Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/162/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7725201496
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7725201496.2

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnnySlovinskejasudkýňJUDr.
Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcov 1/ Agropotravinárske družstvo Malčice, so
sídlom Malčice, IČO: 31 713 891, 2/ AGRO - Land SK, s.r.o., so sídlom 200, Malčice, IČO: 47 153
733, 3/ AT ZEMPLÍN spol. s.r.o., so sídlom Hlavná 129, Kazimír, IČO: 36 200 239, zast. Advokátska
kancelária Bröstl & Čentík s.r.o. so sídlom Rázusova 1, Košice IČO: 50 560 611, proti žalovanému: MKLK

59 s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 17, Michalovce IČO: 55 209 378, zast. Advokátskou kanceláriou
JUDr. Marta Maruniaková, s.r.o., so sídlom Sovietskych hrdinov 200/33, Svidník, IČO: 53 156 871, v
konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného
súdu Michalovce č.k. 9C/30/2025-237 zo dňa 15.10.2025, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie

Priznáva žalovanému proti žalobcom náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie uznesením uvedeným v záhlaví zamietol návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobcovia domáhali proti žalovanému uloženia
povinnosti zdržať sa užívania pozemkov špecifikovaných v návrhu žalobcov ktorých žalobcovia sú
výlučnými prípadne podielovými spoluvlastníkmi v katastrálnom území A., B., C., C. D. E., a to najmä

zdržať sa vstupovania na uvedené pozemky pešo, motorovými vozidlami a poľnohospodárskymi strojmi,
zdržať sa ich poľnohospodárskeho obhospodarovania, a to v prípade pozemkov, na ktorých je založená
úroda, najneskôr do 30. dňa po zbere úrody u pozemkov, na ktorých nie je založená úroda a pozemkov,
ktoré sú trvalými trávnymi porastami od vykonateľnosti uznesenia. Druhým výrokom tohto uznesenia
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcom v 1. až 3. rade vo výške 100%.

2.Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobcovia návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
odôvodnili tým, že pozemky uvedené v ich návrhu sú časťou LPIS blokov vo štvorci F. v katastrálnych
územiach A. D. C. a LPIS blokov vo štvorci Lastomír. Z verejných dostupných informácií sa dozvedeli, že
žalovaný je užívateľom predmetných pozemkov, ktorých výlučnými, resp. podielovými spoluvlastníkmi
alebo nájomcami, sú práve žalobcovia. Pozemky, prípadne ich časti, sú zo strany žalovaného užívané
ako orná pôda, na ktorú si žalovaný uplatňuje priame platby, tzv. dotácie. Žalobcovia však tvrdili, že

priame platby na pozemky si žalovaný uplatnil aj v rámci kampane v roku 2024, t.j. žiadosťou, ktorú
bolo potrebné podať do 31.5.2024 a o tejto skutočnosti žalobca predložil minuloročný výpis z evidencie
GSAA, resp. snímky obrazovky z aplikácie GSAA, pretože z tohto systému nie je možné získať žiadne
oficiálne potvrdenie ani výpis. Listom zo dňa 20.2.2025 žalobcovia vyzvali žalovaného na predloženie
právneho titulu, na základe ktorého žalovaný užíva pozemky a pre prípad, že žiadnym právnym titulom
nedisponuje, na upustenie od užívania pozemkov a na ich vydanie a zdržanie sa poľnohospodárskych

prác na nich. Napriek tomu, že výzva bola žalovanému doručená 8.3.2025, žalovaný žiadny právny titul
na užívanie predmetných pozemkov nepredložil a od užívania pozemkov neupustil. Tento stav považujúteda žalobcovia za protiprávny a neúnosný, v dôsledku čoho im vzniká majetková škoda, a to ušlý
zisk v podobe neuskutočneného výnosu z predaja poľnohospodárskych plodín, ako aj priamych platieb.
Žalobcovia zdôraznili, že v prípade pozemkov ide o také parcely, na ktorých každý z nich disponuje

z titulu vlastníckeho práva alebo z titulu predložených nájomných zmlúv podielom, ktorý predstavuje na
každej parcele viac ako 50%, t.j. v zmysle ust. § 14 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme a podnájme
poľnohospodárskych pozemkov sú oprávnení užívať celú danú parcelu. Zároveň sú pozemky fyzicky
prístupné na základe existujúcich ciest, t.j. každý z pozemkov je samostatne obhospodarovateľný.
Súčasne uviedli, že žalovaný si musel byť vedomý, a to aj s prihliadnutím na všeobecnú prevenčnú

povinnosť, že pozemky nie je oprávnený užívať, keďže bol na to upozornený žalobcami a od roku 2023
je v rámci uplatňovania žiadosti o priame platby uložená povinnosť viesť evidenciu užívania každého
jedného pozemku spolu s definovaním právneho titulu, ktoré však v prípade predmetných pozemkov
žalovaný nemohol mať.

