Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. jún 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123011576
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Farkaš

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8123011576.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr.

JaroslavaBugeľaaMgr.IvaMaruščáka,naverejnomzasadnutíkonanomdňa25.06.2025,vtrestnejveci
obžalovaných A. B. a C. C. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona s poukazom
na § 138 písm. a/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva § 20 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaných
a prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T/58/2023
zo dňa 22.02.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e v napadnutom rozsudku výrok, ktorým
bol C. C., nar. XX.XX.XXXX vo D. E. F., trvale bytom G., v bode 2/ uznaný vinným zo spáchania prečinu

krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku s použitím § 280 ods. 2 Tr. poriadku
p o s t u p u j e vec Okresnému úradu Vranov nad Topľou, ktorá bola právne kvalifikovaná ako prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Tr. zákona,

ktorý spáchal tak, že dňa 05.01.2023 od 03.00 hod. do 04.30 hod. z bytu v bytovom dome na C. H. I.XXX/

XX D. D. E. F., kde bol pozvaný na návštevu, po tom, ako nájomca a ďalšie osoby v byte zaspali, vzal
LCD televízor značky TLC s uhlopriečkou 152 cm nezisteného výrobného čísla a soundbar značky TLC
nezisteného výrobného čísla, čím poškodenému vlastníkovi vecí H. J. K. spôsobil škodu 437,02 Eur,

pretože nejde o trestný čin a žalovaný skutok by mal prejednať ako priestupok.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e v napadnutom rozsudku vo vzťahu
k obžalovanému A. B. výrok o spôsobe výkonu uloženého trestu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, v G., trvale bytom G., F. L. XX

podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :Okresný súd Prešov napadnutým rozsudkom sp. zn. 3T/58/2023 zo dňa 22.02.2024 uznal obžalovaného
A. B. vinným v bode 1/ rozsudku prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1
písm. d/ Tr. zákona, v bode 3/ rozsudku prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm.

a/ Tr. zákona a obžalovaného C. C. v bode 2/ rozsudku z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/
Tr. zákona, ktoré spáchali tak, že

1/ obžalovaný A. B.
dňa 15.12.2022 okolo 15.20 hod. po ceste na ulici Jána Pavla II smerom na ulicu Škultétyho v Prešove,

viedol osobné motorové vozidlo zn. Kia Sportage s ev. č. G. XXX M. aj napriek tomu, že mu bol trestným
rozkazom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 41T/38/2021 z 13.05.2021, právoplatným 09.06.2021,
uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov v trvaní 24 (dvadsaťštyri)
mesiacov,

2/ obžalovaný C. C.

dňa 05.01.2023 od 03.00 hod. do 04.30 hod. z bytu v bytovom dome na Sídlisku Ič.989/52 vo Vranove
nad Topľou, kde bol pozvaný na návštevu, po tom, ako nájomca a ďalšie osoby v byte zaspali, vzal
LCD televízor značky TLC s uhlopriečkou 152 cm nezisteného výrobného čísla a soundbar značky TLC
nezisteného výrobného čísla, čím poškodenému vlastníkovi vecí H. J. K. spôsobil škodu 437,02 Eur,

3/ obžalovaný A. B.
dňa 03.02.2023 o 21.15 hod. v bytovom dome na ulici F. L. XX D. G., v byte nachádzajúcom sa vpravo
dole po tom, čo na neho boli hliadkou pohotovostnej motorizovanej jednotky odboru poriadkovej polície
Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove z dôvodu agresívneho správania pri vykonávaní
služobného zákroku, a to obmedzovania osobnej slobody, po opakovanej výzve použité donucovacie

prostriedky - hmaty a chvaty, začal klásť odpor, vytrhol sa zo zovretia a otočil sa smerom k zasahujúcemu
policajtovi npráp. N. A. M., ktorého využijúc váhu svojho tela ľavou rukou sotil do oblasti hrude smerom
k stene, následkom čoho spadol, čím poškodenému npráp. N. A. M. spôsobil ľahký otras mozgu,
pomliaždenie ľavej temeno -spánkovej oblasti hlavy a zlomeninu prednej steny pravej – čeľustnej dutiny
s dobou liečenia 6 až 8 týždňov.

