Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoCsp/43/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120317054
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:6120317054.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek

senátuJUDr.ZlaticeJavorovejaJUDr.BibiányŤažiarovejvsporežalobkyne:A.B.,nar.X.X.XXXX,trvalý
pobyt C. D. B. XXX, zastúpenej: CONSU L s.r.o., Gajova 4, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO:
36 858 552, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova
4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenej: Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., Horná 26,
Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, o 15.430 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Galanta zo dňa 27. júna 2024 č. k. 10Csp/112/2020-400, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku (I.) v časti o uložení povinnosti žalovanej

zaplatiť žalobkyni sumu 15.430 eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 300 eur p
o t v r d z u j e a v časti o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 15.430 eur od 19.3.2019 do zaplatenia r u š í a vec v tejto časti v r a c i a na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v druhom výroku (II.) o trovách konania štátu a v treťom výroku (III.)
o trovách konania r u š í a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom (I.) uložil povinnosť žalovanej zaplatiť

žalobkyni sumu 15.430 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15.430 eur od 19.3.2019
do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 300 eur; druhým výrokom (II.) uložil
povinnosť žalovanej zaplatiť žalobkyni trovy konania štátu vo výške 329 eur a tretím výrokom (III.) priznal
žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 442
ods. 1, § 788 ods. 1, § 795 ods. 1, § 797 ods. 1, 2, § 799 ods. 2 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964
Zb. v znení neskorších predpisov); § 4 ods. 2, § 11 ods. 6, § 15 ods. 1 ZoPZP (zákon č. 381/2001 Z. z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a

o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
1.1. Vecne zdôvodnil žalobkyňou uplatňovaným poistným plnením vo výške 15.430 eur, predstavujúcim
vecnú škodu na motorovom vozidle žalobkyne BMW 750Li xDrive (rok výroby 2011), ktorá vznikla v
dôsledku nárazu vozidla Ford Mondeo vodičom (E. D.), ktorý mal povinné zmluvné poistenie uzatvorené
u žalovanej. K nehode bola privolaná polícia, ktorá ju zadokumentovala a určila vodiča vozidla Ford
Mondeo za vinníka dopravnej nehody, s uložením mu sankcie. Žalobkyňa si u žalovanej riadne a včas
uplatnila nárok z predmetnej poistnej udalosti a pracovník žalovanej vykonal obhliadku poškodeného

vozidla, s určením rozsahu poškodenia. Za účelom ustálenia výšky škody na poškodenom vozidle,
žalobkyňa oslovila súdneho znalca z odboru cestná doprava, odvetvie technický stav cestných vozidiel,
odhad hodnoty cestných vozidiel (Ing. P. Drobný), ktorý znaleckým posudkom č. 3/2019 stanovil výškuškody na vozidle sumou 15.430 eur. Napriek poskytnutým dokumentom k likvidácii poistnej udalosti,
žalovaná neposkytla poistné plnenie.
1.2. Žalovaná sa bránila poukazom na súkromný znalecký posudok Ing. K. Kötelesa č. 40/2019 zo

dňa 13.5.2019 (ďalej len „znalecký posudok I.“), podľa záverov ktorého priebeh nehodového deja
podľa popisu vodiča (E. D.) je možné z technického hľadiska vylúčiť. Nedošlo k popretiu, že k stretu
motorových vozidiel došlo, ale rozsah poškodení zostal sporný. Analýza a simulácia priebehu dopravnej
nehody vykonaná súdnym znalcom Ing. R. Červinkom v súkromnom znaleckom posudku č. 7/2021
(ďalej len „znalecký posudok II.“), predloženom žalobkyňou (ktorý vodičom E. D. opísaný priebeh

dopravnej nehody označil za technicky prijateľný a pravdepodobný), vychádzala z predpokladu, že
vozidlo Ford Mondeo v čase zrážky naplno brzdilo. Vodič motorového vozidla (E. D.) v oznámení
poisteného však uviedol, že stlačil plyn (keď sa pohýnal z parkovacieho miesta, spadol mu mobil, ktorý
chcel zdvihnúť a vidiac, že sa približuje k autu, chcel rýchlo zastať, pričom šliapol na plyn a nie na
brzdu). Súdny znalec, ktorý vypracoval znalecký posudok I., tak nemohol akceptovať z technického
hľadiska závery znaleckého posudku II. predloženého žalobkyňou, vzhľadom na zrážku v odlišnom

pohybovom stave vozidla Ford Mondeo. Popisovaný priebeh nehodového deja mali tiež vylučovať
geometrická a energetická korešpondencia poškodenia v oblasti ľavého reflektora vozidla Ford Mondeo,
absencia úlomkov pod miestom udávaného stretu, nekorešpondujúce stopy po čiernom plaste na skle
ľavého reflektora vozidla BMW, charakter škrabancov na prednom nárazníku vozidla BMW. Znalci teda
rozdielne opísali poškodenia na motorových vozidlách, ktoré napriek ich konfrontácii, zostali sporné,

okrem plastových úlomkov, ktoré si znalec Ing. Köteles nevšimol, avšak znalec Ing. Červinka mal k
dispozícii digitálne fotografie z polície a po vykonaní detailného záberu úlomky našiel.
1.3. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že dňa 11. novembra 2018 došlo
k poškodeniu prednej časti vozidla žalobkyne zn. BMW 750Li xDrive v dôsledku nárazu zo strany vinníka
– vozidlo zn. Ford Mondeo, ktoré mal vinník poistené z titulu povinného zmluvného poistenia motorových

vozidiel u žalovanej. K nehode bola privolaná polícia, ktorá o nej vyhotovila záznam s uvedením
špecifikácie nehody účastných vozidiel, ako i osoby vinníka, ktorý svoje zavinenie priznal, pričom opísal
skutkovýpriebehnehody.Nazákladeuvedenýchskutočnostímalsúdprvejinštanciepreukázanúaktívnu
aj pasívnu vecnú legitimáciu strán sporu.
1.4. Súd prvej inštancie dôvodil, že žalobkyňa niesla dôkazné bremeno preukázania hmotnoprávnych

