Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. december 2025

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6Csp/21/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8225202515
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:8225202515.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobcu: Všeobecná úverová

banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpeného:
Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352,
proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., o zaplatenie 301,26 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 263 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy XXX eur od XX.X.XXXX do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 74 %, o ktorých výške rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súd Bardejov dňa 25.9.2025 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť mu sumu XXX,XX eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od

XX.X.XXXX do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.X.XXXX uzavrel so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o pôžičke
č. XXXXXXXX/XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo
výške XXX eur na kúpu spotrebného tovaru špecifikovaného v zmluve. Kúpna cena tovaru bola XXX
Eur. Žalovaný pri podpise zmluvy uhradil akontáciu vo výške 0 Eur a na zvyšok kúpnej ceny žalobca
poskytol žalovanému pôžičku podľa uvedenej zmluvy o pôžičke. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný

splácať pôžičku v pravidelných 13 mesačných splátkach v sume XX Eur, a to až do celkovej sumy
pôžičky vo výške XXX Eur (pozn. uvedené bez akontácie). Do dnešného dňa uhradil žalovaný z vyššie
uvedenej zmluvy sumu (bez akontácie) XXX Eur. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú
pôžičku resp. jednotlivé splátky riadne a včas preto ho žalobca listom zo dňa XX.XX.XXXX - predžalobná
upomienka vyzval k okamžitej úhrade dlžných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia splatnosti
celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa 20.1.2023 úver zosplatnil, o čom
bol žalovaný informovaný listom zo dňa XX.X.XXXX - Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru.

Žalovaný do dnešného dňa dlžné splátky neuhradil. Ku dňu podania žaloby uhradil sumu XXX eur. Jeho
celkový dlh ku dňu podania žaloby predstavuje sumu XXX.XX eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa
dostal so splatením pôžičky do omeškania, žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania. V žalobe ďalejuviedol, že si neuplatňuje zmluvnú pokutu, ktorá je evidovaná v priloženom prehľade splátok a úhrad
v stĺpci „Pokuta“ v sume XX,XX eur.

3. Žalovanému bola žaloba doručená dňa XX.XX.XXXX, avšak k tejto sa nevyjadril.

4. Nakoľko predmetom sporu je zaplatenie sumy XXX,XX eur, pričom ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje X.XXX eur, pojednávanie nebolo potrebné podľa § 297 druhá veta písm. b) CSP nariadiť.

Podľa § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa X.XX.XXXX oznámené
na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu.

5. Súd sa oboznámil so zmluvou o viazanom spotrebiteľskom úvere, všeobecnými obchodnými
podmienkami Quatro, predžalobnou upomienkou, doručenkou, oznámením o vyhlásení okamžitej
splatnosti úveru, prehľadom splátok a úhrad, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

6. Žalobca a žalovaný dňa XX.X.XXXX uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zmluva“),
predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky na nákup spotrebného tovaru – D. E. F. XX XX E. D., vo
výške XXX eur, pričom celková kúpna cena bola XXX eur, z ktorej žalovaný pri kúpe uhradil akontáciu
0 Eur. Ďalej boli v zmluve dojednané tieto podmienky: počet splátok 13, akontácia 0 %, splátka XX eur,

celková výška a mena úveru XXX eur, celková čiastka XXX,XX eur, RPMN 16,85 %, fixná ročná úroková
sadzba 17,94 %, celkové náklady spotrebiteľa XX,XX eur, doba trvania zmluvy 13 mesiacov alebo do
splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy, prvá splátka splatná dňa XX.X.XXXX.

7. Žalobca predžalobnou upomienkou zo dňa XX.XX.XXXX upozornil žalovaného na nedoplatok na

splátkach v celkovej výške XXX eur a vyzval ho k úhrade. Zároveň ho upozornil na možnosť zosplatnenia
úveru. Doručenkou preukázal, že predmetnú predžalobnú upomienku doručoval žalovanému a táto mu
bola doručená dňa X.X.XXXX. Podaním zo dňa XX.X.XXXX žalobca oznámil žalovanému zosplatnenie
celého úveru.

8. Z prehľadu splátok a úhrad má súd preukázané, že žalovaný zaplatil žalobcovi sumu spolu
s akontáciou XXX eur (z toho akontácia predstavovala 0 eur).

9. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon

o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

10. Podľa § 1 ods. 8 zákona o spotrebiteľských úveroch ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté

ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.

11. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom

berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

12. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na
jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej
databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

13. Podľa § 7 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka,
zahraničná banka a pobočka zahraničnej banka sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na

účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať
údaje o spotrebiteľských úveroch a úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu tak, aby boli splnené
podmienky podľa odsekov 16 a 17.14. Podľa § 7 ods. 16 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou;

vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

15. Podľa § 7 ods. 17 zákona o spotrebiteľských úveroch vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie
najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa § 4 a , b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané

informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a) , banka, zahraničná banka
a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s
ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia,
ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1
písm. a) , ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a , banky, zahraničné banky a pobočky
zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

16. Podľa § 9 ods. 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

17. Podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu
spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú
sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia,
v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob

vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského
úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského
úveru.

18.Podľa§9ods.2písm.h)ročnúpercentuálnumierunákladovacelkovúčiastku,ktorúmusíspotrebiteľ

zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere;
uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

19. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods.

1 , b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm. b) a
c) alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov
v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom

finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je
spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné
poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru
bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver
podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu) f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie

všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.)

20. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou

podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.21. Podľa § 15 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je
zmluva o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie
zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria

obchodný celok.

22. Prioritne sa súd zaoberal otázkou charakteru zmluvy a po dôkladnom preskúmaní zmluvy je
toho názoru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa XX.X.XXXX, ktorú žalobca považuje za
základ, od ktorého odvodzuje svoj nárok, je zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je

charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie
predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť
tietopodmienkyindividuálneovplyvniť.Občianskyzákonníkpodrobnejšiešpecifikujevšeobecnépravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára

zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a
služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie
jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

23. Je nepochybné, že žalovaný konal pri uzatváraní zmluvy ako fyzická osoba a mal postavenie
spotrebiteľa v zmysle ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Na uvedený vzťah dopadá právna
úprava zákona číslo 129/2010 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.
Žalovaný bol v čase uzatvorenia zmluvy o úvere spotrebiteľom, pretože nebolo preukázané, že by pri

uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti.

24. Po vykonaní dokazovania súd dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a to
jednak s poukazom na § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch pre absenciu nižšie uvedených
náležitostí podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a tiež z dôvodu podľa § 11 ods. 2 zákona

o spotrebiteľských úveroch.

25. V zmysle danej právnej úpravy je totiž veriteľ povinný pri poskytnutí spotrebiteľského úveru riadne
zistiťbonituklienta,tedačiklientbudeschopnýsplácaťúver.Čiveriteľtútopovinnosťriadneavsúladeso
zákonom splnil musí súd rozhodujúci o žalobe veriteľa o plnenie zosplatnenej istiny, úrokov a ostatného

príslušenstva z úveru skúmať vždy. Túto schopnosť veriteľ posudzuje predovšetkým na základe údajov
o príjmoch a výdavkoch tak, ako sa to aj uvádza v § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Dôraz
pri posúdení úverovej schopnosti klienta je teda kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na
posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z
ktorej bude schopný úver splácať. Cieľom zákonodarcu bolo zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí

nie sú schopní svoje záväzky riadne uhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že
informácieprerozhodnutiedodávateľaotom,čizmluvusospotrebiteľomuzavriesimáveriteľzabezpečiť
sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou
veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť a overovať a za dostatočné sa považujú iba také informácie,
z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Pokiaľ však veriteľ

takto nepostupuje, zákonodarca jasne zadefinoval jeho počínanie ako hrubé porušenie povinnosti a z
toho vyvodil sankciu vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

26. Vychádzajúc zo žalobcom predložených dôkazov súd konštatuje, že v danom prípade žalobca
poskytol žalovanému úver napriek tomu, že vôbec nemal zistenú a preverenú výšku jeho výdavkov. Z

predloženej zmluvy o spotrebiteľskom údaje vyplýva, že žalobcovi neboli predložené žiadne doklady od
žalovaného (okrem občianskeho preukazu). A. A. G. H., I. I., J. D. K. D. J. F. L. K. K. M. L. N.. Žalovaný
má mať priemerný čistý mesačný príjem XXX eur. Iné údaje o mesačných finančných výdavkoch a ani
iných mesačných výdavkov zo zmluvy (napr. na D., náklady na bývanie a telefón) nevyplývajú.

