Uznesenie – Zodpovednosť za škodu ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. november 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/40/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6620204295
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6620204295.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov
senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v spore žalobcu: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom B. C. XX, XXX XX D., zastúpený: Lion Law Partners s.r.o., IČO: 36 862 461, so sídlom
Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej
koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, za

účasti intervenientky na strane žalovaného: A. E. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX
G., zastúpená: JUDr. Ján Krnáč, advokát, so sídlom Nám. SNP 70/36, 960 01 Zvolen, o náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom vo výške 100.526,50 EUR, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 7C/32/2020-536 zo dňa 9. decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom o nároku žalobcu o
náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom vo výške 100.526,50 EUR rozhodol tak, že:
„ I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, do troch dní od
právoplatnosti uznesenia o určení výšky trov konania žalovaného.

III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť intervenientke trovy konania v rozsahu 100 %, do troch dní od
právoplatnosti uznesenia o určení výšky trov konania intervenientky.
IV. Žalobca je povinný nahradiť trovy štátu v rozsahu 100 %.“

2. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia 100.526,50 EUR z titulu nároku na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom intervenientky - notárky A. E. A. pri spísaní Dohody o

výhrade vzniku bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 13.12.2020 podľa § 143 a ods.
2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník vo forme Notárskej zápisnice č. C. XXX/XX, C. XXX/
XX, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a H. B.. Právne svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil
poukazom na relevantné ustanovenia zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. V rozhodnutí sa prednostne
zaoberal otázkou zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup a pasívnou vecnou legitimáciou,

námietkou premlčania vznesenou intervenientkou, ako aj základnými podmienkami zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup videl v spísaní
Notárskej zápisnice č. C. XXX/XX, C. XXX/XX, čo zapríčinilo neplatnosť Dohody o výhrade vzniku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov H. B. a žalobcu A. A. B.. Pri posudzovaní príčinnej súvislosti
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou došiel k záveru, že pokiaľ medzi bývalými manželmi
došlo k dohode o vyporiadaní BSM, nemožno dospieť k záveru, že uplatnená škoda bola priamo

a bezprostredne spôsobená chybnou notárskou zápisnicou, pretože tento reťazec tvrdenej príčinnej
súvislosti je prerušený práve samotnou dohodu o vyporiadaní BSM. Okresný súd následne posudzovalneplatnosť zmlúv uzatvorených žalobcom, a to darovacej zmluvy uzavretej dňa 28.09.2011, kúpnej
zmluvy uzavretej dňa 27.09.2011 a kúpnej zmluvy uzavretej dňa 03.10.2011 uzavretej medzi žalobcom
ako darcom alebo predávajúcim a matkou žalobcu E. I. B. ako obdarovanou či kupujúcou. Ohľadne

samotnej škody okresný súd uviedol, že ak by vychádzal z predpokladu, že zmluvy boli neplatné len pre
nesprávny úradný postup intervenientky a bola by daná príčinná súvislosť, tak táto podmienka nebola
splnená, keďže žalobcovi škoda nevznikla. Súd došiel tiež k záveru, že vo finále bolo pre žalobcu
majetkovo výhodnejšie, keď zmluvy boli neplatné, než keby boli platné, pretože po zániku manželstva
v prípade platnosti zmlúv, by bol žalobca fakticky obohatený už len majetkovou hodnotou vo výške

61.650,- EUR (kúpne ceny za nehnuteľnosť 2 a 3), zatiaľ čo pre neplatnosť zmlúv po vyporiadaní BSM
disponuje majetkovou hodnotou minimálne vo výške 127.000,- EUR. Osobitne sa zaoberal aj uplatnenou
škodu vo výške 10.000,- EUR, ktorá mala predstavovať hodnotu vybavenia nehnuteľnosti 3, pričom
tento nárok žalobcu považoval za nedôvodný vzhľadom na to, že časť predmetných vecí v uvedenej
hodnote je neoddeliteľne spojená s nehnuteľnosťou 3 a o zvyšnej časti veci nebola v konaní preukázaná
ich hodnota. Ohľadne uplatnenej škody vo výške 3.000,- EUR, ktorá bola vyplatená žalobcom H. B.

z titulu dohody o vyporiadaní BSM, okresný súd uzavrel, že nie je daný dôvod, aby štát zodpovedal
za danú škoda, keď táto mala v skutočnosti predstavovať náklady H. B. za právne služby, ak k ich
úhrade žalobca nebol žiadnym rozhodnutím súdu zaviazaný. Tieto trovy navyše neboli v súdnom konaní
preukázané. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobu žalobcu zamietol okresný súd v celom rozsahu
ako nedôvodnú. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP (zákon č.

