Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. november 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124210379
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6124210379.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov

senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Františka Čisovského v spore žalobcu: ADK logistic, s. r. o.,
M. R. Štefánika 1223/40, 078 01 Sečovce, IČO: 47 361 778, zast. spoločnosťou Bellás legal s.r.o.,
Štefánikova40,04001Košice-mestskáčasťStaréMesto,IČO:54087872,protižalovanému:A.A.,nar.
XX.XX.XXXX, B. B. X, XXX XX C. D. E., zast. Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom, Park Angelinum 2,
040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 40 260 194, v konaní o zaplatenie 2.120,- eur s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice, č.k. 26Cb/31/2024-131 zo dňa 17.9.2024 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok č.k. 26Cb/31/2024-131 zo dňa 17.9.2024.

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o ich výške
bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Rozhodol tak o návrhu podanom pôvodne na Okresnom súde Banská Bystrica ako súde upomínacom

dňa 16.1.2024, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz (resp. po podaní odporu
žalovaným rozsudok), ktorým uloží žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 2.120,- eur
spolu s príslušenstvom ako škodu spôsobenú žalovaným, ktorý na základe Mandátnej zmluvy
uzavretej dňa 17.4.2023 vykonával pre žalobcu ako mandanta činnosti – koordinácia vnútroštátnej
a medzinárodnej prepravy, vyhľadávanie a komunikácia s dopravcami a obchodnými partnermi,
vyjednávanie prepravných podmienok, spracovanie objednávok a kontrola plnenia objednávok, práca
s dopravnými databankami.

3. Žalobca dôvodil, že na základe kontroly dospel k zisteniam o porušení povinností žalovaného pri
výkone činností vyplývajúcich zo zmluvy, na základe čoho mu vznikla škoda. Výška škody vyplýva
z prehľadu (uvedeného v žalobe) a je rozdielom medzi cenou prepravy, ktorú zaplatil klient a cenou
následnej prepravy tovaru, ktorú dohodol žalovaný. Pri objednávke 330 bola cena prepravy, ktorú
zaplatil klient 1.500,- eur a cena následnej prepravy tovaru, ktorú dohodol žalovaný bola 1.850,- eur.
Pri objednávke 360 bola cena prepravy, ktorú zaplatil klient 230,- eur a cena následnej prepravy tovaru,

ktorú dohodol žalovaný bola 245,- eur. Pri objednávke 506 bola cena prepravy, ktorú zaplatil klient 0,-
eur a cena následnej prepravy tovaru, ktorú dohodol žalovaný bola 50,- eur. Pri objednávke 510 bola
cena prepravy, ktorú zaplatil klient 1 835,- eur a cena následnej prepravy tovaru, ktorú dohodol žalovaný
bola 1.950,- eur. Pri objednávke 527 bola cena prepravy, ktorú zaplatil klient 962,- eur a cena následnejprepravy tovaru, ktorú dohodol žalovaný bola 970,- eur. Pri objednávke 546 bola cena prepravy, ktorú
zaplatil klient 0,- eur a cena následnej prepravy tovaru, ktorú dohodol žalovaný bola 140,- eur. Pri
objednávke 577 bola cena prepravy, ktorú zaplatil klient 833,- eur a cena následnej prepravy tovaru,

ktorú dohodol žalovaný bola 870,- eur. Pri objednávke 578 bola cena prepravy, ktorú zaplatil klient 833,-
eur a cena následnej prepravy tovaru, ktorú dohodol žalovaný bola 850,- eur. Pri objednávke 581 bola
cena prepravy, ktorú zaplatil klient 1.824,- eur a cena následnej prepravy tovaru, ktorú dohodol žalovaný
bola 1.850,- eur. Pri objednávke 611 bola cena prepravy, ktorú zaplatil klient 1.348,- eur a cena následnej
prepravy tovaru, ktorú dohodol žalovaný bola 1.350,- eur. Pri objednávke 623 bola cena prepravy, ktorú

