho tvrdenia na ďalšie využívanie súm týchto
výberov žalovaný nemal oprávnenie. Žalobca jednak tvrdí, že žalovaný mal oprávnenie zadávať príkazy
na úhradu z účtov žalobcu, a potom použitím synoným tvrdí, že žalovaný nebol oprávnený na využívanie
peňažných prostriedkov ani len pre záležitosti spoločnosti. Tvrdenia žalobcu sú protichodné, navzájom

sa vylučujú, vyvracajú hodnovernosť žalobcu a vnášajú absolútne pochybnosti do všetkých tvrdení
žalobcu. Žalovaný námietku premlčania vzniesol len z dôvodu právnej istoty, hoci neustále má za to, že k
žiadnemu bezdôvodnému obohateniu nedošlo. Napriek nejasným tvrdeniam žalobcu, však z charakteru
dispozičného oprávnenia je zrejmé, že bolo zriadené ako neobmedzené oprávnenie. Plnomocenstvo
udelené žalovanému nemuselo byť udelené písomne, preto tvrdenia konateľa žalobcu, resp. žalobcu

ostávajú len v rovine subjektívnych nepodložených tvrdení.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie v dňoch , na ktoré sa ustanovili žalobca, právny zástupca žalobcu,
žalovaný, právny zástupca žalovaného a svedkovia F. C. a A. L. C.. Na pojednávaní súd vykonal výsluch
sporových strán a svedkov.

6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava doterajších prednesov a
písomných vyjadrení. Dôvodom zriadenia dispozičného oprávnenia k bankovým účtom žalobcu v
prospech žalovaného bola náhla smrť otca žalovaného, ktorý bol spoločníkom a konateľom v spoločnosti
žalobcu a snaha poskytnúť transparentné informácie dedičom o chode spoločnosti až do ukončenia

dedičského konania. Žalovaný nikdy v spoločnosti nevystupoval, ako tzv. faktický konateľ podľa par.
66 ods. 7 Obchod. zák. nakoľko táto právna úprava nadobudla účinnosť až po uskutočnení väčšiny
výberov a ani žalovaný nikdy neprejavoval záujem o pôsobenie spoločnosti žalobcu, keďže ani po
dedičskom konaní nenadobudol obchodný podiel v spoločnosti žalobcu po svojom otcovi, ale podľa
vlastného tvrdenia bol aktívny v združení SHR. Konateľ žalobcu o výberoch z účtov nemal priebežnú

vedomosť, nebol dostatočne technicky zdatný aby používal elektronického bankovníctvo a záležitosti
týkajúce sa bankových účtov riešil osobnými návštevami v banke. O výberoch sa dozvedel až tesne
predtým ako zrušil dispozičné oprávnenie žalovaného k účtom žalobcu, teda začiatkom septembra
2017 a preto takýmto spôsobom okamžite konal. Žalobca v tomto momente nevedel zistiť, na čo boli
žalovaným použité vybraté peňažné prostriedky, teda či to bolo v prospech žalobcu alebo len iný účel.

Preto žalobca 11.10.2018 písomne vyzval žalovaného na zdokladovanie použitia vybraných finančných
prostriedkov a však žalovaný na túto výzvu vôbec nereagoval. Až v súdnom konaní začal žalovaný
tvrdiť, že tak mal konať na základe ústnej dohody s konateľom žalobcu avšak žalobca existenciu takejto
dohody popiera a jej existencia nevyplýva ani zo žiadnych iných okolností prípadu. Žalovaný po celú
dobu trvania súdneho konania nebol schopný označiť načo použil peňažné prostriedky vybraté z účtov

žalobcu, ale len všeobecne uvádzal, že niektoré mal v hotovosti odovzdať konateľovi žalobcu, alebo na
základe pokynu žalobcu vložiť do Združenia SHR, dôkaz o odovzdaní ani k uložení pokynu žalovaný
nepredložil ani k jednému jednotlivému výberu. Za tieto dôkazy nemožno považovať ani predložené
peňažné denníky SHR, nakoľko časovo ani číselne nesúvisia jednotlivé pohyby s preukázanými výbermi
z účtu žalobcu a dokonca ich žalovaný ani v tomto dôkaze neoznačil a nešpecifikoval, aby bolo možné

konfrontovať ich s preukázanými výbermi hotovosti z účtov žalobcu. Žalobca má za to, že uniesol
dôkazné bremeno k preukázaniu výšky hotovostných výberov z jeho účtov, ktoré vykonal žalovaný a
naopak žalovaný neuniesol ani bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno v otázke či boli tieto peňažnéprostriedky použité pre potreby žalobcu. Vzhľadom na uvedené navrhli, aby súd vyhovel žalobe v plnom
rozsahu a aby priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní, uviedol, že v prvom rade poukazuje na to, že konečným
užívateľom výhod žalobcu ako aj Združení SHR je E. C. konateľ žalobcu. Konateľ žalobcu bol teda
zároveň členom Združenia SHR a tieto dva subjekty viedli počas celého trvania spoločne s jeho
bratom nebohým F. C.. Nakoľko tieto dve osoby boli pokrvný bratia z rodinných dôvodov podľa priania
ich matky ich podnikateľské činnosti vykonávali spoločne. Je však nutné zdôrazniť, že riadenie a

chod spoločnosti ako aj Združenia viedol po celý čas nebohý F. C., a keď žalovaný už bol vekovo
spôsobilý aby sa zúčastňoval týchto podnikateľských aktivít, tak viedol chod spoločnosti spoločne s
jeho otcom. E. C. ako aj sám potvrdil od počiatku bol iba pracovníkom na poliach, spoločnosť viesť
ani riadiť nikdy nevedel a využil iba naivnosť a dôverčivosť žalovaného, ktorý už len stratou otca
utrpel nenapraviteľnú citovú ujmu. Po smrti nebohého C. bolo nutné chod týchto subjektov udržiavať
„nažive“ a keďže jediným z rodiny, ktorý uvedenú činnosť dokázal vykonávať bol žalovaný E. C. ho

splnomocnil na uskutočňovanie výberov peňazí z účtu a ich použitie v prospech obidvoch týchto
subjektov. Faktickým riadením spoločnosti bol poverený žalovaný a fakt, že sa nestal spoločníkom
spoločnosti, je iba dôsledok vzájomných rozporov týchto dvoch osôb. Spoločníkom spoločnosti C. C.
sa stal brat žalovaného, ktorý je farmaceut a nikdy reálne spoločnosti ani v Združení nepôsobil. Súdne
spory, ktoré žalobca vedie voči žalovanému považujeme za šikanózny výkon práva a ako osobný motív

konateľa žalobcu nakoľko žalovaný má určité podozrenia z protiprávnych aktivít E. C.. Žalovaný od
začiatku súdneho sporu vzhľadom na určité nezrovnalosti a absenciu písomných listín založil jeho
obranu na čistej úprimnosti a dôveru v spravodlivosť a právny zástupca mal za to, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno pri preukázaní existencie znakov bezdôvodného obohatenia sa žalovaného, už aj z
toho dôvodu, že aj napriek nevyznačeniu jednotlivých transakcii vkladov na účet Združenia peňažného

denníka jednoznačne vyplýva táto transakcia a je porovnania schopná s listinami ktoré predložil žalobca
o výberoch. Z uvedeného dôvodu považoval právny zástupca za preukázané, že peňažné prostriedky
boli použité v podstate na prospech Združenia a nie na prospech samotnej fyzickej osoby žalovaného,
pričom tieto vklady boli vykonané po dohode a súhlase konateľa žalobcu. Žalobca preukázal, že jeho
konateľ neovláda riadenie spoločnosti, čo vyplýva už aj len zo samotného tvrdenia, že neovládal

jednoduchýinternetbankingamalabsolútnychaosvoveciachspoločnosti.Právnyzástupcažalovaného
žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a aby rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov
konania vo výške 100 %.