predpokladov náhrady škody, v podobe porušenia právnej povinnosti, vzniku škodu konkrétneho
rozsahu a priamej príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti (protiprávnym konaním) a vznikom
škody. Práve tretí atribút zodpovednostného vzťahu, popieraný protistranou, bol podstatnou spornou
skutočnosťou (žalovaná tvrdila, že škoda na vozidle v žalobkyňou prezentovanom rozsahu, nemohla byť
spôsobená v dôsledku nehody popísanej vinníkom nehody). Relevantné posúdenie uvedenej spornej

skutočnosti (priebeh nehodového deja a jeho priamych dôsledkov na vec) vyžadoval podľa záveru
súdu prvej inštancie znalecké odborné posúdenie. Strany sporu predložili spolu tri súkromné znalecké
posudky.
1.5.Súdprvejinštanciezhrnul,žežalobkyňasvojetvrdeniaovýškeškodyopieralaoznaleckýposudokč.
3/2019, vypracovaný Ing. P. Drobným, ktorý škodu na vozidle určil sumou 15.430 eur, a na jeho základe

si žalobkyňa uplatnila voči žalovanej náhradu škody. Žalovaná predložila znalecký posudok č. 40/2019,
vyhotovený znalcom Ing. K. Kötelesom z 13.5.2019, podľa záverov ktorého možno priebeh nehodového
deja popísaného vodičom E. D. z technického hľadiska vylúčiť. Nedošlo však pritom k popretiu stretu
vozidiel, sporným zostal rozsah poškodenia. Tretím znaleckým posudkom č. 7/2021 vypracovaným
znalcom Ing. R. Červinkom, predloženým žalobkyňou, bol prezentovaný záver pripúšťajúci priebeh

dopravnejnehodyopísanývodičomzatechnickyprijateľnýapravdepodobný,pričomznalectuvychádzal
z predpokladu, že vozidlo Ford Mondeo v čase zrážky naplno brzdil (vodič pritom tvrdil, že v danom čase
namiesto brzdy stlačil plynový pedál); výšku škody vyčíslil sumou 15.268 eur.
1.6. Súd prvej inštancie konštatoval, že vykonal rozsiahle dokazovanie, vrátane konfrontácie znalcov,
za účelom odstránenia rozporov znaleckých posudkov (návrh na dokazovanie znaleckou organizáciou

stranami konania v spore navrhnutá nebola), z ktorého vyplynulo, že škoda na vozidle z technického
hľadiska mohla vzniknúť pri nehodovej udalosti. Znalec Ing. K. Köteles pri konfrontácii obmedzil svoju
predchádzajúcu argumentáciu tak, že priebeh nehody nemohol zodpovedať priebehu uvádzaného
vodičom (E. D.), ktorý bol pri nehode jej jediným účastníkom. Podľa záveru súdu prvej inštancie, ak
teda existuje čo i len jedna objektívna možnosť, že ku zrážke vozidiel a s tým súvisiacemu následnému

poškodeniu vozidla, mohlo dôjsť (čo v danom prípade zo znaleckých posudkov vyplynulo), bolo potrebné
uzavrieť, že priama príčinná súvislosť preukázaná bola. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj námietkou
možnej zaujatosti, spochybňujúcej relevanciu záverov prezentovaných žalobkyňou vo vzťahu k osobe
znalca protistrany Ing. K. Kötelesa, ktorý nesporne spolupracoval so žalovanou štyri roky, spoluprácuukončil v roku 2019 a do uvedeného času pravidelne vypracovával posudky na základe zadania
žalovanej. Posudok ním vypracovaný (13.5.2019) bol teda realizovaný v čase predmetnej spolupráce,
prípadne bezprostredne po jej ukončení, ktorá skutočnosť v kontexte tzv. teórie zdania navodzuje stav,

kedy posudzovaný (čo do vierohodnosti a nezávislosti) subjekt sa navonok nezávislým všeobecne javiť
nemusí.
1.7. Vo vzťahu k samotnému rozsahu a kvantitatívnemu určeniu výšky škody, súd prvej inštancie
uviedol, že nemal dôvod, vzhľadom na len všeobecné potretie výšky škody žalovanou, nevychádzať zo
znaleckýchposudkovpredloženýchžalovanou.Vtomtosmeresasúdvysporiadalsnámietkoužalovanej

ohľadne absencie preukázania skutočných nákladov na opravu vozidla vykonanú autorizovaným
servisom. Súd vychádzal z definície škody v ustanovení § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, deliacu sa
na skutočnú škodu a ušlý zisk. V prípade skutočnej škody ide o rozdiel v hodnote poškodeného majetku
pred spôsobením škody a po spôsobení škody. Tento rozdiel v hodnote majetku je potrebné nahradiť
peňažným plnením alebo uvedením veci do predošlého stavu. Vyčíslenie škody, predstavujúce uvedený
rozdiel v hodnote majetku, znaleckým posudkom, je preto podľa záveru súdu dôkazom preukazujúcim

výšku škody. Existencia škody nie je podmienená už vykonanou opravou vozidla v konkrétnej sume
nákladov na opravu už vynaložených, ale môže byť preukázaná aj znaleckým vyčíslením nákladov, ktoré
vzniknú v súvislosti s opravou.
1.8. Znalecké posúdenie výšky škody v žalobkyňou predloženom posudku Ing. P. Drobného prezentuje
škodu ako náklady potrebné na uvedenie poškodenej veci do pôvodného stavu. Súd prvej inštancie

zdôraznil, že materiálna správnosť záverov znaleckého posudku žalovanou nebola v konaní účinne
popretá. V danej súvislosti žalovaná uviedla len to, že žalobkyňa nepreukázala realizáciu opravy
autorizovaným servisom v súlade so zápisom o poškodení vozidla; nepoprela však dôvodnosť potreby
konkrétnej čiastkovej opravy uvedenej v znaleckých posudkoch, ani prípadnú nadbytočnosť výmeny
konkrétneho komponentu. S uvedeným záverom korešponduje i účel samotného inštitútu povinného

