Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. december 2025

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11P/50/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8325202917
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Obušeková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2025:8325202917.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom

u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, dieťa
rodičov: matka C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. F. XX, zastúpená JUDr. Patríciou
Pavelkovou, advokátkou so sídlom Sládkovičova 1995/32, 093 02 Hencovce, IČO: 55 725 970 a otec G.
H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, XXX XX J., zastúpený JUDr. Annou Drugdovou, advokátkou
so sídlom Námestie slobody 25, 066 01 Humenné, IČO: 42 383 901, o návrhu otca na úpravu práv
a povinností rodičov k maloletému dieťaťu zo dňa 06.11.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX každú nepárnu sobotu od

09,00 hod. do 13,00 hod. za prítomnosti matky, každú párnu nedeľu od 10,00 hod. do 14,00 hod. bez
prítomnosti matky, každý utorok a každý štvrtok od 15,00 hod. do 18,00 hod. bez prítomnosti matky.
Otec si maloletého prevezme v mieste bydliska maloletého a po ukončení stretnutia ho matke v mieste
bydliska odovzdá.

II. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX dňa 25.12. v každom kalendárnom
roku v čase od 10,00 hod. do 14,00 hod., kedy si otec dieťa od matky prevezme v mieste bydliska dieťaťa

a po ukončení stretnutia dieťa v mieste jeho bydliska matke odovzdá.

III.Matkaje povinná maloletéhonastretnutiesotcomriadnepripraviťaodovzdaťmaloletéhootcovis
potrebnýmivecamipremaloletéhoazároveňpriodovzdávanídieťaťainformovaťotcaobezprostredných
potrebách dieťaťa (napr. potreba spánku, jedla a pod.) tak, aby otec mohol uvedené informácie od matky
riadne použiť pri starostlivosti o dieťa.

IV. V prípade, ak sa stretnutie nebude môcť realizovať z dôvodov na strane otca, je otec p o v i n n ý

toto oznámiť matke sms správou 24 hodín vopred.

V. V prípade, ak sa stretnutie nebude môcť realizovať z vážnych zdravotných dôvodov na strane mal.
A., je matka p o v i n n á túto skutočnosť oznámiť otcovi sms správou 12 hodín vopred.

VI. Matka je p o v i n n á informovať otca najneskôr 7 dní vopred o čase a mieste lekárskej prehliadky
za účelom zabezpečenia odvozu matky a mal. A. otcom a zabezpečenia prítomnosti otca na lekárskej

prehliadke.

VII. Týmto súd m e n í neodkladné opatrenie Okresného súdu Humenné č. k. 5P/50/2025-24 zo dňa
15.05.2025.

VIII. Súd návrh matky zo dňa 09.12.2025 vo veci výživného na maloleté dieťa v y l u č u j e na
samostatné konanie.

IX. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Otec maloletého sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.11.2025 domáhal, aby súd upravil
stretávanie sa s jeho maloletým synom, a to každú párnu nedeľu v čase od 10.00 hod. do 14:00 hod.

a každý utorok a štvrtok v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že stretnutie bude prebiehať bez
prítomnostimatkymaloletéhoaotecsimaloletéhoprevezmevmiestebydliskamaloletéhoapoukončení
stretnutia ho matke v mieste bydliska odovzdá. Zároveň žiadal, aby súd určil, že otec je oprávnený
stretávať sa s maloletým dňa 25.12. v každom kalendárnom roku v čase od 10.00 hod. do 14.00 hod.,
kedy si otec dieťa od matky prevezme v mieste bydliska dieťaťa a po ukončení stretnutia dieťa v
mieste bydliska matke odovzdá. Zároveň žiadal, aby súd neodkladným opatrením uložil matke povinnosť

maloletého na stretnutie s ním riadne pripraviť a odovzdať s potrebnými vecami pre maloletého (napr.
plienky, oblečenie, stravu a pod.) a zároveň pri odovzdávaní dieťaťa informovať otca o bezprostredných
potrebách dieťaťa (napr. potreba spánku, jedla a pod.) tak, aby otec mohol uvedené informácie od matky
riadne použiť pri starostlivosti o dieťa. Navrhovateľ súčasne podal aj návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia vo veci úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, ktorý sa na Okresnom súde Humenné vedie

pod sp. zn. 11P/49/2025.

