Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti životnému… ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/69/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824011045
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3824011045.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.

Tomáša Brinčíka a Mgr. Jána Odnogu proti obžalovanému A. A., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom
C. D. XXX, trestne stíhanému
pre pokračovací prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona
v súbehu so zločinom útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno
c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí dňa
27. novembra 2025 prejednal odvolanie obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 14. apríla 2025,

sp. zn. 20T/77/2024 a takto

r o z h o d o l :

I.

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušujú sa v napadnutom rozsudku všetky výroky o uložených
trestoch a primeraných povinnostiach a obmedzeniach s tým, že ostatné výroky napadnutého rozsudku
nie sú týmto výrokom dotknuté.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný A. A.

o d s u d z u j e

podľa § 323 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1, § 39 ods. 5 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa výkon trestu odňatia slobody vo
výmere 2 (dva) roky podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním
obžalovaného v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. sa určuje obžalovanému skúšobná doba vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. b) Tr. zák. po dobu trvania skúšobnej doby sa obžalovanému ukladá
zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a povinnosť podrobiť sa kedykoľvek
na vyzvanie súdu, probačného a mediačného úradníka alebo príslušníka Policajného zboru Slovenskej
republiky skúške na alkohol za účelom kontroly dodržiavania zákazu požívať alkoholické nápoje a iné
návykové látky.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové

vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 72 (sedemdesiatdva) mesiacov.II.

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 14. apríla 2025, sp. zn. 20T/77/2024, bol obžalovaný
A. A. uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona v súbehu so zločinom útoku na verejného činiteľa podľa § 323
odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného
zákona na tom skutkovom základe, že „dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hod. na ulici E. F. G. č. X

v H. pred diskoklubom E. potom, čo požil alkoholické nápoje nastúpil do svojho osobného motorového
vozidla zn. I. I., evidenčné číslo: F., tmavomodrej farby, ktoré následne viedol po parkovisku, kde ho
pred J. G., na ulici E. F. G. D. X K. H. zastavil pracovník SBS služby, ktorý sa pred vozidlo postavil a
uviedol mu, aby sa opitý na aute nevozil a aby si z vozidla vystúpil, na čo sa ho obžalovaný snažil obísť
tak, že začal s vozidlom cúvať, kedy zadnou pravou časťou vozidla počas cúvania nezvládol riadenie a

narazil do zadnej pravej strany plastového nárazníka tam odstaveného osobného motorového vozidla
zn. C. I., evidenčné číslo: L., šedej farby, ktorého majiteľom je spoločnosť L. L. L., a ktoré vozidlo na
mieste odstavil F. M., D. G. N. L. L. L., so sídlom G., H. O. XX, IČO: XX XXX XXX, spôsobená škoda na
majetku poškriabaním zadného nárazníka vozidla vo výške nepresahujúcej značnú škodu, následne sa
obžalovanýsnažilpracovníkaSBSslužbysvozidlomobísťazmiestaujsť,kedysaopakovanepracovník

SBS služby postavil pred vozidlo a opakovane ho vyzval, aby viac vozidlo pod vplyvom alkoholu neviedol
a vystúpil z neho, čo už obžalovaný poslúchol a z vozidla vystúpil, následne sa na miesto dostavila
hliadka Obvodného oddelenia PZ Prievidza vedená pod volacím znakom H. XXX v zložení poškodeného
práp. G. A. K. a poškodeného nstržm. F. A. P., ktorí obžalovaného identifikovali a podrobili ho dychovej
skúške na zistenie alkoholu prístrojom Dräger Alcotest 7510 OIML, výrobného čísla ARSL-0526, ktorou

mu bola dňa XX.XX.XXXX v čase o 06.03 hod., nameraná hodnota 1,16 mg/l alkoholu, následne bol
obžalovaný dňa XX.XX.XXXX v čase o 06.03 hod. v zmysle § 85ods. 2 Trestného poriadku obmedzený
na osobnej slobode pre podozrenie zo spáchania prečinu ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 odsek 1 Trestného zákona bol hliadkou polície vyzvaný, aby si odložil svoj ruksak do vozidla a
aby si vozidlo zaistil a zabezpečil proti pohybu a proti krádeži, na čo obžalovaný pristúpil k zadným

ľavým dverám vozidla, cez ktoré si odložil ruksak, prešiel k predným dverám, cez ktoré sa nahol a chcel
zatiahnuť ručnú brzdu vozidla, pričom zozadu
z ľavej strany ho zabezpečoval poškodený práp. A. K. a z pravej strany poškodený nstržm. A. P.,
no aj napriek tomu sa mu podarilo urýchlene do vozidla nastúpiť, kedy sa začal správať agresívne a
začal hliadke polície vulgárne nadávať, pričom hliadka polície voči nemu okamžite použila donucovacie

prostriedky, opakovane ho vyzývala, aby upustil od protiprávneho konania a prestal klásť aktívny odpor,
na čo však nereagoval a snažil sa vozidlo naštartovať, čo sa mu aj podarilo a počas zápasenia s členmi
hliadky polície sa s vozidlom pohol vpred, kedy v predných ľavých dverách stál poškodený práp. A.
K. a stále sa snažil za použitia donucovacích prostriedkov zamedziť obžalovanému v úteku a kráčal
vedľa rozbiehajúceho sa vozidla, s ktorým prešli približne 4 - 8 metrov, kedy obžalovaný otvorenými

ľavými dverami vozidla narazil do tam situovanej zvislej dopravnej značky "Zákaz státia", ktoré dvere
sa nárazom zatvorili a privreli poškodeného práp. A. K. o vozidlo, kedy obžalovaného pustil a ktorý
s vozidlom rýchlou jazdou pod vplyvom alkoholu odišiel preč, hliadka polície okamžite nastúpila do
služobného motorového vozidla a vozidlo zn. I. I., evidenčné číslo: F., na služobnom motorovom vozidle
prenasledovala až pred obec C., okr. H., kde obžalovaný na ceste III/1774 pred ľavotočivou zákrutou

vedúcou do obce nezvládol riadenie vozidla, s vozidlom prešiel vľavo cez kovové zvodidlá až na miestnu
lúku, kde vozidlo opustil a snažil sa utiecť preč, no následne bol hliadkou polície dobehnutý
a za použitia donucovacích prostriedkov spacifikovaný, pričom poškodením kovového zvodidla o dĺžke
16 metrov spôsobil škodu na majetku spoločnosti N. O. Q. N. J., G. X, XXX XX Q., IČO: XXXXXXXX
vo výške nepresahujúcej značnú škodu a ktorým konaním obžalovaného boli poškodenému práp. A. K.

