Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. október 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 29Cb/46/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120250125
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Trnečková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:6120250125.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudkyňou Mgr. Janou Trnečkovou, v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., IČO:

35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, právne zastúpeného
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto,
proti žalovanej A. A., narodenej 2. augusta 1949, trvale bytom A. XXXX/X, XXX XX A., právne zastúpenej
JUDr. Helenou Knopovou, advokátkou, so sídlom Floriánska 19, 040 01 Košice, o zaplatenie 5 282,85
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 % účelne
vynaložených trov konania s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením
súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu (ďalej len "žaloba"), podaným pôvodne na Okresnom súde
Banská Bystrica dňa 27. februára 2020, sa pôvodný žalobca – obchodná spoločnosť VÚB Leasing, a.
s., IČO: 31 318 045, so sídlom Mlynské nivy 1, 820 05 Bratislava (ďalej v rozhodnutí aj len "pôvodný
žalobca") – domáhal v konaní začatom podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len "zákon o upomínacom konaní"), aby súd uložil žalovaným: 1/ novabau

s.r.o., IČO: 45 309 761, so sídlom Krupinská 8, 040 01 Košice (ďalej len "pôvodne žalovaný 1/"), a 2/ A.
A., narodenej X. XXXXXXX XXXX, trvale bytom A. XXXX/X, XXX XX A. (ďalej len "žalovaná"), povinnosť
zaplatiť mu spoločne a nerozdielne istinu vo výške 5 282,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,00 % ročne zo sumy 5 282,85 eur od 17. februára 2020 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil poukazom na to, že dňa 26. augusta 2016 bola uzavretá Zmluva o úvere
č. XXXXXXXXX (ďalej v rozhodnutí aj len "Zmluva"), na základe ktorej jeho právny predchodca –

spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. – poskytol celkovú sumu 8 438,15 eur pri ročnej úrokovej
sadzbe 15,11 % na zakúpenie osobného motorového vozidla Peugeot 5008 1.6 e-HDi Exclusive
(ďalej v rozhodnutí aj len "motorové vozidlo") za podmienok uvedených v Zmluve a vo Všeobecných
obchodných podmienkach, inkorporovaných v Zmluve. Predmet financovania mal byť splácaný v
pravidelných mesačných splátkach vo výške 158,86 eur po dobu 84 mesiacov so splatnosťou prvej
splátky 10. septembra 2015. Pôvodný žalobca poukázal na to, že súčasťou Zmluvy bola aj Zmluva
o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci č. XXXXXXXXX, ktorou bolo zriadené záložné právo na

záloh – predmetné motorové vozidlo; ako aj Kúpna zmluva č. XXXXXXXXX, na základe ktorej pôvodne
žalovaný 1/ dotknuté motorové vozidlo za pôžičku nadobudol. Dôvodiac tým, že dohodnuté podmienky
splácania neboli rešpektované a splátky neboli uhrádzané riadne a včas, a teda došlo k porušeniu
Všeobecných obchodných podmienok, pôvodný žalobca uviedol, že v zmysle článku „Doba trvaniazmluvy a spôsoby jej ukončenia, zánik záväzku klienta“ Všeobecných obchodných podmienok pristúpil k
vyhláseniusplatnostiúveru,atolistomzo14.októbra2017,vktoromzároveňumožnilvlehote30dníodo
dňa registrácie začatia výkonu záložného práva v Notárskom centrálnom registri záložných práv vyplatiť

jednorazovo celú dlžnú sumu. Keďže uvedená možnosť nebola využitá, pôvodný žalobca pristúpil
k realizácii výkonu záložného práva predajom zálohu na dražbe. Dodal, že listom z 21. decembra 2017,
označeným ako Oznámenie o realizácii výkonu záložného práva predajom zálohu na dražbe, ktorého
súčasťou bola faktúra č. XXXXXXXXXXXX, ktorou boli vyúčtované náklady spojené s realizáciou dražby
motorového vozidla vo výške 530,27 eur a náklady na registráciu Oznámenia o dražbe vo výške 12,36

eur (spolu suma 542,63 eur), bol pôvodne žalovaný 1/ vyzvaný na úhradu dlžnej sumy vo výške 5 282,85
eur do 7. februára 2018. Pôvodný žalobca ďalej poukázal na to, že na základe Dohody o pristúpení k
záväzku č. XXXXXXXXX z 26. augusta 2015 (ďalej v rozhodnutí aj len "Dohoda o pristúpení") pristúpila
k Zmluve žalovaná, ktorá sa tak stala dlžníčkou popri pôvodnom dlžníkovi (pôvodne žalovanom 1/).
Doplnil, že Predžalobnou výzvou z 21. januára 2020 boli obaja pôvodne žalovaní (pôvodne žalovaný
1/ i žalovaná) vyzvaní na úhradu dlžnej sumy, avšak túto do dňa podania žaloby neuhradili. Záverom

pôvodný žalobca zhrnul, že celkový dlh, ktorý ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 5 282,85 eur,
zodpovedá rozdielu sumy 13 993,28 eur, uvedenej v stĺpci „Splátky“ v Prehľade splátok a úhrad, ktorej
súčasťou boli aj: (i) náklady za odobratie motorového vozidla vo výške 312,00 eur v zmysle Záverečnej
správy a faktúry č. 2017/45, vystavenej spoločnosťou CREDITCARS s. r. o., (ii) náklady za odťah
motorového vozidla vo výške 225,60 eur v zmysle Záverečnej správy a faktúry č. 81/2017, vystavenej

spoločnosťou ORIM EXTRA PLUS, s.r.o., (iii) náklady spojené s realizáciou dražby motorového vozidla
vo výške 530,37 eur, (iv) náklady na registráciu výkonu záložného práva vo výške 29,52 eur, (v) náklady
na registráciu Oznámenia o dražbe vo výške 12,36 eur, (vi) náklady spojené s vymáhaním pohľadávky
spolu vo výške 862,32 eur, a sumy vykonaných úhrad v celkovej výške 8 710,43 eur (13 993,28 eur –
8 710,43 eur = 5 282,85 eur).

3. Na preukázanie ním tvrdených skutočností pôvodný žalobca v žalobe označil a k tejto pripojil Zmluvu
o úvere č. XXXXXXXXX z 26. augusta 2015 (na č. l. 7-10 spisu); Zmluvu o zriadení záložného práva k
hnuteľnej veci č. XXXXXXXXX z 26. augusta 2015 (na č. l. 11-12 spisu); Kúpnu zmluvu z 26. augusta
2015 (na č. l. 13 spisu), vrátane jej Prílohy č. 2 – Protokolu o skúšobnej jazde a odovzdaní vozidla

z 26. augusta 2015 (na č. l. 14-15 spisu); Dohodu o pristúpení k záväzku č. XXXXXXXXX z 26.
augusta 2015 (na č. l. 16 spisu); Faktúru č. XXXXXXXXXXX (Vyúčtovanie predčasného ukončenia
Zmluvy č. XXXXXXXXX), vystavenú dňa 12. októbra 2017 právnym predchodcom pôvodného žalobcu –
spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. – pôvodne žalovanému 1/ (na č. l. 17 spisu); Záverečnú
správu spoločnosti CREDITCARS s. r. o. k objednávke služieb, vyhotovenú 14. októbra 2017 (na č. l. 18

spisu); Oznámenie o vyhlásení splatnosti úveru zo 14. októbra 2017, adresované pôvodne žalovanému
1/ (na č. l. 19 spisu); Faktúru č. 2017/45, vystavenú dňa 15. októbra 2017 spoločnosťou CREDITCARS
s. r. o. právnemu predchodcovi pôvodného žalobcu – spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. (na
č. l. 20 spisu); Faktúru č. 81/2017, vystavenú dňa 15. októbra 2017 spoločnosťou ORIM EXTRA PLUS,
s.r.o. právnemu predchodcovi pôvodného žalobcu – spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. (na

č. l. 21-22 spisu); Faktúru č. 12015614605, vystavenú dňa 8. decembra 2017 právnym predchodcom
pôvodného žalobcu – spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. – pôvodne žalovanému 1/ (na č. l.
23 spisu); Oznámenie o realizácii výkonu záložného práva predajom zálohu na dražbe z 21. decembra
2017 (na č. l. 23 p. v. spisu); Predžalobnú výzvu z 21. januára 2020 (na č. l. 24 spisu) s Podacím hárkom
(na č. l. 25 spisu) a Prehľad splátok a úhrad (na č. l. 26 spisu).

4. V zmysle návrhu pôvodného žalobcu Okresný súd Banská Bystrica dňa 6. marca 2020 vydal vo veci
platobný rozkaz, ktorým rozhodol tak, že pôvodne žalovanému 1/ a žalovanej (ako pôvodne žalovanej
v 2. rade) uložil povinnosť do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatiť spoločne a nerozdielne
pôvodnému žalobcovi istinu vo výške 5 282,85 eur a úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy

5 282,85 eur od 17. februára 2020 do zaplatenia alebo v tej istej lehote podať odpor (výrok I.). Súd
ich tiež zaviazal do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatiť pôvodnému žalobcovi spoločne
a nerozdielne náhradu trov konania vo výške 617,72 eur (výrok II.). Predmetný platobný rozkaz bol
dňa 22. marca 2020 doručený pôvodne žalovanému 1/, vo vzťahu ku ktorému nadobudol právoplatnosť
dňa 12. mája 2020. Dňa 11. marca 2020 bol uvedený platobný rozkaz doručený žalovanej, ktorá

proti nemu podala prostredníctvom právnej zástupkyne v zákonom stanovenej lehote odpor s vecným
odôvodnením, následkom čoho došlo v zmysle § 11 ods. 1 druhej vety zákona o upomínacom konaní
vo vzťahu k nej k zrušeniu platobného rozkazu ex lege.5. Podaný odpor žalovaná odôvodnila tvrdením, že Dohoda o pristúpení k záväzku č. 120156146 z
26. augusta 2015 je neplatná. Uviedla, že k jej podpisu ju vo večerných hodinách u nej doma nútil
pracovník obchodnej spoločnosti AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s. Objasnila, že tento ju o to žiadal z

dôvodu, že jej syn, ktorý vtedy podnikal prostredníctvom pôvodne žalovaného 1/, uzatváral Zmluvu o
úvere č. 120156146 na nákup motorového vozidla, pričom ona bola spoločníčkou pôvodne žalovaného
1/. Žalovaná vyhlásila, že napriek tvrdeniu pracovníka spoločnosti AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s.,
že ju Dohoda o pristúpení k ničomu nezaväzuje, takúto dohodu nepodpísala, a teda podpis na nej nie je
jej. S ohľadom na uvedené považovala žalobu podanú voči nej za v celom rozsahu nedôvodnú, z ktorého

dôvodu navrhla, aby súd predmetný platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil a následne na základe
vykonaného dokazovania žalobu voči nej v celom rozsahu zamietol a priznal jej nárok na náhradu trov
konania.

