Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 6S/66/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824101046
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Maukš

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824101046.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Andreja Maukša (sudca

spravodajca) a členiek senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a JUDr. Aleny Majerovej, vo veci
žalobkyne A. A., nar. XX. XX. XXXX, B. XX, XXX XX C. D., zast. Advokátska kancelária JUDr. Tomáš
Rosina, s.r.o., Kukučínova 20, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 246 731, proti žalovanému Krajské
riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, krajský dopravný inšpektorát, 9. mája 1, 974 86 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BB-KDI2-19-002/2024 zo dňa
22. 10. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobkyni ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie

1. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, okresný dopravný inšpektorát (ďalej len
„prvostupňový správny orgán“) začalo správne konanie o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky, zo spáchania ktorého bola obvinená žalobkyňa, vydaním rozkazu o uložení sankcie

za priestupok. Na základe odporu podaného žalobkyňou sa vydaný rozkaz zrušil. Prvostupňový správny
orgán v konaní zabezpečil listinné dôkazy, ustanovil znalca z odboru cestnej dopravy Dipl. E. E. F., ktorý
vyhotovil znalecký posudok č. 12/2024 a vykonal dňa 23. 08. 2024 ústne pojednávanie.

2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. ORPZ-BB-ODI2-22/2024-SK zo dňa 23. 08. 2024 (ďalej
len „prvostupňové rozhodnutie“) uznal žalobkyňu za vinnú zo spáchania priestupku proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej

len „zákon o priestupkoch“) s poukazom na § 19 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o
zmeneadoplneníniektorýchzákonov(ďalejlen„zákonocestnejpremávke“)natomskutkovomzáklade,
že dňa 22. 12. 2023 o 23:00 hod. ako vodič viedla motorové vozidlo Honda Civic ev. č. A. po ceste
č. III/2427 v obci Slovenská Ľupča v smere jazdy na Banskú Bystricu, kde na križovatke s miestnou
komunikáciou ul. Czambelova pri odbočovaní vľavo zapríčinila dopravnú nehodu tak, že v čase, keď už
bola predchádzaná osobným motorovým vozidlom Toyota Corolla ev. č. G., ktoré viedol vodič H. I.,
nedbala na zvýšenú opatrnosť a nepresvedčila sa, či už nie je predchádzaná, čím ohrozila vodiča

idúceho za ňou, v dôsledku čoho došlo k stretu motorových vozidiel. Pri dopravnej nehode došlo
k hmotnej škode na oboch vozidlách a podľa odborného vyjadrenia č. 6/2024 vypracovaného J. J.
H. došlo k pomliaždeniu kože chrbta v oblasti ľavej lopatky ľahkého stupňa H. I., ktoré nevyžadovalo
liečbu ani PN. Podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch bola žalobkyni uložená pokuta vovýške 150 eur. V odôvodnení prvostupňový správny orgán uviedol, že má z predložených listinných
dôkazov jednoznačne preukázané, že žalobkyňa sa skutku dopustila tak, ako je uvedené vo výroku
rozhodnutia. K obrane žalobkyne, že príčina dopravnej nehody podľa znaleckého posudku bola najmä

nevhodná technika jazdy vodiča H. I. uviedol, že tento vodič bol právoplatne postihnutý za porušenie
pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom a primárnou príčinou vzniku dopravnej nehody bola
skutočnosť, že žalobkyňa sa v čase odbočovania vľavo nepresvedčila, či už nie je predchádzaná. Toto
vyplýva aj zo záznamu o podaní vysvetlenia žalobkyne, ktorá uviedla, že si v spätnom zrkadle všimla,
že za ňou bolo vozidlo, ale v čase začatia odbočovacieho manévru ju ani nenapadlo, že by ju niekto

moholpredchádzať.Tiežtentozávervyplývazfotodokumentácieazáznamudopravnejnehodyzktorých
vyplýva, že na vozidle žalobkyne bol poškodený ľavý predný stĺpik, ľavé predné dvere a ľavý predný
blatník, pričom na vozidle H. I. bola poškodená celá predná časť z čoho vyplýva, že k stretu motorových
vozidiel došlo v jazdnom pruhu vodiča H. I.. Prvostupňový správny orgán ďalej uviedol, že vodič nesmie
predchádzať, ak odbočujúce vozidlom má zapnutý ukazovateľ smeru doľava, ale na druhej strane
odbočujúci vodič nesmie ohroziť vodičov jazdiacich za ním z dôvodu, že odbočujúci vodič nevie, či sa mu

nevypálila žiarovka ukazovateľa zmeny smeru, či nemá znečistený kryt zadného svetla alebo či vzadu
idúci vodič nespozoroval smerové svetlo z iných príčin (prudké slnko). Preto je odbočujúci vodič povinný
presvedčiť sa tesne pred začatím úkonu, či už nie je predchádzaný, čo žalobkyňa neurobila.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č.

