Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 75Ek/2169/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125398692
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Vencuríková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125398692.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpenej JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou so
sídlom Majerníkova 3/A, Bratislava, proti povinnej A. B., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom C. XX/X, D., pre
vymoženie pohľadávky 72,57 eura s príslušenstvom, o návrhu oprávnenej na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 1 Exekučného poriadku z

a m i e t a.

II. Oprávnená n e m á nárok na náhradu trov exekučného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 23. 9. 2025, domáhala
vymoženia 72,57 eura s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku,

sp. zn. E. XXXXX/XX F. A. XX. X. XXXX, vydaného rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava,
IČO: 35 922 761.

2. Oprávnená spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložila súdu exekučný titul, Uznesenie
o zastavení starej exekúcie, Oznámenie o ukončení starej exekúcie, Zmluvu o úvere a všeobecné

podmienky poskytnutia úveru.

3. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len
„ZoUNEK“), ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na
vykonanie exekúcie,8) k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o
zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie

podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.

4. Podľa § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa
exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore a
1. spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov,
2. rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase

spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať
spotrebiteľské spory,
3. rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané stálym rozhodcovským súdom,
ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,
4. rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné.5. Podľa § 53 ods. 4 Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo
sčasti. Z dôvodu podľa odseku 3 písm. g) zamietne návrh v časti opakujúceho sa príslušenstva, na ktoré
vznikol nárok po vykonateľnosti exekučného titulu.

6. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať ustanovené v § 53 ods. 3 písm.
f) Exekučného poriadku, t. j. či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodca zapísaný v zozname
rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný pred

stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie
rozhodovať spotrebiteľské spory, ako aj to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva a rozhodcovský
rozsudok spĺňajú podmienky podľa osobitných predpisov, a či rozhodcovské rozhodnutie je vykonateľné.
Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku

vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul,
ich súlad resp. rozpor so zákonom a dospel k záveru, že návrhu oprávnenej na vykonanie exekúcie
nemožno vyhovieť.

7. Z pripojených listín, najmä rozhodcovského rozsudku, zmluvy o úvere a VOP súd zistil, že oprávnená

a povinná uzavreli dňa 23. 6. 2008 Zmluvu o úvere, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver
vo výške 3.000,-Sk, pričom sa povinná zaviazala vrátiť uvedenú sumu v 6. mesačných splátkach po
840,-Sk od 24. 7. 2008.

8. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia

zmluvy(ďalejlen„Občianskyzákonník“),spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadunaprávnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

11. Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

12. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené

v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

13. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti oprávneného a v konečnom dôsledku

aj z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o spotrebiteľskú zmluvu o plnení z ktorej rozhodol rozhodca. Za
takéhoto stavu musí exekučný súd podrobiť túto zmluvu súdnej kontrole, či sa nenavrhuje vymáhať
plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky.

16.Zmluvauzavretámedzioprávnenýmapovinným,ktorábolapodkladomprevydanierozhodcovského

rozsudku a ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku vo všeobecných obchodných podmienkach je
zmluvou spotrebiteľskou. Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch voči
vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov)
podstatným spôsobom neovplyvňujú, všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú vopred pripravenébez možnosti ich modifikácie. Zmluvnými stranami spotrebiteľskej, typovej zmluvy sú dodávateľ,
spoločnosť Pohotovosť s.r.o., ktorej predmet činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov,
teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Súd považuje za preukázané, že povinná má v danom vzťahu vzniknutého z uzavretej
zmluvy postavenie spotrebiteľa, nakoľko sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov fyzickej osobe
- nepodnikateľovi. Keďže súd dospel z predložených listín k záveru, že povinný mal vo vzťahu
z uzatvorenej zmluvy postavenie spotrebiteľa, za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia §

54 Občianskeho zákonníka, týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv, je namieste pri pochybnostiach (ktoré
by ev. mohol vniesť oprávnený) o obsahu zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím treba dospieť
k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že dlžník koná pri uzatváraní a plnení z uzatvorenej
zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ťaží toho, kto bude tvrdiť
takúto výnimku. Z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti veriteľa a v konečnom
dôsledku aj z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu o plnení z ktorej

rozhodol rozhodcovský súd. Za takéhoto stavu musí exekučný súd podrobiť túto zmluvu súdnej kontrole,
či sa nevymáha plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky.

17. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre
ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú,

aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť. Povaha a význam verejného
záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú Občiansky zákonník zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to,
že súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu,
ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať
ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie
nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého
plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na obsah § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a

teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Ochrana, ktorú poskytuje Občiansky
zákonník spotrebiteľom, umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu
nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď
nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie
predstavovalo. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet ustanovení v spotrebiteľských

zmluvách, ktoré zákonodarca považuje za neprijateľné podmienky a ktoré môže a má dopĺňať judikatúra
súdov, ktorá by mala vziať do úvahy i znenie smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách z 5.apríla 1993 (ďalej len „smernica“). Cieľom takejto úpravy je dosiahnuť,
aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali a aby mali
odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých

so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Súd pri posudzovaní podmienok uzatvorenej
spotrebiteľskej zmluvy použil aj analogický výklad a to podľa smernice, ktorá bola do nášho právneho
poriadku prevzatá zákonom č. 150/2004 Z. z. Okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže
je záväzná pre Slovenskú republiku a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských
právnych vzťahov.

