Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11CoEk/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112226487
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8112226487.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a
členov senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a JUDr. Branislava Brezu v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnej: A. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. C. D. XXX/XX, XXX XX E., o vymoženie 1.673,12 eur s príslušenstvom, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 83Er/655/2012-31 zo dňa 7.7.2025,

takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Oprávnený nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a súdnemu exekútorovi sa ich náhrada
nepriznáva.

Povinnej voči oprávnenému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že
exekúciu zastavil a vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

2. Súd prvej inštancie mal ďalej za preukázané, že nárok oprávneného vyplýva zo zmenky proti povinnej,
ktorá je fyzickou osobou, a oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením §
39 ods. 4 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v lehote do
22.1.2016. Oprávnený doplnenie návrhu doručil súdnemu exekútorovi dňa 21.1.2016 a súdny exekútor
tento návrh doručil súdu dňa 3.2.2016. Súd prvej inštancie v súvislosti s doručením doplnenia návrhu
na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku poukázal na uznesenie Ústavného

súdu SR č. k.: III.ÚS/752/2016-7 z 8.11.2016 a uznesenie č.k.: III.ÚS/564/2016-11 z 13.9.2016,v zmysle
ktorých súd vyslovil, že bolo potrebné predmetné doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie doručiť v
zákonom stanovenej lehote priamo exekučnému súdu a nie súdnemu exekútorovi. Ústavný súd uviedol,
že doplnenie návrhu bolo potrebné podľa § 243f doplniť priamo exekučnému súdu, a to najmä vzhľadom
na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo
vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol

oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor. Zákonným následkom nedoplnenia
návrhu na vykonanie exekúcie v lehote 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z. (t.j. do 22.1.2016)
je zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 5 Exekučného poriadku). Exekučný súd pritom nemôže odpustiť
zmeškanielehoty(§36ods.5Exekučnéhoporiadku).Spoukazomnavyššieuvedenésúdprvejinštancie
exekúciu zastavil.

3. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017.4. Proti uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm.
d) CSP, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ust. §
365 ods. 1 písm. f) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

5. Oprávnený považuje napadnuté uznesenie za nepreskúmateľné. Oprávnený odmieta posudzovanie
povinnéhoakospotrebiteľa.Namietal,žehlavnýkauzálnyvzťahniejevzťahomspotrebiteľským,nakoľko

zmluva nebola uzatvorená so spotrebiteľom. Predmetná skutočnosť musí byť súdnemu exekútorovi
známa ako aj súdu, ktorému podal súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
nakoľko oprávnený rozhodujúce skutočnosti uviedol už v návrhu na vykonanie exekúcie a zároveň
uvedené vyplýva aj zo samotného exekučného titulu. Poukázal na skutočnosť, že už k samotnému
návrhu na vykonanie exekúcie priložil nielen exekučný titul a zmenku, na základe ktorej bol v exekučnom
titule oprávnenému priznaný nárok, ale aj zmluvu o úvere, splatenie ktorého zmenka zabezpečovala.

Oprávnený má za to, že si svoju povinnosť, ktorá vyplýva z ustanovenia § 243f ods. 1 v spojení s § 39
ods. 4 Exekučného poriadku splnil. Poukázal na to, že dôkazy osvedčujúce vyššie uvedené skutočnosti
sú od podania návrhu na vykonanie exekúcie súčasťou exekučného spisu a tým pádom aj exekučného
spisu súdu, ktorý súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Navrhol, aby
odvolací súd podľa ustanovenia § 389 CSP v platnom znení napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil

súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň oprávnený žiada úhradu trov konania, ktorý mu
vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.

6. Povinná vo svojom vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedla, že súd prvej inštancie správne
poukázal na príslušné ustanovenia Exekučného poriadku. Vzťah medzi oprávneným a povinnou je

potrebné posúdiť ako vzťah spotrebiteľský, pričom dôkaz o opaku ťaží oprávneného. Poukázala na
rozhodnutia odvolacieho súdu v obdobných veciach a ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší. V ďalšom uviedla, že podľa dôvodovej správy k zákonu č. 438/2015 Z.z., ktorým došlo
aj k zmene v exekučnom poriadku, bolo hlavným účelom návrhu zákona zvýšiť ochranu spotrebiteľa

v súdnych konaniach pred všeobecnými súdmi v SR. Poukázala aj na skutočnosť, že v predmetnej
exekučnej veci totožný nárok bol predmetom exekučného konania vedeného na Okresnom súde Prešov
sp. zn. 80Er/311/2015 o vymoženie 1.673,12 eur s prísl., ktoré bolo skončené zastavením exekúcie
uznesením zo dňa 24.11.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.12.2015. Ako
oprávnený vystupovala v konaní spoločnosť CD Consulting s.r.o., právny nástupca oprávneného. Voči

