Uznesenie – Neplatnosť právnych úkonov ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Cdo/110/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4121203068
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:4121203068.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne F. A., narodenej XX. H. XXXX, Z., X.. B. XXX/X,
zastúpenej advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, Nitra, Farská 40, proti žalovaným 1/ A. I., narodenej XX.
Q.XXXX,Z.,O.XXXX/XX,zastúpenejadvokátomJUDr.StanislavomPavlom,PhD.,Bratislava,Šancová
58, 2/ P.. P. V., narodenému X. L. XXXX, Z., Ľ. H. XX, zastúpenému spoločnosťou Nozdrovický, Šuvert &
Co. s. r. o., Bratislava, Ferienčíkova 7, IČO: 36 858 536, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, vedenom

na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 17C/9/2021, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu
v Nitre z 22. novembra 2023 sp. zn. 25Co/87/2023, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 17C/9/2021-548 z 18. októbra 2022
zamietol žalobu; zamietol návrh na prerušenie konania; zamietol návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia voči žalovanému 2/; žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni
v rozsahu 100 %, s tým, že o výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným
rozhodnutím.

1.1. Právne vec posúdil v súlade s ustanoveniami § 37 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 137 písm.
c) a písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len ,,CSP“). Na základe výsledkov vykonaného dokazovania ustálil, že žalobkyňa a žalovaná
1/ uzavreli 17. októbra 2018 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vedené katastrálnym
odborom Okresného úradu Nitra, okres Z., obec Z., k. ú. I., zapísané na liste vlastníctva (ďalej len ,,LV“)

č. XXXX ako pozemky registra C- záhrada, parcelného č. XXXX o výmere 266 m2, parcelného č. XXXX
o výmere 288 m2 zastavaná plocha a nádvorie, stavba - rodinný dom súpisného č. XXXX nachádzajúci
sa na pozemku parcelného č. XXXX (ďalej len ,,uvedené nehnuteľnosti“). Žalovaná 1/ bola výlučnou
vlastníčkou uvedených nehnuteľností, pričom listom z 30. októbra 2019 žiadala o blokáciu vkladu
vlastníckeho práva z dôvodu, že došlo k právoplatnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy z dôvodu riadneho
nesplateniu úveru. Zároveň žiadala, aby katastrálny odbor nepovolil vklad kúpnej zmluvy. Okresný úrad

Nitra, katastrálny odbor vydal dňa 31. októbra 2019 rozhodnutie pod č. V. XXXX/XXXX, na základe
ktorého prerušil konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností do vyriešenia predbežnej
otázky, a to ukončenia súdneho konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 36C/84/2019.
Uvedené súdne konanie sa viedlo vo veci určenia, že či je odstúpenie od kúpnej zmluvy zo 17. októbra
2018platné,pričomkonaniebolozastavenézdôvodunezaplateniasúdnehopoplatkuzapodanúžalobu.
Následne bolo konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností prerušené do vyriešenia

predbežnej otázky, ktorou bolo zistenie, či žalobkyňa spochybňuje platnosť odstúpenia žalovanej 1/
od kúpnej zmluvy zo 17. októbra 2018. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor preto vyzval žalobkyňu,aby podala na súd príslušnú žalobu a jej podanie správnemu orgánu preukázala. Okresný úrad Nitra,
katastrálny odbor zastavil konanie o vklad práva do katastra nehnuteľností z dôvodu, že žalovaná 1/
odstúpila od zmluvy pred vydaním rozhodnutia o návrhu na vklad a žalobkyňa podaním žaloby na

príslušný súd nespochybnila platnosť odstúpenia od zmluvy. Žalobkyňa podala dňa 15. februára 2021
žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy s návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia,ktorékonaniebolovedenénasúdeprvejinštanciepodsp.zn.18C/7/2021.Súdprvejinštancie
uvedenú žalobu zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu. Žalovaná 1/ dňa 2.
februára 2021 uzavrela ako predávajúca kúpnu zmluvu so žalovaným 2/ ako kupujúcim, predmetom

kúpnej zmluvy boli uvedené nehnuteľnosti, ktorej vklad bol povolený dňa 3. marca 2021, ktorým dňom
kúpna zmluva nadobudla právoplatnosť a vlastníkom dotknutých nehnuteľností sa stal žalovaný 2/.