160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok), pričom sa osobitne zaoberal aj návrhom žalobcu na uplatnenie
§ 257 CSP vzhľadom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa.

3. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca. Podľa
názoru žalobcu súd svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uplatňoval svoje

procesné právo do takej miery, že došlo k jeho porušeniu práva na spravodlivý proces, a to z dôvodu,
že až do pojednávania 09.12.2024 stranám nezverejnil predbežné skutkové i právne posúdenie veci,
nesprávne vyhodnotil žalobcom vyplatenú pohľadávku vo výške 70.000,- EUR A. B., kedy hodnotiaci
úsudok súdu o reálnej existencii pohľadávky založený na skutočnosti, že po jej vrátení bola z účtu
majiteľa vybratá, vykazuje znaky prekvapivého rozhodnutia, pričom súd neprihliadol na výsluch A. B..

Žalobca tiež namietol predloženie rozhodnutia MS SR zo dňa 01.10.2021 intervenientom, čo viedlo
k nevykonaniu žalobcom navrhovaného dokazovania. Žalobca namietal, že prvýkrát sa mal možnosť
dozvedieť o dôvodoch zamietavého rozhodnutia až z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, čo pre
neho znamenalo absenciu možnosti akokoľvek sa k dôvodom vyjadriť a protiargumentovať. Došlo tak
k porušeniu princípu rovnosti strán. Odôvodnenie rozhodnutia podľa názoru žalobcu je nepresvedčivé,

vykazuje znaky svojvoľnosti a prekvapivosti, zmätočnosti a kauzálne tiež radikálneho nesprávneho
právneho posúdenia. Vo svetle princípu všeobecnej spravodlivosti potom skryto sporná otázka
premlčania, neexistencie škody a príčinnej súvislosti, ergo neexistencie základných práv žalobcu, na
ktorej súd založil zamietajúce rozhodnutie, vo výsledku a v materiálnom ponímaní kauzálne znemožnila
žalobcovi, aby uplatňoval svoje procesné práva. Okresný súd nevykonal navrhované dôkazy žalobcom,

pričom vykonanie navrhovaného dokazovania bolo opodstatnené práve intervenientom na pojednávaní
dňa 09.12.2024 predloženým rozhodnutím NS SR zo dňa 01.10.2021, s ktorým sa tak súd, ako
i žalobca nemal možnosť oboznámiť a vecne naň argumentovať. Žalobca sa zaoberal aj nesprávnymi
skutkovými zisteniami súdu, pričom v odôvodnení rozsudku ignoruje kľúčovú skutkovú okolnosť, že pri
nadobúdaní nehnuteľného majetku žalobca s bývalou manželkou konali s vedomím, že je platná dohoda

o výhrade vlastníctva ku dňu zániku BSM, čoho dôsledkom bola obojstranná vedomosť, že sa tak deje
výhradne na náklady žalobcu a v jeho majetkovej sfére. Neproporcionálne jednostranné myšlienkové
úvahy súdu ohľadom príčinnej súvislosti sú tiež dôsledkom nie úplne zisteného skutkového stavu,
nevykonaním žalobcom navrhovaného dokazovania v otázke podstatnej pre posúdenie objektívnej
zodpovednosti. V otázke premlčania súdom prezentované myšlienkové postupy považuje žalobca za

nepresvedčivé a nadmieru formalistické. Postup súdu pri vykonávaní dokazovania bol nepredvídateľný
a v rozpore s oprávnenými očakávaniami. Súd arbitrárne a v rozpore so zásadou rovnosti strán
aplikoval a interpretoval premlčanie, absolútnu neplatnosť, vrátane generálnej klauzuly dobrých mravov.
Predložené dôkazy žalobcom komplexne nevyhodnotil, jednak odmietol vykonať žalobcom navrhované
dôkazyaoprelsaovlastnépredčasnéahypotetickéúvahy,domnienky,ktorénemaližiadnurelevantnosť

