Uznesenie – Zmluvy ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. máj 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/129/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123366916
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6123366916.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň
JUDr. Adriany Murínovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom
C., D. XXXX/X, zast. JUDr. Karin Grabanovou, advokátkou so sídlom Košice, Komenského 5, proti
žalovanému: E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom B., G. XXX, zast. LEGAL IURIS – advokátska kancelária
s.r.o., so sídlom Rožňava, Tehelná 11, IČO: 47 242 795, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr.

Pavol Krajec, o zaplatenie 16.670,- € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 11C/91/2023-96 zo
dňa 26.4.2024 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým rozsudkom uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 14.170,- € spolu so zmluvným úrokom vo výške 2.500,-

€ a s úrokmi z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 18.650,- € od 22.12.2022 do zaplatenia, zo
sumy 17.150,- € od 21.1.2023 do 23.2.2023, zo sumy 16.520,- € od 24.2.2023 do 23.3.2023, zo sumy
15.520,- € od 24.3.2023 do 21.4.2023, zo sumy 14.470,- € od 22.4.2023 do 23.5.2023, zo sumy 14.270,-
€ od 24.5.2023 do 2.6.2023, zo sumy 14.170,- € od 3.6.2023 do zaplatenia, a zmluvnú pokutu vo výške
0,05 % denne zo sumy 25.000,- € od 22.12.2022 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku (I.). Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, s tým,

že o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného vrátenia dlžnej sumy titulom
poskytnutej pôžičky podľa uzavretej zmluvy o pôžičke dňa 21.10.2022 (s notársky overeným podpisom
žalovaného), predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov žalobcom vo výške 25.000,-
€ žalovanému ako dlžníkovi, z ktorej mu žalovaný dobrovoľne vrátil iba časť poskytnutej pôžičky. V

zmysle čl. II. bod 2/ zmluvy o pôžičke bol žalovaný povinný vrátiť predmet pôžičky spolu s dohodnutým
mesačným úrokom 5 % zo sumy poskytnutej pôžičky, najneskôr do 21.12.2022. Zároveň pre prípad
omeškania boli dohodnuté úroky z omeškania a zmluvná pokuta vo výške 0,5 % denne z výšky
pôžičky. Žalobca tvrdil, že žalovaný mu vrátil len časť poskytnutej pôžičky, v dôsledku čoho porušil svoje
povinnosti v zmysle platne uzatvorenej zmluvy o pôžičky. Z poskytnutej pôžičky 25.000,- € mu žalovaný
vrátil sumy nasledovne: 600,- € dňa 21.10.2022, 3.150,- € dňa 9.11.2022, 1.250,- € dňa 21.11.2022,

1.350,- € dňa 20.12.2022, 1.500,- € dňa 20.1.2023, 630,- € dňa 23.2.2023, 1.000,- € dňa 23.3.2023,
1.050,- € dňa 21.4.2023, 200,- € dňa 23.5.2023 a 100,- € dňa 2.6.2023, spolu žalovaný vrátil (nie však v
dohodnutom termíne) sumu 10.830,- € a zostatok istiny tak predstavuje sumu 14.170,- €, ktorú žalobca
žiadal vrátiť spolu s dohodnutým úrokom vo výške 2.500,- € (5 % mesačne zo sumy 25.000,- €, za
obdobie 2 mesiacov) a zmluvnou pokutou podľa čl. III. bod 3/ zmluvy o pôžičke vo výške 0,05 % denne z
výšky pôžičky uplatňovanou pre nesplnenie povinnosti žalovaného podľa čl. II. bod 2/ zmluvy o pôžičke

vrátiť predmet pôžičky spolu s mesačným úrokom 5 % zo sumy poskytnutej pôžičky najneskôr do
21.12.2022. Zároveň žalobca uplatnil aj nárok na úroky z omeškania vo výške 7 % ročne z dlžných súm,keď do 21.12.2022 (dátum splatnosti pôžičky), bola uhradená suma 6.350,- € a teda dlh po splatnosti
predstavoval sumu 18.650,- €.

3. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania ustálil skutkový stav zhodne ako bol v konaní tvrdený
žalobcom, vec právne posúdil podľa ustanovení § 657, § 544 ods. 1 až 3, § 545 ods. 1, § 517
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“) a Čl. 8 Základných princípov CSP a po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel
k záveru, že nárok uplatnený žalobcom je dôvodný v celom rozsahu. Za nedôvodnú a nepreukázanú

považoval procesnú obranu žalovaného, zastávajúc názor, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno
na svoje tvrdenie, že splnil svoj dlh z pôžičky poskytnutej žalobcom na základe zmluvy o pôžičke zo
dňa 21.10.2022 v celom rozsahu. Súd skonštatoval v tejto súvislosti, že žalobca splatenie časti dlhu
žalovaného dňa 20.1.2023 (tvrdenie žalovaného preukazované videonahrávkou na USB disku, na ktorej
sú zachytení žalobca a žalovaní sediaci v motorovom vozidle, pri odovzdávaní hotovosti žalovaným
žalobcovi, z ktorej nahrávky nie je možné určiť presnú sumu odovzdaných peňazí) poprel tvrdením,

že „nezistená suma odovzdaná v hotovosti dňa 20.1.2023 predstavovala iný dlh, ktorý medzi sebou
mali“. Za tohto stavu sa súd prvej inštancie sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu, že uvedeným odovzdaním
peňažnej hotovosti nemohla byť uhradená pôžička, ktorá je predmetom sporu a z týchto dôvodov
žalobe vyhovel v celom rozsahu, keďže „nemal za preukázané, že by žalovaný splnil svoj dlh voči
žalobcovi uplatnený v tomto spore titulom Zmluvy o pôžičke zo dňa 21.10.2022“. Pokiaľ žalobca namietol

neprípustnosť vykonania dôkazu videonahrávkou z dôvodu, že tento dôkaz bol získaný nezákonným
spôsobom, súd po vykonaní testu proporcionality dospel k záveru, že navrhovaný dôkaz vykoná,
nakoľko bol spôsobilý na zistenie skutočnosti, ktorá je predmetom dokazovania - či došlo k splneniu
dlhu, pričom mal za to, že vykonaním dôkazu „zásah do práv žalobcu nedosiahne takú závažnosť a
intenzitu, ktorá by prekračovala mieru zásahu do práv žalobcu, vzhľadom na cieľ, ktorý sa má týmto

dôkazom dosiahnuť“. Z predloženej videonahrávky zo dňa 20.1.2023 mal nesporné, že ide o strany
sporu pri odovzdávaní peňažnej hotovosti, nie je však zrejmé v akej sume žalovaný odovzdal hotovosť
žalobcovi a rovnako nie je zrejmý ani účel odovzdania peňažnej hotovosti - z nahrávky nevyplýva, že
ide o splatenie pôžičky zo dňa 21.10.2022. S prihliadnutím na tvrdenie žalovaného vo výpovedi, že
„so žalobcom mal aj ďalšie pôžičky“ a na výpisy z účtu žalobcu, podľa ktorých žalovaný po dátume

20.1.2023 (odovzdanie hotovosti žalovanému) až do 2.6.2023 uhrádzal žalobcovi bezhotovostne ďalšie
platby na jeho účet v celkovej sume 2.980,- €, súd tvrdenie žalovaného, že došlo k zániku záväzku jeho
splnenímdňa20.1.2023odovzdanímhotovostižalobcovi,žalobcomvýslovnepopreté(žalobcasplatenie
časti dlhu popieral tvrdením, že nezistená suma odovzdaná v hotovosti dňa 20.1.2023 predstavovala
iný dlh žalovaného, pričom súd prvej inštancie sa s týmto tvrdením žalovaného stotožnil), považoval za

nepreukázané a nakoľko žalovaný v spore okrem videonahrávky nepredložil ani nenavrhol žiadne iné
dôkazy vo vzťahu k jeho tvrdeniu, že došlo k splneniu jeho záväzku z poskytnutej pôžičky, súd uzavrel,
že žalovaný dôkazné bremeno svojho tvrdenia v danom spore neuniesol. Z týchto dôvodov žalobe
vyhovel ako dôvodnej v celom rozsahu a s použitím ust. § 121 ods. 3 a § 517 ods. 1 a 2 OZ v dôsledku
omeškania žalovaného s plnením dlžnej sumy priznal žalobcovi popri istine aj zmluvnú pokutu vo výške