zmluvného poistenia, v rámci ktorého po relevantnom uplatnení plnenia oprávneným subjektom,
je poisťovateľ povinný plniť poistné zodpovedajúce náhrade škody podľa všeobecných princípov
obsiahnutých v Občianskom zákonníku, v časovo limitovanej dobe, za účelom uľahčenia pozície
poškodeného (z rovnakého dôvodu je poškodenému zákonom priznaný priamy nárok voči poisťovni),
ktorý do uvedenia poškodenej veci do pôvodného stavu nemusí vynaložiť vlastné prostriedky (ktorými

v dostatočnej miere ani nemusí aktuálne disponovať), ale prostriedky poisťovne. Vzhľadom na absenciu
účinného popretia výšky a rozsahu škody, súd prvej inštancie vyhodnotil, že prvým znaleckým posudkom
došlo k preukázaniu výšky náhrady škody vyčíslenej sumou 15.430 eur, ktorú uložil žalovanej zaplatiť
žalobkyni.
1.9. Za dôvodnú časť žaloby považoval súd prvej inštancie i uplatnený nárok na zaplatenie sumy

300 eur, predstavujúcej náklady na vypracovanie znaleckého posudku č.3/2019, požadovaný v súlade
sustanovením§121ods.3Občianskehozákonníka,ktoréhovznikavýškužalobkyňapreukázalaatento
čiastkový nárok žalovanou účinne popretý v konaní nebol.
1.10. Súd prvej inštancie uviedol, že popri istine má žalobkyňa právo aj na úrok z omeškania uplatnený
v zákonnej výške 5 % ročne z dlžnej sumy 15.430 eur, a to od 19.3.2019 do zaplatenia, teda po uplynutí

troch mesiacov odo dňa ohliadky vozidla žalovanou, v ktorom časovom limite bola táto povinnosť daná
v zmysle § 11 ods. 5 ZoPZP. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil zásadou
úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP (s poukazom na plný procesný úspech žalobkyne, priznal jej právo
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %). Obdobne súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť aj náhradu
trov konania štátu vo výške 329 eur, predstavujúcej znalečné.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná, navrhujúc jeho zmenu zamietnutím žaloby.
Odvolanie odôvodnila ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) (nesprávnymi skutkovými zisteniami súdu prvej
inštancie) a § 365 ods. 1 písm. h) CSP (nesprávnym právnym posúdením veci). Žalovaná označila
záver súdu prvej inštancie o naplnení priamej príčinnej súvislosti, a s tým súvisiacej prevahy dôkazov,

za nedostatočne odôvodnený, a tým aj za nezrozumiteľný a nepreskúmateľný, tiež nesprávne právne
posúdený. Žalobkyňa síce predložila v konaní dva znalecké posudky, ale len jeden z nich riešil možný
priebeh nehodového deja (znalecký posudok č. 7/2021 vypracovaný znalcom Ing. R. Červinkom).
Ďalší znalecký posudok č. 3/2019 vyhotovený znalcom Ing. P. Drobným sa zaoberal výškou škody
na motorovom vozidle žalobkyne. Nešlo teda o prevahu dôkazov na strane žalobkyne. Vykonaná

konfrontácia znalcov priamu príčinnú súvislosť medzi konaním vodiča a vznikom škody na motorovom
vozidležalobkyne,podľanázoružalovanej,nepreukázala,keďžeznalciprikonfrontáciizotrvalinasvojich
znaleckýchposudkoch.Podľažalovanejneobstojíanikonštatovaniesúduprvejinštanciespochybňujúce
nezávislosť znalca žalovanej Ing. K. Kötelesa. Znalci žalobkyne zase pravidelne vykonávajú znaleckúčinnosť pre poškodené subjekty, pričom znalecký posudok č. 3/2019 vyhotovený znalcom Ing. P.
Drobným bol vyhotovený v rovnaký deň ako si ho žalobkyňa objednala.
2.1. Vo vzťahu k výške škody žalovaná poukazovala na skutočnosť, že žalobkyňa žiadala žalovanú

o plnenie rozpočtom. Z toho dôvodu by zo strany žalovanej prichádzalo do úvahy plnenie vo výške
8.751,10 eur, za predpokladu ak by žalobkyňa bola preukázala, že poškodené motorové vozidlo bolo
opravené v autorizovanom servise (opravovni) a že jeho oprava bola vykonaná v súlade so zápisom
o poškodení vozidla žalobkyne. Žalovaná namietala, že súd priznal žalobkyni sumu v zmysle znalcom
určenej výšky škody na motorovom vozidle 15.430 eur (znalecký posudok č. 3/2019 znalca Ing. P.

Drobného), pričom pri stanovení ceny opravy znalec vychádzal z predpokladu, že oprava vozidla bude
uskutočnená, výmenou poškodených náhradných dielov za nové, za ktoré bude zaplatené, v dôsledku
čoho dôjde k ujme na strane žalobkyne. Samotný znalecký posudok č. 3/2019 preto nie je podľa názoru
žalovanej dôkazom o skutočnej škode. Žalobkyňa tak nepreukázala vznik škody, ktorá jej mala vzniknúť
uskutočnením opravy jej motorového vozidla (žalovaná podporne poukázala na rozhodnutia Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/5/2017 a 6Co/20/2020).

2.2. Napokon žalovaná namietala záver súdu prvej inštancie o počiatku priznaných úrokov z omeškania,
odo dňa 19.3.2019, po uplynutí troch mesiacov od vykonania ohliadky vozidla zo strany žalovanej.
Uvedenú ohliadku motorového vozidla nerealizovala žalovaná, ale spoločnosť Slovexperta, s.r.o., ako
to vyplýva zo zápisu o poškodení motorového vozidla zo dňa 18.12.2018. Nie je preto možné určiť
začatie plynutia premlčacej doby v zmysle § 11 ods. 6, 7 ZoPZP odo dňa 19.12.2018. Spolu so žalobou

žalobkyňa predložila aj uplatnenie nároku na poistné plnenie, ktoré doručila žalovanej 14.1.2019, od
ktorého momentu začala plynúť žalovanej trojmesačná lehota v zmysle § 11 ods. 6 ZoPZP a následne
pätnásťdňová lehota podľa § 11 ods. 7 ZoPZP. Žalovaná sa tak dostala do omeškania s peňažným
plnením dňa 1.5.2019.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. V zmysle pokynov odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal so všetkými
tvrdeniami sporových strán a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,
pričom svoje rozhodnutie zrozumiteľne odôvodnil. V odseku 41 napadnutého rozsudku súd uvádza
akými úvahami sa riadil pri vyhodnotení znaleckých posudkov znalcov Ing. R. Červinku a Ing. K.