a z vykonaného dokazovania nevyplývali. Žalobca sa následne v odvolaní zaoberal aj nesprávnym
právnym posúdením veci súdom prvej inštancie ohľadne neexistencie škody a neexistencie príčinnej
súvislosti, čo súd odôvodnil absolútnou neplatnosťou zmlúv, čo žalobca považuje za kľúčové nesprávne
právne posúdenie. Skutková podstata absolútnej neplatnosti podľa § 37 a § 39 Občianskeho zákonníkabola v danej veci aplikovaná mechanicky, nezohľadňujúc vecnú a časovú postupnosť konania strán
sporu. Žalobca odôvodnenie 3-ročnej subjektívnej premlčacej lehoty považuje za arbitrárne vzhľadom
na to, že žalovaný nevzniesol v rámci uplatnených prostriedkov procesnej obrany námietku premlčania.

Sám súd nemôže z vlastnej iniciatívy dopĺňať chýbajúce a stranou nešpecifikované skutkové okolnosti
len v paušálne uplatnenej námietke premlčania, hoci žalobca na tento nedostatok v konaní poukazoval.
Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, ako aj priznal žalobcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

4. Intervenient na strane žalovaného vo vyjadrení zo dňa 13.02.2025 považoval odvolanie žalobcu
za nedôvodné a neopodstatnené. Vo vyjadrení zhrnul skutkový stav na základe relevantných udalostí
a skutočností, poukázal na žalobcom uplatnenú škodu, zhrnul žalobcom produkované tvrdenia, vyjadril
sa k súdom posúdenej námietke premlčania, ako aj k posúdeniu veci podľa zákona č. 58/1969 Zb.
Intervenient sa tiež zameral na príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodovým

následkom, pričom zdôraznil, že žalovaná strana nedeterminovala správanie a konanie žalobcu
pri dojednávaní druhu, formy a obsahu zmlúv z 28.09.2011, 27.09.2011 a 03.10.2011, ako ani
správanie, postup a rozhodnutia žalobcu v právnej veci vedenej Okresným súdom Lučenec pod sp.
zn. 14C/150/2013 a neparticipovala pri dojednávaní a uzatváraní dohody o vyporiadaní BSM zo dňa
28.06.2019. Uviedol, že žalovaný, ako aj interveniet na strane žalovaného, v rámci procesnej obrany

účinným a kvalifikovaným spôsobom popreli skutkové tvrdenia žalobcu, poukázali a preukázali ich
nehodnovernosť, nelogickosť a vzájomnú protirečivosť s inými dôkazmi a skutočnosťami, a v konaní
vyvrátili dôvodnosť a opodstatnenosť žaloby. Odvolacie námietky produkované žalobcom považoval
za nekompatibilné s jednotlivými ustanoveniami Civilného sporového poriadku. Žalobcom napádaný
rozsudok sa náležitým a zákonným spôsobom vysporiadal so skutkovou, ako aj právnou stránkou sporu

a okolnosť, že výroky či odôvodnenie rozsudku nezodpovedajú očakávaniam žalobcu, neznamená, že
rozsudok nie je náležite odôvodnený a preskúmateľný. Rozhodnutie MS SR zo dňa 01.10.2021, na ktoré
poukazoval žalobca, konajúci súd doručil na pojednávaní aj právnemu zástupcovi žalobcu a poskytol mu
priestor vyjadriť sa k tomuto rozhodnutiu, pričom tento označenú listinu vyhodnotil ako neplnohodnotnú
odpoveď vo vzťahu k jeho návrhu zo dňa 04.074.2024. Na základe uvedených skutočností intervenient

na strane žalovaného navrhol nevyhovieť odvolaniu žalobcu a rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdiť a intervenientovi priznať právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. Žalobca v odvolacej replike zo dňa 27.02.2025 uviedol, že účelovosť a jednostrannosť argumentácie
intervenienta v jeho vyjadrení je poplatná prijatému verdiktu súdu prvej inštancie. Intervenient vo

svojom vyjadrení považuje za významné len tie hodnotiace úsudky a myšlienkové konštrukcie súdu,
ktoré mu vyhovujú, pričom mlčaním prechádza zásadné odvolacie námietky žalobcu. Prvých 14 bodov
vyjadrenia intervenienta len sumarizuje priebeh súdneho konania, inak v celom rozsahu známy z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a ďalej sa vyjadruje len v jednostranne submisívnej rovine,
všeobecne pritakáva odôvodneniu napadnutého rozhodnutia. Žalobca zotrval v celom rozsahu na

všetkých odvolacích dôvodoch a opätovne navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na nové rozhodnutie.