1.2. Na základe uvedených skutkových okolností súd prvej inštancie dospel k záveru, o nepreukázaní
existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti právneho úkonu, preto
žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedol, že žalobkyňa sa domáhala určenia, že kúpna zmluva uzavretá

dňa 2. februára 2021 medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/ je neplatná. Žalobkyňa tvrdila, že pri žalobe
podľa § 137 písm. d) CSP sa neskúma naliehavý právny záujem, preto sa nepreukazuje. Absencia
naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby, nie je dôvodom pre odmietnutie žaloby.
Žalobca nemá povinnosť preukazovať naliehavý právny záujem na určení (ne)existencie práva, ak
právny záujem vyplýva z osobitného predpisu. V takom prípade žalobca nemá ani povinnosť uviesť v

žalobe tvrdenia, že naliehavý právny záujem je daný. Právny záujem na určení práva vyplýva z právneho
predpisu, ak právny predpis určitú osobu oprávňuje alebo jej ukladá podať bližšie špecifikovanú
určovaciu žalobu. Oprávnenie podať takúto určovaciu žalobu zakladá nevyvrátiteľnú domnienku, že
právny záujem žalobcu je daný. Žalobkyňa tvrdila, že si predmetný nárok uplatňuje podľa § 137 písm. d)
CSP. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2

ods.1Občianskehozákonníka).Určenieexistencieprávnejskutočnostinapr.žeprávnyúkonjeneplatný,
odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti
hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti.Nová
právna úprava CSP pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že to vyplýva z
právneho predpisu, najmä z hmotného práva. Ak bol zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností

na kupujúceho vykonaný na základe neplatnej zmluvy, predávajúci môže žalovať kupujúceho, že je
vlastníkom nehnuteľnosti (žaloba na určenie práva). Predávajúci nemá k dispozícii žalobu o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy, lebo takáto žaloba z osobitného právneho predpisu nevyplýva. Žalobný
návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je potrebné
považovať za nedôvodný. V niektorých prípadoch hmotné právo (osobitný predpis) pripúšťa žaloby na

určenie právnej skutočnosti, ktorou je neplatnosť prípadne neúčinnosť právneho úkonu alebo neplatnosť
konania.Priuvedenýchžalobáchzkonkrétnehohmotnoprávnehovzťahuvyplývalogickýdôvod,prečoje
potrebné, aby súd určil právnu skutočnosť ako minulú udalosť. Dôvodom je väčšinou to, že rozhodnutie
súdu je osobitnou podmienkou, že sa na právny úkon hľadí ako na neplatný. Ide tu o výnimky zo
všeobecného pravidla, že relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa postačí dovolať bez ingerencie

súdu. Povinnosťou súdu pri skúmaní naliehavého právneho záujmu je posúdiť, či určovací žalobný
návrh je vhodným a správne zvoleným nástrojom ochrany jeho práva, t. j. ak neistotu žalobcu v
právnom vzťahu je možné odstrániť navrhovaným určovacím výrokom. Ide predovšetkým o prípady,
kedy určovací výrok vytvorí pevný právny základ vzťahu medzi stranami sporu, ktorým sa predíde
prípadným sporom o splnenie povinnosti. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe nie je daný

vtedy, ak by požadované určenie viedlo len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Ide predovšetkým
o prípady, kedy sa žalobca domáha žalobou určenia neplatnosti právneho úkonu s tým, aby následne
mohol podať žalobu na plnenie napr. žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo žalobu na
náhradu škody, alebo inú určovaciu žalobu napr. žalobu o určenie vlastníckeho práva. Určovacia
žaloba je tak neprípustná vtedy, ak rozhodnutie o merite sporu by predstavovalo len rozhodnutie

o predbežnej otázke podstatnej pre rozhodnutie iného, žalobcom následne iniciovaného súdneho
sporu (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/143/2018, 3Cdo/240/2006,
1Cdo/13/2010, 3Cdo/56/2011, 1Cdo/324/2014, 3Cdo/887/2015, 5Cdo/ 345/2015, 8Cdo/26/2016). Z
dôvodu zamietnutia žaloby pre nepreukázanie existencie naliehavého právneho záujmu sa následne
súd prvej inštancie už nezaoberal vecou samou. Zároveň poznamenal, že v konaní o určenie neplatnosti

odstúpeniaodkúpnejzmluvyvedenompodsp.zn.18C/7/2021bolažalobažalobkynetaktiežzamietnutá
pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Súd prvej inštancie zamietol aj návrh na prerušenie
konania z dôvodu prebiehajúceho uvedeného konania ako nedôvodný. Taktiež zamietol aj návrhžalobkyne na vydanie ďalšieho neodkladného opatrenia v súlade s § 324 a nasl. CSP. O nároku na
náhradu trov konania rozhodol v súlade s ustanovením § 262 a § 255 ods. 1 CSP.

2. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 22. novembra 2023 sp. zn. 25Co/87/2023
zrušil výrok rozhodnutia, ktorým bol zamietnutý návrh na prerušenie konania; napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil; žalovanej 1/ a žalovanému 2/ priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

2.1. Odvolací súd v odôvodnení skonštatoval vykonanie dokazovania v potrebnom rozsahu, ako aj
správnosť právneho posúdenia. Zároveň sa stotožnil aj s jeho odôvodnením. Uplatnenú námietku
nedostatočného odôvodnenia preto nepovažoval za dôvodnú. K namietanej nepreskúmateľnosti
poznamenal, že súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa domáhala
neplatnosti kúpnej zmluvy a naliehavý právny záujem na danom určení odvodzovala z ustanovenia §
137 písm. d) CSP. Naliehavosť právneho záujmu nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob

ochrany tvrdeného práva. Žalobca nemá povinnosť preukazovať naliehavý právny záujem na určení
(ne)existencie práva, ak právny záujem vyplýva z osobitného predpisu. Zmluvy a iné právne úkony,
ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami. Z uvedeného vyplýva, že posudzoval
naliehavý právny záujem na danom určení podľa § 137 písm. c) a písm. d) CSP. Existencia naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení v danom prípade nevyplývala z osobitného predpisu. Účelom

naliehavého právneho záujmu je pripustiť vecné prejednanie len takých určovacích žalôb, ktoré majú
pre žalobcov význam, čím sa sleduje to, aby bola súdna ochrana poskytovaná rozumne. Skúmanie
naliehavého právneho záujmu je právnou otázkou. Pokiaľ by súd poskytol ochranu žalobkyni a pripustil
by danosť naliehavého právneho záujmu na danom určení, vo veci samej by nebola úspešná. Odvolací
súd citujúc právnu vetu z judikátu R 87/2001 v znení: ,,ak predávajúci porušil zmluvnú povinnosť

vyplývajúcu z kúpnej zmluvy, podľa ktorej v katastri nehnuteľnosti nebolo vložené vlastnícke právo a tú
istú nehnuteľnosť ďalšou zmluvou prevedie na iného, nemá toto porušenie za následok neplatnosť v
poradí druhej kúpnej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej v katastri nehnuteľnosti bol
povolený vklad vlastníckeho práva. Ten, kto bol poškodený dvojitým scudzením, má nárok na náhradu
vzniknutej škody podľa všeobecných ustanovení o zodpovednosti za škodu“. K uvedenému akcentoval,

že v čase uzavretia zmluvy bola zmluvná voľnosť už obmedzená, lebo v tom čase nebolo právoplatne
skončené konanie o vklad vlastníckeho práva v zmysle skoršej zmluvy. Porušenie povinnosti, ale
nemalo za následok neplatnosť nasledujúceho právneho úkonu, ktorým predávajúci previedol tú istú
nehnuteľnosť na niekoho iného. Ak totiž bola scudzená nehnuteľnosť zmluvou viacerým subjektom
alebo bola tá istá nehnuteľnosť prevádzaná dvakrát, stane sa jej vlastníkom ten, komu ako prvému bol

povolený vklad vlastníckeho práva do katastre nehnuteľnosti. I napriek iným skutkovým okolnostiam
vyplývajúcim z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/31/2000, odvolací
súd podotkol, že v danom prípade k vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobkyne nedošlo z
dôvodu odstúpenia od zmluvy žalovanou, preto sa žalobkyňa nikdy nestala vlastníčkou uvedených
nehnuteľností. Žalovaná 1/ následne previedla uvedené nehnuteľnosti na žalovaného 2/. Z platnej

zmluvy vznikajú pre jej účastníkov obligačno-právne účinky, t. j. obsah sa stáva pre účastníkov zmluvy
rovnako a bezpodmienečne záväzným. Účinnosť zmluvy nenastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy,
pokiaľ zákon (§ 47 Občianskeho zákonníka) alebo dohoda strán neustanovuje inak. Rozhodnutie
o povolení vkladu nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode
vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci. Účinky vkladu podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka

spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t. j. vecno-právnych následkov, nie
obligačno-právnych následkov, ktoré nastali prijatím návrhu na uzavretie zmluvy. Žalobkyňa v konaní
nepreukázala skutkové okolnosti vedúce k sporu medzi stranami o potrebe určiť kúpnu zmluvu za
neplatnú, preto podaná žaloba nie je procesne vhodným nástrojom na odstránenie jej prezentovaného
stavujejprávnejneistoty.Jejtvrdenie,ževprípadeúspešnostižalobyoneplatnosťodstúpeniaodzmluvy

by bola žalovaná zapísaná ako vlastníčka nehnuteľnosti a mohla by si dať zapísať vlastnícke právo na
základe kúpnej zmluvy, vôbec nezohľadňuje súčasne situáciu, že vlastníkom nehnuteľnosti je žalovaný
2/. Konanie o neplatnosť odstúpenia od zmluvy je právoplatne skončené. Súd konajúci v uvedenej
veci žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Žalobkyňa
odvodzovala naliehavosť právneho záujmu práve konaním o neplatnosť odstúpenia od zmluvy, majúc

za to, že vyhovením žalobe by sa jej právne postavenie zmenilo, avšak jej právne postavenie by sa
nezmenilo a nevyriešilo by ani jej vlastnícke právo. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
kúpnej zmluvy nie je daný podľa § 137 písm. d) CSP, ako to správne uviedol súd prvej inštancie, pretože
sa jedná o právnu skutočnosť, ktorá nevyplýva z právneho predpisu. Z dôvodu zamietnutia žaloby prenepreukázanie existencie naliehavého právneho záujmu, s ktorým záverom sa odvolací súd stotožnil,
preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 a 2 CSP.
Následne sa nezaoberal s ostatnými odvolacími dôvodmi.

2.2. Odvolací súd zrušil výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania z dôvodu právoplatne
skončeného konania vedeného pod sp. zn. 18C/7/2021.

2.3. K odvolaniu voči zamietnutiu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia odvolací súd uviedol, že

zmyslom tohto inštitútu je dočasná úprava pomerov strán, aby sa zabezpečil účel a význam budúceho
rozhodnutia vo veci samej. Ochrana poskytovaná neodkladným opatrením sa musí poskytovať v
medziach zákona tak navrhovateľovi, ako aj protistrane. Podmienkou pre nariadenie neodkladného
opatrenia je, aby navrhovateľ osvedčil aspoň v rovine pravdepodobnosti existenciu svojho nároku, ako aj
obavuzohrozeniavýkonurozhodnutia.Nestačítedalentvrdenieohroziacejujme,alejepotrebnédoložiť
také okolnosti, z ktorých možno vyvodiť, že bez dočasnej úpravy by výkon budúceho rozhodnutia mohol

byť zmarený. Neodkladné opatrenie má dočasný a zabezpečovací charakter, preto sa pri rozhodovaní
nevyžaduje úplné dokazovanie, ale musí byť preukázaná aspoň pravdepodobnosť nároku a naliehavosť
potreby ochrany. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa neosvedčila
splnenie týchto podmienok. Svoj návrh odôvodnila len všeobecnou obavou z možnej dispozície s
nehnuteľnosťou,bezuvedeniakonkrétnychskutočností,ktorébytútoobavupodložili.Súdprvejinštancie

preto správne dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný.
Rozhodujúci pre posúdenie dôvodnosti návrhu je stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie,
na okolnosti, ktoré nastali až po jeho vydaní, odvolací súd neprihliadal. V tejto súvislosti uviedol, že
vlastnícke právo k nehnuteľnosti vzniká až právoplatnosťou rozhodnutia o povolení vkladu do katastra
nehnuteľností, nie samotným uzavretím kúpnej zmluvy. Je preto potrebné odlíšiť obligačné účinky

zmluvy od jej vecno-právnych účinkov. Zo spisu vyplýva, že žalovaný 2/ je stále vedený ako vlastník
nehnuteľnosti, uzavrel kúpnu zmluvu so žalovanou 1/, ktorá bola zapísaná do katastra nehnuteľnosti
ako jej výlučná vlastníčka. Zdôraznil, že súdne rozhodnutie obsahom ktorého je zákaz nakladania
s nehnuteľnosťou sa v zásade dotýka iba účinkov právneho úkonu, nie jeho vzniku. Nakladanie s
nehnuteľnosťou sa prejaví až v čase účinnosti právneho úkonu. Na nadobudnutie vlastníckeho práva je

potrebný vklad do katastra nehnuteľnosti. Pred povolením vkladu účinky právneho úkonu nenastanú. Z
tohtodôvoduzmluva,ktorejúčinkynenastali,nemôžebyťvrozporesosúdnymrozhodnutímukladajúcim
zákaz nakladania s nehnuteľnosťou.