dohodnutej v zmluve (pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka vrátiť poskytnutú pôžičku do
21.12.2022), ktorá nebola sporná, a tiež úroky z omeškania vo výške určenej podľa § 3 ods. 1 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z. Žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti (vrátenie peňažných prostriedkov
do 21.12.2022) a súčasne nebola sporná celková výška zmluvnej pokuty dohodnutá v zmluve, preto
žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi aj zmluvnú pokutu. Lehotu na plnenie súd určil v súlade

s ust. § 232 ods. 2 až 4 CSP. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 CSP
tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na 100
% náhradu účelne vynaložených trov konania. Súd tiež skúmal existenciu dôvodov hodných osobitného
zreteľa podľa § 257 CSP, pričom v predmete sporu a ani v okolnostiach na strane účastníkov nezistil
žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodnili nepriznanie náhrady trov úspešnej strane

sporu.

4. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP,
pretože mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Poukázal na to, že navrhol jediný dôkaz, ktorý reálne preukazuje, že jeho dlh

voči žalobcovi zanikol v hmotnoprávnej rovine „solutio“ splnením. Súd prvej inštancie správne pripustil
vykonanie tohto dôkazu testom proporcionality a na pojednávaní dôkaz vykonal. Pochybil však, keď po
vykonaní dôkazu nezobral do úvahy v procese rozhodovania jeho „výpovednú hodnotu“, ktorý dôkaz
jednoznačne preukazuje (audio-vizuálne), že reálny dlh žalovaný splnil celý a tento zanikol splnením.Žalovaný uviedol, že nemal iné prostriedky svojej procesnej obrany, len túto jedinú videonahrávku,
ktorú vedel použiť v tomto spore. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval napadnutý rozsudok za
arbitrárny a nesprávny a navrhol, aby ho odvolací súd zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne

a prizná mu náhradu trov konania v plnom rozsahu. V prípade, ak by sa súd nestotožnil s odvolacími
dôvodmiapotvrdilnapadnutýrozsudok,žiadalopovoleniesplniťdlhvovýške16.670,-€sprísl.atrovami
konania v mesačných splátkach po 300,- € mesačne.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie žalovaného je nedôvodné a žalovaný

nekonkretizuje, v čom spočíva nesprávnosť zistenia skutkového stavu konajúcim súdom. Vytýkal súdu
prvej inštancie, že na pojednávaní 26.4.2024 pripustil a vykonal dôkaz, ktorý predložil žalovaný na
svoju procesnú obranu, hoci tento bol získaný nezákonným spôsobom (k prípustnosti vykonania dôkazu
sa žalobca vyjadril v písomných podaniach aj ústne na pojednávaní dňa 26.4.2024, pozn.). Z obsahu
predmetnej nahrávky je viditeľné odovzdanie určitej finančnej hotovosti žalovaným žalobcovi, nie je
však zrejmá konkrétna suma hotovosti a ani účel odovzdania peňažnej hotovosti (najmä s ohľadom na

zhodné výpovede oboch strán o tom, že medzi nimi bola bežná prax poskytovania pôžičiek žalobcom
žalovanému). Z obsahu predloženej nahrávky teda absolútne nevyplýva, že ide o splatenie pôžičky zo
zmluvy o pôžičke zo dňa 21.10.2022 a predložený dôkaz nepreukazuje tvrdenie žalovaného o splnení,
a teda zániku jeho záväzku. Podľa žalobcu rozsudok nie je možné v žiadnom prípade považovať za
arbitrárny, porušujúci právo žalovaného na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods.1 Ústavy SR. Súd prvej

inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu navrhnutom sporovými stranami a po vykonanom dokazovaní
(listinné dôkazy, audio – vizuálny záznam, výsluchy strán sporu) v súlade s prejednacím princípom
a zásadou materiálneho vedenia sporu dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno
svojho tvrdenia. Samotné hodnotenie vykonaných dôkazov z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre
rozhodnutie viedlo súd prvej inštancie k záveru o dôvodnosti podanej žaloby, ktorý bol výsledkom jeho

logického myšlienkového postupu a konajúcim súdom bol riadne odôvodnený. Na základe uvedených
skutočností žalobca navrhoval napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správny
a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

6. Ďalšie vyjadrenia strán v odvolacom konaní podané neboli.

