Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. september 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/153/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5822202456
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5822202456.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a

členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a Mgr. Zuzany Štolcovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Námestovo, IČO: 30 794 536, dieťa matky B. C. D., E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.,
C. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Máriou Vevurkovou, advokátkou, so sídlom v Námestove, Mieru 312/13
a otca G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, zastúpeného JUDr. Ing. Ondrejom Randiakom,
advokátom, so sídlom v Martine, Škultétyho 469/4, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k.

4P/116/2022-221 zo dňa 11. augusta 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o úprave styku otca s maloletou A. B. (výrok III.) p o t v r d z u j e .

Vo výrokoch II., IV., V., VI., VII. a VIII. rozsudok okresného súdu z r u š u j e a v týchto častiach mu
vec v r a c i a na ďalšie konanie.

Vo výroku I., ktorým maloletú A. zveril do osobnej starostlivosti matky, s právom oboch rodičov

zastupovať maloletú a spravovať jej majetok, p o n e c h á v a rozsudok
n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomOkresnýsúdvNámestovepotom,čozverilmaloletú A.B.,nar.XX.XX.XXXX,
do osobnej starostlivosti matky, s právom oboch rodičov zastupovať maloletú a spravovať jej majetok,
zaviazal otca platiť výživné pre maloletú v sume 180,- Eur mesačne vždy do každého 25. dňa v mesiaci
k rukám matky vopred počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Otcovi zároveň upravil styk s maloletou
v obdobiach do 30.06.2024, od 01.07.2024 do 31.08.2024, od 01.09.2024 do budúcna tak, ako to
špecifikoval v odseku III. výroku napadnutého rozsudku. Vo zvyšku návrh otca zamietol a rodičov

zaviazal uhradiť trovy štátu každého po 447,64 Eur na účet Okresného súdu Námestovo v lehote 30
dní od právoplatnosti rozsudku. Inak žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov prvoinštančného
konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 36 ods. 1 v spojení s ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a § 75 Zákona o rodine,
keď vyhovel návrhu otca (za súhlasu matky) a zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa
prakticky od narodenia o dieťa riadne stará. Pri určení vyživovacej povinnosti zo strany otca prihliadol
jednak na potreby maloletého dieťaťa, ako aj na možnosti a schopnosti otca, ktorý je síce poberateľom

invalidného dôchodku vo výške 450,- Eur mesačne, ale na „predchádzajúcich pojednávaniach“ uviedol,
že má výdavky vo výške 900,- Eur a v tom čase mal podanú len žiadosť o priznanie invalidného
dôchodku, z čoho možno vyvodiť, že je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť výživné vo výške 180,-
Eur. Pri úprave styku otca s maloletou dcérou prihliadol na existujúce rodinné vzťahy, majúc za to, žetakto upravený styk prispeje k budovaniu a rozvíjaniu citových väzieb medzi otcom a maloletou. Keďže
otec žiadal priznať maloletej dcére nižšie výživné, než o akom rozhodol súd prvej inštancie, vo zvyšku
jeho návrh zamietol a zároveň v zmysle § 55 CMP zaviazal oboch rodičov k úhrade trov štátu. Postupom

podľa ust. § 52 CMP následne nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov prvoinštančného
konania.

2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obaja rodičia maloletej.

3. Otec vo svojom odvolaní prostredníctvom právneho zástupcu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancievovýrokochII.aIII.zmeniťtak,žemubudeuloženápovinnosťplatiťvýživnépremaloletúdcéru
v sume 130,- Eur mesačne, s tým, že bude oprávnený stretávať sa s maloletou do 30.06.2024 každý
párny týždeň v mesiaci, a to v sobotu v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 09:00 hod. do
12:00 hod. a každý nepárny týždeň v mesiaci v utorok od 09:00 hod. do 12:00 hod. a vo štvrtok od 09:00
hod. do 12:00 hod.. Od 01.07.2024 do 31.08.2024 každý párny týždeň v mesiaci v sobotu od 09:00 hod.

