Rozsudok – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. december 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoCsp/49/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122228356
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6122228356.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej

a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a Mgr. Miloša Greguša v spore žalobcu EOS KSI Slovensko,
s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom v Bratislave na Pajštúnskej ulici č. 5, zastúpeného Remedium
Legal s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom v Bratislave na Pajštúnskej ulici č. 5, proti žalovanému A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v A. C. B. D. E. XXXX/XX, zastúpenému Mgr. Ondrejom Barnom
advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Stropkove na Zámockej ulici č. 34, IČO: 52 824 837, o
zaplatenie 10.651,46 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.
k. 30Csp/53/2022-166 zo dňa 25.10.2023 v spojení s opravným uznesením č. k. 30Csp/53/2022-197

zo dňa 03.12.2024

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok vo vyhovujúcom výroku v spojení s opravným uznesením tak, že žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdMichalovce(ďalejlensúdprvejinštanciealebosúd)napadnutýmrozsudkomžalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 7.784,63 Eur, poplatky 16,26 Eur, zmluvný úrok 2.735,54 Eur,
úrok z omeškania 115,03 Eur, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 7.784,63 Eur od 08.05.2021
do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a žalobcovi priznal voči

žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 7.800,89 Eur s
príslušenstvom a náhrady trov konania titulom nesplateného úveru. Skutkovo žalobu odôvodnil tým, že
právny predchodca žalobcu (F. G. H., I.) uzavrel so žalovaným dňa 15.12.2014 zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. 206/5004/14SU, na základe ktorej žalovanému poskytol úver vo výške 10.800,00 Eur.

3. Vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 16, § 54 ods. 1 až 3, § 103, § 517
ods. 1 až 3, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 497, § 498, §
499, § 500 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, § 7 ods. 1 a 2, § 9 ods.
1 až 11, § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy (ďalej len ZoSÚ), § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len ZoB).

Súd pri posudzovaní namietanej aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vychádzal zo zmluvy o postúpení
pohľadávok uzavretou medzi žalobcom a právnym predchodcom žalobcu (F. G. H., I.) dňa 07.05.2021 a
z oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa 13.05.202, doručenému žalovanému do jeho dispozičnej
sféry dňa 18.05.2021. Súd mal za to, že o platnom postúpení pohľadávky svedčí aj posledná výzvapred zosplatnením zo dňa 15.10.2019, ktorou veriteľ žiadal od žalovaného uhradenie dlžnej čiastky,
ktorá ku 14.10.2019 predstavovala výšku 1.258,28 Eur najneskôr do 15 dní od doručenia tejto výzvy s
tým, že v opačnom prípade banka využije všetky práva, ktoré jej vyplývajú zo zmluvy, resp. právnych

predpisov na uspokojenie svojej pohľadávky, prípadne aj postúpenie pohľadávky na inú osobu. Zároveň
bolžalovanýupozornenývzmysle§53ods.9OZ,žeaknevyrovnátentosvojzáväzokdôjdekvyhláseniu
úveru za predčasne splatný. Uvedená výzva bola žalovanému riadne doručená dňa 18.10.2019, čo
mal súd preukázané z pripojenej doručenky. Následne z dôvodu neuhradenia záväzku žalovaným
právny predchodca žalobcu vyhlásil úver za predčasne splatný podaním zo dňa 27.11.2019, ktoré bolo

žalovanémupodľapripojenejdoručenkydoručenédňa05.12.2019.Vovzťahukposlednejvýzveuviedol,
že právny predchodca žalobcu zastáva názor, že v danom prípade nemusel uviesť, nezaplatením
presne ktorej splátky môže dôjsť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, nakoľko z tejto výzvy je
zrejmé, že bol v omeškaní s úhradou viac ako troch splátok pri záväzku 1.258,28 Eur a výške splátky
170,10 Eur, a preto mal súd za to, že došlo k riadnemu zosplatneniu úveru a následne i platnému
postúpeniu pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, nakoľko žalovaný zosplatnený úver