KRPZ-BB-KDI2-11-002/2024 zo dňa 02. 04. 2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol
a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný sa stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci
prvostupňovým správnym orgánom. Uviedol, že žalobkyňa mala väčšiu možnosť zabrániť dopravnej
nehode, keby v rozhodujúcom momente odbočovania skontrolovala v spätnom zrkadle situáciu
za sebou. Žalobkyňa sa nemôže zbaviť viny poukazovaním na to, že aj iný účastník cestnej premávky,

H. I., porušil zákon. Prvostupňový správny orgán sa dostatočne vysporiadal so závermi znaleckého
posudku z ktorého vyplýva, že je technicky prijateľné, že hoci účastníčka konania odbočovala v úseku,
ktorý je možné považovať za križovatku, nevyhodnotila situáciu za vozidlom, resp. vedľa vozidla,
pretože keď predná časť jej vozidla prešla za vodorovné dopravné značenie stredovej deliacej čiary,
vozidlo H. I. sa už nachádzalo v protismernom jazdnom pruhu. Z toho vyplýva, že v čase odbočovania

bolo vozidlo žalobkyne už predchádzané. Zo znaleckého posudku tiež vyplýva, že za prvky nehodového
deja, ktoré vznikli v rozpore s výkladmi pravidiel cestnej premávky a ktoré vyvolali kolíznu situáciu alebo
znemožňovali zabrániť dopravnej nehode, je možné považovať aj nevhodnú techniku jazdy žalobkyne,
ktorá spočívala v nedôslednom vyhodnotení situácie za vozidlom v čase odbočovania.

Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov

4. Žalobkyňa sa včas podanou správnou žalobou vo veciach správneho trestania domáhala zrušenia

prvostupňového aj napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na
ďalšie konanie.

5. V rámci žalobných bodov namietala, že správne orgány nesprávne aplikovali § 19 ods. 1 zákona
o cestnej premávke v spojení s § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch a žalovaný sa v tejto súvislosti

nedostatočne vysporiadal s argumentáciou žalobkyne uvedenou v odvolaní. Správne orgány nesprávne
tvrdili, že žalobkyňa nesprávnou technikou jazdy zapríčinila dopravnú nehodu, keď ako vodič v čase
odbočovania vľavo nedbala na zvýšenú opatrnosť, pretože sa nepresvedčila, či nie je predchádzaná
a porušila všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky závažným
spôsobom, keďže zapríčinila dopravnú nehodu. Z administratívneho spisu je zrejmé, že k dopravnej

nehode prispeli dve skutočnosti, a to, že vodič H. I. predchádzal v mieste, kde je to zakázané, čím
sa dopustil závažného porušenia § 15 ods. 5 písm. g) zákona o cestnej premávke a žalobkyňa
nedbala na zvýšenú opatrnosť pri odbočovaní vľavo v čase, keď už bola nezákonne predchádzaná. Za
porušenie § 15 ods. 5 písm. g) zákona o cestnej premávke bol vodič H. I. uznaný vinným z priestupku
rozkazom prvostupňového správneho orgánu sp. zn. ORPZ-BB-ODI2-41/2024-SK zo dňa 16. 02. 2024,

pretože predchádzal vozidlo žalobkyne a predchádzanie nestihol dokončiť pred úrovňou križovatky. Táto
skutočnosť vyplýva aj zo znaleckého posudku č. 12/2024, podľa ktorého H. I. porušil pravidlá cestnej
premávky aj tým, že neprihliadol na stav a povahu vozovky s ohľadom na rýchlosť jeho vozidla, ktorá
bola 48 km/h, pričom primeraná rýchlosť mala byť nižšia ako 40 km/h. Vodič H. I. porušil povinnostivyplývajúce z právnych predpisov dvakrát. Žalobkyni je neprípustne vytýkaná nedostatočná opatrnosť.
Žalobkyňa pred odbočovaním splnila všetky zákonné povinnosti podľa § 19 zákona o cestnej premávke
(dala znamenie o zmene smeru jazdy, spomalila a zaradila sa k ľavému okraju vozovky a dbala na

zvýšenú opatrnosť prispôsobením jazdy stavu vozovky). Žiaden právny predpis žalobkyni neprikazuje,
aby sa presvedčila, či je predchádzaná, obzvlášť na mieste, kde je to zakázané. Napriek tomu práve
porušenie tejto povinnosti považujú správne orgány za príčinu vzniku dopravnej nehody a prehliadajú
porušenie zákona H. I.. Aj podľa znaleckého posudku č. 12/2024 je príčinou dopravnej nehody nevhodná
technika jazdy vodiča H. I. a nevhodná technika jazdy žalobkyne je až druhotnou príčinou. Preto záver,