2. Návrh otec maloletého odôvodnil tým, že s matkou dieťaťa sú manželmi od XX.XX.XXXX, pričom
od uzatvorenia manželstva spoločne bývali v rodinnom dome matky odporkyne v obci E. F., v ktorom
spolu s nimi bývala aj jej matka a brat. Dňa XX.XX.XXXX sa im narodil syn A.. Už v minulosti vznikali

medzi manželmi problémy, ktoré spočívali v tom, že matka odporkyne zasahovala do ich spoločného
manželského života. Už v júni 2024 navrhovateľ prvýkrát opustil spoločnú domácnosť s odporkyňou,
následnesapokúsilobnoviťspolužitie,nokeďženedošlokžiadnejzmenetakdňa15.04.2025definitívne
opustil spoločnú domácnosť. Okresný súd Humenné uznesením č. k. 5P/50/2025-24 zo dňa 15.05.2025
dočasne upravil stretávanie otca s maloletým tak, že otec dieťaťa je oprávnený stretávať sa s maloletým

každú sobotu v čase od 10.00 hod. do 12.00 hod. a každý utorok a štvrtok v čase od 15.00 hod. do
17.00 hod. za prítomnosti matky v mieste bydliska maloletého, prípadne v mieste, na ktorom sa rodičia
spoločne dohodnú. Rovnako tak súd uložil matke povinnosť informovať otca najmenej 7 dní vopred
o čase a mieste plánovanej lekárskej prehliadky za účelom zabezpečenia odvozu matky a maloletého
a zabezpečenia prítomnosti otca na lekárskej prehliadke. Následne sa s maloletým stretával podľa

nariadeného neodkladného opatrenia, pričom mu matka dieťaťa niekedy umožnila byť s dieťaťom aj
viac ako bolo dané súdnym rozhodnutím, avšak vždy iba za jej prítomnosti a miesto stretnutia nebolo
v jeho výbere, ale odporkyne. Navrhovateľ má zato, že nie je nevyhnutné aj naďalej, aby pri každom
jeho stretnutí so synom bola osobne prítomná aj matka dieťaťa a rovnako nie je nevyhnutné, aby sa
mohli tieto stretnutia realizovať výlučne v obci E. F., pokiaľ sa s matkou maloletého nepodarí dohodnúť

inak. Rozšírenie rozsahu hodín na stretnutie otca s maloletým dieťaťom má opodstatnenie aj z dôvodu,
že otec sa musí dostaviť pre maloleté dieťa do obce E. F. a následne sa s ním presunúť do bydliska
otca v meste J.. Je nevyhnutné a potrebné, aby maloleté dieťa poznalo aj rodinné prostredie otca a k
tomuto si postupne vytváralo vzťah. Otec má vo svojom rodinnom dome pre syna vytvorené vhodné
prostredie, ktoré je pre dieťa nielen bezpečné, ale aj podnetné. Nariadením neodkladného opatrenia

je možné zabezpečiť, aby bolo realizované jeho právo na nerušené stretnutie s maloletým, pretože
neexistuje reálny dôvod, pre ktorý by sa nemohol so synom stretávať bez prítomnosti matky a zároveň
by sa odstránila situácia, kedy je otec nútený tráviť čas so synom len na mieste, na ktorom sa s matkou
dohodne alebo v obci E. F.. Poukazuje aj na to, že s príchodom zimy bude mať obmedzené možnosti
na trávenie času so synom vonku v obci E. F., keďže do rodinného domu matky dieťaťa chodiť nechce,

aby sa vyhol konfliktu s jej rodinou.

3. Dňa 04.12.2025 sa k návrhu otca vyjadrila matka maloletého, ktorá uviedla, že s návrhom nesúhlasí.
Nie je pravda, žeby jej matka zasahovala do ich spoločného života. Motiváciou otca nie je dobro
maloletého, ale znepríjemňovanie života matke. Je pravdou, že mali problémy aj v minulosti před

narodením dieťaťa, ale jednalo sa o bežné problémy, ktorým neprikladala váhu a domnievala sa, že
narodenie dieťaťa veci zmení k lepšiemu. Prvé mesiace manželstva boli pekné., vážnejšie problémy
nemali. Po narodení maloletého sa však ich vzťah zmenil k horšiemu, nakoľko otec chodil neskoro
domov z práce, medzi 19:00 až 19:30. Víkendy trávil v J. v dome so svojou matkou. Prosila ho, aby trávil
čas pri bábätku a nie so svojou matkou. Prvýkrát ju opustil ešte počas tehotenstva. V starostlivosti o

maloletého sa neangažoval a nezaujímal sa o neho, preto je prekvapená z jeho iniciatívy a podávanianávrhov na súd. Na chod domácnosti finančne neprispieval, nemala prehľad o jeho financiách. Okrem
otázok, ktorými matku kontroloval a vždy jej niečo vyčítal, nenašli spoločnú reč. Od podpory manžela
sa nedočkala. Odmietol aj možnosť otcovskej dovolenky. Vadilo mu, že dieťa v noci plakalo, že je

nevyspatý. Očakával, že nebude potrebovať pomoc s dieťaťom. Nevidí dôvod na zmenu predošlého
rozhodnutia, vždy súdne rozhodnutie rešpektovala. Vo všeobecnosti platí, že osemmesačné dieťa je
reálne ešte fixované na svoju matku. Preto má plné právo byť prítomná pri každom steretnutí dieťaťa
so svojím otcom. Pri takomto malom dieťati je nevyhnutné dbať na jeho najlepší záujem. Maloletý A.
okrem mlieka prijíma aj príkrmy, ktoré je potrebné mu variť a je aj plne dojčený, preto je jej prítomnosť