8. Žalobca, v zastúpení konateľa E. C., počas výsluchu na pojednávaní uviedol, že že vo firme

Balla & Balla s.r.o. je konateľom spoločnosti, fakticky aj právne, robotníkom aj konateľom, a je aj
zamestnancom spoločnosti. Vykonáva všetku prácu, čo patrí pod poľnohospodárstvo. Zaoberajú sa
poľnohospodárstvom, zemnými prácami, obilím, pestovaním a predajom. Všetko, čo okolo toho je. Toto
všetko robím fyzicky aj administratívne, čiastočne zabezpečoval administratívu a chod spoločnosti aj v
roku 2016 až 2018, a to tak, že v roku 2016 kým jeho brat žil, dovtedy robil papierové práce on. Po jeho

smrti prebral svedok administratívnu prácu. Bratove deti potom chceli nastúpiť do spoločnosti, vlastne
nastúpil len B. C., to mu povedala švagriná, že jemu bude patriť poľnohospodárstvo a povedal, že bude
robiť všetku aj administratívnu prácu miesto otca. Druhý syn F. mal prebrať lekárne. B. C. nevedel,
čo treba, napriek tomu, že bol u nich zamestnaný, ale do práce nechodil. Svedok mu dal prístup ku
všetkému. Sídlo spoločnosti bolo na adrese jeho brata, tam chodila všetka korešpondencia. Povedal

žalovanému, že musia zmeniť adresu firmy, aby aj ja svedok vedel o korešpondencii. Sem tam mu prišla
upomienka, pýtal sa, čo to je, žalovaný povedal, že nič, a preto svedok trval na tom, aby korešpondencia
chodila na jeho adresu. Svedok veľmi málo chodil k účtovníčke, brával tam papiere, chodil tam,
keď boli výplaty, nakoľko ich ona robila. Svedok robil fyzicky aj na poliach. Všetku administratívu s
účtovníčkou vykonával svedok, resp. aspoň v tom čase bol v tom presvedčení, ale neskôr zistil, že

k nej bez jeho vedomia chodil aj synovec Zoltán. Preto chcel zmeniť sídlo firmy, aby mal prístup ku
korešpondencii. Svedok všetky dokumenty, ktoré mal, nosil k účtovníčke. Pokiaľ žil jeho brat, riešil veci
okolo administratívy on. Svedok som skôr pracoval na poli a odovzdával iba doklady, ktoré mal, napríklad
čo kúpil. Teda vedel o tom, že Zoltán by tam mal nosiť dokumenty, ktoré chodili na adresu sídla firmy.
Svedokrealizovalvýberysúčtovosobne,výplaty,náhradnédiely,všetkojaplatilonosobne,zamestnanci

boli vyplácaní v hotovosti. Svedok ďalej uviedol, že nevedel o výberoch Zoltána z účtu spoločnosti, v
roku 2017 zistil, že Zoltán vyberá peniaze z účtu, a vtedy to zakázal. V roku 2017, možno aj 2018 vzal
účtovníctvo od vtedajšej účtovníčky k druhej účtovníčke a nechal spraviť audit. Prístup ku všetkému dal
žalovanému po smrti jeho otca, aby vedel všetko o firme, nakoľko mal po ňom prebrať prácu vo firme.Aj prístup na internet mal iba on. Svedok vedel o pohyboch na účte, iba keď bol v banke alebo keď išiel
k účtovníčke. V období 2016 a 2017 mal ešte zriadené dispozičné právo k účtom okrem Zoltána len
svedok, k internet bankingu však žalovaný nemal, H. a F. C., určite nemali prístup k účtom ani k internet

bankingu.Vrokoch2016,2017aždoroku2018kýmneprebehloprávoplatnédedičskékonanie,používal
telefónne číslo XXXX XX XX XX, jeho brat mal číslo XXXX XX XX XX, ktoré dodnes používa svedkov
synovec Zoltán. Podľa jeho názoru, na začiatku si nastavil v banke notifikácie na svoje telefónne číslo,
aby mu chodili notifikácie, avšak zdalo sa mu zvláštne, že mu nechodia notifikácie, chceli banku dať aj
na súd. Niekoľkokrát banku žiadal, aby upravili telefónne číslo internet bankingu, ktoré bolo potrebné

na potvrdzovanie platieb a riadnu funkciu internet bankingu, nakoľko tam stále figurovalo bratovo číslo,
ale banka napriek opakovaným žiadostiam tejto požiadavke nevyhovela. Bolo mu čudné aj to, že počas
tohto obdobia banka s ním takto komunikuje a upiera mu právo k prístupu k jeho účtu, preto aj vyhľadal
advokáta, poradil mu, aby sa s bankou dohodli. Išli do banky, oni sa mu ospravedlnili, ale ani následne
mu prístup nezriadili. Prístup mu zriadili až na tretí pokus, kedy presne to bolo, si už nepamätá. Bola to
banka VÚB, a.s. Keď zmenil účtovníka, získal prístup k účtu a odobral dispozičné právo synovcovi B.,

vtedy sa dozvedel, že boli uskutočnené vklady a výbery, Boli dohodnutí na 9.00 hod., že pôjdu do banky
zriadiť zmenu dispozičného práva k internet bankingu, dovtedy mal svedok prístup k účtu len fyzicky v
banke,vtenistýdeňo8.00hod.ránotambolžalovanýsámavybralvtedy11.000,-€,svedoknevedel,na
aký účel, až potom, z výpisov účtov dozvedel o pohyboch, ktoré boli vykonané. O uvedenom výbere sa
nedozvedel ešte v ten deň, vtedy tomu ešte nerozumel, až potom ako to preštudoval, bolo to po nejakom

čase. Nevedel, ako to funguje. Nevedel uviesť, či to bol týždeň, mesiac. Svedok nevedel vysvetliť
realizáciu hotovostných vkladov priamo žalovaným na jednotlivé účty spoločnosti žalobcu v sume vo
výške 116.157,52 €, uviedol, že na to sa treba spýtať synovca B.. Rovnako uviedol, že on (svedok) hradil
hotovostné výdavky spoločnosti, a predtým, ako boli tieto hotovostné prostriedky hradené, vždy z banky
vyberal peniaze. Všetky príjmy im išli do banky, nakoľko platby im boli uhrádzané na účet, a preto pri

platbách vyberal vždy peniaze z banky. Menšie platby mal vždy v hotovosti pri sebe. Išlo o 1.000,- až
2.000,- €, tieto platby v prípade potreby uhrádzal v hotovosti a všetky ostatné uhrádzal bezhotovostnou
platbou. Do SLSP a VÚB chodieval málokrát, nepravidelne. Párkrát za mesiac, vždy, ak bolo treba
peniaze v hotovosti. Svedok ďalej uviedol, že ako konateľ nebol odmeňovaný, dokonca nejaký čas som
nebol ani zamestnancom, avšak v tom období mal aj iné príjmy, nakoľko má okrem tejto firmy ešte jednu

firmu. Napokon uviedol, že zamestnancov v hotovosti vyplácal vždy on, aj kým ešte žil jeho brat.

9.Žalovanýpočasvýsluchunapojednávaní uviedol,žežepočasživotaneb.F.C.st.účtovníctvožalobcu
zabezpečoval, do účtovnej kancelárie chodieval a nosil tam firemnú dokumentáciu žalobcu jeho otec,
F. C. K.. Terajší konateľ žalobcu E. C. reálne pracoval na poliach a robil robotníka v tých časoch. V