že dopravnú nehodu spôsobila výlučne žalobkyňa nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Nesprávny
je aj záver, žalobkyňa porušila všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky závažným spôsobom tým, že spôsobila dopravnú nehodu. Keďže podľa žalobkyne nie je
správny záver o príčine spôsobenia dopravnej nehody, nemôže byť správny ani záver o porušení zákona
(§ 19 ods. 1 zákona o cestnej premávke) závažným spôsobom.

6. Správne orgány podľa žalobkyne v rozpore s § 47 ods. 3 správneho poriadku svoje rozhodnutia
náležite neodôvodnili. Žalovaný hodnotil vykonané dôkazy tendenčne a v rozpore s obsahom
administratívneho spisu a s tvrdeniami žalobkyne sa vysporiadal len formálne. Rozhodovanie o príčine
dopravnej nehody nepredstavuje správnu úvahu, ale ide o posúdenie odbornej otázky, pričom správne
orgány postupovali arbitrárne a nezohľadňovali závery znaleckého posudku č. 12/2024. Argumentáciu

o nesprávnom právnom posúdení (ohľadom príčiny vzniku dopravnej nehody) uviedla žalobkyňa
už v odvolaní, pričom žalovaný sa s ňou vysporiadal na strane 8 napadnutého rozhodnutia (čo
žalobkyňa v žalobe citovala) nedostatočne. Žalovaný na strane 8 napadnutého rozhodnutia hodnotil
aj znalecký posudok tendenčne a nezrozumiteľne (čo žalobkyňa v žalobe citovala), pretože opomenul
časť znaleckého posudku, podľa ktorého primárnym dôvodom vzniku kritickej dopravnej situácie bola

nevhodná technika jazdy H. I., pričom žalovaný sám konštatuje, že to bola nielen nevhodná technika
jazdy žalobkyne. Napriek tomu je podľa výroku napadnutého rozhodnutia žalobkyňa výlučným strojcom
vzniku dopravnej nehody, a preto je odôvodnenie rozhodnutia v rozpore so zisteným skutkovým
stavom aj s výrokom o vine žalobkyne. Napriek tomu, že znalec ustálil ako príčinu dopravnej nehody
nevhodnú techniku jazdy vodiča H. I., žalovaný považoval za rozhodujúci moment to, či odbočujúce

vozidlo bolo v momente začiatku odbočovacieho manévru už predchádzané alebo nie a pripísal
vinu žalobkyni. Nie je zrejmé prečo prvostupňový správny orgán považoval príčinu vzniku dopravnej
nehody za odbornú otázku, ktorú má zodpovedať znalec, avšak následne jeho závery nerešpektoval.
Žalovaný pri rozhodovaní o vine účelovo posudzuje otázku, ktorý účastník dopravnej nehody mal väčšiu
možnosť zabrániť vzniku dopravnej nehody, čo nemožno zamieňať s príčinou vzniku dopravnej nehody.

Žalobkyňa sa stotožňuje s tvrdením žalovaného, že mala väčšiu možnosť zabrániť vzniku dopravnej
nehody, pretože rýchlosť a techniku jazdy prispôsobila vonkajším okolnostiam. Túto skutočnosť však
nemožno pripísať na ťarchu žalobkyne. Prijatím záveru, že vinníkom dopravnej nehody je ten, ktorý má
väčšiu šancu zabrániť vzniku kolíznej situácie, by znamenalo, že vinníkom by sa stal ten, kto si plní
všetky zákonné povinnosti a predvída do takej miery, aby sa bol schopný vyhnúť kolíznej situácii,

napriek tomu, že iný účastník tieto pravidlá porušuje (nedodržaním maximálnej povolenej rýchlosti a
predchádzaním na mieste, kde to zákon zakazuje). Takéto odôvodnenie odporuje logickému úsudku
aj účelu a materiálnej stránke správneho trestania, čo robí napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľným
a nezrozumiteľným.