6. Pôvodný žalobca sa k odporu žalovanej vyjadril podaním, doručeným Okresnému súdu Banská
Bystrica dňa 27. mája 2020, v ktorom prezentoval názor, že žalovaná nijakým spôsobom nepreukázala,

že by podpis na Dohode o pristúpení k záväzku č. XXXXXXXXX z 26. augusta 2015 nebol jej
vlastnoručný. Súčasne poukázal na znenie ustanovenia bodu IV. písm. c) Dohody o pristúpení, v zmysle
ktorého „Pristupujúci dlžník podpisom tejto Dohody potvrdzuje, že bol oboznámený s obsahom Zmluvy
o úvere č. 120156146, súhlasí s ňou, že prevzal všetky prílohy k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX.“
Pozornosť upriamil aj na znenie ustanovenia bodu IV. písm. d) Dohody o pristúpení, podľa ktorého

„Strany Dohody prehlasujú, že Dohodu uzatvorili na základe pravej a slobodnej vôle, na dôkaz čoho túto
Dohodu podpisujú.“ Vzhľadom na uvedené pôvodný žalobca trval na podanej žalobe. Zároveň navrhol
pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku.

7. Dňa 1. júna 2020 Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec podľa § 14 ods. 3 zákona o upomínacom

konaní Okresnému súdu Košice I ako súdu príslušnému na jej prejednanie.

8. Podaním, doručeným Okresnému súdu Košice I, pôvodný žalobca v reakcii na námietku žalovanej,
že podpis na Dohode o pristúpení nie je jej, predložil súdu predmetnú Dohodu o pristúpení k záväzku č.
XXXXXXXXX z 26. augusta 2015 (tentokrát oproti jej vyhotoveniu pripojenému k žalobe a založenému

na č. l. 16 spisu) vo vyhotovení spolu s Osvedčením o pravosti podpisu žalovanej z 27. augusta 2015
(na č. l. 155 spisu), ktorý listinný dôkaz bol dňa 10. júna 2025 žalovanej dodatočne doručený Mestským
súdom Košice.

9. Žalovaná reagovala na vyjadrenie pôvodného žalobcu k jej odporu podaním z 25. septembra 2020,

v ktorom zotrvala na svojom tvrdení, že si nie je vedomá, že by Dohodu o pristúpení podpísala. Na
margo výhrady pôvodného žalobcu, že túto skutočnosť nijakým spôsobom nepreukázala, uviedla, že
ide o negatívnu skutočnosť, ktorú nie je možné preukázať. Dodala však, že na preukázanie toho, že túto
Dohodu o pristúpení nebola ochotná podpísať, by mohol byť vypočutý jej syn, teda konateľ obchodnej
spoločnosti (pôvodne žalovaného 1/), ktorá bola dlžníkom pôvodného žalobcu. Súčasne, pre prípad,

že by to bolo potrebné, navrhla, aby súd nariadil znalecké dokazovanie z odboru grafológie.

10. Písomným podaním, doručeným súdu dňa 16. mája 2022, právny nástupca pôvodného žalobcu –
obchodná spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., IČO: 31 320 155,
so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava (ďalej v rozhodnutí aj len "právny nástupca pôvodného

žalobcu," prípadne "VÚB, a.s."), a spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna
48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, prostredníctvom právneho zástupcu podali návrh na
zmenu strany sporu na strane žalobcu. Úvodom podania právny nástupca pôvodného žalobcu ozrejmil,
že k 1. januáru 2022 došlo k rozdeleniu spoločnosti VÚB Leasing, a. s. (pôvodného žalobcu) zlúčením
so spoločnosťou VÚB, a.s. a VÚB Operating Leasing, a.s., pričom právnym nástupcom spoločnosti

VUB Leasing, a. s. sa vo vzťahu k úverovým pohľadávkam zo skupiny QCar a Triangel, akou bola aj
žalovaná pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporu, stala spoločnosť VÚB, a.s. Samotný
návrh právny nástupca pôvodného žalobcu následne odôvodnil tým, že na základe Rámcovej zmluvy
o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzatvorená medzi ním a spoločnosťou Consumer Finance Holding,
a.s. ako postupcami a spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o. ako postupníkom, bola jeho pohľadávka voči

žalovanej ako dlžníčke, zaplatenie ktorej je predmetom tohto sporového konania, postúpená spoločnosti
Intrum Slovakia s.r.o. Spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. vyjadrila súhlas so vstupom do tohto konania
a súčasne vyjadrila presvedčenie, že relevantným oznámením o postúpení pohľadávky postupcomriadne hmotnoprávne preukázala svoju aktívnu legitimáciu v tomto spore, podporne odkazujúc na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. júna 2003, sp. zn. 4 Obo 210/01.

11. K návrhu na zmenu strany sporu na strane žalobcu bol nad rámec v konaní už skôr produkovaných
listinných dôkazov priložený Krycí list QuatroCar z 3. septembra 2015 k Zmluve č. XXXXXXXXX
(na č. l. 191 p. v. spisu); Úradný výpis z Notárskeho centrálneho registra záložných práv, sp. zn.
NCRzp 25117/2015, k 3. septembru 2015 (na č. l. 193 spisu); Faktúra č. B., vystavená dňa 26.
augusta 2015 spoločnosťou AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s. pôvodne žalovanému 1/ (na č. l. 197

spisu); Výpis z Obchodného registra pôvodne žalovaného 1/ z 3. septembra 2015 (na č. l. 198 spisu);
Osvedčenie o evidencii (technický preukaz) č. TA 539906 (na č. l. 200 spisu); fotokópie občianskeho
preukazu a vodičského preukazu žalovanej (na č. l. 201 spisu); fotokópie občianskeho preukazu
a cestovného pasu konateľa pôvodne žalovaného 1/ (na č. l. 202 spisu); formulár, nazvaný Informácia
o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) a priemernej RPMN, divízia QuatroCar, podpísaný
dňa 26. augusta 2015 pôvodne žalovaným 1/ a žalovanou (na č. l. 203 spisu); formulár, nazvaný

Informácia o finančnom sprostredkovaní, podpísaný dňa 26. augusta 2015 žalovanou (na č. l. 204
spisu); formulár, nazvaný Informácie podľa § 15 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z. z. Finančný agent (na
č. l. 205 spisu); formulár, nazvaný Súhlas – osobné údaje, Vyhlásenie – osobné údaje, Vyhlásenie
– kreditná karta, podpísaný dňa 26. augusta 2015 žalovanou (na č. l. 206 spisu); formulár, nazvaný
Informácie v zmysle § 15 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov (na č. l. 207 spisu);

Žiadosť pôvodne žalovaného 1/ o uzatvorenie zmluvy o úvere, č. žiadosti XXXXXXX, z 26. augusta
2015 (na č. l. 208 spisu); Splnomocnenie, udelené dňa 27. júla 2016 spoločnosťou Consumer Finance
Holding, a.s. spoločnosti CREDITCARS s. r. o. (na č. l. 209 spisu); Záverečná správa spoločnosti
CREDITCARS s. r. o. k objednávke služieb, vyhotovená 30. augusta 2016 (na č. l. 209 p. v. spisu);
Splnomocnenie, udelené dňa 27. júla 2017 spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. spoločnosti

CREDITCARSs.r.o.(nač.l.210spisu);Splnomocnenie,udelenédňa29.novembra2016spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a.s. spoločnosti CREDITCARS s. r. o. (na č. l. 212 spisu); Záverečná
správa spoločnosti CREDITCARS s. r. o. k objednávke služieb, vyhotovená 30. januára 2017 (na č.
l. 212 p. v. spisu); Splnomocnenie, udelené dňa 28. januára 2016 spoločnosťou Consumer Finance
Holding, a.s. spoločnosti CREDITCARS s. r. o. (na č. l. 213 spisu); Záverečná správa spoločnosti

CREDITCARS s. r. o. k objednávke služieb, vyhotovená 28. februára 2016 (na č. l. 213 p. v. spisu);
Schvaľovací protokol k návrhu zmluvy 1234265, vytvorený 26. augusta 2015 pre pôvodne žalovaného
1/ (na č. l. 215-216 spisu), vrátane Krycieho listu (na č. l. 217 spisu); Schvaľovací protokol k návrhu
zmluvy 1234242, vytvorený 26. augusta 2015 pre žalovanú (na č. l. 218-219 spisu); Schvaľovací protokol
k návrhu zmluvy 1234241, vytvorený 26. augusta 2015 pre žalovanú (na č. l. 220-221 spisu), vrátane

