Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/15/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122210825
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8122210825.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a

členov senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a JUDr. Branislava Brezu v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy trvalý pobyt XXX XX C. XXX, proti žalovanej: D. E., nar.
XX.X.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, zastúpenej JUDr. Ján Pavlík, advokát so sídlom Nábrežná 13, 080
01 Prešov, IČO: 54514291, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 18C/143/2022-111 zo dňa 8.1. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Pokračuje v konaní s dedičmi po nebohom žalobcovi A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX,
naposledy trvalý pobyt C. XXX, XXX XX a to: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX, 2/ F.

B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX a 3/ G. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX.

II. Mení rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. až III. tak, že:

1. Do vlastníctva žalovanej prikazuje podiel vo veľkosti 1-ice na rodinnom dome č. súp. 288 stojacom
na parc. č. XXX/X, zapísanom na LV č. XXX v kat. úz. C., obec C., okres E..

2. Pohľadávka veriteľa Všeobecná úverová banka a.s. zo zmluvy č. H. o poskytnutí úveru „HypoPôžička“
uzavretej dňa 29.4.2019 v zostatku ku dňu 3.6.2021 v sume 21.738,27 eur sa stáva záväzkom žalovanej
vo výške 1-ice zostatku.

3. Pohľadávka Štátneho fondu rozvoja bývania zo zmluvy č. XXX/XXXX/XXXX uzavretej dňa 8.11.2001
v zostatku ku dňu 3.6.2021 v sume 20 439,37 eur sa stáva záväzkom žalovanej vo výške 1-ice zostatku.

4. Do dedičstva po nebohom pôvodnom žalobcovi A. B. nar. XX.X.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX

prikazuje:
a) Podiel vo veľkosti 1-ice na rodinnom dome č. súp. XXX stojacom na parc. č. XXX/X, zapísanom na
LV č. XXX v kat. úz. C., obec C., okres E..
b) Pohľadávka veriteľa Všeobecná úverová banka a.s. zo zmluvy č. H. o poskytnutí úveru „HypoPôžička“
uzavretej dňa 29.4.2019 v zostatku ku dňu 3.6.2021 v sume 21.738,27 eur, vo výške 1-ice zostatku.
c) Pohľadávka Štátneho fondu rozvoja bývania zo zmluvy č. XXX/XXXX/XXXX uzavretej dňa 8.11.2001
v zostatku ku dňu 3.6.2021 v sume 20.439,37 eur, vo výške 1-ice zostatku.

III. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdPrešov(ďalejlen„súdprvejinštancie“alebo„súd“)napadnutýmrozsudkomrozhodol,cit.:„I. Súd v y p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo strán tak, že p r i k a z u j e rodinný dom č.s.
XXX stojaceho na parc. č. XXX/X zapísaný na LV č. XXX, kat. úz. C., obec C., okres E. do podielového
spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej, a to každému v 1-ici.

II. Žalobca a žalovaná sú p o v i n n í zaplatiť Všeobecnej úverovej banke a.s. zostatok úveru č. zmluvy
H. o poskytnutí úvere „HypoPôžička“ uzavretej 29.4.2019, ktorý ku dňu 3.6.2021 činil 21 738,27 eur, a
to každý z nich v 1-ici.

III. Žalobca a žalovaná sú p o v i n n í zaplatiť Štátnemu fondu rozvoja bývania zostatok úveru č. zmluvy
XXX/XXXX/XXXX uzavretej 8.11.2001, ktorý ku dňu 3.6.2021 činil 20 439,37 eur, a to každý z nich v 1-ici.

IV. Strany n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.“

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vyporiadania bezpodielového

spoluvlastníctva k rodinnému domu zapísaného na LV č. XXX, kat. úz. C.. Žalovaná vo svojom vyjadrení
k žalobe uviedla, že počas manželstva nadobudli prístavbu k rodinnému domu. Na výstavbu bol čerpaný
úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania, ktorý nie je splatený a je v riešení súdu pod sp.zn. 11Csp
212/2018 a exekútorom. Druhý úver bol čerpaný ako „HypoPôžička“ od Všeobecnej úverovej banky, a.s.
a ten je nesplatený, nespláca sa a stal sa splatný v celom rozsahu.

