Rozsudok – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. apríl 2025

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 11T/93/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323011445
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Dziak

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2025:2323011445.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, samosudcom JUDr. Jurajom Dziakom, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre

prečin ublíženie na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
04.04.2025, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. C. D. B. E. D. F. B. C. D. C. G. , D. H. B., A. XX.XX.XXXX I. J., F. B. K. I. XXX, C. J., L. D.,

sa uznáva za vinného, že

dňa 19.08.2023 v čase okolo 10:45 hodine vykonával ako vodič jazdu na osobnom motorovom vozidle
Peugeot 107 s evidenčným číslom J. v meste J., M. XXXX, kde sa dostatočne nevenoval vedeniu
vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke a pri cúvaní z miesta mimo cesty od rodinného domu
prechádzajúc po cyklotrase na riadnu cestu si nevšimol cyklistu N. O., jazdiaceho po cyklotrase v smere
od Galanty, ktorému vytvoril náhlu prekážku, v dôsledku čoho cyklista narazil do pravej zadnej časti
uvedeného vozidla Peugeot, čím obvinený porušil ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. h), §

22 ods. 2, ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
pričom pri nehode utrpel N. O., A. XX.XX.XXXX, F. B. J. K. XX/XX, L., L. D., zranenia, a to pohmoždenie s
podliatinou na ľavom stehne o veľkosti 10 x 5 cm, pohmoždenie s podliatinou v driekovej oblasti vpravo,
pohmoždenie v oblasti prsnej kosti s pohmatovou bolestivosťou, zlomeninu tela pravej kľúčnej kosti s
posunom, praskliny III-VI rebra vpravo, resp. zlomeniny bez posunu, s dobou liečenia od 19.08.2023 do
16.10.2023, pričom v dôsledku predmetných zranení a ich liečenia prostredníctvom vonkajšej fixácie bol
poškodený N. O. obmedzený na obvyklom spôsobe života v činnostiach ako (i) obliekanie/obúvanie, (ii)
uskutočňovanie osobnej hygieny či (iii) manuálnej práce vrátane prípravy stravy, a to až do skončenia

nosenia vonkajšej fixácie dňa 16.10.2023,

teda

inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,

čím spáchal

nedbanlivostný prečin ublíženie na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, účinného od 06.08.2024
s poukazom na § 2 ods. 1 daného zákona.Za to sa

odsudzuje:

Podľa § 158 Trestného zákona, s použitím § 2 ods. 1 Trestného zákona a § 38 ods. 2 Trestného zákona
a za poukazu na § 37 písm. m) Trestného zákona, všetko Trestného zákona účinného od 06.08.2024,
na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 mu súd výkon uloženého trestu
odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024
určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd

- poškodenú obchodnú spoločnosť Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom
Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, Slovenská republika,
a
- poškodeného N. O., A. XX.XX.XXXX I. P., F. B. J. K. XX/XX, L., L. D.,
odkazuje s nimi v konaní uplatnenými nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta podal dňa 27.12.2023 podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku,
pod č. k. 3 Pv 334/23/2202-9 zo dňa 27.12.2023, obžalobu na obžalovaného pre prečin ublíženie na
zdraví podľa § 158 Trestného zákona, na skutkovom a právnom základe bližšie tam špecifikovanom,
vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného v prípravnom konaní a aplikujúc príslušné ustanovenia

Trestného zákona a Trestného poriadku.

Súd po preskúmaní obžaloby a k nej pripojeného spisu vo veci rozhodol trestným rozkazom [§ 241 ods.
1 písm. j) Trestného poriadku; č. l. 170 až 171], voči ktorému podal obžalovaný prostredníctvom svojej
obhajkyne riadne a včas odpor (č. l. 176 a nasl.). Nakoľko súd nevidel priestor pre iný procesný postup,

prejednal vec a aj o nej rozhodol na hlavnom pojednávaní (viacero termínov – 26.06.2024, 27.11.2024
a 04.04.2025), kedy na termíne hlavného pojednávania dňa 04.04.2025 súd vyhlásil tento odsudzujúci
rozsudok.

Pred súdom vykonané dokazovanie. Obžalovaný pred súdom učinil vyhlásenie svojej neviny. Čo do

veci samej, najskôr pred súdom vypovedal, následne pred súdom využil svoje právo nevypovedať. Pred
súdom obžalovaný vypovedal, že viezol obed A. M., prešiel cez cyklotrasu, chodí tam každodenne.
Vycúvalpomaly,cyklistahomuselzbadať,akbynemalelektromotor,ubrzdilbyto.Nesúhlasístým,žeon
je na vine, tam sa cúvať rýchlo ani nedá, iba pomaly, lebo je tam hrboľ. Cyklista mal v ušiach slúchadla,
ale to tam písané nie je. Obžalovaný mu poskytol prvú pomoc. Ak by ho obžalovaný svojou vinou zrazil,

priznal by si to. Ten cyklista narazil do neho. Nezrazil ho. Poukazuje na teoretický príklad, ak by mamička
tlačila kočík cez tú cyklotrasu, on by ju zrazil a určite by nebol na vine kočík. Toľko si on o tom myslí.
Obžalovaný vycúval. Poškodený do neho narazil. Po náraze obžalovaný vyšiel hneď z vozidla, išiel
k nemu a spýtal sa ho, čo sa stalo. Vravel, že ho bolí rameno a chcel sa postaviť. Obžalovaný mu vravel,
že nech leží, že zavolá záchranku. Prišla tam jedna pani, že či má pomôcť, ale odišla skôr, ako prišla

polícia. Obžalovaný sadol do auta a začal cúvať na cyklotrasu, pozrel doľava doprava, zastavil, lebo pri
schádzaní je tam tiež hrboľ, a počul veľký buchot sprava. Myslel si, že sa zasekol. Pozrel sa a niekto
tam ležal na zemi. Nevie, či k nárazu došlo, keď on stál, započul buchot, je tam hrboľ, musel zastaviť.
Vodičský preukaz má od 17tich rokov, vie, aké má povinnosti pri cúvaní, no vymenovať ich nevie. Je tam
krík. Opatrením pri cúvaní popri kríku bolo to, že cúval tak pomaly, ako sa len dalo. Poza ten krík videl

málo. Ak by cyklista šiel pomaly, obžalovaný by ho zbadal. Pri prejazde cyklotrasou je vodič povinný
dať prednosť, ale na tom mieste, ako začínajú domy, je pre cyklistov výstražná značka ,,pozor výjazd
vozidiel“, a teda aj cyklista má dávať pozor. Obžalovaný tade chodí každodenne k tomu istému pánovi
voziť obed a pozor si dáva. Podľa neho tá výstražná značka pre cyklistov znamená, aby dávali pozor,
nakoľko stade môže vychádzať auto. Ak by cyklistu videl, tak mu prednosť dá. Cyklista mal v ušiach

slúchadlá, nevie, či to on pred súdom prizná. Dal si ich totižto po zrážke dole do kapsičky. Obžalovanýto doposiaľ neuvádzal, nakoľko k tomu dôkaz nemá. Poškodený mu sám po incidente povedal, že
to nestihol ubrzdiť. Nevie, či mal v slúchadlách pustenú hudbu alebo nie. Po náraze bicykel ostal na
cykloceste a poškodený ležal pri pravom zadnom kolese auta. Bicykel ležal hneď pri ňom. Už presne si

nepamätá, ale myslí si, že poškodený ležal na chrbte. Kde bol otočený tvárou, si už nepamätá. Na aute
bol menší škrabanec, to sa neriešilo. Bicykel bol rozbitý dosť, koleso a volant zlomený.
Po postupe podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku a prečítaní časti zápisnice z prípravného konania
o výsluchu obžalovaného (kedy vypovedal aj to, že nikoho nevidel sprava ani zľava, cúval a začul
buchot, vystúpil z vozidla, podišiel k pánovi, ktorý ležal na pravom boku, tvárou od auta a paralelne s