Krycieho listu (na č. l. 223 spisu); výsledky lustrácie žalovanej v SRBI / NRKI z 26. augusta 2015 (na
č. l. 222 spisu); rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo 4. decembra 2014 (na č.
l. 222 p. v. spisu); Protokol o emisnej kontrole motorového vozidla z 22. júla 2015 (na č. l. 223 p. v.
spisu); Protokol o technickej kontrole vozidla z 22. júla 2015 (na č. l. 224 spisu); Protokol k oceneniu
jazdeného automobilu z 26. augusta 2015 (na č. l. 225 spisu); Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok

z 30. novembra 2017 (na č. l. 228-230 spisu); Žiadosť o postúpenie a prevod z 8. októbra 2020, prevzatá
22. októbra 2020 (na č. l. 233 spisu); Príloha č. 3 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok (na č.
l. 227 spisu); Notárska zápisnica o projekte rozdelenia zlúčením, spísaná dňa 11. decembra 2017, sp.
zn. N XXXX/XXXX, C. XXXXX/XXXX, C. XXXXX/XXXX (na č. l. 231-232 spisu); Notárska zápisnica
o projekte rozdelenia zlúčením, spísaná dňa 13. decembra 2021, sp. zn. N XXXX/XXXX, C. XXXXX/

XXXX, C. XXXXX/XXXX (na č. l. 234-236 spisu); a Oznámenie o postúpení pohľadávky z 28. októbra
2020, adresované pôvodným žalobcom pôvodne žalovanému 1/ (na č. l. 237 spisu), s Podacím hárkom
č. D. (na č. l. 238 spisu). Uvedené listinné dôkazy boli žalovanej spolu s podaním spoločností VÚB, a.s.
a Intrum Slovakia s.r.o., doručeným súdu 16. mája 2022, Mestským súdom Košice dodatočne doručené
dňa 10. júna 2025.

12. Podaním z 18. mája 2022 žalovaná vzniesla námietku premlčania. Vychádzala pritom z toho, že
žaloba v predmetnej právnej veci bola súdu doručená dňa 27. februára 2020, a zároveň, z tvrdení,
uvedených pôvodným žalobcom v samotnej žalobe, že z dôvodu, že splátky úveru neboli uhrádzané
riadne a včas, pristúpil k vyhláseniu splatnosti úveru poskytnutého na základe Zmluvy, a to listom zo

14. októbra 2017. Poukazujúc na to, že z predmetného Oznámenia o vyhlásení splatnosti úveru zo 14.
októbra 2017 nevyplýva, v dôsledku nezaplatenia ktorej splátky došlo k vyhláseniu splatnosti úveru,
považovala za potrebné vyvodiť túto skutočnosť z Prehľadu splátok a úhrad, z ktorého podľa nej vyplýva,
že k omeškaniu so splácaním dlhu preukázateľne došlo už so splátkou splatnou dňa 10. februára 2017.Vzhľadom na uvedené konštatovala, že k vyhláseniu splatnosti úveru došlo v dôsledku nezaplatenia
uvedenej splátky splatnej 10. februára 2017. Odvolávajúc sa v tejto súvislosti na závery prezentované
v rozsudku Okresného súdu Rožňava zo 7. februára 2020, sp. zn. 11Csp/70/2019, poukázala na to,

že odo dňa zročnosti tejto nesplnenej splátky, t. j. od 11. februára 2017 začala v zmysle § 101 a §
103 Občianskeho zákonníka plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku pôvodného žalobcu
na súde, ktorá uplynula najneskôr dňa 11. februára 2020. Súčasne poznamenala, že do omeškania
sa dostala už skôr, a to počas roka 2016, a teda k vyhláseniu splatnosti úveru mohlo dôjsť už v
dôsledku omeškania so splácaním skôr splatných splátok. Majúc za to, že pôvodný žalobca uplatnil

svoju pohľadávku na súde až dňa 27. februára 2020, a teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty,
vzniesla vo vzťahu k celej pohľadávke námietku premlčania.

13. Okresný súd Košice I uznesením č. k. 29Cb/46/2020-266 z 2. decembra 2022, právoplatným dňa
27. decembra 2022, vyhovel návrhu právneho nástupcu pôvodného žalobcu (spoločnosti VÚB, a.s.)
a spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o. na zmenu strany sporu na strane žalobcu z dôvodu postúpenia

pohľadávky, ktorá je predmetom sporu, z právneho nástupcu pôvodného žalobcu na obchodnú
spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. a pripustil, aby vstúpila do konania na miesto žalobcu. Vzhľadom na
uvedené súd ako so žalobcom ďalej konal s obchodnou spoločnosťou Intrum Slovakia, s.r.o. (ďalej
len "žalobca").

14. Vo veci sa za účasti žalovanej strany uskutočnilo pojednávanie v dňoch 16. júna 2023 a 19. októbra
2023. Súd na pojednávaní oboznámil podania žalovanej a vykonal dokazovanie oboznámením Dohody
o pristúpení.

15. Mestský súd Košice vo veci pôvodne rozhodol rozsudkom č. k. 29Cb/46/2020-349 z 19. októbra

2023, ktorým žalobu voči žalovanej v celom rozsahu zamietol (výrok I.), žalovanej priznal voči žalobcovi
plnú náhradu trov konania (výrok II.) a vyslovil, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (výrok III.).

15.1. Posúdiac vzťah založený Dohodou o pristúpení ako spotrebiteľský a konštatujúc, že podľa

Prehľadu splátok a úhrad sa žalovaná dostala do omeškania už s úhradou splátky splatnej 10. februára
2017, súd posúdil žalovanou vznesenú námietku premlčania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka
a dospel k záveru, že keďže trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku veriteľa na súde začala
plynúť dňa 11. februára 2017 a uplynula najneskôr dňa 11. februára 2020, pričom žaloba bola podaná
až dňa 27. februára 2020, bola žalovanou vznesená námietka premlčania uplatnená dôvodne, a preto

žalobu voči žalovanej zamietol.

16. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote (včas) odvolanie, uplatniac odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len "CSP"). Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie nárok nesprávne

posúdil ako premlčaný na základe predpisov občianskeho práva. Poukázal na to, že nárok bol voči
žalovanej uplatnený titulom nesplateného úveru, ktorý bol poskytnutý pôvodne žalovanému 1/ za
účelom financovania kúpnej ceny motorového vozidla na základe Zmluvy uzavretej medzi dvoma
podnikateľskými subjektmi, a preto sa na daný právny vzťah aplikujú predpisy obchodného práva,
vrátane štvorročnej premlčacej doby. Žalobca sa nestotožnil ani s určením začiatku plynutia premlčacej

doby odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti splátky splatnej 10. februára 2017, poukazujúc na to,
že táto splátka bola zaplatená nasledovnými čiastkovými plneniami, ako to vyplýva z Prehľadu splátok
a úhrad. Súčasne, vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie, že premlčacia doba na uplatnenie celého
nároku začala plynúť od splatnosti vôbec prvej omeškanej splátky, namietal aj nesprávnu aplikáciu
ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka v spojení s § 101 Občianskeho zákonníka, dôvodiac v tomto

smere právnym záverom vysloveným Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozhodnutí, sp. zn.
4 Cdo 132/2021.

17. Žalovaná vo vyjadrení podanom k odvolaniu žalobcu zotrvala na tvrdení, že Dohoda o pristúpení
predstavuje spotrebiteľskú zmluvu, a preto je premlčanie, vrátane dĺžky premlčacej doby, potrebné

posúdiť podľa ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv. Opakovane
namietla, že žalobca nešpecifikoval ani nepreukázal, v dôsledku nezaplatenia ktorej splátky došlo k
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti predmetného úveru.18. V odvolacej replike žalobca, zopakujúc, že Zmluva bola uzatvorená medzi dvoma podnikateľskými
subjektmi, vyjadril presvedčenie, že na tejto skutočnosti nemení nič ani to, že žalovaná pristúpila k
záväzku na základe Dohody o pristúpení. Pripomenul, že pristupujúci dlžník sa nestáva účastníkom

primárneho záväzkového vzťahu ako celku a je zaviazaný iba v rozsahu subjektívnej povinnosti, ktorá
zodpovedá dlhu, ku ktorému pristúpil.

19. Krajský súd v Košiciach v odvolacom konaní prejednal odvolanie žalobcu proti napadnutému
rozsudku a keďže dospel k záveru o jeho dôvodnosti, uznesením č. k. 2Cob/42/2024-398 z 28. januára

2025 rozhodol tak, že odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

19.1. Odvolací súd upriamil pozornosť na samotnú Zmluvu, zdôrazniac, že z nej jednoznačne
vyplýva, že jej zmluvnými stranami boli právnické osoby – podnikatelia, už len z ktorého dôvodu ňou
založený zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom pôvodného žalobcu a pôvodne žalovaným 1/

nemožno posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Na margo Dohody o pristúpení uviedol,
že táto predstavuje súvisiaci záväzkový vzťah zo Zmluvy, a teda žalovaná sa ňou ako pristupujúci
dlžník nestala účastníkom základného záväzkového vzťahu ako celku, ale bola zaviazaná iba v
rozsahu subjektívnej povinnosti, ktorá zodpovedá dlhu, ku ktorému pristúpila. Poukazujúc na to,
že v rámci právnej teórie je pristúpenie k záväzku podľa § 533 Občianskeho zákonníka považované

za inštitút so zabezpečovacími účinkami, ktoré sú do určitej miery príbuzné ručeniu, odvolací súd
konštatoval, že postavenie fyzickej osoby v záväzkovom vzťahu (ktorý vznikol za účelom zabezpečenia
záväzkov obchodnej spoločnosti), ktorá je zároveň väčšinovým spoločníkom v spoločnosti s ručením
obmedzeným, nemôže byť posudzované tak, že bolo poskytnuté mimo akúkoľvek činnosť alebo účel
profesionálnej alebo podnikateľskej povahy a nezávisle od nich, ak táto fyzická osoba má úzke

profesionálne alebo podnikateľské väzby na uvedenú spoločnosť, napríklad v podobe väčšinového
podielu v spoločnosti. Zistiac, že žalovaná je jedinou spoločníčkou pôvodne žalovaného 1/, odvolací
súd uzavrel, že súd prvej inštancie na posudzovaný spor nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho
zákonníka o premlčaní, keďže záväzkový vzťah zo Zmluvy, vrátane záväzku žalovanej založeného
Dohodou o pristúpení, je potrebné posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka.