3.Nazákladevykonanéhodokazovaniamalsúdzapreukázané,žemanželstvostránsporuuzavretédňa
18.11.2020, bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 29P/193/2020-66 zo dňa 3.6.2021.
Na čas po rozvode súd schválil rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práva a povinností
k maloletým deťom na čas po rozvode.

4. Z LV č. XXX kat. úz. C. vyplýva, že rodinný dom súp. č. XXX, stojaci na parcele č. XXX/X je v BSM
(13/2012) (ďalej tiež „predmetná nehnuteľnosť“). Predmetná nehnuteľnosť je zaťažená záložný právom
pre Štátny fond rozvoja bývania a VÚB a.s., ktorá oznámila začatie realizácie záložného práva E. XXX/
XXXX. Rovnako bol vydaný exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti, vrátene

rodinného domu tvoriaceho BSM. V časti C Ťarchy LV č. XXX kat. úz. C. plynie, že tak na podiel žalobcu,
ako i podiel žalovanej bolo vydaných päť exekučných príkazov na zriadenie záložného práva, a to aj
na predmetnú nehnuteľnosť. Z rozhodnutia o určení súpisného čísla plynie, že stavba bola ukončená v
roku 2003 a určilo sa stavbe - rodinnému domu, na parcele č. XXX/X v obci C. I. J. XXX. Dňa 27.1.2017
bolo datované oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo strany veriteľa VÚB banka, a.s.

Dňa 31.3.2022 bol vydaný exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností, vrátane
rodinného domu súp. č. XXX, stojaceho na parc. XXX/X, kat. úz. C. exekútorom K. L. B.. Exekučným
titulom je rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 11Csp/212/2018-187 zo dňa 13.11.2019 v spojení
rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11CoCsp/12/2020 zo dňa 9.7.2020.

5. Dlh zo zmluvy U1725707-15 o poskytnutí úvere „HypoPôžička“ s VÚB a.s. uzavretej 29.4.2019, ktorý
ku dňu 3.6.2021 činil 21.738,27 eur. Z listu súdneho exekútora K. L. B. plynie, že pohľadávka strán sporu
ku dňu 3.6.2021 činí 13.988,50 eur, úrok 3,6 % ročne zo sumy 13.988,50 eur od 31.5.2016 do 3.6.2021
– 2.523,45 eur, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 13.988,50 eur od 4.5.2018 do 3.6.2021 – 3.452,29
eur a úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 13.988,50 eur od 31.5.2016 do 3.5.2018 - 475,13 eur, t.j.

spolu vo výške 20.439,37 eur.

6. Rozsudkom Okresný súd Prešov č.k. 11Csp/212/2018-187 zo dňa 13.11.2019 rozhodol tak, že návrh
na prerušenie konania zamietol (výrok I.), žalovaní v 1/ a 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi 13.988,50 eur so zmluvným úrokom vo výške 3,60 % p.a. zo sumy 13.988,50 eur od

31.5.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8 % p.a. zo sumy 13.988,50 eur od 31.5.2016 do
3.5.2018 vo výške 475,13 eur a vo výške 8 % ročne zo sumy 13.988,50 eur od 4.5.2018 do zaplatenia a
náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 394,70 eur, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku (výrok II.), žalobca má voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok
III.). Predmetný rozsudok bol potvrdený odvolacím súdom, a to rozsudkom Krajského súdu v Prešove

č.k. 11CoCsp/12/2020-269 zo dňa 9.7.2020.

7. Vec právne posúdil v zmysle ust. § 143, § 148, 149 ods. 1, 3, § 150, zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).8. Súd prvej inštancie konštatoval, že po podaní žaloby ostal žalobca pasívny. Nevyužil právo repliky,
nereagoval na výzvu súdu na späťvzatie žaloby, ani na v nej vyjadrený predbežný záver, že žiadna zo

strán sporu nedisponuje finančnými prostriedkami na vyplatenie druhého manžela z BSM. Podaním zo
dňa 23.11.2023 uviedol, že trvá na pôvodnom vyporiadaní majetku.