Za to im súd uložil obžalovanému A. B. podľa § 323 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona,
za prevahy dvoch priťažujúcich okolností uvedených v § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zákona k jednej
poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. l/ Tr. zákona a podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest
odňatia slobody v trvaní troch rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona ho pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona mu uložil trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových

vozidiel v trvaní jedného roka.

Obžalovanému C. C. uložil podľa § § 212 ods. 1 Tr. zákona,
§ 38 ods. 2 Tr. zákona, za rovnakého pomeru jednej poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. l/
Tr. zákona k jednej priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. m/ Tr. zákona trest odňatia slobody

v trvaní 18 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona ho pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovanému uložil povinnosť poškodenému H. J. K., nar. XX.XX.XXXX
vo D. E. F., trvale bytom C. H. I. XXX/XX, D. E. F., zaplatiť z titulu spôsobenej škody sumu 437,02 Eur
do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku obžalovaných A. B., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom G., F. L. XX,

toho času vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Prešov a C. C., nar. XX.XX.XXXX vo D. E. F., trvale bytom Prešov,
toho času vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Prešov oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry Prešov pre
skutok kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona poukazom na §
138 písm. a/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, ktorý mali spáchať tak, žedňa 03.02.2023 okolo 20.00 hod. v bytovom dome na ulici F. L. XX D. G., v byte nachádzajúcom sa
vpravo dole po predchádzajúcej vzájomnej dohode použili násilie proti O. B. tak, že obžalovaný A. B.

ho udrel dlaňou a prstami pravej ruky po ľavej strane tváre požadujúc od neho peniaze, čo odmietol, v
dôsledku čoho ho opätovne udrel dlaňou a prstami pravej ruky po ľavej strane tváre, a obžalovaný C.
C. ho udrel železnou tyčou do ľavého lýtka, čo následne využil obžalovaný A. B. a vytiahol mu z ľavého
vrecka na rifľovej bunde, ktorú mal oblečenú, 50 Eur, a opäť ho udrel dlaňou a prstami pravej ruky po
ľavej strane tváre so slovami „vypadni stade", pričom sa na neho obžalovaný C. C. zahnal železnou

tyčou, čím poškodenému O. B. spôsobili škodu 50 Eur a zároveň mu nespôsobili zranenia, ktoré by si
vyžiadali lekárske ošetrenie,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní.

Po vyhlásení rozsudku, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku, prokurátor priamo do zápisnice

o hlavnom pojednávaní podal odvolanie. Odvolanie prokurátora smeruje proti výroku, ktorým boli
obžalovaní oslobodení spod obžaloby a proti výroku o treste. Prokurátor svoje odvolanie odôvodnil
podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 22.04.2024. Prokurátor konštatuje, že závery súdu tak, ako
sú uvedené v odôvodnení rozsudku, a to spochybnenie vierohodnosti svedka O. B. nezodpovedajú
zistenému skutkovému stavu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že skutok sa mal stať tak, ako je

to uvedené v obžalobnom návrhu, a že sa ho mali dopustiť obžalovaní. Verziu skutkového deja podľa
poškodenéhoO.B.potvrdzujeto,žebezprostredneposkutkuzastavilnáhodnéhookoloidúceho-svedka
N. K., aby privolal políciu. Svedok videl, že poškodený už z diaľky kričal, aby volal políciu. Naopak verzie
obžalovaných o priebehu skutkového deja sa rozchádzajú. Výpoveď obžalovaného C. C. bola dokonca
v konaní pred súdom doplnená o nové skutočnosti skutku, ktoré v prípravnom konaní nevypovedal, aj