spôsobené drobné porania, a to narazený lakeť pravej ruky, pravé koleno a odreté predkolenie ľavej
nohy, ktoré poranenia si vyžiadali lekárske ošetrenie v R. G., bez sťaženia obvyklého spôsobu života.“

Za to bol obžalovaný okresným súdom odsúdený podľa § 323 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 41
odsek 1 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, aplikáciou§ 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 5 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
2 (dva) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona okresný súd
obžalovanému výkon trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky podmienečne odložil za súčasného
uloženia probačného dohľadu nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona okresný súd určil obžalovanému skúšobnú dobu vo výmere 3 (tri)

roky.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona okresný súd uložil obžalovanému po dobu
trvania určenej skúšobnej doby obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov
a iných návykových látok, ktorý zákaz bude kontrolovaný prostredníctvom technických prostriedkov –
zariadením kontroly požitia alkoholu.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. b) Trestného zákona okresný súd uložil obžalovanému povinnosť
spočívajúcu v príkaze zdržiavať sa v obydlí, t. j. na adrese C. D. XXX, S. H., a to každý deň nepretržite
v čase od 19:00 hod. do 05:00 hod. nasledujúceho dňa, okrem vymedzených podmienok probačným
a mediačným úradníkom, ktorého súhlas na vzdialenie sa z určeného miesta obydlia je potrebný vopred.

Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona okresný súd uložil obžalovanému povinnosť podrobiť sa kontrole
uložených obmedzení a povinností technickými prostriedkami v zmysle zákona č. 78/2015 Z. z., ktorých
použitie za splnenia podmienok sa nariaďuje.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36

písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona okresný súd uložil obžalovanému
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 72 (sedemdesiatdva) mesiacov.

Podľa§73ods.2písm.c)Trestnéhozákonaokresnýsúduložilobžalovanémuochrannéprotialkoholické
liečenie ambulantnou formou.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku okresný súd odkázal poškodenú spoločnosť L. L. L. so sídlom
G., H. O. XX, IČO: XXXXXXXX s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože prokurátor podal proti nemu

odvolanie ihneď po vyhlásení rozsudku do zápisnice o hlavnom pojednávaní, a to čo do výroku o treste,
ako aj do výroku o ochrannom opatrení v neprospech obžalovaného. Obžalovaný podal proti citovanému
rozsudku písomne v zákonnej lehote odvolanie čo do výroku o treste.

Prokurátor podané odvolanie dodatočne písomne odôvodnil nasledovne:

„Predmetný rozsudok prvostupňového súdu považujem vo vzťahu k výroku o vine obžalovaného za
zákonnýadôvodnýarovnakotaknemámžiadnevýhradyvočikonaniu,ktoréjehovydaniupredchádzalo.
Nestotožňujem sa však s výrokom o uložení úhrnného trestu odňatia slobody v trvaní 2 rokov s
podmienečným odkladom za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním obžalovaného,

primeraných povinností a obmedzení v skúšobnej dobe v trvaní 3 rokov, neuložením trestu prepadnutia
veci a výrokom o ochrannom opatrení - ochrannom protialkoholickom liečení ambulantnou formou, a to
vzhľadom na okolnosti prípadu.

Súd svoje rozhodnutie o treste zdôvodnil tým, že pri rozhodovaní o treste zohľadniac osobu

obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, charakter a závažnosť trestnej činnosti, ako aj a okolnosti
prípadu je dôvodný a spravodlivý úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, ktorého výkon súd
podmienečne odložil na primeranú skúšobnú do dobu v trvaní 3 roky za súčasného uloženia probačného
dohľadu nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe a uloženia primeraných obmedzení a
povinností, ktorých dodržiavanie bude kontrolované aj technickým zariadením, za súčasného uloženia

ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou. Súd mal za to, že na prevýchovu
obžalovaného postačuje vplývať uložením podmienečného trestu, prihliadnuc na skutočnosť, že
obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný, pričom predmetné odsúdenie má toho času už
zahladené, priestupkovo doposiaľ postihnutý nebol, v podstate sa jedná o bezúhonného občana.Obžalovaný sa odo dňa 14.07.2024 do dňa 11.12.2024 nachádzal vo výkone väzby, čo podľa názoru
súdu už plní prevýchovný účel trestu, vedie riadny život, riadne sa podrobuje probačnému dohľadu a
všetkým uloženým obmedzeniam a povinnostiam a taktiež sa podrobuje liečbe závislosti na užívaní

alkoholických nápojov u A. B..

S uvedeným záverom súdu si dovoľujem nesúhlasiť. Trest odňatia slobody ukladaný v trestnom konaní
je primárne koncipovaný ako nepodmienečný trest. Až za predpokladu splnenia zákonných podmienok
upravených v § 49 Trestného zákona je súd oprávnený pristúpiť k podmienečnému odkladu uloženého

trestu odňatia slobody. Žiadny páchateľ trestnej činnosti nemá zákonný nárok na podmienečný odklad
výkonu trestu odňatia slobody, k tomuto možno pristúpiť len po splnení zákonných podmienok.

V predmetnej trestnej veci mám za to, že neboli naplnené podmienky podmienečného odkladu výkonu
uloženého trestu odňatia slobody predpokladané ustanovením § 49
ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Mám za to, že pri rozhodovaní o treste resp. o podmienečnom odklade výkonu trestu sa súd dostatočne
nevysporiadal s komplexnými okolnosťami prípadu, predovšetkým so spôsobom spáchania trestných
činov, ako aj s mierou zavinenia a osobou obžalovaného. Obžalovaný svojím protiprávnym konaním
preukázal absenciu akéhokoľvek rešpektu voči verejnej autorite policajtom PZ. Protiprávne konanie

obžalovaného bolo vulgárne, agresívne a násilnej povahy, čo sa prejavilo predovšetkým vo fyzickom
napadnutí konajúceho policajta PZ, kedy dvere rozbiehajúceho sa vozidla privreli zasahujúceho policajta
PZ po narazení do zvislej dopravnej značky o vozidlo, rovnako aj v závažných vyhrážkach smerujúcich
voči prítomným osobám konajúcich v postavení verejných činiteľov, čím naplnil aj znak kvalifikovanej
skutkovej podstaty prečinu útok na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného

zákona.