do 18:00 hod. a v nedeľu od 09:00 hod. do 18:00 hod. a každý nepárny týždeň v utorok od 14:30 hod.
do 18:00 hod. a vo štvrtok od 14:30 hod. do 18:00 hod.. Od 01.09.2024 do 01.02.2025 každý nepárny
týždeň v mesiaci v stredu od 15:00 hod. do 18:00 hod. a v piatok od 15:00 hod. do 18:00 hod. a každý
párny týždeň v mesiaci v sobotu od 09:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 09:00 hod. do 17:00 hod.. Od
01.02.2025 do budúcna každý nepárny týždeň v mesiaci v stredu od 15:00 hod. do 19:00 hod. a v piatok

od 15:00 hod. do 19:00 hod. a každý párny týždeň v mesiaci v piatok od 16:00 hod. do nedele 17:00
hod. s tým, že si maloletú prevezme v určenom čase od matky v mieste bydliska, kde ju aj v určenom
čase matke odovzdá. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom mu znemožnil
uskutočňovanie jeho procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
keď svoje rozhodnutie v napadnutých častiach žiadnym spôsobom nezdôvodnil, čo robí rozsudok súdu

prvej inštancie nepreskúmateľným. Pri určení výživného sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal so
zisteniami,týkajúcimisajehopríjmovýchmožnostíavychádzallenužzneaktuálnehoúdajaovýdavkoch
otca. Ako vyplynulo z rozsudku, súd vychádzal z toho, že otec mal mesačné výdavky v sume 900,- Eur,
pričom nebral do úvahy aktuálne majetkové pomery a súčasný príjem, ktorý na poslednom pojednávaní
doložil.Prihodnotenívýdavkovsúdopomenulprihliadnuťnatúskutočnosť,ženešloodlhodobévýdavky,

ktoré by otec bol schopný platiť aj v súčasnosti, ale išlo o výdavky, ktoré už boli čerpané z rezervy
a vzhľadom na výšku priznaného invalidného dôchodku ani nie je reálne, aby si otec takéto výdavky
dokázal v súčasnosti zabezpečiť. Rovnako sa nevysporiadal ani s otázkou jeho zdravotného stavu, a tým
ani s jeho možnosťami získať iný príjem. Na pojednávaní uviedol, že v súčasnosti je po operácii srdca,
má umelú chlopňu a nemá vyštudované žiadne vzdelanie, ktoré by mu zabezpečilo možnosť kvalitného

a dobre plateného pracovného miesta. Z rozhodnutia súdu taktiež nie je zrejmé, akými úvahami sa riadil
pri úprave styku, keď i z vykonaného znaleckého dokazovania vyplýva, že otec má s dcérou vybudovaný
dobrý vzťah, a preto nie je podľa jeho názoru ani dôvod upravovať styk v tak zúženom rozsahu, ako to
urobil súd prvej inštancie, keď nepovažoval za vhodné upraviť možnosť prespania maloletej u otca.

4. Matka vo svojom odvolaní prostredníctvom právnej zástupkyne žiadala napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie vo výroku o výživnom zmeniť a zaviazať otca k plateniu výživného v sume 250,-
Eur mesačne počnúc dňom 02.03.2023, kedy podala vyjadrenie k návrhu otca spolu s takýmto
návrhom. Prvoinštančný súd podľa jej názoru pochybil, keď priznal výživné pre maloletú počnúc dňom
právoplatnosti rozsudku. Otec sa od narodenia dieťaťa podieľa na výživnom v sume 100,- Eur mesačne,