2.4. Vo vzťahu k namietanému výroku o trovách konania uviedol, že žalobkyňa nezdôvodnila, v čom

videla nesprávnosť rozhodnutia v časti náhrady trov konania. K uvedenému poznamenal, že výrok o
trovách konania je závislým výrokom na rozhodnutí vo veci samej. Z dôvodu úspechu žalovaných v
spore, súd prvej inštancie správne rozhodol o nároku na náhradu trov konania. O nároku na náhradu
trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 396 CSP a 262 ods. 1 CSP.

3. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej len „dovolateľka“) dovolanie,
ktorého prípustnosť vyvodzovala z ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Namietala, že súd prvej inštancie
neuviedol, aké následné iné konanie, než konanie, ktorým som sa domáhala určenia neplatnosti
odstúpenia od kúpnej zmluvy, malo byť z jej strany iniciované. Rovnako neurčito sa súd prvej inštancie
vyjadril aj v bode 32. odôvodnenia rozsudku, v ktorom len všeobecne uviedol, že žalobkyňa sa mala

možnosť domáhať ochrany svojich práv iným procesným spôsobom s odkazom na Občiansky zákonník.
Nebolo však špecifikované, o aký iný procesný spôsob sa malo jednať, resp. akým ustanovením
Občianskeho zákonníka sa mala žalobkyňa pri ochrane svojich práv riadiť. Na tento postup súdu prvej
inštancie odvolací súd poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“)
sp. zn. II. ÚS 482/2021, ktorý je podľa jej názoru práve v jej prospech, ako aj je súladný s uplatnenou

argumentáciou v odvolaní. Odvolací súd teda uznal nesprávnosť a nezákonnosť prvostupňového
rozsudku v podobe nedostatočného odôvodnenia, čo bolo podporené dokonca odkazom na nález
ústavného súdu, ale i napriek tomu dospel k záveru o správnosti prvoinštančného rozsudku a k potrebe
jeho potvrdenia. Podľa názoru dovolateľky už len touto samotnou skutočnosťou došlo k naplneniu
ňou uplatneného dovolacieho dôvodu. Ďalej dôvodila tým, že súdy nižších inštancií sa nezaoberali

otázkou absencie dobromyseľnosti žalovaného 2/ pri nadobudnutí vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam. V tejto súvislosti poukázala na návrh na zápis poznámky, ktorý bol podaný dňa
15. februára 2021, ktorá mala byť zapísaná najneskôr dňa 16. februára 2021 (§ 43 ods. 1 písm.
d) Katastrálneho zákona). V nadväznosti na to bolo vkladové konanie vedené pod V. XXX/XXXX,na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/ prerušené rozhodnutím
katastrálneho odboru z 19. februára 2021. Rozhodnutie o prerušení bolo žalovanému 2/ doručené dňa
1. marca 2021, teda ešte pred povolením vkladu, preto nemohol byť dobromyseľný, keďže o spornosti

vlastníckeho práva musel vedieť. Žalobkyňa zdôraznila, že existencia poznámky o prebiehajúcom
konaní vedenom pod sp. zn. 18C/7/2021 vylučovala akúkoľvek dobromyseľnosť nadobúdateľa, keďže
ten si bol vedomý, že vlastnícke právo je sporné a v budúcnosti môže dôjsť k jeho spätnému
prevodu. Súdy nižších inštancií sa však s tými skutočnosťami nezaoberali, hoci na ne poukazovala.
Ich zohľadnením bolo možné dospieť aj k záveru o absolútnej neplatnosti právneho úkonu podľa

§ 39 Občianskeho zákonníka a o existencii naliehavého právneho záujmu. Navrhla zrušiť rozsudok
odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, prípadne zrušiť aj rozsudok súdu prvej inštancie a
vec vrátiť na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. Uplatnila si nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

4. Žalovaní 1/ a 2/ písomné vyjadrenie k dovolaniu nepredložili.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,dovolací súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní
(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v
neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§
443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú
splnené podmienky podľa § 429 CSP, v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie je

potrebné odmietnuť.

6. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

7. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421

CSP. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie
je proti tomu ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne
napadnúť dovolaním.

8. Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto
v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne
konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

9. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva

táto vada.

