Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. december 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 62Ek/234/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124224802
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kostúr
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124224802.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: FACTORING GROUP LP, so sídlom
5 Mitchell Street, Mitchell House 4007/4007, EH6 7B Edinburgh, Škótsko, IČ: SL 031116 v konaní
zast.: JUDr. Róbert Fatura, advokát, s.r.o., so sídlom Centrum 18/23, 017 01 Považská Bystrica, IČO:
46 528 644 proti povinnému: COOP Jednota Trenčín, spotrebné družstvo, so sídlom Mierové námestie
19, 912 50 Trenčín, IČO: 00 168 912 v konaní zast.: JUDr. Jozefom Herbulákom, advokátom so

sídlom Brnianska 1K, 911 05 Trenčín, o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 46.644,17 EUR
s príslušenstvom a trov exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 62Ek/234/2024 zo dňa 18. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .

II. Súd u k l a d á oprávnenému povinnosť nahradiť povinnému účelne vynaložené trovy vo výške

336,37 EUR titulom trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu povinného do 3 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 18.10.2024 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie
sp.zn.62Ek/234/2024,ktorýmexekúciupodľa§61kods.1písm.a)Exekučnéhoporiadkuzastavil(výrok
I.), oprávnenému uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 60,- Eur do 3

dní od právoplatnosti tohto uznesenia (výrok II.), súčasne oprávnenému uložil povinnosť nahradiť trovy
právneho zastúpenia povinnému v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške
656,34 Eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok III.) a oprávnenému nárok na náhradu
trov konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie nepriznal (výrok IV.).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami § 61e, § 61k ods. 1, 2, § 61l ods. 1, 3, § 197 ods. 2, §

198 ods. 2, § 199a ods. 1, 2, § 199c ods. 1, ods. 4, 199d ods. 1, 2 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych
exekútorochaexekučnejčinnostiaozmeneadoplneníďalšíchzákonov(ďalejlen„Exekučnýporiadok“),
§ 580 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a s poukazom
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 MCdo 11/2008 zo dňa 26.05.2010.
V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným
je jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok povinného voči oprávnenému, pričom povinný

preukázal existenciu pohľadávky voči oprávnenému rozhodcovským rozsudkom Rozhodcovského
súdu sp. zn. RD/69/2018 vydaným ad hoc rozhodcom A. B. C. dňa 23.04.2018, vykonateľným dňa
27.04.2018. Ďalej s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 MCdo
11/2008 zo dňa 26.05.2010 skonštatovala splnenie podmienok započítania a zároveň považovala
nesúhlas oprávneného s jednostranným zápočtom, ktorý vyjadril svojim listom zo dňa 1.12.2022, za
nedôvodný, nakoľko jednostranný zápočet možno vykonať aj proti jeho vôli. Súčasne súd konajúc

vyššou súdnou úradníčkou po preskúmaní podaného návrhu povinného na zastavenie exekúcie zistil,
že rozhodcovským rozsudkom Rozhodcovského súdu sp. zn. RD/69/2018 vydaným ad hoc rozhodcomIng. Milošom Valachom dňa 23.04.2018, vykonateľným dňa 27.04.2018 bol priznaný peňažný nárok vo
forme istiny, úrokov z omeškania a náhrady trov konania žalobcovi, a to spoločnosti COOP Jednota
Trenčín, spotrebné družstvo, Mierové námestie 19, 912 50 Trenčín, IČO: 00 168 912 (povinnému),

voči žalovanému spoločnosti FACTORING GROUP LP, so sídlom Suite 5098 15 Bell Street, St.
D., Fife KY 16 9 UR, Škótsko, registračné číslo: SL031116 (oprávnenému). Povinný doručoval
jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky zo dňa 08.08.2022 oprávnenému na adresu uvedenú
v obchodnom registri pričom mu bola dňa 19.09.2022 vrátená ako neprevzatá v zmysle čoho doručoval
uvedené jednostranné započítanie opätovne ale na adresu E. B., vtedajšieho konateľa, pričom taktiež

zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote. Povinný tak odoslal jednostranný zápočet oprávnenému
prostredníctvom e mailu, pričom poukázal na skutočnosť, že oprávnený sa s jednostranným započítaním
pohľadávky zo strany povinného oboznámil nakoľko listom zo dňa 01.12.2022 doručeným povinnému
05.12.2022 s takýmto jednostranným započítaním oprávnený nesúhlasil a namietal ho. Na základe
vyjadrenia oprávneného presto súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou vykonal dokazovanie a to
vykonaním telefonického rozhovoru s pracovníčkou Mestského súdu Bratislava III kde prebieha konanie