7. Žalovaný na strane 9 napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa konania dopustila v obci
v neskorých večerných hodinách, kedy v danom úseku možno predpokladať priemerný počet účastníkov
cestnej premávky. Nie je zrejmé, na základe akých skutočností ustálil takýto záver, keďže dopravná
nehoda sa stala v čase 23:00 hod. a v danej chvíli nebol okrem účastníkov nehody nikto prítomný.
Navyšeniejezrejmé,akojetátoskutočnosťnaprospechaleboneprospechžalobkyne.Tiežjezmätočné,

keď žalovaný uvádza, že žalobkyňa sa dopustila porušenia predpisov cestnej premávky závažným
spôsobom a následne, že od udelenia vodičského oprávnenia v roku 2020 nebola postihnutá za žiadny
dopravnýpriestupok.Žalobkyňapovažujezatendenčnékonštatovaniežalovaného,žesanemôžezbaviť
viny poukazovaním na to, že aj iný účastník cestnej premávky porušil zákon. Žalobkyňa týmto tvrdením
poukazuje na to, že výrok napadnutého rozhodnutia, ktorým bola uznaná ako výlučný vinník dopravnej

nehody, nekorešponduje s výsledkami dokazovania. Napriek tomu, že z vykonaného dokazovania
vyplýva určitá forma spoluúčasti žalobkyne na dopravnej nehode, nebola táto skutočnosť pretavená
do výroku napadnutého rozhodnutia. Žalovaný bagatelizuje tieto skutočnosti odvolávajúc sa na to,že žalobkyni bola uložená pokuta na spodnej hranici, čo však nemôže zhojiť pochybenia správnych
orgánov ani zásadný vplyv na žalobkyňu z hľadiska evidencie priestupku ako protiprávneho konania.

8. Priestupkové konania majú charakter konania o trestnom obvinení a spadajú pod čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý zaručuje právo na spravodlivý proces vrátane
správneho konania. Súčasťou tohto práva je nadväznosť medzi skutkovými zisteniami a úvahami
pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi a k tomu prináležiace odôvodnenie. Je nevyhnutné, aby
rozhodnutie reagovalo na podstatné a konkrétne argumenty, inak je arbitrárne. Žalobkyňa v týchto

súvislostiach poukázala na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR. Žalobkyňa
poukázala na konštatovanie žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí, že v takto citlivom prípade
nie je jednoduché rozhodnúť, ktorý z účastníkov dopravnej nehody mal väčšiu možnosť zabrániť jej
vzniku a jeho priklonenie k názoru prvostupňového správneho orgánu, že to bola práve žalobkyňa. Toto
konštatovanie navodzuje neistotu a mala by sa aplikovať zásada trestného konania, v pochybnostiach
v prospech obvineného. Žalovaný pripúšťa pochybnosti a opomína inak zreteľné dôkazy, a preto je

napadnuté rozhodnutie nezákonné a nepreskúmateľné.

9. Žalobkyňa v správnej žalobe tiež navrhla pripojiť spisový materiál prvostupňového správneho orgánu
sp. zn. ORPZ-BB-ODI2-41/2024-SK (priestupkový spis týkajúci sa vodiča H. I.). Na pojednávaní jej
právny zástupca uviedol, že na vykonaní tohto dôkazu netrvá a postačuje pripojenie rozkazu vydaného

v uvedenom konaní, ktorý už je súčasťou administratívneho spisu. Preto správny súd toto dokazovanie
nevykonal.

10. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení k žalobe argumentoval obdobne
ako v napadnutom rozhodnutí. Zdôraznil, že príčinou dopravnej nehody bola skutočnosť, že žalobkyňa

sa tesne pred odbočovacím manévrom nepresvedčila, či ho môže vykonať. Tiež sa nestotožnil
s tvrdením žalobkyne, že H. I. porušil povinnosti vyplývajúce mu z právneho predpisu dvakrát,
pretože žiadne ustanovenie zákona mu neprikazovalo, aby v čase sneženia bola jeho rýchlosť jazdy
nižšia ako 40 km/h, ale prispôsobil rýchlosť jazdy svojím schopnostiam a vlastnostiam vozidla, ako to
vyplýva zo zákona o cestnej premávke, a toto jeho konanie nebolo príčinou dopravnej nehody.