10. Podľa § 440 CSP dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný.

11. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah súdu

do práva strany sporu a nesprávny procesný postup súdu reprezentujúci takýto zásah znemožňujúci
procesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v
dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstata práva na spravodlivý súdny
proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v
konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou

súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov
Slovenskej republiky a ich spravodlivé rozhodnutie (I. ÚS 26/94).

12. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých
prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na

spravodlivý proces. V zmysle uvedeného ustanovenia treba za nesprávny procesný postup považovať
postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré
sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnoprávnemu rámcu, a tak zároveň znamená aj porušenie
ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejnéprejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo
nazastúpeniezvolenýmzástupcom,právonapredvídateľnosťrozhodnutia,nazachovanierovnostistrán
v konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom

svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

13. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu,
ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava
priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v tom

- ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý
proces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (sp. zn. II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019,
4Cdo/140/2019, 4Cdo/120/2019).

14. Podstatou uplatneného dovolacieho dôvodu v zmysle § 420 písm. f) CSP bolo namietané
nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a nevysporiadanie sa s námietkou absencie

dobromyseľnosti žalovaného 2/.

15. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

16. Civilný sporový poriadok umožňuje odvolaciemu súdu použiť tzv. skrátené odôvodnenie v rozsudku

v prípade, ak sa v celom rozsahu stotožní s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. V takom
prípade sa môže obmedziť v odôvodnení len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia a prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Zákon však vyžaduje, aby
aj v prípade skráteného odôvodnenia odvolací súd zaujal jasné stanovisko k podstatným vyjadreniam
strán predneseným v konaní na súde prvej inštancie, pokiaľ sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení

rozhodnutia súd prvej inštancie. Povinnosťou odvolacieho súdu je zároveň vysporiadať sa v odôvodnení
rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Za podstatný je potrebné považovať taký
argument, ktorý je relevantný, teda má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej
povahy, že v prípade jeho preukázania (samostatne alebo v spojitosti s ostatnými okolnosťami) môže
priniesť rozhodnutie priaznivejšie pre odvolateľa (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,

S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016,
1296 s.).

17. Z podstatných okolností preskúmavanej veci vyplýva, že v spore o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy
žalobkyňa nepreukázala existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Žalobkyňa

sa v spore domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 2. februára 2021 medzi žalovanou
1/ ako predávajúcou a žalovaným 2/ ako kupujúcim, predmetom ktorej boli uvedené nehnuteľnosti,
ktoré žalovaná 1/ dňa 17. októbra 2018 kúpnou zmluvu predala žalobkyni a následne žalovaná 1/ od
kúpnej zmluvy so žalobkyňou odstúpila z dôvodu riadneho nesplateniu úveru. Žalobkyňa sa na súde
prvej inštancie v konaní vedenom pod sp. zn. 36C/84/2019 domáhala určenia, či bolo odstúpenie od

kúpnej zmluvy zo 17. októbra 2018 platné, ktoré konanie bolo zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho
poplatkuzapodanúžalobu.Vkonanívedenompodsp.zn.18C/7/2021saopätovnežalobkyňadomáhala
určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy uzavretej so žalovanou 1/, ktorá žaloba bola zamietnutá
pre nepreukázanie existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktoré konanie je
právoplatneskončené.Vdanomprípadedošlotaktiežkzamietnutiužalobyprenepreukázanieexistencie

naliehavého právneho záujmu, a preto sa súd prvej inštancie následne už vecou samou nezaoberal.
Podanou žalobou o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, by nebola odstránená neistota žalobkyne, išlo
by len o rozhodnutie o predbežnej otázke podstatnej pre rozhodnutie iného žalobkyňou následne
iniciovaného súdneho sporu, ktoré by muselo nasledovať. Súd prvej inštancie teda skonštatoval, že
žalobkyňa mala možnosť domáhať sa ochrany svojich práv iným procesným spôsobom v zmysle