vo veci žaloby o zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku a zistil, že rozsudok Rozhodcovského
súdu sp. zn. RD/69/2018 vydaným ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom dňa 23.04.2018 nebol
zrušený, je naďalej vykonateľný a tak spôsobilý exekučný titul. Na základe uvedeného súd konajúc
vyššou súdnou úradníčkou skonštatoval, že boli splnené zákonné podmienky, na základe ktorých došlo
k jednostrannému započítaniu vzájomnej pohľadávky, a preto exekúciu poľa § 61k ods. 1 písm. a)

Exekučného poriadku zastavil (výrok I.). Súčasne oprávnenému uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie
súdnemu exekútorovi vo výške 60,- Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia (výrok II.), súčasne
oprávnenému uložil povinnosť nahradiť trovy právneho zastúpenia povinnému v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie vo výške 656,34 Eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia
(výrok III.) a oprávnenému nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie

nepriznal (výrok IV.)

3. Proti predmetnému uzneseniu podal povinný v zákonom stanovenej lehote sťažnosť a navrhol
súdu, aby napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie,
resp. napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej F.,

G. H. ml. – súdnym exekútorom pod č. 239EX 92/24 zamietol a oprávnenému priznal nárok na
náhradu trov konania. Svoju sťažnosť odôvodnil tým, že podľa jeho názoru dospel súd na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa názoru oprávneného napadnuté rozhodnutie

navodzuje dojem, že súd vychádzal výlučne z tvrdení povinného a vôbec sa nezaoberal, neskúmal
a nezohľadnil tvrdenia oprávneného, pričom napadnuté rozhodnutie pôsobí jednostranne, bezdôvodne
favorizuje povinného, formalisticky, nezohľadňujúc bližšie materiálnu stránku veci, a teda v konečnom
dôsledku vyznieva arbitrárne a nespravodlivo. Následne oprávnený sformuloval 4 sťažnostné dôvody.
V prvom rade oprávnený namietal, že nebola splnená podmienka započítania v zmysle ust. § 61e EP,

nakoľko súd neskúmal a bližšie sa nezaoberal podmienkou, či povinným poukazované rozhodnutie
RD/69/2018 je exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu, pričom súd
sa v napadnutom rozhodnutí obmedzil len na zistenie, že takéto rozhodnutie existuje, a že by malo byť
vykonateľné dňa 27.04.2018, a keďže nebolo zrušené ide tak o spôsobilý exekučný titul. Oprávnený
v tejto súvislosti poukázal aj na konanie vedenie na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.

62Ek/134/2017, ktoré bolo aj predmetom prieskumu Ústavným súdom SR pod č.k. III. ÚS 378/2018-28
zo dňa 16.10.2018, pričom v uvedenom konaní nebol zápočet povinného rozhodcovským rozsudkom
akceptovaný.Oprávnenýsúčasnenavrhol,abysasúdoboznámilajsospisomrozhodcovskéhokonania,
v ktorom bol vydaný rozhodcovský rozsudok RD/69/2018, pričom z predloženého Uznesenia Krajského
súdu v Bratislave, č.k. 1CoR/6/2021-359 zo dňa 30.03.2023 je zrejmé, že oprávnený sa v danom

konaní domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/69/2018 zo dňa 20.04.2018, vydaného
ad hoc rozhodcom Ing. Miloš Valach, dôvodiac tým, že neexistuje rozhodcovská zmluva, na základe
ktorej by rozhodoval rozhodcovský súd ad hoc rozhodcu A. B. C. v konaní vedenom pod sp. zn.
RD/69/2018 – oprávnený je teda presvedčeným že nebola daná právomoc rozhodcovského súdu pre
vydanie predmetného rozhodnutia RD/69/2018, a tot predstavuje nespôsobilý exekučný titul. V druhom