priam nevyhnutná. Dojčené dieťa nepotrebuje matku len za účelom nakŕmenia, ale aj pre zaistenie
pocitu bezpečia, upokojenia a budovania bezpečnej vzťahovej väzby medzi matkou a dieťaťom. Nemieni
toto nepretržité puto pretrhnúť kvôli tomu, že otcovi prítomnosť matky prekáža. Dpojčenie by tak bolo
v priamom ohrození, ak by súd návrhu otca vyhovel. Vyvracia všetky otcove tvrdenia, nakoľko ide
iba o akési bezbrehé fabulácie otca založené rýdzo na jeho subjektívnom pohľade. Otec nevyužil
každú príležitosť byť s dieťaťom. Viackrát sa stalo, že že sa nedostavil z dôvodu nepriaznivého

počasia. Nerešpektoval súdne rozhodnutie, ale stretával sa s malým ako mu to vyhovovalo. Stále
si kladie podmienky stretnutia. Chcela sa s ním dohodnúť na záchrane ich vzťahu, on však záujem
neprejavil. Niekoľkokrát mu povedala, aby sa vrátil, on však odmietol. Matka nemá dobrý vzťah
s matkou navrhovateľa, ktorá býva v spoločnej domácnosti otca. Jeho matka neprimerane zasahuje
do výchovy maloletého nevyžiadanými radami a odporúčaniami, s ktorými sa absolútne nestotožňuje.

Otca ovplyvňuje v negatívnom zmysle, voči nej od začiatku neprechovávala sympatie, ich vzťah je
kritický. Dom, v ktorom sú plesne na stenách a v ktorom sa nekúri, nie je vhodným a už vôbec nie
podnetným prostredím pre maloletého. V dome sa nachádza aj veľký pes, po ktorom sú všade chlpy,
takéto prostredie je pre dieťa nevhodné. V styku otca s maloletým nidky nebránila okrem vážnych
prípadov, akými sú choroba dieťaťa, prípadne situácia, kedy mal otec záujem o stretnutie mimo dní

a hodín určených súdnym rozhodnutím. Je presvedčená, že otec sa o maloletého A. nevie postarať,
nakoľko nebol prítomný v živote matky, nevie, čo starostlivosť o dieťa presne obnáša. Jej prítomnosť
pri stretávaní sa je nevyhnutná z dôvodu zabezpečenia pocitu bezpečia u dieťaťa z dôvodu, kedy sa
nachádza vo veku, kedy matku nevyhnutne potrebuje. Dieťa má zabehnutý denný režim, pričom dôležitú
rolu zohráva aj dojčenie.

4. Matka súdu dňa 09.12.2025 doručila doplnenie svojho predošlého vyjadrenia, v ktorom špecifikovala
výdavky na maloletého a zároveň predložila aj potvrdenia k týmto výdavkom. Mesačné výdavky
maloletého vyčíslila vo výške 251,28 Eur a mimoriadne výdavky vo výške 431,17 Eur. Navrhuje, aby súd
zaviazal otca platiť na výživu maloletého sumou 300,00 Eur mesačne. Podľa jej posledných vedomostí

otec je zamestnaný v školstve ako majster odbornej výchovy, pričom jeho pracovný čas je skrátený. Jeho
čistý príjem z tejto činnosti je približne 500,00 Eur mesačne. Pracuje aj jako finančný spotredkovateľ,
pričom hrubá mesačné mzda finančného sprostredkovateľa sa v podmienkach Slovenskej republiky
pohybuje v rozmedzí od 1 342 Eur do 2 338 Eur. Je aj jediným konateľom a spoločníkom v obchodnej
spoločnosti K. L. F.. Od 31.10.2025. Pri výpočte výživného vychádzala z priemerného príjmu otca a

z metodickej tabuľky MS SR (predškolský vek 0-5 rokov – výživné z čistého príjmu otca vo výške 18 %).

5. Kolízny opatrovník sa k veci vyjadril vo svojom vyjadrení zo dňa 27.11.2025, v ktorom uviedol, že
otec o maloletého javí záujem, chce sa s ním stretávať a rozvíjať ich vzájomný vzťah. Matka verbalizuje,
že jej záleží na vzťahu otca so synom, ktorý chce podporovať. Vzhľadom na vek maloletého je pri

úpravestretávaniaveľmipotrebnávzájomnákooperáciarodičov.Spoluprácarodičovbolanarušenáopäť
zásahom širšej rodiny z obidvoch strán. Vníma výrazný vplyv a zásahy starých mám do života mladých
manželov, čo má negatívny dopad na celkovú situáciu v rodine, komunikáciu a fungovanie manželov
nielen v partnerskej rovine, ale aj v rodičovskej rovine vo vzťahu k maloletému A.. Podľa jeho názoru
je v schopnostiach a možnostiach otca zabezpečiť starostlivosť o maloletého bez prítomnosti matky

minimálne v rozsahu dvoch hodín, ktoré budú aj v záujme maloletého A..