Napriek tomu, že obžalovaný bol v čase spáchania trestných činov v stave simplexnej alkoholovej
opojenosti stredne ťažkého stupňa a prekonal aj vystupňovaný afekt strachu so skratovým konaním,
nešlo o patický afekt. Schopnosť obžalovaného ovládať svoje konanie bola znížená ale nebola

vymiznutá, pričom v čase skutku mohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania, z čoho je zrejmé
jeho vedomé úmyselné konanie. Obžalovaný je závislý od alkoholu po ktorého požití sa javí ako
mimoriadne konfliktný, bez ohľadu na to voči komu svoje agresívne a násilne útoky smeruje, alkohol
požíva z vlastnej vôle a vlastným zapríčinením sa uvádza do alkoholovej opojenosti. V protiprávnom
konaní mu nezabránila ani skutočnosť, že verbálne útoky ako aj fyzické napadnutie bolo smerované

voči policajtom PZ, ktorí u občanov budia prirodzený rešpekt a autoritu. Zo záverov vypracovaných
znalecký posudkov vyplýva, že obžalovaný alkohol požíva z vlastnej vôle, vlastným zapríčinením sa
uvádza do alkoholovej opojenosti a z vlastnej vôle sa môže dopúšťať aj trestnej činnosti, preto mám
za to, že účel uloženého ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou by bol najlepšie
dosiahnutý v spojení s výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody, aby sa zabránilo opätovnému

protiprávnemu konaniu obžalovaného, najmä po požití alkoholu od ktorého je závislý a ktorý u neho
vyvoláva agresívne správanie voči okoliu.

Vzhľadom na uvedené objektívne skutočnosti, nie je možné sa stotožniť s konštatovaním súdu, že boli
naplnené zákonné podmienky pre podmienečný odklad výkonu trestu, založené najmä na skutočnosti,

žeobžalovanýdoposiaľbolsúdnetrestanýlenjedenkrát,priestupkovodoposiaľnebolpostihnutý,pričom
z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že obžalovaný mal v konaní vedenom pod sp. zn. ORP-307/DI-
SK-2011 uložený zákaz činnosti odo dňa 28.06.2011 do dňa 28.10.2014 za spáchanie priestupku podľa
§ 4 ods. 2 písm. a), c) a § 32 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, za čo mu bola uložená
zároveň aj pokuta vo výške 600 eur. Obžalovaný bol v minulosti súdne trestaný za totožnú trestnú

činnosť, a to trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/45/2021 zo dňa 01.06.2021,
právoplatným dňa 23.06.2021 za prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1
Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov s podmienečným
odkladom so skúšobnou dobou v trvaní 20 mesiacov, zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti
riadiť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 24 mesiacov, osvedčil sa dňa 17.10.2023. Obžalovaný

sa teda predmetného skutku dopustil relatívne krátko po uplynutí skúšobnej doby podmienečného
odsúdenia a uloženého trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu z čoho je zrejmé,
že rešpektovanie spoločenským noriem je u neho problematické. V predmetnej trestnej veci tak osoba
obžalovaného ani povaha trestnej veci podľa môjho názoru neumožňujú učiniť relevantný záver, žena dosiahnutie účelu trestu nie je potrebný jeho výkon v ústave na výkon trestu odňatia slobody a
obžalovaný zjavne nie je osobou, vzhľadom na ktorú možno dôvodne predpokladať, že na jeho nápravu
a ochranu spoločnosti postačí podmienečný odklad výkonu trestu.

V zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona ukladaný trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívna zložka trestu) a vytvorí
podmienky na jeho výchovu (výchovná zložka trestu). Vychádzajúc z princípov humánnosti pri ukladaní
trestu z uvedeného vyplýva a súdna prax v tomto smere aj fakticky postupuje, že pri ukladaní trestov

páchateľom vystupuje do popredia výchovná zložka trestu pred represívnou. U obžalovaného je s
poukazom na zvýšenú závažnosť spáchaných trestných činov, najmä s ohľadom na následok a okolnosti
trestnejčinnosti,namiesteabysaúčeltrestudosiaholvýkonomvústavenavýkontrestuodňatiaslobody.

V danom prípade si dovolím taktiež nesúhlasiť s konštatovaním súdu týkajúceho sa neuloženia trestu
prepadnutia veci, a to osobného motorového vozidla VIN číslo: zn. I. I., EVČ: F., tmavomodrej farby,

T., nakoľko obžalovanému bol uložený trest zákazu činnosti vo výmere 72 mesiacov, čo má zabezpečiť
ochranu spoločnosti a byť pre obžalovaného dostatočným ponaučením. V súvislosti s uvedeným
uvádzam, že obžalovaný sa dopustil závažnej trestnej činnosti práve v súvislosti s vyššie uvedeným
osobným motorovým vozidlom, ktoré priamo použil pri páchaní jednak pokračovacieho prečinu, ako aj
spáchaného zločinu. Obžalovaný osobné motorové vozidlo šoféroval pod vplyvom alkoholu a bola len

náhoda, že svojim protiprávnym konaním nespôsobil väčšie škody na majetku a závažnejšie zranenia
osobám. Doposiaľ pre obžalovaného nepredstavovali dostatočné ponaučenie uložené tresty zákazu
činnosti, ani nezabezpečili dostatočnú ochranu spoločnosti, preto som názoru, že uloženie trestu
prepadnutia veci by v danom prípade s ohľadom na závažnosť trestnej činnosti nebol neprimeraný a
ani nadbytočný.