Kötelesa, resp. pri vzájomnej konfrontácii znalcov. Jasne a presvedčivo uviedol, že škody na vozidle
z technického hľadiska mohli vzniknúť pri nehodovej udalosti a znalec Ing. K. Köteles pri konfrontácii
obmedzil svoju predchádzajúcu argumentáciu v zmysle, že priebeh nehody nemohol zodpovedať
priebehu uvádzanému vodičom. Súd zdôvodnil prečo neprihliadol na tvrdenie škodcu a vychádzajúc zo
záverov znalca Ing. R. Červinku dospel k záveru, že ak existuje čo i len jedna objektívna možnosť, že ku

zrážke vozidiel a s tým súvisiacemu poškodeniu vozidla mohlo dôjsť (čo v danom prípade zo znaleckých
posudkov vyplynulo), priama príčinná súvislosť preukázaná je. V odseku 42 odôvodnenia sa súd
vysporiadal aj so skutočnosťou, pre ktorú možno minimálne v rámci tzv. teórie zdania považovať osobu
znalca Ing. K. Kötelesa za zaujatú, ktorý záver je zdôvodnený dlhodobou spoluprácou so žalovanou
(obdobie 4 rokov). Na rozdiel od uvedeného žalobkyňa znalca Ing. R. Červinku oslovila prvýkrát, bez

toho aby sa s ním poznala
3.1. K argumentu žalovanej o nesprávnej úvahe súdu o prevahe dôkazov, žalobkyňa uviedla, že sama
osebenespôsobujenepreskúmateľnosťnapadnutéhorozsudku,ktorýobsahujeďalšiezisteniaazávery,
odôvodňujúce správnosť napadnutého rozhodnutia.
3.2. Vo vzťahu k výške náhrady škody, v súvislosti s námietkou žalovanej o nepreukázaní realizácie

opravy vozidla autorizovaným servisom, súd prvej inštancie konštatoval, že tvrdenia žalovanej
o údajnom poskytnutí plnenia podľa rozpočtu (ak nedôjde k preukázaniu opravy vozidla v servise)
nemajú oporu v žiadnom právnom predpise a ide len o nezákonný spôsob, ktorým poisťovne v minulosti
znižovali výšku poistného plnenia pre poškodených, čím ich oberali o zákonom stanovené nároky. Súd
prvej inštancie správne uviedol, že žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni skutočnú škodu v zmysle §

442 ods. 1 Občianskeho zákonníka a pre vyčíslenie výšky škody je relevantným dôkazným prostriedkom
znalecký posudok, ktorý žalobkyňa predložila.
3.3. Na rozdiel od rozpočtu, ktorého sa dovoláva žalovaná, ten predstavuje len subjektívne vyčíslenie
nákladov zo strany poisťovne, ktoré je pre ňu výhodné a nezohľadňuje reálne náklady na opravu
vozidla. Uvedený záver potvrdil aj znalec Ing. R. Červinka v odpovedi na otázku č. 3 (pri výpočte

nákladov na opravu nevychádzal z kalkulácie poisťovne vyčíslenej sumou 8.751,10 eur, pretože
táto bola vypracovaná nesprávne, nekorektne a účelovo v neprospech poškodeného klienta, s
uvedením viacerých konkrétnych príkladov). Najobjektívnejším prostriedkom na určenie výšky škody je
práve znalecký posudok. Podľa dôvodovej správy k novele zákona ZoPZP (zákonom č. 177/2024 Z.z.) je účelom navrhovanej úpravy v § 4 ods. 7 ZoPZP zabezpečiť jednotný postup poisťovateľov na
slovenskom trhu a odstrániť tak problémy v aplikačnej praxi pri výpočte poistného plnenia na náhradu
škody. V zmysle platnej právnej úpravy nebol explicitne stanovený spôsob výpočtu poistného plnenia

na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, čo umožňovalo
poisťovateľom postupovať podľa vlastného uváženia. Pri výpočte poistného plnenia na náhradu škody
podľa § 4 odsek 2 písm. b), má preto poisťovateľ postupovať už podľa osobitného predpisu, ktorým
je vyhláška MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších
predpisov.

3.4. Žalovaná svojou odvolacou argumentáciou vo vzťahu k výške škody tak potvrdzuje odôvodnenosť
novely zákona ZoPZP. Znalecký posudok č. 3/2019 znalcom Ing. P. Drobným bol však vyhotovený
v súlade s vyššie uvedenou vyhláškou, v dôsledku čoho sú argumenty žalovanej spochybňujúce spôsob
určenia výšky škody bezpredmetné.
3.5. Argumentácia žalovanej o úrokoch z omeškania je nová. Spoločnosť Slovexperta, s.r.o., vykonáva
pre žalovanú všetky obhliadky pri vstupe do poistenia, ako aj pri likvidácii škodových udalostí. Teda ide

o spoločnosť úzku spolupracujúcu so žalovanou. Žalobkyňa bola preto nútená vykonať ohliadku práve
u tejto spoločnosti. V prípade odlišného právneho posúdenia odvolacím súdom, žalobkyňa má za to, že
otázka obdobia, za ktoré sa má priznať úrok z omeškania, je otázkou právnou, preto rozsah obdobia
pre priznanie úroku z omeškania je možné upraviť prostredníctvom zmeňujúceho rozsudku odvolacieho
súdu.