6. Matka maloletého na pojednávaní dňa 15.12.2025 zotrvala na svojom nesúhlase s rozšírením styku
otcasmaloletýmbezjejprítomnosti,pričompoukázalanajmänanízkyvekmaloletého,jehoviazanosťna
matku, skutočnosť, že je dojčený, ako aj na potrebu zachovania jeho denného režimu. Zároveň uviedla

svoje obavy z prostredia v domácnosti otca a zo schopnosti otca samostatne zabezpečiť starostlivosť
o maloletého bez jej prítomnosti.7. Otec maloletého na pojednávaní dňa 15.12.2025 uviedol, že má o maloletého záujem, chce sa s ním
pravidelne stretávať a podieľať sa na jeho výchove, pričom zdôraznil, že má pre maloletého vytvorené
primerané materiálne a osobné podmienky. Uviedol, že jeho cieľom nie je narušiť vzťah maloletého s

matkou, ale postupne budovať vlastný vzťah s maloletým a umožniť mu spoznávať aj prostredie u otca.
Otec zároveň poprel tvrdenia matky o svojej neschopnosti postarať sa o maloletého.

8. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 15.12.2025 uviedla, že obaja rodičia majú k maloletému
pozitívny vzťah a že otec o maloletého javí záujem. Zároveň poukázala na potrebu postupného

rozširovania styku s ohľadom na vek maloletého a na dôležitosť spolupráce rodičov. Podľa jej vyjadrenia
je otec schopný zabezpečiť starostlivosť o maloletého bez prítomnosti matky minimálne v obmedzenom
časovom rozsahu, pričom upozornila aj na negatívny vplyv širšej rodiny na komunikáciu medzi rodičmi.

9. Z uznesenia Okresného súdu Humenné č. k. 5P/50/2025-24 zo dňa 15.05.2025, ktoré nadobudlo
právoplatným dňa 05.06.2025 a vykonateľným dňa 20.05.2025, vyplýva, že súd neodkladným opatrením

dočasne upravil stretávanie otca s maloletým A. a to tak, že otec dieťaťa je oprávnený stretávať sa s
maloletým každú sobotu v čase od 10:00 hod. do 12:00 hod. a každý utorok a štvrtok v čase od 15:00
hod. do 17:00 hod. za prítomnosti matky v mieste bydliska maloletého, t. j. v Obci E. F., prípadne v
mieste, na ktorom sa rodičia spoločne dohodnú. Matke súd uložil povinnosť informovať otca najneskôr
7 dní vopred o čase a mieste plánovanej lekárskej prehliadky za účelom zabezpečenia odvozu matky a

maloletého otcom maloletého a zabezpečenia prítomnosti otca na lekárskej prehliadke. Vo zvyšnej časti
súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov
konania nemá nárok na náhradu trov konania.

10.Podľa§36ods.1prvávetazákonač.36/2005Z.z.orodineaozmeneadoplneníniektorýchzákonov

(ďalej len ako ,,Zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti.

11. Z vykonaného dokazovania, najmä zo vzájomných vyjadrení a výpovedí rodičov, zo správy kolízneho
opatrovníka a z obsahu spisu, mal súd preukázané, že medzi rodičmi maloletého existuje dlhodobo
narušená komunikácia, ktorá je výrazne ovplyvnená zásahmi širšej rodiny na oboch stranách. Súd mal
zároveň za preukázané, že otec o maloletého A. javí reálny a kontinuálny záujem, stretáva sa s ním
v rozsahu určenom neodkladným opatrením a má úprimný záujem budovať si so synom vzťah. Túto

skutočnosť potvrdila aj kolízna opatrovníčka, ktorá výslovne uviedla, že otec má schopnosti a možnosti
zabezpečiť starostlivosť o maloletého aj bez prítomnosti matky, minimálne v časovo obmedzenom
rozsahu. Kolízna opatrovníčka sa v konaní vyjadril jednoznačne v tom smere, že maloletý A. je schopný
zvládnuť minimálne dvojhodinový kontakt s otcom bez prítomnosti matky a že hlavný problém v rodine
spočíva v komunikácii medzi rodičmi, nie v neschopnosti otca postarať sa o dieťa. Súd považuje toto

stanovisko za významné, keďže vychádza z priameho pozorovania dieťaťa a odbornej skúsenosti
kolízneho opatrovníka. Súd mal rovnako za preukázané, že otec má vytvorené primerané bytové a
materiálne podmienky pre starostlivosť o maloletého, vlastní rodinný dom v J., má stabilný príjem z
pracovného pomeru a podnikania a je schopný zabezpečiť základné potreby dieťaťa počas realizácie
styku. Tvrdenia matky o neobývateľnosti domu otca súd nepovažoval za rozhodujúce, keďže predmetom

konania nie je zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti otca, ale len časovo obmedzený styk, ktorý
nevyžaduje plnohodnotné dlhodobé bývanie dieťaťa v domácnosti otca.