autom, hlavou k ceste, pri nohách mal bicykel, nohy mal už mimo bicykla) obžalovaný uviedol, že ak
v prípravnom konaní uvádzal, že cúval a začul buchot, tak bolo to tak, že pomaly cúval, a keď začul
buchot, v tom momente zastavil. Podľa neho auto v čase nárazu stálo, lebo tam je hrboľ, cez ktorý musí
ísť veľmi pomaličky, aby sa mu auto nezaseklo. Ak vtedy uvádzal, že buchot začul pri cúvaní, vysvetľuje
to tým, že takúto vec ešte nemal. Nevie vysvetliť, prečo v prípravnom konaní uvádzal, že ten pán ležal
na zemi na pravom boku a atď. ako bolo prečítané. Policajti mu ukazovali fotografiu, kde bol obkreslený

poškodený. Obžalovaný si už nepamätá, nechce už viac vypovedať, ďalej využíva právo nevypovedať.
V nadväznosti na následné pred súdom zo strany obžalovaného uplatnené právo nevypovedať (ako
vyplýva z predošlej vety), bola postupom podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku na návrh prokurátorky
pred súdom prečítaná časť zápisnice o skoršom výsluchu obžalovaného z prípravného konania, z ktorej
vyplynulo, že mu je veľmi ľúto, že prehliadol prichádzajúceho cyklistu po cyklotrase, a preto mu

obžalovaný nemohol dať prednosť a tak obžalovaný zapríčinil dopravnú nehodu a dopustil sa prečinu
ublíženia na zdraví. Uznáva svoju vinu, vyjadril žiadosť, aby vzhľadom na svoje povolanie ,,rozvozára“
mu nebol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo, prejavil tiež ochotu nahradiť
poškodenému spôsobenú škodu.

Z výsluchu svedka-poškodeného N. O. pre súd vyplynulo, že robieva trasy Majcichov-Košúty-Galanta
na Kaskády a Sereď. Bolo ráno, bolo už teplo, šiel po tej ceste, pozeral, že pri domoch sú zaparkované
autá, stáli. Mal za to, že ho všetci vidia, tak šiel. Keď prišiel k inkriminovanému miestu, auto začalo cúvať.
Bol od neho asi 5 metrov a nestihol zabrzdiť. Narazil do neho, spadol a zostal ležať. Bolela ho pravá
strana pri ramene, nemohol ňou hýbať. Obžalovaný k nemu prišiel, tiež nejaká pani, ktorá sa pýtala,

či má zavolať sanitku. Povedal jej, že áno, že sa nevie hýbať. Potom nevie, či ona zavolala sanitku.
Sanitka ho odviezla do nemocnice, spravili mu CT. Zistili, že má nalomené 4 rebrá a zlomenú kľúčnu
kosť. Presunuli ho na traumatológiu. Domov ho pustili po 3 dňoch po kontrolnom RTG, keď zistili, že
operáciu netreba a sanitka ho doviezla domov. Kľúčnu kosť mu zafixovali, na pravej strane mal veľkú
podliatinu. Následne u chirurga v Seredi mu predpísali ortézu a tú mal asi 2-3 týždne, resp. mesiac.

Doma sa o seba staral sám. Fixáciu ruky a následne aj cez ortézu mal vyše mesiaca. Na rehabilitácie
nechodil, cvičil sám doma. Lieky proti bolesti bral asi 2 týždne, niekedy aj 3-krát denne podľa potreby. Je
pravák. Na bežnom živote bol obmedzený tým, že si nevedel uvariť jedlo, len sáčkové polievky, cestoviny
a praženicu či vajce. Hygienu riešil tak, že sa poutieral s vlhkým uterákom. Oblečené v čase zrážky mal
čierne cyklistické nohavice a biele tričko s dlhým rukávom a mal prilbu. Bolo teplo, slnečno, viditeľnosť

do ďaleka. Vzadu na bicykli má aj reflexnú pásku. Škoda na bicykli spočívala v zlomenej prednej vidlici,
ráfik na kolese bolo treba vymeniť, prehadzovačky boli poškodené. Opravili mu to v servise. Šiel po
tej cyklotrase, ktorá vedie až po koniec Kolónie. Inkriminované miesto myslel to, kde došlo k zrážke.
Obžalovaný ho kvôli tým kríkom možno zbadal v poslednej chvíli. Podľa neho je vina na obžalovaného
strane, nakoľko poškodený šiel po pravej strane cyklotrasy. Nikde nikoho a obžalovaný mu vbehol do

jazdnej dráhy. Ten, kto cúva, má dať prednosť účastníkom na ceste. Ak nemá dostatočný výhľad, má
si zabezpečiť poučenú osobu. Poškodený sa cíti nevinne v tomto. Nespomína si, či na tej trase bola
v čase incidentu premávka. Bola sobota, nevie. Obžalovaný k nemu prišiel, keď ležal. Poškodený mu
povedal ,,nedal si mi prednosť“. Viacej sa nerozprávali, resp. nepamätá si, či niečo povedal, poškodený
bol z toho celého v šoku. Poškodený už nestihol zabrzdiť. Bol v tom, že obžalovaný ho vidí. On mu

vycúval do jazdnej dráhy a poškodený narazil do jeho zadnej bočnej časti vpravo. Slúchadlá v ušiach
poškodený nemal, mal ich prevesené na tričku, nakoľko sa mu vybila batéria. No, ak by ich aj mal,
zakázané to nie je. Po vzhliadnutí fotografie dopravnej značky na č. l. 193 poškodený uviedol, že tam
vidí výstražnú značku s dodatkovou tabuľkou ,,pozor výjazd vozidiel“. Značku videl už aj predtým, vždy
ju tam vidí, keď tade ide. Je to značka výstražná, nie je zákazová či príkazová. Uvádza, že stade môžu

vychádzať vozidlá, no to podľa poškodeného neznamená, že také vozidlá sú zbavené povinnosti dať
prednosť v jazde. Poškodený šiel 20-21 km/h. Na cykloceste je povolená 30 km/h.
Po postupe podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku a prečítaní časti zápisnice z prípravného konania
o výsluchu svedka-poškodeného (kedy vypovedal aj to, že na tej trase nebola premávka, tiež, že hneďbol pri ňom mladý chlapec, ktorému on povedal, že mu nedal prednosť, vycúval, na čo ten chlapec
povedal, že ho nevidel) svedok-poškodený uviedol, že ak uvádzal, že na trase nebola premávka, on je
starý človek, pamäť mu už tak neslúži. Mohlo to tak byť, ako uvádzal na polícii. Ak vtedy uvádzal, že mu

obžalovaný povedal, že poškodeného nevidel, pridržiava sa toho.

Za súhlasu procesných strán a nakoľko súd nepovažoval osobný výsluch za potrebný sa v rámci
dokazovania na hlavnom pojednávaní pred súdom prečítala zápisnica z prípravného konania o výsluchu
svedka-splnomocnenca poškodenej zdravotnej poisťovne Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Q. R.

G. na č. l. 28 a nasl. Z prečítaného pre súd vyplynulo (zostručnené), že poškodený je poistencom
poškodenej zdravotnej poisťovne, pričom v súvislosti s nehodou zo dňa 19.08.2023 mu bola poskytnutá
zdravotná starostlivosť vo výške 2.091,25 eur, kedy poškodená zdravotná poisťovňa uplatňuje
v trestnom konaní nárok na náhradu škody (pozn. súdu: v sume 2.091,29 eur, čo však predstavuje
zrejme omyl/preklep v centových položkách v danej zápisnici, nakoľko aj vyčíslenie na č. l. 35 až 36,
viď nižšie, znie na sumu 2.091,25 eur).

