Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/131/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425207418
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1425207418.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členiek senátu
JUDr. Renáty Janákovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: Union poisťovňa, a.
s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 31 322 051, zastúpený advokátkou JUDr. Ľudmilou
Jurčovou, so sídlom Hodžovo nám. 2A, Bratislava, IČO: 42 171 083, proti žalovanému: ALDESA
CONSTRUCCIONES S.A., organizačná zložka, so sídlom Pribinova 10, Bratislava, IČO: 50 695 355,

o zaplatenie 2.305,30 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Mestského súdu
Bratislava IV sp.zn. 58C/57/2025-51 zo dňa 22.09.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie sp.zn. 58C/57/2025-51 zo dňa 22.09.2025, p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava IV napadnutým uznesením sp.zn. 58C/57/2025-51 zo dňa 22.09.2025 konanie
zastavil (výrok I.), žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.) a vrátil žalobcovi
krátený súdny poplatok za žalobu v sume 78,00 Eur, prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., IČO: 36
631 124 po právoplatnosti uznesenia (výrok III.).

2. Žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 07.08.2025 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy

2.305,30 Eur s príslušenstvom, titulom náhrady škody spôsobenej na motorovom vozidle zn. RENAULT
Espace, B.: W.. Súd prvej inštancie z výpisu Obchodného registra Mestského súdu Bratislava III, oddiel
Po, vložka č. XXXX/B zistil, že označený žalovaný ALDESA CONSTRUCCIONES S.A., organizačná
zložka, so sídlom Pribinova 10, Bratislava, IČO: 50 695 355, je organizačnou zložkou podniku
zahraničnej osoby a následne pre nedostatok procesnej podmienky konanie zastavil.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 18 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka,
§ 7 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka, § 61, § 67, § 161 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 262 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a vecne tým, že subjekt označený v
tomto konaní ako žalovaný nie je fyzickou, ani právnickou osobou. Skutočnosť, že organizačná zložka
zahraničnej právnickej osoby, umiestnená na území Slovenskej republiky, je zapísaná do príslušného
obchodného registra, neznamená, že táto organizačná zložka je nositeľom právnej subjektivity. Právnu

subjektivitu má iba zahraničná fyzická alebo právnická osoba, nie organizačná zložka právnickej osoby
a právnu subjektivitu nenadobúda ani zápisom do obchodného registra. Subjektom právnych vzťahov
vznikajúcich pri prevádzkovaní a činnosti organizačnej zložky zahraničnej právnickej osoby zostáva
naďalej podnikateľ vlastniaci podnik, ku ktorému organizačná zložka patrí. Organizačnú zložku podniku
zahraničnej osoby, ktorú žalobca v tomto konaní označil ako žalovaného, nie je preto možné považovať
za osobu ktorá má procesnú subjektivitu. V odseku 13. napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie

uviedol právnu teóriu a analýzu nedostatku procesnej podmienky konania (za ktorý treba považovať
aj nedostatok procesnej subjektivity) a vád podania (vrátane žaloby), spočívajúce v nesprávnomoznačení subjektu, ktorý je inak spôsobilý byť stranou sporu. V odsekoch 14. a 15. napadnutého
rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na označenie žalovaného s tým, že podľa jeho názoru ide o
neodstrániteľný nedostatok podmienky konania a tak konanie zastavil (§ 161 ods. 2 CSP). V odseku 16.

napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie o trovách konania a v odseku
17. napadnutého rozhodnutia odôvodnil vrátenie kráteného súdneho poplatku žalobcovi.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie v časti výrokov I. a II. z dôvodov
ustanovených v § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP ktorým žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté

uznesenie tak, že zruší uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 58C/57/2025-51 zo dňa
22.09.2025 a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, žalobcovi prizná nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100% a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

5. Žalobca v odvolaní uviedol, že súd mal v tomto prípade dve možnosti výkladu procesných ustanovení
CSP. Prvým bol postup, ktorým by došlo k meritórnemu prejednaniu veci, kedy mal súd možnosť vyzvať

