Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. december 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/204/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225203108
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1225203108.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov JUDr.
Daniela Ilavského a JUDr. Petra Kalatu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodená
XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
dieťa matky: C. D. E. F., narodená XX.XX.XXXX, štátna príslušníčka Vietnamskej socialistickej
republiky, bytom C. XX, G., a otca: A. H. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/X, G.,

zastúpený splnomocnencom: NIKU & Partners, s. r. o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava,
o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č.
k. 59P/105/2025-101 zo dňa 03.10.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie, v zamietajúcej časti návrhu otca na nariadenie neodkladného
opatrenia o odovzdaní maloletého dieťaťa m e n í tak, že n a r i a ď u j e n e o d k l a d n é o p a t r e
n i e , ktorým ukladá matke povinnosť dočasne odovzdať maloleté dieťa do starostlivosti otca, a to do

právoplatného skončenia konania vedeného na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 59P/101/2025
o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu.

II. Uznesenie súdu prvej inštancie, v zamietajúcej časti návrhu otca na nariadenie neodkladného
opatrenia o úprave styku matky s maloletým dieťaťom, o uložení zákazu maloletému dieťaťu vycestovať

mimo územia Slovenskej republiky bez osobnej prítomnosti otca alebo jeho písomného súhlasu
a o úprave vyživovacej povinnosti matky k maloletému dieťaťu, p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie zamietol návrh otca na nariadenie
neodkladného opatrenia o odovzdaní/zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti otca, o úprave styku
matky s maloletým dieťaťom, o uložení zákazu maloletému dieťaťu vycestovať mimo územia Slovenskej
republiky bez osobnej prítomnosti otca alebo jeho písomného súhlasu a o úprave vyživovacej povinnosti

matky k maloletému dieťaťu (výrok I.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania (výrok II.).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ustanovení zákona § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods.
1 veta prvá, 2, č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a § 2 ods. 1 ods. 1, §
367 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), článku 3, 18

Dohovoru o právach dieťaťa a vecne tým, že nebola osvedčená potreba nariadenia neodkladného
opatrenia požadovaného otcom.

3. V odôvodnení uviedol, že otec sa návrhom doručeným dňa 30.09.2025 domáhal úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletej. Zároveň žiadal nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
by súd odovzdal, alternatívne zveril maloletú do starostlivosti otca, matke uložil povinnosť platiť výživné

v sume 150,- eur mesačne, zakázal maloletej vycestovať do zahraničia bez súhlasu otca, a upravil styk
maloletej s matkou nasledovne: každý kalendárny týždeň v utorok od 15:00 hod. do 19:00 hod. a štvrtokod 15:00 hod. do 19:00 hod. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vylúčil
z konania sp. zn. 59P/101/2025 na samostatné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. 59P/105/2025.
Svoj návrh odôvodnil tým, že s matkou nežijú v spoločnej domácnosti. Otec uviedol, že s matkou sa

zoznámil v roku 2017. Voči otcovi mala opakované verbálne aj fyzické prejavy agresie. V roku 2019
vzťah ukončil, avšak krátko po rozchode mu matka oznámila, že je tehotná. Po narodení maloletej
matka pokračovala v agresívnom správaní. Otec doložil lekársku správu psychiatra A. E. B. z roku
2021 potvrdzujúcu hraničnú poruchu osobnosti matky. Matka sa liečila len krátkodobo, následne v liečbe
nepokračovala. V minulosti sa pokúsila o samovraždu užitím liekov. Maloletá bola opakovane svedkom

kriku a fyzických konfliktov, čo negatívne vplývalo na jej psychický stav. Počas spoločného spolužitia
musel viackrát privolať políciu. V roku 2023 matka otca fyzicky napadla kuchynským nožom, čo vyústilo
dopodaniatrestnéhooznámenia.Políciamatkuvykázalazbytuna14dníanáslednesúdvyhovelnávrhu
otca na neodkladné opatrenie spočívajúcom v zákaze vstupu matky do bytu. Od októbra 2023 matka
opakovane narúšala výchovný proces tým, že vyzdvihovala maloletú zo škôlky bez vedomia otca, často
aj počas dopoludňajších hodín, nosila do škôlky sladkosti a svojím konaním spôsobovala problémy,

ku ktorým mala výhrady aj riaditeľka škôlky. Viackrát s maloletou odcestovala do E.. Dňa 25.08.2025
matka vyzdvihla maloletú zo škôlky a oznámila otcovi, že si ju ponechá na týždeň. Keďže s otcom
nekomunikovala, rodičia matky otcovi oznámili, že matka s dieťaťom odcestovala do I.. Maloletá je v
dôsledku matkinho správania často chorá, neplní si riadnu predškolskú dochádzku a nemá zabezpečený
stabilný denný režim. Matka sa opakovane vyjadruje, že chce s maloletou vycestovať do zahraničia.