9. Súd mal v konaní za nesporné, že v aktívach BSM je rodinný dom súp. č. XXX stojaci na parcele č.
XXX/X zapísaný na LV č. XXX kat. úz. C.. Rovnako spornou nebola existencia ani výška dlhu ku dňu

3.6.2021, a to dlhu voči veriteľovi Štátny fond rozvoja bývania vo výške 20.439,37 eur a voči veriteľovi
VÚB,a.s.vovýške21.738,27eur.Obestranysporusúzadĺžené,čoplynieajzvýpisuzLVč.XXXkat.úz.
C.vsmerevydanieexekučnýchpríkazovnazriadenieexekučnéhozáložnéhopráva,vykonanieexekúcie
predajomnehnuteľnostivydanímexekučnéhopríkazuaoznámenímozačatírealizáciezáložnéhopráva.

10. V ďalšom súd skúmal, či niektorá zo strán sporu je schopná vyplatiť druhého z manželov titulom

vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. Žalovaná odhadla cenu predmetnej nehnuteľnosti na
30.000,- eur. Žalobca sa k tejto otázke nevyjadril a ako už súd uviedol, ostal pasívnym. Preto súd
vychádzal z ceny rodinného domu vo výške 30.000,- eur. Uviedol, že bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov, do ktorého patrí tiež rodinný dom, môže byť podľa okolností prípadu vyporiadané výnimočne
aj tým spôsobom, že súd prikáže rodinný dom do podielového spoluvlastníctva strán sporu, pričom

poukázal na judikatúru českých súdov. Výnimočné okolnosti vzhliadol súd aj v súdenej veci, keďže
žiadna zo strán nemá k dispozícii finančné prostriedky na vyplatenie vyporiadacieho podielu. Obe strany
sporu sú zadĺžené, čoho dôsledkom je nielen výkon záložného práva zriadeného v prospech VÚB,
a.s., ale i následné zriadenia exekučných záložných práv na nehnuteľnosti patriace bývalým manželom.
Preto súd považoval za spravodlivé riešenie sporu o vyporiadanie BSM tak, že rodinný dom prikázal do

podielového spoluvlastníctva bývalých manželov, každému v podiele 1-ica.

11. Záverom súd poznamenal, že v konaní o vyporiadanie BSM nemožno nariadiť predaj nehnuteľnosti
tak, ako je tomu v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Ak by došlo k splateniu
existujúcich dlhov za súčasného zachovania ich podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu,

následnévyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvabybolomožnénariadenímpredajarodinnéhodomu
aj v prípade, ak by žiaden z bývalých manželov nemal k dispozícii finančné prostriedky na vyplatenie
spoluvlastníka z jeho podielu.

12. Predmetom vyporiadania BSM boli aj pasíva, a to zostatok z úveru poskytnutého Štátnym fondom

rozvoja bývania vo výške 20.439,37 eur a VÚB a.s. vo výške 21.738,27 eur. Pri vyporiadaní zostatku
úveru preto vychádzal zo skutočnosti, že strany úver nesplácajú, čo svedčí o ich zlej finančnej situácii.
Súd preto nepovažoval za spravodlivé zaviazať na zaplatenie zostatku úveru veriteľovi len jednu stranu,
ktorá by mohla pokračovať v splácaní splátkami po dohode s veriteľom a druhú stranu zaviazať v rámci
finančného vyporiadania na zaplatenie polovice tohto zostatku úveru protistrane v určitej lehote, a to už

len s poukazom na vyššie uvedené, že obe strany sporu sú zadlžené. Pozícia tejto strany by totiž bola
horšia a aj tak tento rozsudok pre veriteľa nie je záväzný, má význam len pre vyporiadanie majetku strán
sporu. Tak Štátny fond rozvoja bývania (ktorý má voči stranám sporu exekučný titul) a VÚB, a.s. by teda
aj v prípade, ak by súd zaviazal len jednu stranu na splatenie úveru, mohla svoju pohľadávku vymáhať
od oboch strán. Vzhľadom na uvedené súd preto nepovažoval za účelné prikázať zaplatenie zostatku