11. Žalobkyňa v replike zotrvala na svojich argumentoch zo správnej žaloby. Vyjadrenie žalovaného,
že H. I. neporušil ustanovenie zákona tým, že viedol vozidlo rýchlosťou 48 km/h je v rozpore
so znaleckým posudkom, podľa ktorého mala byť primeraná rýchlosť nižšia ako 40 km/h a s § 16 ods. 1
zákona o cestnej premávke, podľa ktorého je vodič povinný prispôsobiť rýchlosť jazdy okrem iného

aj povahe vozovky. Porušenie § 16 ods. 1 zákona o cestnej premávke H. I. vyplynulo zo záverov
znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný po nadobudnutí právoplatnosti rozkazu o uložení sankcie
H. I., a preto nemohlo byť súčasťou výroku rozkazu. Žalobkyňa s odkazom na uznesenie Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 5Tdo/1173/2004 a nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 2065/15 uviedla, že
od účastníka cestnej premávky nemožno spravodlivo požadovať aby predpokladal možné porušenia

pravidiel cestnej premávky inými účastníkmi, pokiaľ z konkrétnych okolností nebude vyplývať opak. Od
žalobkyne nemožno spravodlivo požadovať, aby predpokladala dvojnásobné porušenie pravidiel cestnej
premávky H. I.. Mieru opatrnosti je potrebné vykladať s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, pričom
žalovaný sa objektívnym a subjektívnym hľadiskom posudzovania tejto miery nezaoberal. Porušenie
pravidiel cestnej premávky H. I. predstavuje omnoho závažnejšie porušenie všeobecne záväzných

právnych predpisov.

12. Žalovaný dupliku nepodal.

Posúdenie veci správnym súdom

13. Správny súd vo veci nariadil na žiadosť žalobkyne pojednávanie na 26. 11. 2025. Po preskúmaní
správnej žaloby, administratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia dospel správny súd k záveru,

že žalobkyňou vznesené žalobné body sú nedôvodné a zároveň nevzhliadol ani nad rámec rozsahu
a dôvodov žaloby dôvody podľa § 195 SSP, a preto správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP
zamietol.14. Správny súd v prvom rade uvádza, že žalobkyňa v správnej žalobe nesprávne označila za ďalšieho
účastníka konania prvostupňový správny orgán. Tento orgán nenapĺňa definíciu ďalšieho účastníka
konania podľa § 32 ods. 3 SSP, nakoľko nejde o a) účastníka administratívneho konania, b) subjekt, na

ktorý sa pre nerozlučné spoločenstvo práv a povinností so žalobcom alebo účastníkmi administratívneho
konania musí tiež vzťahovať rozhodnutie správneho súdu, ani c) ho za účastníka neoznačuje zákon.
Preto správny súd s prvostupňovým správnym orgánom ako účastníkom správneho súdneho konania
nekonal.

15. Pokiaľ ide o vec samu, žalobkyňa nedôvodne namieta nesprávne právne posúdenie veci správnymi
orgánmi, konkrétne aplikáciu § 19 ods. 1 zákona o cestnej premávke v spojení s § 22 ods. 1 písm. g)
zákona o priestupkoch. Správny súd uvádza, že žalobkyňa bola uznaná vinnou z priestupku podľa § 22
ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, teda za porušenie všeobecne záväzného predpisu o bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži
na zdraví, alebo spôsobí škodu na majetku. Správny súd má za to, že vykonaným dokazovaním bolo

preukázané naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty uvedeného priestupku.

16. Z vypracovaného znaleckého posudku vyplýva, že znalec ako príčinu dopravnej nehody identifikoval
dva prvky nehodového deja, ktoré vznikli v rozpore s technickými výkladmi pravidiel cestnej premávky
a ktoré vyvolali kolíznu situáciu, alebo znemožňovali zabrániť dopravnej nehode, pričom jedným z

nich bola nevhodná technika jazdy žalobkyne, ktorá spočívala v nedôslednom vyhodnotení situácie
za vozidlom v čase odbočovania a druhým nesprávna technika jazdy vodiča H. I., ktorý predchádzal
v úseku, kde to zákonné predpisy neumožňujú a rýchlosť jeho vozidla bola síce nižšia ako rýchlosť
povolená, ale vyššia ako rýchlosť primeraná adhéznym vlastnostiam povrchu vozovky. Nesprávna
technika jazdy žalobkyne zodpovedá porušeniu § 19 ods. 1 zákona o cestnej premávke, podľa ktorého