4. Žalovaná v odvolacej replike zotrvala na podanom odvolaní. Znalec Ing. K Köteles podľa jej
názoru vylúčil priebeh škodovej udalosti deklarovaný škodcom, preto zostal sporný rozsah poškodení
vozidla žalobkyne, ktoré mali pri škodovej udalosti vzniknúť. Žalobkyňa nepreukázala, ktoré konkrétne
poškodenia na jej vozidle vznikli v príčinnej súvislosti s prevádzkou vozidla škodcu. Nie je známe

v akom rozsahu mala na vozidle žalobkyni vzniknúť škoda a za týmto účelom žalobkyňa nenavrhla
ďalšie dokazovanie, napr. znaleckým ústavom. Nezávislosť znalca Ing. K. Kötelesa nebola žalobkyňou
spochybnená.Skutočnouškodou,ktorúpoisťovateľ,prípadneškodca,jepovinnýnahradiťpoškodenému
sa rozumie zníženie hodnoty majetku poškodeného, ktorou sú v prípade opravy motorového vozidla
náklady na jeho opravu uhradené opravcovi a v prípade, ak k oprave nedošlo, ide o zníženie hodnoty

motorového vozidla v dôsledku poškodenia. Žalovaná poukázala na rozhodnutie Krajského súdu
v Trenčíne sp. zn. 19Co/103/2020, ktorý sa vysporiadal s nárokom, keď si žalobca zvolil pri plnení
z povinného zmluvného poistenia plnenie rozpočtom. Kalkulácia nákladov rozpočtom predstavuje
dohodu medzi poisťovňou a oprávnenou osobou, že klient bude uspokojený nižšou náhradou škody, než
vprípadevyúčtovaniaskutočnýchnákladovnaopravuvozidla,anebudepovinnýpredkladaťvyúčtovanie

opravy.
4.1. Súd prvej inštancie nevyslovil v priebehu sporu predbežný právny názor, ktorým odôvodnil priznanie
úrokuzomeškania,pretožalovanánemohlavpriebehukonaniapredpokladaťobdobiepriznanéhoúroku
z omeškania.

5. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších
predpisov) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné podať odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal
napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom

bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej
niejedôvodnéavovzťahukúrokomzomeškaniasúdanédôvodynazrušenienapadnutéhorozhodnutia
v tejto časti a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva. Teória procesného práva podmieňuje úspech

strany v spore unesením bremena tvrdenia a dôkazného bremena (preukázania tvrdených skutočností).
Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti. Potrebnosť, teda okruh
rozhodujúcich skutočností, je potom určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, upravujúcej sporný
právny pomer strán. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami v spore je
závislé na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti

navodzujúcežalovanéprávomusítvrdiťžalobca,zatiaľčookolnostitotoprávovylučujúcesúzáležitosťou
žalovaného. Preukázaný skutkový stav je tak v sporovom konaní výsledkom dôkaznej aktivity strán
konania, ktoré boli povinné na preukázanie svojich tvrdení predložiť alebo navrhnúť dôkazy. Mierasplnenia povinnosti označiť alebo predložiť dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, zásadne
predurčuje skutkový záver súdu, ako základ právneho posúdenia uplatneného nároku.

7. Pri preukazovaní nároku na náhradu škody nesie žalobca bremeno tvrdenia, že škodca je zodpovedný
za vzniknutú škodu a dôkazné bremeno preukázania atribútov zodpovednostného vzťahu (protiprávny
úkon,vznikškody,príčinnásúvislosťmedzivznikomškodyaprotiprávnymúkonomazavinenie).Žalobca
okrem preukázania základu nároku nesie aj dôkazné bremeno vo vzťahu k výške škody.

8. V prejednávanej veci si žalobkyňa uplatnila priamy nárok poškodeného voči žalovanej ako
poisťovateľovi (§ 15 ods. 1 ZoPZP). Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že k dopravnej nehode došlo, pričom nebolo sporné, že škodca (poistenec žalovanej -
vodič E. D.) ním spôsobenú nehodu na motorovom vozidle žalobkyne uznal, čo potvrdil podpisom
na zázname o dopravnej nehode, predloženým žalobkyňou a za vinníka dopravnej nehody bol
uznaný príslušným policajným orgánom (ktorý ho mal sankcionovať blokovou pokutou). Žalobkyňa tak

preukázala protiprávny úkon škodcu, ako i vznik škody na predmetnom vozidle a zavinenie škodcu
(vodiča motorového vozidla Ford Mondeo). Sporná medzi stranami zostala príčinná súvislosť medzi
vznikom škody a protiprávnym úkonom škodcu, vzhľadom na tvrdenie škodcu (vodiča vozidla Ford
Mondeo), ktorý je poistencom žalovanej.

9. Žalobkyňa znaleckým posudkom znalca Ing. R. Červinku v spojení s jeho doplnením č. 1 a výpoveďou
súdneho znalca, preukázala, že súdny znalec spracoval všetky tri alternatívy nárazu vozidla Ford
Mondeo do vozidla žalobkyne BMW (brzdeného, nebrzdeného aj akcelerujúceho), pričom podľa záveru
znalca skutočnosť či je v okamihu nárazu vozidlo v ktorejkoľvek z uvedených troch alternatív, nemá
vplyv na výpočet energetických parametrov zrážky. Na uvedené závery znalec Ing. K. Köteles vo

svojej výpovedi reagoval tým, že nespochybňuje energetickú korešpondenciu ale korešpondenciu
zanechaných stôp a poškodení, ako ani nevylučuje možnosť stretu vozidiel nejakým spôsobom, ale nie
tak, že vozidlo škodcu zrýchľovalo počas nárazu.

10. Vzhľadom na uvedené bolo rozhodujúce a právne významné to či rozsah a charakter škody na

vozidle žalobkyne bol spôsobený pri predmetnej dopravnej nehode t.j. či škoda vznikla v dôsledku
nárazu vozidla škodcu do odparkovaného vozidla žalobkyne pri predmetnej dopravnej nehode (nie to či
priebeh nehodového deja uvádzaný škodcom, tak že vozidlo zrýchľovalo počas nárazu, korešponduje
so zanechanými stopami a poškodeniami).