6. Intervenient na strane žalovaného vo vyjadrení zo dňa 26. marca 2025 opätovne uviedol, že v
odvolaní žalobcu ani v jeho podaní zo dňa 27.02.2025 nevzhliadol prítomnosť dôvodných, relevantných

a právne významných odvolacích dôvodov a námietok. Hodnotiace úvahy a hodnotiaci proces uplatnené
súdom prvého stupňa plne zodpovedajú kritériám upraveným ust. § 191 ods. 1 CSP. Poukázal na
to, že nie je možné akceptovať zavádzajúcu interpretáciu žalobcu o tom, že prvostupňový súd povýšil
absolútnu neplatnosť dvoch kúpnych zmlúv a darovacej zmluvy žalobcu s matkou z roku 2011, týkajúcich
sa prevodu nehnuteľností, nad absolútnu neplatnosť Dohody o výhrade vzniku bezpodielového

spoluvlastníctva manželov zo dňa 13.12.2000. Intervenient sa pridržiaval svojich doterajších ústnych a
písomných prednesov, vyjadrení a stanovísk a opätovne navrhol nevyhovieť odvolaniu žalobcu.

7. Ďalšie písomné vyjadrenia stranami konania v odvolacom konaní predložené neboli.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), viazaný
odvolacími dôvodmi § 380 ods. 1, 2 CSP) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania (a
contrario § 375 ods. 1 CSP) a rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a v
zmysle § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.9. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

10. Základný rámec práva na spravodlivé sú súdne konanie použiteľný pre civilné konanie je obsiahnutý
v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Jednotlivé čiastkové

práva, ktoré tvoria obsah práva na spravodlivý proces, je možné vyvodiť predovšetkým z rozhodovacej
činnosti ESĽP. Patrí sem najmä právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd,
právo na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na
spravodlivé prejednanie veci. V rámci práva na spravodlivé prejednanie veci je možné zdôrazniť princíp
rovnosti strán, rovnosti zbraní, kontradiktórnosti konania a právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu.

Pochybením súdu je aj také nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré nereflektuje na
skutkovúaprávnustránkuveci,nevychádzaznavrhnutýchavykonanýchdôkazovanedávaodpoveďna
základné otázky sporu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými
zisteniamiaúvahamiprihodnotenídôkazovnajednejstraneaprávnymizáverminastranedruhej.Pokiaľ
okresný súd vyhodnotil skutkový stav iba všeobecne a formalisticky bez toho, aby sa jasne, právne

korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,
ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, čo je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia.

11. Žalobca sa domáhal voči žalovanej zaplatenia 100.526,50 EUR titulom nároku na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom, a to úradným postupom intervenientky ako notárky pri
spísaníDohodyovýhradevznikuBSMmanželovzodňa13.12.2000,konkrétnežalobcuajehomanželky
H. B., s ktorou žalobca uzatvoril manželstvo dňa 02.12.2000 a ktoré bolo rozvedené 28.11.2011.

12. Počas trvania manželstva žalobca uzatvoril nasledujúce zmluvy:

a) darovaciu zmluvu zo dňa 28.09.2011 (ďalej len „Darovacia zmluva“), na základe ktorej ako darca
previedolnaobdarovanú,E.I.B.(matkažalobcu),pozemok-parceluKN„J.“K.XXXX/XX,druhpozemku
zastavané plochy a nádvoria o výmere 346 m2, pozemok - parcelu H. „J.“ K. XXXX/XX, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria o výmere 228 m2 (ďalej len „Pozemky“) a rozostavanú stavbu rodinného
domu (ďalej len „Rodinný dom“) bez súpisného čísla postavenú na pozemku parcele č. XXXX/XX, všetky