je vodič pri odbočovaní povinný dbať na zvýšenú opatrnosť a nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním.
Porušenie primeranej opatrnosti vyvodili správne orgány aj z vyjadrenia žalobkyne v zázname o podaní
vysvetlenia, kde uviedla, že si v spätnom zrkadle všimla, že za ňou ide vozidlo, ale v čase začatia
odbočovacieho manévru ju ani nenapadlo, že by ju niekto mohol predchádzať, teda žalobkyňa sa vozidlu
idúcemu za ňou v čase výkonu odbočovacieho manévru vôbec nevenovala, čo nezodpovedá príkazu

zvýšenejopatrnostiuloženémuv§19ods.1zákonaocestnejpremávke.Zfotodokumentácieazáznamu
dopravnej nehody tiež správne orgány vyvodili záver, že k stretu motorových vozidiel došlo v jazdnom
pruhu vodiča H. I., teda, že žalobkyňa vykonala odbočovací manéver v čase, keď už bola predchádzaná,
čo vyplýva z toho, že na vozidle žalobkyne bol poškodený ľavý predný stĺpik, ľavé predné dvere a ľavý
predný blatník, pričom na motorovom vozidle vodiča H. I. bola poškodená celá predná časť vozidla.

Pokiaľ žalobkyňa argumentuje tým, že jej žiaden právny predpis neprikazuje, aby sa presvedčila, či
je počas odbočovania predchádzaná, takýto príkaz vo všeobecnosti obsahuje práve ustanovenie § 19
ods. 1 zákona o cestnej premávke, ktoré prikazuje dbať na zvýšenú opatrnosť a zakazuje vodičovi
odbočujúceho vozidla ohroziť vozidlo, ktoré ide za ním. V tomto prípade sa zvýšenou opatrnosťou
rozumie sledovanie situácie za vozidlom, resp. vedľa vozidla, ktoré vykonáva odbočovací manéver a

práve túto povinnosť žalobkyňa porušila. Z uvedeného potom vyplýva záver, že žalobkyňa porušila
právny predpis o cestnej premávke (§ 19 ods. 1 zákona o cestnej premávke) a podľa záverov znaleckého
posudku bol dôsledkom tohto porušenia vznik dopravnej nehody. Nie je relevantné, že dopravnú nehodu
spôsobil ešte aj ďalší prvok nehodového deja (nevhodná jazda vodiča H. I.), pretože jedným z týchto
prvkov, bez existencie ktorého by dopravná nehoda nevznikla, je aj protiprávne konanie žalobkyne.

Preto existuje príčinná súvislosť medzi porušením právneho predpisu žalobkyňou a vznikom dopravnej
nehody, čo zodpovedá priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch. Zároveň správny
súd dopĺňa, že pri dopravnej nehode došlo k spôsobeniu škody na majetku, keďže došlo k hmotnej
škode na oboch vozidlách, ako je to uvedené aj v skutkovej vete prvostupňového rozhodnutia, a teda
sú naplnené všetky znaky skutkovej podstaty priestupku uvedené v § 22 ods. 1 písm. g) zákona

o priestupkoch.

17. Správny súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobkyne uvádzaným v správnej žalobe, že podľa
znaleckého posudku bola príčinou dopravnej nehody nevhodná technika jazdy vodiča H. I. a nevhodná
technika jej jazdy bola až druhotnou príčinou. Takýto záver zo znaleckého posudku nevyplýva, nakoľko

znalec v závere znaleckého posudku určil nesprávnu techniku jazdy žalobkyne aj vodiča H. I. za
rovnocenné prvky, ktoré boli príčinou dopravnej nehody a v rámci celého znaleckého posudku ani jeden
z týchto prvkov neoznačuje za primárny, či rozhodujúci prvok. Skutočnosť, že iný účastník dopravnej
nehody tiež porušil právne predpisy a je v tomto dôsledku spoluzodpovedný za vznik dopravnej nehody,nezbavuje žalobkyňu viny a táto skutočnosť neznamená, že by žalobkyňa nemala byť potrestaná. Keďže
podľa znaleckého posudku spôsobili dopravnú nehodu dve príčiny a jednou z nich bola aj nevhodná
technika jazdy žalobkyne, je správny skutkový a právny záver správnych orgánov, že žalobkyňa sa

dopustila priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, ako to správny súd rozobral
vyššie. V tejto súvislosti správny súd podotýka, že jeho úlohou nie je vyhodnotiť, ktorému z účastníkov
dopravnej nehody (žalobkyni alebo vodičovi H. I.) možno pripísať väčšiu mieru zavinenia na spôsobenej
dopravnej nehode, prípadne či porušenie právnych predpisov o cestnej premávke vodičom H. I. bolo
v inom priestupkovom konaní (kde bol právoplatným rozkazom o uložení sankcie sp. zn. ORPZ-BB-