úveru len jednej strane, ale aj v tomto smere uložil povinnosť zostatok úverov uhradiť veriteľom rovným
dielom. Preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

13. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keďže žiadna zo strán
nemala vo veci úspech a navyše vychádzajúc z charakteru tohto konania, ktorým sa rieši vyporiadanie

spoluvlastníctva oboch strán, súd stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

14. Proti rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že
súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tieto majú spočívať
v povinnosti zaplatiť Všeobecnej úverovej banke a.s. zostatok úveru č. zmluvy H., uzavretej dňa

29.04.2019, a to 1-icu z čiastky 21.738,27 eur. Uviedol, že tento úver neuzatváral ani nečerpal, nemal
vedomosť o existencii tohto úveru a nesúhlasí s úhradou 1-ice dlžnej čiastky.15. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že odvolanie žalobcu považuje v celom
rozsahu za nedôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo správneho skutkového zistenia,
na základe vykonaných dôkazov, keďže súdu bola spoločne s podaním zo strany žalovanej zo dňa

18.9.2023 doručená ako príloha zmluva o poskytnutí úveru „Hypopôžička“ č. H.. Z predmetnej zmluvy
o poskytnutí úveru je zrejmé, že klientom a dlžníkom je žalobca a žalovaná ako vtedajšia manželka
žalobcu je spoludlžníčkou. Táto zmluva bola na poslednej strane č. 9 podpísaná žalobcom, ako aj
žalovanou dňa 29.4.2015. Akékoľvek tvrdenia žalobcu o tom, že on tento úver neuzatváral a nečerpal
a vôbec nemal vedomosť o existencii tohto úveru, sú preukázateľne nepravdivé a zavádzajúce

a samotné odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie je v celom rozsahu nedôvodné. Keďže
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, navrhla, aby odvolací súd tento
potvrdil.

16. Žalobca vo svojej replike uviedol, že sa nebude akýmkoľvek spôsobom vyjadrovať k vyjadreniu
žalovanej.Trvalnapôvodnomnávrhuvysporiadaniamajetkubývalýchmanželov,spočívajúcomvpredaji

nehnuteľnosti a zaplatenia zostatku úveru veriteľom rovným dielom oboch strán.

17. Žalovaná vo svojej duplike uviedla, že žalobca nijakým spôsobom nerozporoval ňou uvádzané
skutočnosti a nepredložil žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení, ku ktorým by sa mala vyjadriť. Čo
sa týka návrhu žalobcu uvedeným v jeho replike, s týmto žalovaná nesúhlasí, keďže rozsudok súdu

prvej inštancie považuje za vecne správny, a preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil.

18. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa zásad upravených v ust. §

379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP a contrario), pričom dospel k
záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné čiastočne zmeniť.

19. V priebehu odvolacieho konania došlo k úmrtiu žalobcu, a to dňa 24.9.2024. Z oznámenia zo dňa
23.7.2025 notára A. E. E., so sídlom M. XX, XXX XX E. vyplýva, že poručiteľ nezanechal závet, listinu

ovydedeníaniinýprávnyúkonpreprípadsmrti,pretovzmysle§165Civilnéhomimosporovéhoporiadku
ako dedičia zo zákona do úvahy prichádzajú: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX, 2. F.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX, 3. G. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX.

20. Uznesením sp. zn. XXX/XXX/XXXX C. XX/XXXX zo dňa 19.9.2025 Okresný súd Prešov súdnym

komisárom A. E. E. vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať (výrok I.), konanie o dedičstve zastavil
(výrok II.) a výrokom III. rozhodol o odmene súdneho komisára a náhrade hotových výdavkov. Svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že poručiteľ mal v čase smrti obvyklý pobyt na území Českej republiky.
Poukázal na čl. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo dňa 4.7.2012
o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v

dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve, v zmysle ktorého právomoc konať
vo veci celého dedičstva majú súdy členského štátu, v ktorom mal zosnulý obvyklý pobyt v čase smrti.