vyššie uvedené nehnuteľnosti v čase prevodu vedené Správou katastra D. na liste vlastníctva č. XXXX
pre katastrálne územie D., pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím Správy katastra
D. zo dňa 17.10.2011 pod číslom L. XXXX/XX (Rodinný dom s Pozemkami tiež spolu ako “Nehnuteľnosť
1“),
b) kúpnu zmluvu zo dňa 27.09.2011 (ďalej len „Kúpna zmluva 1“), na základe ktorej žalobca ako

predávajúci previedol na kupujúcu, E. I. B., spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k pozemku - parcele KN
„J.“ K. XXXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 20 m2, nehnuteľnosť vedená
SprávoukatastraD.nalistevlastníctvač.XXXXprekatastrálneúzemieD.(ďalejlen„Pozemok“)astavbu
- poschodovú garáž I. so súpisným číslom XXXX, nehnuteľnosť vedená Správou katastra D. na liste
vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D. (ďalej len „Garáž“), pričom vklad vlastníckeho práva bol

povolený rozhodnutím Správy katastra D. zo dňa 17.10.2011 pod číslom L. XXXX/XX. Kúpna cena bola
dohodnutá v sume 4.150,- EUR a uhradená bola formou zápočtu s pohľadávkou E. I. B. voči žalobcovi
na vrátenie pôžičky vo výške 25.000,- EUR (Garáž s Pozemkom tiež spolu ako “Nehnuteľnosť 2“) a
c) kúpnu zmluvu zo dňa 03.10.2011 (ďalej len „Kúpna zmluva 2“) (Darovacia zmluva, Kúpna zmluva 1
a Kúpna zmluva 2 ďalej spolu aj ako „Zmluvy“), na základe ktorej žalobca ako predávajúci previedol na

kupujúcu E. I. B. X - izbový byt č. XX s podlahovou plochou 103,80 m2, číslo vchodu XX, X. poschodie,
nachádzajúci sa v bytovom dome so súpisným číslom XXX na adrese M. N., D., postavenom na parcele
H. „J.“ K. XXXX/X, ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu o veľkosti XXX/XXXX, nehnuteľnosť vedená Správou katastra D. na liste vlastníctva č. XXXX
pre katastrálne územie D. (ďalej len „Byt“ alebo “Nehnuteľnosť 3“) (Nehnuteľnosť 1, Nehnuteľnosť

2 a Nehnuteľnosť 3 ďalej spolu ako „Nehnuteľnosti“), pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený
rozhodnutím Správy katastra D. zo dňa 21.10.2011 pod číslom L. XXXX/XX). Kúpna cena bola
dohodnutá v sume 57.500,- EUR.13. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec, č. k. 8C/130/2014-139 zo dňa 27. júna 2016, ktorý bol
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/474/216-181 zo dňa 31. augusta
2017 bolo rozhodnuté, tak, že:

„I. u r č u j e, že dohoda o výhrade vzniku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, žalobkyne H. B. a
žalovaného X/XXXX. A. B. spísaná dňa 13.12.2000 na Notárskom úrade vo O., G. X notárkou A. E. A.
so sídlom O., G. X do Notárskej zápisnice č. C. XXX/XX C. XXX/XX je n e p l a t n á .
II. Darovacia zmluva uzavretá dňa 28.09.2011, fiktívne datovaná dátumom 08.09.2011 medzi darujúcim
žalovaným1/A.A.B.aobdarovanoužalovanou2/E.I.B.,ktorejpredmetom bolinehnuteľnostizapísané

Okresným úradom D., katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX Obec: D. Okres: D. katastrálne
územie: D. ako pozemky registra „J.“ H. P. K. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 346 m2
a parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 228 m2 - rozostavaná stavba rodinného
domu bez prideleného súpisného čísla, ktorej vklad bol povolený Správou katastra D. pod č. L. XXXX/
XX dňa 17.10.2011 je n e p l a t n á.
III. Kúpna zmluva uzavretá dňa 27.09.2011 (fiktívne datovaná dátumom 02.09.2011) medzi

predávajúcim žalovaným X/ A. A. B. a kupujúcou žalovanou 2/ E. I. B., ktorej predmetom boli
nehnuteľnosti zapísané Okresným úradom D., katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX Q.
XXXX Obec: D. Okres: D. katastrálne územie: D. ako pozemky registra „J.“ H. F. K. XXXX poschodová
garážI.XXvcelostiaP.K.XXXX/XXzastavanéplochyanádvoria -pozemokvovýmere20m2 vpodiele
1, ktorej vklad bol povolený Správou katastra D. pod č. L. XXXX/XX dňa 17.10.2011 je n e p l a t n á.