ODI2-41/2024-SK zo dňa 16. 02. 2024 uznaný za vinného z priestupku proti plynulosti a bezpečnosti
cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona o priestupkoch a bola mu uložená pokuta vo
výške 100 eur) správne kvalifikované a či tam uložená sankcia bola dostatočná, keďže rozhodnutie
z tohto priestupkového konania nie je predmetom súdneho prieskumu. Predmetom súdneho prieskumu
je len napadnuté rozhodnutie, ktoré sa týka viny žalobkyne, ktorá podľa vykonaného dokazovania svojim
konaním naplnila všetky znaky skutkovej podstaty priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o

priestupkoch, ako to správny súd v podrobnostiach rozobral v predchádzajúcom odseku.

18. Pokiaľ žalobkyňa v správnej žalobe namieta, že je nesprávny právny záver, že porušila všeobecne
záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky závažným spôsobom tým, že mala
spôsobiť dopravnú nehodu, táto argumentácia je irelevantná. Žalobkyni totiž nebolo vytýkané porušenie

záväzného právneho predpisu závažným spôsobom, nakoľko takáto okolnosť nie je súčasťou skutkovej
podstaty priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, z ktorého bola žalobkyňa
uznaná za vinnú. Táto okolnosť je súčasťou skutkovej podstaty podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona
o priestupkoch, ktorý pre zodpovednosť z priestupku vyžaduje porušenie pravidiel cestnej premávky
závažným spôsobom, za čo však žalobkyňa potrestaná nebola.

19. Žalobkyňa tiež namieta, že preskúmavané rozhodnutia nie sú dostatočne odôvodnené, dôkazy
boli vyhodnotené tendenčne s tým, že príčina dopravnej nehody nepredstavuje správnu úvahu, ale
posúdenie odbornej otázky a správne orgány nezohľadňovali závery znaleckého posudku. Ani s týmto
žalobným bodom sa správny súd nestotožňuje. Správne orgány vychádzali zo záverov znaleckého

posudku, kde je nesprávna technika jazdy žalobkyne uvedená ako jedna z príčin dopravnej nehody, ako
to správny súd v podrobnostiach rozobral vyššie. Žalobkyňa aj v tomto žalobnom bode opätovne uvádza,
že primárnym dôvodom vzniku kritickej dopravnej situácie bola nevhodná technika jazdy H. I., takýto
záver však zo znaleckého posudku nevyplýva, keďže tento posudok uvádza techniky jazdy obidvoch
vodičov ako nevhodné a považuje ich za rovnocenné príčiny dopravnej nehody. Pokiaľ žalobkyňa v

tomto smere namieta výrok napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého je žalobkyňa výlučným strojcom
vzniku dopravnej nehody, správny súd uvádza, že v administratívnom konaní sa konalo len o priestupku,
ktorý mala spáchať žalobkyňa a nie zároveň o priestupku, ktorého sa mal dopustiť vodič H. I.. Výrok
rozhodnutia v takomto priestupkovom konaní sa preto môže týkať len osoby žalobkyne a nikto iný, hoci
by porušil právne predpisy, nemôže byť v administratívnom konaní, ktorého nie je účastníkom, uznaný

za vinného, ani jeho vina nemôže byť rozhodnutím inak skonštatovaná. Porušenie právnych predpisov
vodičom H. I. je zohľadnené v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí, kde je uvedené, že tento vodič
bol za porušenie zákona o cestnej premávke právoplatne potrestaný rozkazom o uložení sankcie v inom
priestupkovom konaní.

20. Pokiaľ žalobkyňa rozporuje úvahu žalovaného o tom, ktorý účastník dopravnej nehody mal väčšiu
možnosť zabrániť jej vzniku a uvádza, že prijatím tohto záveru by bol vinníkom dopravnej nehody ten, kto
si plní všetky zákonné povinnosti tak, aby sa bol schopný vyhnúť kolíznej situácii, napriek tomu, že iný
účastník tieto pravidlá porušuje, ani s týmto žalobným bodom sa správny súd nestotožňuje. S takýmto
konštatovaním žalobkyne sa dá vo všeobecnosti súhlasiť, avšak žalobkyňa opomína skutočnosť, že

v posudzovanej veci podľa vykonaného dokazovania sama žalobkyňa porušila povinnosť uloženú
právnym predpisom, konkrétne § 19 ods. 1 zákona o cestnej premávke, ako to správny súd rozobral
vyššie. Preto v tomto prípade nemôže obstáť úvaha žalobkyne, že je nelogické, aby bol vinníkom
dopravnej nehody ten, ktorý dodržiava všetky povinnosti oproti tomu, kto pravidlá cestnej premávky
porušuje, keďže žalobkyňa právne predpisy porušila, a preto jej môže byť pričítaná zodpovednosť za

vznik dopravnej nehody.