Otec odmieta vydať matke pas maloletej. V minulosti sa matka pokúsila zobrať dieťa do I. (jún 2025),
čo otec neumožnil, a uvádzala aj úmysel odcestovať s maloletou do USA. Ďalej otec uviedol, že matka
užíva lieky ako Xanax, Valium či Neurol a má podozrenie, že užíva aj návykové látky – extázu, kokaín,
prípadne pervitín alebo metamfetamín. Matka nemá legálne zamestnanie, často cestuje do zahraničia a
otecmalodjúna2023podozrenie,žesaživíprostitúciou,čosapodľanehoneskôrpotvrdilo.Matkapodľa

jeho tvrdení berie maloletú do E. G., kde majú byť poskytované sexuálne služby. Maloletá otcovi uviedla,
že keď matka „pracuje“, necháva ju u svojho známeho (J. H.), ktorý pochádza z E. J. a pravdepodobne
sa živí predajom drog a spoluorganizovaním prostitúcie. V júli 2025 matka vzala maloletú do G., kde
sa nachádzal aj uvedený muž. Dňa 13.07.2025 nevlastný otec matky, žijúci vo I., zaslal otcovi email,
v ktorom uviedol, že mu maloletá počas videohovoru povedala, že ju uvedený muž bije a že je „zlý

človek“. Otec ďalej uviedol, že dieťa sa od matky vracia zanedbané a emocionálne rozrušené. Matka sa
maloletej emocionálne vyhráža a otcovi sa vyhráža zabitím. Otec pracuje ako spolupracujúci advokát v
advokátskej kancelárii K. L., J., s ročným príjmom 32 928,- eur. Býva v prenajatom byte v G. a vlastní
rodinný dom v A.. Priemerné mesačné výdavky na maloletú predstavujú 1 015,15,- eur, pričom matka
na tieto výdavky neprispieva.

4. Dospel k záveru, že v danom prípade nie je dôvodné nariaďovať neodkladné opatrenie tak, ako
to vo svojom návrhu žiadal otec. Z doposiaľ vykonaného dokazovania nemal za osvedčené tvrdenia
otca o potrebe neodkladnej, či naliehavej úpravy. Uviedol, že otec už v júni 2023 podal návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal zverenia maloletého dieťaťa do svojej osobnej

starostlivosti. V tomto návrhu výslovne uviedol, že po rozhodnutí o návrhu na neodkladné opatrenie
podá aj návrh vo veci samej, a to o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Predmetný návrh
však bol súdom prvej inštancie uznesením zamietnutý ako nedôvodný. Od jeho zamietnutia, teda od
júna 2023 až do podania aktuálneho návrhu, otec napriek uvedenému sľubu nepodal žiadny návrh
vo veci samej, a to ani napriek tomu, že podľa vlastného tvrdenia mal už v roku 2023 vedomosť o

dlhodobom, údajne nezodpovednom správaní matky, ktoré mal podľa jeho tvrdenia pozorovať dokonca
už od roku 2021. Návrh vo veci samej podal až dňa 30.09.2025, a to súčasne s opätovným návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie konštatoval, že dlhodobá pasivita otca vyvoláva
zásadné pochybnosti o existencii skutočne naliehavej potreby. Dospel k záveru, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia nie je dôvodný, pretože otec neosvedčil existenciu stavu bezprostredného

ohrozenia práv maloletého dieťaťa ani potrebu nevyhnutného a okamžitého zásahu súdu. Vzťahy
medzi rodičmi sú nepochybne vážne narušené a komunikácia je konfliktná, uvedené však samo
osebe nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. K časti návrhu, ktorou sa otec domáhal
odovzdania maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti, súd prvej inštancie uviedol, že ide o
mimoriadne závažný zásah do rodinných pomerov, ktorý možno nariadiť len vtedy, ak je osvedčené