povinnejtakexistujúdvaexekučnétitulystotožnýmuplatňovanýmnárokom,atorozhodcovskýrozsudok
sp. zn. SR 00826/11 zo dňa 18.3.2011, exekučný titul v konaní sp. zn. 83Er/655/2012 a rozsudok
Okresného súdu prešov sp. zn. 16C/164/2014 zo dňa 22.8.2014, exekučný titul v konaní sp. zn.
80Er/311/2015. Oprávnený si je tejto skutočnosti vedomý, no napriek tomu pokračuje vo vymáhaní
pohľadávky v tomto exekučnom konaní, hoci nie je v postavení oprávneného veriteľa. Dlh, ktorý je

vymáhaný v rámci tejto exekúcie, bol postúpený na nového veriteľa, ktorý si svoju pohľadávku uplatnil
v samostatnom súdnom konaní a následne v exekučnom konaní. Povinná svoj plnila v jednotlivých
splátkach na nové číslo účtu, ktoré jej bolo oznámené v Oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa
17.3.2014, čo oprávnený nezohľadňuje. Z opatrnosti a právnej istoty preto návrh na zastavenie exekúcie
aj z dôvodu, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. nie je oprávneným subjektom a veriteľom vymáhanej

pohľadávky.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP

a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

8. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu

prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

9. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení §52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je

to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto
charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné obchodné
podmienky úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet
spotrebiteľov. Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho

konania nebolo oprávneným preukázané, aby úver poskytol povinnému za účelom výkonu obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti povinného. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania
skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom
známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný

bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v
žiadnom prípade byť len všeobecný, nič nehovoriaci údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania,
zamestnania, resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis má výkon
povolania, zamestnania resp. podnikateľská činnosť s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri
uzatváraní zmluvy skutočne konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Túto dôkaznú povinnosť si

oprávnený nesplnil, čo má na posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi rovnaký
vplyv ako keby v zmluve účel jej uzatvorenia uvedený nebol.

11. Podľa ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade
rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený

opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej
vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K
návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

12. V exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa

účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods.
4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní od účinnosti
tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa
odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak

exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie (§ 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku).

13. V predmetnom konaní sa vymáha plnenie priznané na podklade rozhodnutia rozhodcovského súdu,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému. Ustanovenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v
exekučných konaniach začatých pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto

zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa ustanovenia § 39 ods. 4
Exekučného poriadku ukladá povinnosť, podľa ktorej je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie.

14. Ustanovenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v

ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, teda, či exekučnému súdu alebo
súdnemu exekútorovi. Požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúži vo vymedzených
prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť
výlučne exekučný súd a nie súdny exekútor (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku). Preto bolo vecou
náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotného oprávneného, aby doplnenie návrhu na

vykonanie exekúcie v konkrétnej veci doručil v zákonnej lehote aj príslušnému exekučnému súdu,
nielenpoverenémusúdnemuexekútorovi.Doplnenienávrhunavykonanieexekúcieboloadresovanélen
súdnemu exekútorovi a nie exekučnému súdu, pričom oprávnený vo svojom opravnom prostriedku aninetvrdí, aby doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie bolo doručené v zákonnej lehote tiež exekučnému
súdu.

15. K vyššie uvedenému záveru dospel aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa
27.10.2016 vo veci II.ÚS/774/2016, v ktorom uviedol, že hoci ustanovenie § 243f ods. 1 Exekučného
poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na
vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu alebo súdnemu exekútorovi), z napadnutého uznesenia
vyvoditeľný právny záver okresného súdu, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu,

považuje Ústavný súd za ústavne udržateľný, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné
zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch
na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania v exekúcii, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť
výlučne exekučný súd a nie súdny exekútor. Ďalej poukázal na to, že právne dôsledky vyplývajúce z
právnych záverov okresného súdu zároveň prispievajú k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov
exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom

požadovaného procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom ustanovenej lehoty na jeho
vykonanie.

16. V danom prípade v zmysle novely Exekučného poriadku realizovanej zákonom č. 438/2015 Z.z.,
ktorý nadobudol účinnosť dňa 23.12.2015 bolo povinnosťou oprávneného doplniť návrh na vykonanie

exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku do 30 dní odo dňa účinnosti zákona, teda do
23.1.2016. Uvedené doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie bolo oprávneným realizované listom zo
dňa 21.01.2016, doručeným exekútorskému úradu dňa 21.1.2016 a súdu dňa 3.2.2016 (č.l. 29 spisu).
Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie teda nebolo doručené súdu v zákonnej lehote.

17. Ďalšie nové povinnou uvádzané skutočnosti vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného nie sú spôsobilé
priviesť iný záver odvolacieho súdu, k akému dospel súd prvej inštancie, preto odvolací súd nepovažoval
za potrebné sa týmito zaoberať, najmä s poukazom na zásadu dvojinštančnosti konania.

18. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP

uznesenie ako vecne správne potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v
odvolacom konaní úspešnej povinnej voči neúspešnému oprávnenému vznikol nárok na náhradu trov

odvolacieho konania a súdnemu exekútorovi žiadne trovy nevznikli.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).