18. Príloha smernice obsahuje zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi nimi
sa bod 1 písm. q) týka podmienok, ktorých cieľom alebo účinkom je „neposkytnúť spotrebiteľovi právo
alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä
vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou

(rozhodcovským konaním – neoficiálny preklad), nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo
ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo
spočívať na inej zmluvnej strane“.

19. Bod 17. zmluvy uvedený vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, upravuje riešenie sporov

– rozhodcovskú doložku tak, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, budú riešené: Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s. so sídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského sudu,

b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu
na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon e. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok). Zmluvne strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá
žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o
jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom sude, považuje sa tato skutočnosť za

rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije
v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský
súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi
rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

20. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v bode

17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje
práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak oprávnený podá voči nemu žalobu u
vopred ním vybraného rozhodcovského súdu, čím reálne došlo k narušeniu zákonom sledovanej
rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy
vopred vzdal práva na účinnú právnu obranu a je mu tak odopretá možnosť brániť svoje práva vo

všetkých sporoch, v ktorých sa domáha svojich práv dodávateľ v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský
rozsudok iba formálne prebral argumenty žalujúcej strany a nevysporiadal sa s inštitútmi zameranými
na ochranu práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovská doložka
je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a je dodávateľom pripravená ako
súčasť vopred pripravených podmienok predloženej zmluvy, ktoré nemá možnosť spotrebiteľ ovplyvniť.

Zmluvná podmienka núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa
tak ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom vo všetkých prípadoch, ak bude
vystupovať na strane žalovaného a dodávateľ sa bude voči spotrebiteľovi domáhať svojich práv žalobou
podanou u ním vybratého rozhodcovského súdu. Rozhodcovský súd je súkromnoprávnym orgánom,
ktorý neoplýva všetkými atribútmi nositeľa verejnej moci. Vychádzajúc zo znenia rozhodcovskej doložky

je zrejmé, že oprávnený už od počiatku sleduje jej koncipovaním riešenie prípadných sporov rozhodcom
za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Ak je rozhodcovská doložka súčasťou
vopred pripravených zmluvných podmienok bez možnosti ich modifikácie, vzniká nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť. Pri ochrane spotrebiteľa preto v súvislosti
s rozhodcovskou doložkou je nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal možnosť požiadať všeobecný súd

o ochranu, ak si rozhodcovský súd osobitne nevyjednal a teda si ho výslovne spotrebiteľ neželal.
Rozhodcovská doložka bola už v čase zatvárania zmluvy neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už
od počiatku neplatnou podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovské konanie sa uskutočnilo
bez riadneho zmocnenia (bez písomnej formy) zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok
vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

21. Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá práve
rozhodcovskouzmluvou(doložkou).Aksúdvexekučnomkonanískúmaplatnosťrozhodcovskejdoložky,
zaoberá sa tým, či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený, rovnako ako by to skúmal v prípade
iných exekučných titulov uvedených v § 45 exekučného poriadku. Predpokladom na zákonné vedenie

exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej aj formálnej stránke. Súčasťou
predpokladov na vykonateľnosť exekučného titulu je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie
takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný,
ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať, nakoľko nejde o akt štátnej správy, resp. verejnej
moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval (z uznesenia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 20/2008 zo dňa 22. 04. 2009). Neplatná rozhodcovská
doložka nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci a ani na vydanie
rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať tiež náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania
ním priznanej pohľadávky (čiže stať sa spôsobilým podkladom exekúcie alebo tiež exekučným titulom).
Keďže nulitný (z pohľadu práva neúčinný) titul žiadnu prekážku následného prejednania a tiež

rozhodnutia veci všeobecným súdom nepredstavuje. Exekučný súd dospel k záveru o neexistencii
relevantného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) na základe posúdenia rozhodcovskej
doložky v spotrebiteľskej zmluve ako neprijateľnej podmienky podľa § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka
v znení neskorších predpisov. Keďže rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a spôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa,jeabsolútne
neplatná.

22. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne
neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je
vydaný v rozpore so zákonom, a preto návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie zamietol.

23. Podľa §199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne

vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie
exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

24. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom
konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a

povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.
Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.

25. O trovách exekučného konania súd rozhodoval v zmysle § 262 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 2 CSP. Vzhľadom k tomu, že došlo k zamietnutiu návrhu na

vykonanie exekúcie v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, kde účastníkom konania je
iba oprávnený, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že oprávnený, ktorý bol neúspešný
s návrhom na vykonanie exekúcie, nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.