3.Žalobcovia na osvedčenie svojich tvrdení predložili screenshoty z aplikácie GSAA – jednotlivé LPIS

bloky, za rok 2024 listy vlastníctva, nájomné zmluvy a výzvu žalovanému z 20.2.2025 aj s doručenkou.
Z týchto dokumentov mal súd prvej inštancie preukázané vlastnícke právo žalobcov k predmetným
pozemkom, ako aj nájomné vzťahy.

4.Súdprvejinštancievporadíprvýmuznesenímrozhodolonávrhužalobcovnanaradenieneodkladného

opatrenia uznesením zo dňa 14.5.2025 tak, že nariadil neodkladné opatrenie a poučil žalobcov, že
môžu podať proti žalovanému žalobu vo veci samej o vydanie a vypratanie veci alebo o náhradu škody
a zároveň poučil aj žalovaného, že voči žalobcom môže podať žalobu vo veci samej o určenie, že
je oprávneným užívateľom predmetných nehnuteľností, prípadne o ich vydanie a vypratanie, ako aj
nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej

výkonom neodkladného opatrenia, pričom následkom úspešnej žaloby je zrušenie neodkladného
opatrenia podľa § 337 ods. 3 CSP. Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie žalovaný a Krajský súd
v Košiciach ako súd odvolací uznesením č.k. 2Co/116/2025-231 zo dňa 18.9.2025 zrušil uznesenie súdu
prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5.Súd prvej inštancie následne citoval ustanovenia § 324 ods. 1, 2, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 326
ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 330 ods. 2 Civilného sporového poriadku (CSP) a následne vo
všeobecnej a teoretickej rovine vyložil charakter inštitútu neodkladného opatrenia, ako aj predpoklady,
za ktorých toto neodkladné opatrenie možno nariadiť.

6.Ďalej citoval ustanovenia § 1, § 2, § 12 ods. 3, § 12a zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme
poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov v platnom znení.
Uviedol, že po zrušení rozhodnutia o nariadenie neodkladného opatrenia odvolacím súdom a vrátení
veci na nové rozhodnutie, preskúmal opätovne obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
ako aj odvolanie proti nemu a následné vyjadrenia sporových strán a riadil sa aj právnym názorom

odvolacieho súdu.

7.Konštatoval, že v prejednávanej veci bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný mimo
(pred) konania vo veci samej. Dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre
vydanie neodkladného opatrenia, nakoľko žalobcovia neosvedčili dôvody na jeho nariadenie, neuviedli

ani neosvedčili nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, kde by bola potrebná bezodkladná
úprava pomerov, pričom nejde o prípad, kedy je obava, že exekúcia bude ohrozená. Opis skutočnosti
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočností osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, predstavuje podstatné náležitosti návrhu na nariadenie
neodkladnéhoopatrenia,bezktorýchsúdnemôžedospieťkzáveruolegálnostianaliehavostinariadenia

neodkladného opatrenia. Absencia čo i len jednej z uvedených náležitostí spôsobuje vadu brániacu
pokračovaniu v konaní, čo má za následok zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

8.Súd prvej inštancie mal z návrhu a listinných dôkazov osvedčené, že žalobcovia v 1. až 3. rade
sú výlučnými, resp. podielovými spoluvlastníkmi predmetných pozemkov a z nájomných zmlúv mal

osvedčené užívanie týchto pozemkov. Súčasne mal za nesporné užívanie predmetných pozemkov
žalovaným. Poukázal na to, že žalovaný v konaní predložil listinné dôkazy, a to screenshoty, t.j. snímky,
mapy predmetných parciel, z ktorých je zrejmé, že žalované parcely tvoria v jednotlivých LPIS blokoch
pásy, ktoré sú neprístupné a podľa názoru súdu nie je možné ich racionálne využívať. Po odvolanížalovaného a v odvolacej replike a duplike bol dostatočne vyjasnený skutkový stav, aby mohol súd
nepochybne rozhodnúť o návrhu zobral do úvahy aj prípustnosť a racionálne využitie jednotlivých
parciel pre žalobcov, ako aj pre žalovaného. Konštatoval, že užívanie poľnohospodárskych pozemkov