rad oprávnený poukázal na skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha
bol vydaný dňa 23.04.2018, a to počas prebiehajúceho konania vedeného Okresným súdom Trenčín sp.
zn. 36Cb/301/2017, v ktorom si oprávnený ako žalobca uplatňoval voči povinnému pohľadávku získanú
postúpenímnazákladezmluvyopostúpenípohľadávkyzodňa12.09.2017,ktoráskutočnosťpostúpeniabola povinnému oznámená a známa, pričom tento si ju mohol uplatniť zápočtom proti oprávnenému už
počas predmetného konania. Súčasne postup žalovaného, kedy si jednostranný zápočet uplatnil až na
základe podania zo dňa 08.08.2022 vzbudzuje u oprávneného pochybnosti o včasnosti tohto postupu

z pohľadu ust. § 529 ods. 2 Občianskeho zákonníka, obdobne ako to bolo v pôvodnom konaní (viď bod
34, 35 odôvodnenia Uznesenia ÚS SR III. ÚS 378/2018-28). V treťom rade oprávnený opätovne dal súdu
do pozornosti výsledok ekonomicko-právneho auditu, ktorý vykonala F. I., pričom z vyhotovenej správy
vyplynulo konštatovanie, že vzhľadom na dátum vydania rozhodcovského rozsudku dňa 23.04.2018
sa javí rozsudok rozhodcovského súdu ako nulitný, a teda exekúcia uvedenej pohľadávky je podľa

oprávneného spochybnená do dňa rozhodnutia súdu o podanej žalobe na jeho zrušenie. A ako posledný
dôvod oprávnený opätovne poukázal na skutočnosť, že povinný operoval skutočnosťou jednostranného
zápočtu už aj v konaní v rámci exekúcie vedenej exekútorom JUDr. Jozefom Liščákom, sp. zn. 309EX
459/2018, pričom v tomto konaní vystupovala spoločnosť COOP Jednota Trenčín ako oprávnený
a spoločnosť FACTORING GROUP LP ako povinný.

4. K sťažnosti oprávneného sa podaním doručeným súdu dňa 3.12.2024 vyjadril prostredníctvom
právneho zástupcu aj povinný, ktorý považuje napadnuté uznesenie za vecne správne v plnom rozsahu
a súčasne navrhol, aby sudca okresného súdu podanú sťažnosť zamietol a priznal povinnému nárok na
náhradu trov konania titulom konania o sťažnosti oprávneného.

5. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia

Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

10. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti oprávneného, bez nariadenia pojednávania podľa §
249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je

dôvodná, a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.

12. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 02.02.2024, kedy bol exekučnému
súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vyššia súdna úradníčka po odstránení vád návrhu
vydala na podklade predložených exekučných titulov – rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k.

36Cb/301/2017-427 zo da 24. júla 2020 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č.k.
8Cob/95/2020-488 zo dňa 29. júna 2022 podľa predloženej doložky vykonateľný dňa 05.08.2022, dňa
18.03.2024 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi F. G. H., ml. (239EX 92/2024). Dňa
17.04.2024 bol v zákonnej lehote doručený poverenému súdnemu exekútorovi návrh povinného na
zastavenie exekúcie, ktorý ho spolu s vyjadrením oprávneného postúpil súdu. Následne vyššia súdna

úradníčka vydala sťažnosťou napadnuté uznesenie.

13. Podľa § 580 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak veriteľ
a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ
sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik

nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

14. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučnýtitul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho
exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné
skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e/ je predpoklad, že iná povinnosť uložená

exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného
nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania;
predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej
povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

15. Podľa §-u 61e Exekučného poriadku, po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné
započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom,
na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu.

16. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca

stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.

17. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza, že
vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodila
i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnila. Sudca sa preto

v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, pričom na doplnenie (vzhľadom
sťažnostné dôvody) ešte uvádza nasledovné.

18. Započítanie vzájomných pohľadávok je hmotným právom uznaný spôsob zániku záväzkov za
splnenia všetkých podmienok v zmysle platnej právnej úpravy (§ 580-581 Občianskeho zákonníka).

Zánik nastáva okamihom, keď sa pohľadávky spôsobilé na započítanie stretnú za predpokladu ich
vzájomnosti, teda že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky
súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak. Skutočnosť, že sa pohľadávky stretnú, nemá
automaticky za následok ich započítanie, nakoľko k platnému započítaniu je potrebný právny úkon
niektorého z účastníkov záväzkovo-právneho vzťahu. Ide o prejav jedného z účastníkov adresovaný

druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na
započítanie proti pohľadávke veriteľa. Započítanie vzájomných pohľadávok (compensatio) môže nastať
dohodou (dvojstranným právnym úkonom) alebo jednostranným právnym úkonom (kompenzačným
prejavom). Vyššie uvedená výnimka zakotvená v § 61e Exekučného poriadku sa neaplikuje na dohodu
o započítaní. V prípade dohody o započítaní platí pravidlo, že exekučný súd exekúciu zastaví, ak došlo

k (platnému) uzavretiu dohody o započítaní po vzniku exekučného titulu.

