Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. november 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/101/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417010285
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľupták, PhD., MBA
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6417010285.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA
a členov senátu JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Petra Hunáka, PhD. na verejnom zasadnutí konanom dňa
16.novembra2023,vtrestnejveciobžalovanéhoA.B.,stíhanéhopreobzvlášťzávažnýzločinvydierania
podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a)
Tr. zák. v časti formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., konajúc o odvolaní krajského prokurátora

proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. 2T/75/2017 zo dňa 29. 05. 2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie krajského prokurátora zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. 2T/75/2017 zo dňa 29. 05. 2023 bol obžalovaný
A. B. uznaný za vinného zo zločinu vydierania formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 189 ods. 1, ods.
2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a), j) Tr. zák., a to za skutok, ktorého sa

dopustil na tom skutkovom základe, že

spolu s obvineným C. B., obvineným A. D. a obvineným A. D. 8. novembra 2014 v čase medzi 14.00 hod.
až 15.00 hod. v Hliníku nad Hronom, na ceste pri predajni Remeslo, po tom čo na osobnom motorovom
vozidle zn. Renault Clio, ktoré viedol A. B. (vylúčený zo spoločného konania) a vo vozidle viezol C. B.,
A. D. a A. D., zablokovali E. F., G. XX. XX. XXXX, ktorý išiel na bicykli a z vozidla vystúpil C. B. a A.

B. sa ho pýtali na odcudzené kosačky a následne so slovami „padaj do auta, sadni si“, ho A. B. chytil a
doviedol k autu, tam zo strachu nastúpil a spolu s ním aj A. B., A. D. a A. D., pričom C. B. išiel za nimi na
bicykli E. F., a všetci sa presunuli do Lehôtky pod Brehmi na dvor rodinného domu č. XX, kde sa E. F.,
ako aj počas cesty motorovým vozidlom najmä A. B. a následne aj C. B. pýtali na odcudzené kosačky,
po chvíli C. B. povedal, že ešte nie sú kompletní a tak vyzvali E. F., aby opäť nastúpil do motorového
vozidla, čo zo strach urobil a spolu s ním nastúpili aj A. B. a A. D., presunuli sa do Hliníka nad Hronom

k budove futbalového štadióna, kde im E. F. ukázal miestnosť, v ktorej býval H. I., nar. 07. 05. 1970, A.
B., ktorý mal v rukách teleskopickú tyč, zabúchal na dvere a okno, A. D. stál ďalej s bejzbalovou pálkou
v rukách, na búchanie H. I. otvoril dvere a vyšiel von, kde sa ho A. B. opýtal, kde sú kosačky a keď mu
H. I. odpovedal, že nevie o čom hovorí, udrel ho dlaňou ruky do tvárovej časti hlavy a A. B. mu povedal,
aby išiel s nimi a nastúpil do auta, na čo sa H. I. obul a v sprievode A. B. a A. D. spolu s E. F. zo strachu
nastúpil do motorového vozidla a spoločne sa presunuli hľadať C. A., nar. XX. XX. XXXX, ktorého našli

sedieť na lavičke na Kalvárii v Hliníku nad Hronom, zastavili pri ňom s motorovým vozidlom, A. B. z
neho vystúpil a s teleskopickou tyčou v ruke mu povedal, aby sa rýchlo obul a nastúpil do auta, čo zo
strachu poslúchol, kde v aute im A. B. opakovane hovoril, aby sa priznali, že inak živí neodídu, autom ich
následne previezli na dvor rodinného domu č. 54 v Lehôtke pod Brehmi, kde E. F., H. I. a C. A. rozdelili,
A. D. a A. D. ich strážili, pričom A. D. držal v ruke bejzbalovú pálku, zatiaľ čo A. B. s teleskopickou tyčou
v ruke a C. B. od nich opätovne žiadali, aby sa priznali ku krádeži kosačiek, prezreli im všetky osobné

veci, a keď sa H. I. nepriznal, A. B. ho udrel opakovane dlaňou ruky do tvárovej časti hlavy, na to prišiel k
E. F., ktorému povedal, aby sa priznali, že ho pribije na klieniec, na to ho buchol teleskopickou tyčou nadkoleno pravej nohy, udrel ho päsťou do tvárovej časti hlavy, pričom mu opakoval, že mu nemusí ďalej
ubližovať, ak sa prizná, ale keď si priznanie nevynútil, dvakrát kopol E. F. z boku do členka pravej nohy
a strčil ho na zem, a následne sa A. B. presunul k C. A., ktorému prikázal vyzuť ľavú topánku, zavolal

ho do vnútra domu, a keď si nevynútil priznanie slovne, pritlačil C. A. k stene a so špachtľou v ruke mu
povedal, že mu odreže hlavu, kde po tomto C. B. všetkým trom povedal, aby odišli preč, čo aj urobili.