upravuje zákon č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov a poľnohospodárskeho
podniku a lesných pozemkov, ktorý je lex specialis k Občianskemu zákonníku. S poukazom na ust.
§ 12a tohto zákona a po zistení, že žalovaným užívané parcely tvoria v jednotlivých LPIS blokoch
samostatné pásiky, ktoré parcely sú neprípustné a racionálne nevyužiteľné. S poukazom na túto
neprístupnosť, roztrieštenosť a nevyužiteľnosť parciel mal za to, že nie je možné dosiahnuť ochranu

uložením navrhovaného obmedzenia žiadaným neodkladným opatrením a mal za to, že právne účinky
neodkladného opatrenia obmedzia žalovaného celkom, alebo neprimeraným spôsobom, kedy by sa
teoretický nariadením neodkladného opatrenia vytvoril stav, kedy ani jedna sporová strana by nemohla
pozemky reálne užívať a boli by tak reálne predmetným neodkladným opatrením súčasne obmedzení
aj žalobcovia ako aj žalovaný. Keďže neboli splnené obligatórne zákonné podmienky na vydanie
neodkladnéhoopatreniastým,žežalovanývrámciprostriedkovprocesnejobranyargumentačnevyvrátil

tvrdenia žalobcov o roztrieštenosti a neprístupnosti parciel, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol.

9.Okrem toho mal za to, že žalobcovia neosvedčili dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa neodkladným
opatrením poskytuje ochrana. Prihliadol aj na tvrdenie žalovaného, ktorý uviedol, že v minulosti

žalobcovia žiadali Okresný úrad v G. o vytýčenie náhradných pozemkov, avšak toto konanie bolo
zastavená z dôvodu na strane žalobcov. Taktiež z vyjadrenia žalobcov je zrejmé, že k dohode o užívaní
pozemkov nedošlo. V zmysle uvedeného je zrejmé, že sa strany sporu nedohodli na náhradných
pozemkoch, pričom na aplikáciu ust. § 12a zákona č. 504/2003 Z.z. je príslušný na takéto rozhodnutie
príslušný okresný úrad.

10.V závere súd uviedol, že žalobcovia v konaní tvrdili skutočnosti, na základe ktorých podľa ich názoru
žalovaný patrí do skupiny spoločnosti spojených s H. I. I., resp. H. G. I. menovite ide o spoločnosti
Agromasˇ, a.s., Agroslužby TV, s.r.o, Agrokombinát MI a.s. a Agro ŽV, s.r.o. Zo strán týchto spoločností
malo dochádzať podľa ich tvrdenia k dlhodobému užívaniu pozemkov žalobcov, resp. pozemkov tretích

osôb bez právnych titulov. K týmto skutkovým tvrdeniam súd uviedol, že pre posúdenie návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade sú tieto informácie nerelevantné, zavádzajúce,
pričom pôsobia ako špekulácie a sú bez právneho významu vo vzťahu k posudzovanému návrhu.

11.Súd sa vyjadril aj k tvrdeniu žalobcov týkajúcich sa začatého trestného konania Európskou

prokuratúrou v súvislosti s protiprávnym užívaním pozemkov špecifikovaných v neodkladnom opatrení
a uplatňovaním priamych platieb za rok 2004 na tieto pozemky, ako aj tvrdenia týkajúce sa trestného
stíhania H. G. J.. Súd na to neprihliadal a týmto sa nezaoberal, pretože predmetné trestné konanie nie je
právoplatne skončené a poukázal na prezumpciu neviny. Na základe takto zisteného skutkového stavu
zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia.

12.O trovách konania rozhodol podľa § 155 ods. 1 CSP a priznal žalovanému ako úspešnej strane sporu
proti neúspešným žalobcom plnú náhradu trov konania.