19.2. Súdu prvej inštancie odvolací súd ďalej vyčítal, že dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a
vec nesprávne právne posúdil, aj ak by sa mali v spore aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka, keďže skutkový záver súdu prvej inštancie o začatí plynutia premlčacej lehoty celého dlhu
omeškaním s úhradou splátky splatnej dňa 10. februára 2017 neobstojí, a to s poukazom na to, že

pôvodne žalovaný 1/ aj po tomto dátume realizoval ďalšie úhrady splátok, respektíve došlo k speňaženiu
predmetu zálohu (motorového vozidla), ktorý výťažok bol použitý na úhradu dlžných splátok, čo vyplýva
z Prehľadu splátok a úhrad, ako aj ďalších listinných dôkazov.

19.3. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uložil súdu prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne

komplexne posúdiť dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu aj z hľadiska Obchodného zákonníka a
opätovne sa vysporiadať aj s námietkou premlčania vznesenou žalovanou v konaní, a to s poukazom na
štvorročnú premlčaciu dobu stanovenú v § 397 Obchodného zákonníka. Záverom súdu prvej inštancie
pripomenul, že jeho úlohou je náležite zhodnotiť výsledky vykonaného dokazovania, a to najmä so
sústredením sa na sporné otázky, tieto posúdiť z hľadiska všetkých, na spor sa vzťahujúcich zákonných

ustanovení (s ich uvedením) a následne vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie náležite v súlade
s ustanovením § 220 ods. 2 CSP odôvodniť.

20. Po zrušení skoršieho rozsudku a vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súd vo veci
uskutočnil za účasti žalovanej strany pojednávanie dňa 5. júna 2025. Žalobca ani jeho právny zástupca

sa na pojednávanie nedostavili, pričom svoju neúčasť vopred ospravedlnili a súhlasili s tým, aby súd
konal v neprítomnosti žalobcu. S ohľadom na uvedené, súd, vychádzajúc z ustanovenia § 180 CSP,
vec prejednal v neprítomnosti žalobcu. Žalovaná na pojednávaní v zmysle ústnych prednesov jej
právneho zástupcu zotrvala na tvrdení, že Dohodu o pristúpení uzatvorila ako spotrebiteľka, a preto
je aj premlčanie potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Rovnako zopakujúc,

že zo strany žalobcu nebolo preukázané, v dôsledku ktorej splátky došlo k predčasnému zosplatneniu
úveru, mala za to, že za týchto okolností treba pri určení začiatku plynutia premlčacej doby vychádzať
z prvej omeškanej splátky, poukazujúc na to, že z Prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že omeškanie
nastalo už pri splátke splatnej 10. októbra 2015, a teda nárok žalobcu by bol premlčaný aj pri aplikovaníštvorročnej premlčacej doby. Napokon, žalovaná pripomenula, že už v podanom odpore poprela, že by
Dohodu o pristúpení podpísala, a za účelom preukázania tejto skutočnosti navrhla výsluch svojho syna
a zároveň, v závislosti od výsledkov vykonaného dokazovania aj prípadné znalecké dokazovanie.

21. V reakcii na doposlanie v priebehu konania žalujúcou stranou predložených listinných dôkazov
a sprievodných podaní (doručených súdu v dňoch 18. septembra 2020, 16. mája 2022, 31. januára 2023
a 7. júna 2023) žalovaná predložila súdu vyjadrenie z 10. júla 2025, v ktorom napriek žalujúcou stranou
predloženému Osvedčeniu o pravosti podpisu zotrvala na tom, že Dohodu o pristúpení (pred notárom)

nepodpísala a ani podpis na nej pred notárom neuznala za svoj vlastný. Domnievala sa, že v danom
prípade došlo k podvodu a zneužitiu jej občianskeho preukazu neznámou osobou, ktorá musela danú
Dohodu o pristúpení podpísať za ňu, respektíve uznať podpis na nej za jej vlastný. Žalovaná vyhlásila,
že u notára E. A., kde malo dňa 27. augusta 2015 dôjsť k uznaniu podpisu na Dohode o pristúpení za
jej vlastný, v danom čase, ako ani nikdy predtým ani potom nebola. Z uvedeného dôvodu mala za to,
že Dohoda o pristúpení je neplatná, a teda v konaní nie je daná jej pasívna vecná legitimácia, a navrhla

vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odboru grafológie.

21.1. Pre prípad, že by súd prvej inštancie dospel k záveru o platnosti Dohody o pristúpení, žalovaná
namietla nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako postupníka z Rámcovej zmluvy o postúpení
pohľadávok z 30. novembra 2017 (ďalej v rozhodnutí aj len "Rámcová zmluva"), majúc za to, že

táto nebola uzavretá v súlade s platnými právnymi predpismi. Žalovaná označila za nepravdivé
tvrdenie žalobcu uvedené v jeho vyjadrení zo 16. mája 2022, že relevantným oznámením o postúpení
pohľadávky postupcom hmotnoprávne preukázal svoju aktívnu legitimáciu v tomto spore. Odvolávajúc
sa na žalobcom citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. júna 2003, sp. zn.
4 Obo 210/01, a ustanovenie § 526 Občianskeho zákonníka, poukázala na to, že žalobca nepreukázal,

že by postúpenie uplatnenej pohľadávky bolo popri pôvodne žalovanom 1/ oznámené aj jej ako druhej
dlžníčke. Samotnú Rámcovú zmluvu označila žalovaná za neplatnú, a to z dôvodu nedostatočnej
špecifikácie dlžníkov postupovanej pohľadávky, keď v Prílohe č. 3 Rámcovej zmluvy bol v rámci
identifikácie postupovanej pohľadávky ako dlžník označený výlučne pôvodne žalovaný 1/. Dôvodiac
tým, že postupca z Rámcovej zmluvy je bankou, na ktorú sa okrem všeobecných právnych predpisov

upravujúcich postúpenie pohľadávok (t. j. Občianskeho zákonníka) vzťahuje aj zákon č. 483/2001
Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a odkazujúc na ustanovenia § 525
ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, žalovaná vzhliadla dôvod neplatnosti Rámcovej zmluvy aj v tom, že pred
postúpením pohľadávky nebola ako dlžníčka vyzvaná v súlade s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.

o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uviedla, že o postúpení predmetnej pohľadávky
sa dozvedela až momentom doručenia platobného rozkazu. Odvolávajúc sa na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 20. novembra 2019, sp. zn. 1 Obdo 92/2018, bola názoru, že podmienky
pre platné postúpenie pohľadávky banky na tretiu osobu (žalobcu), ktorá nie je bankou, podľa § 92
ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov neboli splnené,

a teda nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky banky voči nej ako dlžníčke na žalobcu.
Napokon, žalovaná dôvodila aj neplatnosťou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, ktorá bola podľa
nej spôsobená tým, že jej ako druhej dlžníčke nebolo Oznámenie o vyhlásení splatnosti úveru zaslané,
pričom do dňa vydania platobného rozkazu o ňom nemala žiadnu vedomosť. Poukázala na to, že
predpokladom uplatnenia inštitútu mimoriadnej splatnosti úveru bankou voči dlžníkovi je výzva pred

vyhlásenímmimoriadnejsplatnosti,preukázateľnedoručenádlžníkovisupozornenímvlehoteniekratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. V tejto súvislosti konštatovala, že žalobca takúto výzvu v konaní
nepredložil. Žalovaná preto mala za to, že neboli splnené zákonné podmienky ani pre mimoriadne
vyhlásenie splatnosti úveru, v dôsledku čoho je vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru bankou ako
postupcom zo 14. októbra 2017 neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

22. Pojednávania nariadeného na 9. októbra 2025 sa zúčastnila žalovaná strana. Žalobca ani jeho
právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, pričom svoju neúčasť vopred ospravedlnili písomným
podaním zo 7. októbra 2025, v ktorom zároveň vyjadrili súhlas s tým, aby súd konal v neprítomnosti
žalobcu. Žalobca sa v predmetnom podaní v krátkosti vyjadril aj k opakovanému spochybňovaniu

pravosti podpisu žalovanej na Dohode o pristúpení, poukazujúc na to, že identita žalovanej bola
pred podpisom overená predložením občianskeho preukazu zo strany žalovanej. Zotrval preto na
tvrdení, že Dohoda o pristúpení bola riadne podpísaná žalovanou. Žalovaná v rámci svojich prednesov
na pojednávaní odkázala na obsah svojho písomného vyjadrenia z 10. júla 2025, konštatujúc,že okrem tvrdenia o pravosti podpisu na Dohode o pristúpení žalobca nespochybnil vo vyjadrení z 10.
júla 2025 uvádzané tvrdenia.

23. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomných podaní strán sporu, ako aj ústnych vyjadrení
žalovanej, posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalujúcej i žalovanej strany, vykonal
dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise, vrátane Výsledku
overenia z verejne dostupného registra osvedčených podpisov (na č. l. 444 spisu), oboznámeného
v zmysle § 185 ods. 2 CSP, a na tomto základe zistil nižšie uvedený skutkový stav. Na návrhoch na

vykonanie dokazovania znalcom z odboru grafológie a výsluchom syna žalovanej (konateľa pôvodne
žalovaného 1/) žalovaná v zmysle vyjadrenia jej právneho zástupcu na pojednávaní dňa 9. októbra 2025
netrvala.