zaplatil klient 833,- eur a cena následnej prepravy tovaru, ktorú dohodol žalovaný bola 900,- EUR. Pri
objednávke 641 bola cena prepravy, ktorú zaplatil klient 0,- eur a cena následnej prepravy tovaru, ktorú
dohodol žalovaný bola 1.500,- eur. Pri objednávke 749 bola cena prepravy, ktorú zaplatil klient 1.400,-
eur a cena následnej prepravy tovaru, ktorú dohodol žalovaný bola 1.500,- eur. Pri objednávke 750 bola
cena prepravy, ktorú zaplatil klient 1.392,- eur a cena následnej prepravy tovaru, ktorú dohodol žalovaný
bola 1.500,- eur. Zodpovednou osobou pri všetkých predmetných prepravách bol žalovaný. Celková

cenavyššieuvedenýchprepráv,ktorúzaplatiliklientibola11.260,-euracenanáslednýchpreprávtovaru,
ktoré dohodol žalovaný bola 13.380,- eur.
Rozdiel medzi cenou, ktorú zaplatil žalobcovi klient a cenou následnej prepravy dohodnutou žalovaným
predstavuje škodu, ktorá vznikla žalobcovi.

4. Žalovaný uplatnený nárok poprel tvrdiac, že žalobcovi žiadnu škodu nespôsobil v súvislosti
s vykonávaním činnosti dohodnutej mandátnou zmluvou, ani akýmkoľvek iným spôsobom. Zdôraznil,
že pri plnení svojich povinnosti vyplývajúcich z mandátnej zmluvy vždy postupoval podľa pokynov
žalobcu, žalobca nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci uplatnený nárok a konanie žalovaného, ktorého
následkom by mala byť spôsobená škoda.

5. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že strany sporu uzatvorili Mandátnu zmluvu č.
2023/1 dňa 17.4.2023, ktorou sa mandatár zaviazal, že pre mandanta po dobu platnosti a účinnosti
tejto zmluvy bude vykonávať dohodnutú činnosť a uskutočňovať s tým súvisiace úkony a mandant sa
zaviazal platiť mandatárovi dohodnutú odplatu. Dohodnutou činnosťou bola koordinácia vnútroštátnej

a medzinárodnej prepravy, vyhľadávanie a komunikácia s dopravcami a partnermi – príkazcami,
vyjednávanie prepravných podmienok, spracovanie objednávok a kontrola plnenia objednávok, práca
s dopravnými databankami.
V čl. III bode 1 sa mandatár zaviazal, že pri výkone dohodnutej činnosti bude postupovať s odbornou
starostlivosťou podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná, alebo musí

poznať.

5.1. Pre úplnosť súd prvej inštancie uviedol, že žalobca dňa 11.9.2024 doručil súdu listinné dôkazy
– „tabuľku“ (ním vytvorenú), kde v jednom stĺpci sú uvedené ceny, ktoré zaplatil za prepravu žalobca
a v druhom stĺpci sú ceny, ktoré boli dohodnuté a mali byť žalobcom zaplatené. Škoda spôsobená

žalovaným žalobcovi predstavuje rozdiel týchto cien, nakoľko žalovaný porušil mandátnu zmluvu
a nekonal podľa pokynov žalobcu (ozrejmil na pojednávaní). Na preukázanie tohto tvrdenia predložil
súdu faktúry vystavené v cudzom jazyku a výpisy z účtov, na ktoré súd neprihliadol argumentujúc
koncentráciou konania.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 373 zák. č. 513/1991 Zb. – ďalej len Obchodný
zákonník alebo OBZ (právna úprava náhrady škody), § 567, § 568 a § 573 OBZ (právna úprava
mandátnej zmluvy), § 420 zák. č. 40/1964 Zb. – ďalej len Občiansky zákonník alebo OZ (právna úprava
zodpovednosti za škody).