bezprostredné ohrozenie života, zdravia alebo práv maloletého dieťaťa, ktoré nie je možné odvrátiť iným
spôsobom.Ztvrdeníotcavšaktakýtostavnevyplýva.Otecsíceuviedolviacerovýhradvočimatke,avšak
neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že matka dieťaťu ubližuje, zanedbáva
ho alebo že mu hrozí okamžité reálne nebezpečenstvo. Zo skutkových tvrdení vyplynulo, že rodičiasa o dieťa starajú nepravidelne a v nerovnakom rozsahu. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že
neodkladné opatrenie nemá slúžiť ako náhrada riadneho konania vo veci samej. Pokiaľ ide o tvrdený
nedostatočný dohľad matky na vzdelávací proces maloletého dieťaťa, súd prvej inštancie uviedol, že

otec sám predložil dôkaz o tom, že matka riadne komunikovala s riaditeľkou materskej školy ohľadom
ospravedlnenia dochádzky vzhľadom na návštevu rodiny zo zahraničia. Po reakcii riaditeľky matka
nasledovnedňa07.09.2025odovzdalamaloletúotcovi.Nevyplynulo,žebymatkaohrozovalavzdelávací
proces maloletej spôsobom, ktorý by odôvodňoval neodkladný zásah. K tvrdeniu otca, že matka sa
nedostatočne stará o maloletú súd prvej inštancie uviedol, že z návrhu nevyplývajú žiadne konkrétne a

osvedčené skutočnosti preukazujúce, že by matkina starostlivosť bola aktuálne nedostatočná, riziková
alebo ohrozujúca dieťa. Súd prvej inštancie považoval tvrdenia otca za vzájomne protirečivé. Súd prvej
inštancie preto zamietol aj návrh otca na úpravu styku matky s maloletým dieťaťom. Keďže návrh na
zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti otca bol zamietnutý, nebolo možné vyhovieť ani návrhu na
dočasnúúpravustyku.Súdprvejinštanciezamietolajnávrhnazákazvycestovaniadieťaťadozahraničia
bez súhlasu otca. Otec sám uviedol, že pas maloletého má vo svojej dispozícii a matka si nezabezpečila

duplikát. Údajné vyhrážky matky nepredstavujú osvedčené riziko únosu, pričom argumenty otca sú
považoval za protichodné, nakoľko matka viackrát odviedla do zahraničia a vždy ho riadne vrátila.
Návrh na uloženie povinnosti matke platiť výživné formou neodkladného opatrenia súd prvej inštancie
taktiež vyhodnotil ako nedôvodný. Súd prvej inštancie teda dospel k záveru, že v predmetnej veci nebol
osvedčený zákonný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia a v konaní bude pokračovať vo

veci samej o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, vedenom pod sp. zn.
59P/101/2025. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

5. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodu, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1

písm. f) CSP) a jeho rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm.
h) CSP). Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a rozhodol o nariadení neodkladného
opatrenia v zmysle jeho návrhu. Uviedol, že z vykonaných dôkazov bolo zrejmé, že každodennú osobnú
starostlivosť o maloletú dlhodobo zabezpečuje prevažne on, zároveň pokrýva väčšinu jej finančných
potrieb, zatiaľ čo matka sa na starostlivosti podieľa v minimálnom rozsahu. Predložená dokumentácia

preukazuje, že matka trpí duševnou poruchou, ktorá je sprevádzaná nestabilným, agresívnym a často
konfliktným správaním, a že takéto správanie negatívne ovplyvňuje maloleté dieťa, jeho emocionálnu
istotu aj jeho denný režim. Poukázal na to, že matka zanedbáva zdravotnú starostlivosť maloletej,
pravidelne narúša jej režim a nevodí ju do materskej školy, hoci maloleté dieťa je povinné absolvovať
predprimárne vzdelávanie. Z potvrdení materskej školy a zo záznamov Edupage vyplýva, že maloleté

dieťa bolo v septembri a októbri 2025 viackrát neprítomné, a že matka nepriviedla maloletú do škôlky
ani raz, pričom dodatočné ospravedlnenia predkladala až po zásahoch polície, či upozorneniach
riaditeľky. Tento postup ohrozuje riadny priebeh predprimárneho vzdelávania a následný nástup do
prvého ročníka základnej školy. Súd prvej inštancie však uvedené skutočnosti nesprávne interpretoval
a nepripísal im primeraný význam. Mal za to, že správanie matky je sprevádzané agresívnymi incidentmi