24.Priustálenískutkovéhostavusúdvychádzalztoho,žemedzistranaminebolosporné(avykonanému
dokazovaniu zodpovedalo), že dňa 26. augusta 2015, na základe Žiadosti pôvodne žalovaného 1/

o uzatvorenie zmluvy o úvere, č. žiadosti 1234265, z 26. augusta 2015 (na č. l. 208 spisu), uzatvorila
spoločnosť AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s., IČO: 47 918 101, so sídlom Panónska cesta 39, 851 04
Bratislava, ako predávajúci s pôvodne žalovaným 1/ ako kupujúcim Kúpnu zmluvu (na č. l. 13 spisu),
predmetom ktorej bola kúpa motorového vozidla zn. Peugeot, model 5008, za kúpnu cenu dohodnutú
vo výške 8 479,00 eur, z ktorej časť vo výške 1 271,85 eur bola predávajúcemu zaplatená v hotovosti pri

podpise Kúpnej zmluvy a zvyšná časť vo výške 7 207,15 eur prostredníctvom úveru na základe Zmluvy
o úvere č. 120156146, uzatvorenej medzi kupujúcim a obchodnou spoločnosťou Consumer Finance
Holding, a.s., IČO: 35 923 130, so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok. Toho istého dňa
bolo predmetné motorové vozidlo v zmysle Protokolu o skúšobnej jazde a odovzdaní vozidla (na č. l.
14-15 spisu) pôvodne žalovanému 1/ riadne odovzdané a súčasne bola predávajúcim vystavená pre

pôvodne žalovaného 1/ faktúra č. FVAA6121/151501 (na č. l. 197 spisu), ktorou bola vyúčtovaná kúpna
cena motorového vozidla a doplnkového tovaru a služieb spolu vo výške 9 710,00 eur so splatnosťou
dňa 5. septembra 2015. V rovnaký deň, t. j. 26. augusta 2015 pôvodne žalovaný 1/ uzatvoril aj Zmluvu
o úvere č. 120156146 (na č. l. 7-10 spisu), a to so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.
v zastúpení spoločnosťou AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s., na základe ktorej mu veriteľ (spoločnosť

Consumer Finance Holding, a.s.) poskytol úver v celkovej výške 8 438,15 eur za účelom doplatku
kúpnej ceny predmetu financovania (motorového vozidla) (vo výške 7 207,15 eur) a úhrady kúpnej
ceny doplnkového tovaru a služieb (vo výške 1 231,00 eur). Úver bol poskytnutý pri ročnej úrokovej
sadzbe 15,11 % a mal byť splatený v 84 pravidelných mesačných splátkach splatných 10. deň v
mesiaci vo výške 158,86 eur so splatnosťou prvej splátky 10. septembra 2015, a teda s termínom

konečnej splatnosti 10. augusta 2022. Celkovo tak mala byť uhradená čiastka vo výške 13 344,24 eur.
Bolo dohodnuté, že v prípade, ak sa dlžník dostane do omeškania s úhradou jednej splátky po dobu
dlhšiu ako tri mesiace, veriteľ ho vyzve k úhrade dlžnej sumy s tým, že ak si dlžník napriek tomu
nesplní svoje povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy, poverí veriteľ zmluvného partnera mimosúdnym
vymožením svojej pohľadávky. Zmluva ďalej ustanovovala, že v prípade vymoženia pohľadávky je dlžník

povinný uhradiť náklady spojené s mimosúdnym vymožením pohľadávky vo výške 295,20 eur. Bolo tiež
dohodnuté, že v prípade, ak sa pohľadávku nepodarí vymôcť mimosúdne, dôjde k vyhláseniu okamžitej
splatnosti úveru a k vyúčtovaniu zmluvného vzťahu a veriteľ zároveň vyzve dlžníka k dobrovoľnému
pristaveniu predmetu financovania (motorového vozidla) s tým, že ak dlžník na výzvu nereaguje, je
veriteľ ako záložný veriteľ oprávnený dlžníkovi predmet financovania (motorové vozidlo) odobrať, pričom

náklady s tým spojené vo výške 312,00 eur znáša dlžník, ktorý v prípade potreby znáša tiež náklady
za odťah predmetu financovania (motorového vozidla) vo výške 225,60 eur a náklady spojené s jeho
uskladnením vo výške 200,00 eur. Zmluva zároveň upravovala, že ak po realizácii záložného práva
výťažok z predaja predmetu financovania ako zálohu po odpočítaní vynaložených nákladov na realizáciu
jeho predaja neuspokojí pohľadávku veriteľa, poverí veriteľ zmluvného partnera vymožením svojej

pohľadávky. Za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo Zmluvy bola medzi tými istými zmluvnými
stranami (spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., v zastúpení spoločnosťou AUTOCENTRUM
AAA AUTO a.s. a pôvodne žalovaným 1/) toho istého dňa uzatvorená aj Zmluva o zriadení záložného
práva k hnuteľnej veci č. 120156146 (na č. l. 11-12 spisu), ktorou bolo zriadené záložné právo na záloh –
predmetné motorové vozidlo, ktoré bolo zároveň toho istého dňa registrované v Notárskom centrálnom

registri záložných práv pod sp. zn. NCRzp 25117/2015 (na č. l. 193 spisu).

25. Rovnako, v konaní nebolo sporným (a v súlade s obsahom listinných dôkazov bolo), že úver nebol
splácaný v súlade so Splátkovým kalendárom, inkorporovaným do Zmluvy. Z Prehľadu splátok a úhrad(na č. l. 26 spisu) vyplýva, že k omeškaniu s úhradou došlo už pri splátke splatnej 10. októbra 2015,
v nadväznosti na ktoré veriteľ (v danom čase Consumer Finance Holding, a.s.) v súlade so Zmluvou
poveril dňa 28. januára 2016 spoločnosť CREDITCARS s. r. o. (na č. l. 213 spisu) mimosúdnym

vymožením dlžných splátok, na základe čoho boli tieto dodatočne uhradené (č. l. 213 p. v. spisu)
v dňoch 15. a 16. februára 2016 (č. l. 26 spisu). V nadväznosti na následne vzniknuté omeškania
s úhradou splátky splatnej dňa 10. marca 2016 (a nasledujúcich) a splátky splatnej dňa 10. septembra
2016 (a nasledujúcich) veriteľ obdobne dňa 27. júla 2016 (na č. l. 209 spisu) a tiež dňa 29. novembra
2016 (na č. l. 212 spisu) poveril spoločnosť CREDITCARS s. r. o. mimosúdnym vymožením dlžných

splátok, na základe čoho boli tieto dodatočne uhradené dňa 30. augusta 2016 (č. l. 209 p. v. spisu, č.
l. 26 spisu) a v dňoch 10. a 20. januára 2017 (č. l. 212 p. v. spisu, č. l. 26 spisu). Z Prehľadu splátok
a úhrad je ďalej zrejmé, že ku dňu poslednej úhrady (časti) splátky, t. j. ku 4. júlu 2017 bola najstaršou
omeškanou splátkou úveru časť splátky (vo výške 50,94 eur) splatnej 10. apríla 2017. V súlade so
Zmluvou preto veriteľ dňa 27. júla 2017 opätovne poveril spoločnosť CREDITCARS s. r. o. (na č. l.
210 spisu) mimosúdnym vymožením dlžných splátok, ktoré v zmysle Záverečnej správy spoločnosti

CREDITCARS s. r. o. zo 14. októbra 2017 (na č. l. 18 spisu) nebolo úspešné, z ktorého dôvodu bolo
pristúpené k odobratiu motorového vozidla, ktoré spoločnosť CREDITCARS s. r. o. vyúčtovala veriteľovi
v sume 312,00 eur faktúrou č. 2017/45, vystavenou dňa 15. októbra 2017 (na č. l. 20 spisu). V tejto
súvislosti bola veriteľovi dňa 15. októbra 2017 vystavená spoločnosťou ORIM EXTRA PLUS, s.r.o. aj
faktúra č. 81/2017 (na č. l. 21-22 spisu), ktorou mu bol vyúčtovaný odťah predmetného motorového

vozidla v sume 225,60 eur. Vzhľadom na uvedené veriteľ (v danom čase Consumer Finance Holding,
a.s.) dňa 12. októbra 2017 pristúpil k predčasnému ukončeniu Zmluvy (vyhláseniu predčasnej splatnosti
úveru), v súvislosti s ktorým vystavil pôvodne žalovanému 1/ na nedoplatok v celkovej výške 8 190,22
eur, zodpovedajúcej rozdielu sumy, tvorenej zostatkom istiny vo výške 6 616,41 eur, predpísanými
splátkami vo výške 4 132,95 eur a nákladmi vo výške 1 429,44 eur, a sumy prijatých úhrad vo výške

3 988,58 eur, faktúru č. 12015614604 (Vyúčtovanie predčasného ukončenia Zmluvy č. 120156146) (na
č. l. 17 spisu). Zároveň, listom zo 14. októbra 2017, adresovaným pôvodne žalovanému 1/ a označeným
ako Oznámenie o vyhlásení splatnosti úveru (na č. l. 19 spisu), oznámil pôvodne žalovanému 1/, že jeho
dlh zo Zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu naraz, a to z dôvodu, že napriek predchádzajúcej výzve
dlžné splátky v lehote stanovenej vo výzve riadne a včas neuhradil a došlo k začatiu výkonu záložného

práva. Pôvodne žalovanému 1/ súčasne umožnil dlžnú čiastku v celkovej výške 8 190,22 eur uhradiť do
uplynutia tridsaťdňovej lehoty od registrácie začatia výkonu záložného práva v Notárskom centrálnom
registri záložných práv s tým, že v takom prípade mu bude predmet zálohu vrátený, záložné právo
vymazané a on bude môcť s motorovým vozidlom voľne nakladať. Žalovanou nebolo popreté, že keďže
pôvodne žalovaný 1/ túto možnosť nevyužil, veriteľ (v danom čase Consumer Finance Holding, a.s.)

pristúpil k realizácii výkonu záložného práva predajom zálohu na dražbe. Listom z 21. decembra 2017,
adresovanýmpôvodnežalovanému1/aoznačenýmakoOznámenieorealizáciivýkonuzáložnéhopráva
predajom zálohu na dražbe (na č. l. 23 p. v. spisu), veriteľ pôvodne žalovanému 1/ oznámil ukončenie
realizácie výkonu záložného práva vydražením predmetu financovania (motorového vozidla) dňa 25.
novembra 2017 za sumu vo výške 3 450,00 eur, o ktorý výťažok dražby bola dlžná suma 8 190,22 eur

(vyplývajúca z predčasného ukončenia Zmluvy) ponížená. Zároveň pôvodne žalovaného 1/ upovedomil,
že zostatok dlžnej sumy bol navýšený o náklady spojené s realizáciou dražby, vyúčtované pripojenou
faktúrou č. 12015614605 z 8. decembra 2017 (na č. l. 23 spisu), vo výške 542,63 eur na sumu vo výške
5 282,85 eur, a vyzval ho na jej úhradu v lehote 30 dní.