7. Podriadiac zistený skutkový stav pod vyššie uvedené právne normy, žalobu ako nedôvodnú zamietol
argumentujúc, že žalobca ani v žalobe (návrhu na vydanie platobného rozkazu), ani v následných
podaniach a vyjadreniach neuviedol skutkové tvrdenia, z ktorých by s poukazom na tieto dôkazy mal
vyplývať uplatnený nárok (mimo to, že dôkazy boli predložené v rozpore so sudcovskou koncentráciou
konania).

8. Na základe uvedeného žalobu zamietol.9. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal v konaní
úspešnému žalovanému.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca včas odvolanie z odvolacích dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP.

11. Dôvodí, že v konaní bola nezákonne uplatnená sudcovská koncentrácia konania, keď súd prvej
inštancie na jednej strane uviedol, že žalobca nepreukázal súdu, že mu žalovaný spôsobil škodu a na

druhej strane uvádza, že nemôže prihliadať na dôkazy, ktoré boli žalobcom riadne predložené, a to
v dostatočnom časovom predstihu pred prvým pojednávaním vo veci. Zdôraznil, že predloženie týchto
dôkazov si nevyžadovalo nariadenie ani ďalších pojednávaní, ani vykonanie ďalších úkonov zo strany
súdu. Na predložené dôkazy preto mal súd prihliadať. Zo strany žalobcu bola v konaní predložená
tabuľka, ktorá preukazovala vznik a výšku škody spôsobenej žalovaným, pričom dôkazy, ktoré boli
zo strany žalobcu predložené dňa 11.9.2024, túto tabuľku len dopĺňali. Žalobca predložil v konaní aj

jednotlivé faktúry uvedené v tabuľke, z ktorých vyplýva vznik škody, a to jednak faktúry, z ktorých je
zrejmá cena prepravy, ktorú zaplatil klient žalobcu a faktúry, z ktorých je zrejmá cena následnej prepravy
tovaru, ktorú dohodol žalovaný.
Akonepravdivéoznačilžalobcatvrdenie,ženeuviedol,kuktorejkonkrétnejobjednávkesavzťahujektorá
faktúra a ktorý výpis účtu má preukázať zaplatenie ceny za tú-ktorú konkrétnu objednanú a vykonanú

prepravu. Každý dôkaz, ktorý bol zo strany žalobcu predložený bol riadne označený a korešpondoval
s označením dôkazu v tabuľke, ktorá bola súdu prvej inštancie predložená.
Tvrdenie súdu prvej inštancie o tom, že samotná tabuľka vyhotovená žalobcom, bez ďalších dôkazov
a skutkových tvrdení, nepreukazuje ani vznik, ani výšku vzniknutej škody, je protichodné s tým, čo bolo
zo strany žalobcu súdu prvej inštancie vo forme dôkazov predložené.

11.1. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe
vyhovel, resp. ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12.Žalovanýnavrholrozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávnypotvrdiť,uvádzajúcužargumenty

tvrdené v konaní pred súdom prvej inštancie.

13. Reagujúc na vyjadrenie žalovaného k podanému odvolaniu, žalobca zotrváva na doterajších
tvrdeniach.

14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas,
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380
CSP a dospel k záveru, že nie je dôvodné.

15. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú
prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod
uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), t.j. že mu súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces; písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci; písm. e), t.j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd
meritórne odvolanie prejednal.

15.1. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitiesprávneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

15.2. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa
strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že

dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46
ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť

súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí
umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré
z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS
132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie
spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej

obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom
vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane
poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane
bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne
nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán

predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a
právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného
práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

15.3. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov

nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti

alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

15.4. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej

inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci
vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý -
hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené,

súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy
musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.11.2025 o 10.45 hod. v
pojednávacej miestnosti č. 200/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli

zverejnené na Úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.

17. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na základe dokazovania,
ktoré vo veci vykonal. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonanéhodokazovania vyplynuli, pričom prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané
dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 191 CSP, na zistený skutkový stav aplikoval správne
právne normy, z ktorých vyvodil správne práva a povinnosti strán sporu.

K naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP

18. Na úvod odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 150 CSP zakotvujúce jednu
zo základných procesných povinností strán sporu - povinnosť tvrdiť a na dané tvrdenie predložiť dôkazy

preukazujúce jeho pravdivosť (dôkazné bremeno). Povinnosť strany sporu uviesť skutkové tvrdenia a
označiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť sa vzťahuje na všetky skutočnosti, ktoré sú na základe
hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Ide teda o tie právne skutočnosti, ktoré spôsobia
vznikjejnárokualebozánikjejpovinnosti(skutkovétvrdeniažalobcusúprostriedkamiprocesnéhoútoku,
žalovaného prostriedkami procesnej obrany). Dôsledkom toho, že tvrdenie nie je preukázané (resp. súd
ho nepovažuje za pravdivé) je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.

18.1. Na uvedené odvolací súd poukazuje, pretože chce zdôrazniť, že rozhodnutie vo veci samej
je ovplyvnené aktivitou strán sporu, t.j. ich tvrdeniami a označovaním dôkazov na preukázanie ich
pravdivosti, ktoré sú následne sudcom v zmysle princípu voľného hodnotenia dôkazov vyhodnocované
ako preukázané alebo nie (resp. preukázané s vysokou pravdepodobnosťou).

19.Žalobcasadomáhanažalovanomnáhradyškodytvrdiac,žeporušiljehopokynypricenáchprepravy,
čo preukazuje predloženou tabuľkou a výpismi z účtov (na pojednávaní).

19.1. Všeobecné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu sú upravené v § 373 OBZ a sú

nimi porušenie povinnosti (právnej ustanovenej zákonom alebo vyplývajúcej zo zmluvy), vznik škody
a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Zároveň platí, že ak niektorý z týchto
predpokladov nie je dostatočne preukázaný, súd náhradu škody nemôže priznať.
Aplikujúc na prejednávanú vec, ak chcel byť žalobca v konaní úspešný, musel preukázať (tvrdiť
a dôkazmi tvrdenie preukázať), že žalovaný sa jeho pokynmi neriadil (resp. že ich porušil), že mu tým

vznikla škoda a že medzi porušením povinnosti a vznikom škody je vzťah príčiny a následku.

19.2. Odvolací súd (tak ako aj súd prvej inštancie) konštatuje, že žalobca porušenie povinnosti
zo strany žalovaného nepreukázal. V konaní totiž nešpecifikoval, ktorú konkrétnu povinnosť mal
žalovaný porušiť, a ak by aj (vychádzajúc z jeho následných vyjadrení) malo byť porušením povinnosti

nerešpektovanie mandátnej zmluvy vo vzťahu k cene prepravy, tak existencia dohody (konkrétnej výšky
ceny prepravy) rovnako preukázaná nebola. Za situácie, keď údaje uvedené v tabuľke (aká mala cena
byť) žalovaný rozporuje, dôkazy predložené žalobcom na unesenie dôkazného bremena pre existenciu
prvej z podmienok pre vyhovenie žalobe nepostačuje (ak by aj súd prihliadal na všetky dôkazy žalobcom
predložené).

19.3.Nebolitakvkonanípredsúdomprvejinštancienaplnenévyššieuvedenéodvolaciedôvody,pretože
konajúcisúddospelnazákladevykonanéhodokazovaniaksprávnymskutkovýmzáverom,tietopodriadil
pod správne právne normy, z ktorých vyvodil im zodpovedajúce práva a povinnosti zmluvných strán.

K naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e), b) CSP.