Nakoľko uloženie úhrnného trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia
slobody za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe
a uloženia primeraných obmedzení a povinností, taktiež neuloženie trestu prepadnutia veci a uloženie
ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou, považujem za neprimerane mierne,

navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne, v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil
napadnutý rozsudok Okresného súdu v Prievidzi, pracovisko Bánovce nad Bebravou vo výroku o treste
a výroku
o ochrannom opatrení, a aby podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku obžalovanému A. A. sám podľa
uložil podľa § 323 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. I) Trestného zákona, § 37 písm. h), § 38 ods.

2 Trestného zákona, § 39 ods. 5 Trestného zákona, § 41
ods. 1 Trestného zákona, úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonnej
trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2,
ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. písm. I) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38

ods. 2 Trestného zákona obžalovanému uložiť trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého
druhu v druhej polovici zákonnej trestnej sadzby. Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, § 74
ods. 1 Trestného zákona uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Podľa § 60 ods. 1
písm. a) Trestného zákona obžalovanému uložil trest prepadnutia veci - osobné motorové vozidlo zn. I.
I., EVČ: F., tmavomodrej farby, VIN číslo: T., ktoré sa ako doličná vec nachádza na dvore S. U. F., S. V. H.

K. H. na J. O. XX v H. a podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.“

Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu dodatočne písomne odôvodnil podané odvolanie
nasledovne:

„Z hľadiska rozsahu odvolania, toto odvolanie smeruje len voči výroku o treste, výroku o ochrannom
opatrení, pričom výrok o vine týmto odvolaním nie je dotknutý. Odvolanie nesmeruje voči konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo.

Podanie odvolania odôvodňujeme tým, že ako obhajoba máme zato, že napadnutým rozsudkom boli

porušené ustanovenia Trestného zákona týkajúce sa zásad ukladania trestov a že teda uložený trest
sa nám javí ako trest neprimerane prísny a teda nie spravodlivý. Zároveň súdu vyčítame, že sa
nedostatočne vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre možné rozhodnutie súdu o výmere
toho ktorého uloženého trestu.Napadnutému súdnemu rozhodnutiu ďalej vyčítame, že v nedostatočnom rozsahu zohľadnil aj iné
tresty, prípadne sankcie/obmedzenia/povinnosti, ktoré spolu s ukladaným trestom odňatia slobody boli

obvinenému v konečnom dôsledku uložené a ktoré tvoria ucelený systém potrestania obvineného.
Nemožno odhliadnuc fakt, že obvinenému nebol trest odňatia slobody ukladaný samostatne, ale že
popri tomto treste mu bol uložený aj napr. trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu ako i výrazný počet obmedzení ako i povinností v rámci určenej skúšobnej doby. Zároveň
nemožno opomenúť ani skutočnosť, že obžalovaný sa v zmysle rozhodnutia súdu by mal podrobovať

obmedzeniam resp. povinnostiam, ktoré sú spojené s uloženým ochranným protialkoholickým liečením
ambulantnou formou.

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi, pracovisko Bánovce nad Bebravou sp. zn.:
20T/77/2024 zo dňa 14.04.2025 bol môj klient, obžalovaný A. A., nar.: 19.09.1991 uznaný za vinného z
pokračovacieho prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona v

súbehu so zločinom útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 41
ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, aplikáciou §
38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 5 Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
2 (dva) roky. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
súd výkon trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky podmienečne odložil za súčasného uloženia

probačného dohľadu nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Trestného
zákona súd určil obžalovanému skúšobnú dobu vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd uložil obžalovanému po dobu trvania určenej
skúšobnej doby obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových

látok, ktorých zákaz bude kontrolovaný prostredníctvom technických prostriedkov - zariadením kontroly
požitia alkoholu.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. b) Trestného zákona súd uložil obžalovanému povinnosť spočívajúcu
v príkaze zdržiavať sa v obydlí, t. j. Na adrese C. D. XXX, S. H., a to každý deň nepretržite v čase

od 19.00 do 05.00 hod. nasledujúceho dňa, okrem vymedzených podmienok probačným a mediačným
úradníkom, ktorého súhlas na vzdialenie sa z určeného miesta obydlia je potrebný vopred.

Podľa§51ods.5Trestnéhozákonajeobžalovanýpovinnýsapodrobiťsakontroleuloženýchobmedzení
a povinností, technickými prostriedkami v zmysle zákona č. 78/2015 Z. z., ktorých použitie za splnenia

podmienok sa nariaďuje.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona
s prihliadnutím na § 36 písm. 1), písm. n) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona súd
obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidla akéhokoľvek druhu na dobu 72

(sedemdesiatdva) mesiacov.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému ochranné protialkoholické
liečenie ambulantnou formou.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku sa poškodená spoločnosť L. L. L. so sídlom G., H. O. XX, IČO:
XXXXXXXX s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

K uloženému úhrnnému trestu, uloženému probačnému dohľadu a skúšobnej dobe.

Na úvod je potrebné uviesť, že obhajoba sa v plnom rozsahu stotožňuje s konštatovaním a právnym
názorom zákonného sudcu, že na obžalovaného nie je potrebné v rámci generálnej ako i individuálnej
prevencie pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody (tak, ako to v rámci svojho záverečného
návrhu ako i podaného odvolania v neprospech obžalovaného žiadala okresná prokuratúra), ale že v
jeho prípade je zákonným a spravodlivým trestom práve podmienečný trest odňatia slobody.

Napriek tomu, že obhajoba s uložením tohto druhu trestu, t. j. s podmienečným trestom odňatia slobody
v napadnutom rozsudku súhlasí, výhrady obhajoby sa týkajú výmery tohto trestu (úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 2 (dva) roky) ako i dĺžky trvania skúšobnej doby vo výmere 3 (tri) roky.Zvykonanéhodokazovaniaazistenéhoskutkovéhostavuvyplýva,žemôjklientsaobžalobnéhokonania
a svojej protispoločenskej činnosti dopustil jedine a výlučne v dôsledku predchádzajúcej konzumácie

alkoholu a preto je prirodzené a zároveň správne, ak v rámci nastavených kontrolných mechanizmov a
ukladaných sankcii sa ich povaha bude zameriavať práve na alkohol.