19. Námietku jednostranného započítania môže povinný uplatniť v návrhu na zastavenie exekúciu
relevantne iba vtedy, ak započítava judikovanú pohľadávku. Exekučný súd vyhodnotí, či sú skutkové
a právne predpoklady na započítanie splnené, najmä či jednostranné započítanie proti pohľadávke

oprávneného je prípustné a či je pohľadávka povinného spôsobilá na započítanie. Ďalej exekučný
súd vyhodnotí, či bol kompenzačný prejav (právny úkon povinného) doručený oprávnenému po vzniku
exekučného titulu. Ak povinný namieta započítanie judikovanej pohľadávky, avšak kompenzačný prejav
ešte oprávnenému nedoručil, platí, že tento právny úkon je voči oprávnenému účinný od okamihu, keď
sa o ňom dozvedel (§ 124 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok). Rovnako ako

pri dohode o započítaní, aj pri jednostrannom započítaní judikovanej pohľadávky sa exekúcia zastaví
aj vtedy, ak sa pohľadávky stretli ešte pred vznikom exekučného titulu, teda ak kompenzačný prejav
doručený oprávnenému po vzniku exekučného titulu spôsobil zánik vymáhaného nároku ex tunc (§ 580
Občianskeho zákonníka).

20. Súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou sa preto správne zaoberal existenciou započítavanej
pohľadávky povinného voči oprávnenému, pričom dotazom na Mestský súd Bratislava III zistil, že
povinným predložený exekučný titul (tu rozsudok Rozhodcovského súdu sp. zn. RD/69/2018 vydaný ad
hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom dňa 23.04.2018 nebol zrušený, a teda je naďalej vykonateľný.
Pokiaľoprávnenývpodanejsťažnostinamietalnamietal,žeexekučnýsúdsinepripojilrozhodcovskýspis

sp. zn. RD/69/2018, čo považuje za zásah do práva na spravodlivý proces, sťažnostný súd k uvedenému
uvádza len toľko, že aj exekučné konanie je založené na princípe kontradiktórnosti, čo znamená,
že exekučný súd pri dokazovaní vychádza z dôkazov, ktoré navrhli účastníci v konaní. V danom
prípade je nesporné, že oprávnený, kvalifikovane zastúpený advokátom, vo svojom vyjadrení k návrhupovinného na zastavenie exekúcie nenavrhol ako jeden z dôkazov aj pripojenie rozhodcovského spisu
sp. zn. RD/69/2018, exekučný súd tak nemal dôvod si tento spis pripojiť, keďže listiny obsiahnuté
v súdnom spise dali dostatočný podklad pre rozhodnutie o návrhu na zastavenie exekúcie ako

i o podanej sťažnosti. Je pravdou, že princíp kontradiktórnosti je v exekučnom konaní čiastočne
oklieštený oprávnením exekučného súdu vykonať aj tie dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, avšak v zmysle
Exekučného poriadku sa má jednať len o výnimočné situácie, pričom je ale potrebné zdôrazniť, že
úlohouexekučnéhosúdunieje„suplovať“aktivituoprávneného,čipovinného.Vdanomprípadesapodľa
názoru sťažnostného súdu o takúto výnimočnú situáciu nejednalo, pretože pripojenie rozhodcovského

spisu by nemalo vplyv na rozhodnutie exekučného súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
Ak by prieskumu rozhodcovského rozsudku či rozhodcovskej zmluvy nebránilo vyššie uvedené, k
požadovanému preskúmaniu, by exekučný súd aj tak nemohol pristúpiť z dôvodu, že existencia resp.
platnosť rozhodcovskej zmluvy je predmetom konania o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku,
rozhodovanie o ktorej je zákonom zverené kauzálne príslušnému okresnému súdu (§ 28 ods. 1 CSP).
Je neprípustné a v rozpore so zákonom, aby o tej istej veci rozhodovali dva súdy súčasne, pričom