11. Pre rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo dôležité vyjadrenie znalca žalovanej, podľa záverov
ktorého sa predmetná dopravná nehoda mohla stať, t. j. dopravná nehoda nebola vylúčená, ale
nestala sa podľa jeho názoru tak ako bola opísaná vinníkom dopravnej nehody vodičom E. D.
(poistencom žalovanej), ktorý bol jediným účastníkom nehodového deja. Žalobkyňu ako poškodenú
stranu nebolo možné zaťažiť dôsledkami jej informačného deficitu (ktorý nezavinila), v súvislosti s

priebehom nehodového deja (k dopravnej nehode došlo v jej neprítomnosti) a na druhej strane tým
zvýhodniť poisťovňu škodcu (keďže podľa názoru znalca poisťovne dopravná nehoda sa nestala tak
ako bola opísaná škodcom).

12. V posudzovanom spore bolo právne významné či poškodenia spôsobené na vozidle žalobkyne sú

technicky prijateľné a vznikli pri danej dopravnej nehode (a súčasne na základe odborného vyjadrenia
a znaleckého posudku znalca Ing. K. Kötelesa, ako aj jeho výsluchu, nebolo vylúčené, že dopravná
nehoda pri ktorej došlo k nárazu vozidla škodcu do vozidla žalobkyne sa stala a v jej dôsledku vznikli
predmetné poškodenia na vozidle žalobkyne), preto bol opodstatnený záver súdu prvej inštancie, že
žalobkyňa preukázala príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody. Ak

žalovaná odmietla poskytnúť žalobkyni poistné plnenie (vo výške náhrady škody), niesla dôkazné
bremeno ohľadom svojich tvrdení, pre ktoré jej zákonom stanovená povinnosť plniť nevznikla.

13. S poukazom na vyššie uvedené nemohla obstáť stručná odvolacia námietka žalovanej (bod II.
odvolania) o nepreukázaní atribútu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom

škody. Rovnako tak nemohlo obstáť vyhodnotenie dokazovania uvedenej spornej skutočnosti, že znalci
pri vykonanej konfrontácii zotrvali na svojich znaleckých záveroch. Namietaná kvantifikácia dôkazných
prostriedkov v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bola bez vplyvu na vecne správny záver súdu
prvej inštancie o preukázaní príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody.Súd prvej inštancie analyzoval i skutočnosti, ktoré mali byť hodnotené v súvislosti s vierohodnosťou
znaleckého posudku, vzhľadom na niekoľkoročnú spoluprácu žalovanej a znalca Ing. K. Kötelesa
(ktorú nemožno prirovnávať k podávaniu posudkov znalca Ing. R. Červinku na základe požiadavky

poškodených subjektov, kedy nešlo o spoluprácu uvedeného druhu ale o jedinú objednávku, na
základe ktorej znalec vypracoval znalecký posudok pre fyzickú osobu nepodnikateľa). Záver týkajúci
sa hodnotenia znaleckých posudkov v súvislosti s preukázanou skutočnosťou príčinnej súvislosti medzi
protiprávnym konaním a vznikom škody, bol opodstatnený aj bez uvedeného hodnotenia vierohodnosti
znaleckého posudku súdom prvej inštancie.

14. V súvislosti s odvolacou námietkou o nedostatočnom zdôvodnení a nepreskúmateľnosti
napadnutého rozsudku v uvedenej časti, odvolací súd uvádza nasledovné.

15. Súd prvej inštancie v odsekoch 37 až 42 sa náležite vysporiadal so spornými a nespornými
skutočnosťami medzi stranami konania, ohľadom hmotnoprávnych predpokladov náhrady škody

v podobe porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a priamej príčinnej súvislosti medzi protiprávnym
konaním a vznikom škody. V napadnutom rozhodnutí teda súd prvej inštancie vymedzil rozhodujúci
skutkový stav, stanoviska procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania
a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, pričom vyvodil vecne správne závery.

16. Strana konania má právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 2MCdo/7/2009).

17. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, treba považovať taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie
neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre
rozhodnutie vo veci (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/98/2017), čo nebol daný prípad.

18. Do práva na spravodlivý proces nepatrí ani právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil
s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. IV.
ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená tiež právo na to, aby bol účastník konania
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi
názormi (porov. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 50/04, uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/61/2010).

19. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské
práva pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. uznesenie NS SR sp. zn.
5Cdo/106/2010, RUIS R Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro

Balani v. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997;
Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

20. Pod pojmom škoda v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 OZ sa rozumie ujma, ktorá nastala
vmajetkovejsférepoškodenéhoajeobjektívnevyjadriteľnávšeobecnýmekvivalentom,t.j.peniazmiaje

teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza
k naturálnej reštitúcii (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4MCdo/23/2008).
Skutočnou škodou sa teda rozumie zmenšenie existujúceho majetku poškodeného v porovnaní so
stavom, ktorý existoval pred spôsobením škody.

21. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Za
skutočnú škodu sa považuje ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a jej výška je daná
rozdielom medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po poškodení.

22. V prejednávanej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že škoda na motorovom vozidle

žalobkyne bola spôsobená v rámci prevádzky motorového vozidla, keď poistený u žalovanej zapríčinil
dopravnú nehodu, v dôsledku čoho došlo k poistnej udalosti (t. j. v dôsledku dopravnej nehody došlo
k zmenšeniu majetku u žalobkyne).23. Výška škody nie je pritom závislá na tom, či poškodený nechá vec opraviť, či si ju opravil sám alebo
či ostala vec neopravená, rozsah náhrady škody nie je závislý ani od toho ako poškodený následne
s vecou naložil, či si ju nechal poškodenú alebo ju predal, pretože tieto okolnosti nesúvisia s príčinou

vzniku škody. Výška škody pritom nemusí byť preukázaná len vyúčtovaním jej opravy, keďže je možné
ju preukázať spôsobom, že pri stanovení výšky škody sa bude vychádzať z ceny veci, ktorú vec mala
v dobe pred poškodením a v dobe po poškodení veci.