Obhajoba napadnutému rozhodnutiu vyčíta, že nedostatočne v prípade obžalovaného zvážil možnosť
použitia § 39 ods. 1 Trestného poriadku a že súdom zistené okolnosti a pomery páchateľa len

mechanicky subsumoval pod ustanovenie § 39 ods. 5 Trestného zákona, pre použitie ktorého súd mal
splnené podmienky a to vyhlásením obžalovaného o jeho vine uskutočnené na hlavnom pojednávaní,
ktoré súd prijal.

Obhajobadávapopozornostiodvolaciehosúdutúskutočnosť,žehocipodľavypracovanéhoznaleckého
posudku z odboru Zdravotníctvo a farmácia č. 76/2024 obžalovaný v čase spáchania trestného činu

bol v stave prostej alkoholickej opojenosti stredne ťažkého stupňa, do ktorej sa uviedol sám a dostal
sa aj do stavu vystupňovaného afektu strachu so skratovým konaním, v dôsledku čoho jeho schopnosť
ovládnuť svoje konanie bola znížená, ale nebola vymiznutá, pričom v inkriminovanom čase obžalovaný
mohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania. Hoci v napadnutom rozsudku zákonný sudca v rámci
odôvodnenia rozsudku správne viac krát poukazuje na túto objektívne zistenú okolnosť, v rozsudku

absentuje akákoľvek úvaha súdu, či v danom prípade nie je zákonný dôvod pre mimoriadne zníženie
trestu a to podľa § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, podľa ktorého súd môže znížiť trest odňatia
slobodypoddolnúhranicutrestnejsadzbyustanovenejtýmtozákonomajvtedy,akodsudzujepáchateľa,
„ktorý spáchal trestný čin v čase zmenšenej príčetnosti, a súd má za to, že vzhľadom na zdravotný stav
páchateľa by bolo možné za súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj

trestom kratšieho trvania, pričom nie je viazaný obmedzeniami uvedenými v odseku 3 a zároveň uloží
ochranné liečenie.“ Obhajoba má zato, že pri dôslednej zákonnej aplikácii ustanovenia § 39 Trestného
zákona napadnutý súd mal použiť ust. § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona a to vzhľadom na
zníženú príčetnosť obžalovaného a skutočnosť, že mu bolo zároveň navrhované uloženie ochranného
protialkoholického liečenia ambulantnou formou.

Do osobitnej pozornosti odvolacieho súdu dávam tú skutočnosť, že v tejto trestnej veci bol obžalovaný
takmer 5 mesiacov väzobne stíhaný (od 14.07.2024 do 11.12.2024), z väzby ktorej bol prepustený
uznesením Okresného súdu Prievidza sp. zn.: 20T/77/2024 zo dňa 06.12.2024 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.: 2 Tos/155/2024 zo dňa 11.12.2024, pričom v rámci rozhodnutia o

prepustení z väzby na slobodu boli obžalovanému uložené viaceré povinnosti a obmedzenia, ktoré v
zásade boli prevzaté aj do napadnutého rozsudku. Je teda potrebné konštatovať, že od prepustenia z
väzby na slobodu za situácie, kedy napadnutý rozsudok ešte nie je právoplatný, obžalovaný je stále
povinný dodržiavať povinnosti a obmedzenia uložené vo väzobnom rozhodnutí, okrem iného aj: zákaz
vycestovaťdozahraničia,povinnosťzdržiavaťsavdanomobydlí,zákazpožívaniaalkoholickýchnápojov

a iných návykových látok ( ktorý je kontrolovaný technickými prostriedkami - zariadením kontroly požitia
alkoholu), povinnosť podrobiť sa liečbe závislosti na užívaní alkoholických nápojov, zákaz vedenia
motorového vozidla akéhokoľvek druhu. Vzhľadom na konštatovanie priebežnej správy z probačného
dohľadu zo dňa 21.02.2025 je zrejmé, že obžalovaný si
k stanovenému dátumu riadne plnil všetky povinnosti a obmedzenia, že riadne spolupracoval s

probačným a mediačným úradníkom v rámci nariadeného dohľadu a že na jeho strane neboli zistené
žiadne nedostatky v rámci dohľadu alebo plnenia si určených povinností alebo dodržiavania určených
obmedzení.

Vo vyššie uvedenej správe sa zároveň konštatuje, že v zmysle uloženej povinnosti podrobiť sa liečbe

závislostí na užívaní alkoholických nápojov obžalovaný sa dobrovoľne prihlásil dňa 12.12.2024 v
psychiatrickej ambulancii A. U. B. a že následne sa podrobuje stanovenej liečbe.

Vzhľadom aj na vyššie skutočnosti mám zato, že prvostupňový súd nedostatočne zvážil tú skutočnosť,
že obžalovaný fakticky už začal proces svojej prevýchovy a to jednak svojim pobytom vo väzbe ako i

následnými uloženými obmedzeniami a povinnosťami a toto všetko súd nedostatočne zobral do úvahy
pri ukladaní samotnej výmery podmienečného trestu odňatia slobody ako dĺžky trvania skúšobnej doby,
ktoré podľa obhajoby by mali byť uložené v nižšej výmere/dĺžke.Obhajoba nechápe snahu okresnej prokuratúry, ktorá v podanom odvolaní vykresľuje obžalovaného ako
človeka opätovne porušujúceho spoločenské normy, na prevýchovu ktorého je potrebné vplývať výlučne
výkonom uloženého trestu v ústave na výkon trestu odňatia slobody.

Odvolaciemu súdu dávam do pozornosti uznesenie KS v TN, sp. zn.: 2Tos/155/2024-317 zo dňa
11.12.2024, kde tento súd v rámci konania o väzbe prijal všeobecný záver, v prípade obvineného nejde
o „kriminálne narušenú osobu“.

Požiadavku prokuratúry na uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody obhajoba považuje za
priamy rozpor s §33a ods. 3 Trestného zákona.

Obhajobazároveňpoukazujenaustanovenie§34ods.4Trestnéhozákonaaskutočnosť,žeobžalovaný
svojou trestnou činnosťou nezískal a ani sa nesnažil získať majetkový prospech.

K ochrannému protialkoholickému liečeniu.