Za súhlasu procesných strán a splnenia procesných podmienok, nakoľko neboli pochybnosti
o správnosti a úplnosti znaleckého posudku, bol v rámci dokazovania pred súdom na hlavnom
pojednávaní prečítaný (v rozsahu jeho záverov) znalecký posudok č. 15/2023 (k zraneniam
poškodeného a ich liečbe) vypracovaný znalcom S. T. S. (odbor: zdravotníctvo a farmácia, chirurgia

– traumatológia). Z prečítané pre súd vyplynulo (zostručnené), že dňa 19.08.2023 pri kolízii bicykla
a vozidla utrpel poškodený pohmoždenie s podliatinou na ľavom stehne o veľkosti 10 x 5 cm,
pohmoždenie s podliatinou v driekovej oblasti vpravo, pohmoždenie v oblasti prsnej kosti s pohmatovou
bolestivosťou, zlomeninu tela pravej kľúčnej kosti s posunom, praskliny III-VI rebra vpravo, resp.
zlomeniny bez posunu, čo všetko znalec považuje za ľahký úraz. Liečba pod kontrolou odborného

lekára skončila dňa 16.10.2023, pričom v dôsledku predmetných zranení a ich liečenia prostredníctvom
vonkajšej fixácie bol poškodený obmedzený (limitovaný) na obvyklom spôsobe života v činnostiach ako
(i) obliekanie/obúvanie, (ii) uskutočňovanie osobnej hygieny či (iii) manuálnej práce vrátane prípravy
stravy, a to až do skončenia nosenia vonkajšej fixácie dňa 16.10.2023. Peňažné vyjadrenie poškodenia
zdravia (s ohľadom na znalcom určené bodové ohodnotenie zranení) znalec určil na sumu 2.138,56 eur.

Z pred súdom vykonaného výsluchu znalca U. R. J. (odbor: doprava cestná) k ním vypracovanému
znaleckému posudku č. 33/2023 (k príčinám dopravnej nehody) vyplynulo že znalec sa v plnom rozsahu
pridržiava znaleckého posudku č. 33/2023, kedy pred súdom zrekapituloval svoje znalecké zistenia.
Podľa týchto zistení (zostručnené)

- vodič na cyklistu pred zrážkou nereagoval,, cyklista mohol reagovať na vozidlo krátkou pred zrážkou,
ale zo svojej rýchlosti nevedel zrážke zabrániť; nárazová rýchlosť cyklistu bola cca 20 km/h, vozidla cca
7 km/h;
- vodič vozidla by zabránil nehode včasnou reakciou na cyklistu (cyklistu mohol zbadať cca 11,47 m pred
miestom zrážky), cyklista by zrážke zabránil zastavením po koridor jazdy vozidla, ak by v mieste cca

4,8m pred koridorom jazdy vozidla začal reagovať z rýchlosti do 12,04 km/h (je právnou otázkou, či mal
cyklista povinnosť jazdiť rýchlosťou do 12,04 km/h);
-cyklistamalsprávnutechnikujazdy,prevodičanevytvorilprekážkunáhlu,vodičmalnesprávnutechniku
jazdy (nereagoval na cyklistu), vytvoril cyklistovi prekážku náhlu;
- technickou príčinou nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča, ktorý pri cúvaní cez cyklocestu

nesledoval situáciu na cykloceste dostatočne, ohrozil poškodeného ako cyklistu, na ktorého nereagoval;
medzi technické príčiny nehody by sa radila aj nesprávna technika jazdy cyklistu, ak mal zákonnú
povinnosť jazdiť na danom mieste rýchlosťou do 12 km/h, z ktorej by pri včasnej reakcii a využití
maximálneho brzdného spomalenia bicykla zastavil pred koridorom jazdy vozidla;
- pri vchádzaní vodiča z miesta mimo cesty na cestu a pri prechádzaní cez cyklocestu vodičovi bránili

v dostatočnom výhľade kríky, kedy navyše vozidla malo okná zadných dverí a zadné okno polepené
reklamou, čo všetko mu obmedzovalo výhľad z vozidla.
K danému ešte pred súdom dodal, že posledná veta k odpovedi č. 3 na strane 25 posudku platí, avšak
je právnou otázkou, či cyklista nemal predpísanú nižšiu rýchlosť, kedy pri nižšej rýchlosti cyklistu by ten
vedel zrážke zabrániť, a teda v takej situácii by vodič nevytvoril cyklistovi prekážku náhlu. Taká rýchlosť

cyklistu je 12,04 km/h a nižšia. Pokiaľ ide o dopravnú značku na č. l. 193, tak tá nijako neovplyvňuje
znalecké závery znalca. V tomto prípade znalec miestnu obhliadku nerobil, nakoľko pozná situáciu,
pozná to miesto, pričom pri neskorších obhliadkach už aj tak môže byť všetko inak. Predmetná dopravná
značka na č. l. 193 znamená zvýšené nebezpečenstvo, resp. pozor na iné nebezpečenstvo, kedydodatková tabuľa dáva informáciu a pre cyklistov je potom jasné, že majú dávať pozor na výjazd vozidiel.
Záleží potom, ako sa vodič zachová pri konkrétnej situácii. Tu sa posudzuje z technického hľadiska,
či mal cyklista reagovať v momente poznania úmyslu vodiča vojsť na cestu. Tu mal reagovať cyklista,

ale pre krátkosť vzdialenosti by nezabránil nehode. Znalcom uvádzaný reakčný čas cyklistu v bode
2.2 na strane 7 posudku v hodnote 1 sekunda je primeraný v danej situácii, nakoľko cyklista mohol
predpokladať, že má prednosť a nemal dôvod predpokladať, že mu ju iný účastník premávky nedá.
Znalec trvá na svojich záveroch, aj napriek dopravnej značke na č. l. 193, nakoľko tá vodičovi nehovorí,
že by nemal dať prednosť cyklistovi jazdiacemu po cestičke pre cyklistov. Cyklista reagoval vtedy, keď

mu bol jasný úmysel vodiča vojsť na cestičku pre cyklistov, čo nechalo čas 0,88 sekundy pre reakciu
cyklistu vo vzdialenosti 4,8 metra pred miestom zrážky. Tu už cyklista mohol rozpoznať, že mu vodič
vojde do cesty a v danom momente rozpoznania nebezpečenstva nemal cyklista možnosť zabrániť
nehode z rýchlosti svojej jazdy 20 km/h. Rýchlosť 20km/h znalec vypočítal z analýzy zrážky. Pokiaľ
ide o údaje v odpovedi č. 2 na strane 24 posudku, použil program PC crash a vychádzal z postavenia
cyklistu a vozidla. Uvádza tam, že vodič mohol cyklistu spozorovať vo vzdialenosti cca 11,47 metra

pred miestom zrážky, na vozidle bolo zadné okno zalepené, vodič mal výhľad cez pravé okno bočných
dverí, išlo o štvordverové auto, ešte tam zavadzal krík. V približne rovnakej vzdialenosti mohol cyklista
spozorovať vozidlo, pričom znalcom skôr uvádzaná vzdialenosť 4,8 metra je vzdialenosť, kedy mal
cyklista najneskôr začať reagovať, kedy mu bol jasný úmysel vodiča vojsť na cyklistickú cestičku. Znalec
trvá na tom, že ako vodič, resp. účastník cestnej premávky reaguje až na moment, kedy mu je jasný