26. V zmysle Notárskej zápisnice o projekte rozdelenia zlúčením, spísanej dňa 11. decembra 2017,
sp. zn. N XXXX/XXXX, C. XXXXX/XXXX, C. XXXXX/XXXX (na č. l. 231-232 spisu) pôvodný veriteľ
– spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. s účinnosťou k 1. januáru 2018 zanikla rozdelením
zlúčením so spoločnosťou VÚB, a.s. a so spoločnosťou VÚB Leasing, a. s., pričom právnym nástupcom
spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. sa vo vzťahu k úverovým pohľadávkam zo skupiny QCar

a Triangel, akou bola aj žalovaná pohľadávka, stala spoločnosť VÚB Leasing, a. s.

27. Veriteľ (v danom čase VÚB Leasing, a. s.) následne prostredníctvom právnej zástupkyne
Predžalobnou výzvou z 21. januára 2020 (na č. l. 24 spisu), adresovanou pôvodne žalovanému 1/,
tohto vyzval na úhradu dlžnej sumy vo výške 5 282,85 eur v lehote piatich dní od doručenia tejto výzvy

s upozornením, že po márnom uplynutí tejto lehoty bude veriteľ predmetnú pohľadávku vymáhať súdnou
cestou. V zmysle pripojeného Podacieho hárku (na č. l. 25 spisu) bola Predžalobná výzva v rozpore
s tvrdením pôvodného žalobcu odoslaná len pôvodne žalovanému 1/, a nie aj žalovanej. Žalovanávšak nerozporovala tvrdenie žalujúcej strany, že dlžná suma do dňa podania žaloby veriteľovi nebola
uhradená.

28. Po podaní žaloby dňa 27. februára 2020 došlo na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok
z 30. novembra 2017 (na č. l. 228-230 spisu) v spojení so Žiadosťou o postúpenie a prevod z 8.
októbra 2020 (ďalej v rozhodnutí aj len "Žiadosť") (na č. l. 233 spisu) a Prílohou č. 3 k Rámcovej zmluve
o postúpení pohľadávok (ďalej v rozhodnutí aj len "Príloha č. 3") (na č. l. 227 spisu) k 22. októbru
2020 k postúpeniu pohľadávky identifikovanej v Prílohe č. 3 divíziou: QCAR, číslom zmluvy: 120156146,

identifikačnými údajmi odporcu v rozsahu obchodné meno a adresa sídla, ktoré zodpovedali údajom
pôvodne žalovaného 1/, a sumou 5 282,85 eur. Postupca z predmetnej Rámcovej zmluvy (pôvodný
žalobca, t. j. spoločnosť VÚB Leasing, a. s.) následne listom z 28. októbra 2020, adresovaným pôvodne
žalovanému 1/ a označeným ako Oznámenie o postúpení pohľadávky (na č. l. 237 spisu), oznámil
pôvodne žalovanému 1/, že k 22. októbru 2020 postúpil svoju pohľadávku zo Zmluvy na spoločnosť
Intrum Slovakia s.r.o. V zmysle pripojeného Podacieho hárku č. EPH215953499 (na č. l. 238 spisu) bola

pôvodne žalovanému 1/ dňa 28. októbra 2020 odoslaná poštová zásielka druhou triedou.

29. Napokon, v rámci skutkového stavu nebolo sporným ani to, že na základe Notárskej zápisnice
o projekte rozdelenia zlúčením, spísanej dňa 13. decembra 2021, sp. zn. N XXXX/XXXX, C. XXXXX/
XXXX, C. XXXXX/XXXX (na č. l. 234-236 spisu) došlo s účinnosťou k 1. januáru 2022 k rozdeleniu

spoločnosti VÚB Leasing, a. s. (pôvodného žalobcu) zlúčením so spoločnosťou VÚB, a.s. a VÚB
Operating Leasing, a.s., pričom právnym nástupcom spoločnosti VUB Leasing, a. s. sa vo vzťahu k
úverovýmpohľadávkamzoskupinyQCaraTriangel,akoubolaajžalovanápohľadávka,stalaspoločnosť
VÚB, a.s.

30. Na druhej strane, z jednotlivých prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany,
uplatnených v priebehu konania sporovými stranami, vyplynulo, že spornou medzi nimi bola otázka
pasívnej vecnej legitimácie žalovanej, vyplývajúca zo spornosti uzatvorenia Dohody o pristúpení k
záväzku č. 120156146 z 26. augusta 2015 žalovanou, respektíve jej podpísania žalovanou. Tvrdenie, že
pôvodný veriteľ (spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.) a žalovaná uzatvorili predmetnú Dohodu

o pristúpení, žalujúca strana preukazovala písomným vyhotovením Dohody o pristúpení k záväzku č.
120156146z26.augusta2015,opatrenýmOsvedčenímopravostipodpisužalovanejz27.augusta2015
(na č. l. 155 spisu), z ktorého vyplýva, že žalovaná, identifikovaná rodným číslom, trvalým bydliskom
a číslom OP, sa dňom podpisu tejto Dohody o pristúpení, pravosť ktorého bola na základe jeho uznania
žalovanou (totožnosť ktorej bola zistená občianskym preukazom) za jej vlastný osvedčená dňa 27.

augusta 2015 zamestnancom povereným E. F. A., notárom so sídlom v Košiciach, zaviazala ako
pristupujúca dlžníčka splniť dlh uvedený v bode I. tejto Dohody o pristúpení (z úveru poskytnutého
vo výške 8 438,15 eur na základe Zmluvy) a stala sa tak dlžníčkou veriteľa Consumer Finance
Holding, a.s. popri pôvodnom dlžníkovi (bod II. Dohody o pristúpení). Z Výsledku overenia z verejne
dostupného registra osvedčených podpisov (na č. l. 444 spisu), oboznámeného súdom postupom podľa

§ 204 CSP v spojení s § 185 ods. 2 CSP, bolo zistené, že osvedčenie podpisu pre žalovanú zo dňa
27. augusta 2015 bolo na Notárskom úrade Mgr. Vojtecha Kavečanského zaregistrované pod číslom
576176/2015. Žalujúca strana v konaní predložila aj fotokópie občianskeho preukazu a vodičského
preukazu žalovanej (na č. l. 201 spisu) a takisto viacero, žalovanou dňa 26. augusta 2015 podpísaných
formulárov, vyhotovených v súvislosti s poskytnutím predmetného úveru, konkrétne formuláre označené

ako (i) Informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) a priemernej RPMN, divízia QuatroCar
(na č. l. 203 spisu); (ii) Informácia o finančnom sprostredkovaní (na č. l. 204 spisu); (iii) Súhlas – osobné
údaje, Vyhlásenie – osobné údaje, Vyhlásenie – kreditná karta (na č. l. 206 spisu); a tiež Schvaľovacie
protokoly k návrhom zmlúv pre žalovanú (na č. l. 218-219 spisu a na č. l. 220-221 spisu); výsledky
lustrácie žalovanej v SRBI / NRKI z 26. augusta 2015 (na č. l. 222 spisu); a napokon aj rozhodnutie

Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo 4. decembra 2014, týkajúce sa výšky starobného dôchodku
žalovanej (na č. l. 222 p. v. spisu).

31. Spornou medzi stranami sporu bola zároveň aj otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorej
nedostatok bol v zmysle obrany žalovanej dôsledkom neplatnosti postúpenia pohľadávky na žalobcu,

spôsobenej tým, že (i) postúpenie pohľadávky na žalobcu jej nebolo oznámené; že (ii) postupovaná
pohľadávka nebola v časti dlžníkov dostatočne identifikovaná (keď v tejto časti bola špecifikovaná len
označením pôvodne žalovaného 1/); a že (iii) postupca nepostupoval v súlade s § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (keď ju pred postúpením pohľadávkynevyzval v zmysle označeného zákonného ustanovenia). Žalovaná napadla aj platnosť vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru. Predčasné zosplatnenie úveru považovala za neplatné z dôvodov, že (i)
Oznámenie o vyhlásení splatnosti úveru jej ako dlžníčke nebolo zaslané; a (ii) že jej nebola doručená

ani výzva pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti s upozornením v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

32. Napokon, sporným bolo aj premlčanie žalobou uplatnenej pohľadávky, ktoré žalovaná odvodzovala
z toho, že omeškanie s úhradou nastalo už pri splátke splatnej 10. októbra 2015.