24. V prejednávanej veci súd prvej inštancie konštatoval, že existencia náhrady škody nie je podmienená

už vykonanou opravou vozidla v konkrétnej sume nákladov na opravu už vynaložených, keďže
posúdenie výšky škody znaleckým posudkom Ing. P. Drobným stanovuje výšku škody výškou všetkých
potrebných prostriedkov, ktoré sú nevyhnutné na obnovenie pôvodného majetku, v danom prípade na
opravu vozidla tak, aby bolo z technického hľadiska rovnako prevádzkyschopné a malo hodnotu ako
pred škodovou udalosťou. Súd prvej inštancie na základe prostriedkov procesného útoku a procesnej
obrany (§ 150 a § 151 CSP), dospel k správnemu záveru, že žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno i

vo vzťahu k preukázaniu o akú konkrétnu sumu sa hodnota majetku žalobkyne v dôsledku dopravnej
nehody znížila, v prípade nevykonania opravy, predstavujúcu rozdiel medzi obvyklou cenou vozidla pred
poškodením a obvyklou cenou vozidla po oprave, ktorú je škodca povinný nahradiť (znalecký posudok
Ing. P. Drobného).

25. Nemohla preto obstáť odvolacia argumentácia žalovanej o nepreukázaní výšky skutočnej škody
v súvislosti s opravou poškodeného motorového vozidla, keďže žalobkyňa netvrdila, že poškodené
motorové vozidlo bolo opravené, pričom námietky k výpočtu výšky škody v znaleckému posudku znalca
Ing. P. Drobného žalovaná nevzniesla.

26. Žalobkyňa na preukázanie výšky škody na motorovom vozidle, ktorá vznikla pri predmetnej
dopravnej nehode, na ktorú sú potrebné odborné znalosti ako to správne konštatoval súd prvej
inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, predložila znalecký posudok znalca Ing. P. Drobného,
ktorý súd prvej inštancie kvalifikoval ako procesne prípustný dôkazný prostriedok, preukazujúci výšku
škody (odsek 44 napadnutého rozsudku). Dôvodne súd prvej inštancie konštatoval, že materiálna

správnosť záveru znaleckého posudku preukazujúceho výšku škody, žalovanou v konaní účinne popretá
nebola, keďže žalovaná v danej súvislosti uviedla len to, že žalobkyňa nepreukázala realizáciu opravy
autorizovaným servisom v súlade so zápisom o poškodení vozidla. Žalovaná však nepoprela dôvodnosť
potreby konkrétnej čiastkovej opravy uvedenej v znaleckom posudku, ani prípadnú nadbytočnosť
výmeny konkrétneho komponentu.

27. Vzhľadom na absenciu účinného popretia výšky škody, súd prvej inštancie žalobe vyhovel majúc
za preukázanú výšku náhrady škody znaleckým posudkom, ktorého správnosť odvolacími námietkami
ani napadnutá nebola. Uvedený záver korešponduje s legislatívnym zámerom novelizovaného znenia
§ 4 ods. 7 ZoPZP (zákonom č. 177/2024 Z. z.), cieľom ktorého podľa dôvodovej správy bolo zlepšiť

fungovanie systému povinne zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a zvýšiť ochranu poškodených osôb, v dôsledku nehody spôsobenej motorovým vozidlo. Konkrétne
účelom navrhovanej právnej úpravy bolo zabezpečiť jednotný postup poisťovateľov na slovenskom trhu
a odstrániť tak problémy v aplikačnej praxi pri výpočte poistného plnenia na náhradu škody. V zmysle
dovtedajšej platnej právnej úpravy nebol explicitne stanovený spôsob výpočtu poistného plnenia na

náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stranou veci, čo umožňovalo
poisťovateľom postupovať podľa vlastného uváženia. S účinnosťou od 1.8.2024 bol preto už explicitne
stanovený spôsob výpočtu poistného plnenia na náhradu škody vzniknutej poškodením veci, a to
podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších
predpisov, v zmysle ktorej postupoval aj znalec v znaleckom posudku predloženým žalobkyňou,

preukazujúci výšku škody na motorovom vozidle (znalecký posudok znalca Ing. P. Drobného).

28.Nedôvodnepotomžalovanáargumentovalapoukazomnaplnenieformourozpočtu(bezpreukázania
vynaložených nákladov na opravu vozidla v servise), keďže medzi stranami nedošlo k zmluvnému
konsenzu v uvedenom smere (ako ani k dobrovoľnému plneniu poisťovne) a žalobkyni prislúchalo

právo domáhať sa náhrady škody (pri výpočte poistného plnenia) zákonom stanoveným postupom,
preukazovanej znaleckým posudkom (podľa ustanovení o všeobecnej hodnote majetku vyhláškou MS
SRč.492/2004Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov).NaviacvznaleckomposudkuznalecIng.R.Červinkavyhodnotil kalkuláciu žalovanej ako poisťovne (na základe ktorej bola vyčíslená suma 8.751,10 eur) ako
nesprávnu, nekorektnú a účelovú, s uvedením konkrétnych dôvodov.

29. Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do
uplynutia lehoty na podanie odvolania bol odvolací súd viazaný. Zákonná koncentrácia konania sa
uplatňuje teda aj v opravnom konaní (konanie o odvolaní), v zmysle ktorej lehota na podanie odvolania
neohraničuje len samotné podanie odvolania, ale aj vymedzenie jeho obsahu, t. j. argumentáciu tvrdenej

vadnosti rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 365 ods. 3 CSP). Na ďalšie odvolacie
námietky spočívajúce v rozšírení odvolacej argumentácie žalovanej v odvolacej replike, preto odvolací
súd nemohol prihliadať.

30. Odvolacie námietky neboli vznesené ani k nároku žalobkyne na zaplatenie sumy 300 eur,
predstavujúcej náklady na vypracovanie znaleckého posudku č. 3/2019, v zmysle § 121 ods. 3

Občianskeho zákonníka, ktorých vznik a výšku žalobkyňa podľa záveru súdu prvej inštancie preukázala
(odsek 46 napadnutého rozsudku), pričom v konaní pred súdom prvej inštancie uvedený čiastkový nárok
žalovanou ani účinne popretý nebol.