v prítomnosti dieťaťa, vrátane fyzických trestov, vulgárnych prejavov, hysterických konfliktov a vyhrážok
zabitím. V domácnosti sa nachádzala nelegálne držaná strelná zbraň, ktorú matka používala na
zastrašovanie. Maloletá bola vystavovaná kontaktu s osobami užívajúcimi omamné látky a pohybujúcimi
sa v prostredí prostitúcie, pričom matka tieto osoby privádzala do blízkosti dieťaťa a spoliehala sa na
ich pomoc pri starostlivosti. Opísané udalosti mali za následok výraznú emocionálnu záťaž pre maloleté

dieťa, ktoré po pobytoch s matkou prichádzalo domov rozrušené a dezorientované. Ohradil sa proti
záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého dlhšie trvanie nepriaznivého stavu v rodine znižuje potrebu
neodkladného zásahu. Súd prvej inštancie mal v dôsledku záujmu maloletého dieťaťa skúmať, či je
dieťa vystavené nepriaznivému prostrediu, či je rodičovská starostlivosť zo strany matky dostatočná
a či situácia vyžaduje okamžitú ochranu. Súd prvej inštancie si tieto povinnosti nesplnil, obmedzil sa

len na formalistické hodnotenie naliehavosti a tým úplne opomenul potrebu posúdiť dopady matkinho
správania na psychický a fyzický vývin dieťaťa. Súd prvej inštancie taktiež nesprávne interpretoval údaj
o „pasivite“ jedného z rodičov. Mal za to, že jeho zdržanlivý prístup v minulosti nebol výrazom súhlasu s
nevhodným správaním matky, ale bol motivovaný snahou o zachovanie pokoja v domácnosti a ochranou
maloletého dieťaťa pred eskaláciou konfliktov. Vzhľadom na agresívne správanie matky, vyhrážky a

prítomnosť nebezpečných predmetov v domácnosti mal oprávnené obavy zasahovať radikálnejšie, aby
saneohrozilozdravieanipsychickápohodamaloletej.Súdprvejinštancievšaktútosúvislosťnezohľadnil
a nesprávne vyvodil, že miernejšie riešenie konfliktov eliminovalo potrebu ochrany dieťaťa v súčasnosti.
Súd prvej inštancie rovnako nesprávne vyhodnotil aj riziko neoprávneného vycestovania maloletéhodieťaťa. Matka opakovane vycestovala s maloletou do zahraničia bez informovania jeho osoby, pričom
nie je známe, akým dokladom bolo maloleté dieťa vybavené, ani či existuje riziko, že matka disponuje
ďalším dokladom. Vzhľadom na jej zhoršujúci sa psychický stav existuje reálne riziko, že v budúcnosti

maloletúzkrajinynevráti.Súdprvejinštancietentoaspektpodcenil,keďuviedol,žematkamaloletédieťa
„doteraz vždy vrátila“ a preto nie je dôvod predpokladať, že by ho nevrátila aj v budúcnosti. Takýto záver
nezodpovedá požiadavkám ochrany maloletej, pretože nezohľadňuje aktuálny psychický stav matky ani
význam rizika do budúcna. Napokon návrh na výživné matky na maloleté dieťa nebol primárnou otázkou,
ale súčasťou komplexnej úpravy rodičovských práv a povinností počas dočasného opatrenia. Hlavným

cieľom návrhu bolo zaistiť stabilitu, bezpečie a riadny vývin maloletej.

6. Matka maloletej neprevzala návrh, uznesenie o ustanovení kolízneho opatrovníka, uznesenie súdu
prvej inštancie a odvolanie, vrátane príloh, na adrese pobytu.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez
viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady

konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez
potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné.

8. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie dôvodnosti odvolania otca voči uzneseniu súdu prvej

inštancie o zamietnutí jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal odovzdať,
alternatívne zveriť maloletú do jeho starostlivosti, matke uložiť povinnosť platiť výživné v sume 150,-
eur mesačne, zakázať maloletej vycestovať do zahraničia bez osobnej prítomnosti otca alebo jeho
písomného súhlasu a upraviť styk maloletej s matkou v každý kalendárny týždeň v utorok od 15:00 hod.
do 19:00 hod. a štvrtok od 15:00 hod. do 19:00 hod, keďže jeho návrh v celom rozsahu zamietol.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

11. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.