12. Pri rozhodovaní o úprave styku súd vychádzal zo zásady, že právo dieťaťa na zachovanie vzťahu s
oboma rodičmi patrí medzi základné princípy rodinného práva a je neoddeliteľnou súčasťou najlepšieho

záujmu maloletého dieťaťa. Právo rodiča na styk s dieťaťom zároveň nemožno redukovať len na
formálnu prítomnosť rodiča pri dieťati, ale musí ísť o reálnu možnosť rodiča samostatne vykonávať
rodičovskú rolu a nadväzovať s dieťaťom autentickú vzťahovú väzbu.

13. Súd skúmal, či sú v danom prípade splnené podmienky na zmenu predchádzajúcej úpravy styku

určenej neodkladným opatrením tunajšieho súdu č. k. 5P/50/2025-24 zo dňa 15.05.2025 a dospel k
záveru, že k relevantnej zmene pomerov došlo. Od vydania uvedeného rozhodnutia uplynulo niekoľko
mesiacov, počas ktorých sa maloletý A. nachádzal v dynamickom vývinovom období, pričom sa zmenili
jeho potreby a adaptačné schopnosti. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že styk otca s maloletýmsa v medzidobí realizoval pravidelne, bez preukázania negatívnych dopadov na maloletého, a že
otec o maloletého dlhodobo javí záujem a rešpektuje súdom určený režim. Súd zároveň prihliadol na
skutočnosť, že pôvodná úprava styku bola realizovaná výlučne za prítomnosti matky a mala dočasný

charakter, zameraný najmä na stabilizáciu situácie bezprostredne po rozpade spoločnej domácnosti
rodičov. V súčasnosti však už nepretrváva potreba takto striktnej formy dohľadu pri každom stretnutí,
keďženebolizistenéokolnosti,ktorébyodôvodňovalizáveroneschopnostiotcazabezpečiťstarostlivosť
o maloletého v obmedzenom časovom rozsahu bez prítomnosti matky. Súd preto považoval za
primerané pristúpiť k postupnej úprave styku zodpovedajúcej aktuálnemu vývinu maloletého a jeho

najlepšiemu záujmu.

14. Súd sa osobitne zaoberal aj námietkami matky, ktoré smerovali najmä k nízkemu veku maloletého,
jeho dojčeniu, potrebe fixácie na matku a k údajným obavám o bezpečnosť a vhodnosť prostredia
u otca. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že samotný nízky vek dieťaťa ani skutočnosť, že je dieťa
dojčené, automaticky nevylučujú realizáciu styku s druhým rodičom bez prítomnosti matky. Dojčenie

a emocionálna väzba na matku sú významnými faktormi, avšak nemožno ich absolutizovať do takej
miery, aby fakticky znemožňovali alebo neprimerane obmedzovali vytváranie vzťahu dieťaťa s otcom,
pokiaľ neexistujú konkrétne a preukázané okolnosti, ktoré by svedčili o ohrození dieťaťa. Matka v
konaní nepreukázala žiadne objektívne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že otec nie je schopný
zabezpečiť základnú starostlivosť o maloletého v časovo obmedzenom rozsahu alebo že by realizácia

styku bez jej prítomnosti predstavovala riziko pre fyzický či psychický vývin dieťaťa. Jej tvrdenia o
nevhodnosti prostredia v domácnosti otca a o jeho údajnej neschopnosti postarať sa o maloletého
zostali v rovine subjektívnych obáv, ktoré neboli podložené relevantnými dôkazmi. Súd nemôže pripustiť,
aby subjektívne obavy jedného z rodičov, nepodložené konkrétnymi zisteniami o ohrození dieťaťa,
viedli k dlhodobému obmedzeniu práva maloletého na plnohodnotný kontakt s druhým rodičom. Súd

tieto matkine námietky vzal na vedomie, avšak po ich vyhodnotení dospel k záveru, že nepredstavujú
objektívnu a absolútnu prekážku realizácie styku otca s maloletým bez prítomnosti matky v primeranom
časovom rozsahu. Zo zápisnice z pojednávania vyplynulo, že maloletý prijíma aj príkrmy, že je schopný
vydržať určitý čas bez dojčenia a že jeho denný režim nie je striktne fixovaný, ale skôr nepravidelný, čo
potvrdila samotná matka. Súd poukazuje na to, že dojčenie, hoci je významnou súčasťou starostlivosti

o dieťa, nemôže byť chápané ako prostriedok faktického vylúčenia druhého rodiča zo samostatného
kontaktu s dieťaťom, pokiaľ neexistujú zdravotné alebo iné závažné dôvody, ktoré by takýto postup
odôvodňovali. Pokiaľ ide o tvrdenú nedôveru matky voči otcovi, súd konštatuje, že matka uvádzala
najmä subjektívne obavy týkajúce sa manipulácie s dieťaťom, jazdy autom a všeobecnej starostlivosti.
Tieto obavy však neboli podložené žiadnymi objektívnymi dôkazmi o ohrození maloletého. Samotná

skutočnosť,žerodičnemárovnakúmieruskúsenostíakodruhýrodič,nemôžebyťdôvodomnadlhodobé
ponechanie styku výlučne v režime asistovaného kontaktu. Súd osobitne zdôrazňuje, že rodičovské
kompetencie sa nadobúdajú aj výkonom samotného rodičovstva. Ak by súd akceptoval argumentáciu
matky, že otec sa „nenaučil“ starať o dieťa, pričom mu zároveň nie je umožnený samostatný kontakt s
dieťaťom, išlo by o vnútorný rozpor, ktorý by viedol k trvalému znevýhodneniu otca ako rodiča.

15. Naopak, súd považoval za významné, že doterajšia úprava styku založená výlučne na prítomnosti
matky neumožňovala otcovi realizovať styk s maloletým v plnohodnotnej rodičovskej roli, ale len v
režime asistovaného kontaktu, ktorý nie je dlhodobo udržateľný ani v súlade s cieľom postupného
budovania samostatného vzťahu otca a dieťaťa. Takýto model styku by v prípade jeho zachovania

mohol viesť k prehlbovaniu konfliktov medzi rodičmi a k fixácii dieťaťa výlučne na jedného rodiča, čo
by bolo v rozpore s jeho najlepším záujmom. Zo zápisnice z pojednávania vyplynulo, že matka počas
stretnutí s otcom opakovane monitoruje jeho správanie, zasahuje do priebehu styku alebo sa zdržiava v
bezprostrednej blízkosti dieťaťa, čo sama odôvodňuje obavami o bezpečnosť maloletého. Otec naopak
vierohodne uviedol, že prítomnosť matky ho výrazne limituje v tom, aby sa mohol sústrediť výlučne na

dieťa a vykonávať rodičovskú rolu prirodzene a bez napätia. Takéto dôvody súd nemohol považovať za
relevantné z hľadiska najlepšieho záujmu dieťaťa. Súd preto zvolil postup postupného a primeraného
rozšírenia styku, ktorý zohľadňuje vek maloletého A., jeho potrebu stability a zároveň aj právo otca
na nerušený styk s dieťaťom. Ustanovenie styku v kratších časových úsekoch bez prítomnosti matky
považoval súd za primeraný kompromis, ktorý umožňuje dieťaťu adaptovať sa na samostatný kontakt s

otcom bez neprimeraného zásahu do jeho denného režimu.

16. Súd považuje za potrebné výslovne uviesť, že obavám matky o maloletého A. plne rozumie a
nepovažuje ich za prejav prehnanej úzkostlivosti či zlého úmyslu. Maloletý A. je v útlom veku (9 mesačnébatoľa), je dojčené a prirodzene fixované na matku, ktorá je v tomto období jeho hlavným zdrojom istoty,
bezpečia a každodennej starostlivosti. Je prirodzené, že matka vníma potrebu chrániť dieťa pred každou
zmenou a že pociťuje úzkosť z predstavy, že dieťa bude určitý čas bez jej bezprostrednej prítomnosti.

Tieto pocity súd rešpektuje a považuje ich za pochopiteľné a ľudsky opodstatnené. Zároveň však súd
nemôže prehliadnuť, že aj otec je rodičom maloletého dieťaťa, ktorý má k nemu rodičovské práva
a povinnosti a ktorý má prirodzený záujem o budovanie vzťahu so svojím synom. Súd nemá dôvod
domnievať sa, že by otec konal spôsobom, ktorým by úmyselne ohrozoval zdravie, bezpečnosť alebo
citovú pohodu vlastného dieťaťa. Práve naopak, z jeho konania vyplýva snaha byť prítomný v živote

maloletého a postupne prevziať zodpovednosť za rodičovskú starostlivosť. Úlohou súdu nie je postaviť
rodičov proti sebe, ale vytvoriť taký rámec, v ktorom bude maloleté dieťa môcť bezpečne a postupne
zažívať starostlivosť oboch rodičov. Súd je presvedčený, že krátkodobý a primerane nastavený styk
otca s maloletým bez prítomnosti matky nebude pre dieťa ohrozujúci, ale naopak prispeje k budovaniu
dôvery, istoty a vzťahovej väzby aj s druhým rodičom, čo je v konečnom dôsledku v najlepšom záujme
maloletého dieťaťa.

17. Súd pri rozhodovaní vychádzal zo zásady najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, ktorá zahŕňa
nielen potrebu stability a bezpečia, ale aj právo dieťaťa na vytváranie a udržiavanie vzťahu s oboma
rodičmi. Úprava styku musí byť primeraná veku dieťaťa, avšak zároveň musí smerovať k postupnému
posilňovaniu rodičovských kompetencií oboch rodičov. Súd zvolil model styku, ktorý kombinuje kratšie,

pravidelné stretnutia bez prítomnosti matky počas týždňa a striedanie víkendových dní tak, aby bolo
zachované právo otca na samostatný kontakt s dieťaťom, a zároveň aby nebol narušený denný režim
maloletého. Takto nastavená úprava styku je postupná, primeraná a zodpovedá aktuálnemu vývinovému
štádiu maloletého A.. Preto súd dospel k záveru, že ponechanie styku výlučne za prítomnosti matky by
nebolo v súlade s najlepším záujmom maloletého, keďže by bránilo rozvoju samostatného vzťahu otca

a dieťaťa a prehlbovalo by konflikty medzi rodičmi. Naopak, určená úprava styku vytvára predpoklady
pre zdravý vývin dieťaťa, posilnenie rodičovských kompetencií otca a postupné zlepšovanie rodičovskej
spolupráce. Preto súd rozhodol tak, že určil stretávanie sa otca s maloletým A. každú párnu nedeľu od
10:00 hod. do 14:00 hod. a každý utorok a každý štvrtok od 15:00 hod. do 18:00 hod. bez prítomnosti
matky (I. výrok rozsudku).

18. Súd považuje za potrebné osobitne odôvodniť, prečo v časti úpravy styku rozhodol aj nad rámec
návrhu otca, keď určil, že každú nepárnu sobotu sa styk otca s maloletým A. bude realizovať za
prítomnosti matky. Tento postup súd nepovažuje za prejav arbitrárnosti, ale za vedomý a uvážený zásah
smerujúci k ochrane najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Zo skutkových zistení súdu vyplynulo, že

manželstvo rodičov je v súčasnosti vážne narušené, avšak nie je definitívne rozvrátené. Z výpovedí
účastníkov, najmä z vyjadrení matky, je zrejmé, že medzi rodičmi naďalej existuje silné citové prepojenie
sprostredkované osobou maloletého dieťaťa a že matka opakovane prejavila snahu o zachovanie
manželstva a spoločného rodinného fungovania. Súd vníma, že úplné a náhle oddelenie rodičovských
rolí bez akéhokoľvek spoločného priestoru by mohlo viesť k ďalšiemu prehĺbeniu odcudzenia rodičov

a k definitívnemu rozpadu rodinných väzieb, čo by sa nevyhnutne negatívne dotklo maloletého
dieťaťa. Zaradením pravidelného styku za prítomnosti matky súd sledoval vytvorenie bezpečného
a pokojného priestoru pre spoločné rodičovské fungovanie, v ktorom môže maloleté dieťa vnímať
oboch rodičov súčasne, bez konfliktu a napätia. Takto nastavený styk má nielen adaptačný význam
pre dieťa, ale zároveň ponecháva rodičom priestor na obnovu komunikácie, spolupráce a dôvery

v rodičovskej, prípadne aj partnerskej rovine. Súd si je vedomý, že jeho úlohou nie je rozhodovať
o zachovaní alebo obnove manželstva účastníkov. Zároveň však nemôže ignorovať skutočnosť, že
stabilné rodinné prostredie a funkčná spolupráca rodičov sú jedným z kľúčových predpokladov zdravého
vývinu maloletého dieťaťa. Ak súd vníma reálnu možnosť, že spoločný čas rodičov s dieťaťom môže
prispieť k upokojeniu vzťahov a predísť definitívnemu rozpadu rodiny, považuje za svoju povinnosť túto

možnosť zohľadniť. Rozhodnutie o zachovaní časti styku za prítomnosti matky tak predstavuje vyvážený
a zmierlivý prvok v celkovej úprave styku, ktorý reflektuje vek maloletého, emocionálnu situáciu matky,
ako aj potrebu postupného budovania rodičovskej spolupráce. Súd je presvedčený, že takto nastavená
úprava styku nie je v rozpore s právami otca, ale naopak, vytvára priestor pre stabilnejší a pokojnejší
výkon rodičovských práv oboch rodičov v prospech maloletého A. (I. výrok rozsudku).