IV. Kúpna zmluva uzavretá dňa 03.10.2011 medzi predávajúcim žalovaným X/ A. A. B. a kupujúcou
žalovanou 2/ E. I. B., ktorej predmetom bola nehnuteľnosť zapísaná Okresným úradom D., katastrálnym
odborom na liste vlastníctva č. XXXX Obec: D. Okres: D. katastrálne územie: D. ako X-XXXXXX B. K.
XX s podlahovou plochou 103,8 m2, číslo vchodu XX, C. X. p. v podiele 1/1 v bytovom dome súp. číslo
XXX M. N., D. na parc. č. „J.“ H. XXXX/X a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu vo veľkosti 104/5998-ín, ktorej vklad bol povolený Správou katastra D. pod č. L.
XXXX/XX dňa 21.10.2011 je n e p l a t n á.
V. Žalovaní 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet Okresného súdu Lučenec
súdny poplatok vo výške 398 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
VI. Žalovaní 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania

vo výške 100 % do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“

14. Okresný súd Lučenec rozsudkom sp. zn. 7C/32/2020 - 536 zo dňa 9. decembra 2024 zamietol
žalobužalobcu,ktorousadomáhalnáhradyškodyspôsobenejnesprávnymúradnýmpostupomvovýške
100.526,50 EUR. Okresný súd nárok žalobcu posudzoval podľa zák. č. 58/1969 Zb., pričom žalobcom

uplatnený nárok považoval za premlčaný na základe námietky premlčania vznesenej intervenientom na
strane žalovaného. Poukázal na ust. § 22 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb., že právo na náhradu škody pre
nesprávny úradný postup sa premlčí za 3 roky od doby, keď sa poškodený o škode dozvedel, pričom za
významný považoval okamih, kedy sa žalobca dozvedel o škode - dátum 17.10.2014, kedy žalobcovi
bola doručená žaloba o určenie neplatnosti dohody o výhrade BSM a zmlúv, čo bolo predmetom konania

vedeného pod sp. zn. 8C/130/2014.

15. Žalobca odvolaním napadol rozsudok okresného súdu okrem iných aj z dôvodu, že odôvodnenie
rozsudku okresného súdu ohľadom 3-ročnej subjektívnej premlčacej lehoty považuje za prekvapivé a
hraničiace s arbitrárnym spôsobom rozhodovania, kedy námietku premlčania vzniesol len intervenient

a okresný súd si skutkové okolnosti ohľadne premlčania nároku žalobcu doplnil sám.

16. Okresný súd síce správne poukázal na subjektívnu premlčaciu lehotu upravenú v § 22 ods. 11 zák.
č. 58/1969 Zb., teda, že právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za 3 roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode, avšak nesprávne stanovil okamih začatia plynutia premlčacej doby, aj

keď správne poukázal na závery NS SR sp. zn. 5MCdo/13/2010 zo dňa 20.03.2012, z ktorých vyplýva,
že jediným predpokladom začiatku plynutia premlčacej doby je okamih, kedy sa poškodený dozvedel
o škode. Poškodený sa dozvie o škode vtedy, ak sú mu známe skutkové okolnosti, z ktorých možno
zistiť vznik škody (v predpokladanej výške) zakladajúcej jej uplatnenie v zmysle zák. č. 58/1969 Zb.

17. Predpokladom vzniku škody je škodová udalosť. Pojem udalosti, z ktorej škoda vznikla, zahŕňa
nielen protiprávny úkon či právne právne kvalifikovanú udalosť, ktoré viedli k vzniku škody, ale aj vznik
škody samotnej. O škode sa poškodený teda dozvie, akonáhle zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno
odvodiť vznik škody a orientačne jej rozsah. Postačuje, aby skutkové okolnosti, ktorými poškodenýdisponuje boli oprávnené urobiť záver o tom, že poškodenému škoda vznikla. Len samotné doručenie
žaloby o určenie neplatnosti dohody o výhrade vzniku BSM a zmlúv však v žiadnom prípade nemožno
považovať za okamih, z ktorého je možné vyvodiť, že škoda vznikla, v akom rozsahu, a že podanie