31. Odvolací súd podľa § 387 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom prvom výroku (I.) v časti

o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 15.430 eur a náklady spojené s uplatnením
pohľadávky vo výške 300 eur ako vecne správny potvrdil.

32. Súd prvej inštancie v odseku 48 odôvodnenia napadnutého rozsudku počiatok úroku z omeškania
z priznanej istiny odôvodnil odkazom na ustanovenie § 11 ods. 5 ZoPZP, ktoré ustanovenie v citovaných

právnych predpisoch ani neuvádzal, ale predovšetkým absentovala právna úvaha k nemu, ako
i vyhodnotenie preukázaného skutkového stavu v tejto časti. V odseku 34 odôvodnenia napadnutého
rozsudku súd citoval ustanovenie § 11 ods. 6 ZoPZP, regulujúce časové obdobie (troch mesiacov odo
dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti) skončenia prešetrovania potrebného na zistenie
rozsahu povinnosti poisťovne poskytnúť poistné plnenie a oznámenia poškodenému výšky poistného

plnenia (či poskytnutia písomného vysvetlenia dôvodov poškodenému, pre ktoré poisťovňa odmietla
poskytnúťaleboznížilapoistnéplnenie,alebopísomnéhovysvetleniakuplatnenýmnárokomnanáhradu
škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť
poistné plnenie a výška poistného plnenia). V ustanovení § 11 ods. 7 ZoPZP je pritom stanovená lehota
na splnenie povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania

potrebného na zistenie rozsahu povinností. Vo vzťahu k úrokom z omeškania tak absentovali skutkové
i právne závery, teda argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať.

33. V sporovom konaní súd postupuje v súlade s prejednacou zásadou civilného sporového konania,
v ktorom je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, ohľadom ktorých nesie každá zo strán

dôkazné bremeno, pričom preukázaný skutkový stav je vždy výsledkom dôkaznej aktivity strán konania.
Súd potom rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov (ako i na základe
skutočnosti, ktoré neboli medzi stranami sporné).

34. Ak konajúci súd nepojme do vyhodnocovania dokazovania všetky relevantné dôkazy a preukázané

skutočnosti, z hľadiska predmetu konania, a nevysporiadania sa s nimi, potom je daná i objektívna
prekážka pre záver o tom, či posúdil unesenie dôkazného bremena oboch sporových strán správne
(porov. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS90/2015). Hodnotiaca úvahu súdu musí vychádzať
zo všetkého, čo v konaní vyšlo najavo. Na uvedené potom nadväzuje nedostatočné odôvodnenie
napadnutého rozsudku.

35. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na
spravodlivý proces, zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy SR (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava
Slovenskej republiky), ako i článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.).

36. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad sp. zn. I. ÚS 265/05) pokiaľ súd
dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie súdu považovať za arbitrárne,teda za rozporné s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v
znení neskorších ústavných zákonov) a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie
FMZV č. 209/1992 Zb.). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka

konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (napríklad sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS
209/04). Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam (sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04).

37. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad Ruiz Torija c/a Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať
aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne
odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje § 220
CSP. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ústavne konformným výkladom

ustanovenia § 220 CSP pritom treba dospieť k záveru, že s požiadavkami v ňom uvedenými je v rozpore
aj úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť
rozhodnutiejeodrazomprávaúčastníkanadostatočnéapresvedčivéodôvodneniespôsoburozhodnutia
súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Ak ide o argument, ktorý je pre
rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (porov. rozhodnutie

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 410/03).

38. S poukazom na vyššie uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti úrokov
z omeškania nezodpovedalo požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

39. Iné právne významné odvolacie námietky v odvolaní vznesené neboli. Všeobecný súd
(prvoinštančný aj odvolací) nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (postačuje ak rozhodnutie dostatočne objasňuje skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzalo do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania).

40. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v prvom výroku
(I.) v časti úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15.430 eur od 19.3.2019 do zaplatenia
a vec v tejto časti vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, z dôvodu, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím
súdom, ktoré nenahrádza konanie pred súdom prvej inštancie.

41. Zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie sa vzťahovalo aj na závislé výroky II. o trovách konania
štátu a III. o náhrade trov konania strán.

42. Vzhľadom na absenciu argumentačného základu v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie,
v súvislosti s rozhodnutím o úrokoch z omeškania z priznanej istiny, ktorý by mohol odvolací súd
preskúmať, prichádzalo do úvahy len kasačné rozhodnutie a nebol daný dôvod na aplikáciu § 390
CSP, keďže predmetom prvého zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu bol základ uplatňovaného

nároku a jeho výška, nie však príslušenstvo, konkrétne úroky z omeškania. Civilný sporový poriadok
stranám konania priznáva, aby o spore bolo v jeho skutkových a právnych otázkach rozhodnuté v dvoch
inštanciách tak, aby bola zabezpečená kvalita rozhodnutia, zodpovedajúca ústavným právam strán na
súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
III. ÚS 570/2023).

43. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, v intenciách vyššie uvedených záverov
odvolacieho súdu, rozhodnúť o nároku žalobkyne na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy,
na základe vyhodnotenia výsledkov dokazovania v súlade s prejednacou zásadou civilného sporového
konania (v ktorom je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu) a preukázaný skutkový stav

subsumovať pod konkrétne ustanovenie právnej normy, s uvedením právnej úvahy a vysporiadaním sa
s argumentáciou strán konania v tejto časti.44. Podľa § 220 ods. 2 CSP súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, a ako vec právne posúdil. Súd prvej inštancie

bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Povinnosť súdu riadne odôvodniť
rozhodnutiejeodrazomprávaúčastníkanadostatočnéapresvedčivéodôvodneniespôsoburozhodnutia
súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania.

45. Svoj právny záver zdôvodní súd zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a

stranám konania poskytne odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho
právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS
193/06, III. ÚS 198/07).

46. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, postupovať v súlade s
procesnými pravidlami a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na

základe ktorých vec posúdil a rozhodol.

47. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov aj odvolacieho konania súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

48. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.