Vo vzťahu k ukladanému ochrannému protialkoholickému liečeniu ambulantnou formou obhajoba v
zásade k nemu nemá výhrady, nakoľko v čase vyhlásenia rozsudku boli zákonom splnené podmienky
na jeho uloženie. V tejto časti však treba brať do úvahy fakt, že obvinený od 12.12.2024 sa podrobuje

ambulantnej protialkoholickej liečbe (v súlade s rozhodnutím o prepustení z väzby na slobodu), pričom
táto liečba v čase písania tohto odvolania naďalej trvá. Vzhľadom na predpokladaný čas rozhodnutia
odvolacieho súdu o tomto odvolaní je však reálny predpoklad toho, že toto liečenie už bude z pohľadu
lekára ukončené a jeho ďalšie trvanie nebude dávať žiadny zmysel/význam. Vzhľadom na fakultatívnu
možnosť ukladania tohto ochranného liečenia súdom podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona

nechávam odvolaciemu súdu na zváženie, či v čase rozhodovania odvolacieho súdu ešte bude
potrebné toto ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou obžalovanému uložiť (len dávam
do pozornosti súdu, že podľa § 74 ods. 5 Trestného zákona ochranné liečenie uložené páchateľovi
podľa § 73 ods. 2 písm. c) ambulantnou formou trvá najviac 12 mesiacov). Vzhľadom na vyššie uvedené
navrhujem odvolaciemu súdu, aby požiadal o informáciu lekára p. B. k tej skutočnosti, či vzhľadom

na súčasný priebeh protialkoholického liečenia u obžalovaného je potrebné v ňom naďalej pokračovať
ambulantnou formou resp. či možno už konštatovať, že doterajšie protialkoholické liečenie už splnilo u
obžalovaného účel.

K uložených obmedzeniam a povinnostiam v rámci probačného dohľadu:

Pokiaľ ide o uložené obmedzenie podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. b) Trestného zákona spočívajúce v
príkaze zdržiavať sa v obydlí, t. j. na adrese C. D. XXX, S. H., a to každý deň nepretržite v čase od
19.00 hod. do 05:00 hod. nasledujúceho dňa, okrem vymedzených podmienok probačným a mediačným
úradníkom, ktorého súhlas na vzdialenie sa z určeného miesta obydlia je potrebný vopred, obhajoba

dáva do pozornosti súdu, že od svojho prepustenia z väzby na slobodu obžalovaný v tomto režime
žije dodnes, pričom s odstupom času toto obmedzenie považujeme za príliš reštriktívne a neprimerané
a to najmä s prihliadnutím na prácu, ktorý vykonáva obžalovaný (zamestnávateľ vyžaduje od neho
pracovnú pohotovosť) a s tým spojenú administratívnu záťaž (udeľovanie výnimiek) pre mediačného a
probačného úradníka a nastavenú dĺžku skúšobnej doby (tri roky), počas ktorej by toto obmedzenie sa

malo realizovať.

Ako už bolo aj Krajským súdom konštatované, obvinený nie je kriminálne narušená osoba a teda podľa
obhajoby nie je možné konštatovať (aj vzhľadom na register trestov a výpis priestupkov), že má sklony
k páchaniu trestnej činnosti.

Obhajobe nie je zrejmé, prečo napadnutý súd prevzal toto obmedzenie z rozhodnutia o väzbe a je ďalej
potrebné konštatovať, že z hľadiska súdnej praxe súdy podobné obmedzenie (zdržanie sa v obydlí)
neuplatňujú (a ak tak minimálne) ani v prípadoch recidívy páchateľa.

Obhajoba poukazuje nato, že ani zákon nevyžaduje, aby s obmedzením spočívajúcom v zákaze
požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, ktorý zákaz bude kontrolovaný
prostredníctvom technických prostriedkov - zariadením kontroly požitia alkoholu, bolo súčasne ukladané
aj obmedzenie spočívajúce v príkaze zdržiavať sa v obydlí.Obhajoba by vedela pochopiť, keby vyššie uvedené obmedzenie bolo uložené napr. páchateľovi, ktorý
má sklon páchať trestnú činnosť v nočných hodinách, čo však nie je prípad obžalovaného.

K uloženému trestu zákazu činnosti.

Vovzťahukukladanémutrestuzákazučinnostiviesťmotorovévozidlavšetkéhodruhuobhajobauvádza,
že samotné uloženie tohto trestu obhajoba považuje za zákonné, je zrejmé, že tento trest musel byť

obžalovanému uložený a to aj v zákonom upravenej trestnej sadzbe (§ 61 ods. 3 Trestného zákona),
avšak výmeru tohto trestu vo výške 72 mesiacov obhajoba považuje za neprimeranú a príliš prísnu
(pozn.: v prípade ukladania tohto trestu súd zistil pomer 2:1 v prospech poľahčujúcich okolností).

K návrhu na konečné rozhodnutie

Ako už bolo konštatované, obžalovaný v čase písania tohto vyjadrenia je pod probačným dohľadom
a je reálny predpoklad, že tento dohľad naďalej bude trvať, pričom podľa názoru obhajoby správanie
obžalovaného v rámci určeného dohľadu ma význam z hľadiska posúdenia osoby obžalovaného,
posúdenia možností jeho nápravy a posúdenia jeho správania po spáchaní trestného činu, čo sú priamo
skutočnosti, na ktoré súd musí prihliadať pri určovaní druhu trestu a jeho výmery podľa § 34 ods. 4

Trestného zákona a preto žiadam odvolací súd, aby ku konaniu verejného zasadnutia o odvolaní tento
súd zabezpečil aktuálnu správu o probačnom dohľade k osobe obžalovaného.

Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhujeme odvolaciemu súdu, aby podľa § 321
ods. 1, písm. b),d),e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste

a ochrannom opatrení a aby zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol rozsudkom
a to tak, že obžalovanému:
- uložil miernejší úhrnný trest odňatia slobody, ktorý mu bude podmienečne odložený za súčasného
uloženia probačného dohľadu nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe
- uložil obžalovanému miernejšiu skúšobnú dobu v porovnaní v napadnutým rozsudkom

- už neuloží ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou (pokiaľ odvolací súd bude mať zato,
že protialkoholické liečenie, ktoré obžalovaný absolvoval v rámci probačného dohľadu už splnilo svoj
účel)
- aby odvolací súd vypustil z obmedzení a povinností, ktoré sú súčasťou probačného pohľadu povinnosť
podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. b) Trestného zákona, prvostupňovým súdom ukladanú obžalovanému

ako povinnosť spočívajúcu v príkaze zdržiavať sa v obydlí, t. j. Na adrese C. D. XXX, S. H., a to každý
deň nepretržite v čase od 19.00 do 05.00 hod. nasledujúceho dňa, okrem vymedzených podmienok
probačným a mediačným úradníkom, ktorého súhlas na vzdialenie sa z určeného miesta obydlia je
potrebný vopred.
- uložil obžalovanému miernejší trest zákazu činnosti viesť motorové vozidla akéhokoľvek druhu v

porovnaní v napadnutým rozsudkom

Vo vzťahu k odvolaniu okresnej prokuratúry, ktorá podala odvolanie v neprospech obžalovaného, tak
toto žiadam ako nedôvodné zamietnuť v celom rozsahu.“

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátor krajskej prokuratúry zotrval na podanom odvolaní,
stotožnil sa s jeho písomnými dôvodmi a navrhol rozhodnúť podľa petitu písomných dôvodoch
odvolania. Odvolanie obžalovaného prokurátor navrhol zamietnuť ako nedôvodné. Obžalovaný zotrval
na podanom odvolaní, ako aj na jeho písomných dôvodoch, dodal, že od rozhodnutia okresného súdu
uplynulaďalšiadoba,počasktorejbolosprávanieobžalovanéhosledované,pričomnebolizistenéžiadne

nedostatky. Obmedzenia tak, ako boli uložené okresným súdom, veľmi sťažujú výkon zamestnania
obžalovaného, preto navrhol odvolaniu obžalovaného vyhovieť a odvolanie prokurátora zamietnuť, ako
nedôvodné.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Trestného poriadku (v texte

tohto rozhodnutia aj len „Tr. por.“), na podklade podaných odvolaní na verejnom zasadnutí preskúmal
v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého
rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú
povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaniamivytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania
svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že
odvolanie prokurátora nie je dôvodné a odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaniami napadnutých
výrokov rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania prokurátora a obžalovaného a ich dôvodov
vyplýva, že v podaných odvolaniach nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom
odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaniach

nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré vyhlásenie okresný súd prijal podľa § 257 ods. 7
Tr. por. Na základe tohto postupu okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovaného,
ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním. Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu

sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky o vine obžalovaného, ale predmetom posudzovania
správnosti a zákonnosti mohli byť len odvolaniami napadnuté výroky o uložených trestoch a ochrannom
opatrení.

Z obsahu odôvodnenia odvolania prokurátora proti výrokom napadnutého rozsudku okresného súdu

o uložených trestoch obžalovanému vyplýva, že prokurátor namietal existenciu vád podľa § 321 ods.
1 písm. e) Tr. por. Prokurátor konkrétne namietal neprimeranú miernosť uloženého podmienečného
úhrnného trestu odňatia slobody, neuloženie trestu prepadnutia veci a tiež žiadal uložiť ochranné
protialkoholického liečenie ústavnou formou.
Z odvolania obžalovaného a jeho dôvodov vyplýva, že obžalovaný namietal neprimeranú prísnosť

uloženého podmienečného úhrnného trestu odňatia slobody, uložených povinností a obmedzení
a tiež trestu zákazu činnosti. Zároveň obžalovaný žiadal neuložiť ochranné protialkoholické liečenie
ambulantnou formou s prihliadnutím na dobrovoľné absolvovanie takéhoto liečenia obžalovaným.

Odvolací súd na základe preskúmania veci dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu v

odôvodnení napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd poukazuje v zmysle jednoty
rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, ktoré zistenia boli podkladom pre výroky o trestoch a výrok
o ochrannom liečení obžalovanému, majú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Odvolací
súd konštatuje, že správnosť uvedených skutkových zistení okresného súdu prokurátor a obžalovaný
v dôvodoch podaných odvolaní ani nenamietali.

Pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v ustanovení § 34. Na jednej strane
má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky
na výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou. Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti,
na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného
činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na
úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania

trestného činu. Trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a
právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým
následkom trestného činu.

Na základe preskúmania správnosti odvolaním prokurátora napadnutých výrokov rozsudku okresného
súduouloženýchtrestoch,senátodvolaciehosúdudospelkzáveruonedôvodnostiodvolacíchnámietok
prokurátora.

Podľa názoru odvolacieho súdu sa má pri ukladaní trestov prihliadať na možnosti, aby uložený trest bol

čo najefektívnejší v rámci individuálnej, ako aj generálnej prevencie, ako aj čo najúčinnejšej prevýchovy
páchateľa. Vo všeobecnosti sa na páchateľa trestného činu pôsobí, pokiaľ to okolnosti prípadu dovoľujú,
miernejšou formou trestov, ako sú alternatívne prípadne podmienečné tresty odňatia slobody (viď aj §33a ods. 3 Tr. zák.). Až v prípade, že tieto tresty nemali na páchateľa prevýchovný účinok, pristupuje sa
k ukladaniu najprísnejšieho možného trestu, a to vo forme nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa záveru odvolacieho súdu okresný súd pri ukladaní konkrétneho druhu a výmery trestu dôsledne
vyhodnotil všetky okolnosti svedčiace nie len v neprospech (na ktoré len poukazoval prokurátor
v podanom odvolaní), ale aj v prospech obžalovaného. Aj keď sa možno stotožniť s názorom prokurátora
o určitých náznakoch zo sklonov obžalovaného k porušovaniu záujmu, chráneného ustanovením § 289
ods. 1 Tr. zák., odvolací súd poukazuje na ďalšie okresným súdom v odôvodnení napadnutého rozsudku

uvedené a správne zistené skutočnosti, ktoré sú z hľadiska ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zák. rozhodné
pre ukladanie trestov a ktoré svedčia v prospech obžalovaného.