Proti uvedenému rozsudku podal prokurátor Krajskej prokuratúry Banská Bystrica podaním doručeným
okresnému súdu dňa 07. 06. 2023 odvolanie v neprospech obžalovaného z dôvodu, že Okresný súd

Žiar nad Hronom vykonal zmenu skutkovej vety a právnej kvalifikácie z obzvlášť závažného zločinu
vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie §
138 písm. a), j) Tr. zák. na zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na
ustanovenie § 138 písm. a), j) Tr. zák. Poukázal na znalecký posudok č. 6/2023 vypracovaný znaleckou
organizáciou LEGE ARTIS znalecká organizácia, s.r.o. a z neho vyplývajúcej skutočnosti, že nedošlo
k naplneniu kvalifikačného momentu v podobe ťažkej ujmy na zdraví podľa § 123 ods. 4 Tr. zák ako

následku. Z uvedeného dôvodu navrhoval, aby bola primerane upravená skutková veta a zmenená
právna kvalifikácia skutku na zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na
ustanovenie § 138 písm. a), j) Tr. zák. v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.

Prokurátor Krajskej prokuratúry Banská Bystrica odvolanie doplnil podaním doručeným okresnému súdu

dňa 16. 08. 2023, v ktorom uviedol, že prvostupňový súd neuviedol žiadne relevantné argumenty,
pre ktoré dospel k záveru, že poškodenému E. F. nespôsobil zranenia obžalovaný. Zo skutkovej vety
výroku rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa mal za preukázané, že obžalovaný fyzicky napadol
poškodeného E. F., no vypustil skutkové okolnosti, že priamym následkom napadnutia bola zlomenina
vonkajšieho členku bez posunutia. Prokurátor uviedol, že odvolanie podáva len z principiálneho

hľadiska, pretože s uloženým trestom sa v celom rozsahu stotožňuje. Uviedol, že výpovede bývalých
spoluobžalovaných (otca a bratrancov obžalovaného) považuje za absolútne nevierohodné, nakoľko ide
o blízkych obžalovaného. Kvalifikačný znak v podobe ťažkej ujmy na zdraví bol rozptýlený znaleckým
posudkom znaleckej organizácie LEGE ARTIS znalecká organizácia, s.r.o., preto prokurátor navrhoval
zmeniť právnu kvalifikáciu na zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom

na ustanovenie § 138 písm. a), j) Tr. zák. v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156
ods. 1 Tr. zák. Uviedol, že poškodení vypovedali konzistentne s absolútne nepodstatnými rozpormi
vo výpovediach. Dodal, že zo záverov znaleckého posudku č. 6/2023 vypracovaného znaleckou
organizáciou LEGE ARTIS znalecká organizácia s.r.o. vyplýva, že po takomto zranení poškodený E.
F. mohol na končatinu dostupovať a prejsť aj väčšiu vzdialenosť. K argumentom súdu uvedeným

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa vyjadril, že vzdialenosť, ktorú prešiel poškodený E. F. bola
2,1 km a nie 4 km, panelový chodník po ktorom mal prejsť, ako aj priechod pre chodcov je štandardný,
bez akýchkoľvek prevýšení a nerovností. Ďalej uviedol, že skutočnosť, že znalec potvrdil, že k zraneniu
mohlo dôjsť aj iným spôsobom, nemá na hodnotiace závery výsledkov dokazovania žiadny relevantný
vplyv, pričom je logické, že akékoľvek zranenie môže vzniknúť aj iným mechanizmom, čo ale musí byť

odôvodnené dôvodnými a logickými pochybnosťami, nielen ničím nepodloženými tvrdeniami obhajoby.
K spochybňovaniu lekárskej správy súdom uviedol, že toto považuje za nenáležité, navyše keď sa súd
nezaoberal ďalšou lekárskou správou na č.l. 419 a taktiež ani skutočnosť, že si poškodený privolal rýchlu
zdravotnúpomocažnasledujúcideň,nevnášadovecižiadnepochybnosti,nakoľkoišlovpodstateojeho
šikanu, ktorá podľa jeho tvrdenia trvala 2-3 hodiny, pričom prokurátor poukázal na to, že táto zlomenia

podľa poškodeného, ako aj znalca spuchla až na druhý deň. Na základe uvedeného má prokurátor za to,
že súd nemohol dospieť k inému záveru, ako, že obžalovaný spáchal aj prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1 Tr. zák. a preto navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému
súdu, aby ju znovu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu krajského prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, ktorý uviedol,
že rozsudok prvostupňového súdu považuje za správny a uložený trest za primeraný.

Na verejnom zasadnutí dňa 16. 11. 2023 krajský prokurátor uviedol, že zotrváva na svojom odvolaní a
navrhuje zrušiť napadnutý rozsudok.

Obhajca obžalovaného uviedol, že poukazuje na písomné dôvody uvedené vo vyjadrení k odvolaniu,
je toho názoru, že rozhodnutie okresného súdu je správne a žiada všetky tieto okolnosti zohľadniť pri
rozhodovaní..Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, na podklade podaného odvolania zistil, že toto
bolo podané oprávnenou osobou, v zákonnej lehote, proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo odvolanie

prípustné. Následne v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých
výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, i správnosť postupu konania,
ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadol len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Po uvedenom procesnom postupe
odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie krajského prokurátora nebolo podané dôvodne.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie v súlade s ust. § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo,
i v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr. por.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd vyložil, ktoré
skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých
skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení týchto dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporujú.