čo je nepomerne nízka suma. V čase, kedy podala súdu svoje vyjadrenie k návrhu otca, bola na
rodičovskej dovolenke a jej jediným príjmom bol rodičovský príspevok v sume 412,- Eur mesačne plus
prídavok na dieťa. Okrem toho má ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Podľa Civilného mimosporového
poriadku konanie vo veciach maloletých detí je začaté dňom, kedy súdu došiel návrh na jeho začatie,
alebo kedy bolo vydané uznesenie, podľa ktorého bolo konanie začaté bez návrhu. Bez návrhu možno

začať konanie v prípadoch, keď ide o výživné pre maloleté deti, kedy súd môže aj sám priznať
výživné spätne ku dňu začatia konania, resp. ku akémukoľvek dňu predchádzajúcemu dňu vyhlásenia
rozhodnutia. Priznanie výživného pre maloletú už skôr ako právoplatnosťou rozsudku (dňom podania
vyjadrenia matky) je vzhľadom na okolnosti prípadu dôvodné a opodstatnené. Naviac matka uvádza,
že aj na pojednávaní dňa 11.04.2024 kolízny opatrovník žiadal priznať výživné pre maloleté dieťa

spätne, čo vyplynulo aj z jeho vyjadrenia. V ďalšom sa nestotožnila s výrokom, ktorým súd uložil
matke povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 447,64 Eur na účet Okresného súdu Námestovo, keďže
považovala takéto rozhodnutie za nezrozumiteľné, a teda i nepreskúmateľné. V tejto časti súd prvej
inštancie len stroho uviedol, že vzhľadom na okolnosti prípadu považuje za spravodlivé, aby trovy štátu,spočívajúce vo výdavkoch znaleckého dokazovania znášal otec i matka v jednej polovici. Nie je však
možné z napadnutého rozhodnutia zistiť, o aké okolnosti prípadu malo ísť, nakoľko sa súd nimi bližšie
nezaoberal. V odôvodnení uznesenia, ktorým ustanovil znalca, súd uvádza, že rozhodnutia v tejto časti

závisia na posúdení skutočností, na ktoré je potrebné mať odborné znalosti. Aj keď by bolo potrebné
nariadiť znalecké dokazovanie pre spravodlivé a objektívne rozhodnutie súdu, poukazovala na to, že
styk otca bol napokon upravený v nižšom rozsahu, ako požadoval otec, a čiastočne i v jej prítomnosti,
s čím však otec nesúhlasil a trval na realizácii styku vrátane styku počas noci.

5. Vo svojich ďalších vyjadreniach rodičia zotrvali na písomne podaných odvolaniach.
Matka nesúhlasila s rozšírením styku tak, ako ho navrhoval otec, majúc za to, že s prihliadnutím na vek
maloletej nie je vhodné, aby v súčasnej dobe prespávala u otca. Mala za to, že ani súčasný zdravotný
stavotcamunezabraňujezvýšiťsipríjem,pokiaľbyotovskutočnostimalzáujem.Môžesinájsťajmenej
fyzicky náročnú prácu a dosahovať adekvátny príjem tak, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť.
Poukazovala aj na problémy, ktoré vznikajú v súvislosti s realizovaním styku otca s maloletou dcérou,

keď otec si ju nahrával, búchal na dvere, vyzváňal na zvonček, čo výslovne stresovalo maloletú, pričom
pre maloletú dcéru prišiel neskôr (asi o 9:15 hod.) a v tom čase už sa s maloletou nenachádzala pred
bytom, ale v byte.
Otec na druhej strane nesúhlasil s návrhom matky na priznanie výživného od podania jej vyjadrenia,
keďže s takýmto vyjadrením oboznámený nebol a ani nemal možnosť sa k nemu v minulosti vyjadriť.

Nesúhlasil ani s vyjadrením matky, týkajúcim sa znaleckého dokazovania, lebo nikdy netvrdil, že by
nebol spôsobilý postarať sa o maloleté dieťa, čo napokon preukázal i znalecký posudok a bola to naopak
matka, ktorá spochybňovala jeho rodičovské schopnosti a tvrdila, že je nespôsobilý sa o dieťa postarať,
čo v konečnom dôsledku znalec vyvrátil. Aj po vydaní rozsudku matka opakovane odmietala mu styk
s maloletou umožniť a odmietala s ním komunikovať vo veci starostlivosti o maloletú, pričom ani nemal

vedomosť, kam mala maloletá nastúpiť do materskej škôlky, nakoľko mu to matka odmietla povedať
a nežiadala ani o súhlas k takémuto úkonu.

6. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok vo výroku o úprave styku otca
s maloletou dcérou ako vecne správny potvrdiť. Pokiaľ išlo o výšku vyživovacej povinnosti, s touto sa

stotožnil, majúc za to, že takáto výška výživného postačuje na pokrytie potrieb maloletého dieťaťa,
ale doporučil vyhovieť návrhu matky s tým, aby výživné bolo určené spätne od vyjadrenia matky pred
súdom prvej inštancie. K rozhodnutiu súdu prvej inštancie o trovách štátu sa bližšie nevyjadril, keďže
nedisponoval dostatočnými informáciami o celkovej finančnej situácii matky dieťaťa.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65, § 66 CMP a bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 1, 3 CMP) rozsudok súdu
prvej inštancie vo výroku o úprave styku otca s maloletým dieťaťom ako vecne správny podľa ust. §
387 ods. 1 CSP potvrdil. Vo výrokoch o výživnom, trovách štátu a súvisiacom výroku o náhrade trov
prvoinštančného konania (výroky II., IV., V., VI., VII. a VIII.) rozsudok okresného súdu podľa ust. § 389

ods. 1 písm. b) zrušil a v týchto častiach mu vec vrátil na ďalšie konanie.

8. Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí

maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26
sa použijú primerane.

9. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, súd prvej inštancie postupoval správne, keď

potom,čomaloletúA.zverildoosobnejstarostlivostimatky,správomobochrodičovzastupovaťmaloletú
a spravovať jej majetok, rozhodoval o úprave styku otca s maloletou dcérou, keďže rodičia sa na úprave
styku nevedeli dohodnúť.

10. V tomto smere vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď

s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu upravil styk otca v rôznych časových obdobiach tak,
aby došlo k postupnému rozvíjaniu vzťahov a citových väzieb medzi otcom a dcérou. V situácii, keď
rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a matka prakticky od narodenia zabezpečuje osobnú starostlivosť
o maloletú, dospel i odvolací súd k presvedčeniu, že je potrebné postupne budovať vzťah a rozvíjaťcitové väzby medzi maloletou a otcom najmä s prihliadnutím na jej vek, a preto rozhodnutie súdu prvej
inštancie v tejto časti ako vecne správne potvrdil. Maloletá je vo veku (XX.XX.XXXX dovŕši vek 3 rokov),
kedy potrebuje pravidelný režim a i zvýšenú starostlivosť, a preto aj podľa názoru odvolacieho súdu

v súčasnej dobe nie je vhodné upraviť styk otca formou prespávania v jeho domácnosti, aj keď by bol
schopný zabezpečiť maloletej primeranú starostlivosť. Narušenie pravidelného režimu by totiž mohlo
mať negatívny vplyv na ďalší vývoj maloletej. Úprava styku každý týždeň v mesiaci, tak ako ju upravil
súd prvej inštancie, je v súčasnej dobe primeraná a postačuje na to, aby sa i otec mohol podieľať na
výkone svojich rodičovských práv.

11. K pochybeniu zo strany prvoinštančného súdu ale došlo pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti
otca, keď v tejto časti svoje rozhodnutie zákonným spôsobom neodôvodnil, čo malo za následok
porušenie procesných práv rodičov, na ktoré poukazovali vo svojich odvolaniach, a preto musel odvolací
súd v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

12. Mimosporové konanie je ovládané zásadou oficiality, čo v praxi znamená, že súd nie je viazaný
návrhom účastníkov v konaniach, ktoré možno začať i bez návrhu a vždy je povinný zistiť skutočný stav
veci, čo sa ale musí prejaviť aj v odôvodnení rozhodnutia. Súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť
platiť výživné počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, pričom z jeho rozhodnutia nie je zrejmé, z ktorých
konkrétnych skutočností pri takomto rozhodnutí vychádzal. Otec vo svojom návrhu požadoval určenie

vyživovacej povinnosti dňom právoplatnosti rozsudku, ale ako je už vyššie uvedené, takýmto návrhom
súd nie je viazaný a je povinný skúmať, či si otec plnil vyživovaciu povinnosť k maloletej v rozsahu
primeranom i v priebehu konania, lebo len v takomto prípade by bolo namieste určiť vyživovaciu
povinnosť dňom právoplatnosti rozhodnutia a nebol by dôvod pre určenie vyživovacej povinnosti od
podania návrhu (§ 77 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine).