žalobcu na úpravu, resp. odstránenie nejednoznačného označenia žalovaného. Konajúci súd si však
zvolil druhý postup, smerujúci k zastaveniu konania. Žalobca poukázal na judikatúru Ústavného súdu
SR (napr. II. ÚS 50/01) z ktorej vyplýva, že pokiaľ bol možný a prípustný prvý postup sledujúci meritórne
prejednanie veci súdom, ktorý je ústavne súladný, súdy zúčastnené na rozhodovaní v tejto veci si tento
postup mali v súlade s čl. 144 ods. 1 v spojení s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR vybrať. Žalobca má za to, že

úlohou všeobecného súdu je právo aplikovať a veci rozhodovať, a preto a contrario jeho úlohou nemôže
byť hľadanie skratiek a formovanie doktrinálnych filtrov, ktoré síce umožnia jednoduchý procesný koniec,
pritom však interpretačne a realizačne zužujú medze zákonov, v rámci ktorých sa účastník konania môže
domáhať svojho základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR).

6. Žalobca v podanom odvolaní citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Cdo 143/2006 zo
dňa 01.11.2006, nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 675/2016 zo dňa 12.01.2017 a sp. zn. III.
ÚS 302/2021-53 zo dňa 11.10.2022 a je názoru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil,
keď prostredníctvom výzvy podľa § 129 CSP neposkytol žalobcovi možnosť opraviť, resp. odstrániť
nedostatky podanej žaloby a konanie zastavil. Súd prvej inštancie tak odoprel žalobcovi možnosť konať

pred súdom a porušil jeho základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR.

7. V závere podaného odvolania žalobca odstránil nedostatok podanej žaloby a opravil označenie
subjektu na strane žalovaného tak, že žalovaným je subjekt pod obchodným menom: ALDESA
CONSTRUCCIONES POLSKA SPÓŁKA Z OGRANICZONĄ ODPOWIEDZIALNOŚCIĄ, so sídlom

ul. Wołoska 5, Varšava 02-675, Poľská republika, spoločnosť s ručením obmedzeným zapísaná v
Obchodnom registri Okresného súdu pre hl. m. Varšava, Číslo zápisu: 0000288135,
zástupca žalovaného:
ALDESA CONSTRUCCIONES POLSKA SPÓŁKA Z OGRANICZONĄ ODPOWIEDZIALNOŚCIĄ,
organizačná zložka, so sídlom Pribinova 10, 811 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 614 339,

zapísaná v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, Oddiel: Po, Vložka č.: 3694/B.

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), viazaný rozsahom (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru,

že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie
podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP.

9. Z obsahu žaloby zo dňa 07.08.2025 vyplýva, že žalovaný ako strana sporu je označený ALDESA
CONSTRUCCIONES S.A., organizačná zložka, so sídlom Pribinova 10, Bratislava, IČO: 50 695 355.

10. Súd prvej inštancie z výpisu Obchodného registra Mestského súdu Bratislava III, oddiel Po, vložka č.
3772/B zistil, že označený žalovaný ALDESA CONSTRUCCIONES S.A., organizačná zložka, so sídlom
Pribinova 10, Bratislava, IČO: 50 695 355, je organizačnou zložkou podniku zahraničnej osoby. Z výpisu
Obchodného registra tiež vyplynulo, že zahraničnou osobou je ALDESA CONSTRUCCIONES POLSKA

SPÓŁKA Z OGRANICZONĄ ODPOWIEDZIALNOŚCIĄ, so sídlom ul. Wołoska 5, Varšava 02-675,
Poľská republika, spoločnosť s ručením obmedzeným zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu
pre hl. m. Varšava, Číslo zápisu: 0000288135.11. Podľa § 60 CSP, stranami sú žalobca a žalovaný.

12. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len

ten, komu ju zákon priznáva.

13. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

14. Podľa § 67 CSP, každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na

právne úkony.

15. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej aj „procesné podmienky“).

16. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd

konanie zastaví.

17. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické
osoby.

19. Podľa § 18 ods. 2 Občianskeho zákonníka právnickými osobami sú:
a) združenia fyzických alebo právnických osôb,

b) účelové združenia majetku,
c) jednotky územnej samosprávy,
d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.

20. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj

„Obchodný zákonník“), zahraničné osoby môžu podnikať na území Slovenskej republiky za rovnakých
podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby, pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné.

21. Podľa § 21 ods. 2 Obchodného zákonníka, zahraničnou osobou sa na účely tohto zákona rozumie
fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky.