12. V zmysle § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové

dôkazné návrhy.

13. Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len ,,ZoR“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach,
ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň

starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa
zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti,
ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie
vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a
citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na

rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému
pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a
s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa,
ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

14. V zmysle článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým
hľadiskompriakejkoľvekčinnostitýkajúcejsadetí,nechužuskutočňovanejverejnýmialebosúkromnými
zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.15. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov

a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.

16. Zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach vyžaduje na nariadenie neodkladného
opatrenia, ako formy procesnej ochrany vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, zásadne potrebu
bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá

zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie,
keď súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov, a bez nariadenia pojednávania.
Naliehavý charakter konania o neodkladnom opatrení neumožňuje, aby sa vo veci vykonávalo
rozsiahle dokazovanie, tak ako v riadnom konaní, preto sa iba osvedčuje, či sú splnené podmienky
na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o

návrhu na neodkladné opatrenie (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. 6 M Cdo
5/2012). Spravidla to znamená, že súd vychádza zo skutkových tvrdení navrhovateľa, ktoré posudzuje v
súvislosti s dostupnými dôkazmi z hľadiska ich pravdepodobnosti. Nariadenie neodkladného opatrenia
v každom prípade vyžaduje splnenie podmienky, že je tu potreba bezodkladne upraviť pomery. Ďalšou
nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba ochrany práv maloletého

dieťaťa v situáciách, keď sú jeho práva zjavne ohrozené alebo ak maloletému dieťaťu hrozí závažná
ujma. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je určujúci aktuálny stav, resp.
terajšie pomery vo vzájomných vzťahoch účastníkov.

17. Odvolací súd sa po vyhodnotení všetkých doposiaľ osvedčených skutočností, ktoré boli obsiahnuté v

návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, zohľadňujúc listiny predložené otcom, ako aj obsah
odvolania otca a príloh nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v danej veci neboli naplnené
zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v časti odovzdania maloletej do osobnej
starostlivosti otca v zmysle § 367 ods. 1 CMP, v nadväznosti na § 325 ods. 1 CSP. Odvolací súd prijal
záver, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v danej časti nie je v súlade s najlepším záujmom maloletej,

pretože už teraz známe okolnosti vyvolávajú potrebu a naliehavosť dočasne upraviť pomery maloletého
dieťaťa jeho odovzdaním do osobnej starostlivosti otca, a to do skončenia konania vo veci úpravy výkonu
práv a povinností k maloletému dieťaťu vedenému na súde prvej inštancie pod sp. zn. 59P/101/2025.

18. Odvolací súd pri vyhodnotení potreby zmeny uznesenia súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP v časti

návrhu otca o odovzdaní maloletej do jeho starostlivosti vychádzal predovšetkým z Potvrdenia Materskej
školy, so sídlom M. XX, G. (ďalej len ,,materská škola“) zo dňa 22.10.2025, predloženého v rámci
odvolacieho konania, z ktorého vyplýva, že maloletá v roku 2025/2026 absolvuje povinné predprimárne
vzdelávanie, matka maloletú do materskej školy osobne nevodí, rodičovských združení a akcií
organizovaných materskou školou sa zúčastňuje výlučne otec, rovnako tak, akékoľvek otázky týkajúce

sa maloletej vždy riešil iba otec. V mesiaci september 2025 matka neospravedlnila neprítomnosť
maloletej v materskej škole v rozsahu šiestich dní a v mesiaci október 2025 v rozsahu troch dní.

19. Na základe uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že matka si riadne neplní
rodičovské povinnosti vyplývajúce z § 28 ods. 1 ZoR, a to povinnosť zabezpečovať riadnu výchovu,

vzdelávanie a všestranný vývin maloletého dieťaťa. Vzhľadom na povinné predprimárne vzdelávanie
a nespolupracovanie matky je ohrozený zdravý vývin maloletej, ktorému je nevyhnutné poskytnúť
bezprostrednú ochranu tak, aby mala zabezpečené pokojné a stabilné zázemie, v ktorom sa bude môcť
pripravovať do materskej školy, za osvedčeného stavu, že je to výlučne otec, ktorý sa aktívne zapája
do výchovného procesu a dbá na dodržiavanie povinnosti pravidelne odovzdávať maloletú do materskej

školy a s materskou školou spolupracovať. Keďže odvolací súd rozhodol o zmene uznesenia súdu prvej
inštancie tak, že uložil matke povinnosť dočasne odovzdať maloletú do starostlivosti otca, nerozhodoval
tiež o alternatívnom návrhu spočívajúcom v nariadení neodkladného opatrenia o zverení maloletej do
osobnej starostlivosti otca, ktorému nesvedčí inštitút neodkladného opatrenia (pozri § 367 ods. 1 CMP)
aootázkezvereniamaloletejbuderozhodovanévkonanívovecisamej,povykonaníriadnehoaúplného

dokazovania.

20. Odvolanie otca vo vzťahu k zamietnutiu jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o určení
vyživovacej povinnosti matky je nedôvodné, keď nebolo osvedčené, že potreby maloletej nie súuspokojované ani v nevyhnutnej miere, a to z príjmu otca. Skutočnosť, že matka neprispieva na výživu
maloletej sama o sebe nie je dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Z obsahu spisu bolo
osvedčené, že otec pracuje ako spolupracujúci advokát s advokátskou kanceláriou K. L., J. s ročným

príjmom 32 928,- eur, t .j. v priemere 2 744,- eur mesačne, zároveň poberá mesačný príspevok od
štátu za ubytovanie Ukrajincov v sume 300,- eur mesačne. Pod odpočítaní jeho osobných výdavkov ním
vyčíslených v celkovej sume 1 556,14,- eur (a to aj vrátane splátky hypotekárneho úveru) mu zostane
z jeho príjmu suma 1 487,86,- eur, ktorá postačuje na úhradu nielen základných, ale otcom vyčíslených
celkových výdavkov maloletej v sume 1 015,15,- eur mesačne. Výživa maloletej tak nie je ohrozená

a preto odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v tejto časti podľa § 387 ods. 1 CSP.

21. V časti zamietnutia otcovho návrhu na uloženie zákazu maloletej vycestovať do zahraničia bez
osobnej prítomnosti otca sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie vyjadreným v odseku
29 uznesenia, na ktoré v celom rozsahu odkazuje. Výkonom dočasnej osobnej starostlivosti otca
bude mať otec faktickú možnosť rozhodovať o tom, kedy a za akých okolností odovzdá maloletú na

stretnutia s matkou. V tejto súvislosti sa odvolací súd vyjadrí zároveň k zamietnutiu návrhu otca na
úpravu styku matky s maloletou, keďže uznesenie v tejto časti považuje za vecne správne, ale z iných
dôvodov, aké uviedol súd prvej inštancie, keďže odvolací súd zároveň nariadil neodkladné opatrenie
o povinnosti matky odovzdať maloletú do starostlivosti otca. S poukazom na § 24 a 25 ZoR, právo
na styk rodiča s dieťaťom je súčasťou rodičovských práv, ktorých sa môže domáhať matka, a to aj

formou neodkladného opatrenia, pokiaľ by otec takémuto styku bránil za osvedčenia, že týmto konaním
bezprostredne ohrozuje zdravý vývin maloletej. Komplexná úpravu rodičovských práv a povinností tak
ako dôvodil otec nie je predmetom konania o neodkladnom opatrení, preto aj v týchto častiach (o zákaze
vycestovania a úprave styku) odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
CSP.

22. Keďže v súčasnosti prebieha konanie vo veci samej o úprave výkonu práv a povinností
rodičov k maloletej pod sp. zn. 59P/101/2025, odvolací súd obmedzil trvanie neodkladného opatrenia
o dočasnom odovzdaní maloletej do osobnej starostlivosti otca do právoplatného skončenia konania vo
veci samej o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletej.

23. Ďalšie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nepodstatné,
nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia

bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však
nevyhnutné,abyboloreagovanénapodstatnéarelevantnéargumentystrán(porovnajnapr.rozhodnutia
Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.).

24. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, nakoľko nejde o konečné rozhodnutie a
o trovách konania bude rozhodnuté vo veci samej v konaní o zmenu výkonu úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletej vedenom pred Mestským súdom Bratislava II pod sp. zn. 59P/101/2025,
v ktorom súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách konania o neodkladnom opatrení v súlade s § 396
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).