napriek tomu, že opakovane bol vypočutý a mal možnosť vypovedať o nových skutočnostiach, ktoré
naznačoval vo svojich listoch. Obžalovaný C. C. pred súdom vypovedal, že obžalovaný A. B. skutočne
vzal poškodenému peniaze, taktiež mu dal facku. Zároveň sám priznal, že mal poškodeného udrieť
teleskopom, pričom spáchanie trestného činu spolupáchateľstvom nemusí nevyhnutne znamenať, že
spolupáchatelia vykonajú všetko spolu. Postačuje aj to, ak sa jeden spolupáchateľ skutku len prizerá a

je prítomný na mieste činu, ale skutok neprekazí, čím dáva druhému spolupáchateľovi pocit istoty pri
páchaní trestného činu a utvrdzuje ho svojím postojom. Aj keď podľa obžalovaného C. C. násilie zo
strany obžalovaného A. B. nesúviselo s peniazmi, vzhľadom k tomu, že tieto okolnosti v prípravnom
konaní neuvádzal, a že spoluobžalovaný A. B. skutkové okolnosti popisuje úplne inak, nepovažuje
ich výpovede za dôveryhodné a má za to, že skutok sa mal stať, ako to popísal poškodený. Navyše

poškodený vypovedal, že 50,- eur, čo mu obžalovaný A. B. nasilu zobral, mu neskôr dal obžalovaného
otec.

Pokiaľ ide o vierohodnosť poškodeného jeho výpovede boli spochybnené z dôvodu pretrvávajúcich
rozporov. Nevznikli žiadne pochybnosti o jeho schopnosti vypovedať, nakoľko od počiatku vypovedal

konzistentne (výpoveď len deň po skutku zo 04.02.2023 a následne po necelých dvoch mesiacov
27.03.2023) a obsah svojej výpovede nemenil. Pribratie znalkyne z odboru psychológie nemalo
opodstatnenie, ani oporu v zabezpečených dôkazov a bolo by nadbytočné. Vierohodnosť obžalovaných,
poškodených či svedkov vedia orgány činné v trestnom konaní preukázať aj inými dôkazmi, ako len
ich výpoveďami, ktoré následne vyhodnocuje jednotlivo aj v ich súhrne, pričom výpovede môžu byť

podporené alebo naopak vyvrátené inými dôkazmi.

Aj napriek tomu, že pri poslednom výsluchu v prípravnom konaní poškodený uviedol, že má výpadky
pamäte, je zrejmé, že na druhý deň po skutku, ako aj týždne po ňom, bol schopný popísať vlastnými
slovami udalosti, keďže vypovedal to isté, čo mal bezprostredne po skutku uviesť svedkovi N. K.,

nemôže mať relevantné výpadky pamäte. Samotná skutočnosť, že je niekto užívateľom omamných
a psychotropných látok ho automaticky nediskvalifikuje zo schopnosti riadne svedčiť, zapamätať si
udalosti. Poškodený až po zmienke o omamných a psychotropných látkach odmietol pokračovať
vo výpovedi a následne na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že si môže svojou výpoveďou privodiť
nebezpečenstvo trestného stíhania, čo vzhľadom na kontext, o ktorom vypovedal obžalovaný C. C. a to,

že v byte obžalovaného A. B. sa mali predávať, resp. nakupovať drogy, je prirodzená reakcia niekoho,
kto je sám ich užívateľom.Prokurátor vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku,
ktorým oslobodil obžalovaných A. B. a C. C. spod obžaloby a vo výrokoch, ktorými im boli uložené tresty
a uložil okresnému súdu, aby znovu vec prejednal a rozhodol.

Dňa 05.03.2024 podal odvolanie obžalovaný A. B. prostredníctvom svojho obhajcu elektronicky so
zaručeným elektronickým podpisom. Obhajca obžalovaného odôvodnil odvolanie podaním, ktoré bolo
doručené súdu dňa 10.05.2024. Obhajca konštatuje, že skutok v zmysle bodu 3 výroku o vine prebehol
inak, ako je popísané v odôvodnení rozsudku. Poukázal na výpoveď poškodeného pána M., ktorý

sa nevedel jednoznačne vyjadriť k priebehu zákroku, nevedel odpovedať na niektoré otázky súdu či
obhajoby na hlavnom pojednávaní. Takúto výpoveď považuje za nedôveryhodnú a neúplnú. K výpovedi
svedka C. uvádza, že ide o tvrdenie proti tvrdeniu a túto výpoveď je potrebné hodnotiť aj z titulu jeho
postavenia vo vzťahu k poškodenému M., ako aj v kontexte udalostí, ktoré sa udiali po obmedzení
osobnej slobody obžalovaného, kedy bol fyzicky napadnutý už v čase, kedy ležal spútaný na zemi.