uvedených žalôb na súd je tou udalosťou, z ktorej mu mala škoda vzniknúť. Pokiaľ žalobca odôvodňoval
vznik škody od neplatnosti dohody o výhrade vzniku BSM a následných zmlúv, v takomto prípade, až keď
táto neplatnosť bola súdnym rozhodnutím vyslovená, až týmto dátumom je možné uvažovať o vzniku
škody žalobcovi, teda dňom právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté o neplatnosti Dohody
o výhrade vzniku BSM medzi žalobkyňou H. B. a A. A. B., ako aj následných zmlúv zo dňa 28.09.2011,

27.09.2011 a 03.10.2011.

18. Nakoľko okresný súd sa nesprávne vysporiadal s námietkou premlčania vznesenou intervenientom
na strane žalovaného, odvolanie žalobcu odvolací súd v tomto rozsahu považoval za dôvodné. Okresný
súd v ďalšom konaní bude musieť opätovne vypočuť žalobcu k otázke stanovenia okamihu, kedy sa ako
poškodenýmoholdozvedieťoškode,tedakedymuboliznámeskutkovéokolnosti,zktorýchmožnozistiť

vznik škody v predpokladanej výške zakladajúcej jej uplatnenie v zmysle zák. č. 58/1969 Zb. Rovnako
tak bude musieť vypočuť intervenienta na strane žalovaného, ktorý vzniesol námietku premlčania, ktorý
okamih považuje za ten, kedy mala začať plynúť premlčacia doba.

19. Žalobca v odvolaní namietal aj tú skutočnosť, že okresný súd nesprávne posúdil možnosť vznesenia

námietky premlčania iba intervenientom na strane žalovaného bez participácie priamo žalovaného na
tejto námietke.

20. Podľa § 81 CSP intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom
a právny záujem na výsledku konania.

21. Okresný súd si musí ozrejmiť, či intervenient na strane žalovaného spolu so žalovaným tvoria
nerozlučné spoločenstvo, alebo nerozlučné spoločenstvo netvoria, pretože od toho závisí, či vznesená
námietka premlčania uplatnená intervenientom na strane žalovaného si vyžadovala súhlas tejto strany,
alebo nie, s poukazom na ustanovenie § 84 a § 85 CSP.

22. Podľa § 84 CSP, ak z osobitného predpisu vyplýva, že rozsudok je pre intervenienta záväzný, tvoria
intervenient spolu so stranou, na ktorej vystupuje, nerozlučné spoločenstvo podľa § 77.

23. Podľa § 85 CSP, ak intervenient spolu so stranou, na ktorej vystupuje, netvoria nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77, vyžadujú prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany
podľa § 149 až § 154 uplatnené intervenientom súhlas tejto strany; inak na ne súd neprihliada.

24. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení strany, návrh na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom

protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

25. Hmotnoprávnou námietkou je práve aj námietka premlčania, pretože ide o právny úkon strany
spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany tak, ako to vyplýva z § 152 CSP.

26. Ak súd dôjde k záveru, že intervenient na strane žalovaného a žalovaný netvoria nerozlučné
spoločenstvo, potom intervenientom na strane žalovaného uplatnená námietka premlčania podlieha
súhlasu žalovaného, inak na takúto námietku súd neprihliada.

27. Žalobca v odvolaní namietol aj formalistické aplikovanie absolútnej neplatnosti dohody o vyporiadaní

BSM a zmlúv podľa § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka, kedy súd svoje závery mal oprieť o predčasné
a hypotetické úvahy, domnienky, ktoré nemali žiadnu relevantnosť a z vykonaného dokazovania
nevyplývali, a tieto ustanovenia zákona v danej veci aplikoval súd mechanicky nezohľadňujúc vecnú a
časovú postupnosť konania strán sporu.