21. Odvolací súd v tomto prípade považuje za potrebné uviesť, že existencia právomoci súdu je
podmienkou konania, ktorú musí súd skúmať v každom štádiu konania. V prípade jej absencie ide o

neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, kedy súd musí konanie zastaviť. V prípade, že súd
dôjde k záveru o nedostatku právomoci s tým, že právomoc má orgán cudzieho štátu, vec tomuto
orgánu nepostupuje z dôvodu, že slovenský súd nemá takéto oprávnenie, ktoré by mu vyplývalo z
medzinárodných predpisov.

22. Podľa § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ak nie je
uvedené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má
na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.

23. Z obsahu žaloby podanej žalobcom vyplýva, že predmetom konania je vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov (žalobcu a žalovanej), pričom bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tvorí:
rodinný dom č.s. XXX stojaceho na parc. č. XXX/X zapísaný na LV č. XXX, kat. úz. C., obec C., okres E.,
zostatok úveru č. zmluvy H. o poskytnutí úvere „HypoPôžička“ uzavretej dňa 29.4.2019 so Všeobecnouúverovou bankou, a.s. a zostatok úveru č. zmluvy XXX/XXXX/XXXX uzavretej dňa 8.11.2001 so Štátnym
fondom rozvoja bývania.

24. Posúdiac tak okolnosti posudzovanej veci, na daný právny vzťah treba aplikovať ustanovenie § 37
zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Spoločná nehnuteľnosť strán
sporu, ktorá tvorí masu BSM, sa nachádza na území Slovenskej republiky, rovnako tak ich záväzky sú
vedené voči slovenským finančným inštitúciám, v dôsledku čoho sú naplnené podmienky právomoci
slovenského súdu.

25. Odvolací súd aplikoval zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom,
z ktorej relevantnej právnej normy, ust. § 37, vyplýva všeobecná právomoc slovenských súdov v
majetkových veciach za podmienky, že žalovaný má na území Slovenskej republiky (ten) majetok, ktorý
má byť predmetom konania.

26. Na základe týchto zistení odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci je daná právomoc
slovenských súdov na konanie.

27. Podľa § 63 ods. 1 až 3 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne
skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje
s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo
povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
Ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve.

28. Vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu konania žalobca zomrel, s poukazom na cit. ust. § 63
odvolací súd pripustil zmenu na strane žalobcu tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto rozhodnutia.

29. Odvolací súd tak v ďalšom nemal možnosť potvrdiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu a
akceptovať kreovanie podielového spoluvlastníctva z dôvodu, že žiadna zo strán nemala k dispozícií

finančné prostriedky na vyrovnanie podielu druhého manžela. S ohľadom na judikatúru súdov
bolo potrebné napadnutý rozsudok zmeniť a masu BSM v rozsahu 1/2 zaradiť do dedičstva po
nebohom žalobcovi. Všeobecný súd má totiž právomoc dokončiť spor o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov i po smrti jedného z nich, avšak nie je oprávnený vykonať vyporiadanie medzi
bezpodielovým spoluvlastníkom a právnymi nástupcami zomrelého bezpodielového spoluvlastníka.

Takéto vyporiadanie môže vykonať len dedičský súd (porovnaj R 44/77, R 4/80).

30. Podľa R 4/1980: „Ak bolo za života bezpodielových spoluvlastníkov začaté občianske súdne konanie
o vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je v tomto konaní aj po smrti
jedného z týchto bezpodielových spoluvlastníkov naďalej daná právomoc súdu, ktorý dokončí konanie

(§ 107 ods. 3 OSP) s dedičmi zomretého bezpodielového spoluvlastníka. V dedičskom konaní je
potom štátne notárstvo viazané rozhodnutím súdu o tom, čo pripadá z vyporiadaného bezpodielového
spoluvlastníctvadodedičstvapozosnulombezpodielovomspoluvlastníkoviatentomajetok(dlhy)zaradí
do súpisu aktív a pasív dedičstva.“