Naopakjehovýpoveďktejtoudalostijeodzačiatkutrestnéhokonaniarovnaká,nemennáakonzistentná.
Rovnako logicky nesedí rozporný priebeh o tejto udalosti, napríklad v tom, že najprv mal dobrovoľne
pozvať M. a C. dovnútra do bytu až do kuchyne a následne sa im mal údajne spierať.

Za účelom objasnenia týchto rozporov bolo zo strany obhajoby ešte pri záverečnom preštudovaní

spisu navrhnuté doplnenie dokazovania rekonštrukciou skutku, neskôr obhajca navrhol ako dôkaz
rekonštrukciu vo vzťahu vyjadrení k obžalobe.

Má za to, že doposiaľ neboli odstránené rozpory v tvrdeniach a nebol jednoznačne preukázaný priebeh
skutku, hoci inštitúty Trestného poriadku a teda najmä rekonštrukcia skutku, by mohli viesť k odstráneniu

týchto rozporov. Nebolo preukázané, kedy malo dôjsť k použitiu násilia s úmyslom pôsobiť na výkon
právomoci verejného činiteľa. Samotné ústne vyjadrenia, stanoviská ,,ja nikam nejdem“, resp. vyjadrenia
odporu ešte nezakladá znaky skutkovej podstaty trestného činu útoku na verejného činiteľa. Z toho
dôvodu je potrebné hodnotiť výpovede poškodeného a svedka zmysle zásady in dubio pro reo.

Jednalo sa o nešťastnú náhodu s absenciou úmyslu. Poškodenému na hlavnom pojednávaní sa za túto
udalosť ospravedlnil, nebolo jeho úmyslom ublížiť mu.

K výroku o treste uvádza, že súd pri ukladaní trestu a kvalifikácii stupňa stráženia vychádzal z
nesprávnych skutočnosti, nakoľko súd na strane 15 písomného rozsudku tvrdí, že ,,pričom ho pre

jeho výkon zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia, keďže v ostatných desiatich rokov pred
spáchaním už bol vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin“. Z odpisu z registra trestov táto skutočnosť
nevyplýva a za žiaden úmyselný trestný čin obžalovaný v ostatných desiatich rokov nebol vo výkone
trestu.

Na základe uvedeného navrhuje, aby odvolací súd odvolaním napadnutý výrok o vine v bode 3 rozsudku
zrušil a oslobodil ho spod obžaloby a odvolaním napadnutý výrok o treste, aby zrušil.

Dňa 08.03.2024 obžalovaný C. C. prostredníctvom svojho obhajcu podal odvolanie. Odvolanie
obžalovaného smeruje proti výroku o treste, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní

18 mesiacov. Obžalovaný svoje odvolanie odôvodnil prostredníctvom obhajcu podaním, ktoré bolo
doručené súdu dňa 14.05.2024. Obhajca v odvolaní sa v prvom rade zaoberal právnou kvalifikáciou
skutku, následne zhodnotil osobu obžalovaného C. C. a konštatuje, že obžalovaný sa poškodenému za
svoj skutok ospravedlnil. Zároveň s poškodeným uzavrel dohodu o náhrade škody s tým, že väčšiu časť
škody už mu uhradil počas výkonu väzby, zbytok mu zaplatí do mesiaca. Z tohto dôvodu obžalovaný