27. V zásade si každý veriteľ môže rôzne upraviť svoje podmienky pre poskytnutie úveru a je len
na ňom, akú mieru podnikateľského rizika je ochotný v tejto súvislosti podstúpiť, nič to nemení na
tom, že vždy a za každých okolností musí byť splnený minimálny zákonom predpísaný štandard
posúdenia bonity spotrebiteľa, pričom zákon v § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch za hrubéporušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania

schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom nevykonanie čo i len jedného z týchto
postupov znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti (k tomu pozri rozsudok Krajského súdu v
Prešove zo dňa 10.03.2020 sp. zn. 3Co/153/2019 najmä bod 17 odôvodnenia rozsudku).

28. Zo samotnej zmluvy je zrejmé, že posúdenie bonity žalovaného nespĺňalo ani minimálne štandardy.

Tu treba pripomenúť odbornú starostlivosť dodávateľa, pričom nemožno vychádzať len z tvrdení, či
čestného prehlásenia spotrebiteľa, ak tieto nie sú podopreté konkrétnymi podkladmi a nestačí mať
preukázaný len príjem spotrebiteľa, lebo zákon jasne hovorí o preverení údajov nielen o príjme, ale aj
o výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, čo tu žalobca nepreukázal, že náležite preveril. Zo zmluvy
plynie, že žalovaný je ženatý/vydatá, má stredoškolské vzdelanie, pričom nevyplývajú z nej, aby mal
nejaké iné finančné výdavky (D., náklady na bývanie, telefón). Vychádzanie len z aktuálneho príjmu

je však vo vzťahu ku komplexnému posúdeniu bonity žalovaného nepostačujúce. Nebol produkovaný
žalobcom ani jediný dôkaz o tom, že by preveril aj ďalšiu povinnú zložku, to znamená výdavky
žalovaného, najmä na živobytie. Išlo by o popretie účelu a zmyslu zákona, ak by stačilo zo strany
dlžníka pri uzavretí zmluvy v snahe získať úver uviesť, že nemá absolútne žiadne výdavky a u veriteľa
by to nevzbudilo žiadne pochybnosti a úver by bez problémov poskytol len vzhľadom na výšku príjmu

žiadateľa. Ak sa veriteľ uspokojí len s tvrdením žalovaného, je to nepostačujúce, keďže nejde o náležité
preverenie bonity. Žalobca teda ničím nepreukázal preverenie výdavkov žalovaného, hoci to zákon
jasne vyžadoval. Vzhľadom na uvedené má za to, že došlo k hrubému porušeniu povinnosti veriteľa
zistiť konkrétnu výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa. Odborná
starostlivosť naviac predpokladá, aby údaje, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, veriteľ overil, resp. dlžník

objektívne podložil (podporne viď napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/130/2019).

29. Veriteľ nezohľadňoval, neposúdil a nepreveril reálne výdavkovú zložku žalovaného, pokiaľ ide
o ekonomický status žalovaného, preto žalobca nemôže úspešne tvrdiť, že konal s odbornou
starostlivosťou. Žalobca ničím nepreukázal skúmanie výdavkov žalovaného. Nejedná sa preto o konanie

s odbornou starostlivosťou v prípade, ak veriteľ si tieto rozhodujúce skutočnosti vôbec nezistil a
neoveril. Bez zohľadnenia príjmov a rovnako aj výdavkov podľa názoru súdu veriteľ nemohol objektívne
posudzovaťcelkovúsociálno-ekonomickúsituáciužalovaného.Ibaichvzájomnýmporovnanímjemožné
vyhodnotiť, či spotrebiteľ je dostatočne solventný a či pravdepodobne v budúcnosti (minimálne v období,
na ktoré sa zmluva uzatvára) bude schopný plniť svoje záväzky. Skúmanie bonity žalovaného zo strany

veriteľa je potrebné považovať za úplne formalistické (podporne viď napr. rozsudok Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 12Co/136/2019). Opak žalobca nepreukázal.