čase, keď F. C. st. žil, riadeniu spoločnosti sa venoval a chod spoločnosti žalobcu zabezpečoval otec
žalovaného s tým, že pomáhal aj on veľakrát, dotácie zabezpečovali v tom čase, robili sa v papierovej
forme, bolo veľa roboty, tak to robili s otcom oni dvaja. Po jeho smrti žalovaný zabezpečoval účtovníctvo,
chodieval k účtovníčke, nosil foremnú dokumentáciu žalobcu, fakticky, nie po právnej stránke riadil chod
spoločnosti, zabezpečoval všetky záležitosti spoločnosti žalobcu, takisto dotácie, na čo dostal povolenie

od strýka, chodieval do banky, strýko riadil robotníkov na poliach, ale takisto žalovaný pracoval aj na
poliach, kým to neprebral E. C.. Takto boli dohodnutí s konateľom žalobcu, že si „deľbu práce“ budú riešiť
takýmto spôsobom napriek tomu, že žalovaný v spoločnosti nebol spoločníkom ani konateľom, a ani
zamestnancom, lebo žalobcovi sa nechcelo riešiť ani predtým, on sa nevenoval papierom, nechal to na
otca žalovaného, trval na tom, že on bude riešiť tieto veci a žalovaný riešil papierovačky a dotácie a veci

okolo toho, jemu sa nechcelo ani do banky chodiť, preto poveril žalovaného. Každý mesiac, čo žalovaný
vyberal peniaze z účtu z banky s.r.o., to odovzdával v hotovosti strýkovi a on vyplácal mesačné výdavky,
čo sa týka mzdy a ostatné hotovostné veci, napr. náhradné diely... a taktiež po smrti otca SHR nemal
žiaden príjem, ale boli tam výdavky, z SHR sa splácal úver a na pokrytie týchto výdavkov vybral žalovaný
v hotovosti peniaze a vkladal na bankový účet SHR, Balla & Balla s.r.o. mal v tom čase minimálne

výdavky. Prevažná väčšina poľnohospodárskych strojov, ktoré vykonávali aj činnosť v Balla & Balla,
s.r.o., bola vlastníctvom F. C. SHR, a tieto stroje, ako aj sušička a hala boli zakúpené prostredníctvom
úveru a dotácií, ktoré splácal ďalej F. C. SHR napriek tomu, že ich užíval len Balla & Balla, s.r.o. Tesne
pred smrťou otca bola prevedená všetka pôda dovtedy vlastnená F. C. SHR na Balla & Balla, s.r.o. z
dôvodu, aby bolo možné naďalej čerpať na túto pôdu dotácie. Nevie o tom, že by účtovníctvo pre žalobcu

zabezpečoval E. C. počas života F. C. st., že by tam on nosil papiere, nosil ich otec, možno sa stalo, ale
málokrát. Po jeho smrti to nosil žalovaný, čo sa týka ich výdavkov, a čo sa týka výdavkov, ktoré hradil E.
C., za stroje, náhradné diely a pod., tieto nosil on. Počas života F. C. st. žalovaný chodieval do účtovnej
kancelárie nosievať dokumentáciu spoločnosti stále, keď ho otec poveril, tak išiel, jeho otec mal vtedyviac vecí, riešil veľa vecí, dotácie, od r. 2015 do smrti otca mu žalovaný s tým dosť pomáhal, každý
týždeň minimálne raz. Čo sa týka prepojenia SHR a žalobcu nad rámec už vypovedaných skutočností
uviedol, že keď zomrel otec, tak všetky výdavky zostali na F. C. SHR, úvery, leasingy a 90 % majetku,

čo sa týka strojov, sklady, sušička, ale aj výdavky tam zostali, ale už nemal žiadne príjem odvtedy, takže
Balla & Balla, s.r.o. užíval len výhody, mal minimálne výdavky v tých časoch. Preto boli dohodnutí tak, že
žalovaný bude vyberať z Balla & Balla, s.r.o. peniaze, lebo všetky peniaze prišli na Balla & Balla a bude
sa vkladať na SHR, aby sa tam splácalo riadne a včas všetky úvery a leasing, keďže všetky stroje užíval
len Balla & Balla, a nie SHR. E. C. mu dal poverenie, lebo on nechcel chodiť do banky, tuším hneď prvý

mesiac, keď bolo treba riešiť tieto bankové výbery a vklady, lebo povedal, že on nebude riešiť banky
aj robotníkov, preto má chodiť žalovaný. On mu dával oprávnenie na výber aj na vklad, preto mohol
vyberať aj vkladať peniaze. Stále boli dohodnutí, že koľko má vybrať a koľko sa vypláca. Nie stále bolo
treba tá istá suma, nejaký mesiac mali vyšší výber pre SHR,... Keď potreboval peniaze, napr. keď sa
niečo pokazilo, povedal, že má vybrať napr. 5000,- €, ale väčšinou sa vyberalo na začiatku mesiaca,
keď sa vyplácali mzdy a aby odišli peniaze na úver SHR. Žalovaný povedal na začiatku mesiaca, že v

ten daný mesiac sú splátky v jednej sume, a boli dohodnutí, že túto sumu môže vybrať. Nie vždy E. C.
oznámil vopred výber z účtu, niekedy sa stalo, že vyberal peniaze, a keďže jemu chodili SMS správy
z banky, zavolal mu, za akým účelom peniaze vybral. Čo odovzdával strýkovi na mzdy robotníkov a
náhradné diely, tam bývali menšie sumy, 50,- €, 100,- eurovky, okolo 5.000,- €, ale to, čo splácal pre
SHR, to boli väčšinou väčšie sumy, 10.000-20.000,- € mesačne. Vzťahy medzi žalovaným a konateľom

sa naštrbili vtedy, keď brat žalovaného išiel s manželkou domov a videli, že sa svieti v sklade, zastavili sa
tam a videli, že strýko nakladá kukuricu do kamiónov s poľskými EČV, zdalo sa im, že strýko je nervózny,
spýtali sa ho, či žalovaný o tom vie, vtedy sa vzťahy zhoršili, lebo žalovaný o týchto kamiónoch nevedel,
a vtedy povedal, aby sa rozdelili, žalobca žalovaného prosil, aby sa dohodli, on však nechcel žiť ako
jeho otec, ale chcel mať kľud. Na začiatku chceli spolupracovať, ale aj žalobcu tlačila rodina, aby on

mal to, čo on má mať, tak to riešili cez právnikov. Peňažné prostriedky z účtu žalobcu vyberal žalovaný
približne mesiac po smrti otca, otec zomrel XX.X.XXXX. Vyberal ich vtedy, keď bolo treba, ale niekedy
to bolo viackrát za týždeň, niekedy raz za týždeň, niekedy aj raz za mesiac, podľa potreby. Vždy boli
dohodnutí, žalobcovi chodili SMS správy o výbere. Keď vybral tie peniaze v banke, odovzdával strýkovi,
čo bolo treba na mzdy aj na iné hotovostné výdavky, a keď bolo treba na výdavky SHR, tak vložil na účet

SHR. Keď odovzdával žalovaný hotovosť p. C., nebol nikto prítomný, max. manželka strýka, ale stalo sa,
že odovzdával v účtovnej kancelárii, on sa už nepamätá, kto bol prítomný, ale stalo sa, že raz-dvakrát
bol jeho brat, jeho kamarát poľovník a účtovníčka raz-dvakrát, ale väčšinou to bolo len medzi nimi. Keď
bola výplata, tak videli aj robotníci, ale väčšinou tam bol len strýko. Bola dohoda, ústna dohoda bola
so strýkom, a keby vedel, že to takto bude, tak by spravil aj písomnú dohodu, aj príjmový a výdavkový

doklad by spravil, ale keby vie, že to takto dopadne, tak aj písomne by mu to dal podpísať. Všetky
problémy začali po tom, ako žalovaný povedal, aby rozdelili firmu. Bolo to asi v lete 2017, asi cez žatvu
to bolo, v júli alebo auguste. Bolo treba každý mesiac vkladať prostriedky do SHR tak, aby boli platené
úvery, nepamätá sa, aký deň to bol, ale bolo to treba robiť každý mesiac, bolo to individuálne, ale pred
splatnosťou úverov určite to bolo treba vkladať, niekedy týždeň predtým, niekedy deň predtým podľa

toho, ako stihol ísť do banky, aj on pracoval. Keď bolo potrebné vykonať tento vklad do SHR, vtedy aj
fyzicky odniesol peniaze z banky, bolo aj tak, že vložili hneď do tej istej banky, ale bolo aj tak, že aj bolo
treba vložiť do inej banky. Spoločnosť Balla & Balla mala účty vedené v bankách VÚB a SLSP. SHR
mala účty vedené taktiež v týchto dvoch bankách, a ešte v OTP a Tatra banke. Keď bolo uhradiť splátky
úveru, tak vybral z účtu s.r.o., podľa toho, na ktorom účte boli peniaze, a vložil ich na účet SHR, z ktorého

