Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/229/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3825202373
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:3825202373.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Miriam Štillovej, JUDr. Róberta Bebčáka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Partizánske, dieťa rodičov: matky C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. F. F., t.č. bytom F.
XXX a otca F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. F. XXX, o návrhu navrhovateľov: 1/ G. G., nar.
XX.XX.XXXX a 2/ H. G., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom E. F. F. XXX, za účasti Krajskej prokuratúry
v Trenčíne, v konaní na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov 1/ a 2/,
na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 22P/45/2025-131 zo dňa 26. júna

2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prievidza zveril maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, do spoločnej
náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov 1/ a 2/. Matku a otca maloletej zaviazal platiť výživné pre
maloletú v sume 100 eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci na účet Úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny Partizánske, Nám. SNP 151/6, Partizánske. Stretávanie rodičov s maloletou neupravil
a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 44 ods. 1 až 4, § 45 ods. 1 až 9 Zákona o rodine, keď prihliadol
i na vyjadrenie samotnej maloletej (§ 43 ods. 1 Zákona o rodine), ktorá vo februári 2026 dosiahne vek
plnoletosti a ktorá viackrát jednoznačne vyjadrila svoj záujem zotrvať v domácnosti starých rodičov, ktorí
jej aj v súčasnosti poskytujú osobnú starostlivosť. S návrhom starých rodičov súhlasil aj otec maloletej
dcéry, na ktorú skutočnosť súd prvej inštancie taktiež pri rozhodovaní prihliadol spolu s vyjadrením

kolízneho opatrovníka a Okresnej prokuratúry Partizánske. Matka maloletej so zverením do náhradnej
osobnej starostlivosti navrhovateľov 1/ a 2/ síce nesúhlasila, ale z jej výsluchu nevyplynul žiadny
relevantný dôvod, ktorým by svoj súhlas odôvodnila (okrem výrazne nepriateľského a konfliktného
vzťahu s navrhovateľmi, najmä s navrhovateľom 1/).
Pri rozhodovaní o výške výživného zo strany rodičov súd prvej inštancie prihliadol na možnosti
a schopnosti obidvoch rodičov, ako aj na potreby maloletej, keď po zverení maloletej do náhradnej
osobnej starostlivosti bude maloletému dieťaťu vyplácaný opakovaný príspevok spolu s rodinnými

prídavkami. Matka maloletej poberá invalidný dôchodok vo výške 342,80 eur, aktuálne je zamestnaná
s priemerným mesačným príjmom vo výške 932,- eur. Iný príjem ani iné vyživovacie povinnosti nemá. Na
jej strane, ale súd zohľadnil jej pravidelné výdavky, pozostávajúce z nájomného, cestovného do práce,
nákladov na stravu a nákladov na bežné každodenné výdavky súvisiace so stravovaním, ošatením,hygienou a podobne. Otec maloletej je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 179,70 eur a príjem
zo zamestnania má v priemere vo výške 1.299,- eur. Iný príjem ani inú vyživovaciu povinnosť taktiež
nemá. Maloletá A. si brigádnicky privyrába cca 200,- až 300,- eur mesačne, z čoho si šetrí na účet

priemerne 100,- eur mesačne, ktoré skutočnosti nikto z účastníkov nerozporoval.
Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania súd vychádzal z ust. § 52 CMP
a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote matka maloletej. Súd prvej

inštancie, podľa jej názoru, nedostatočným spôsobom zistil skutkový stav a nepravdivo ju obvinil
z gamblerstva, alkoholizmu a užívania drog, ktoré nijako a ničím nebolo preukázané, len na základe
vzájomnej dohody G. G. a F. B.. I. rokov sa plnohodnotne dokázala postarať o dcéru napriek tomu, že
otec F. B. je aj naďalej alkoholikom a nijako sa nestará o A. a žiadnym spôsobom na ňu neprispieval.
G. G. naviac 10 rokov nebýva v domácnosti, kde má trvalé bydlisko, a preto ani sa nemôže o maloletú
plnohodnotnýmspôsobompostarať,keďžeaninevie,kdesazdržiava.Žiadalapretonapadnutýrozsudok

súdu prvej inštancie zmeniť s tým, aby maloletá jej naďalej zostala v jej osobnej starostlivosti.

3. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Poukázal na to, že podľa jeho názoru, je matka psychicky nevyrovnaná, a preto súd
postupoval správne, keď dieťa zveril do osobnej starostlivosti starých rodičov.

4. Stará matka (navrhovateľka 2/) vo svojom vyjadrení taktiež žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukazovala na to, že dcéra C. B. podala odvolanie len z toho
dôvodu, že jej ide o finančné prostriedky, ktoré jej chýbajú. Má stále pochybné známosti s mužmi,
s ktorými by nemala bývať maloletá. Sú to buď závislí muži na alkohole, drogách, alebo majú problém

so zákonom.

5. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení taktiež žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť. Zo strany matky i zo strany maloletej A. bol verbalizovaný dobrý vzájomný vzťah
a v minulosti neboli avizované ani zistené žiadne zjavné nedostatky v starostlivosti matky o maloletú,

napriek tomu dieťa odmieta s matkou odísť do inej domácnosti. Medzi starými rodičmi a matkou
pretrváva konflikt, na základe čoho starí rodičia zrušili matke trvalý pobyt v máji 2025. Matka zrušením
trvalého pobytu zostala bez stabilného bývania a verbalizovala aj zlú finančnú situáciu, dokonca si pýtala
finančné prostriedky od maloletej dcéry, ktorá, naopak, bydlisko starých rodičov považuje za svoj domov
a chce v ňom zostať bývať, s čím súhlasia aj starí rodičia. Počas súdneho pojednávania sa vyjadrenia

matky javili ako zmätočné, ako by si neuvedomovala a neakceptovala svoju vyživovaciu povinnosť voči
maloletej.