30. Súd sa stotožňuje aj so závermi vyslovenými Krajským súdom v Prešove v rozhodnutí sp. zn.
6Co/171/2016 zo dňa 27.10.2016 a na ne odkazuje: „Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie

ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť
bonitu spotrebiteľa. Odvolací súd uvádza, že v tomto smere § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. vôbec
nepôsobí odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať ustanovenie generálneho zákona - Občianskeho
zákonníka, a to § 3 ods. 1 o odmietnutí ochrany pri tak závažnom porušení povinnosti veriteľa na
finančnom trhu. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi vážnym predmetom podnikateľskej činnosti,

pretože pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú platbu beztoho, aby bolo zrejmé,
čo postretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je takáto agenda obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých
pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia existovať prísne nároky na vyžadovanie
povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od
neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z pohľadu jeho osobných majetkových

pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Ak Súdny dvor uznal ako odradzujúcu sankciu nepriznanie
úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom trhu pre porušenie konať s odbornou
starostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne eurokonformné aplikovať § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka a porušenie závažnej povinnosti veriteľa považovať za odporujúce morálke.“

31. V tejto súvislosti súd poukazuje aj článok 26 preambuly smernice Európskeho parlamentu a
rady 2008/48/ES zo dňa 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorého členské
štáty by mali prijať vhodne opatrenia na podporu zodpovedajúcich postupov počas všetkých fáz
úverového vzťahu berúc do úvahy osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžunapríklad zahŕňať poskytovanie informácii a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách
spojených s neplnením zmluvných ustanovení týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou.
Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne

alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity a aby členské štáty vykonávali potrebný
dohľad na vyvarovanie sa takému správaniu a aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie
veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v
smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo dňa 14.06.2006 o začatí a vykonávaní činností
úverovýchinštitúcii,veriteliabymalibyťzodpovednízaindividuálnekontrolyúverovejbonityspotrebiteľa.

Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy
príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by
tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne
a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.

32. Obdobne z judikatúry Súdneho dvora EÚ jasne vyplýva povinnosť súdov skúmať pri spotrebiteľských

zmluvách bonitu spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na aktuálny rozsudok Súdneho
dvora (druhá komora) z 5. marca 2020 vo veci C-679/2018 (OPR-Finance s.r.o. proti GK), podľa ktorého
Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že
vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej

v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu
spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve,
pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23.

33. Záver súdu vo vzťahu k nutnosti riadneho preukázania skúmania bonity spotrebiteľa nemôže byť pre

žalobcu prekvapujúci a neočakávaný, keďže v mnohých rozhodnutiach všeobecných súdov dôsledok
nesplnenia povinnosti bol vyslovený. Len na margo viď napr. na rozsudok Okresného súdu Prešov sp.
zn. 10Csp/62/2019 zo dňa 20.02.2020 a tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/130/2019
zo dňa 27.02.2020, z ktorého citujúc: „Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na
pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po

vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pre
účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z. nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým
spôsobom žalobca pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta.“ Podobne v rozsudku Krajského
súdu v Prešove zo dňa 10.03.2020 sp.zn. 3Co/153/2019 je ohľadom nutnosti náležite posúdiť bonitu

spotrebiteľa, súd druhej inštancie uvádza: „je nutné konštatovať, že ustanovenie § 11 ods.2 zákona č.
129/2010 Z.z. súd v súlade s požiadavkou odbornej spôsobilosti veriteľa vykladá tak, že bonita dlžníka
musí byť skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov a výdavkov ako aj jeho lustráciou cez príslušné databázy.
Nevykonanie jedného z týchto postupov znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti. Ako vyplýva
z prejednávanej veci, overenie bonity dlžníka nebolo dostatočné. Postup žalobcu bol iba formálny a

nezodpovedal odbornej starostlivosti. Žalobca sa nezaujímal, aké má žalovaný výdavky na živobytie a
či mu teda zostáva dostatok finančných prostriedkov na splácanie úveru. V konaní žalobca nepreukázal
splnenie si povinnosti uloženej mu ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Keďže žalobca hrubo porušil
zákonom stanovenú povinnosť, v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov“.

34. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by náležite skúmal a
vyhodnotil bonitu žalovaného v zmysle § 11 ods. 2 druhej vety zákona o spotrebiteľských úveroch v
kontexte s § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, čo spôsobilo bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úveru.

35. Okrem tejto skutočnosti súd konštatuje, že medzi náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ktorých nedodržanie má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, patrí v zmysle § 9
ods. 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch aj uvedenie predpokladov pre výpočet ročnej
percentuálnej miery nákladov. V zmluve nie je uvedené, ktoré údaje boli a v akej výške zarátané do

výpočtu RPMN, pričom podľa názoru súdu je tieto potrebné uviesť zrozumiteľne, stručne a výslovne
v zmluve o úvere pri údaji o RPMN a nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním
podmienok tejto zmluvy. (na podporu argumentácie viď tiež rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 5CoCsp/16/2024) Zároveň sa žiada poukázať aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo dňa23.01.2025, kedy tento rozhodol rozsudkom vo veci C-677/23 o návrhu na začatie prejudiciálneho
konania, podaného rozhodnutím Krajského súdu v Prešove z 12.10.2023 takto: „Vzhľadom na to, že, ako
bolo pripomenuté v bode 55 tohto rozsudku, predpoklady použité na výpočet RPMN môžu byť zložité,

je potrebné ich zrozumiteľne, stručne a výslovne uviesť v zmluve o úvere, pričom samotná možnosť
spotrebiteľa identifikovať ich na základe prečítania jednotlivých ustanovení tejto zmluvy nepostačuje.
Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na tretiu otázku odpovedať tak, že článok 10 ods. 2
písm. g) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že predpoklady použité na výpočet RPMN
musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol

sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy. Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora)
rozhodol takto 2. Článok 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48, zmenenej smernicou 2011/90, sa má
vykladať v tom zmysle, že predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN)
musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám
identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy.“

36. Vychádzajúc z obsahu žalobcom predloženej úverovej zmluvy uvedená zmluva o spotrebiteľskom
úvere uvedenie týchto náležitostí neobsahuje.

37. Absencia uvedených náležitostí podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je dôvodom,
pre ktorý sa žalovanému poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, preto okrem

nedostatočného overenia bonity žalovaného aj táto skutočnosť znamená, že žalovaný je povinný
veriteľovi vrátiť len sumu poskytnutého úveru, ktorú predstavuje suma vo výške XXX eur. Žalovaný v
konaní nijako nespochybnil, že mu bola poskytnutá suma XXX eur a na úver zaplatil sumu XXX eur, preto
súd žalobcovi priznal rozdiel medzi týmito sumami t.j. XXX eur a v prevyšujúcej časti pre konštatovanú
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru žalobu zamietol.

38. Žalobca si v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo
žalovanej sumy od XX.X.XXXX do zaplatenia.

39. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní.

40. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

41. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

42. Žalobcovi patrí aj úrok z omeškania v sadzbe určenej podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení
s Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, t.j. o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd priznal
žalobcovi vzhľadom na vyššie posúdenie zmluvy ako bezúročnej a bez poplatkov iba nárok na úrok z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy XXX eur a to odo dňa XX.X.XXXX, teda dňom nasledujúcim po
uplynutí dodatočnej lehoty na plnenie stanovenej žalobcom. V časti, v ktorej súd žalobu zamietol, súd
nepriznal žalobcovi ani nárok na uplatňovaný úrok z omeškania.

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

45. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.46. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

47. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy XXX,XX eur (100 %), úspešným bol v časti súdom priznanej
sumy XXX eur (87 %) a v zamietavej časti (13 %) bol procesne neúspešným. Miera úspechu žalobcu
preto predstavuje 74 % (87 % - 13 %). Nakoľko mal žalobca v spore čiastočný úspech v percentuálnom
vyjadrení vo výške 74 %, priznal mu súd nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 74
% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd sa zaoberal aj
dôvodmi pre aplikáciu § 257 CSP, avšak tieto ani v okolnostiach predmetnej veci ani v pomeroch strán
sporu nevzhliadol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia
na Okresný súd Bardejov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.