13.V zákonnej lehote žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu podali proti uzneseniu

odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a navrhli, aby odvolací súd uznesenie
zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie a v požadovanom rozsahu
nariadi neodkladné opatrenie. Poukázali na to, že súdom prvej inštancie prevzaté východiska a úvahy
odvolacieho súdu o aplikácii § 12a zákona č. 504/2003 sú vnútorne rozporné a zmätočné, no v prvom
rade sú vecne nesprávne. Žalobcovia sú žiaľ nútení uviesť, že odvolací súd a v dôsledku viazanosti

jeho právnym názorom i súd prvej inštancie sa neorientuje v problematike skutočného fungovania
poľnohospodárskeho nájmu a vzťahov s ním súvisiacich, ako ani v reáliách užívania pozemkov
na poľnohospodárske účely. Žalobcovia zdôraznili, že užívacie oprávnenie vo vzťahu k dotknutým
pozemkom svedčí v zmysle druhej vety § 14 ods. 1 zákona č. 504/2003, ktorý obsahuje osobitnú
úpravu vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, a len im samotným ako výlučným vlastníkom, resp.

majoritnýmspoluvlastníkomsvedčíužívacieoprávnenie.Rozhodujúcouotázkou,ktorújepreúčelysporu
potrebné usúdiť je to, či bolo užívanie pozemkov zo strany žalovaného oprávnené alebo neoprávnené
z hľadiska podmienok ustanoveným zákonom č. 504/2003 Z.z.. Podstatou nároku žalobcov je to, že
do ich vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje tretí subjekt - žalovaný, ktorý vo vzťahu k dotknutýmpozemkom nedisponuje žiadnym užívacím titulom. Argumentácia o roztrieštenosti a neprístupnosti
daných pozemkov je naopak celkom irelevantná. V Slovenskej republike neexistuje žiaden právny
predpis, ktorý by bez ďalšieho zakladal užívacie oprávnenie k pozemkom len preto, že sú roztrieštené

a neprístupné. Pokiaľ ide o inštitút tzv. náhradného podnájmu alebo podnájmu k náhradným pozemkom
v zmysle § 12a zákona č. 504/2003 odvolací súd a v napadnutom uznesení priamo i súd prvej
inštancie vychádza pri tvorení svojich záverov s absolútne nesprávneho porozumenia, jeho zmyslu
a účelu. Podstatou tohto ustanovenia je to, že ak má niekto vo vlastníctve alebo v nájme súbor
pozemkov, ktoré naozaj nie sú racionálne obhospodarovateľné môže tento subjekt požiadať o vydanie

tzv. náhradných podnájomných pozemkov. Faktický v týchto prípadoch vzniká situácia, kedy vlastník
alebo oprávnený, nie však skutočný užívateľ namiesto užívania daných pozemkov dostane od ich
faktických užívateľov, v tomto prípade od žalovaného do užívania náhradné tzv. podnájomné pozemky.
V takom prípade, teda nemožno hovoriť o zásahu do vlastníckeho práva, pretože síce nie sú užívané
priamo vlastnené pozemky, ale namiesto nich sú užívané ekvivalentné náhradné pozemky. Z ust. §
12a ods. 1 posledná veta zákona č. 504/2003 Z.z. vyplýva, že nájomcovi vzniká právo a povinnosť

hospodárenia na pozemkoch, ktoré vlastní doterajší prenajímateľ za tých istých podmienok, aké sú
upravené v podnájomnej zmluve, inými slovami až vydaním náhradných podnájomných pozemkov, resp.
uzavretím príslušnej podnájomnej zmluvy by mohol žalovaný hovoriť o tom, že došlo k vzniku jeho
oprávnenia užívať pozemky, ku ktorým svedčí užívacie oprávnenie žalobcom bez uzavretia podnájomnej
zmluvy, resp. vydania pozemkov nemôže byť užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcov zo strany

žalovaného legálne. Žalobcovia považujú za absurdné, aby sa ich situácii nemohli domáhať ochrany
svojho vlastníckeho práva prostredníctvom neodkladného opatrenia, no napriek tomu sa súd svojim
rozhodnutímpostavilnastranužalovaného,ktorýmôžebezďalšiehoprotiprávnepozemkyvovlastníctve
žalobcov užívať. Argumentácia ust. § 12a zákona č. 504/2003 Z.z. by bola namieste výlučne vtedy, ak by
žalovanývydalžalobcomnáhradnépozemky,čosavšakvtomtoprípadenestaloačosažalovanýanilen

nesnaží spraviť. Súd uvažoval tak, že preferuje protiprávne užívanie žalovaným proti stavu, pri ktorom
majú byť údajne v užívaní obmedzené obe strany sporu, na čo žalobcovia uvádzali, že nemajú povinnosť
svoje pozemky užívať, súčasťou výkonu ich vlastníckeho oprávnenia je možnosť rozhodnúť sa, že
pozemky vôbec nebudú obhospodarované. Poukazovali aj na širší kontext neoprávneného užívania ich
pozemkov zo strany osôb ovládajúcich žalovaného, a to H. I. I. a jeho manželky H. G. I.. Tieto osoby