Občianskeho zákonníka, ktorý však súd nie je povinný špecifikovať, pretože by nešlo o poučenie o
procesných právach a povinnostiach.17.1. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v rámci doplnenia
odôvodnenia poukázal na nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 482/2021, v zmysle ktorého pokiaľ
súd neuvedie, aký iný spôsob ochrany súd uprednostňuje pred určovacou žalobou a z akého dôvodu,

je jeho odôvodnenie nedostatočne odôvodnené. Skonštatoval, že nedostatočné odôvodnenie súdu
prvej inštancie v tejto časti rozhodnutia súdu prvej inštancie však nemalo za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej. V rámci vysporiadania sa s uplatnenými námietkami poukázal na R 87/2001,
z ktorého relevantnú časť citoval. Argumentoval tým, že v čase uzavretia zmluvy bola zmluvná voľnosť
už obmedzená, lebo v tom čase nebolo právoplatne skončené konanie o povolenie vkladu vlastníckeho

práva v zmysle skoršej zmluvy, preto porušenie povinnosti nemá za následok neplatnosť nasledujúceho
právneho úkonu, ktorým predávajúci previedol tú istú nehnuteľnosť na niekoho iného. Ak totiž bola
scudzená nehnuteľnosť zmluvou viacerým subjektom alebo bola tá istá nehnuteľnosť prevádzaná
dvakrát, stane sa jej vlastníkom ten, komu ako prvému bol povolený vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností. K vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobkyne nedošlo z dôvodu odstúpenia
od zmluvy žalovanou 1/, ktorá využila svoje oprávnenie odstúpenia od zmluvy. Žalobkyňa sa nikdy

nestala vlastníčkou nehnuteľnosti, preto žalovaná 1/ ako vlastníčka uvedenej nehnuteľnosti previedla
nehnuteľnosť na žalovaného 2/. Z platnej zmluvy vznikajú pre jej účastníkov obligačno-právne účinky,
t. j. obsah sa stáva pre účastníkov zmluvy rovnako a bezpodmienečne záväzným. Účinnosť zmluvy
nenastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy, pokiaľ zákon alebo dohoda strán neustanovuje inak.
Rozhodnutie o povolení vkladu nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy

o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci. Účinky vkladu podľa § 133 ods. 2 Občianskeho
zákonníka spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t. j. vecno-právnych následkov,
nie obligačno-právnych následkov, ktoré nastali prijatím návrhu na uzavretie zmluvy. Keďže odvolací súd
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom
danom určení, nemal dôvod sa vyjadrovať k ostatným odvolacím dôvodom žalobkyne.

18. Nadväzujúc na uvedené dovolací súd konštatuje, že odôvodnenie odvolacieho súdu uvedené v
bodoch 8. až 16. v spojení s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie v celom jeho kontexte
(najmä v bodoch 29. až 32.), chápaných ako celok v organickej jednote (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08,
IV. ÚS 372/08), spĺňa náležitosti odôvodnenia vyplývajúce z ustanovení § 220 ods. 2 v spojení s §

393 ods. 2 CSP, lebo zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Súslednosti
jednotlivýchčastíodôvodneniaaichobsahové(materiálne)náplnezakladajúsúhrnneichzrozumiteľnosť
aj všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými
zisteniami, aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V
hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Argumentácia

odvolacieho súdu je koherentná a jeho rozhodnutie konzistentné, logické a presvedčivé, premisy
v ňom zvolené aj závery, ku ktorým na ich základe dospel, sú prijateľné pre právnickú aj laickú
verejnosť. Vysporiadanie sa s uplatnenými podstatnými odvolacími námietkami, odvolacím súdom
možno považovať za dostatočné aj v zmysle § 387 ods. 3 CSP.

19. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky odvolacie námietky
uvedené v odvolaní, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie o odvolaní podstatný význam, ktoré
zostali sporné, alebo na ktoré považuje odvolací súd za nevyhnutné dať odpoveď z hľadiska doplnenia
dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie (II. ÚS 78/05). Z ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho
súdu vyplýva, že prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napádaného rozhodnutia,

nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci v zásade nezakladá vadu
konania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Do úvahy preto neprichádza ani relevantnosť námietky,
že odvolací súd nedostatočným odôvodnením rozhodnutia dovolateľovi znemožnil, aby uskutočňoval
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.
Zhrnutie odôvodnenia napadnutého rozsudku vrátane odôvodnenia uvedeného súdom prvej inštancie

v ich relevantnej časti, dáva dostatočnú odpoveď na uplatnenú podstatnú argumentáciu žalobkyne v
zmysle § 387 ods. 3 CSP.