prednosť v každom prípade má bez pochybností zákonom určený kauzálne príslušný všeobecný súd a
nieexekučnýsúd,ktoréhoprimárnouúlohoujekonaťarozhodovaťvoveciachvýkonurozhodnutí.Pokiaľ
je teda iniciované konanie vo veci samej na všeobecnom súde, v danom prípade konanie o zrušenie
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, ktorým povinný započítava judikovanú pohľadávku
oprávneného, exekučný súd nemá právomoc zasahovať do právomoci iného súdu, ktorá mu bola

zverená zákonom (§ 3 CSP), hoci by svoj názor mal vysloviť aj len čiastočne tak, ako to požadoval
oprávnený, pretože by mohla nastať aj situácia, že o tej istej otázke by súčasne rozhodovali dva súdy,
čo je neprípustné a v rozpore so zákonom a v prípade rozdielneho právneho posúdenia aj v rozpore s
princípom právnej istoty. Následne, právoplatným rozhodnutím kauzálne príslušného súdu o žalobe na
zrušenie rozhodcovského rozsudku bude exekučný súd viazaný z dôvodu, že toto právoplatné súdne

rozhodnutie založilo prekážku res iudicata (prekážku právoplatne rozhodnutej veci), ktorá nachádza
svoje vyjadrenie aj v zásade ne bis in idem (nie dvakrát o tom istom).

21. Čo sa týka poukazu oprávneného na uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn.
62Ek/134/2017 zo dňa 13. apríla 2018, resp. ktoré bolo aj predmetom prieskumu Ústavným súdom SR

pod č.k. III. ÚS 378/2018-28 zo dňa 16.10.2018 sudca súdu prvej inštancie sa oboznámil s predloženým
uznesením exekučného súdu ako aj uznesením Ústavného súdu SR, pričom musí skonštatovať, že
sa skutočne jednalo o exekúciu medzi tými istými účastníkmi ako v tejto exekúcii. Súčasne, ako
správne uviedol povinný, daná exekúcia, bola vykonávaná na základe exekučného titulu, ktorým bolo
vykonateľné súdne rozhodnutie, pričom tam predložený rozhodcovský rozsudok sp. zn. RD/17/2018

bol predmetom prieskumu exekučného súdu z pohľadu uplatnenej námietky započítania pohľadávky
priznanej týmto rozhodcovským rozsudkom voči pohľadávke vymáhanej v exekúcii. Zároveň, sa jednalo
o iný rozhodcovský rozsudok ako je rozhodcovský rozsudok, ktorý je predkladaný povinným v tejto
exekúcii. Právnymi závermi prijatými v tomto rozhodnutí tak tento sťažnostný súd nie je viazaný, pretože
vychádzajú z iných skutkových okolností a vykonaného dokazovania ako v tejto exekúcii. V tomto

smere treba poukázať na to, že v zmysle § 193 CSP je súd viazaný len rozhodnutím ústavného súdu
o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom
alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; súd je tiež viazaný rozhodnutím
ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv
a slobôd; ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin,

priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal,
ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. Pozornosti sťažnostného
súdu súčasne neuniklo, že rozhodcovský rozsudok sp. zn. RD/17/2018 bol podkladom aj pre vydanie
rozhodcovského rozsudku, ktorým si povinný započítaval pohľadávku voči oprávnenému. Prípadnú
námietku „res iudicata“ však mal oprávnený vzniesť už v rámci prebiehajúceho rozhodcovského konania

sp. zn. RD/69/2018, pretože relevancia tejto námietky sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia,
ktoré sa stalo podkladom pre túto exekúciu (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR z 05. 11. 2019, sp.
zn. IV. ÚS 104/2019). Zároveň, sťažnostný súd je ale toho názoru, že ak by sa aj táto námietka v rámci
exekučného konania pripustila, bolo by to odôvodnené len v prípade, ak by bola námietka započítania
na podklade rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/17/2018 úspešná. Z vykonaného dokazovania ako

ani zo strany účastníkov konania táto skutočnosť nevyplynula.