do doby podania odvolania zaplatil škodu vo výške 230,- eur. Súd prvého stupňa nezobral do úvahy
všetky skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výmeru ukladaného trestu, neprihliadal na osobné pomery
a možnosti nápravy obžalovaného. Obhajca obžalovaného poukázal na ustanovenia § 34 ods. 1, ods.
2, ods. 3 Tr. zákona, na pomer poľahčujúcich, priťažujúcich okolností a navrhol, že rozhodnutie súdu
v napadnutej časti je nezákonné, vychádzajúce z nesprávneho a nedostatočného zisteného právneho

stavu, preto žiada krajský súd, aby podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. poriadku zrušil napadnutý
rozsudok vo výroku o treste a na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku uložil trest odňatia slobody vo výmere,
ktorá zodpovedá doteraz vykonanej lehote väzby u obžalovaného.Na základe riadne a včas podaných odvolaní krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako i správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,

prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Na základe
tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného C. C. je dôvodné, odvolanie
obžalovaného A. B. je sčasti dôvodné a odvolanie prokurátora je nedôvodné.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal obžalobu na 1/ A. B., 2/ C. C. pre skutky, ktoré právne

kvalifikoval v bode 1 obžaloby ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1
písm. d/ Tr. zákona, v bode 3 obžaloby ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona
s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Tr. zákona, v bode 4 obžaloby ako prečin útoku na verejného činiteľa podľa
§ 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a konanie obžalovaného C. C. právne kvalifikoval ako prečin krádeže
podľa § 212 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, v bode 2 obžaloby a zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2

písm. c/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.
zákona v bode 3 obžaloby, ktoré mali spáchať tak, že

1/ A. B. dňa 15.12.2022 okolo 15:20 hod. po ceste na ulici J. G. II smerom na ulicu Škultétyho v Prešove,
viedol osobné motorové vozidlo zn. Kia Sportage s ev. č. G. XXX M. aj napriek tomu, že mu bol trestným

rozkazomOkresnéhosúduPrešovsp.zn.41T/38/2021z13.05.2021,právoplatným09.06.2021,uložený
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov v trvaní 24 mesiacov,

2/ C. C. dňa 05.01.2023 od 03:00 hod. do 04:30 hod. z bytu v bytovom dome na C. H. I. XXX/XX D. D. E.
F., kde bol pozvaný na návštevu, po tom, ako nájomca a ďalšie osoby v byte zaspali, vzal LCD televízor

značky TLC s uhlopriečkou 152 cm nezisteného výrobného čísla a soundbar značky TLC nezisteného
výrobného čísla, čím poškodenému vlastníkovi vecí H. J. K. spôsobil škodu 437,02 Eur,

3/ A. B. a C. C. dňa 03.02.2023 okolo 20.00 hod. v bytovom dome na ulici F. L. XX D. G. v byte
nachádzajúcom sa vpravo dole po predchádzajúcej vzájomnej dohode použili násilie proti O. B. tak,

že A. B. ho udrel dlaňou a prstami pravej ruky po ľavej strane tváre požadujúc od neho peniaze, čo
odmietol, v dôsledku čoho ho opätovne udrel dlaňou a prstami pravej ruky po ľavej strane tváre, a C.
C. ho udrel železnou tyčou do ľavého lýtka, čo následne využil A. B. a vytiahol mu z ľavého vrecka na
rifľovej bunde, ktorú mal oblečenú, 50 Eur, a opäť ho udrel dlaňou a prstami pravej ruky po ľavej strane
tváre so slovami „vypadni stade", pričom sa na neho C. C. zahnal železnou tyčou, čím poškodenému O.

B. spôsobili škodu 50 Eur a zároveň mu nespôsobili zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie,

4/ A. B. dňa 03.02.2023 o 21.15 hod. v bytovom dome na ulici F. L. XX D. G. v byte nachádzajúcom
sa vpravo dole po tom, čo na neho boli hliadkou pohotovostnej motorizovanej jednotky odboru
poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove z dôvodu agresívneho správania

pri vykonávaní služobného zákroku, a to obmedzovania osobnej slobody, po opakovanej výzve použité
donucovacie prostriedky - hmaty a chvaty, začal klásť odpor, vytrhol sa zo zovretia a otočil sa smerom k
zasahujúcemu policajtovi npráp. N. A. M., ktorého využijúc váhu svojho tela ľavou rukou sotil do oblasti
hrude smerom k stene, následkom čoho spadol, čím poškodenému npráp. N. A. M. spôsobil ľahký otras
mozgu,pomliaždenieľavejtemeno-spánkovejoblastihlavyazlomeninuprednejstenypravej-čeľustnej

dutiny s dobou liečenia 6 až 8 týždňov.

Obžalovaný A. B. sa k spáchaniu skutku kvalifikovaného ako prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona v celom rozsahu priznal a urobil vyhlásenie, že je
vinným. Súd prvého stupňa postupoval v súlade s ustanovením § 257 Tr. poriadku a po zistení stanovísk

strán konania prijal toto vyhlásenie.

Obžalovaný A. B. ku skutku, ktorý je právne kvalifikovaný ako prečin útoku na verejného činiteľa podľa
§ 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona urobil vyhlásenie, že je nevinný.

Obžalovaný C. C. sa ku skutku, ktorý bol právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1
písm. a/ Tr. zákona v celom rozsahu priznal, urobil vyhlásenie, že je vinný. Súd postupoval v súlade
s ustanovením § 257 Tr. poriadku, prijal po zistení stanoviska strán konania jeho vyhlásenie o vine
a rozhodol, že nevykoná dokazovanie v rozsahu v akom sa obžalovaný C. C. priznal k spáchaniu tohtoskutku. Vo vzťahu k tomuto skutku vykonal dokazovanie len v súvislosti s výrokom o treste, náhrade
škody resp. o ochranných opatreniach.

Súd prvého stupňa podrobne popísal rozsah vykonaného dokazovania na hlavných pojednávaniach,
označil dôkazné prostriedky a skutočnosti vyplývajúce z týchto dôkazných prostriedkov. Krajský súd
poukazuje na túto časť rozsudku.

Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa ustálil skutkový stav.

Krajský súd vo vzťahu k obžalovanému C. C. a jeho konaniu uvedenému v bode II. napadnutého
rozsudku musí konštatovať, že v čase rozhodovania súdu prvého stupňa, ktorý prijal vyhlásenie
obžalovaného o vine, správne aj kvalifikoval jeho konanie ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm.
a/ Tr. zákona.

Medzičasom medzi rozhodnutím súdu prvého stupňa a rozhodovaním krajského súdu bola prijatá
novela Trestného zákona – Trestný zákon v znení zákona č. 40/2024 Z.z. a uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. 41/2024 Z.z., kde došlo k úprave výšky spôsobenej škody. Vzhľadom na tú
skutočnosť, že výška spôsobenej škody je kvalifikačným momentom, krajský súd dospel k záveru, že je
potrebné sa zaoberať touto zmenou Trestného zákona, ktorá je v prospech obžalovaného a z hľadiska

výšky spôsobenej škody jeho konanie nemožno právne kvalifikovať ako prečin krádeže podľa § 212 ods.
1 písm. a/ Tr. zákona, ale toto konanie je potrebné posúdiť ako priestupok proti majetku, preto krajský súd
rozhodol tak, že v tejto časti zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a postúpil tento skutok na prejednanie
príslušnému okresnému úradu, ktorý by toto konanie mohol prejednať ako priestupok.

Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou súdu prvého stupňa vo vzťahu k
obžalovanému A. B. vo vzťahu k skutku v bode III. rozsudku, ktorý právne kvalifikoval ako prečin útoku
na verejného činiteľa podľa
§ 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona.

Súd prvého stupňa sa vysporiadal so všetkými okolnosťami rozhodnými pre zistenie nielen skutkového
stavu, ale aj vo vzťahu k právnej kvalifikácii, nestotožnil sa s argumentáciou obhajoby, pretože tieto
argumentačné námietky boli vznesené už v štádiu konania pre súdom prvého stupňa a krajský súd sa
v celom rozsahu stotožnil s úvahami súdu prvého stupňa, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky
pojmové znaky žalovaného prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona.