neuhradil ani po dobu 90 dní od vyhlásenia predčasnej splatnosti. Uzavrel, že k postúpeniu pohľadávky
došloriadneaplatne,apretojedanáaktívnavecnálegitimáciažalobcu.Vovzťahukvznesenejnámietke
premlčania zo strany žalovaného súd uviedol, že pri posudzovaní začiatku plynutia premlčacej doby vo
vzťahu ku zosplatnenému zostatku pohľadávky je potrebné najprv ustáliť pre nesplnenie, ktorej splátky
vzniklo veriteľovi právo v zmysle § 565 OZ požadovať zaplatenie celej pohľadávky. Konštatoval, že

ak právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 07.11.2019, mohol tak urobiť
pre omeškania so splátkou splatnou za august 2019 splatnou dňa 11.08.2019, vo vzťahu ku ktorej tak
mohol urobiť najskôr 12.10.2019 (nasledujúci deň po uplynutí 3-mesačnej lehoty podľa § 53 ods. 9 OZ a
najneskôr 11.11.2019, kedy sa stala splatná ďalšia splátka) za splnenia ostatných podmienok v zmysle
§ 53 ods. 9 OZ. Ustálil, že premlčacia doba začala plynúť 12.10.2019, t.j. deň nasledujúci po uplynutí

trojmesačnej lehoty odo dňa 11.08.2019, kedy nastala splatnosť splátky, ktorá zosplatnenie vyvolala a
uplynula dňom 11.10.2022. Vzhľadom na podanie žaloby dňa 28.01.2022, konštatoval že pohľadávka
po vyhlásení predčasnej splatnosti, zostatok úveru po vyhlásení predčasnej splatnosti a tiež jednotlivé
splátky, ktoré žalovaný nezaplatil pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru, t.j. splátky od 11.02.2019
do vyhlásenia predčasnej splatnosti v spojení s nedoplatkom, ktorý mal žalovaný v čase splatnosti

v sume 1.258,51 Eur nie sú premlčané. Vo vzťahu k skúmaniu bonity žalovaného právnym predchodcom
žalobcu súd uviedol, že táto bola riadne skúmaná v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Poukázal
na skutočnosť, že žalovaný v žiadosti o poskytnutie spotrebného úveru prehlásil, že v tom čase voči
nemu nie sú vedené súdne spory, prípadne exekúcie a neeviduje také záväzky po lehote splatnosti, ktoré
bypočastrvaniaúverovéhostavumohlivýraznezhoršiťjehoekonomickúsituáciu,pričompredpodpisom

zmluvy prehlásil, že všetky ním uvádzané údaje sú pravdivé. Žalovaný zároveň preukázal výšku svojho
mesačného príjmu v sume 1.200,- Eur zo zamestnaneckého pomeru. Žalovaný mal nesplátkový úver
s využitou čiastkou 711,- Eur, kreditnú kartu z úveru vo výške 497,- Eur a kreditnú kartu s mesačnou
splátkou vo výške 70,- Eur. Poukázal na to, že do existujúcich záväzkov právny predchodca žalobcu
nebral do úvahy dva splátkové úvery, ktoré mali byť refinancované práve týmto úverom. Disponibilný

zostatok z príjmu žalovaného (1200,- EUR, t.j. príjem žalobcu - 120,46 Eur t.j. existujúce záväzky -
190,09 Eur (súd mal zrejme na mysli 198,09 Eur, t.j. životné minimum spotrebiteľa)) predstavoval sumu
881,45 Eur a prevyšoval splátku schváleného úveru, ktorá bola 170,10 Eur. Súd následne skúmal, či
zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Konštatoval, že žalovanému bol poskytnutý úver
vo výške 10.800,- Eur, ktorý mal vrátiť v 119,- mesačných splátkach, pričom 1. až 118. splátka bola v