33. Na základe vykonaného dokazovania a viazaný právnym názorom odvolacieho súdu mal súd za to,
že právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou je po právnej stránke potrebné posúdiť podľa ustanovenia
§ 533 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu
(k 26. augustu 2015), t. j. do 30. septembra 2015 (ďalej v rozhodnutí len "Občiansky zákonník"),
v nadväznosti na ustanovenie § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení

účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu (k 26. augustu 2015), t. j. do 31. decembra 2015 (ďalej
v rozhodnutí len "Obchodný zákonník"), v spojení s ustanoveniami § 261 ods. 1 a ods. 7 Obchodného
zákonníka a ustanoveniami § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka ako obchodnoprávny,
založený Dohodou o pristúpení za účelom zabezpečenia plnenia záväzku zo Zmluvy uzatvorenej medzi
dvoma podnikateľmi (právnym predchodcom pôvodného žalobcu a pôvodne žalovaným 1/) v súvislosti

s ich podnikateľskou činnosťou.

34. V nadväznosti na uvedené východiská súd prejednávaný spor posúdil podľa nasledovných
ustanovení:

35. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné
záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

36. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa

predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

37. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba
zapísaná v obchodnom registri.

38. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

39. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu
na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy
o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu
(§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§

708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

40. Podľa § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli
prizabezpečeníplneniazáväzkovvzáväzkovýchvzťahoch,ktorésaspravujútoutočasťouzákonapodľa
predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s

dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.

41. Podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona
alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, §
273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods.

4, § 324, 340a, 340b, 341, 365,369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459,
477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655
ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711,
720, 725, 729, 743 a 771c.42. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

43. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

44. Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

45. Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

46. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

47. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu,
keď jej dôjde.

48. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

49. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

50. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

51. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

52. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

53. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,

pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

54. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo dohode s dlžníkom.

55. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

56. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,
nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

57. Podľa § 92 ods. 8 prvej vety zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky (k 22. októbru 2020), t. j. do 27. novembra

2020 (ďalej v rozhodnutí len "zákon o bankách"), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiťpísomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu
klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere
podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie

podľa osobitného predpisu.

58. Podľa § 533 Občianskeho zákonníka kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že
splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú
zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

59. Podľa § 531 ods. 4 Občianskeho zákonníka námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník, môže
uplatniť aj osoba, ktorá dlh prevzala.

60. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

61. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

62. Podľa § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo

vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

63. Podľa § 185 ods. 2 CSP súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov
a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so
skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

64. Základnou otázkou pre rozhodnutie, ktorú bolo nielen s ohľadom na žalovanou uplatnené prostriedky
procesnej obrany, ale aj ex offo nevyhnutné vyriešiť skôr, než by súd pristúpil k samotnému posúdeniu
nároku a jeho súdnej vymáhateľnosti, bola, a to s ohľadom na skutočnosť, že veriteľom, s ktorým
pôvodne žalovaný 1/ uzavrel úverovú zmluvu, na základe ktorej mala vzniknúť žalovaná pohľadávka a

k záväzku z ktorej mala žalovaná na základe s ním uzatvorenej Dohody o pristúpení pristúpiť, nebol
žalobca, ale právny predchodca pôvodného žalobcu (t. j. spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.),
ako aj tvrdenie žalobcu, že pohľadávka voči žalovanej mu bola pôvodným žalobcom postúpená, otázka
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

65. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého subjektu –
žalobcovi vyplýva ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného
práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je
imanentnou súčasťou súdneho konania (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z

29. júna 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).

66. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že žalujúcou stranou predloženými dôkazmi nebola
preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu, teda platné postúpenie pohľadávky voči žalovanej na
žalobcu.

67. Súd v tejto súvislosti vo všeobecnosti uvádza, že zmluvou o postúpení pohľadávky sa z hľadiska
jej účinkov vždy prevádza iba konkrétne právo postupcu na plnenie voči dlžníkovi, nie však zmluvný
vzťah ako celok. Postupník na základe cesie nevstupuje do základného obligačného vzťahu s dlžníkom,
z ktorého postupovaná pohľadávka vznikla, a ktorého obsah môže tvoriť značný objem práv a

povinností, ktoré nie sú postúpením dotknuté. Účastníkom pôvodného záväzkového vzťahu ostáva
naďalej postupca. Elementárnym účinkom postúpenia pohľadávky je singulárna sukcesia postupníka do
subjektívnychpráv,ktorésúpredmetompostúpeniaaviažusanapohľadávku.Idevzásadeoderivatívny
spôsob nadobudnutia práva. Z tohto dôvodu nadobúda postupník pohľadávku v stave, v akom sa táto
nachádza v čase jej postúpenia. Spolu s pohľadávkou nadobúda postupník aj jej príslušenstvo a všetky

práva s ňou spojené. Postupník nemôže vo vzťahu k pohľadávke cesiou nadobudnúť žiadne právo,
ktorým by pred postúpením nedisponoval postupca.68. Taktiež platí, že k platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky sa vyžaduje písomná forma. Z hľadiska
určitosti je zmluva platná, ak je v nej jednoznačne určená prevádzaná pohľadávka, najmä vymedzením
predmetu plnenia, osoby dlžníka, prípadne právneho dôvodu, a to natoľko nepochybne, aby bolo

zistiteľné, aká pohľadávka je predmetom postúpenia, a aby ju nebolo možné zameniť s pohľadávkou
inou. K obligatórnym náležitostiam zmluvy o postúpení pohľadávky teda okrem označenia účastníkov
(postupcu a postupníka) patrí aj identifikácia postupovanej pohľadávky, ktorá musí zahŕňať riadne
označenie postupcovho dlžníka a popis pohľadávky čo do jej výšky a skutočností, na ktorých sa zakladá.
Postupovaná pohľadávka musí byť identifikovaná dostatočne určite tak, aby nebola zameniteľná

s inou pohľadávkou postupcu s rovnakým dlžníkom a aby medzi zmluvnými stranami nevznikali
pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. Požiadavka identifikácie nemusí byť
vždy naplnená len vymedzením predmetu plnenia, osoby dlžníka, prípadne právneho dôvodu plnenia.
Identifikáciu postupovaných pohľadávok možno previesť i sprostredkovane (napríklad odkazom na čísla
postupcových faktúr), a tiež uvedením právnej skutočnosti, na ktorej je založená, výškou, splatnosťou,
prípadne i inými skutočnosťami, vrátane odkazu na titul, ktorým bola priznaná.

69. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore založil na Rámcovej zmluve v spojení so Žiadosťou
a Prílohou č. 3, z ktorých vyplýva, že predmetom postúpenia bola pohľadávka zo Zmluvy o úvere
č. 120156146 voči pôvodne žalovanému 1/ vo výške 5 282,85 eur. Z vykonaného dokazovania je
zároveň zrejmé, že uvedená suma zodpovedá hodnote pohľadávky zo Zmluvy po jej zosplatnení.

Z uvedeného vyplýva, že predmetom postúpenia na základe Rámcovej zmluvy v spojení so Žiadosťou
a Prílohou č. 3 bola zosplatnená pohľadávka (voči pôvodne žalovanému 1/) v konkrétnej výške.
Účinné zosplatnenie pohľadávky žalobca preukazoval v konaní predloženými listinnými dôkazmi. Nimi
vykonaným dokazovaním súd považoval za preukázané, že v posudzovanom prípade boli splnené
Zmluvou dohodnuté podmienky pre predčasné zosplatnenie úveru (omeškanie s úhradou jednej

splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace a neúspech mimosúdneho vymáhania). Doručenie Oznámenia
o vyhlásení splatnosti úveru zo 14. októbra 2017 pôvodne žalovanému 1/ žalovaná nerozporovala.
Žalobca však v konaní nepreukázal, že Oznámenie o vyhlásení splatnosti úveru zo 14. októbra 2017
doručilžalovanej,ktorávzmysležalobnýchtvrdenímalamaťvovzťahukžalobouuplatnenejpohľadávke
titulom Dohody o pristúpení postavenie spoludlžníčky.

70. Na tomto mieste preto súd považuje za vhodné aspoň stručne priblížiť povahu inštitútu pristúpenia
k záväzku. Právna úprava inštitútu pristúpenia k záväzku, obsiahnutá v ustanovení § 533 Občianskeho
zákonníka, sa vzhľadom na absenciu osobitnej právnej úpravy v Obchodnom zákonníku použije aj
na oblasť obchodnoprávnych vzťahov. Podstata predmetného právneho inštitútu spočíva v tom, že

pristúpením k záväzku dochádza k zmene záväzku v subjektoch záväzkového vzťahu, konkrétne na
dlžníckej strane. V dôsledku kumulatívnej intercesie teda nedochádza k zániku pôvodného vzťahu
medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý naďalej trvá, a nemení sa ani osoba dlžníka, avšak na jeho strane
záväzkového vzťahu dochádza k rozšíreniu počtu zaviazaných osôb, pokiaľ ide o povinnosť, vo vzťahu
ku ktorej pristupujúci dlžník k záväzku zmluvne pristúpil. Pristupujúci dlžník sa v rámci kumulatívnej

intercesie stáva dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci (pôvodný aj pristupujúci) sú voči
veriteľovi zaviazaní solidárne (spoločne a nerozdielne), a teda veriteľ je oprávnený požadovať plnenie
od ktoréhokoľvek z dlžníkov (pôvodného aj pristupujúceho) alebo od oboch súčasne. Zároveň platí, že
pristupujúci dlžník sa nestáva účastníkom základného záväzkového vzťahu ako celku a je zaviazaný
iba v rozsahu subjektívnej povinnosti, ktorá zodpovedá dlhu, ku ktorému pristúpil. Právnym následkom

pristúpenia ďalšieho dlžníka je tak fakticky vznik ďalšieho záväzkového vzťahu medzi tým, kto pristúpil
k dlhu, a veriteľom. Pristupujúci dlžník nepotrebuje na pristúpenie k existujúcemu záväzku súhlas
pôvodného dlžníka a dokonca tak môže urobiť bez toho, aby o tom pôvodného dlžníka vôbec informoval,
čo je odôvodnené tým, že obsah záväzku pôvodného dlžníka sa pristúpením ďalšieho dlžníka k záväzku
nemení. S tým súvisí aj to, že právna povaha záväzkového vzťahu medzi veriteľom a pôvodným