Slovenskou právnickou osobou na účely tohto zákona sa rozumie právnická osoba so sídlom na území
Slovenskej republiky.

22. Podľa § 21 ods. 3 Obchodného zákonníka, podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej
republiky sa rozumie na účely tohto zákona podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú

zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky.

23. Podľa § 21 ods. 4 Obchodného zákonníka, oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území
Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do
obchodného registra v rozsahu predmetu podnikania zapísanom v obchodnom registri. Návrh na zápis

podáva zahraničná osoba.

24. Podľa § 7 ods. 1 Obchodného zákonníka, organizačnou zložkou podniku sa rozumie odštepný
závod alebo iný organizačný útvar podniku podľa tohto zákona alebo osobitného zákona. Odštepný
závod je organizačná zložka podniku, ktorá je ako odštepný závod zapísaná v obchodnom registri.

Pri prevádzkovaní odštepného závodu sa používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o
odštepný závod.

25. Podmienkou, aby niekto mohol byť stranou v civilnom procese je, že musí byť na to spôsobilý.
Spôsobilosťou byť stranou v konaní znamená spôsobilosť subjektu mať procesné práva a povinnosti.

Ide teda o procesnú subjektivitu. Civilný sporový poriadok v § 61 ustanovuje, že procesnú subjektivitu
má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Odkazuje teda
na hmotné právo. Vo všetkých civilných sporových konaniach majú procesnú subjektivitu tí, ktorí majú
všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva, teda všeobecnú hmotnoprávnusubjektivitu. Hmotnoprávna spôsobilosť mať práva a povinnosti u právnických osôb vyplýva z § 18 ods.
1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka.
24.1. Podnikanie zahraničných osôb na území Slovenskej republiky upravuje Obchodný zákonník.

Podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie podnikanie zahraničnej
osoby prostredníctvom organizačnej zložky, umiestnenej na území Slovenskej republiky. Oprávnenie
zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká dňom zápisu zahraničnej osoby,
prípadne jej organizačnej zložky do obchodného registra v Slovenskej republike, pričom návrh na zápis
podáva zahraničná osoba. Vzhľadom k nutnosti zápisu organizačnej zložky do obchodného registra,

má táto organizačná zložka zahraničnej osoby rovnaké postavenie ako odštepný závod v zmysle § 7
ods. 2 Obchodného zákonníka. Z tohto vyplýva nielen to, že pri prevádzkovaní organizačnej zložky sa
používa obchodná firma podnikateľa (zahraničná osoba) s dodatkom, že ide o organizačnú zložku, že
vedúci organizačnej zložky zahraničnej osoby zapísaný do obchodného registra je splnomocnený robiť
zazahraničnúosobuvšetkyprávneúkonytýkajúcesatejtoorganizačnejzložky,alezuvedenéhovyplýva
aj to, že zápisom organizačnej zložky zahraničnej osoby, nevzniká rovnako ako v prípade odštepného

závodu, právnická osoba. Zahraničnej osobe týmto zápisom vzniká len právo podnikať na území
Slovenskej republiky. Skutočnosť, že organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby umiestnená na
území Slovenskej republiky je zapísaná do obchodného registra neznamená, že táto organizačná zložka
je nositeľom právnej subjektivity a spôsobilým účastníkom konania, resp. spôsobilou sporovou stranou.
Vo všetkých týchto veciach týkajúcich sa organizačnej zložky je vždy nositeľom práv a povinností

zahraničná osoba, ktorej je organizačná zložka súčasťou. Právnu subjektivitu má preto vo všetkých
týchto prípadoch výlučne zahraničná osoba a nie jej organizačná zložka.

26. Žalobca podal žalobu voči žalovanému označenému výlučne ako organizačná zložka, ktorá nemá
právnu subjektivitu, teda spôsobilosť byť sporovou stranou, preto ide o nedostatok podmienky konania, a

to neodstrániteľný. Organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby, nemá procesnú subjektivitu podľa
§ 61 CSP, pretože nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa § 18 ods. 1, ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Procesnú subjektivitu a tak spôsobilosť mať práva a povinnosti v zmysle konštantnej
judikatúry má len zahraničná právnická osoba a nie jej organizačná zložka, a to napriek tomu, že je
zapísaná v obchodnom registri. Stranou sporu v súdnom konaní vždy musí byť zahraničná právnická

osoba, a to i v prípade, že sa bude spor týkať jej organizačnej zložky. Údaj o umiestnení organizačnej
zložky má význam len pri posudzovaní miestnej príslušnosti v prípade, keď je zahraničná právnická
osoba žalovanou stranou a žalobca nechce podávať žalobu na miestne príslušnom súde tejto osoby
v zahraničí.