13. Za dôvodnú považoval odvolací súd i námietku otca, týkajúcu sa nepreskúmateľnosti súdneho
rozhodnutia pri hodnotení jeho majetkových pomerov, a tým i možnosti a schopnosti platiť výživné
pre maloletú A. v primeranom rozsahu. Súd prvej inštancie konštatuje, že z vyjadrení otca na
„predchádzajúcich pojednávaniach“ vyplynulo, že má mesačné výdavky vo výške 900,- Eur, pričom

tieto výdavky žiadnym spôsobom súd nekonkretizoval a zároveň konštatuje, že v tom čase mal len
podanú žiadosť o priznanie invalidného dôchodku. V čase rozhodnutia súdu prvej inštancie otec už
bol poberateľom invalidného dôchodku vo výške 450,- Eur, pričom ak súd prvej inštancie konštatuje,
že je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť výživné vo výške 180,- Eur, tak opäť nie je zrejmé,
z ktorých konkrétnych skutočností k takému záveru dospel. I v prípade, ak výdavky povinného rodiča by

neprimerane presahovali jeho príjem, je potrebné vychádzať z konkrétnych skutočností a skúmať, o aké
výdavky sa jedná, z akých zdrojov ich poprípade povinný rodič plní, či má príjem z pracovnej činnosti,
príp. či sa jedná z jednorazové výdavky hradené z úspor, na čo poukazuje otec a pod..

14. Keďže tak, ako je už vyššie uvedené, v konaní o určení vyživovacej povinnosti k maloletým deťom,

ktoré možno začať aj bez návrhu, súd nie je viazaný návrhom, nie je potrebné návrh toho-ktorého
z rodičov zamietať a už vôbec nie v prípade, ak súd rozhodne o výške vyživovacej povinnosti nad
navrhovaný návrh, ako to bolo v tomto prípade, preto odvolací súd zrušil výrok rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým návrh otca vo zvyšku zamietol.

15. Pri rozhodovaní o trovách štátu súd prvej inštancie rozhodol analogicky podľa § 55 CMP, keď
s prihliadnutím na okolnosti prípadu považoval za spravodlivé, aby rodičia uhradili tieto trovy každý
v jednej polovici. Aj v tejto časti, tak ako to správne konštatuje i matka vo svojom odvolaní, svoje
rozhodnutie prakticky žiadnym spôsobom neodôvodnil a neuviedol, z ktorých konkrétnych okolností
vychádzal, keď považoval náhradu trov za spravodlivú, čím zasiahol do práva účastníkov na spravodlivý

proces, lebo títo nemali možnosť sa bližšie k uvedeným dôvodom v odvolacom konaní ani vyjadriť
a mohli len napadnúť nesprávnosť takého rozhodnutia vo všeobecnej rovine, príp. s poukazom na jeho
nepreskúmateľnosť, a preto aj v tejto časti musel odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

16. V ďalšom konaní bude povinnosťou prvoinštančného súdu opätovne prejednať vec v časti
vyživovacej povinnosti a náhrady trov štátu, pričom svoje rozhodnutie vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti bude musieť zákonným spôsobom zdôvodniť tak, aby z jeho rozhodnutia bolo zrejmé,z ktorých konkrétnych skutočností vychádzal i to, akými úvahami sa riadil, lebo len takýmto spôsobom
bude zachované právo účastníkov na spravodlivý proces.

17. Vo výroku I., ktorým súd zveril maloletú A. do osobnej starostlivosti matky s právom oboch rodičov ju
zastupovať a spravovať jej majetok, odvolaním nenapadnutom, zostáva rozsudok súdu prvej inštancie
nedotknutý.

18. V novom rozhodnutí súd rozhodne i o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).