31.Odvolaciemusúduprináležídodať,žedoprávomocicivilnéhosúdutedaneprináležírozhodnúťotom,
ktorý z dedičov a v akom podiele bude preberateľom dedičstva po poručiteľovi. Uvedená otázka patrí do
výlučnej právomoci dedičského súdu. Dedič v dedičskom konaní má právo uzatvoriť aj dedičskú dohodu,
v ktorej rámci môže dôjsť k vyporiadaniu dedičstva aj mimo rámca zákonom predvídaných zákonných
dedičských podielov, napr. jeden dedič v rámci dedičskej dohody bude súhlasiť s nižším, než zákonom

predpokladaným dedičským podielom, t.j. vzdá sa celkom, resp. čiastočne svojho dedičstva a svojich
dedičských práv v prospech druhého, resp. ďalších dedičov a podobne. Hoci v prejednávanej veci bol
predmetom vyporiadania i dlh poručiteľa, nemožno vylúčiť, že poručiteľovi po právoplatnosti rozhodnutia
o rozvode manželstva, t.j. po zániku BSM, vznikol ešte iný záväzok, ktorý by mal byť dedičským súdom
vyporiadaný.

32. Z uvedených dôvodov odvolací súd s poukazom na ust. § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie
vo výrokoch I. až III. v časti týkajúcej sa vyporiadavacieho podiel nebohého žalobcu zmenil tak, ževyporiadací podiel nebohého žalobcu z BSM žalobcu a žalobkyne, patrí do dedičstva po nebohom
žalobcovi.

33. Odvolaním v prejednávanej veci žalobca namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie
v časti, ktorou súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť Všeobecnej úverovej banke a.s. zostatok úveru č.
zmluvy H., uzavretej dňa 29.4.2019, 1-icu z čiastky 21.738,27 eur. Uviedol, že tento úver neuzatváral ani
nečerpal a nemal vedomosť o existencii tohto úveru. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu
uviedla,žetototvrdeniežalobcanijakonepreukázal,nepredložilžiadendôkaz,pričomzuvedenejzmluvy

vyplýva, že táto bola dňa 29.4.2015 podpísaná žalobcom aj žalovanou, o čom svedčia podpisy strán
sporu na predmetnej zmluve na strane č. 9.

34. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť

nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

35. K tvrdeniam žalobcu predneseným až v odvolacom konaní, nakoľko žalobca bol v priebehu konania
pred súdom prvej inštancie po podaní žaloby pasívny, týkajúcim sa jeho nevedomosti o záväzku voči

Všeobecnej úverovej banke, a.s. vyplývajúcom z vyššie uvedenej zmluvy, odvolací súd poukazuje na
§ 366 CSP, pričom zdôrazňuje, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok uvedených v citovanom
ustanovení § 366 CSP, za ktorých by bolo možné prihliadať na tieto jeho tvrdenia ako tzv. novoty
v odvolacom konaní.

36. Preto odvolací súd vo zvyšku rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP,
majúc za to, že odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej
inštancie.

37. V dôsledku čiastočnej zmeny prvoinštančného rozhodnutia rozhodoval odvolací súd v zmysle § 396

ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov celého (prvoinštančného aj odvolacieho
konania).

38. K ustáleniu úspechu, resp. neúspechu strán sporu, vychádzajúc z porovnania hodnôt, ktoré pripadli
z BSM žalovanej, oproti hodnotám, ktoré z BSM súd určil do dedičstva po nebohom žalobcovi, možno

konštatovať, že pomer úspechu a neúspechu strán sporu čo do hodnotového vyporiadania BSM je
rovnaký, ktorá skutočnosť následne odvolací súd viedla k rozhodnutiu o trovách konania podľa § 255
ods. 2 CSP v nadväznosti na ust. § 396 ods. 1, 2 CSP tak, že žiadnej zo strán právo na náhradu trov
konania nepriznal. Zmena rozsudku súdu prvej inštancie spočívala len v zmene, kedy súd nepriznal
vyrovnací nebohému žalobcovi, ale jeho hodnotu určil do dedičstva.

39. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP a § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).