sume 170,10 Eur a posledná splátka v sume 167,88 Eur. Termín prvej splátky bol stanovený na deň
11.02.2015, posledná splátka bola stanovená na deň 11.12.2024. Úver bol poskytnutý za pevnú úrokovú
sadzbu vo výške 14,27 % ročne, pričom banka poskytla dlžníkovi zľavu z úrokovej sadzby 1,73 % ročne.
RPMN predstavovala výšku 15,61% ročne a celková čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť bola stanovená na
sumu 20.372,39 Eur. RPMN v obdobných úveroch bola v tom čase vo výške 12,84 % ročne. Súd prvej

inštancie nezistil existenciu neprijateľných zmluvných podmienok. Konštatoval, že uzatvorená zmluva
spĺňa všetky podstatné náležitosti podľa § 9 zákona č. 120/2010 Z.z.. Žalovaným namietanú neprijateľnú
zmluvnú podmienku - poplatok vo výške 25,- Eur za upomienku pri omeškaní v zmysle článku V.
ods. 2 písm. a) súd nepovažoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže žalovaný nezdôvodnil
neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky s tým, že súd akceptoval stanovisko žalobcu, že vzhľadom na

výšku poskytnutého úveru výška poplatku za takúto upomienku v sume 25,- Eur je primeraná. Súd mal
za to, že žalobca preukázal dôvodnosť uplatneného nároku na zaplatenie istiny v sume 7.784,63 Eur
(čiastka predstavuje rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru 10.800,- Eur a sumou úhrad žalovaného
započítaných na istinu 3.015,37 Eur), zmluvného úroku v sume 2.735,54 Eur (z úhrad žalovanéhobola na zmluvný úrok započítaná suma vo výške 9.084,17 Eur), úrok z omeškania vo výške 115,03
Eur (pred zosplatnením v sume 6,90 Eur a po zosplatnení pohľadávky v sume 111,15 Eur), poplatky
vo výške 16,26 Eur. Jednotlivé uvedené sumy neboli relevantným spôsobom zo strany žalovaného

rozporované. Vzhľadom na omeškanie žalovaného súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania z priznanej
sumy 7.784,63 Eur od 08.05.2021, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len CSP) a žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko mal vo veci

plný úspech.

5. Opravným uznesením uvedeným v záhlaví tohto rozhodnutia súd prvej inštancie opravil napadnutý
rozsudok v jeho záhlaví tak, že uviedol správnu výšku žalovanej sumy na 10.651,46 € s príslušenstvom.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný namietajúc naplnenie

odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Mal za to, že súd prvej inštancie založil
svoje rozhodnutie na úplnom a nekritickom prebratí tvrdení žalobcu. Namietal nevyporiadanie sa
súdom s jeho argumentáciou týkajúcou sa nesplnenia predpokladov pre platné postúpenie pohľadávky
a taktiež s relevantnou judikatúrou. Bol toho názoru, že súd len parafrázoval zákonnú právnu úpravu
vzťahujúcu sa na danú vec bez zaujatia názoru na ním namietané nedostatky. V odôvodnení (bod

60) napadnutého rozhodnutia nie je jasne a preskúmateľne uvedené, z akého zmluvného ustanovenia
alebo na základe čoho konkrétne malo vzniknúť postúpenie pohľadávky. Podľa odvolateľa nie je možné
zistiť z akého ustanovenia zmluvy o postúpení pohľadávok možno vyvodiť, že jej predmetom má byť
práve jeho pohľadávka. V prípade absencie jasného a určitého ustanovenia v zmluve o postúpení
pohľadávok, nemožno konštatovať platnosť postúpenia pohľadávky, ale je potrebné vyhodnotiť zmluvu o

postúpení pohľadávky za neplatnú a žalobu zamietnuť. V ďalšom namietal nedostatočné zaoberanie sa
otázkou platnosti jednostranných právnych úkonov pôvodného veriteľa. Zastával názor, že už z výzvy na
zaplatenie dlžných splátok musí byť jasné a určité, aká splátka s akou splatnosťou má byť nezaplatená.
Súd pritom odcitoval znenie spornej výzvy pôvodného veriteľa, z ktorej táto informácia dôležitá pre
spotrebiteľa, pre overenie pravdivosti tvrdení veriteľa, absentuje. Neurčitosť výšky údajnej pohľadávky