20. Jednou zo zásad ovládajúcich sporové konanie je aj zásada koncentrácie konania, ktorá znamená,
že strany sporu nemôžu vykonávať niektoré procesné úkony kedykoľvek počas konania, ale len v
jeho určitom štádiu. Procesné úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania sú prostriedky

procesnéhoútokuaprocesnejobrany(skutkovétvrdenie,popretieskutkovýchtvrdeníprotistrany,návrhy
na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky
- § 149 CSP), pre ktorú platí, že ich možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
dokazovanie končí (§ 154 CSP). Po tomto úkone súdu, sa na ďalšie prostriedky procesného útoku resp.
procesnej obrany strán sporu neprihliada.

20.1. Upomínací súd vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 18Up/80/2024-29 dňa 6.3.2024, doručený
žalobcovi dňa 6.3.2024 a žalovanému dňa 22.3.2024. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný dňa
26.3.2024 odpor, v ktorom uviedol, že: 1. žalobcovi nikdy žiadnu škodu nespôsobil, a to ani v súvislostis vykonávaním činnosti dohodnutej Mandátnou zmluvou zo dňa 17.4.2023; 2. pri plnení svojich
povinnosti vždy postupoval podľa pokynov žalobcu; 3. žalobca v žalobnom návrhu nepredložil žiadny
dôkaz preukazujúci, že žalobcovi vznikla škoda, resp. že sa žalovaný dopustil akéhokoľvek konania,

ktoréhonásledokbymalabyťškodaspôsobenážalobcovi;4.nebolnikdyvyzvanýnanáhraduakejkoľvek
škody.

20.2. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vyzval žalobcu, aby sa v lehote 15 dní odo dňa doručenia
výzvy k podanému odporu písomne vyjadril (odpor žalobcovi doručený dňa 11.4.2024). Žalobca na

predmetnúvýzvureagovallenodkazomnapodanýnávrhnavydanieplatobnéhorozkazu.Dňa11.9.2024
bolo súdu prvej inštancie doručené podanie žalobcu, v ktorom zaslal listinné dôkazy (faktúry v cudzom
jazyku, bankové výpisy, tabuľka). Súd prvej inštancie na podanie žalobcu doručené dňa 11.9.2024
neprihliadol, argumentujúc sudcovskou koncentráciou konania.

20.3. Odvolací súd konštatuje, že ak súd prvej inštancie neprihliadol na dôkazy predložené takmer

9 mesiacov po podaní žaloby, neporušil žiadne právo priznané žalobcovi procesnými predpismi. Ak mal
žalobcavedomosťopodanomodpore,resp.muboliznámenámietkyžalovanéhouvedenévňom,potom
mal dosť času označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení, keďže listinnými dôkazmi,
ktoré žalobca predložil dňa 11.9.2024 disponoval už v čase podania návrhu na vydanie platobného
rozkazu. Ak tak neurobil, potom musí znášať procesné dôsledky s uvedeným spojené (nehovoriac o tom,

že označiť/predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení mal už v žalobe). Odvolací súd pre úplnosť
udáva, že ani tieto žalobcom predložené dôkazy (ako uviedol aj súd prvej inštancie) uplatnený nárok
nepreukazujú. Totiž faktúry (bez ďalšieho) nie sú dôkazom v porušení pokynov žalobcu žalovaným.

20.4. Súdu prvej inštancie nemožno vytknúť ani nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia,

pretože toto zodpovedá požiadavkám kladeným naň § 220 ods. 2 CSP, keď dáva odpoveď na všetky
námietky strán sporu (prednesené v rámci procesného útoku a procesnej obrany, relevantné pre
rozhodnutie o veci samej).

21. Odvolací súd tak (v zhode so záverom súdu prvej inštancie) konštatuje, že žalobca neuniesol

dôkazné bremeno na preukázanie ním žiadaného nároku na náhradu škody, preto rozhodnutie súdu
prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, a to vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania (§ 387
ods. 1 CSP).

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP s použitím § 396 ods. 1

CSP tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalovaný.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu

vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd

dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).