Krajský súd je toho názoru, že okresný súd v predmetnej veci rozhodol zákonne a spravodlivo a uviedol
argumenty, pre ktoré dospel k jednotlivým záverom. Odôvodnenie okresného súdu je rozsiahle, zhrnul
v ňom vykonané dôkazy, ktoré aj vyhodnotil, rovnako odôvodnenie ohľadom uloženého trestu vychádza
zo zákonných požiadaviek na druh a výmeru trestu.

Súd prvého stupňa pri rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu rozhodol na hlavnom pojednávaní
v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zároveň
zistiteľné, akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke viny obžalovaného zo spáchaného skutku,

ako aj v otázke trestu a náhrady škody.

Vzhľadom na to, že na skutkové zistenia i právne posúdenia konania obžalovaného sa podrobne a
dostatočne presvedčivo poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku a odvolací súd nemá o nich
pochybnosti, preto si úvahy a závery súdu prvého stupňa v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach

na ne odkazuje.

Na tomto mieste krajský súd poukazuje na to, že povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť
ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vysporiadať sa s každým argumentom. Podľa rozhodnutia
ESĽP vo veci Helle verzus Fínsko zo dňa 19. 12. 1998 sa odvolací súd pri potvrdení prvostupňového

rozhodnutia (zamietnutí odvolania) v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia súdu nižšieho
stupňa. Podľa doterajšej judikatúry Ústavného súdu z citovaných článkov Ústavy a Dohovoru však
nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý
niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis mutandis
I.ÚS 56/01).

Krajský prokurátor v podanom odvolaní v zásade namietal, že okresný súd vypustil časť skutkovej
vety a neuznal obžalovaného za vinného aj z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.
zák. K prokurátorom namietanej skutočnosti, že výpovede svedkov, konkrétne otca a bratrancov
obžalovaného, považuje za absolútne nevierohodné krajský súd uvádza, že ide o jeho subjektívny názor,

kde napr. pri otcovi a bratrancoch obžalovaného nutno podotknúť, že na jednej strane môže ísť o blízky
vzťah k obžalovanému, ale na druhej strane všetci traja boli právoplatne odsúdení na podmienečné
tresty odňatia slobody a v tomto konaní tak majú postavenie svedkov a teda pri vedomom a úmyselnom
uvádzaní neprávd by sami seba vystavili možnému trestnému stíhaniu pre trestný čin krivej výpovede a
v prípade odsúdenia aj možnosti premeny uloženého podmienečného trestu na trest nepodmienečný.

Uvedená skutočnosť tak je taktiež spôsobilá odôvodniť hodnovernosť ich výpovedí, avšak v opačnom
smere, ako indikuje prokurátor. Taktiež výpovede poškodených nie je možné brať v celom rozsahu
za absolútne vierohodné, nakoľko sa v nich nachádzajú podstatné rozpory týkajúce sa napríklad
trvania skutku, prítomnosti zbraní (teleskopická palica, bejzbalová pálka) pri skutku, fyzických útokovod obžalovaného, času a spôsobu odchodu z dvora, kde došlo ku skutku a navyše aj opuchu členka
poškodeného E. F., kedy svedok C. A. uviedol, že niekoľko minút po skutku sa stretol s poškodeným,
ktorý mal „riadne opuchnutý členok“, čo vo svetle výpovede samotného poškodeného E. F., ako aj

znalca A. J. zo dňa 20. 11. 2015, ako uviedol krajský prokurátor vo svojom odvolaní, že „pretože
mu to až na druhy deň opuchlo“, časovo nesedí. V danej veci sa tak nachádza viacero závažných
pochybností ohľadom zranenia poškodeného E. F., resp. príčinnej súvislosti medzi týmto zranením
a konaním obžalovaného.

Po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti tak okresný súd
nepovažoval za preukázané nad všetky rozumné pochybnosti, že obžalovaný svojím konaním spôsobil
poškodenému E. F. zlomeninu pravého vonkajšieho členka bez posunutia úlomkov s dobou liečenia 8
týždňov. Okresný súd preto konanie obžalovaného správne právne kvalifikoval ako zločin vydierania
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na
ustanovenie § 138 písm. a), j) Tr. zák.

Po komplexnom vyhodnotení všetkých okolností daného prípadu, vychádzajúc zo zistenej ustálenej
dôkaznej situácie, mal odvolací súd za to, že okresný súd rozhodol správne a zákonne a odvolanie
krajského prokurátora podľa § 319 TP zamietol.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolanie okresného prokurátora v súlade s
citovaným ustanovením Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol a to pomerom hlasov 3:0. (§ 163
ods. 4 Tr. por.)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.