6. Okresná prokuratúra vo svojom vyjadrení taktiež žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť. V odvolaní uvádzané skutočnosti zo strany matky nevyplynuli z vykonaného

dokazovania pred súdom prvej inštancie. Dôvodom zverenia maloletej do náhradnej osobnej
starostlivosti starých rodičov nebolo matkou uvádzané obvinenie z gamblerstva, užívania drog
a požívania alkoholu, tieto tvrdenia neboli v konaní preukázané a nepredstavujú preto ani dôvod pre
zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti. S dôvodmi zverenia do náhradnej starostlivosti
starých rodičov sa prvoinštančný súd, podľa názoru okresnej prokuratúry, vysporiadal v odôvodnení,

najmä v odseku 31., s ktorým sa v plnom rozsahu prokuratúra stotožnila.

7. Matka vo svojom ďalšom vyjadrení zotrvala na písomne podanom odvolaní a poukazovala najmä na
neplnenie si vyživovacej povinnosti zo strany otca a z toho vzniknutú i nepriaznivú životnú situáciu na
jej strane.

8. Podaním zo dňa 21.11.2025 oznámila vstup do konania Krajská prokuratúra v Trenčíne.

9. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65, § 66 CMP a bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 1, 3 CSP), napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. Z vykonaného dokazovania pred prvoinštančným súdom mal i odvolací súd preukázané, že
navrhovatelia G. G. a H. G. (starí rodičia maloletej A.) sa svojím návrhom podaným na súde dňa19.05.2025 domáhali zverenia maloletej A. do ich spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti. Svoj návrh
odôvodnilitým,žematkamaloletejriadnenezabezpečujestarostlivosťoňu,keďžejebeztrvaléhopobytu
a aktuálne býva v J. s partnerom, ktorý má byť drogovo závislý a viackrát súdne trestaný. Výživné, ktoré

na maloletú dostáva od otca a svoj invalidný dôchodok má matka míňať na hazard a svoje osobné
potreby a potreby jej priateľa.

11. Vychádzajúc z týchto skutočností, potom súd prvej inštancie postupoval správne, keď skúmal, či
v prejednávanej veci existujú dôvody pre zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti v súlade

s ust. § 45, § 46 Zákona o rodine, a teda, či zverenie maloletej A. do osobnej starostlivosti starých rodičov
je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa.

12. V tomto smere vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď
maloletú zveril do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov. Maloletá je blízko veku dospelosti
(10.02.2026 dosiahne vek 18 rokov) a je teda vo veku, keď už môže dostatočným spôsobom vyjadriť svoj

názor, na ktorý súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní prihliadol. Tak, ako to správne konštatuje súd
prvejinštancievodseku31.odôvodneniasvojhorozsudku,maloletáA.jevlastneodmája2025vosobnej
starostlivosti starých rodičov, kde aj dovtedy (od jej približne jedného roka života) žila a podľa vlastného
vyjadrenia, považuje túto domácnosť za svoj domov. Pokiaľ matka vo svojom odvolaní poukazovala
na nepravdivé obvinenie jej osoby z užívania alkoholu, drog a podobne, tu je potrebné zdôrazniť, že

dôvodom zverenia maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti neboli tieto skutočnosti, ale, ako je
vyššie uvedené, súd v prvom rade prihliadol na názor takmer dospelého dieťaťa v súlade s ust. § 43 ods.
1 Zákona o rodine, na čo správne poukázala aj okresná prokuratúra vo svojom vyjadrení k odvolaniu
matky. Maloletá A. je vo veku, kedy už, i podľa názoru odvolacieho súdu, ju nemožno nútiť, aby sa
odsťahovala z domácnosti, v ktorej doposiaľ žila, a to v situácii, kedy matka prakticky nemá zabezpečenú

trvalú domácnosť, na ktorú okolnosť odvolací súd musel taktiež prihliadnuť. Maloletá A. v priebehu
konania viackrát zdôraznila svoj záujem zostať v náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, kde,
i podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka, má vytvorené vhodné podmienky a rozhodnutie súdu, ktoré
by bolo v tomto prípade v rozpore s vyjadrením maloletej, i podľa názoru odvolacieho súdu, by nebolo
v súlade so záujmom maloletého dieťaťa (naopak, malo by nepochybne nepriaznivý vplyv na ďalší

psychický vývoj maloletej).
Správne postupoval súd prvej inštancie i v tom, keď následne rozhodoval o vyživovacej povinnosti zo
strany rodičov a v súlade s ust. § 75 Zákona o rodine prihliadol na odôvodnené potreby maloletej, ako
i na možnosti a schopnosti obidvoch rodičov. Výživné zo strany rodičov u každého po 100,- eur mesačne
je, aj podľa názoru odvolacieho súdu, primerané vzhľadom na vyhodnotenie všetkých rozhodujúcich

skutočností tak, ako ich súd prvej inštancie vyhodnotil v odseku 32. až 34. odôvodnenia napadnutého
rozsudku, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj v tejto časti ako vecne správny potvrdil.

13. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd vychádzal z ust. § 52 CMP
s použitím ust. § 396 ods. 1 CSP a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho

konania.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).