21. Ak žalobkyňa rozporuje tvrdenie žalovaného, že k priestupku došlo v obci v neskorých večerných
hodinách, kedy možno predpokladať priemerný počet účastníkov, túto skutočnosť považuje správnysúd za irelevantnú pre rozhodnutie vo veci. Ani sama žalobkyňa neuvádza, akú relevanciu by prípadná
nesprávnosť tohto tvrdenia mala na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Tiež nie je dôvodná
námietka žalobkyne, že je zmätočné tvrdenie žalovaného, že sa žalobkyňa dopustila porušenia

predpisov cestnej premávky závažným spôsobom a následne, že od udelenia vodičského oprávnenia
nebola postihnutá za žiadny dopravný priestupok. Správny súd uvádza, že žalovaný tieto skutočnosti len
zhrnul pri rozhodovaní o výške pokuty s tým, že jedna z týchto skutočností predstavuje poľahčujúcu a
druhá priťažujúcu okolnosť. Ak existujú okolnosti aj na prospech aj na neprospech žalobkyne a žalovaný
ich v napadnutom rozhodnutí uvádza, nemožno to považovať za zmätočné. Pokiaľ ide o samotnú výšku

pokuty, žalobkyni bola uložená pokuta v najnižšej možnej zákonnej výške 150 eur podľa § 22 ods. 2
písm. c) zákona o priestupkoch z rozpätia od 150 eur do 800 eur. Preto v súvislosti s výškou uloženej
pokutyatýmsúvisiacimhodnotenímpoľahčujúcichapriťažujúcichokolnostínemohloaniteoretickydôjsť
k porušeniu práv žalobkyne.

22. Pokiaľ žalobkyňa v závere správnej žaloby rozoberá právo na spravodlivý proces a s tým súvisiacu

kvalitu odôvodnenia a uvádza citácie rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, ide len
o všeobecné konštatovania bez prepojenia na konkrétnu vec, nakoľko žalobkyňa v tejto časti správnej
žaloby neuvádza, v čom je odôvodnenie preskúmavaných rozhodnutí nedostatočné. Žalobkyňa
v konkrétnostiach namieta len to, že podľa žalovaného išlo o citlivý prípad a nebolo jednoduché
rozhodnúť, ktorý z účastníkov dopravnej nehody mal väčšiu možnosť zabrániť jej vzniku, čo podľa

žalobkyne navodzuje neistotu a mala sa aplikovať zásada trestného konania v pochybnostiach v
prospech obvineného. Správny súd uvádza, že toto tvrdenie žalovaného nezakladá nepreskúmateľnosť
napadnutého rozhodnutia, nakoľko žalovaný len konštatuje, že ide o komplikovanú vec, čo však samo
osebe neznamená, že rozhodol v rozpore so zákonom. Taktiež nie je namieste aplikovať zásadu v
pochybnostiach v prospech obvineného, nakoľko žalovaný nemal pochybnosti o vine žalobkyne, alebo

o nejakej skutkovej otázke podstatnej pre rozhodnutie vo veci, len poukazoval na zložitosť danej veci,
čo však nie je dôvodom na vyslovenie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.

23. Keďže žalobkyňa nebola v konaní úspešná, nakoľko jej žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá,
správny súd jej podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal právo na náhradu trov konania. Správny

súd nepriznal náhradu trov ani vo veci úspešnému žalovanému, pretože v súlade s § 168 SSP nezistil
v predmetnej veci také dôvody, pre ktoré by to bolo možné spravodlivo požadovať.

24. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia na Správny súd v Banskej Bystrici. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny
súd Slovenskej republiky. Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v dvoch
vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom a kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.Poznámka: Tento rozsudok nepodpísali členky senátu JUDr. Katarína Kochan Morová a JUDr. Alena
Majerová z dôvodu ich neprítomnosti na súde v deň podpisovania.