dlžníkom, z ktorého vznikol záväzok, ku ktorému pristupujúci dlžník pristupuje, determinuje aj charakter
zmluvou o pristúpení založeného záväzkového vzťahu medzi veriteľom a pristupujúcim dlžníkom.
V prospech uvedeného tiež svedčí, že z dôvodu, že pristúpením k záväzku nastáva pre veriteľa
relatívne zvýšenie bonity pohľadávky a pravdepodobnosti jej uspokojenia, respektíve vymoženia, je
v ustálenej rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 29. septembra 2021, sp. zn. 5 Obdo 74/2020, zverejnený v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 39/2022) a v zhode s ňou aj
v právnej teórii považované pristúpenie k záväzku za inštitút so zabezpečovacími účinkami, ktoré
sú do určitej miery príbuzné ručeniu, s tým, že od ručiteľského záväzku sa líši tým, že pristupujúcidlžník nie je zaviazaný v rámci akcesorického vzťahu, ale priamo a v rovnakom rozsahu ako pôvodný
dlžník, a teda kým obsahom dohody podľa § 533 Občianskeho zákonníka je záväzok pristupujúceho
(kumulatívne) ako ďalší dlžník zaplatiť za dlžníka jeho dlh veriteľovi, pri ručení sa jedná o záväzok

subsidiárny.

71. Zároveň, súd vychádzal z toho, že uplatnenie práva veriteľa na predčasné zosplatnenie úveru,
ktorý sa mal uhrádzať v splátkach, z dôvodu neplnenia povinností zo strany dlžníka, má povahu
jednostranného právneho úkonu adresovaného dlžníkovi, ktorého účinky sú podmienené tým, že dôjde

dlžníkovi (§ 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Jeho dôsledkom totiž dochádza k zmene záväzku, keď
sa spôsob úhrady záväzku v splátkach mení na povinnosť uhradenia pohľadávky v celom rozsahu.
Bez toho, aby boli zosplatneniu úveru priznané účinky právneho úkonu (t. j. prejavu vôle smerujúceho
k vzniku, zmene, alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom
spájajú), by nemohlo dôjsť k zmene pôvodného záväzku, a to k zmene dohodnutého spôsobu úhrady
z formy splátok na povinnosť úhrady záväzku v celku. Súd pripomína, že v zmysle právnej teórie

nie len platnosť, ale aj účinnosť právneho úkonu je predpokladom toho, aby nastali jeho následky.
K vzniku adresovaných jednostranných právnych úkonov sa vyžaduje, aby boli učinené voči osobám,
ktorých právnych pomerov sa majú dotýkať. Adresnosť jednostranného právneho úkonu má umožniť
adresátovi, aby ho vzal na vedomie. Adresovaný právny úkon sa považuje za zavŕšený (perfektný) v
okamihu, kedy prejav vôle dôjde adresátovi, medzi neprítomnými akonáhle sa dostane do sféry jeho

dispozície. Jednoducho povedané, účinky (zavŕšenie, perfektnosť) jednostranného adresného právneho
úkonu nastávajú jeho doručením adresátovi. Subjekt uskutočňujúci jednostranný adresný právny úkon
zodpovedá za doručenie jeho prejavu vôle adresátovi; jednostranný adresný právny úkon je nedielne
zložený z úkonu prejavu vôle a z úkonu jeho doručenia (bod 13. odôvodnenia rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 22. februára 2023, sp. zn. 9 Cdo 36/2021, zverejneného v Zbierke stanovísk

najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 73/2023).

72. S ohľadom na uvedené teoretické východiská súd, vychádzajúc z toho, že vo vzťahu k subjektívnej
povinnosti, zodpovedajúcej záväzku splatiť úver poskytnutý vo výške 8 438,15 eur, ku ktorej mala
žalovaná Dohodou o pristúpení pristúpiť, malo byť postavenie žalovanej ako pristupujúcej dlžníčky

(a fakticky spoludlžníčky) rovnakej kvality ako postavenie (vymedzené súborom prislúchajúcich práv
a povinností) pôvodného (primárneho) dlžníka, t. j. v danom prípade pôvodne žalovaného 1/, dospel
k záveru, že aby právne úkony veriteľa týkajúce sa pohľadávky zodpovedajúcej takémuto záväzku boli
platné a účinné, museli by byť učinené aj voči žalovanej ako pristupujúcej dlžníčke (spoludlžníčke),
a teda tejto adresované i doručené. To znamená, že pokiaľ malo vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru

zo Zmluvy vyvolať právne účinky voči žalovanej, nevyhnutne muselo byť oznámené (doručené) aj jej.
Žalobca však, a to napriek tomu, že žalovaná to v priebehu konania výslovne namietala, v konaní
nepreukázal,žebyOznámenieovyhlásenísplatnostiúveruboložalovanejdoručené,atedaaniúčinnosť
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru.

73. Ako to však súd konštatoval už vyššie, zo špecifikácie pohľadávky postupovanej na základe
Rámcovej zmluvy, obsiahnutej v Prílohe č. 3, vyplýva, že predmetom postúpenia bola zosplatnená
pohľadávka (voči pôvodne žalovanému 1/), ktorá vlastnosť postupovanej pohľadávky sa prejavila aj
v spôsobe jej určenia konkrétnou výškou, zodpovedajúcou sume nielen neuhradených splátok úveru
po splatnosti, ale aj sume predčasne zosplatnených splátok istiny a sume nákladov vzniknutých

v priamej súvislosti s predčasným zosplatnením úveru. Takýmto spôsobom určený predmet postúpenia
však nezodpovedá pohľadávke, ktorou pôvodný žalobca v čase postúpenia disponoval voči žalovanej
a ktorá vzhľadom na neúčinnosť predčasného zosplatnenia úveru voči žalovanej zahŕňala len nárok
pôvodného žalobcu na úhradu neuhradených splátok po splatnosti a právo na úhradu v budúcnosti
splatných splátok úveru. Na základe uvedeného súd, vychádzajúc z toho, že pristúpením k záväzku

vzniká medzi veriteľom a pristupujúcim dlžníkom fakticky ďalší záväzkový vzťah, dospel k záveru, že
pohľadávka z tohto ďalšieho záväzkového vzťahu voči žalovanej nebola predmetom Rámcovej zmluvy
v spojení so Žiadosťou a Prílohou č. 3, keďže v tejto ako predmet postúpenia nebola určená ani
označením žalovanej ako dlžníčky ani uvedením jej výšky či právneho dôvodu (Dohody o pristúpení).
Súd je v tejto súvislosti názoru, že označenie pohľadávky ako predmetu postúpenia odkazom na

číslo úverovej zmluvy, zakladajúce základný záväzkový vzťah s primárnym (pôvodným) dlžníkom,
možno považovať za dostačujúce pre identifikovanie pohľadávky voči pôvodnému dlžníkovi a prípadne
iručiteľoviakonositeľoviakcesorickéhozáväzku,avšaknievočisubjektu,ktoréhopostavenie,zhľadiska
práv a povinností rovnocenné postaveniu primárneho (pôvodného) dlžníka, vzniklo osobitným právnymúkonom a ktorý je s primárnym (pôvodným) dlžníkom zaviazaný na plnenie nie subsidiárne, ale
kumulatívne, a to obzvlášť za okolností, aké nastali aj v posudzovanej veci, keď v dôsledku právneho
úkonu veriteľa (vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru) došlo z dôvodu jeho neúčinnosti voči jednému

zo zaviazaných subjektov k zmene obsahu záväzku len vo vzťahu k druhému z dlžníkov.

74. Vzhľadom na uvedené súd uzavrel, že v konaní nebolo preukázané postúpenie pohľadávky
pôvodného žalobcu voči žalovanej, a teda ani aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní, z ktorého
dôvodu súd žalobu výrokom I. zamietol.

75. Vzhľadom na záver súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu a zamietnutie
žaloby považoval súd za nadbytočné zaoberať sa ďalšími námietkami uplatnenými v priebehu konania
žalovanou. Majúc na zreteli zásadu hospodárnosti konania, už tieto z uvedeného dôvodu neposudzoval.

76. Záverom súd považuje za dôležité uviesť, že je nepodstatné, že napriek prezentovaným záverom

bola Okresným súdom Košice I v priebehu konania pripustená zmena strany sporu na strane žalobcu
uznesením č. k. 29Cb/46/2020-266 z 2. decembra 2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.
decembra 2022, keďže inštitút zmeny strany sporu je procesným inštitútom, pri ktorom sa súd zaoberá
splnením podmienok len podľa § 80 CSP, a teda rozhoduje na návrh oprávneného subjektu s tým,
že musí byť preukázaný súhlas toho, kto má vstúpiť na miesto žalobcu, a že nastala skutočnosť, s

ktorou sa spája prevod alebo prechod práv a povinností, o ktorých sa koná. Jedná sa teda o splnenie
formálnych podmienok, pričom otázkou, či tvrdené právo alebo povinnosť, ktoré mali byť prevedené,
skutočne existujú a skutočne prešli na iný subjekt, sa súd môže zaoberať len v rozhodnutí vo veci samej,
a nie pri skúmaní procesného nástupníctva (podobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 26. júla 2018, sp. zn. 3 Obo 2/2018, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. júla 2018,

sp. zn. 3 Obo 1/2018, prípadne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2018,
sp. zn. 8 Cdo 28/2017).

77. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

78. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

79. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami
CSP. Vychádzajúc z toho, že žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešná, súd jej priznal nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 % účelne vynaložených trov konania proti žalobcovi (výrok
II.). O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch

vyhotoveniach na Mestský súd Košice (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok).