Rozsudok – Iné práva a slobody ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. október 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 5T/56/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125011044
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kovačinová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3125011044.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudkyňa JUDr. Lucia Kovačinová, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar.

XX.XX.XXXX v Trenčíne, pre prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák.
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), e) Tr. zák., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.10.2025,
v Považskej Bystrici, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v Trenčíne, trvale bytom C. D., E. F., adresa na doručovanie
písomnostíDolnáSúča875,tohočasuod08.04.2025voväzbevÚstavenavýkontrestuodňatiaslobody
a Ústave na výkon väzby Leopoldov,

j e v i n n ý , ž e

dňa 08.04.2025, v čase približne o 21.00 hod., v pivnici rodinného domu, nachádzajúcom sa na adrese
C. D. XXX, sa po predchádzajúcom slovnom konflikte pod vplyvom alkoholu vyhrážal svojmu otcovi G.
B., narodenému XXXX, takým spôsobom, že po ňom kričal „Pozabíjam vás!“, a následne po tom, čo
sa na miesto dostavila hliadka Policajného zboru a vyviedla obžalovaného von z domu, tak obvinený
opätovne vykrikoval na poškodeného „Pozabíjam vás!“, čím na základe tohto konania, ale aj ďalších

obdobných konaní obžalovaného pod vplyvom alkoholu z minulosti, vzbudil u poškodeného G. B. strach
o život, ktorý bol umocnený tým, že obžalovaný sa pod vplyvom alkoholu, ktorý užíva často dopúšťal
voči nemu agresívneho správania,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na
chránenej osobe – blízkej osobe, osobe vyššieho veku,

t ý m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1
písm. c), e) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

o d s u d z u j e s a z a t o

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák., s prihliadnutím na § 37 písm. m) Tr. zák. a
§ 49 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 14 (slovom: štrnásť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák., sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon

trestu so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín podal na obžalovaného obžalobu pre prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. s poukázaním na § 139 ods. 1 písm. c), e) Tr. zák.,

ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného G. B.,
svedkov F. B., ppráp. H. A., A. I. J., oboznámením trestného oznámenia, vyjadrenia K. L., výsledku
dychovej skúšky a skríningový test, správy KR PZ Trenčín, záverov znaleckého posudku MUDr. Matúša
Martinku a ďalších listinných dôkazov

Obžalovaný spáchanie skutku poprel, uviedol, že „Pozabíjam Vás všetkých“ nebolo smerované voči
otcovi,aletotozazneloažpopríchodehliadky,ktorávstúpiladogarážebezdovolenia.Obajasotcomboli
pod vplyvom alkoholu, jemu zomrel bývalý svokor a u kamaráta sa opil, pretože mu to prišlo ľúto, pričom
naposledy pil na svoje narodeniny 03.02. Keď išiel od tohto kamaráta, prebral sa až doma, pretože vraj

odpadol na moste, mama mu hovorila, že dostal epileptický záchvat a zavolala záchranku, on keď sa
prebral, odmietol ísť s nimi. Na toto asi tá služba zavolala políciu, on medzitým išiel dole do pivnice za
otcom, tam sa rozprávali, potom prišli policajti, ani nezazvonili, rovno vošli do garáže a následne nastal
konflikt. Policajti odsacovali jeho mamu, jeho spacifikovali, on sa rozčúlil, škaredo im nadával a povedal,
že ich pozabíja všetkých, nepáčilo sa mu, že vošli len tak, matka sa ho snažila brániť a oni túto sácali,

načo ešte viac vybuchol. Aj otec vie, že vyhrážka bola mierená na policajtov, on voči otcovi také nikdy
nepovedal, stalo sa to raz v roku 2019, ale to boli tiež obaja pod vplyvom alkoholu a nemyslel to vážne.
Otec pri svojej prvej výpovedi bol pod vplyvom alkoholu a ani nevedel čo podpísal. Keď ho policajti
spacifikovali, vyviedli ho z domu, naložili ho do auta, bili ho do tváre, taktiež ho dobili v A. a následne
ho doviezli do CPZ do Dubnice. Tam mu vyšetrovateľ dal fúkať, keď nafúkal 0,5 mg/l tak vyšetrovateľ

povedal, že je triezvy, dal mu podpísať ústrižok, kde bolo napísané, že nafúkal 0, on to podpísal, pretože
mu bolo zle, triasol sa a chceli spať na celu.
V uvedený deň sa nikto neobával o svoj život, myslí si, že sa jedná len o priestupok voči policajtom,
žiadal aby boli doložené kamerové záznamy, kde by bolo presne vidieť kto sa komu vyhrážal a že otec
mu len povedal, aby sa išiel liečiť. Párkrát sa stalo, že sa s otcom pohádali a prišli policajti a vtedy

maximálne otca poslali si ľahnúť, jeho poslali preč, on sa potom vrátil o 1, 2 dni a nič sa nedialo.
Pokiaľ ide o podmienečný trest, jednalo sa o mladých chlapcov, ktorí sa mu smiali, že je opitý,
prenasledovali ho od jednej krčmy do druhej až domov a až tam im povedal, že ich pozabíja, rozbehol
sa po nich, vtedy sa priznal, ale teraz sa nemá k čomu.
Pred príchodom polície si pamätá, že si s otcom vymenili nejaké silné slová, otec mu hovoril prečo je

opitý, že ide do roboty, na čo mu on povedal, že má dovolenku, ale nevyhrážal sa mu. Vybuchol až keď
prišli policajti, ktorí prišli ako doprovod záchranke. Prokurátor poukázal na jeho výpoveď z prípravného
konania, kde uviedol „Tým, že mi toto vyčítal a nadával mi, tak ma nahneval a tak som z hnevu vyslovil
vyhrážku pozabíjam vás.“ Obžalovaný uviedol, že toto si ani nepamätá, mal 1 promile, policajt sa už
nevedel dočkať kedy vytriezve a on vypovedal všetko čo sa ho pýtal, chcel už ísť do tej cely. Bral to tak,

že keď sa prizná, keďže videl čo otec vypovedal, tak to bude dobré, ale keď videl jeho druhú výpoveď,
rozmyslel si to. Prokurátor opätovne poukázal na rozpor vo výpovedi, keď obžalovaný v prípravnom
konaní vypovedal „ Príslušníci PZ ma vyviedli von z domu, pričom keď som bol vonku, tak som zase
vykrikoval tú istú vyhrážku a keďže bol vonku aj otec, tak to isto počul. Ja som túto vyhrážku ale
vykrikoval už len tak ako keby do vetru, ja som ju nemieril na policajtov.“ Obžalovaný uviedol, že on takto

nevypovedal. Pokiaľ prokurátor poukázal na ďalšie tvrdenia obžalovaného z prípravného konania, keď
obžalovaný vtedy uviedol, že svoje konanie ľutuje a mrzí ho to, obžalovaný potvrdil, že toto uviedol, ale
preto že bol pod vplyvom alkoholu. Rovnako pokiaľ uviedol pred sudcom pre prípravné konanie, že sa
pridržiava toho čo uviedol pred OČTK, takto to bolo v rýchlosti, on si tú výpoveď v Dubnici ani nepamätá.
Sem tam sa stalo, že mali s otcom konflikty, keď prišiel domov a otec bol pod vplyvom alkoholu, tak sa

otec vedel do neho pustiť, ale on väčšinou odišiel a nechal to tak, ale keď sa otec háda s mamou a už
počuje vulgárne slová, tak mu povie nech to nechá tak. Otec mu zvykne povedať, že je kokot, že keby
žil u Ruda, tak ten by ho zabil. Keď je však otec triezvy majú normálny vzťah, vedia sa porozprávať,
pracujú spolu. Otec požíva alkohol skoro každý deň, strach z neho nemá, keby mal, tak by mu zakázal
k nim chodiť.Svedok poškodený G. B., otec obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že to takto nebolo,
že to diktovali policajti a on to len podpísal, ani čítať mu to nedali. Obžalovaný si vtedy vypil, oni zavolali
sanitku, potom prišla polícia a on od nich chcel iba aby obžalovaného vyviedli von a nechali ho vonku,

chcel, aby ho zobrali na liečenie. Obžalovaný sa mu nevyhrážal, že ho zabije, v živote mu obžalovaný
neublížil, on je teraz hotový, nevládze robiť, obžalovaný mu chýba. On len chcel, aby obžalovaný nepil,
aby sa liečil, vzchopil, lebo má 2 deti. Pokiaľ obžalovaný kričal, že ich pozabíja, to bolo až vonku v aute,
keď mu dali policajti putá. Prokurátor poukázal na rozpor s jeho prvou výpoveďou, v ktorej uviedol:
„Všetko bolo v poriadku, až včera dňa 08.04.2025 prišiel syn v čase okolo 21:00 hod. domov od svojho

kamaráta, s ktorým pili alkohol. Syn prišiel zadným vchodom do pivnice, kde som išiel ja za ním, lebo
som počul ako sa tam sám so sebou vypráva. Syn tam sedel na schodoch a ja som mu povedal, nich ide
spať. On na to zareagoval tak, že začal vulgárne nadávať, že sa mám starať o seba a vyhrozil sa tým,
že nás zabije, to myslel vo všeobecnosti asi na mňa a manželku.“ Na uvedené sa poškodený vyjadril
tak, že on ani nevie, že to povedal, že mal vypité.
Obžalovaný sa mu vždy takto vyhrážal, ale nie že ho zabije, to by on v živote neurobil, ani ho nikdy

netasel, všetko to diktovali policajti. Opätovne prokurátor poukázal na časť výpovede z prípravného
konania, kde uviedol „Potom policajti vyviedli syna z domu a keď ho dávali do auta, tak syn zase
vykrikoval pozabíjam vás, neviem na koho to myslel, bol som tam ja a policajti. Aj voči policajtom sa
správalnevhodne,imtiežnadával,neposlúchalich.“Poškodenýnatouviedol,žeobžalovanýsavyhrážal
iba vonku keď už bol v putách a on išiel za nimi, aby ho pustili. Zo syna nikdy nemal a ani nemá strach.

Na toto opätovne bola prečítaná časť jeho výpovede, kde uviedol „Ja sa syna za normálnych okolností
nebojím, ale keď je pod vplyvom alkoholu tak mám z neho obavu o život a zdravie, pretože sa správa
veľmi agresívne a podľa mňa on nevie ani poriadne čo vtedy robí.“ Poškodený na to uviedol, že keď si
vypijú tak sa s obžalovaným sem tam pohádajú, ale syn mu nikdy neublížil. Pokiaľ prokurátor poukázal
na to, že poškodený podpísal, že po prečítaní zápisnice vyhlasuje, že je obsah súhlasí s jeho výpoveďou

a nežiada jej opravu ani doplnenie, tak poškodený uviedol, že mal dosť vypité, že mu nedali ani fúkať.
Keď je obžalovaný pod vplyvom alkoholu tak je taký zákernejší, nadáva, ale nič viac, keď je triezvy tak
je dobrý chalan. Na otázku, či sa mu v minulosti obžalovaný niekedy vyhrážal uviedol, že obžalovaný
ho nikdy netasil, že keď má vypité tak opakuje všeličo, ale nie že ho zabije, povie hocijaký nezmysel, že
vraj bol odsúdený za nebezpečné vyhrážanie voči nemu, ale on o tom ani nevie.

Pokiaľ ide o trestné oznámenie toto on podal, pretože prišli policajti pre nich že musia ísť, tak to podpísal
a išiel domov. Trestné oznámenie podával v ten večer, vypil 5-8 pív, a im to povedal. Na druhý deň išiel
ráno vypovedať, vtedy alkohol nepožíval.
On volal policajtov kvôli tomu, že obžalovaný prišiel opitý, manželka volala aj policajtov aj sanitku,
pretože obžalovaný odpadol a policajtov volala, aby ho vyviedli z chalupy. Keď policajti prišli, správali sa

k obžalovanému ako divé zvery, vulgárne, chytili ho a hodili o zem, dali mu putá, ešte ho jeden aj kopol
kolenom. Manželka chcela toho policajta odhodiť alebo mu niečo povedať a policajt dával putá a jej, aby
bola ticho. Policajti im povedali, aby dali na obžalovaného oznámenie a bude pokoj, tak ho dali. On v
ten večer ani nevedel čo podpisuje, myslel si, že ho dajú na liečenie a nie do basy.

SvedkyňaF.B.,matkaobžalovaného,uviedla,ževtenvečernašlasynaležaťnacestekúsokodchalupy,
bol nehybný, a preto zavolala záchranku. Pokiaľ prišli, syn sa prebral a prebehol do pivnice, sadol
si tam na schody, ona si sadla k nemu, vtedy prišli policajti, ani nezazvonili a vošli dovnútra, schytili
obžalovaného celou silou a povedali, že tam nemá čo robiť, bachli ho dole hlavou a dávali mu putá.
Ona išla za nimi prečo mu dávajú putá, aby ho nebrali, policajti ju odsotili a povedali, že keď im bude

brániť, dostane putá aj ona. Potom obžalovaného vyvliekli von do auta a odviezli ho do Nemšovej. Asi
o hodinu volali, aby prišli dať výpoveď, na čo ona povedala, že nikde nepôjdu, že muž je pod vplyvom
alkoholu a nemôže jazdiť, a tak pre nich prišla nejaká policajtka. Ona ísť nechcela, ale muž, že ide a
čo tam on nadiktoval nevie, ona ho tam len čakala a vtedy nevypovedala. Policajti vtedy mužovi nedali
ani fúkať, či vôbec môže vypovedať, myslí si, že to čo mu policajti nadiktovali takto on podpísal. Policajti

obžalovaného na oddelení bili, mlátili, bola tam krv, obžalovaný kričal, aby ho nebili.
Pokiaľ ide o vyhrážku pozabíjam vás, ona ani raz doma takéto slovo nepočula, obžalovaný také slovo
nepovedal. Či také niečo povedal vonku nevie, ona už von za nimi nešla, vnútri ale žiadne vyhrážky
nepočula. Obžalovaný s otcom mali sem tam konflikty, pretože poškodený keď si vypije tiež vyrýva a
tak sa sem tam povadili, pokiaľ ide o jej vzťah s obžalovaným, tak ku nej sa správa dobre, nikdy sa jej

nechytil. Keď je obžalovaný pod vplyvom alkoholu tak ide spať, šomre si popod nos a nadáva si.
Nepamätá si, kto volal policajtov, či záchranka alebo muž. Jej muž požíva alkohol každý deň. Ona
nechcela podávať trestné oznámenie, nechcela ísť ani vypovedať. Obžalovaný s nimi býva odkedy sa
rozviedol, asi 4 roky, riadne chodil do roboty, posledného polroka nepije, poslúchal. V ten deň si vypil.Pokiaľideovzťahobžalovanéhoapoškodenéhotakkeďsútriezvijeveľmidobrý,alekeďsivypijúužsúv
sebe,stačížeobžalovanýniečozlepoložívgarážiaužmuotecnadáva,niekedyajvulgárne,obžalovaný
mu ale nepovie naspäť, iba niekedy. Jej muž nemá z obžalovaného žiadny strach a obžalovaný môže u

nich naďalej bývať. Vie, že v minulosti bol obžalovaný odsúdený za nebezpečné vyhrážanie voči otcovi,
ale to bolo dávno a odvtedy sa obžalovaný veľmi zmenil

Svedok ppráp. H. A., príslušník zasahujúcej hliadky uviedol, že na miesto prišli spolu s kolegami, prvotne
ako asistencia RZP, keďže tam mal byť nejaký muž pod vplyvom alkoholu. Keď tam prišli, tá osoba tam

už nebola, záchranári im povedali, že tam mal muž pod vplyvom alkoholu ležať na zemi a keď prišli tak
tento sa postavil a išiel preč. Záchranári teda odišli, oni sa rozprávali s p. B. a vtedy ich privolal otec
obžalovaného, že syn je v pivnici, tak tam išli a tohto našli sedieť alebo ležať na schodoch, poškodený
ich žiadal, aby obžalovaného vyviedli z domu, že tam nemá čo robiť, že tam nemá trvalý pobyt a on si
neželá, aby tam bol. Prokurátor poukázal na časť výpovede svedka z prípravného konania, kde svedok
uviedol „S tým, že sa tam dostal asi nejakými zadnými dverami. Hneď potom aj so svojou manželkou

nám uviedli, že ich syn tam nemá trvalý pobyt a oni si neželajú, aby u nich doma zotrval, či by sme ho
odtiaľ mohli vyviesť, že z neho majú strach.“ Svedok uviedol, že je možné, že im to poškodený povedal,
oni to potom bezprostredne spisovali do úradného záznamu a ak je to tam napísané takto poškodený
skutočne povedal.
Počas zákroku sa oni snažili obžalovaného postaviť zo zeme, pomôcť mu, pretože bol silno pod

vplyvom alkoholu, obžalovaný to odmietal, kládol pasívny odpor a keď sa ho snažili postaviť prešiel
do aktívneho, nespolupracoval, začal s nimi zápasiť. Oni mu chceli založiť putá a keďže kládol aktívny
odpor použili aj nejaké hmaty a chvaty, vtedy do toho začala zasahovať matka obžalovaného, ktorá ale
ešte predtým sama obžalovaného ťahala a chcela mu zvliecť tričko, preto bola vyzvaná aby im nebránila
v služobnom zákroku. Následne sa im podarilo obžalovanému založiť putá a vyviedli ho do služobného

auta. Obžalovaný predtým povedal rodičom niečo v zmysle že ich pozabíja, nejaké vyhrážky tam boli, on
si ale presné formulácie nespomína, tieto vyhrážky boli adresované voči ním aj voči rodičom. Prokurátor
poukázal na to, že v prípravnom konaní svedok uviedol, že obžalovaný vtedy začal aj kričať, že tých
rodičov zabije, na čo svedok uviedol, že to tak môže byť.
Následne on s obžalovaným sedel v aute a jeho ďalší dvaja kolegovia sa rozprávali s jeho rodičmi o

ďalšom postupe, on sa s rodičmi nerozprával. Prokurátor opätovne čítal časť výpovede z prípravného
konania, kde svedok uviedol „ako sme ho vyvádzali, jeho otec bol rozrušený, kričal niečo v tom zmysle,
že aby sme s ním už konečne niečo spravili, že sa im nemôže stále takto vyhrážať“, čo svedok potvrdil.
Obžalovaný aj v služobnom aute stále kládol odpor, snažil sa dostať dopredu, neposlúchal pokyny,
museli ho stále korigovať a to trvalo aj na obvodnom oddelení až pokiaľ nešiel do CPZ.

Svedok ďalej uviedol, že poškodený sa jemu osobne potom nesťažoval, on mal na starosti
obžalovaného, bol s ním v aute. Prokurátor poukázal na výpoveď z prípravného konania, kde svedok
uviedol „ A hlavne jeho otec bol iniciátor toho, že uviedol nám, že má o seba aj manželku dôvodnú obavu
o svoj život, že sa boja, že im ublíži, nakoľko takéto správanie sa ich syna sa opakuje, nie je to prvýkrát
čo sa im vyhrážal a že im bez dovolenia vstupuje na pozemok. Vždy je to pod vplyvom alkoholu kde jeho

správanie je agresívne a nevyspytateľné.“ Svedok uviedol, že je možné že o tomu hovorili kolegovia,
keď to písali do úradného záznamu, keďže tento sa píše za hliadku.
V hliadke boli 3, on, H. A. a K. L..
Na otázky obhajcu uviedol, že poškodený nevykazoval znaky, že by bol pod vplyvom alkoholu, rovnako
ani matka obžalovaného. S rodičmi obžalovaného sa bavil iba v tej pivnici, potom sa s nimi stretol

až na obvodnom oddelení keď boli podáva trestné oznámenie. V tom čase kamery síce mali, ale len
skúšobnú verziu, nemali ich zapnuté, pretože keď prišli na miesto, osoba na mieste nebola a žiadny
zákrok neplánovali vykonávať. Kto prvotne volal sanitku nevie, ich poslal operačný na miesto len ako
asistenciu RZP.

Svedok A. I. J., príslušník zasahujúcej hliadky, uviedol, že na miesto boli vyslaní ako asistencia RZP
s tým, že tam mal ležať nejaký muž pod vplyvom alkoholu, ktorý vyžaduje ošetrenie. Keď prišli na
miesto, lekár im uviedol, že keď ich pacient videl, tak sa postavil a ušiel na druhú stranu ulice, kolegovia
komunikovali s rodičmi obžalovaného, mali len vypísať papiere a následne chceli odísť z miesta.
Medzitým však prišiel poškodený s tým, že syn vbehol do pivnice, že majú s tým čosi robiť, že sa bojí o

svoj život, že so synom sú problémy a nikto im s tým nevie pomôcť a stále sa to opakuje. Oni teda išli
do pivnice, kde obžalovaný bol na zemi pri schodisku, bol vyzvaný, aby išiel von, že tam nemá čo robiť,
že tam nemá trvalý pobyt, čo on odmietol. Rodičia obžalovaného v tej pivnici boli v takom rozpoložení,
že bolo vidieť, že majú z obžalovaného obavu, že keď je pod vplyvom alkoholu sa ho báli, že im ublíži achceli, aby ho dostali preč. Aj mu konkrétne povedali, že sa ho boja, aby ho niekam zobrali. Kolegovia
keď chceli obžalovaného vyviesť, obžalovaný vtedy vykrikoval smerom k rodičom, že ich zabije. Bolo to
určite smerom k rodičom, keby to bolo voči nim, tak by ho vyviedli, dali mu pokutu, prípadne ho doviezli

na psychiatriu, keďže oni sú na to zvyknutí.
Voči obžalovanému boli použité aj hmaty a chvaty, boli mu založené putá a bol vyvedený von.
Obžalovaný smerom k rodičom vykrikoval, že ich zabije vnútri pri schodoch a potom kričal aj v aute,
že ho majú pustiť, že skončia v base. Prokurátor poukázal na výpoveď svedka z prípravného konania,
kde svedok uviedol „ a potom poučení, že bude obmedzený na osobnej slobode a priložení pút sme

ho išli dať do auta, že ho pôjdeme zaviesť na OO PZ Nemšová, kde ešte aj tu stále počas toho kládol
aktívny odpor a vykrikoval na všetkých, že ich zabije, resp. pozabíja.“ Svedok uviedol, že to tak mohlo
byť, pretože obžalovaný stále vykrikoval vulgarizmy, vyhrážky, on si to však po takom čase konkrétne
nepamätá. Z rodičov obžalovaného mal pocit, že sa ho báli, videl to najmä na správaní otca, že mal
strach zo syna, otec mu to aj verbalizovať, matka si obžalovaného kryla.
Poškodený im hovoril, že mal nejaké pivo, že nemôže ísť autom na výsluch, ale na pohľad nevyzeral,

že by bol pod vplyvom alkoholu. Po tom ako bol obžalovaný spútaný boli rodičia poučení, že keď sa
ho boja tak by mali podať trestné oznámenie, na čo matka povedala že nie, táto si ho celý čas kryla a
otec povedal, že on pôjde, ale nemôže ísť autom, preto odišli s tým, že buď sa vrátia oni alebo príde pre
neho druhá hliadka. Konkrétne kto dával toto poučenie si nepamätá. Oni v tom čase mali kamery, ale či
nahrávali nevie, pretože sa to strhlo rýchlo. Na otázku obhajcu, či poškodený vykazoval známky strachu

uviedol, že poškodený prišiel z domu s krikom, potom aj na mieste im uvádzal, že už sa aj pochytili, že
ho obžalovaný sotil. Policajti u nich doma boli veľakrát.

Z trestného oznámenia poškodeného zo dňa 08.04.2025 vyplynulo, že poškodený k osobe uviedol, že
nie je pod vplyvom alkoholu ani žiadnych omamných látok, chápe zmysel trestného konania ak veci

vypovedať bude. K veci poškodený uviedol, že dňa 08.04.2025 v čase približne okolo 21:00 hod. sa
nachádzal doma na adrese trvalého pobytu, pričom jeho manželka išla von na ulicu a tam si všimla ich
syna A. B. ako leží na moste. Následne vie, že manželka volala záchranku, pretože syn nereagoval a bol
pod vplyvom alkoholu a vtedy má epileptické záchvaty. Následne teda prišla na miesto záchranka, vtedy
syn sa postavil a odišiel preč, teda nechcel sa dať ošetriť a ani nechcel spolupracovať so záchranármi,

pričom utekal cez uličku preč a on sa presunul spolu s manželkou domov. Približne po 5 minútach po tom
čo prišli domov, tak syn vošiel do domu zadnými dverami a sadol si na schody pri pivnici, on vtedy išiel za
ním a vtedy tam začal vykrikovať, že ich pozabíja, pričom v tom momente tam bol s ním iba on. Potom už
prišli policajti, ktorí ho vyviedli z domu a dali ho do služobného auta, kde tiež vykrikoval že pozabíjam vás
a potom ho zobrali preč. Uviedol, že syn má problém s alkoholom, keď si vypije je agresívny, takéto jeho

správanie sa opakuje pravidelne keď je pod vplyvom alkoholu, pričom už v minulosti na neho oznamovali
viackrát, že sa im vyhrážal. Chce, aby sa išiel liečiť na protialkoholické liečenie, lebo jednoducho keď
je pod vplyvom alkoholu sa ho bojí a bojí sa, že by mu ublížil. Z konania obžalovaného mal strach,
pretože keď je opitý nevie čo spraví a mohol by mu ublížiť. O manželku sa nebojí, tej by neublížil, ale
to je tiež ťažko povedať keď je opitý. V minulosti mu obžalovaný neublížil, ale viackrát ho odsotil, keď

mu dohováral za to, že bol opitý. On chce, aby sa išiel liečiť, pretože pokiaľ sa nebude liečiť, takéto
jeho správanie sa bude opakovať a on sa ho nemieni celý život báť, on sa bojí aj podpísať toto trestné
oznámenie, lebo sa bojí, že mu potom ublíži.

Z vyjadrenia K. L. je zrejmé, že dňa 08.04.2025 v rodinnom dome č. XXX M. C. D. sa obžalovaný svojim

rodičom, ako aj jemu a ostatným členom hliadky, a to ppráp. H. A. a A. I. J. pred vykonaním i počas
vykonávania služobného zákroku vyhrážal pozabíjaním, pričom s odstupom času nemá obavu o svoj
život, necíti sa byť ohrozený na živote zo strany obžalovaného a vzdáva sa svojich práv poškodeného.

Zo zápisu o dychovej skúške obžalovaného zo dňa 09.04.2025 je zrejmé, že o 09:16 hod. mu bola

nameraná hodnota alkoholu 0,46 mg/l a o 14:03 hod. hodnota alkoholu 0,00 mg/l. Výsledok drogového
testu vyšiel s negatívnym výsledkom.

Z oznámenia KR PZ v Trenčíne bolo zistené, že Pohotovostná motorizovaná jednotka PZ Trenčín
nedisponuje kamerovými záznamami služobného zákroku zo dňa 08.04.2025 v obci Dolná Súča,

nakoľko tieto sa zaznamenávajú kamerami AXON a následne archivujú až od 10.06.2025.

Z rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/146/2019 zo dňa 10.12.2019 právoplatným dňa
10.12.2019jezrejmé,žeobžalovanýboluznanývinnýmzprečinunebezpečnéhovyhrážaniapodľa§360ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. s poukázaním na §139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť dňa
25.09.2019 tak, že pod vplyvom alkoholu na adrese C. D. XXX na dvore rodinného domu potom, čo ho
matka F. B. upozornila, že spravil neporiadok na dvore a dala mu facku, túto následne dvakrát slabšie

udrel päsťou zozadu do hlavy a do chrbta, na čo menovaná išla zavolať políciu, následne na dvor prišiel
otec obvineného poškodený G. B., na ktorého obvinený kričal, že sa nedožije rána a chcel sa po ňom
rozbehnúť držiac v ruke kľúč na uťahovanie matíc, v čom zabránila F. B. tak, že do obvineného strčila a
poškodený zo strachu vybehol na ulicu, čím konanie obvineného vyvolalo u poškodeného obavu o život
a zdravie. Za uvedený prečin bol obžalovaný odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov

s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 18 mesiacov za súčasného uloženia
probačného dohľadu. Obžalovanému bol zároveň uložený zákaz požívania alkoholických nápojov a
iných návykových látok, povinnosť v skúšobnej dobe sa v súčinnosti s probačným a mediačným
úradníkom alebo iným odborníkom podrobiť programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému
programu a bolo mu tiež uložené ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Z trestného rozkazu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 0T/223/2024 zo dňa 02.11.2024 právoplatného
dňa 02.11.2024 je zrejmé, že obžalovaný bol uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zák. s poukázaním na § 138 písm. d) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. a)
Tr. zák. a z prečinu násilia proti skupine obyvateľov podľa § 359 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť
dňa 30.10.2024 tak, že v obci C. D. na chodbe pohostinstva Trúnek pod vplyvom alkoholu pristúpil

k maloletým T.H. a A.Č. s tým, že prvému menovanému povedal, aby dali dokopy jeho syna, lebo ich
zabije a následne ho tiež udrel päsťou asi 10x do ľavého ramena, v dôsledku čoho obidvaja poškodení
ušli preč a nadobudli strach o svoj život a zdravie a následne pri moste za pohostinstvom Robota trikrát
zakričal na maloletých A.S., B.Ž. a A.S., že ich pozabíja, počas čoho išiel stále za nimi, v dôsledku
čoho nadobudli strach o svoj život a zdravie. Za uvedený prečin bol obžalovanému uložený úhrnný trest

odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky
za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním počas skúšobnej doby a bolo mu tiež
uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Zo záverov znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr.

Matúša Martinku č. 43/2025 je zrejmé, že obžalovaný v čase spáchania skutku netrpel žiadnou
duševnou poruchou alebo chorobou v užšom zmysle, teda psychózy, ťažkej mentálnej retardácie
alebo vážneho organického poškodenia mozgu. Obžalovaný v čase skutku trpel závislosťou od
alkoholu a jednoduchou alkoholovou opitosťou. Znalec vylúčil aktuálne prítomné, či v minulosti
prekonané duševné ochorenie psychotického charakteru, afektívnu poruchu, či organické poškodenie

mozgu, psychiatrickým vyšetrením bol vylúčený taktiež mentálny a kognitívny deficit, ktorý by mal
vplyv na kritičnosť a úsudok posudzovaného. Orientačným vyšetrením intelekt obžalovaného spadá
do populačnej normy, je primeraný jeho vzdelaniu a sociálnemu prostrediu a v plnej miere mu
umožňuje pochopiť trestnoprávne dôsledky svojho konania. Obžalovaný je v súčasnej dobe schopný
chápať zmysel a účel trestného konania. V čase skutku boli rozpoznávacie a ovládacie schopnosti

u obžalovaného zachované, teda v čase skutku mohol obžalovaný rozpoznať nebezpečnosť ako
aj protiprávnosť svojho konania pre spoločnosť a mohol toto konanie ovládať. U obžalovaného
sú preukázateľne prítomné známky závislosti od alkoholu podľa súčasnosti platnej medzinárodnej
klasifikácie chorôb. Trestný čin obžalovaný spáchal v súvislosti s nadmernou konzumáciou alkoholu v
časeskutku,nešlovšakochorobnedeterminovanékonanie,uplatňovalsalenprirodzenýaočakávateľný

účinok alkoholu, ktorý viedol k odbúraniu zábran a kontrolných mechanizmov s následným eskalovaním
impulzívneho agresívneho správania. Jednoduchú alkoholovú opitosť si obžalovaný privodil sám,
svojvoľne,napriekuloženémuzákazuaprotialkoholickejliečbe.Vzhľadomnabohatéživotnéskúsenosti,
získané povedomie o problematike závislosti a vplyvu alkoholu na svoje konanie mohol predpokladať
ako sa bude správať. Syndróm závislosti od iných návykových látok znalec nezistil. Z psychiatrického

hľadiska pobyt obžalovaného na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný, nakoľko obžalovaný
netrpí žiadnou duševnou poruchou v užšom zmysle, ktorá by chorobne determinovala jeho správanie.
Obžalovaný v minulosti absolvoval protialkoholické liečenie ústavnou formou, má dostatočné znalosti o
problematike závislosti, prevencie recidív, negatívnych dopadoch užívania alkoholu na telesné, duševné
zdravie, ako aj na sociálnu oblasť, je si vedomý nutnosti trvalej abstinencie a možnosti doliečovania

pozná. Aktuálne k ústavnej protialkoholickej liečbe nie je motivovaný, odmieta ju, preto sa nedá
ani predpokladať jeho aktívna participácia na liečebnom procese, a teda nemožno očakávať kladný
výsledok a dosiahnutie účelu, preto znalec navrhuje ponechanie opatrenia zákazu požívania alkoholu.
Vzhľadom k doterajšiemu priebehu a opakovaných recidív konzumácie alkoholu a napriek z tohovyplývajúcim dôsledkom a opakovaným justičným postihom, absolvovaným ústavným protialkoholickým
liečeniam, prebiehajúcemu ambulantnému protialkoholickému liečeniu ako aj súdom uloženému zákazu
konzumácie alkoholu prognóza abstinencie vyznieva u obžalovaného nepriaznivo.

Zo správy ÚVTOS a ÚVV Leopoldov bolo zistené, že obžalovaný bol do výkonu väzby vzatý dňa
10.04.2025. Je umiestnený v oddiele so zmierneným režimom výkonu väzby, po prijatí do výkonu
väzby nemal problémy s adaptáciou na jej podmienky, služby poskytované ústavným psychológom
využíva sporadicky, správanie a vystupovanie obvineného je na požadovanej úrovni, príkazy a

nariadenia príslušníkov plní a rešpektuje, konfliktné situácie medzi obvinenými nevyvoláva, vo svojich
osobných veciach si poriadok udržiava na požadovanej úrovni. Obvinenému nebol doposiaľ uložený
žiadny disciplinárny trest a nebol disciplinárne odmenený. Kontakt s príbuznými udržiava formou
korešpondencie a telefonovania, o vykonanie návštevy a video návštevy doposiaľ nepožiadal. Obvinený
nie je počas výkonu väzby pracovne zaradený s nárokom na finančné ohodnotenie.

Obžalovaný bol doposiaľ osemkrát súdne trestaný pre rôznorodú trestnú činnosť, naposledy trestným
rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 0T/223/2024 zo dňa 02.11.2024 právoplatným dňa
02.11.2024, ktorý bol na hlavnom pojednávaní oboznamovaný.

Priestupkovo postihnutý bol sedemkrát za priestupky rôzneho druhu, a to jazda na motocykli pod

vplyvom alkoholu, rýchlosť, vedenie motorového vozidla bez príslušných dokladov, drobná krádež,
verejné pohoršenie. Dňa 04.10.2024 sa mal dopustiť priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, keď
sa hrubo správal voči svojej matke, za čo mu bola uložená pokuta 30,- € a dňa 26.10.2024 mal vulgárne
nadávať svojmu otcovi , za čo mu bola taktiež uložená pokuta 30,- €.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd ustálil skutkový stav tak ako je uvedené vo výroku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní svoju vinu popieral, tvrdil, že vyhrážky síce použil, avšak nie voči
svojmu otcovi, ale voči zasahujúcim príslušníkom hliadky. Túto jeho výpoveď však súd považoval za
účelovú, v snahe vyhnúť sa trestu, keďže je zrejmé, že v prípravnom konaní jednoznačne uviedol, že

túto vyhrážku nemieril na policajtov, ale práve na otca, ktorý ho nahneval a túto svoju výpoveď následne
potvrdil aj pri výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie. Obrana obžalovaného spočívajúca v tom, že
pri výpovedi v prípravnom konaní bol pod vplyvom alkoholu a bolo mu zle neobstojí, nakoľko je zrejmé,
že síce ešte o 09:16 hod. mal v krvi 0,5 mg/l alkoholu, v čase 14:03 hod., teda po dostatočne dlhom
čase už to bola 0, naviac tento ústrižok obžalovaný i podpísal.

Zo spáchania skutku je však obžalovaný usvedčovaný aj ďalšími vykonanými dôkazmi, a to výpoveďou
poškodeného, svedkov, oboznámeným trestným oznámením i vyjadrením ďalšieho zasahujúceho
príslušníka hliadky.

Poškodený síce na hlavnom pojednávaní uviedol, že to všetko bolo inak, že on len chcel, aby policajti
obžalovaného vyviedli a aby nepil, ale v podstate poškodený ani raz na hlavnom pojednávaní nepoprel
vyhrážanie, odpovedal vždy len tým, že obžalovaný mu nikdy neublížil, že ho netasil. O vyhrážkach
sa zmienil iba v tom zmysle, že tieto obžalovaný vykrikoval až pri aute vonku, čo je však v rozpore
s výpoveďou svedkov, ale i samotným obžalovaným, ktorý priznal vyhrážky už v garáži (hoci tvrdil, že

tieto boli namierené voči policajtom). V trestnom oznámení i vo svojej prvotnej výpovedi jednoznačne
popísal akým spôsobom sa mu obžalovaný vyhrážal, že to nebolo prvýkrát a že mal strach o svoj život,
že mu obžalovaný ublíži, keďže pod vplyvom alkoholu sa správa agresívne. Poškodený sa síce bránil
tým, že v čase podania trestného oznámenia bol pod vplyvom alkoholu a podpísal len to, čo nadiktoval
policajt, je však zrejmé, že poškodený vyhlásil, že nie je pod vplyvom alkoholu. Naviac príslušníci hliadky

síce uviedli, že poškodený im povedal, že mal pár pív, avšak známky opitosti nejavil a na rozdiel od svojej
manželky po poučení sám dobrovoľne uviedol, že pôjde dať trestné oznámenie. Skutočnosti uvádzané
v trestnom oznámení sú naviac totožné s tým, čo poškodený uviedol pri svojej výpovedi nasledujúci deň,
keď, ako sám na hlavnom pojednávaní uviedol, vypovedal ráno a alkohol nepožíval.

Rovnako vyhrážky voči poškodenému potvrdili zasahujúci policajti, a to svedkovia, ktorí vypovedali na
hlavnom pojednávaní a tiež tretí príslušník hliadky vo svojom vyjadrení. Uvedení svedkovia zhodne
popísali priebeh zákroku, skutočnosť, že to to bol práve otec obžalovaného, ktorý, keď už boli na
odchode, ich zavolal s tým, aby obžalovaného vyviedli, že tam nemá čo robiť, potvrdili, že poškodenýim verbalizoval, že z obžalovaného má strach, že uviedol, že to nie je prvýkrát a že sa im nemôže stále
takto vyhrážať. Potvrdili tiež, že strach poškodeného bolo vidieť už i zo samotného jeho správania.

Konaniu obžalovaného nasvedčuje i to, že v čase spáchania skutku bol pod vplyvom Je bol pod vplyvom
alkoholu, poškodený sám potvrdil, že pod vplyvom alkoholu je agresívnejší, zákernejší, rovnako zo
znaleckého posudku vyplynulo, že obžalovaný je závislý od alkoholu, v čase skutku bol pod vplyvom
jednoduchej alkoholovej opitosti, ktorú si však privodil sám napriek napriek uloženému zákazu a
protialkoholickej liečbe a napriek tomu, že vzhľadom na bohaté skúsenosti a získané povedomie o

problematike závislosti a vplyvu alkoholu na svoje konanie mohol predpokladať ako sa bude správať,
pričom sa u neho len uplatňoval prirodzený a očakávateľný účinok alkoholu, ktorý viedol k odbúraniu
zábran a kontrolných mechanizmov s následným eskalovaním impulzívneho agresívneho správania.
Konaniu obžalovaného nasvedčuje tiež fakt, že sa nejedná o ojedinelé nevhodné správanie voči
rodičom, resp. otcovi, keď už v minulosti bol odsúdený za nebezpečné vyhrážanie voči nemu a tiež ani
nie rok pred spáchaním skutku sa mal voči nemu, ale i voči matke dopustiť priestupku spočívajúcom

v hrubom správaní voči nim.

Pokiaľ ide o výpoveď matky, súd jej výpoveď považoval za účelovú v snahe chrániť svojho syna, čo je
vzhľadom na vzťah matky a syna logické. Je zrejmé, že táto si na hlavnom pojednávaní syna zastávala,
tak ako si ho zastávala aj počas samotného zákroku ako to vyplynulo z výpovede svedkov – príslušníkov

hliadky.Vjejvýpovedibolomnožstvorozporov,narozdielodobžalovanéhoajpoškodenéhouvádzala,že
v ten deň žiadne vyhrážky nepočula, taktiež odlišne ako poškodený popisovala správanie obžalovaného
pod vplyvom alkoholu.

Obžalovaný žiadal, aby súd vykonal konfrontáciu medzi svedkami, ktorý dôkaz súd odmietol vykonať,

nakoľko Trestný poriadok umožňuje vykonať len konfrontáciu medzi obvineným a svedkami, resp.
spoluobvineným.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd má za to, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky
znaky skutkovej podstaty trestného činu, ktorý sa mu kladie za vinu a jeho konanie kvalifikoval ako prečin

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. s poukázaním na § 139 ods. 1 písm. c),
e) Tr. zák., teda že inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a
taký čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe a osobe vyššieho veku (voči otcovi nar. v roku 1960)

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti,
na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného
činu, najmä na jeho úsilí o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na
úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného

činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové
alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého
následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,
ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži
najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a

právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým
následkom trestného činu.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch predspáchanímtrestnéhočinubolvovýkonetrestuodňatiaslobody,ktorýmuboluloženýzaúmyselnýtrestný
čin.

U obžalovaného súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 psím. m/ Tr. zák., teda, že už bol za
trestný čin odsúdený, poľahčujúcu okolnosť súd nezistil.

Je nepochybné, že obžalovaný sa uvedenej trestnej činnosti dopustil dňa 08.04.2025, teda v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia (Okresný súd Trenčín sp. zn. 0T/223/2024 - skúšobná doba od

03.11.2024 do 03.11.2026), naviac i porušil obmedzenia a povinnosti, ktoré mu boli súdom uložené.
Je teda zrejmé, že obžalovaný nevyužil dobrodenie zákona v tom zmysle že na jeho prevýchovu je
postačujúce podmienečné odsúdenie, obžalovaný si z uvedeného nevzal náležité ponaučenie, a teda
predchádzajúce podmienečné odsúdenie sa zjavne minulo účinkom. Obžalovaný sa dopustil rovnakého
trestného činu, opätovne pod vplyvom alkoholu. Taktiež súd poukazuje na to, že obžalovaný je osobou
nerešpektujúcou právne predpisy, o čom svedčí jeho priestupkový a trestný register. Je teda zrejmé, že

iba nepodmienečným trestom bude splnený účel trestu. Súd dospel k záveru, že z hľadiska prevýchovy
obžalovaného za bude trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov trestom dostatočným, zabezpečí
nápravu obžalovaného a zároveň rešpektuje hľadiská generálnej a individuálnej prevencie.

Pre výkon trestu odňatia slobody súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody

so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
bol vo výkone trestu za úmyselný trestný čin.

Poučenie:

Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku,

b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine
v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie
skutku uvedeného v obžalobe,
c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) z ú č a s t n e n áo s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba.
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor
môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.
Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.