bolo potrebné vykonať splátky. Žalovaný nevedel uviesť, či boli tieto pohyby na účte zaúčtované nejakou
účtovnou kanceláriou, akým spôsobom to účtovníčka zaúčtovala, on vôbec nerozumie účtovníctvu, k
tomuto sa nevedel vyjadriť. Keby tomu rozumel, tak by to určite robil inak v tých časoch. Neviedol si
nejakú evidenciu toho, kedy vybral, a na čo, nemyslel si, že treba viesť takúto dokumentáciu, ale všetko
je to viditeľné, kedy to vybral a kedy vložil, a všetko bolo dohodnuté so strýkom. Ak by si neverili, tak

si myslí, že by si viedli evidenciu, aj on, aj strýko. Keď sa pohádali, keď bola tá vec s jeho bratom, tak
deň na to sa stretli so strýkom a dohodli sa, že už do banky žalovaný nebude chodiť, teda žalovaný mu
povedal, že do banky už nebude chodiť a nech to on rieši ďalej, a žalovaný bude riešiť SHR. Myslí si,
že potom tam chodila strýkova manželka. Oprávnenie v banke mu bolo zrušené, asi v auguste, a asi
spoločne to boli zrušiť, Potom, podľa jeho názoru, už SHR nemalo už také veľké výdavky, ale potom to

hradil on, ako B. C. K., lebo od r. 2016 mal vlastnú SHR, lebo končil nájom pôdy F. C. SHR od Trnavskej
arcidiecézy, vtedy žalovaný založil B. C. SHR, takže potom pôdy boli prepísané na Zoltán Balla SHR,
tak všetko hradil zo Zoltán Balla SHR. Podľa jeho názoru ostal kombajn a traktor, a ostatné skončili v
r. 2016. Väčšina výdavkov skončila do roku 2017, v priebehu roka 2016. Vie preukázať, že za účelomplatenia výdavkov SHR bral aj úvery na vlastnú SHR. Kým sa nepohádali, tak sa ani raz nestalo, aby
ho vyzval žalobca, aby mu preukázal, na čo boli používané výbery a potom komunikovali s právnikmi,
mal aj inú právničku, do tých čias, do toho r. 2017 august sa nestalo ani raz, až potom, keď sa pohádali

a boli výzvy od advokáta žalobcu. Na takúto výzvu reagoval tak, že podľa neho, bolo vysvetlené, že
sa to odložilo na SHR a že to išlo na výdavky SHR. Ale nepamätá sa, ako to bolo v tých časoch, lebo
vtedy sa riešilo aj dedičské konanie do r. 2018. Podľa jeho vedomostí, peňažné prostriedky použité pre
SHR, tieto vklady boli zaúčtované v SHR ako vklady žalobcu ako fyzickej osoby, tieto peniaze vnímal
ako spoločné, dovtedy bolo všetko spoločné, a preto vnímal, že aj tieto prostriedky sú spoločné. Keďže

chodil do banky len on, nemohli byť vkladané ako spoločné.

10. Svedok F. C. počas výsluchu na pojednávaní uviedol, že že E. C. vo firme Balla & Balla, s.r.o., pred
smrťou otca svedka reálne robil traktoristu, vedomostne ani osobnostne nemal na riadenie spoločnosti,
podľa jeho vedomostí nevykonáva funkciu konateľa zodpovedne, ako konateľ k spoločnosti chráni seba
a nie firmu. Svedkov brat začal po skončení školy pracovať spolu s otcom vo firme, dovtedy tam svedok

s bratom pracovali ako pomocná sila. Otec začal jeho brata zaúčať, ale nie k obrábaniu pôdy, ale k tomu,
čo vyžaduje firma, ako treba objednávať, ako viesť spoločnosť. Jeho brat sa začal v tomto angažovať.
Pred smrťou otca bol E. C. dlhodobo na PN, jeho brat robil aj prácu miesto neho. Vtedy získala firma
obrovské množstvo pozemkov, a robili od rána do večera. V tej dobe vo firme robili oni dvaja - jeho
brat (žalovaný) s otcom, a to aj fyzickú prácu na poli, ako aj vedenie spoločnosti. Po smrti svedkovho

otca trvalo dlho dedičské konanie, chodili po partneroch, ktorí im dlhovali, a aj oni dlhovali, chodili
sa predstaviť: svedok, jeho brat - žalovaný a žalobca - E. C.. Vtedy už bolo zrejmé, že strýko sa do
toho neangažoval veľmi, nevedel sa k tomu vyjadriť. Väčšinou to riešili svedok s bratom, inak by firma
už neexistovala, ak by neuhladili pohľadávky. Takže fakticky jeho brat sa zapodieval finančnými tokmi
prostredníctvom združenia. Strýko posielal do banky jeho brata vždy, on nechodil do banky nikdy, svedok

upozorňoval brata, aby si dal na to pozor, že všade bude figurovať jeho podpis, avšak brat si myslel, že
keď finančné prostriedky používa na úhradu faktúr, nie je žiadne nebezpečenstvo, ale asi to tak nebolo.
Banka by bez oprávnenia jeho brata, teda, keby nemal udelený súhlas, nemohla vydať bratovi peniaze.
Uviedol, že jeho strýko vedomosti na vedenie firmy nemal, ale mal dostatok finančných prostriedkov
na to, aby si vedel zaplatiť ľudí. Podľa svedka má poradcov, ktorí sa do toho viac rozumejú, ako on a

možno aj ako on s bratom. Svedok uviedol, že párkrát počul, pri práci na družstve, ako sa rozprávali
o tom, že treba uhradiť niečo, že tak, že treba vybrať peniaze z banky a zaplatiť účty. Potom počul,
že treba zaplatiť robotníkov. Potom sa s bratom doma aj rozprávali, že mu strýko hovoril, aby vybral
peniaze a zaniesol mu ich domov. Ďalej uviedol, že 90 % strojov na obrábanie pôdy bolo majetkom F.
C., SHR. Sklad aj skoro všetky stroje boli majetkom F. C., SHR, technické preukazy boli vystavené tak

isto na svedkovho otca, rovnako ako zmluvy na plyn, elektriku, autá. Kedy sa to potom prepisovalo,
nevedel uviesť. Staršie stroje boli splatené, ale ostatné bolo treba splácať s tým, že tieto stroje sa cenovo
pohybujú rádovo s státisícoch €. Bolo potrebné platiť aj sklad obilia, je tam aj čistička aj sušička, má to
veľkú spotrebu energie. Všetky záväzky a lízingy boli hradené z účtu združenia. Podľa jeho názoru sa
firma žalobcu nepodieľala na záväzkoch firmy F. C. SHR, týkajúcich sa strojov, ktoré vykonávali práce

pre firmu žalobcu, nevie, ako to bolo účtovne riešené, podľa jeho názoru nijako a tie stroje využívali
zadarmo. Konateľ žalobcu rozlišoval medzi účtami žalobu a združenia. Svedok nevedel uviesť, akým
spôsobom sa vkladali na účet žalobu, akým na účet združenia, nemá o tom vedomosť, kto priniesol a
kto odniesol, vie, že faktúry boli vytvorené raz na s.r.o., inokedy na združenie. Nebolo to fakturované
reálne na toho, kto vykonal prácu, ale na toho, ako to potrebovali. Svedok nebol prítomný na výberoch

peňazí z účtov v banke, ani pri používaní peňažných prostriedkov B. C., rovnako ani vtedy, keď B. C.
odovzdával peniaze E. C., bola tam prítomná pravdepodobne jeho manželka.