dlhodobo konajú tak, že približne každý rok založia, resp. nadobudnú obchodnú spoločnosť, v tomto
spore ňou je žalovaný, prípadne použijú inú existujúcu spoločnosť, prostredníctvom ktorej neoprávnene
obhospodarúvajú cudzie pozemky a čerpajú priame platby. Pre žalobcov je vzhľadom na vyššie uvedené
skutočností zarážajúce, že súd sa postavil na stranu ochrany subjektom, ktorý evidentne koná dlhodobo
protiprávne v rozpore s právnymi predpismi. Žalovaný totiž to už dávno mal možnosť vydať žalobcom

náhradné pozemky, no nikdy tak neurobil. Žalobcovia sú presvedčení, že preukázali dôvodnosť svojho
nároku ako aj potrebu bezodkladnej úpravy.

14.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd vec prejednal na základe podaného odvolania podľa
ust. § 385 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas

aoprávnenouosoboupreskúmalnapadnutéuznesenieakoajkonanie,ktorémupredchádzalovrozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379, a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu rade nie je dôvodné.
15.Žalobcovia použili odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP. Podstata odvolacieho
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého
stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré

z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré
boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP
je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii

práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny
právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
16.V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené, preto
odvolací súd uznesenie napadnuté odvolaním ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
17.Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. d/ CSP
neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo
znášala.18.Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania,
t.j. súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti.
Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú požiadavku vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri

rozhodovaní vychádza. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania nároku vo veci samej je žalobca povinný
osvedčiť hodnovernosť nároku, pretože zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť ochranu.
Potreba úpravy pomerov sporových strán musí byť bezodkladná, čo v sebe zahŕňa aj prvok naliehavosti
a nevyhnutnosti. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy
súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Právne

pomery, ktoré žiada navrhovateľ neodkladného opatrenia upraviť posudzuje súd vždy v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie (§329 ods. 2 CSP). To má osobitný význam v odvolacom konaní, lebo
je vylúčené, aby odvolací súd svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní
napadnutého uznesenia. Na tieto skutočnosti odvolací súd nemôže prihliadať.
19.Odvolací súd nerozumie konštatovaniu žalobcov v odvolaní, keď tvrdia, že odvolací súd sa
neorientuje v problematike právnej úpravy nájmu poľnohospodárskej pôdy v súvislosti s výkladom

ustanovení zák. č. 504/2003 Z.z.. Odvolací súd v predchádzajúcom svojom zrušujúcom uznesení len
uviedol, že vzhľadom na strohé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie a odvolacie námietky
žalovaného, ktorý argumentačne vyvracia tvrdenie žalobcov o roztrieštenosti a neprístupnosti parciel
s predloženými snímkami mapy), nemožno vyvodiť, že by bol predpoklad danosti práva žalobcov na
nariadenie neodkladného opatrenia osvedčený.

20.Je evidentné, že sporové strany v súvislosti s užívaním pôdy majú dlhodobejšie spory, práve
v dôsledku špecifickej problematiky užívania poľnohospodárskej pôdy, čo však neodôvodňuje
nariadenie neodkladného opatrenia práve pre neosvedčenie neodkladnosti úpravy vzťahov sporových
strán. Odvolací súd nikdy netvrdil, že žalobcovia nemajú právo v intenciách svojho vlastníckeho

(spoluvlastníckeho) práva a práva nájmu pozemky užívať, je však potrebné vziať do úvahy všetky
špecifiká veci a vo veci je potrebné vykonať dokazovanie, presahujúce možnosti konania o neodkladnom
opatrení zvlášť preto, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je koncipovaný tak, že sa
nariadením neodkladného opatrenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, keď
vydaním neodkladného opatrenia dochádza k ochrane vlastníckeho práva a práva nájmu.

21.Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne vzal do úvahy všetky dostupné
informácie, ktoré mal v čase rozhodovania, vzal do úvahy aj okolnosti, ktoré vyšli doteraz najavo
a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa požiadavky kladené ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Aj
odvolací súd je toho názoru, že žalobca neosvedčil bezodkladnosť úpravy pomerov sporových strán,

pretožezvyjadreníobochsporovýchstránvyplýva,žeichsporohľadneuvedenýchpozemkovtrvádlhšie
a riešiť to neodkladným opatrením, bez riadneho dokazovania nie je spravodlivé.
22.Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie ako vecne správne
potvrdil.
23.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).