20. Všeobecným predpokladom vyhovenia žalobe, je právny záujem žalobcu na výsledku sporu.
Doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby vychádza z toho, že žalobca má naliehavý právny

záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva zatiaľ nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené.
Stav tejto neistoty alebo ohrozenia možno preventívne odstrániť tým, že bude existovať rozhodnutie
súd o existencii (neexistencii) predmetného práva. Z doktríny preventívneho charakteru určovacej
žaloby vyplýva, že žalobný nárok na plnenie konzumuje aj určovací žalobný nárok. Prívlastok naliehavýznamená že právny záujem má určitú existenciu. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok
bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naliehavý právny záujem v zásade absentuje, ak
má žalobca možnosť žalovať na splnenie povinnosti. Je to tak v prípadoch, keď tvrdené právo už nie

je v štádiu neistoty alebo ohrozenia, ale kedy už došlo k jeho porušeniu. Povinnosť žalobcu preukázať
naliehavý právny záujem logicky znamená aj to, že žalobca je povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenia
o tom že naliehavý právny záujem je daný. Podmienkou prípustnosti žaloby na určenie, či tu právo je
alebo nie je, je naliehavý právny záujem žalobcu. Prípustnosť určenia právnej skutočnosti musí vyplývať
z osobitného predpisu. V takom prípade žalobca nemá ani povinnosť uviesť v žalobe tvrdenia, že

naliehavý právny záujem je daný (Števček., M., Ficová, S., Baricová., J., Mesiarkinová, S., Bajánková,
J.m Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 494 až 505 s.).

21. V preskúmavanej veci dôvodom zamietnutia žaloby bolo nepreukázanie existencie naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení v zmysle § 137 písm. c) CSP, žalobkyňou. Z dôvodu
nesplnenia jej povinnosti tvrdenia, súdy v súlade so zásadou hospodárnosti konania žalobu zamietli,

bez ďalšieho vecného posudzovania (ne)dôvodnosti uplatneného nároku. V sporovom konaní zaťažuje
stranu sporu bremeno tvrdenia, ktoré spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v
spore. Nesplnenie tejto povinnosti t. j. nesplnenie povinnosti relevantne tvrdiť, má pre stranu sporu
procesnoprávnu sankciu, ktorá sa prejav v meritórnom rozhodnutí vo veci samej. Navyše existenciu
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy

uzavretej medzi žalovanou 1/ ako predávajúcou a žalovaným 2/ ako kupujúcim nemožno vyvodiť zo
žiadneho osobitného predpisu, preto v danom prípade prípustnosť žaloby nie je daná ani v zmysle §
137 písm. d) CSP.

22. Doplnením a vysporiadaním sa s uplatnenou argumentáciou žalobkyne v spore, nedošlo k porušeniu

jej procesných práv, ktoré by bolo možné považovať za existenciu vady zmätočnosti, preto uplatnený
dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je prípustný a ani dôvodný. Ak dôvodom zamietnutia
žaloby bolo nepreukázanie existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, nebolo
potrebné v súlade so zásadou hospodárnosti konania sa následne zaoberať ďalšími skutkovým
tvrdeniami žalobkyne, týkajúcimi sa veci samej.

23. Z nálezu ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 245/2022 z 20. septembra 2022 vyplýva, že zjavná
neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov je najčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych
argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo
absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS
115/03, III. ÚS 209/04). Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda
ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m.
II. ÚS 336/2019). Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Neznamená ani právo na to,

aby bol účastník konania úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi
názormi. Vecná spojitosť odôvodnenia rozhodnutia s princípom práva na spravodlivý proces garantuje
každému účastníkovi konania, že vydaný rozsudok musí spĺňať limity zrozumiteľného, určitého a logicky
odôvodneného rozsudku. Iba skutočnosť, že dovolateľka sa s právnym názorom odvolacieho súdu
nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti jeho rozhodnutia (I. ÚS 188/06).

24. Napokon ani judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) nevyžaduje, aby
na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia; ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument (rozhodnutia vo veci Ruiz Torija proti Španielsku z 9.

decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani proti Španielsku z 9. decembra 1994, séria
A, č. 303 - B, Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, Higgins proti Francúzsku z 19. februára 1998).

25. Vzhľadom na uvedené dôvody, dovolací súd konštatuje, že prípustnosť a ani dôvodnosť dovolania
v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je daná. Dovolanie preto ako neprípustné odmietol v súlade s § 447

písm. c) CSP.

26. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol v súlade s § 453 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalovaných 1/ a 2/ v dovolacom konaní vyplývajúcou z § 255 ods. 1CSP. Z dôvodu, že žalovaným 1/ a 2/ z obsahu spisu žiadne trovy dovolacieho konania nevyplývajú, ani
im nevznikli dovolací súd náhradu trov dovolacieho konania žalovaným 1/ a 2/ nepriznal (R 72/2018).

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.