úmysel druhého účastníka cestnej premávky, nekonať podľa jej pravidiel, t. j. cyklista síce videl vozidlo
zo vzdialenosti cca 11,5 metra, ale znalec by na jeho mieste nereagoval, keď vidí, že auto ide ku
križovatke, nakoľko nemá dôvod predpokladať, že nedodrží pravidlá cestnej premávky. Znalec trvá na
svojich záveroch. Nevidí dôvod, aby cyklista jazdil inak, ak vidí, že sa auto rozbieha k cestičke pre
cyklistov, znalec ako cyklista nemá dôvod zastaviť a čakať, čo auto urobí. Ani tá dopravná značka jeho

závery nemení, síce cyklista vozidlo zbadal vo vzdialenosti 11,47 metra a mohol eventuálne zrážke
zabrániť spomalením, či zastavením, no v danom momente na to nemal žiaden dôvod. Je irelevantné,
že vozidlo videl v pohybe. Vozidlo malo povinnosť zo zákona pri cúvaní neohroziť iných účastníkov
premávky. Podľa názoru znalca, reakčný čas dal 1 sekunda u oboch, ale vodič vozidla nereagoval vôbec,
vypovedal, že cyklistu nevidel, takže asi reagoval až na náraz. Elektro-bicykle majú brzdy ako bežný

bicykel, na pohon je využívaný elektro-motorček, ktorý napomáha a pri dosiahnutí rýchlosti 25 km/h sa
vypína, čo je predpísané zákonom. Či vek poškodeného mohol mať vplyv na reakčný čas, je skôr otázka
na lekára. Znalec vychádza z konštantného reakčného času v rámci technického posúdenia veci, pričom
napr. aj obyčajné žmurknutie predlžuje reakčný čas, tiež prípadné slúchadlá, ak sa osoba sústredí na
niečo iné, tiež u motocyklistov helma obmedzuje výhľad a reakčný čas. Váhu účastníkov znalec odhadol,

avšak ten bicykel mal kotúčové brzdy, predpokladá, že aj hydraulicky riadené, tie dobre brzdia a preto
dal také maximálne brzdné spomalenie, ako uvádza v posudku. K zrážke došlo ešte v reakčnom čase
cyklistu, čiže až po zrážke by začal brzdiť, berúc do úvahy aj nábeh brzdenia.

Súd v rámci dokazovania oboznámil aj listinné dôkazy, a to:

- na č. l. 26 a 27 kópie dokladov o oprave bicykla poškodeného (suma 316,95 eur);
- na č. l. 35 až 36 vyčíslenie nákladov zo strany poškodenej zdravotnej poisťovne vrátane uplatnenie
nároku na náhradu škody v trestnom konaní; poškodená zdravotná poisťovňa titulom podľa § 9 ods. 7
písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. predložila vyčíslenie škody spočívajúcej v ňou uhradenej zdravotnej
starostlivosti poskytnutej jej poistencovi, poškodenému N. O. v súvislosti so žalovaným skutkom,

v celkovej sume 2.091,25 eur (v tejto sume uplatnila nárok na náhradu škody v tomto trestnom konaní);
- na č. l. 123 až 140 záznam dopravnej nehody zo dňa 19.08.2023 aj s popisom skutku, kedy obžalovaný
sinemalvšimnúťpoškodenéhoakocyklistu,vytvoriťmunáhluprekážku,kedyzrážkesanedalozabrániť;
zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 19.08.2023 s popisom situácie na mieste
(dopravná/poveternostná,stavúčastníkovatď.;rozhľadovépodmienkybolidobré,viditeľnosťneznížená

vplyvom počasia), príslušná fotodokumentácia z miesta nehody a tiež náčrtok miesta dopravnej nehody;
- na č. l. 141 zápis o dychovej skúške obžalovaného a poškodeného z času krátko po skutku; neboli
zistené žiadne hodnoty alkoholu;
- na č. l. 143 a 144 evidenčná karta vozidla zúčastneného na skutku; k 02.11.2023 bola vlastníkom/
držiteľom obchodná spoločnosť Food express s.r.o.;

- na č. l. 146 až 148 evidenčná karta vodiča/ obžalovaného k 19.08.2023; vodičské oprávnenie mu bolo
udelené v 10/2015, evidované mal 3 priestupky z roku 2019 (pokuta 20,- eur za porušenie pravidiel
opoužívaníbezpečnostnéhopásu;pokuta10,-eurzaporušeniepravidielohľadnemaximálnejpovolenejrýchlosti v obci a ohľadne manipulácie s telefónom počas vedenia vozidla; pokuta 50,- eur za porušenie
pravidiel ohľadne manipulácie s telefónom počas vedenia vozidla);
- na č. l. 149 lustrácia z registra obyvateľov o osobe obžalovaného ku dňu 19.08.2023; plynú z nej

v danom čase štátom o osobe obžalovaného evidované osobné údaje;
- na č. l. 150 odpis registra trestov obžalovaného ku dňu 04.12.2023; 1 zahraničný, nemecký záznam,
odsúdenia z úvodu roka 2020, kedy išlo o trestnú činnosť spočívajúcu v nedovolenom vývoze/dovoze
strelných/zbraní, ich súčastí/komponentov, streliva/výbušnín, kedy mu bol uložený aj peňažný trest (70x
pokuta vo výške 15,- eur); bez údaju o vykonaní trestu;

- na č. l. 151 až 152 výpis z evidencie priestupkov obžalovaného za obdobie od 03/2019 do 30.11.2023;
5 záznamov za priestupky v cestnej premávke (ukladané pokuty od 10,- eur po 50,- eur), z toho 3 v roku
2019, po jednom v rokoch 2021 a 2022;
- na č. l. 153 správa o povesti obžalovaného z obce Čierna Voda ku dňu 04.12.2023; v obci je
nekonfliktný, komisia verejného poriadku neprejednávala žiadne sťažnosti ohľadne jeho správania sa,
neboli mu uložené žiadne pokuty/opatrenia;

- na č. l. 154 pracovný posudok vtedajšieho zamestnávateľa obžalovaného, obchodnej spoločnosti Food
express s.r.o. zo dňa 07.12.2023; obžalovaného, ktorý u nich pracuje ako rozvozca jedál, považujú za
svedomitého, dobrého zamestnanca s dobrou náladou, ktorý je nekonfliktný a v kolektívne obľúbený,
k zákazníkom je zdvorilý a ústretový, sú s ním v danej spoločnosti veľmi spokojní;
- na č. l. 193 fotografia cyklocesty predložená obhajobou, s dopravnou značkou výstražnou spolu

s doplnkovou tabuľkou s informáciou ,,pozor výjazd vozidiel“;
- na č. l. 226 lustrácia z databázy súdov ohľadne osoby obžalovaného ku dňu 03.04.2025; plynie z nej
informácia, že o obžalovanom sa vedie len toto trestné konanie;
- na č. l. 227 lustrácia z agendy dopravno-správnych činností ohľadne osoby obžalovaného ku dňu
03.04.2025; aktuálne má obžalovaný evidovaný 1 priestupok v cestnej premávke z 12/2023 v podobe

porušenia predpisov o maximálnej rýchlosti v obci (bola mu uložená pokuta 40,- eur);
- na č. l. 228 lustrácia z registra obyvateľov o osobe obžalovaného ku dňu 03.04.2025; plynú z nej
aktuálne štátom o osobe obžalovaného evidované osobné údaje;
- na č. l. 229 lustrácia ZVJS ohľadne obžalovaného ku dňu 03.04.2025; nie je v evidencii;
- na č. l. 230 lustrácia obžalovaného zo Sociálnej poisťovne ku dňu 03.04.2025; za posledné cca 2

roky bol obžalovaný pracovne činný u rôznych zamestnávateľov, aktuálne už nepracuje v obchodnej
spoločnosti Food express s.r.o. (viď odrážky vyššie ohľadne pracovného posudku), ale od 12/2024 už
u iného zamestnávateľa;
- na č. l. 231 odpis registra trestov obžalovaného ku dňu 03.04.2025; bez zmeny oproti vyššie
uvedenému;

- lustrácia obžalovaného z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov ku dňu 03.04.2025;
aktuálne má evidované 3 priestupky v cestnej premávke (rok 2021, 2022 a 2023; porušenie pravidiel
ohľadne použitia bezpečnostného pásu, zastavenia/státia a maximálnej povolenej rýchlosti v obci),
uložené mu bolo napomenutie a 2x pokuta (30,- eur a 40,- eur).

Po takto vykonanom dokazovaní už neboli návrhy na jeho doplnenie, až na návrh obhajoby na
nové znalecké skúmanie technickej stránky dopravnej nehody, nakoľko znalecké závery znalca U.
J. považuje obhajoba za nepreskúmateľné, neúplné, nejasné (ako sa už obhajoba vyjadrila krátko
po výsluchu daného znalca pred súdom, viď zápisnicu o hlavnom pojednávaní zo dňa 27.11.2024,
obhajoba nesúhlasí so závermi ním vypracovaného znaleckého posudku, a to najmä z dôvodu, že tento

podľa ich názoru nezohľadňuje viaceré podstatné aspekty a síce osadenú výstražnú dopravnú značku
na č. l. 193, ktorá sa nachádza na začiatku obytnej zóny spornej cyklistickej cestičky, kedy navyše
cyklista mal a mohol podľa tvrdení znalca vidieť vozidlo obžalovaného vo vzdialenosti 11,47 metra; z
uvedeného dôvodu by podľa názoru obhajoby aj vzhľadom na reakčný čas cyklistu mali byť výpočty
a znalecké závery odlišné). Súd postupom podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku odmietol (na termíne

hlavného pojednávania dňa 04.04.2025) vykonať daný dôkaz navrhnutý obhajobou, nakoľko okolnosti
dôležité pre rozhodnutie súdu bolo možné podľa názoru súdu na účely meritórneho rozhodnutia súdu
vyčerpávajúcozistiťvdanomprocesnomčaseužmedzičasomvykonanýmidôkazmivichsúhrne(najmä,
výsluch obžalovaného, svedka poškodeného, tiež výsluch znalca U. J., pred súdom oboznámené listiny
najmä ohľadne zadokumentovania dopravnej nehody atď.). Išlo z pohľadu súdu o nadbytočný návrh

dôkazu, kedy súd bral do úvahy aj vyjadrenie samotného znalca U. R. J., že dopravná značka na
č. l. 193, na ktorú sa obhajoba odvoláva, nijak nemení jeho znalecké závery, nakoľko podľa názoru
znalca výpočty v ním vypracovanom znaleckom posudku vychádzali z informácií z vyšetrovacieho spisu
(a teda aj zadokumentovaného stavu pred a po skutku) a pre daný prípad aktuálnej právnej úpravya povinností jednotlivých účastníkov cestnej premávky. Z toho pohľadu je súd názoru, že mal v danom
procesnom momente vo vyčerpávajúcom rozsahu zistené všetky informácie potrebné na meritórne
rozhodnutie súdu, preto návrh obhajoby (na nové znalecké skúmanie) odmietol (ako nadbytočný,

nepotrebný, konanie nedôvodne predlžujúci). V zmysle uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo dňa 08.10.1997 sp. zn. I. ÚS 64/97 do obsahu základného práva na vyjadrenie sa ku všetkým
vykonaným dôkazom, ktoré účastník konania pred všeobecným súdom navrhol, nepatrí povinnosť súdu
vykonať všetky navrhnuté dôkazy, pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi
v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci umožňuje sudcovi a súdu vykonať len tie dôkazy,

ktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú. Pre úplnosť súd poukazuje aj na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.04.2020 sp. zn. 6Tdo/23/2019, podľa ktorého proces
dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu
dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte
všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zásada voľného
hodnotenia dôkazov, vybudovaná na vnútornom presvedčení orgánov činných v trestnom konaní a súdu,

znamená myšlienkovú činnosť, ktorá vytvára pre súd možnosť dostatočného priestoru v rámci vlastnej
úvahy k tomu, aby sám určil rozsah dokazovania a vykonal prípadnú selekciu navrhovaných dôkazov
procesnými stranami v obsahovom kontexte významu navrhovaných dôkazov niektorou z procesných
strán. Vychádzajúc z uvedeného bolo potrebné podľa názoru súdu vyššie uvedený návrh obhajoby na
vykonanie dokazovania odmietnuť.

Iné návrhy dôkazov po vyššie uvedenom už neboli.

K vine. Berúc do úvahy výsledky vyššie uvedeného, pred súdom vykonaného dokazovania (v jeho
rozsahu, ktorý považoval súd za dostačujúci resp. vyčerpávajúci pre potreby meritórneho rozhodnutia

súdu), a to vykonané dôkazy jednotlivo no i v ich vzájomnej súvislosti, dospel súd k jednoznačnému
záveru, že obžalovaný svojím vyššie v skutkovej vete tohto rozsudku popísaným konaním poškodenému
N.O.znedbanlivostiublížilnazdraví(tak,akojesvojiminásledkamipopísanévskutkovejveterozsudku,
kedysúdprijejkreovanívychádzaltakzpoškodenéhovyjadrenípredsúdom,akoivýsledkovznaleckého
skúmania ohľadne jeho zranení a ich liečby, a tiež ohľadne dôsledkov zranení a ich liečby na obvyklý

spôsob života poškodeného, súd teda veľmi mierne upravil skutkovú vetu oproti tej v obžalobe), tým, že
porušil dôležité povinnosti jemu ako vodičovi osobného motorového vozidla v cestnej premávke uložené
podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení
účinnom v čase tu žalovaného skutku (ďalej len ,,zákon o cestnej premávke), konkrétne obžalovaný (i)
sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval (v rozsahu potrebnom na predídenie tu žalovanému

skutku) situáciu v cestnej premávke, kedy poškodeného ako cyklistu na cestičke pre cyklistov ohrozil
pri cúvaní so svojím osobným motorovým vozidlom [§ 4 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. h), § 22 ods. 2
zákona o cestnej premávke], a (ii) napriek tomu, že to vyžadovali okolnosti situácie (cúval cez cestičku
pre cyklistov, pričom na svojom aute mal reklamami polepené zadné okná a vo výhľade mu zavadzali
kríky resp. zeleň, t. j. nemal riadny výhľad na situáciu v premávke na cyklocestičke, cez ktorú išiel

cúvať, t. j. sa nevenoval riadne tomu, či do jeho jazdného koridoru pri cúvaní sa neblíži nejaký iný
účastník premávky, v tomto prípade poškodený) nezaistil svoje bezpečné cúvanie pomocou spôsobilej/
náležite poučenej osoby (§ 22 ods. 3 zákona o cestnej premávke). K trestnoprávne relevantnej ujme
na zdraví poškodeného v tomto prípade došlo, nakoľko znalecky zistené zranenia poškodeného ako
i ich následky, liečba a s tým spojené obmedzenie obvyklého spôsobu života (ako je po pred súdom

oboznámených výsledkoch znaleckého skúmania, i pred súdom vykonaného výsluchu poškodeného,
zhrnuté do skutkovej vety tohto rozsudku) napĺňajú podľa názoru súdu bezo zvyšku definíciu zakotvenú
v § 123 ods. 2 Trestného zákona (v spojení s § 158 Trestného zákona), nakoľko poškodený musel byť
odborne lekársky ošetrený a liečený (a to niekoľko týždňov s dopadom limitujúcim jeho obvyklý spôsob
života, ako je už uvedené v skutkovej vete rozsudku).

Pokiaľ ide o existenciu žalovaného skutku, súd nemal pochybnosť, že sa skutok stal. Ostatne, nebolo
tu sporu medzi procesnými stranami, že by sa dopravná nehoda resp. skutok nestal čo do jeho času
a miesta, a že by poškodený neutrpel zranenia tak, ako ich on súdu popísal a ako vyplývali z pred
súdom oboznámených znaleckých zistení. Spor bol skôr o tom, či obžalovaný nesie za skutok, dopravnú

nehodu, vinu alebo nie (v čase prípravného konania sa k tu stíhanej trestnej činnosti doznával, ľutoval
ju, v konaní pred súdom už nie, vinu videl v podstate na pleciach poškodeného cyklistu).Z vykonaného dokazovania (berúc do úvahy pred súdom vykonané dôkazy tak jednotlivo, ako i v ich
súvislosti) je pre súd jednoznačné, že obžalovaný napriek nedostatočnému výhľadu pri cúvaní na cestu
kolmocezcyklocestuvytvorilpoškodenémucyklistovi(uktoréhosúdnezistilporušeniepredpisovcestnej

premávky, a to ani pokiaľ ide o jeho znalecky zistenú rýchlosť v čase zrážky na hodnote cca 20 km/
h) prekážku náhlu, nakoľko vôbec na cyklistu nereagoval, kedy za danej situácie a svojej momentálnej
rýchlosti cyklista, poškodený N. O. nevedel nijak zrážke zabrániť a narazil do vozidla obžalovaného.
Obžalovaný teda nekonal v súlade so svojou ,,šoférskou povinnosťou“ uloženou mu zákonom o cestnej
premávke (i) neohroziť pri cúvaní iných účastníkov cestnej premávky, (ii) riadne sledovať situáciu

v cestnej premávke a plne sa venovať riadeniu vozidla a (iii) pri nedostatočnom výhľade počas cúvania
zaistiť bezpečnosť cez tretiu poučenú osobu (ktorá by jednoducho dávala pozor na to, aby nedošlo
k zrážke a prípadne včas upozornila nielen ostatných účastníkov cestnej premávky ale i samotného
obžalovaného ako vodiča, šoféra osobného motorového vozidla vykonávajúceho manéver cúvania pri
nedostatočnom výhľade.

Pokiaľ ide o formu zavinenia, podľa názoru súdu výsledky pred súdom vykonaného dokazovania
preukazujú,žeobžalovanýsadopustilžalovanéhoskutkuvedomenedbanlivo,t.j.vedel,žemôžesvojím
vyššie v skutkovej vete tohto rozsudku popísaným konaním porušiť/ohroziť záujem chránený Trestným
zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie/ohrozenie nespôsobí. [§ 16
písm. a) Trestného zákona]. Obžalovaný totiž podľa názoru súdu vedel a musel vedieť (nakoľko ide

o bežne každému rozumnému človeku s pudom sebazáchovy vlastné posúdenie konkrétnej dopravnej
situácie, za akého rozumného človeka súd obžalovaného považuje, keďže z dokazovania pred súdom
opak nevyplynul), že v prípade cúvania ,,na slepo“ (t. j. pri jeho vlastnom nedostatočnom výhľade, kedy
neučinil žiadne opatrenia, aby túto nepriaznivú výhľadovú situáciu a svoju nevýhodu zjemnil, zvrátil,
napr. asistenciou tretej osoby, ako je už uvedené vyššie) môže ohroziť ostatných účastníkov premávky

(najmä ak vojde do cesty po cyklocestičke idúcemu cyklistovi).

Avšak nakoľko ku skutku môže viesť viacero rôznych príčin (v podstate neuzavretý počet viac či menej
počas plynutia času relevantných javov/udalostí/konaní), súd za účelom ustálenia miery zavinenia
obžalovaného na skutku a jeho následku, relevantnej príčinnej súvislosti a za použitia metódy umelej

izolácie javov dospel k záveru, že tak konanie obžalovaného (zavinené vojdenie do jazdnej dráhy
poškodeného, v dôsledku nesplnenia zákonných povinností vodiča ako je uvedené vyššie), no tiež
aj konanie poškodeného sú tými javmi, príčinami, ktoré možno klasifikovať ako podmienku, bez ktorej
niet, a to čo do vzniku skutku a jeho následku popísaného v skutkovej vete tohto rozsudku v podobe
ujmy na zdraví poškodeného. Podľa výsledkov dokazovania súd vyrozumel a uzatvára, že poškodený

neprispôsobil jazdu na bicykli a jej rýchlosť napriek tomu, že podľa znaleckých záverov už cca 11,50
m pred zrážkou mohol poškodený pozorovať a predpokladať ďalší možný pohyb vozidla obžalovaného,
ktoré cúvalo kolmo smerom v cyklocestičke, do svojej jazdnej dráhy, kedy síce až vo vzdialenosti 4,8
metra od miesta zrážky bol poškodenému jasný úmysel vodiča vojsť na cyklistickú cestičku, ktorá
vzdialenosť už bola príliš krátka na zamedzenie zrážke zo strany poškodeného (t. j. obžalovaný, ako

je už uvedené vyššie a plynie aj zo znaleckých záverov uvedených vyššie, vytvoril poškodenému ako
cyklistovi prekážku náhlu, poškodený jemu nie), no berúc do úvahy prevenčnú povinnosť každého
zakotvenú v § 415 Občianskeho zákonníka mal poškodený podľa názoru súdu už vo vzdialenosti cca
11,50 m pred zrážkou (t. j. ešte v čase, keď sa ku zrážke len schyľovalo ako k jednej z možných
eventualít skutkového deja) spozornieť a prispôsobiť svoju rýchlosť ako cyklistu možnému predpokladu/

eventualite, že obžalovaný predsa len nebude rešpektovať pravidlá cestnej premávky a neoprávnene
vojde do jazdnej dráhy poškodeného ako cyklistu na cyklocestičke (a to aj preto, že bol na možnosť
prejazdu vozidiel cez cyklocestičku upozornený výstražnou dopravnou značkou s dodatkovou tabuľkou,
o ktorej, ako sám pred súdom uviedol, mal vedomosť). Súd v tomto ohľade nesúhlasí s názorom znalca
U. J. či poškodeného, že ako v dopravnej situácii oprávnený účastník cestnej premávky (tu cyklista,

poškodený) nemusí nijak reagovať na možné/eventuálne porušenie predpisov povinným účastníkom
cestnej premávky (tu obžalovaným ako vodičom cúvajúceho vozidla, ktorý nesplnil svoje zákonné
povinnosti pri takom cúvaní bez dostatočného výhľadu).

V odbornej literatúre sú dohľadateľné súdne rozhodnutia (viď odborný komentár resp. judikatúru k §

149 Trestného zákona uvedenú v publikácii Strémy, T., Kurilovská, L. a kol. Trestný zákon. Komentár.
II. zväzok. 1. vydanie. Praha: Wolters Kluwer ČR, a. s., 2022, s. 56 a nasl.) ohľadne zavinenia pri
dopravných nehodách, od ktorých záverov sa súd v tu žalovanej veci nemá dôvod odkláňať, kedy
napr. v zmysle tam označeného judikátu B 23/3/1971 nemožno požadovať od vodičov, aby predvídalivždy od druhého účastníka dopravy možné porušenie pravidiel cestnej premávky - ide o judikatúrne
akceptovaný princíp tzv. ,,obmedzenej dôvery v cestnej doprave“, z ktorého vyplýva, že vodič sa môže
pri svojej jazde spoliehať na to, že ostatní účastníci cestnej premávky budú dodržiavať jej pravidlá,

pokiaľ z konkrétnych okolností nevyplýva inak (to platí samozrejme aj v tejto trestnej veci). Tu však
súd poznamenáva, že z tu vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že z konkrétnych okolností
prípadu predsa len bolo možné na strane poškodeného ako cyklistu v čase/vzdialenosti 11,50 m od
miesta zrážky usudzovať o možnej eventualite (v tom čase ešte nie istote), že obžalovaný mu pri cúvaní
možno vojde na cyklocestičku, na ktorú kolmo v danej chvíli cúval, a teda do jazdnej dráhy a prednosť

v jazde poškodenému teda nedá; ako je totiž už uvedené vyššie, vo vzdialenosti 11,50 m od zrážky
už poškodený mohol vidieť vozidlo obžalovaného a jeho cúvací manéver kolmo na cyklocestičku, po
ktorej šiel poškodený. Podľa názoru súdu, síce poškodený nemusel naisto vedieť, že obžalovaný mu do
jazdnej dráhy skutočne zacúva, no nedalo sa to vylúčiť (z pohybu vozidla obžalovaného), preto podľa
názoru súdu mal na dané, v rámci povinnosti prevenčnej povinnosti zakotvenej v § 415 Občianskeho
zákonníka (podľa ktorého každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na

majetku, na prírode a životnom prostredí) poškodený ako cyklista reagovať (napr. znížením rýchlosti
bicykla) v rámci prirodzenej nedôvery v konanie obžalovaného, ktorý predsa len započal cúvací manéver
kolmo na cyklocestičku.