19.Pokiaľideoúpravustykupočassviatočnéhodňa25.12.,súdpovažovalzaodôvodnené,abymaloleté
dieťamalomožnosťtráviťčasajsotcompočasvýznamnýchrodinnýchdní,atovčasovoobmedzenoma
pre dieťa primeranom rozsahu. Súd prihliadol na skutočnosť, že deň 25.12. predstavuje v spoločenskoma rodinnom kontexte primárny sviatočný deň, ktorý má osobitný význam pre vytváranie a udržiavanie
rodinných väzieb, a to aj vo vzťahu maloletého k obom rodičom. Určením styku v tento deň v krátkom
časovom úseku súd sledoval vyváženie práva otca na podieľanie sa na sviatočných momentoch v živote

maloletého s potrebou zachovania stability a istoty v starostlivosti o dieťa, pričom týmto rozhodnutím
nebol neprimerane dotknutý ani čas maloletého strávený s matkou. Návrh matky smerujúci k realizácii
styku až dňa 26.12. súd nepovažoval za primerane vyvažujúci rodičovské postavenie oboch rodičov,
keďže by viedol k faktickému vylúčeniu otca z prežívania hlavného sviatočného dňa spolu s maloletým
(II. výrok rozsudku).

20. Súd považoval za potrebné výslovne upraviť povinnosti rodičov súvisiace s realizáciou styku, keďže
zo zistení v konaní vyplynulo, že komunikácia medzi rodičmi je narušená a absentuje dostatočná miera
spolupráce, ktorá je pri starostlivosti o maloleté dieťa v nízkom veku nevyhnutná. Uložením povinnosti
matke riadne pripraviť maloletého A. na styk s otcom, odovzdať ho s potrebnými vecami a poskytnúť
otcovi informácie o jeho bezprostredných potrebách súd sledoval zabezpečenie kontinuity starostlivosti

o maloletého a elimináciu situácií, ktoré by mohli viesť k neistote alebo diskomfortu dieťaťa počas styku
(III. výrok rozsudku).

21. Povinnosť otca oznámiť nerealizovanie styku s primeraným časovým predstihom súd považoval
za nevyhnutnú z dôvodu ochrany stability denného režimu maloletého a predchádzania zbytočným

zásahom do organizácie starostlivosti zo strany matky. Analogicky súd uložil aj matke povinnosť včas
informovať otca o nemožnosti realizácie styku z vážnych zdravotných dôvodov na strane maloletého,
keďže ide o objektívne okolnosti, ktoré môžu mať bezprostredný vplyv na zdravie a pohodu dieťaťa (IV.
a V. výrok rozsudku).

22. Úpravu povinnosti matky informovať otca o plánovaných lekárskych prehliadkach maloletého súd
považoval za opodstatnenú vzhľadom na skutočnosť, že účasť oboch rodičov na zdravotnej starostlivosti
o maloleté dieťa je imanentnou súčasťou rodičovských práv a povinností. Takto stanovená informačná
povinnosť zároveň vytvára predpoklady pre aktívne zapojenie otca do starostlivosti o maloletého a
podporuje budovanie jeho rodičovskej role, bez neprimeraného zásahu do postavenia matky ako

primárne opatrujúceho rodiča (VI. výrok rozsudku).

23. Týmto rozhodnutím súd zároveň zmenil pôvodné neodkladné opatrenie tunajšieho súdu č. k.
5P/50/2025-24 zo dňa 15.05.2025 (VII. výrok rozsudku).

24. Súd návrh matky na určenie výživného na maloleté dieťa vylúčil na samostatné konanie, keďže
predmetomtohtokonaniabolapredovšetkýmúpravastykuotcasmaloletýmdieťaťom,ktorásivzhľadom
na nízky vek maloletého A. a napäté vzťahy medzi rodičmi vyžadovala bezodkladné a prioritné
rozhodnutie. Pre rozhodnutie o výživnom je potrebné vykonať samostatné dokazovanie zamerané
najmä na aktuálne príjmové, majetkové a zárobkové pomery oboch rodičov, ktoré nebolo možné v

tomto štádiu konania spoľahlivo a v potrebnom rozsahu vykonať bez neprimeraného predlžovania
konania. Vylúčením návrhu na výživné na samostatné konanie súd sledoval zásadu hospodárnosti
a efektívnosti konania, ako aj potrebu zabezpečiť, aby rozhodnutie o styku maloletého s otcom bolo
prijaté v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov. Uvedený postup zároveň nezasahuje do práv
maloletého ani matky, keďže o výživnom bude rozhodnuté v samostatnom konaní po riadnom zistení

rozhodujúcich skutočností (VIII. výrok rozsudku).

25. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok
na ich náhradu, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na ich náhradu, pričom
súdnezistilnaplneniežiadnejzvýnimiekupravenýchvustanovení§53anasl.CMP(IX.výrokrozsudku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
prostredníctvom Okresného súdu Humenné na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho

robí – odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsah odvolateľ rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sarozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak

súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
vec. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia
vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat
maloletého do cudziny, podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového

poriadku.