22. Čo sa týka poukazu oprávneného na skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok ad hoc rozhodcu A.
B. C. bol vydaný dňa 23.04.2018, a to počas prebiehajúceho konania vedeného Okresným súdomTrenčín pod sp. zn. 36Cb/301/2017, v ktorom si oprávnený ako žalobca uplatňoval voči povinnému
pohľadávku získanú postúpením na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 12.09.2017, pričom
táto skutočnosť bola povinnému oznámená a známa, pričom tento si ju mohol uplatniť zápočtom

proti oprávnenému už počas predmetného konania, túto nepovažoval sudca rozhodujúci o sťažnosti
oprávneného za relevantnú. Z predloženého exekučného titulu (tu rozsudok Okresného súdu Trenčín
č.k. 36Cb/301/2017-427 zo da 24. júla 2020 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne,
č.k. 8Cob/95/2020-488 zo dňa 29. júna 2022) vyplynulo, že žalovaný (tu povinný) v priebehu celého
konania nárok žalobcu (tu oprávnený) v celom rozsahu rozporoval a navrhoval žalobu zamietnuť. Avšak

vznesením kompenzačnej námietky by musel de facto žalovaný (tu povinný) nárok uznať a následne
tvrdiť, že si v rámci procesnej obrany voči žalobcovi (tu oprávnený) započítava nárok vyplývajúci
z predloženého rozhodcovského rozsudku. Išlo zrejme teda o spôsob procesnej obrany a právny zámer.
Rovnako aj poukaz oprávneného na údajné porušenie ust. § 529 ods. 2 Občianskeho zákonníka
nepovažoval sudca za relevantné, nakoľko v predmetnej veci nedošlo k postúpeniu pohľadávok,
ajednostrannýmzápočtomdošlolenzapočítaniuvzájomnýchasplatnýchpohľadávokvrozsahu,vakom

sa kryli.

23. Súčasne čo sa týka námietky oprávneného vzhľadom na výsledky ekonomicko-právneho auditu,
ktorý vykonala pre povinného F. I., tak výsledky tohto auditu sú vo vzťahu k súdu bez právneho
významu a predstavujú výlučne subjektívny názor autora, ktorý vyjadril o ich existencii. Rovnako

samotná skutočnosť, že na základe povinným predloženého exekučného titulu už bola vedená exekúcia
vykonávaná súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Liščákom (sp. zn. 309EX 459/2018), ktorá však bola
zastavená vydaním Upovedomenia o zastavení exekúcie zo dňa 30.11.2023 z dôvodu podľa § 61n
ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, čiže v rámci zisťovania majetkových pomerov povinného sa
nepodarilo v priebehu piatich rokov od začatia exekúcie zistiť žiadny zexekvovateľný majetok, tak ani

táto skutočnosť nemá vplyv na možnosť povinného, predložiť uvedený exekučný titul v rámci započítania
podľa § 61e Exekučného poriadku voči nároku oprávneného.

24. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd
sťažnosť oprávneného podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.

25. Podľa §-u 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

26. Podľa §-u 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu

účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu
v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

27. Podľa §-u 199e ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo
povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

28. Povinný vo svojom vyjadrení k sťažnosti oprávneného súčasne uviedol, že žiada priznať nárok na
náhradu trov konania titulom trov konania o sťažnosti oprávneného.

29. Podľa §-u 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č.
655/2004 Z.z.“), celková výška tarifnej odmeny sa určí súčinom základnej sadzby tarifnej odmeny
stanovenej podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej
služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

30. Podľa §-u 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č.655/2004 Z.z., odmena vo výške jednej polovice základnej
sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo
exekúciu, príprava a prevzatie zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takémuto návrhu,
zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

31. Podľa §-u 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov
na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového
základuzakaždýúkonprávnejslužby.Tútosumumôžeadvokátpožadovaťajvtedy,aksanajejnáhrade
s klientom osobitne nedohodol.32. Podľa §-u 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty,
zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný

platiť podľa osobitného predpisu.

33. Po preskúmaní uplatnených trov súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Exekučného
poriadku a vyhlášky č.655/2004 Z.z. priznal povinnému náhradu uplatnených trov konania
pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia spolu v sume 336,37 EUR (súd vychádzal z tarifnej hodnoty

veci vo výške 46.644,17 EUR, pričom výška odmeny za jeden úkon právnej služby je podľa § 13a ods.
2 písm. c) vyhlášky vo výške 259,74 EUR + 1x režijný paušál za rok 2024 á 13,73 EUR + 23% DPH).

34. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval súd trovy právneho zastúpenia povinného spojené
v súvislosti s vyjadrením k sťažnosti oprávneného za preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré jej vznikli v súvislosti so sťažnosťou oprávneného, a preto o ich náhrade rozhodol tak,

ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).