K obhajobnej námietke, že v danej veci mala byť vykonaná rekonštrukcia krajský súd dodáva, že
v tejto časti, vzhľadom na výpovede zasahujúcich príslušníkov Policajného zboru, rekonštrukcia nie
je potrebná, ich výpovede sú konzistentné a jednoznačne obaja zasahujúci príslušníci usvedčujú
obžalovaného zo spáchania tohto skutku.

Nepochybil súd prvého stupňa pri ukladaní trestu u obžalovaného A. B., keď postupoval podľa
základných zásad pre ukladanie trestu, ktoré sú vyjadrené v § 34 Tr. zákona.

Súd prvého stupňa zhodnotil osobu obžalovaného, jeho doterajšiu kriminálnu minulosť. Ustálil pomer

poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Uložený trest v trvaní 3 rokov nepodmienečne krajský súd
považuje za primeraný, ktorým sa dosiahne účel trestu, ktorý je vyjadrený v § 34 ods. 1 Tr. zákona.

Vo vzťahu k obžalovanému A. B. krajský súd sa stotožnil s argumentáciou obhajoby, že došlo k jeho
neprávnemu zaradeniu na výkon uloženého trestu. Obžalovaný A. B. v odpise z registra trestov má

celkovo päť záznamov, v tejto súvislosti je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že obžalovanému A. B.
v minulosti boli ukladané tresty odňatia slobody, ktoré neboli spojené s výkonom trestu odňatia slobody,
boli podmienečne odložené, v skúšobnej dobe sa osvedčil. Súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení
rozhodnutia konštatuje, že odsúdený bol vo výkone trestu odňatia slobody v období ostatných desiatich
rokov. Táto skutočnosť nevyplýva z odpisu z registra trestov, je pravdou, že odsúdený má v odpise

z registra trestov uloženie trestu na území Anglického kráľovstva, ale vzhľadom na tú skutočnosť, že ide
o krajinu, ktorá je mimo Európskej únie, na toto odsúdenie nie je možno prihliadať.Krajský súd sa so záverom súdu prvého stupňa nestotožnil a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného vo vzťahu k jeho zaradeniu na výkon uloženého trestu je nesprávne, preto rozhodol tak,
že zrušil v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa a rozhodol, že obžalovaného na výkon uloženého

trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania rozvinul svoje úvahu o oslobodení
obžalovaných spod obžaloby vo vzťahu ku skutku, ktorý bol právne kvalifikovaný ako zločin lúpeže
podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zákona formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona.

Krajský súd musí konštatovať, že týmto úvahám nie je čo vytknúť. Súd prvého stupňa hodnotil ako
celok vykonané dokazovanie, sústredil sa aj na hodnotenie svedeckej výpovede O. B. a tu je potrebné
zdôrazniť, že tento svedok na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať, svoje odmietnutie vypovedať
odôvodnil tým, že sa obáva trestného stíhania pre trestný čin krivého obvinenia, keďže to, čo vypovedal

v prípravnom konaní, si v skutočnosti nepamätá, nakoľko v čase spáchania skutku bol pod vplyvom
omamných a psychotropných látok, ktoré skombinoval s alkoholom. Správna je úvaha súdu prvého
stupňa, ktorý zdôraznil, že táto okolnosť bola zrejmá už v štádiu prípravného konania a orgány činné
v trestnom konaní absolútne jej nevenovali pozornosť a touto okolnosťou sa nezaoberali. Táto zmenená
výpoveď už v prípravnom konaní mala vyvolať potrebu u orgánov činných v trestnom konaní, aby sa

zaoberali vierohodnosťou výpovede tohto svedka.

Krajský súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v tejto trestnej veci nebolo dokázané, že
skutok sa stal tak, ako je to uvedené v obžalobe, preto postupoval správne, ak obžalovaných spod
obžaloby oslobodil.

Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.