11. Svedkyňa A. L. C. počas výsluchu na pojednávaní uviedla, že od roku 1996 začala účtovať pre
pána F. C., bol ako samostatne hospodáriaci roľník, v roku 2000 zobral brata do združenia. Jej firma

vykonávalajednoduchéúčtovníctvoaprepánaC.robiliúčtovníctvo,výkazyprebanky,daňovépriznania,
mzdy. V roku 2012 sa založila s.r.o. kde boli konatelia aj vlastníci bratia. F. C. starší, v tejto spoločnosti do
roku 2014 nemohol samostatne zastupovať s.r.o., musel byť pri tom aj jeho brat. V roku 2014 to zrušili a
mohol aj sám Dionýz zastupovať s.r.o,. a to kvôli dotáciám a iným projektom, ktoré vybavoval on. Počas
života neb. F. C., st. len F. C., st. zabezpečoval účtovníctvo žalobcu prostredníctvom jej spoločnosti

a chodil k nej do kancelárie a nosil dokumentáciu. F. C. od roku 2015 začal zaúčať svojho syna B.,
a postupne pripravoval združenie na jeho rozdelenie. Mali všetko v dvoch kusoch, kombajny, traktory,
vlečky, skladové priestory, všetko pripravené na rozdelenie, nakoľko F. C. sa chystal do dôchodku. Už
vtedy sa začali hádky medzi týmito stranami. F. C., st. chodil k nej aj v súvislosti s vybavením dotácii,ktoré museli dokladovať úvermi, a súčasťou ktorých boli aj prísne kontroly, ktoré zaberali veľa času aj jej,
a na ktoré Dionýz starší už nemal trpezlivosť. Všetko muselo byť v 100% poriadku, nakoľko ak by prišlo
k nejakej chybe, museli by vrátiť plnú výšku dotácie. Žalobca nechcel mať s týmto administratívnymi

prácami nič dočinenia, odmietol sa im venovať, on sa venoval fyzickej práci, aj pri tej bol častokrát
dlhodobo práceneschopný, napríklad aj tri mesiace počas žatvy kukurice a Dionýz starší musel deň - noc
zvážať kukuricu. V čase, keď začal zaúčať syna B., prevzal všetky štatistiky, od roku 2015 spracovával
veľkú časť administratívnej evidencie samostatne, zaučil sa veľmi rýchlo. Do SPF bolo treba odovzdávať
výkazy o výmere pôdy ktoré bolo potrebné spracovať a ručne zamerať, a toto všetko už vykonával

on sám. Po smrti F. C., st. vedenie účtovníctva zostalo u nich. Po jeho smrti sa F. D., B. a E. C. sa
dostavili k nej do kancelárie a dohodli sa na postupe. Spoločne išli do kancelárie v D., kde prebrali
celú dokumentáciu, čo trvalo dosť dlho. Vlastne ani nevedeli, čo má rozpracované, on si robil všetko
sám, iba vtedy sa na nich obrátil, ak si nevedel rady, nakoľko dedičské konanie trvalo dlho, končilo
až v roku 2018, dohodli sa, že sa bude pokračovať v takom istom režime, že E. C. bude zastrešovať
fyzické práce na poli a Zoltán administratívu. Zoltán jej nosil potrebné doklady, mal prehľad, čo sa v

spoločnosti deje. Dotácie bolo nutné preniesť do s.r.o., nakoľko o ne bolo potrebné požiadať do 15.5.
a vzhľadom na smrť F. toto nemohlo vykonať združenie. Platby sa veľmi nerozdeľovali, boli uhrádzané
platby združenia aj platby s.r.o. z účtov, na ktorých boli práve peniaze. Zoltán Balla v s.r.o., už počas
života neb. Dionýza a potom po jeho smrti zohrával faktickú reálnu úlohu, otec ho učil, tie veci, čo on robil
v s.r.o., bola to dlhá doba, bol tam veľký majetok, veľké dotácie, veľké úvery. Po smrti Dionýza staršieho

sa dohodli, že sa budú stretávať v kancelárii a dovedú združenie do dedičstva. Dosťkrát sa svedok a
žalovaný stretli u nej a na poliach. Neskôr aj Zoltán si sadol do strojov, ak bolo treba, tak aj on vedel
pracovať na poli. Nakoľko B. dostal prístup k účtom, od roku 2016 do dňa dedičstva mal iba on prístup
k účtu, ostatní dedičia nie. Stále sa robila nejaká evidencia výdavkov, keďže sa u nej stretávali a mala
neuhradené faktúry. Ona neprepočítavala, koľko to bolo. Nie celú sumu odovzdával B. E., lebo sa z toho

uhrádzali aj iné platby, mzdy a náklady. Bolo to asi dvakrát, trikrát. Svedkyňa mala o tom vedomosť, že
tieto peniaze sú vybraté z s.r.o., lebo do účtu združenia sa už nedostávali peniaze. Tieto peniaze boli
zaúčtované do s.r.o. Všetky výbery boli zaúčtované do účtovníctva s.r.o., ak sa vyberalo s kartou alebo
fyzicky na pobočke, stále im pripomínala, aby doniesli aj doklad o výbere. Ak boli tie peniaze rozdelené
u nej v kancelárii medzi B. a E. na rôzne výdavky, tak si myslí, že mu dal pokyn, musel o tom vedieť.

Pravdepodobne si zavolali, keď bolo potrebné vybrať peniaze na nejaké platby. Hotovostné výdavky -
výplaty, faktúry, ktoré sa platili v hotovosti, tak to riadil Zoli jednoznačne. Žalobca v tom danom období
mal asi zamestnancov, musela by sa na to pozrieť, ale podľa jej vedomosti mal mať, možno nie hneď.
Pravdepodobne potom aj pracovníkov zo združenia prebrala s.r.o. Svedkyňa nevedela uviesť, ktorá
osoba vyplácala zamestnancov spoločnosti. Čo bolo v hotovosti, platil Zoltán, a teda asi pravdepodobne

ajmzdy.KeďE.C.odchádzalodnejss.r.o.,odniesolvšetkydoklady,čomalauseba,dospeliknázoru,že
spolu nevedia pracovať, pán E. C. ju urážal a podával na ňu trestné oznámenia, keď priniesol podklady
k účtovníctvu. V mesiaci október 2017 mu oznámila, že účtovníctvo pre neho ďalej nebude vykonávať,
spísali protokol a odovzdala mu všetku dokumentáciu. Čo sa týka archívu, ona nemám archív, preto si
účtovnú dokumentáciu od roku 2012 archivoval v kancelárii v Martovciach. Svedkyňa nemá vedomosť

o tom, že by uskutočňoval hotovostné výbery z účtov s.r.o. aj E. C., nepamätá sa a isto nie sú podložené
všetky výbery z banky. Na výpise to nie je uvedené. Rovnako nemá vedomosť, že na aké účely boli
výbery uskutočnené B. C. následne použité, ako už uviedla, nie pri všetkých výberoch sa u nej stretli.
Vlastne, ak združenie nemalo záväzok, tak tie peniaze išli tam. Majú aj správu od audítora, že sa vložilo
nejakých 160.000,- € do združenia, takže tie peniaze sa tam museli použiť, keďže tieto náklady boli

uhradené. Podľa názoru svedkyne sa pred ňou dohodli, že E. C. dal pokyn B., aby takýmto spôsobom,
akým aj v skutočnosti naložil s finančnými prostriedkami, aby takto s nimi mal aj naložiť, teda, aby ich
vložil do združenia. Dohodli sa, že všetky záväzky sa musia platiť, aby nebolo treba vracať peniaze z
dotácií. Po ukončení dedičského konania zostatok na účte združenia bol rozdelený v podiele 1/2 a 1/2,
resp. možno bolo všetko vyplatené aj E. C.. Stretnutia, ktoré mali byť pred svedkyňou, mali prebehnúť v

máji 2016 alebo začiatkom júna u nej v kancelárii, prítomný bol aj F. C. mladší. Dohoda na papier, nejaký
dokument sa nespísal, ani ich to nenapadlo, lebo sa k sebe chovali priateľsky, E. C. ich uisťoval, že ako
jemu pomohol brat, tak on pomôže im. Svedkyňa uviedla, že ona z účtovného hľadiska nepotrebovala,
aby takáto dohoda bola zadokumentovaná, nevie, ako by mali zaúčtovať takúto dohodu. Nevedeli im
pomôcť ani na daňovom úrade, nemali ešte takéto prípady. Jej to nenapadlo, nevedeli ako dotiahnuť

takéto prípady. Rovnako nevedela uviesť, na základe akej pozície, mal Zoltán disponovať v s.r.o., lebo
ona je len účtovníčka. Nepamätá sa, či sa účtovali do účtovníctva s.r.o. nejaké doklady, na ktorých bol
podpis Zoltána, ako zástupcu spoločnosti. Zo začiatku v mene spoločnosti dodával doklady spoločnosti,
aby boli založené do účtovníctva, nosil Zoltán, a potom dostala od E. C. pokyn v roku 2017, že čo nebudením podpísané, aby to nezaúčtovala. Bolo to vtedy, keď sa zastavili majitelia pozemkov z Maďarska
pre nájomné za celý rok, vtedy E. C. nebol doma, Zoltán to uhradil. A presne na tieto doklady povedal
E. C., že to nemôže zaúčtovať, boli to príjmový a výdavkový doklad k vyplatenému k nájomnému k

poľnohospodárskym pozemkom, predpokladá, že začiatkom roka 2017, možno apríli, máji. Po tomto
pokyne od E. C. už neboli predkladané ďalšie doklady ktoré nezaúčtovala, potom nosil doklady už len E.
C., potom v septembri ukončila účtovníctvo. Tie stretnutia, na ktorých mali byť rozdeľované peniaze, boli
asi 2-krát, 3-krát, ona tie peniaze neprepočítavala, peniaze u seba nemala. Bolo to zrejme v roku 2016.
Nebola hneď pri nich, sedela za svojim stolom, oni sedeli ďalej. Nevidela, aké to boli bankovky a aké.

Tieto odovzdania peňazí neboli nejako účtovne zdokladované, hneď pri tom stretnutí, ako si odovzdávali
peniaze, jej ani jeden z nich neodovzdal potvrdenie o výbere z účtu, a či jej ho, prípadne iný doklad
odovzdali následne, si nepamätá. V tom momente sa v jej kancelárii žiaden doklad o rozdelení peňazí.
Uviedla, že nebola fyzicky prítomná pri vyplácaní miezd, ako ani pri vyplácaní nájomného za nájom
poľnohospodárskej pôdy. V prípade, ak spoločnosť uhrádzala svoje záväzky v hotovosti, vedela z toho
dokladu zistiť, kto to vyplatil, museli bol tam príjmový a výdavkový doklad. Nakoľko nevedela s pánom

E. C. spolupracovať, ona žiadala o ukončenie poskytovania účtovníckych služieb so spoločnosťou
BALLA & BALLA. E. C. neprejavoval nijakú nespokojnosť s poskytovaním účtovných služieb, viackrát
prišiel bez ohlásenia s tým, že žiadal niečo vyplniť, a s tým mali problémy, ale inak nemal problém
s vedením účtovníctva. Nová účtovníčka spoločnosti stále požadovala doplnenie nejakých dokladov.
Jedného dňa v piatok prišiel do firmy svedkyne pán C. s audítorkou a asi advokátom. Svedkyňa tam už

nebola, chceli od nej, aby hneď prišla naspäť a žiadali okamžite vydať účtovnú evidenciu. Prišla naspäť,
vydala im všetku účtovnú evidenciu, ktorá sa u nich nachádzala. O vydaní účtovnej evidencie spísali
protokol, ktorý E. C. aj podpísal, kedy bol vyhotovený si však nepamätá. Po ukončení poskytovania
služieb svedkyňa poskytovala služby aj v iných spoločnostiach v ktorých vystupoval B. C., čakala ju
operácia, ukončila spoluprácu aj so B. C., avšak neskôr, keďže sa ťahalo dedičské konanie a notárka

nechcela spolupracovať s novou účtovníčkou, zavolali ju naspäť pre potreby dedičského konania, a
následne zostala vykonávať účtovníctvo pre pána B. C. až doteraz.

12. Vo veci po oboznámení sa s obsahom listín tvoriacich súdny spis a to najmä: poštová doručenka
č.l.12, potvrdenie o vkladoch a výberoch v VÚB banke č.l.13-34, potvrdenie K. o vkladoch a výberoch

č.l.35-36, výpis z obchod. registra č.l.51, zmluva o Združení č.l.63, výpis z evidencie SHR č.l.66,
Uznesenie 4D/184/2016 č.l.67, správa nezávislého audítora o uistení č.l.69, potvrdenie K. o zrušení
bežného účtu č.l.71, zoznam zápisov F. C. č.l.251,252, potvrdenie K. č.l.319, potvrdenie VÚB banky
č.l.460,463 rub., dispozičné oprávnenia č.l.460-463, detail správy VÚB č.l.465,471, výpis z účtu VÚB
č.l.472-510, prílohová obálka č.l.469, Uznesenie OSKN 5CD/116/2020-276 č.l.517, osvedčenie o

dedičstve 4D/184/2016 č.l.519, peňažné denníky č.l.523-560. a iné a ustálil nasledovný skutkový a
právny stav veci:

13. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania žalobca ako obchodná spoločnosť BALLA & BALLA,
s.r.o. bol založená v roku 2012 dvomi zakladateľmi -spoločníkmi, ktorí už predtým ako fyzické osoby

vykonávali spoločne poľnohospodársku výrobu a za týmto účelom spoločne, s rovnakými obchodnými
podielmi, t. j. E. C., bytom D. XXX a F. C., bytom D. XXX, ktorí boli zároveň konateľmi spoločnosti s
oprávnením konať v mene spoločnosti samostatne. Dňa 10.05.2016 spoločník a konateľ spoločnosti F.
C. zomrel. Na základe neformálnej dohody medzi spoločníkom a konateľom E. C. a okruhom dedičov,
ktorí prichádzali do úvahy po neb. spoločníkovi F. C., t.j. manželkou G. H. C., D. F. C. a žalovaným

A. B. C., došlo k zriadeniu dispozičného oprávnenia v prospech žalovaného k nasledovným bankovým
účtom spoločnosti: - bankový účet typu I. C. J. H. I. C. I., H., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské
nivy 1, 829 90 Bratislava č. K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX; - bankový účet typu vedený bankou
K. K., H., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava č. K. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX. Dispozičné oprávnenie umožňovalo žalovanému nahliadať do informácií týkajúcich sa

bankových účtov, vkladať a vyberať z nich hotovosť a zadávať príkazy na úhradu z týchto bankových
účtov. Dispozičné oprávnenie žalovaného k uvedeným bankovým účtom žalobcu trvalo v období rokov
2016 a 2017. Žalovaný po dobu rokov 2016 a 2017 bol oprávnený uskutočňovať dispozičné úkony vo
vzťahu k vyššie uvedeným bankovým účtom spoločnosti. V priebehu trvania dispozičného oprávnenia
uskutočnil žalovaný vklady a výbery hotovosti z bankových účtov spoločnosti žalobcu v celkovej výške

132.162,48 €. Žalovaný v danom čase nebol štatutárnym orgánom žalobcu a nedisponoval písomným
alebo iným kontraktuálnym poverením na vykonávanie úloh v spoločnosti spojených s disponovaním s
financiami spoločnosti, prípadne upravujúcim spôsob nakladania s finančnými prostriedkami spoločnosti
žalobcu nadobudnutými na základe dispozičného oprávnenia z bankových účtov spoločnosti.14. Výsluchom svedkov mal súd za preukázané, že medzi konateľom žalobcu a žalovaným existovala
ústna dohoda o to, že žalovaný bude po smrti jedného z konateľov spoločnosti- F. C. staršieho, ktorý

bol otcom žalovaného a bratom ďalšieho konateľa žalobcu E. C., v spolupráci na riadení spoločnosti,
predovšetkým na práci s administratívou, financiami a podľa svedkov sa ústne dohodli, že žalovaný
bude pracovať s bankovými účtami spoločnosti žalobcu, zadávať príkazy na úhradu, vkladať finančnú
hotovosť, vyberať finančnú hotovosť, ktorú časť odovzdá konateľovi spoločnosti na úhradu miezd a
hotových výdavkov a časť použije na úhradu ďalších nákladov, napr. vkladanie na účet Združenia SHR

Dionýza Ballu (ďalej „Združenie“), vo vlastníctve ktorého bola väčšina poľnohospodárskych strojov, ktoré
pri svojej činnosti využíval žalobca a ktoré boli týmto Združením nakúpené prostredníctvom úverov,
splácaných z bankového účtu Združenia ako aj iných takýchto výdavkov. Súd pokladal túto skutočnosť
za preukázanú aj na základe predložených výpisov z účtov Združenia, ktoré súdu predložil žalovaný.
Hoci žalobca túto skutočnosť rozporoval, nakoľko nepreukázal, že by tieto stroje boli vo vlastníctve
žalobcu, prípadne výdavky hradené žalobcom, žiadnymi listinnými dôkazmi ani návrhom na vypočutie

ďalších svedkov a ani na opakované výzvy súdu nepredložil účtovníctvo spoločnosti za inkriminované
obdobie, súd vyhodnotil jeho obranu ako neúčinnú. svedkyňa L. C., niekdajšia účtovníčka žalobcu,
pri svojom výsluchu uviedla, že sama bola svedkom toho, ako v jej kancelárii odovzdával žalovaný
konateľovi žalobcu E. C. finančnú hotovosť na úhrady hotovostných platieb, miezd, nákladov, čo sa stalo
opakovane, 2-3krát. Potvrdenie o odovzdaní týchto finančných prostriedkov si nevydali a táto skutočnosť

nebola nijako zaúčtovaná do účtovníctva žalobcu. Svedkyňa mala vedomosť o tom, že tieto peniaze
pochádzali z účtu žalobcu, nakoľko na účet Združenia SHR sa už peniaze nedostávali a tieto peniaze boli
aj zaúčtované do účtovníctva žalobcu. Nakoľko žalobca ani po opakovaných výzvach súdu, nepredložil
účtovníctvo, súd mal tieto skutočnosti za preukázané výsluchom svedkyne. Podľa výpovede svedkyne,
hotovostné výdavky jednoznačne riadil žalovaný. V účtovníctve Združenia SHR existuje správa audítora

preukazuje vloženie cca 160.000,- € do Združenia SHR. Podľa výpovede svedkyne, konateľ žalobcu
E. C. dal žalovanému pokyny akým spôsobom má nakladať s finančnými prostriedkami žalobcu, teda,
že ich má vložiť do Združenia SHR a pred ňou dohodli, že všetky záväzky musia platiť, aby nemuseli
vracať peniaze z dotácií. Svedkyňa uviedla, že žalovaný uhradil v mene žalobcu napr. začiatkom roku
2017 nájomné za poľnohospodárske pozemky za celý rok majiteľov z Maďarska, kde následne konateľ

spoločnosti žalobcu dal pokyn, aby tento výdavok nebol zaúčtovaný do účtovníctva žalobcu.

15. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania bezdôvodného obohatenia sa súd zaoberal
začiatkom plynutia subjektívnej premlčacej lehoty. Podľa potvrdenia Slovenskej sporiteľne, a.s., zo
dňa 26.01.2022 boli notifikácie o pohyboch na účte č. K. v rokoch 2016-2017 zasielané na telefónne

čísla +XXXXXXXXXXXX pre Klienta Zoltána Ballu (žalovaného) a +XXXXXXXXXXXX pre klienta E.
C. (nar. XX.XX.XXXX) (konateľ žalobcu). Používanie tohto telefónneho čísla potvrdil počas výsluchu
aj sám konateľ žalobcu. Uvedené preukazuje, že konateľ žalobcu mal resp. mal mať v období rokov
2016-2017 prehľad o vykonávaných pohyboch na predmetnom účte. Vzhľadom na uvedené, je zároveň
zrejmé, že plynutie subjektívnej aj objektívnej premlčacej lehoty k časti finančných prostriedkov, ktoré

boli vybraté hotovostne z predmetného účtu, začalo plynúť dňom vykonania transakcie na bankovom
účte/ odoslaním notifikácie banky. Podľa potvrdenia VÚB, a.s. boli notifikácie o pohyboch na účte č. K.
zriadené na telefónne číslo +XXXXXXXXXXXX pre klienta E. C. (nar. XX.XX.XXXX) (konateľ žalobcu)
od 04.07.2019 do súčasnosti. Vzhľadom na uvedené, je zároveň zrejmé, že plynutie subjektívnej
aj objektívnej premlčacej lehoty k časti finančných prostriedkov, ktoré boli vybraté hotovostne z

predmetného účtu, začalo plynúť dňa 04.07.2019.

16. Zo správy nezávislého audítora o uistení spoločnosti BDR consult, spol. s.r.o., zo dňa 15.01.2018
vyplýva, že B. C. realizoval osobné vklady na bankový účet Združenia SHR v priebehu roku 2017 vo
výške 164.000,- €.

17. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe ustanovenej v
zákone v § 101 OZ. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

18. Podľa § 101 pokiaľ nie je uvedené inak premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo
mohlo vykonať po prvý raz.19. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

20. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.“

21. Podľa bodu 4.5. Obchodných podmienok VÚB a.s., s bežným alebo vkladovým účtom a s

prostriedkami na ňom môže nakladať majiteľ účtu, jeho zástupcovia a osoby uvedené v podpisovom
vzore. Podpisový vzor znamená listinu, ktorá slúži na identifikáciu Vás ako majiteľa účtu a osôb
konajúcich vo Vašom mene. Ak je súčasťou podpisového vzoru vlastnoručné grafické znázornenie
podpisu Vás a osôb oprávnených konať vo Vašom mene, podpis musí obsahovať osobnostné znaky
s prvkami individuality. Podpisový vzor vyhotovujete na našom tlačive. Určením osôb v podpisovom
vzore udeľujete týmto osobám právo nakladať s príslušným účtom a prostriedkami na ňom, v rozsahu

podľa bodu 4.5.2 bez obmedzenia alebo s obmedzením, ktoré výslovne uvediete. V podpisovom
vzore zároveň určíte, či jedna alebo viacero oprávnených osôb môže konať samostatne alebo iba
všetky alebo iba niektoré z nich spoločne a tiež na ktoré spôsoby komunikácie (Obchodné miesto,
Internet banking alebo služba Kontakt) sa podpisový vzor vzťahuje. Určením spoločného konania
„kolektívne“ určujete, že administrátorské, majiteľské alebo finančné operácie vykonáva oprávnená

osoba vždy spolu s ďalšou oprávnenou osobou. Určením spoločného konania „spoločné jednanie“
určujete že administrátorské, majiteľské alebo finančné operácie vykonávajú v podpisovom vzore
konkrétne určené oprávnené osoby a/alebo vopred určené kombinácie oprávnených osôb. Pre spôsob
komunikácie Nonstop banking nemôžete určiť spoločné konanie viacerých oprávnených osôb. Pre
spôsob komunikácie Nonstop banking môžete určiť pre oprávnenú osobu maximálny denný limit na

nakladanie s peňažnými prostriedkami na Vašom účte prostredníctvom služieb Nonstop banking. S
prostriedkami na bežnom účte možno nakladať aj prostredníctvom platobnej karty. Rozsah konania
oprávnených osôb môžete určiť ako jednu alebo kombináciu právomocí (obchodné podmienky VÚB,
a.s..“

22. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, najmä výsluch žalovaného, ktorý žalobca nerozporoval, E.
C. - konateľ žalobcu, ústne poveril žalovaného na vyberanie finančnej hotovosti z účtu spoločnosti,
ktoré v jeho mene vkladal na účet Združenia, na účely jeho riadneho fungovania, nakoľko žalovaný bol
v zmysle uznesenie JUDr. Ildikó Bory 4D/184/2016 ustanovený za správcu časti dedičstva podniku
poručiteľa SHR Dionýz Balla, IČO: 1446860 a živnostníka F. C., IČO: 14146860. Dispozičné oprávnenie

k bankovým účtom spoločnosti zriadil v prospech žalovaného samotný E. C. ako konateľ žalobcu a
teda on definoval rozsah dispozičného oprávnenia k účtom spoločnosti v prospech žalovaného. Táto
skutočnosť vyvracia argumentáciu žalobcu, že dispozičné oprávnenie pre žalovaného bolo zriadené
len z dôvodu sledovania hospodárenia spoločnosti dedičmi po poručiteľovi F. C. staršieho. V zmysle
čl. 4.5.1 Obchodných podmienok VÚB., a.s., je majiteľ účtu oprávnený určením osôb v podpisovom

vzore udeliť týmto osobám právo nakladať s príslušným účtom a prostriedkami na ňom, v rozsahu
podľa bodu 4.5.2 bez obmedzenia alebo s obmedzením, ktoré vyslovene uvedie. Žalobca vo svojej
replike zo dňa 04.07.2019 uviedol, že popiera, že by konateľ žalobcu žalovaného akýmkoľvek spôsobom
splnomocnil nakladať s takto získanými finančnými prostriedkami spoločnosti voči tretím osobám a
jediným dôvodom bolo, aby rodina nebohého F. C. staršieho mali možnosť sledovať finančné toky v

spoločnosti, avšak z Obchodných podmienok banky je jednoznačne zrejmé, že bolo v dispozičnej moci
konateľa spoločnosti určiť rozsah dispozičných oprávnení pre žalovaného a konateľ žalobcu ich určil
aj v rozsahu vkladov a výberov finančnej hotovosti z predmetných bankových účtov žalobcu. Žalobca
resp. jeho konateľ nijak logicky neodôvodnil rozsah udelenia tohto oprávnenia. Preto samotné popretie,
bez bližšieho logického zdôvodnenia, pokladá súd za neúčinné. Navyše ako vyplýva z potvrdenia banky,

konateľ žalobcu - E. C. mal k bankovým účtom zriadené notifikácie, ktoré ho upozornili na všetky
vykonané pohyby na účtoch spoločnosti odo dňa v K. kontinuálne počas rokov 2016-2017 a vo VUB,
a.s. od 04.07.2017. Od tohto dátumu teda konateľ žalobcu bezprostredne vedel o vkladoch a výberoch
na bankovom účte žalobcu. Ústne poverenie na vykonávanie vkladov a výberov finančnej hotovosti na/
z bankových účtov žalobcu, od konateľa žalobcu sa v konaní preukázalo výsluchom svedkyne L. C.

a žalovaného, ktoré nebolo účinne popreté žalobcom a ktoré logicky potvrdzujú predložené doklady o
hospodárení Združenia, peňažný denník Združenia za obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2016 ako aj
(zriadenie plného dispozičného oprávnenia. Žalobca nepredložil súdu žiadne listinné dôkazy, ktoré by
vyvrátili tvrdenia o využívaní materiálno- technického a personálneho vybavenia spoločnosti žalobcuZdruženia na výkon činností žalobcu z ktorých mu plynul príjem a iné výhody, napriek opakovaným
výzvam súdu nepredložil účtovnú dokumentáciu, aby mal súd možnosť objektívneho náhľadu na spôsob
fungovania žalobcu a Združenia a ich vzájomné prepojenie, úhradu výdavkov a nákladov. Vzhľadom na

značnú dôkaznú núdzu, predovšetkým listinných dôkazov, ktoré by najobjektívnejšie verifikovali tvrdenia
sporových strán a objasnil príčinné súvislosti medzi vykonaným dispozičným právom žalovaným na
bankových účtoch žalobcu a reálneho využitia týchto finančných prostriedkov, súd musel prihliadnuť
teda predovšetkým na výsluch svedkov, stabilitu argumentácie a tvrdení sporových strán.

23. Argumentácia žalobcu sa oproti podanej žalobe výrazne zmenila v podaní zo dňa 02.07.2021, kedy
žalobca, na rozdiel od žaloby, v ktorej tvrdil, že dispozičné právo v prospech žalovaného k bankovým
účtom žalobcu bolo zriadené len na informatívne účely rodiny zosnulého konateľa, aby vedeli sledovať
finančné toky v spoločnosti a následne v uvedenom podaní zo dňa 02.07.2021 uviedol, že žalovaný
mal zriadené dispozičné oprávnenie k bankovým účtom spoločnosti žalobcu, samotný výber finančných
prostriedkov nepredstavoval prevod vlastníctva k týmto finančným prostriedkom z majetku žalobcu,

ale len prevod ich držby v tom význame, že žalovaný na základe výberu finančných prostriedkov z
bankových účtov v hotovosti uchovával túto hotovosť u seba, ale naďalej išlo o finančné prostriedky
vo vlastníctve žalobcu. Ako to vyplýva aj zo špecifikácie týchto bankových operácií uvedenej v žalobe,
žalovaný tieto finančné prostriedky zo začiatku, t. j. koncom roka 2016 a začiatkom roka 2017, nielen
vyberal z bankových účtov žalobcu, ale ich aj na tieto bankové účty vkladal, v dôsledku čoho sme sa

dôvodne domnievali, že rovnako bude s finančnými prostriedkami našej spoločnosti žalobca nakladať
aj v nasledovnom období. Po celú dobu až do takéhoto vrátenia finančných prostriedkov alebo ich
vyúčtovania ich použitia zo strany žalovaného v prospech žalobcu, žalobca túto situáciu bral tak, že
žalovaný opatruje finančné prostriedky žalobcu, ktoré v súlade s existujúcim dispozičným oprávnením
boloprávnenýzúčtovvybraťaopatrovať,avšaksamozrejmeneboloprávnenýichnadobudnúťdosvojho

vlastníctva alebo ich využiť na akýkoľvek iný účel, než v prospech žalobcu.

24. Súd v zmysle uvedenej argumentácie teda skúmal predovšetkým spôsob nakladania s finančnými
prostriedkami žalobcu získanými výbermi z bankových účtov žalobcu na základe dispozičného
oprávnenia a skúmal, či žalovaný získal na základe týchto finančných prostriedkov žalobcu majetkový

prospechzískanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímz
právneho dôvodu, ktorý odpadol. Ako súd vyššie uviedol, vzhľadom na značnú dôkaznú núdzu v podobe
listinných dôkazov, súd predovšetkým na základe svedeckých výpovedí mal za preukázané ústne
poverenie konateľom žalobcu v prospech žalovaného na prácu s bankovými účtami spoločnosti žalobcu,
zadávanie príkazov na úhradu, vkladanie finančnej hotovosti, výber finančnej hotovosti, ktorej časť

odovzdá konateľovi spoločnosti na úhradu miezd a hotových výdavkov a časť použije na úhradu ďalších
nákladov, napr. vkladanie na účet Združenia SHR Dionýza Ballu (ďalej „Združenie“), vo vlastníctve
ktorého bola väčšina poľnohospodárskych strojov, ktoré pri svojej činnosti využíval žalobca a ktoré boli
týmto Združením nakúpené prostredníctvom úverov, splácaných z bankového účtu Združenia ako aj
iných takýchto výdavkov. Táto skutočnosť teda zakladá právny dôvod využitia finančných prostriedkov a

keďže v konaní nebolo preukázané, že by si časť finančných prostriedkov žalovaný nechal pre osobnú
potrebu, ako to uvádzal žalobca, súd vylúčil, že by mohlo ísť o bezdôvodné obohatenie. V zmysle § 150
CSP povinnosť tvrdiť je jednou zo základných procesných povinností strán sporu. Stranu sporu zaťažuje
bremeno tvrdenia, schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom
je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, respektíve nesplnenie povinnosti

relevantne tvrdiť má pre stranu sporu procesnoprávny sankciu v podobe prehry sporu. Povinnosť strany
sporu tvrdiť je základným princípom civilného procesu v zmysle článku 8 CSP. Súd je v sporovom konaní
limitovaný skutkovými tvrdeniami sporových strán. Súd v zmysle § 150 ods. 2 CSP môže strany vyzvať
na doplnenie skutkových tvrdení. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 150 a 151 CSP
a súd nemal na základe predložených dôkazov a vykonaného dokazovania preukázané, že by žalovaný

získal majetkový prospech z finančných prostriedkov žalobcu planením bez právneho dôvodu, plnením z
neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, nemal preukázaný vznik
bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka preto žalobu zamietol.

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaný bol

v konaní úspešnejšou stranou sporu.

26. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník tohto súdu v zmysle § 262 ods. 2 CSP.27. Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.