27. Odvolací súd rovnako, v súlade s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že
vo veci ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, a to nespôsobilosť žalobcom označeného
žalovaného byť sporovou stranou, že išlo o nedostatok procesnej subjektivity, keďže žalobca označil
žalovaného len údajmi organizačnej zložky, ktorá nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti a tým nebolo
možné v konaní pokračovať.

26.1. Odvolací súd svoj právny záver opiera o právnu vetu judikovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 4 Cdo/53/2001, podľa ktorej „... Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom
konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý vedie k zastaveniu konania. Tento
nedostatok nemožno odstrániť podľa § 43 O.s.p., pretože nejde o vadu podania spočívajúcu v jeho
nesprávnosti alebo neúplnosti. Do úvahy neprichádza ani postup podľa § 92 ods. 2 O.s.p.. ...“.

26.2. Rovnako rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 Cdo/130/2001 zo dňa
28.11.2001, z ktorého vyplýva, že „... ak v žalobe označený účastník nemá právnu subjektivitu (nie je
spôsobilý byť účastníkom súdneho konania), nemôže súd pripustiť, aby na jeho miesto vstúpil do už
začatého konania subjekt s právnou subjektivitou; nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je
neodstrániteľným nedostatkom podmienky tohto konania, pre ktorý treba konanie zastaviť. ...“.

28. Námietku žalobcu, že súd prvej inštancie svojim postupom odoprel žalobcovi možnosť konať pred
súdom a nepostupoval správne, keď prostredníctvom výzvy podľa § 129 CSP neposkytol žalobcovi
možnosť opraviť, resp. odstrániť nedostatky podanej, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
27.1. Na tomto mieste odvolací súd už len odkazuje na odsek 24. a nasledujúce tohto rozhodnutia s

tým, že aj súd prvej inštancie správne vyhodnotil vadu podania ako neodstrániteľnú a preto dôvodne
v súlade so zákonom konanie zatavil. Procesná subjektivita predstavuje procesnú podmienku sporovej
strany, na ktorú musí súd z úradnej povinnosti prihliadať počas celého konania a ktorej neexistencia
tvorí spravidla neodstrániteľnú vadu konania. Iba v prípade nejednoznačného alebo nezrozumiteľnéhooznačenia žalovaného má súd povinnosť vyzvať žalobcu na opravu alebo doplnenie žaloby podľa § 129
ods. 1 CSP, čo ale nie je tento prípad, nakoľko inak by išlo o zásah do rovnosti strán a zásady rovnosti
zbraní.

29. Krajský súd v Bratislave na základe vyššie uvedeného uzatvára, že obsah odvolania žalobcu
nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie z hľadiska
odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové
rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by

spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.
Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výrokov I. a
II. ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky sp.zn. II.ÚS 78/05).

30. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie zodpovedá aj súvisiaci výrok II. o trovách konania, ktorý odvolací
súd stotožňujúc sa s dôvodmi uvedenými v odseku 16. napadnutého uznesenia, postupom podľa § 387
ods. 1 CSP, potvrdil.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení

s § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V zmysle vyššie uvedeného je zrejmé, že ak žalobca na strane
žalovaného označil subjekt bez právnej subjektivity, t.j. bez spôsobilosti byť nositeľom práv a povinností,
tak z procesného hľadiska zavinil, že konanie pre tento neodstrániteľný nedostatok podmienky konania,
muselo byť zastavené. Taktiež, pokiaľ na strane žalovaného vystupoval subjekt bez právnej (procesnej)
subjektivity, potom takýto subjekt nemôže byť nositeľom práv ani povinností a tým mu nemôže vzniknúť

ani právo na trovy súdneho konania. V konečnom dôsledku v zmysle obsahu spisu vyplýva, že
žalovanému žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. (§ 393 ods. 2 CSP)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.

1 CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci. (§ 432ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432ods. 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)