28. Aj v tomto rozsahu odvolaciu námietku žalobcu odvolací súd považoval za dôvodnú.

29. Odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že neplatnosť Dohody o výhrade vzniku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov zo dňa 13.12.2000, darovacej zmluvy zo dňa 28.09.2011 a kúpnych zmlúvzo dňa 27.09.2011 a 03.10.2011 bola vyslovená právoplatným rozsudkom Okresného súdu Lučenec, č.
k. 8C/130/2014 - 139 zo dňa 27. júna 2016, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 12Co/474/2016 - 181 zo dňa 31. augusta 2017. Ide tak o právoplatne rozhodnutú vec,

ktorú nemožno prejednávať a rozhodovať znova (§ 230 CSP). Okresný súd bol preto povinný prihliadnuť
na právne posúdenie veci.

30. Pokiaľ neplatnosť právnych úkonov bola odôvodnená poukazom na § 40 Občianskeho zákonníka
(neplatnosť dohody o výhrade vzniku bezpodielového spoluvlastníctva manželov) a § 40a Občianskeho

zákonníka (neplatnosť zmlúv) právoplatným rozhodnutím, okresný súd nemôže prehodnocovať tieto
závery stanovené právoplatným rozhodnutím a zmluvy považovať za neplatné aj pre nedostatok
vážnosti (§ 37 OZ) a ich uzatváranie v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 OZ). Pokiaľ okresný súd na
základe takéhoto právneho posúdenia posudzoval základné podmienky zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom, nezostala odvolaciemu súdu iná možnosť, než sa stotožniť
s odvolaním žalobcu, pretože skutočne okresný súd oprel svoje rozhodnutie o predčasné a hypotetické

úvahy, domnienky s aplikovaním nenáležitých ustanovení § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka bez
relevantnosti na vykonané dokazovanie, aj túto odvolaciu námietku žalobcu odvolací súd musel posúdiť
ako dôvodnú (pozri aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obdo/35/2023 z 30.07.2024; R 51/2024).

31. Vzhľadom na nedostatky napadnutého rozhodnutia a zásah do procesného práva žalobcu na

spravodlivé súdne konanie odvolaciemu súdu nezostala iná možnosť, než rozsudok okresného súdu
zrušiť a vec vrátiť súdu prvý inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V novom rozhodnutí sa
okresnýsúdbudemusieťzaoberaťopätovnenámietkoupremlčaniavznesenouintervenientomnastrane
žalovaného, ako aj naplnením základných podmienok pre uplatnenie zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

32. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal nevykonanie ním navrhovaného dokazovania, a to vyžiadania
si od Komory notárov Slovenskej republiky správy ohľadne intervenienta na strane žalovaného,
túto odvolaciu námietku odvolací súd nepovažuje za dôvodnú. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí
riadne odôvodnil, prečo navrhované dokazovanie nevykonal a odvolací súd sa v tomto smere s jeho

záverom stotožňuje. Prípadné sťažnosti či disciplinárne návrhy a rozhodnutia o týchto sťažnostiach na
intervenienta na strane žalovaného ako notára, nemôžu pre súd priniesť nové skutočnosti, ktoré by mohli
mať vplyv na samotné rozhodnutie vo veci ohľadne posúdenia otázky zodpovednosti štátu za činnosť
intervenienta na strane žalovaného ako notára pre nesprávny úradný postup. Zistenie, koľko sťažnosti
bolo vybavených vo vzťahu k intervenientovi na strane žalovaného, koľko a aké poriadkové opatrenia

mu boli uložené, akých disciplinárnych previnení sa dopustil, koľko návrhov na disciplinárne stíhanie
bolo voči nemu podaných aj ako boli vybavené, je vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej irelevantné.
V zmysle § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Nevykonanie dôkazu
súd riadne odôvodnil, preto v tomto smere odvolacia námietka žalovaného je nedôvodná.

33. Vo vzťahu k jednotlivým čiastkovým škodám vyčísleným žalobcom v rámci žaloby odvolací súd
poukazujenato,ževsúlades§191ods.1CSPdôkazysúdhodnotípodľasvojejúvahy,atokaždýdôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo. Okresný súd sa výškou škody v rámci jej jednotlivých častí bude taktiež musí
zaoberať opätovne v novom rozhodnutí s prihliadnutím na záver, či budú naplnené základné podmienky

zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

34. Vzhľadom na to, že odvolací súd zrušil rozhodnutie okresného súdu vo veci samej, zrušil aj závislý
výrok o trovách konania, pričom vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V
novom rozhodnutí okresný súd opätovne rozhodne aj o náhrade trov konania (§ 396 ods. 3 CSP).

35. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.