(suma 1.258,51 Eur) a jej nespojenie so žiadnou konkrétnou splátkou predstavuje podľa názoru
žalovaného pre spotrebiteľa neurčitý a nejasný údaj majúci za následok nemožnosť zistiť, ktorú splátku
považuje veriteľ za takú, od ktorej odvodzuje svoje právo podľa § 565 OZ, pričom tento nedostatok
má za následok zmätočnosť aj v otázke premlčania. Podľa žalovaného argument, že právna norma
neurčuje konkrétne uvedenie týchto údajov neobstojí práve s poukazom na všeobecnú požiadavku

určitosti a jasnosti právnych úkonov. S poukazom na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
20CoCSp/13/2023 zo dňa 29.06.2023 konštatoval, že žalobu možno zamietnuť aj na základe porušenia
§ 92 ods. 8 zákona o bankách. Súd prvej inštancie podľa odvolateľa prehliadol nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu. Argumentácia súdu neodráža znenie § 53 ods. 9 OZ a jeho argumentácia je
priamo v rozpore s aktuálnou rozhodovacou praxou. Namietal nesprávne posúdenie skúmania bonity,

nakoľko pôvodný veriteľ neskúmal jeho osobné výdavky, výdavky domácnosti či vyživovaciu povinnosť.
Nesprávny postup sa týka aj neskúmania jeho príjmu, nakoľko jeho príjem nikdy nebol vo výške viac
ako 1.200,- Eur. Namietal, že súd nevzal do úvahy jeho výdavky vo výške takmer 700,- Eur mesačne
týkajúce sa splátok iných už poskytnutých a splácaných úverov. Strohé konštatovanie súdu prvej
inštancie, že úverová zmluva má všetky náležitosti napriek rozporným veličinám uvedeným v úverovej

zmluve (hodnota RPMN, odplata) podľa žalovaného len podčiarkuje arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť
rozsudku.Poukázalnato,žesúdnezohľadnil,žepoplatokzaupomienkuataktiežrozhodcovskádoložka
už boli inými súdmi vyhlásený za neprijateľné. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým rozhodnutím v plnom
rozsahu a zotrváva na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Navrhol rozsudok súdu ako vecne
správny potvrdiť.

8. Ďalšie vyjadrenia neboli v konaní podané.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas, oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcomz ustanovenia § 379 CSP a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm.
f) a h) CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 19.12.2025 o 08.40 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 207, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219
ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

11. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

12. Predmetom konania je peňažné plnenie, ktoré si žalobca uplatňuje voči žalovanému titulom
nesplateného spotrebiteľského úveru, ktorý bol žalovanému poskytnutý F. G. H., I., predchodcom
žalobcu, keď žalobca svoju aktívnu legitimáciu odvodzuje od zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa

07.05.2021.

13. Žalovaný v podanom odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, t.j.
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré

boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
stránalebovyšlivkonanínajavoinak,súdvyhodnotiltak,žetovyvolávalogickýrozpor.Skutkovézistenia
nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods.1, 2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom

vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých
súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

15. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti
je právnym posúdením činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový

stav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného
práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda
nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd
neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo
ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne interpretoval alebo napokon ak aplikoval správny

predpis, ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil,
v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach
strán.

16. Podstatou odvolania je odvolacia námietka žalovaného, podľa ktorej nedošlo k platnému postúpeniu

pohľadávky na žalobcu čo má za dôsledok nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, obsahu spisu a predchádzajúceho procesného
postupu súdu v konaní, z hľadísk uplatnených žalovaným odvolacích dôvodov a v rozsahu odvolacích
námietok žalovaného považuje odvolanie voči vyhovujúcemu výroku I. a závislému výroku II. za
opodstatnené.