V tejto súvislosti je však potrebné dodať, že ak má byť nejaká skutočnosť skutočne príčinou

následku, musí byť príčinou s dostatočným významom. Súd teda za aplikácie metódy gradácie
príčinnej súvislosti skúmal, ktorá z identifikovaných príčin následku v podobe skutku (a teda
vojdenie obžalovaného do jazdnej dráhy poškodenému pri súčasnom porušení viacerých zákonnom
obžalovanému uložených ,,šoférskych“ povinností v. absolútne nereagovanie poškodeného na možné
porušeniepredpisovobžalovanýmvčase/vzdialenosti,kedyeštebolomožnézrážkezabrániťprípadným

znížením rýchlosti bicykla) má ako príčina pôsobiaca v kauzálnom deji pre vzniknutý následok (skutok
a poškodenie zdravia poškodeného) väčší resp. rozhodujúci význam – podľa názoru súdu, rozhodujúci
a jednoznačne prevažný význam má konanie obžalovaného, ktorý zavinene porušil jednoznačne
pravidlá zakotvené v § 4 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. h), § 22 ods. 2, ods. 3 zákona o cestnej premávke;
poškodený neporušil pravidlá (cyklo)premávky (aspoň nič také súd skutkovo/právne z vykonaného

dokazovania nezistil), no porušil zákonom na plecia každému kladenú tzv. prevenčnú povinnosť
zakotvenú v § 415 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej každý je povinný počínať si tak, aby
nedochádzalo ani ku škodám na majetku/zdraví, pričom súd je názoru (vychádzajúc zo záverov
znaleckého skúmania a výsluchu znalca U. J.), že ak by poškodený reagoval (napr. znížením vlastnej
rýchlosti) na eventualitu porušenia pravidiel cestnej premávky obžalovaným už v čase/vzdialenosti 11,50

m od miesta zrážky, od ktorej vzdialenosti už mal poškodený vedomosť o pohybe vozidla obžalovaného,
ktorý cúval kolmo na cyklocestičku (a teda konal by v rámci pudu vlastnej sebazáchovy pri rozumnej
miere nedôvery v konanie obžalovaného, všetko vlastné podľa názoru súdu bežne zmýšľajúcemu
človeku, za ktorého súd poškodeného považuje, nakoľko z vykonaného dokazovania pre súd opak
nevyplynul), ku skutku by nemuselo dôjsť a skutok by ostal len v rovine priestupkovo postihnuteľného

porušenia predpisov cestnej premávky obžalovaným. Toto konštatovanie o určitej hodnote miery
zavinenia (čo do následku v podobe tu žalovaného skutku) aj na strane poškodeného (ako je uvedené
v riadkoch vyššie, kedy rozhodnú mieru zavinenia za tu žalovaný skutok nesie však jednoznačne
obžalovaný, ako vyplýva z už vyššie uvedeného) malo vplyv na (i) ukladanie trestu obžalovanému ako
i (ii) výrok súdu ohľadne v tomto trestnom konaní uplatnených nárokov na náhradu škody (všetko viď

nižšie).

Pre úplnosť súd uvádza, že v prípade tu žalovaného prečinu súd nevidel priestor pre aplikáciu § 10
ods. 2 Trestného zákona z dôvodu toho, že išlo síce o nedbanlivostnú trestnú činnosť, kedy nebolo
úmyslom obžalovaného svojím konaním sa priečiť ustanoveniam trestného práva hmotného, no napriek

tomu išlo o aktívne zavinené konanie obžalovaného (nerešpektovanie pravidiel cestnej premávky),
ktorému poklesky v cestnej premávke za ostatné roky (i keď nie vo veľkom počte, no predsa len)
nie sú cudzie, tu navyše s trestnoprávne relevantným následkom na zdraví poškodeného, kedy miera
zavinenia obžalovaného na skutku (t. j. dopravnej nehode) bola v danom prípade rozhodne prevažná
(v porovnaní s prispením poškodeného k dopravnej nehode, ako je už uvedené vyššie), a za daných

okolností závažnosť stíhaného skutku rozhodne podľa názoru súdu bola vyššia než nepatrná.

K trestu. Pokiaľ ide o ukladanie trestu, súd nesiahol po ukladaní tzv. alternatívneho trestu (peňažný
trest, trest povinnej práce, trest domáceho väzenia), ale po uložení podmienečného trestu odňatiaslobody, nakoľko v minulosti zahraničným súdom uložený peňažný a iný trest evidentne neviedol
u obžalovaného k plnej jeho náprave, pričom za ostatné roky má evidovaných aj niekoľko priestupkov
v cestnej premávke, t. j. nerešpektovanie pravidiel cestnej premávky u neho prerástlo/vygradovalo

až do trestnoprávne relevantnej roviny (napriek predošlému trestnému odsúdeniu v zahraničí). Pre
ukladanie nepodmienečného trestu odňatia slobody však súd priestor nevidel [s ohľadom na odpis
registratrestovapriestupkovézáznamy,akojeužuvedenévyššie,uobžalovanéhojepodľanázorusúdu
možné docieliť naplnenie účelu trestu aj cez podmienečný trest odňatia slobody, podmienečne neodložiť
výkon trestu odňatia slobody, napriek naplneniu zákonných podmienok na taký postup v zmysle § 49

ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktoré naplnenie tu súd vidí, by podľa názoru súdu predstavovalo
z pohľadu účelu trestu neprípustne prísny a excesívny zásah do osobnej slobody obžalovaného].
Súd mohol daný druh trestu ukladať v sadzbe až do 1 roka. Súd nezistil u obžalovaného žiadne
poľahčujúce okolnosti (síce sa spočiatku priznával k trestnej činnosti a ľutoval ju, v konaní pred súdom
však ,,otočil“, vinu za skutok už videl v podstate na pleciach poškodeného) a jednu priťažujúcu okolnosť
v podobe predošlého zahraničného (nemeckého) odsúdenia za trestný čin, ktorý je podľa názoru súdu

(s ohľadom na výsledky dokazovania v podobe oboznámenia odpisu registra trestov obžalovaného,
kedy nebol procesnými stranami navrhnutý žiaden dôkaz k opaku) trestný aj v Slovenskej republike (§
7b ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 294 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona; za skutok spočívajúci
v ,,nedovolenom ozbrojovaní“ mu boli uložené 2 druhy trestu, z toho jeden peňažný, pričom predmetný
jediný záznam v odpise registra trestov obžalovaného z roku 2020 nenesie informáciu, že by bolo

toto odsúdenie zahladené, procesné strany v tomto ohľadne ani žiadne dôkazy súdu neponúkli ani
nenavrhli vykonať). Za takto zisteného stavu súd zvolil pre tu ukladaný podmienečný trest odňatia
slobody výmeru 3 mesiacov (pre nápravu obžalovaného a naplnenie účelu trestu pri zohľadnení zásad
ukladania trestu/sankcií podľa názoru súdu postačí aj uloženie trestu odňatia slobody pri dolnej hranici
zákonom ustanovenej trestnej sadzby, resp. na úrovni jej jednej štvrtiny; jemnejšia výmera by však

už nebola podľa názoru súdu spôsobilá naplniť účel trestu zakotvený v § 34 Trestného zákona). Súd
považuje túto výmeru za primeranú na naplnenie účelu trestu, kedy prísnejšia sadzba potrebná nie
je. Skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia mohol súd ukladať v rozmedzí 1 rok až 5 rokov, kedy
napokon súdom zvolená výmera 1 rok je podľa názoru súdu postačujúca na odsledovanie správania sa
obžalovanéhovrámcipodmienečnéhoodsúdenia(berúcdoúvahyjehodoterajšíživotaajtúskutočnosť,

že tu súdom zistená trestná činnosť je nedbanlivostnou, nie úmyselnou trestnou činnosťou). Súd nevidel
dôvodné súbežné ukladanie ďalšieho druhu trestu popri treste odňatia slobody (napr. v podobe zákazu
činnosti viesť motorové vozidlo), nakoľko tu išlo o nedbanlivostnú trestnú činnosť osoby, ktorá nie je
z pohľadu súdu z hľadiska jej charakteristiky (ako vyplynulo z pred súdom vykonaného dokazovania)
oplývajúca takým predpokladom/sklonom k trestnej činnosti, že by bolo potrebné účinok tu ukladaného

trestu zosilňovať a taký prípadný predpoklad/sklon k páchaniu trestnej činnosti korigovať/znižovať cez
súbežné ukladanie viacerých druhov trestov.

Skrze tento rozsudok uložený trest považuje preto súd za zákonný, primeraný (nie príliš prísny, nie
príliš benevolentný), spravodlivý, bezo zvyšku napĺňajúci vo svojom súhrne účel trestu v zmysle § 34

Trestného zákona (s prihliadnutím na zásady ukladania trestu/sankcií), a to tak z pohľadu generálnej
prevencie (odradenie iných od páchania takej trestnej činnosti), ako aj z pohľadu individuálnej prevencie
či prevýchovy obžalovaného na jedinca, ktorý sa už v budúcnosti trestnej činnosti dopúšťať nebude
(správnosť týchto záverov súdu, v prípade právoplatnosti tohto rozsudku, však preverí až budúci čas
a v ňom zaznamenané počínanie si obžalovaného).

Súd vec právne kvalifikoval a aj posúdil podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024, nakoľko
videl priestor pre aplikáciu danej neskoršej časovej verzie Trestného zákona (§ 2 ods. 1 Trestného
zákona), a to aj s ohľadom na zmenu Trestného zákona účinnú od 06.08.2024, ktorá síce nezmenila
výmeru trestnej sadzby trestu odňatia slobody tu žalovaného trestného činu, avšak s ohľadom (aj)

na vyššie uvedenú charakteristiku osoby obžalovaného, okolnosti skutku, či mieru zavinenia, a aj
prevahu priťažujúcich okolností na strane obžalovaného aktuálne účinné znenie Trestného zákona (od
06.08.2024) je v tomto konkrétnom prípade pre obžalovaného priaznivejšie (najmä čo do ukladania
trestu), preto súd aplikoval Trestný zákon v jeho znení účinnom od 06.08.2024.

K náhrade škody. Poškodený N. O. v prípravnom konaní nárok na náhradu škody riadne a včas uplatnil,
čo potvrdil aj pred súdom – v konaní žiada náhradu škody v sume 316,95 eur (za opravu poškodeného
bicykla) a v sume 2.138,56 eur (bodové ohodnotenie jemu tu žalovaným skutkom poškodeného
zdravia, v zmysle vyššie uvedených znaleckých záverov). Poškodená obchodná spoločnosť Všeobecnázdravotná poisťovňa, a.s. riadne a včas v konaní uplatnila nárok na náhradu škody v sume 2.091,25
eur titulom touto zdravotnou poisťovňou uhradených nákladov na zdravotnú starostlivosť poškodeného
N. O. (ako poistencovi danej zdravotnej poisťovne) v súvislosti so zraneniami spôsobenými danému

poškodenému tu žalovaným skutkom [§ 9 ods. 7 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení
a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(v znení zákona č. 718/2004 Z. z.), v znení účinnom k času tu žalovaného skutku]. Súd síce nezistil
nedôvodnosť, zánik či iné právne oslabenie daných zo strany poškodených riadne a včas uplatnených
nárokov na náhradu škody, avšak ako vyplynulo z pred súdom vykonaného dokazovania, poškodený

N. O., ktorý tu žalovaným skutkom utrpel ujmu na zdraví, mohol vidieť resp. videl vozidlo obžalovaného
v začiatkoch cúvacieho manévru už cca 11,50 m pred zrážkou (ako je už uvedené podrobnejšie vyššie
v časti odôvodnenia tohto rozsudku k vine), vedel tiež o dopravnej značke upozorňujúcej na prejazd
vozidiel cez cyklocestičku, teda berúc do úvahy všeobecnú prevenčnú povinnosť zakotvenú v § 415
Občianskeho zákonníka (podľa ktorej každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí), je podľa názoru zrejmé, že mal prinajmenšom

aspoň čiastočne znížiť svoju rýchlosť prípadne aspoň s nedôverou obozretne v reálnom čase sledovať
počínanie si obžalovaného (cúvajúceho mu do jazdnej dráhy), a tak presvedčiť sa, či predsa len
obžalovaný dodrží pravidlá cestnej premávky a pri cúvaní s vozidlom dá poškodenému prednosť
resp. ho neohrozí cúvacím manévrom svojho vozidla. Pre odstránenie akejkoľvek pochybnosti súd
uvádza (opätovne), že rozhodujúca miera zavinenia za tu žalovaný skutok je na pleciach obžalovaného,

avšak súd nemôže súhlasiť s takým záverom, že by poškodený nijako neprispel k existencii skutku
(nekonal totiž v súlade s prevenčnou povinnosťou zakotvenou v § 415 Občianskeho zákonníka).
Je tak zrejmé, že otázka (dokazovania presnej miery) pričinenia sa poškodeného N. O. ku skutku
a jeho následku s ohľadom resp. vo vzťahu k tu v konaní uplatneným nárokom na náhradu škody
(§ 441 Občianskeho zákonníka), teda čo do ich vyčíslenia či prípadného pomerného zníženia (§

441 Občianskeho zákonníka), presahuje potreby tohto trestného stíhania, vyžadovala by si ďalšie
dokazovanie toto trestné konanie neúmerne predlžujúce, a preto súd siahol vo vzťahu k nárokom na
náhradu škody uplatneným zo strany poškodeného N. O. a poškodenej zdravotnej poisťovne k § 288
ods. 1 Trestného poriadku a odkázal ich s nimi v konaní uplatnenými nárokmi na náhradu škody na
civilný proces (v ktorom prípadnom civilnom procese bude potrebné danú otázku zodpovedať, a to aj

s ohľadom na prípadnú civilnú judikatúru v danej otázke, čo všetko však aktuálne presahuje potreby
tohto trestného konania).

Z dôvodov uvedených vyššie rozhodol v tejto veci súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku (t. j. čo do uloženého trestu odlišne, než v prvotne v tejto trestnej veci vydanom trestnom

rozkaze na č. l. 170 až 171).

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Galanta.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1

Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku) a to v
neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku),

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe (§ 307 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného
poriadku); v mene obžalovaného je oprávnený odvolanie podať aj jeho obhajca (§ 44 ods. 2 Trestného
poriadku),

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosťvýroku,ktorýsapriamotýkaobžalovaného,atolenvjehoprospech(§308ods.2Trestného
poriadku),
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne
úkony alebo je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo

týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech (§ 345 ods. 1 Trestného poriadku),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307

ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku).

Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala (§ 316
ods. 1 Trestného poriadku).