7.KrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúd(§34CSP)prejednalodvolaniežalovanéhoakopodanévčas
(§ 362 CSP) a oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a
contrario,vrozsahuvyplývajúcomzust.§379,§380ods.1,2CSPazhľadiskauplatnenéhoodvolacieho

dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok
konania v zmysle § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a napadnutý rozsudok
nie je zákonný a vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b), § 391 ods. 1
CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej inštancie
v intenciách uplatneného odvolacieho dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že námietky žalovaného
uvedené v odvolaní sú opodstatnené a uplatnený odvolací dôvod v prejednávanej veci je preukázaný.
Podľa posúdenia odvolacieho súdu žalovaný v podanom odvolaní predovšetkým celkom opodstatnene
namieta pochybenie súdu prvej inštancie, ktorého sa dopustil vo svojom skutkovom náleze ohľadne

tvrdenia žalovaného a predloženým dôkazom (videonahrávkou) preukazovanej skutočnosti, že za
účelom splnenia dlhu zo spornej pôžičky odovzdal žalobcovi (tiež) hotovostnú platbu na parkovisku v
motorovom vozidle dňa 20.1.2023, v rozsahu ktorej jeho dlh zanikol splnením. Záver súdu prvej inštancie
o neunesení dôkazného bremena na strane žalovaného považuje odvolací súd za (zatiaľ) predčasný,
a tým aj nesprávny, nakoľko k tomuto záveru súd dospel v dôsledku nesprávneho (jednostranného

a neúplného) hodnotenia vykonaných dôkazov, posúdenia otázky procesného a dôkazného bremena
sporových strán a významu jednotlivých posudzovaných skutkových okolností, z ktorých vyšiel vo svojej
úvahe a na podklade ktorej žalobe žalobcu v celom rozsahu ako dôvodnej vyhovel.

9. Vo vzťahu k otázke unesenia, resp. neunesenia dôkazného bremena odvolací súd uvádza, že
zákon vymedzuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania,
pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Aby strana mohla splniť svoju zákonnú
povinnosť označiť dôkazy, musí splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti jetvrdenie skutočností stranami, tzv. bremeno tvrdenia. Pritom medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou
povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné
z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla nemôže splniť svoju dôkaznú povinnosť. Ak ide

o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude
mať pre stranu za následok pre ňu nepriaznivé rozhodnutie.

10. Podľa ust. § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné
a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť sa v právnej teórii označuje

ako povinnosť substancovane tvrdiť, resp. povinnosť uviesť substancované tvrdenia. Substancované
tvrdenie je také skutkové tvrdenie, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu
a je k nemu možné vykonať dokazovanie. Táto povinnosť má charakter procesného bremena. Zaťažuje
toho, kto má procesnú povinnosť tvrdiť, ale aj toho, kto má procesnú povinnosť poprieť skutkové tvrdenia
protistrany (§ 151 CSP). Strany sporu majú povinnosť skutkové tvrdenia uvádzať pravdivo a úplne.
Znamená to, že strana nesmie zamlčať skutočnosti, o ktorých má vedomosť a ktoré pozná. Má sa

za to, že každý pozná predmet svojho konania (to, čo urobil) a predmet svojho vnímania (to, čo videl
alebo počul). Strana má preto povinnosť predložiť skutkové tvrdenia o skutkových okolnostiach, ak tieto
sú predmetom jej vlastného konania alebo vnímania; inak je popretie skutkového tvrdenia protistrany
neúčinné. Porušenie povinnosti tvrdiť pravdivo a úplne môže mať za následok prehru sporu.

11. Podľa § 151 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za
nesporné (odsek 1). Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (odsek 2).