17. Žalobca v predmetnom konaní uplatňoval nárok ako postupca pohľadávky získanej od
predchádzajúceho veriteľa žalovaného v postavení bankového subjektu - F. G. H., I.. Súd prvej inštancie
preto správne skúmal existenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vo vzťahu k predmetu sporu, aj
keď dospel k nesprávnym právnym záverom. Túto aktívnu legitimáciu žalobca preukazoval zmluvou

o postúpení pohľadávok zo dňa 07.05.2021 tvrdiac, že boli splnené všetky zákonné podmienky, ktoré
sa vyžadujú na nadobudnutie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy postúpením od veriteľa, ktorým je
banka.18. Súd prvej inštancie postupoval správne, ak predmetnú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú a dôvodne
aplikoval § 52 a nasl. a § 53 ods. 9 a § 565 OZ upravujúce podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru, ktoré síce súd skúmal, ale nesprávne ich interpretoval, a preto dospel k nesprávnym

právnym záverom.

19. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne
postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním tvrdené právo, respektíve mu vyplýva procesné právo
si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej - existencie

tvrdenéhoprávanastranežalobcu,alebopasívnej-existencietvrdenejpovinnostinastranežalovaného,
je imanentnou súčasťou súdneho konania a súd je povinný skúmať ju z úradnej povinnosti v
ktoromkoľvek štádiu konania (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/162/2020 zo dňa
27.10.2021).

20. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 OZ môže veriteľ v spotrebiteľských veciach žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania s
jej zaplatením a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto
práva. Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ
použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (§ 565 OZ). Z druhej vety citovaného

ustanovenia § 565 OZ vyplýva, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy
využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky; zároveň tak môže urobiť až po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením omeškanej splátky. Tieto podmienky musia byť splnené
kumulatívne; v prípade, že veriteľ toto právo do splatnosti najbližšej splátky nevyužije, jeho právo na
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru pre tú ktorú splátku zaniká. Veriteľovi však nič nebráni v tom,

aby v prípade dlžníkovho nesplácania ďalších splátok vyhlásil predčasnú splatnosť úveru pre niektorú
ďalšiu splátku, ak splní podmienky predpokladané ustanovením § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ.

21. Ak zákonodarca stanovil veriteľovi povinnosť upozorniť spotrebiteľa na to, že využije svoje právo
na zosplatnenie dlhu, je dôležité, aby túto povinnosť veriteľ splnil, z obsahu ktorého upozornenia

musí byť zrejmé splnenie zákonných podmienok uplatnenia režimu podľa § 53 ods. 9 OZ a
výslovné upovedomenie spotrebiteľa na možnosť vykonania práva veriteľa podľa § 565 OZ. Tento
zákonom predpokladaný hmotnoprávny úkon veriteľa musí spĺňať podmienky jasnosti, určitosti a
zrozumiteľnosti právneho úkonu a jeho forma má korešpondovať forme právneho úkonu, ktorým sa
zakladal spotrebiteľský záväzok. Ak jednostranné predčasné zosplatnenie pohľadávky trpí vadami podľa

všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch, alebo nevychádza zo splnenia
zákonných podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 OZ, alebo sa preukáže, že nebolo doručené do sféry
dispozície jeho adresáta, nemôže vyvolať zamýšľané právne účinky a veriteľ svojím konaním založí
protiprávny stav, proti ktorému bude svedčiť súdna ochrana spotrebiteľa.

22. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva záver o platnom zosplatnení
úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu a o platnom postúpení pohľadávky z právneho
predchodcu žalobcu na žalobcu. Uvedený záver súd prvej inštancie odôvodnil splnením všetkých
zákonných podmienok podľa § 53 ods. 9 OZ, § 565 OZ a § 92 ods. 8 ZoB, pričom vychádzal zo zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 07.05.2021, z oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa 13.05.2021,

poslednejvýzvypredzosplatnenímzodňa15.10.2019doručenejžalovanémudňa18.10.2019apodania
označeného ako vyhlásenie úveru za predčasne splatný zo dňa 07.11.2019 doručené žalovanému
dňa 05.12.2019. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v poslednej výzve
pred zosplatnením právny predchodca nemusel uviesť, nezaplatením presne ktorej splátky môže dôjsť
kvyhláseniupredčasnejsplatnostiúveru,keďzapostačujúcepovažovalskutočnosť,žezvýzvyjezrejmé

omeškanie žalovaného s úhradou viac ako troch splátok, t.j. omeškanie v celkovej výške 1.258.28 Eur
pri výške splátky 170,10 Eur.

23. Upozornenie v zmysle § 53 ods. 9 OZ zo dňa 15.10.2019 označené ako posledná výzva pred
zosplatnením neuvádza, pre omeškanie s ktorou splátkou môže dôjsť k zosplatneniu dlhu, konkretizuje

iba dlžnú sumu 1.258,28 Eur, s ktorou je dlžník – žalovaný v omeškaní ku dňu 14.10.2019 a s tiež
obsahuje upozornenie na možnosť vyhlásenia úveru za predčasne splatný v prípade neuhradenia tejto
dlžnej sumy. Právny úkon veriteľa – vyhlásenie úveru za predčasne splatný zo dňa 07.11.2019 obsahuje
oznámenie,ževeriteľvyhlásilmimoriadnusplatnosťpohľadávkystým,žepovinný–žalovanýmáuhradiťzáväzok vo výške 8.986,80 Eur na tam uvedený účet v deň účinnosti vyhlásenia úveru za predčasne
splatný, ktorá nastane v 10. deň odo dňa doručenia toho oznámenia. Rovnako v ňom nie je vymedzená
žiadna konkrétna nezaplatená splátka, pre ktorú malo dôjsť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru.

24. Hoci ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 OZ neustanovujú ako náležitosť výzvy na zaplatenie alebo
oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ dlh zosplatnil,
nemožno neprihliadnuť na všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch; právny
úkon musí byť určitý, inak je neplatný.

25. Pre strany úverového vzťahu prináša mimoriadne zosplatnenie úveru vážne následky; zosplatnenie
úveru pre veriteľa znamená, že voči dlžníkovi môže uplatniť nárok na zaplatenie celej nesplatenej
sumy úveru vrátane príslušenstva; pre dlžníka predstavuje zosplatnenie úveru stratu výhody splátok.
Avšak,sozosplatnenímjespojenáajotázkauplatniteľnostipohľadávkynasúdeatomuzodpovedajúcimi
prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany, ktorú môžu strany sporu v konaní pred súdom

využiť; jedná sa napríklad o námietku premlčania, či tvrdenie, že pre splátku, pre ktorú veriteľ pristúpil k
zosplatneniu úveru neboli splnené zákonom predpokladané podmienky.

26. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.02.2025
sp. zn. 6Cdo/152/2022, R 34/2025, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky a rozhodnutí súdov pod č. 3/2025 v ktorom ustálil, že: „že ak právo veriteľa žiadať o
zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže zmluvný partner spotrebiteľa využiť
najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (kde inak špeciálna úprava
z ustanovenia § 53 ods. 9 OZ spôsobuje v drvivej väčšine prípadov vrátane všetkých dojednaní o
splátkach s mesačnou a kratšou frekvenciou nepoužiteľnosť všeobecnej úpravy z § 565 vety druhej OZ

o možnosti použitia práva veriteľom najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky) a takému
využitiu má (musí) predchádzať upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva v lehote nie kratšej ako
15 dní; bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či
k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch v zákone
ustanovených lehôt). Na právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod nazerať ako na úkon

zákon obchádzajúci (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť
jej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek
slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný
neplatnosťou (či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 OZ)“.