Odvolací súd k tomu uvádza, že okresný súd po materiálnej stránke v zmysle § 34
ods. 4 Tr. zák. správne prihliadol na to, že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a tento
úprimne oľutoval a na skutočnosť, že obžalovaný urobením vyhlásenia o vine, ktoré okresný súd prijal,

významným spôsobom napomohol súdu pri objasňovaní trestnej činnosti. Túto okolnosť je nevyhnutné
aj podľa názoru odvolacieho súdu významným spôsobom zohľadňovať pri ukladaní trestu, a to uložením
úhrnného trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu ustanovenej trestnej sadzby aplikujúc ustanovenie
§ 39 ods. 5 Tr. zák. Zároveň obžalovaný bol doposiaľ len raz súdne trestaný, pričom toho času má
toto odsúdenie zahladené a hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. Doposiaľ nebol vo výkone trestu

odňatia slobody.

Odvolací súd zároveň nezistil žiadne skutkové okolnosti podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., ktoré by zvyšovali
závažnosť obžalovaným v súbehu spáchaných trestných činov nad mieru, predpokladanú v ich
skutkových podstatách, uvedených v osobitnej časti Trestného zákona, preto dospel k záveru, že účel

trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. je možné u obžalovaného dosiahnuť aj uloženým úhrnným trestom
odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu s probačným dohľadom v skúšobnej dobe
a trestom zákazu činnosti, zohľadňujúc pritom aj súbežné uloženie ochranného protialkoholického
liečenia ambulantnou formou obžalovanému.

V tejto súvislosti senát odvolacieho súdu prihliadol aj na doterajší výkon väzby obvineného,
ktorému výkonu napriek jeho zabezpečovaciemu charakteru nemožno uprieť aj určitý výchovný účinok
na obvineného a doterajší bezproblémový výkon probačného dohľadu nad obžalovaným pri nahradení
väzby.

Vo svetle zistených skutočností, svedčiacich v prospech obžalovaného, je aj podľa názoru odvolacieho
súdu možné dospieť k rozumnému záveru, podľa ktorého uložený podmienečný úhrnný trest odňatia
slobody a trest zákazu činnosti aj bez uloženia prokurátorom navrhovaného trestu prepadnutia veci sú
spôsobilé viesť obžalovaného ku sebareflexii v zmysle eliminácie prípadných sklonov k porušovaniu
záujmov chránených ustanovením § 289

ods. 1 Tr. zák. a teda naplniť u obžalovaného výchovný účel trestu v zmysle § 34 ods. 1
Tr. zák. V neposlednom rade toto odsúdenie pre obžalovaného znamená dôraznú výstrahu pred
ďalším porušením záujmu chráneného uvedeným ustanovením Trestného zákona, ktoré porušenie
by s poukazom na ustanovenia § 61 ods. 5 a 7 a § 69 ods. 5 Tr. zák. okrem iného znamenalo aj
nevyhnutnosť uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na doživotie. S poukazom na

uvedené sa preto odvolací súd nestotožnil s názorom prokurátora o neprimeranej miernosti trestov,
uložených obžalovanému napadnutým rozsudkom okresného súdu.

Pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného, na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru
o jeho čiastočnej dôvodnosti, a to pokiaľ ide o napadnutým rozsudkom uloženú povinnosť

obžalovanému zdržiavať sa v obydlí v konkrétne vymedzenom čase a povinnosť podrobiť sa kontrole
uložených obmedzení a povinností technickými prostriedkami podľa osobitného zákona. Vychádzajúc
z vykonaného dokazovania, zhodnotiac okolnosti konkrétneho prípadu a najmä poznatky o osobe
obžalovaného, odvolací súd považuje v zhode s námietkami obhajoby uloženie týchto povinností za
nedôvodné a neprimerane prísne.

Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k právnemu záveru, že v dôsledku uloženia týchto povinností
je uložený trest obžalovanému neprimeraný v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. Preto odvolací súd
musel pristúpiť k zrušeniu napadnutých výrokov o treste podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že v zmysle § 322
ods. 3 Tr. por. okresný súd správne ustálil skutkový stav veci, na podklade ktorého možno urobiť

nové rozhodnutie vo veci. Preto odvolací súd pri svojom rozhodovaní o uložení trestu vychádzal zo
skutočností, z ktorých vychádzal aj okresný súd.

Na podklade správnych zistení okresného súdu odvolací súd dospel k záveru, že v zmysle § 51 ods. 1
Tr. zák. s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sú v danom prípade splnené zákonné podmienky

pre uloženie úhrnného trestu odňatia slobody na spodnej hranici upravenej trestnej sadzby podľa § 39
ods. 5 Tr. zák. vo výmere dva roky s podmienečným odkladom jeho výkonu s probačným dohľadom na
určenú skúšobnú dobu tri roky a tiež uloženie trestu zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby
podľa § 61 ods. 1, ods. 2,
ods. 3 Tr. zák. vo výmere sedemdesiatdva mesiacov. Podľa názoru odvolacieho súdu hrozba výkonu
trestu odňatia slobody je spôsobilá viesť obžalovaného k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny

život. V nadväznosti na uloženie probačného dohľadu a z dôvodu eliminácie rizikového faktora
u obžalovaného, odvolací súd po dobu trvania skúšobnej doby uložil obžalovanému tiež zákaz požívania
alkoholických nápojov a iných návykových látok a povinnosť podrobiť sa kedykoľvek na vyzvanie súdu,
probačného a mediačného úradníka alebo príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky skúške
na alkohol za účelom kontroly dodržiavania zákazu požívať alkoholické nápoje a iné návykové látky.

Počas skúšobnej doby bude správanie obžalovaného sledované. Ak v skúšobnej dobe bude viesť riadny
život a splní uloženú povinnosť, súd vysloví, že sa osvedčil. Inak nariadi nepodmienečný trest odňatia
slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby.

Pokiaľ ide o výrok o ochrannom opatrení napadnutého uznesenia, odvolací súd dospel k záveru, že
tento je správny a zákonný a má podklad vo vykonanom dokazovaní. Okresný súd správne vychádzal
zo záverov znaleckého dokazovania k duševnému stavu obžalovaného, v ktorých znalec navrhol
uloženieochrannéhoprotialkoholickéholiečeniaambulantnouformou.Vtejtosúvislostizoboznámených
lekárskych správ o dobrovoľnom liečení obžalovaného zároveň nevyplynulo, že by liečba už bola

ukončená a splnila v celom rozsahu svoj účel.

Keďže s poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne
dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.