12. Z ust. § 151 CSP vyplýva, že strany sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových

tvrdeníprotistrany.Popretie(žalobcom)skutkovýchtvrdenížalovanéhojeprostriedokprocesnéhoútoku.
Popretie (žalovaným) skutkových tvrdení žalobcu je prostriedok procesnej obrany (§ 149 CSP). Aj na
popretie skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky. Za podmienok uvedených v § 151 ods.
2 CSP musí totiž popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia. Pre kvalitu popretia skutkových tvrdení
platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 1 CSP). Rovnako ako

skutkové tvrdenia, aj popretie skutkových tvrdení musí byť substancované (§ 150 CSP). Ak strana sporu
neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie
domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. Podľa právnej domnienky uvedenej v § 151
ods. 1 CSP platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec (ak sa k tvrdenej
skutočnosti nevyjadrila) alebo, ak ho síce poprela, avšak neúčinne.

13. V prejednávanej veci súd prvej inštancie pri vykonávaní a hodnotení vykonaných dôkazov
nepostupoval v súlade s cit. ustanoveniami a uvedenými zásadami právnej teórie, čo vyústilo
v nesprávny záver o unesení dôkazného bremena žalobcom na preukázanie uplatneného nároku,
a naopak, o neunesení dôkazného bremena na strane žalovaného.

14. V danom spore dôkazné bremeno na preukázanie procesnej obrany a tvrdenia žalovaného, že svoj
záväzok vrátenia pôžičky, ktorá je predmetom sporu, celkom (prípadne sčasti) žalobcovi splnil, bolo
na žalovanom. Žalovaný na svoju obranu v konaní substancovane tvrdil, že žalobcovi pri stretnutí na
parkovisku v motorovom vozidle dňa 20.1.2023 za účelom vrátenia spornej pôžičky odovzdal peňažnú

hotovosť v sume 15.000,- €, čo preukazoval predloženou video nahrávkou dokumentujúcou strany pri
odovzdávaní a preberaní peňažnej hotovosti (odvolací súd poznamenáva, že sa stotožňuje s posúdením
súdu prvej inštancie, ktorý realizovaním testu proporcionality v zmysle čl. 16 Základných princípov CSP
tento nezákonne získaný dôkaz správne považoval za procesne prípustný a dospel k záveru, že dôkaz
je možné použiť a aj vykonať v danom spore, aj s prihliadnutím na dôkaznú núdzu žalovaného, ktorý

nemal k dispozícii žiadny iný dôkaz preukazujúci spornú skutočnosť). Súd prvej inštancie predložený
dôkazsprávnevykonal,vyvodilznehoalenesprávnyskutkovýnález(zistenie),ktorýneobstojívkontexte
výsledkov ostatných vykonaných dôkazov ako aj nesporných tvrdení strán, ktoré súd prvej inštancie
pri rozhodovaní sporu nevzal do úvahy, pokiaľ skonštatoval, že nezistená suma odovzdaná v hotovosti
žalovaným žalobcovi v motorovom vozidle predstavovala plnenie na iný dlh, zastávajúc názor, že

„uvedeným odovzdaním peňažnej hotovosti nemohla byť uhradená pôžička, ktorá je predmetom sporu“.
Tento názor odvolací súd považuje za nesprávny, nakoľko nemá oporu vo výsledkoch vykonaných
dôkazov ani v nesporných tvrdeniach strán, z ktorých súd prvej inštancie mal dôkazne vyjsť pri
rozhodnutí sporu. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca neúčinne (nesubstancovane) poprel tvrdeniežalovaného, resp. neuniesol v konaní procesné bremeno účinného popretia rozhodného skutkového
tvrdenia žalovaného, že hotovostná platba v danom čase bola odovzdaná žalobcovi titulom dlhu, resp.
na splnenie záväzku zo spornej pôžičky. Nepredložil totiž svoju verziu o predmetných skutkových

okolnostiach, aj keď tieto okolnosti sa nesporne týkali jeho vlastného konania a vnímania (čo urobil,
osobne prevzal, videl alebo počul), a preto ich žalobca musel poznať.

15. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že popretie skutkových tvrdení protistrany musí byť
výslovné a konkretizované, nepostačuje iba všeobecné vyhlásenie strany sporu, napr. že nič z toho,

čo tvrdí protistrana nie je pravdou. Účelom právnej úpravy v ust. § 151 ods. 2 CSP je vylúčiť dve
neželané situácie. Po prvé, aby nedochádzalo k popretiam skutkových tvrdení protistrany en bloc, teda
čisto formálne a po druhé, aby strana, ktorá popiera, nemohla prezentovať svoj postoj tak, že si už
na pravdivé udalosti síce nepamätá, ale že protistrana pravdu nemá [pozri Števček, M. a kol.: Civilný
sporový poriadok. Komentár, vyd. C.H. Beck v Prahe, 2016, str. 574].

16. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v súvislosti s popretím tvrdenia žalovaného o zaplatení peňažnej
hotovosti za účelom splnenia dlhu zo spornej pôžičky (ktorú žalobca fyzicky prevzal od žalovaného
v motorovom vozidle, pozn. odvolacieho súdu), vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 26.4.2024 iba
vo všeobecnosti poukazoval aj na ďalšie pôžičky, ktoré žalovanému podľa jeho tvrdenia boli opakovane
poskytnuté („..bolo viac tých kontraktov a sumy sa pohybovali od 5.000 – 10.000,- €...“) ako aj na to,

že tiež otcovi žalovaného požičal sumu 10.000,- €, ktorú mu tento doposiaľ nevrátil. Na otázku svojej
právnej zástupkyne žalobca odpovedal: „Neviem, či to tých 10.000,- € mi vracal, lebo jeho ocko mi písal,
že osobne mi to do vlastných rúk vráti, do dneska mi to nevrátil...“. Na otázku právneho zást. žalovaného
žalobca uviedol, že na parkovisku mu žalovaný vrátil, teda od neho prevzal hotovosť 5.000,- a 2.000,-
€ (zápisnica o pojednávaní zo dňa 26.4.2024 na č.l. 88 – 92). Pokiaľ ide o výšku peňažnej hotovosti

odovzdanej žalovaným žalobcovi v danom čase, podľa názoru odvolacieho súdu bolo namieste dôkazne
vyjsť z nespornosti skutočnosti v zmysle ust. § 151 ods. 1 a § 186 ods. 2 CSP, ktorá bola nespornými
tvrdeniami strán, v kontexte výsledkov vykonaných dôkazov jednoznačne preukázaná, a síce že
žalovaný titulom vrátenia spornej pôžičky zaplatil žalobcovi dňa 20.1.2023 hotovostnú platbu v sume
7.000,-€(5.000a2.000,-€,nepopretejžalobcomvúčastníckejvýpovedinapojednávanídňa26.4.2024).

Je preto nesprávne skutkové zistenie súdu prvej inštancie, na ktorom založil svoje rozhodnutie, že
„nezistená suma odovzdaná v hotovosti žalovaným žalobcovi dňa 20.1.2023 predstavovala iný dlh, ktorý
medzi sebou mali“ a nesprávne sa súd stotožnil s tvrdením žalobcu, že uvedeným odovzdaním peňažnej
hotovosti nemohla byť uhradená pôžička, ktorá je predmetom tohto sporu (bod 19. odôvodnenia
rozsudku).

17. Z uvedených dôvodov musel byť napadnutý rozsudok ako vecne nesprávny zrušený a vec
bola vrátená na ďalšie konanie, v ktorom bude úlohou súdu prvej inštancie odstrániť vytknuté
nedostatky doterajšieho postupu a rozhodovania. Súd procesne správnym postupom a pri správnej
interpretácii hmotnoprávnych a procesnoprávnych noriem dôkazne vyhodnotí a pri formovaní svojho

rozhodnutia vezme do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov
a zodpovedajúcich nesporných tvrdení strán a mali pre rozhodnutie sporu podstatný význam,
pričom nesporné skutkové tvrdenia strán si osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorých (tiež) vyjde
v novom rozhodnutí, vytvorí stranám procesný priestor na uplatnenie eventuálne ďalších prostriedkov
procesného útoku a procesnej obrany a zabezpečí si dostatočný a správny skutkový podklad pre

posúdenie dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku a opodstatnenosti procesnej obrany žalovaného.
Po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov predpísaným procesným postupom súd prvej inštancie
vo veci opätovne rozhodne, pričom v novom rozhodnutí sa dôsledne a presvedčivo vysporiada so
všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi sporových strán
a rozhodne v ňom tiež o nároku strán na náhradu trov celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho

konania (§ 396 ods. 3 CSP).

18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 a nasl. CSP. Dovolanie sa podáva v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.