27. Odvolací súd zastáva právny názor, že výzva prezumovaná § 53 ods. 9 OZ je jednostranným
právnym úkonom, ktorý z hľadiska jeho určitosti musí obligatórne obsahovať identifikáciu splátky, s
ktorou je spotrebiteľ (v prejedávanom spore žalovaný) v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie
mimoriadnejsplatnostiúveru.Bezuvedeniatejtoidentifikácieniejemožnénáslednepreskúmaťsplnenie
podmienok na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a splatnosť tohto úkonu. Je

potrebné si uvedomiť, že sa nejedná iba o formálnu podmienku, ale sa jedná o notifikačnú povinnosť
dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá má umožniť spotrebiteľovi „dozvedieť sa“ o hroziacom následku
spočívajúcom vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, a tento následok odvrátiť. Práve uvedenie
konkrétnej splátky je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť spotrebiteľovi určito vyjadrená,
nakoľko uvedenie „iba“ výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru

abstrakcie a spotrebiteľ z takto vyjadreného údaju nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže v
budúcnosti založiť dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za
splátku rozhodnú. Z uvedeného potom v konečnom dôsledku nie je objektívne vopred možné určiť, kedy
si dodávateľ uplatní (resp. môže uplatniť) svoje právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru.

28. Špecifikácia splátky, pre ktorú pôvodný veriteľ mienil pristúpiť k zosplatneniu úveru už vo výzve podľa
§ 53 ods. 9 OZ, resp. v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru poskytuje spotrebiteľovi
právnu istotu, že vec bude spravodlivo rozhodnutá; špecifikácia splátky pre spotrebiteľa predstavuje
podklad pre procesnú obranu. Zároveň uvedenie splátky, pre ktorú sa dlh zosplatňuje, neumožňuje
veriteľovi dotvárať skutkový stav takým spôsobom, aby bolo možné následne polemizovať, pre ktorú

splátku veriteľ pristúpil k zosplatneniu úveru, pokiaľ ho zosplatnil platne. Bez uvedenia splátky, pre ktorú
veriteľ dlh mienil zosplatniť, nie je výzva na zaplatenie dostatočne určitá, a teda dostatočne určitým nie
je ani právny úkon, ktorým veriteľ realizoval predčasné zosplatnenie úveru. Z uvedeného vyplýva, že akv prejednávanej veci nedošlo k špecifikácii splátky, pre ktorú veriteľ dlh mienil zosplatniť, resp. zosplatnil,
nebol jednostranný právny úkon veriteľa dostatočne určitý, z ktorého dôvodu je úkonom neplatným.

29.OdvolacísúdvtejtosúvislostipoukazujeajnarozhodnutiaNajvyššiehosúduSRsp.zn.5Cdo/2/2023
zo dňa 25.01.2024, sp. zn. 2Cdo/149/2021 zo dňa 06.09.2021. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 06.06.2024 vyplýva, že: „V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu
úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný
úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v

lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre
ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh.......Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu
identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením
akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to
podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma
sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver

zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého
úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený....“.

30. Z týchto dôvodov odvolací súd, nakoľko pre svoje rozhodnutie mal dostatočný skutkový základ,
rozhodol procesným postupom podľa § 388 CSP tak, že napadnutý rozsudok v spojení s opravným

uznesením z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zmenil a žalobu v celom rozsahu
zamietol.

31. Vzhľadom na dôvod zamietnutia žaloby, nakoľko žalobca v danom spore nie je oprávnený (vecne
legitimovaný) vymáhať spornú pohľadávku z úverovej zmluvy, odvolací súd považoval za nadbytočné

zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami o neskúmaní bonity žalovaného, rozpornej hodnote RPMN
a odplaty a ďalšími argumentami žalovaného, rovnako spochybňujúcimi nárok žalobcu na plnenie.

32. Podľa § 396 ods. 2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Vzhľadom na zmenu napadnutého rozsudku odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP postupom podľa
§ 255 ods. 1 CSP rozhodol o trovách celého konania v právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným

a vychádzajúc z plného procesného úspechu žalovaného, priznal mu náhradu trov celého konania v
plnom rozsahu.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnejotázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na

ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).