Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/204/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125237721
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:6125237721.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a

členiek senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, pobytom u otca, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa rodičov – matky: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom
D. D., E. XX, zastúpená právnou zástupkyňou JUDr. Marínou Šimkovou, advokátkou, so sídlom B.
XX, D. D. a otca: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom B. XX, D. D., v konaní o zmenu úpravy
rodičovských práv a povinností, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
32P/31/2025-151 zo dňa 24. júna 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku II. v spojení so závislým výrokom III. o trovách prvoinštančného
konania p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „súd prvej inštancie“) vo výroku I.
konanie o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k plnoletému E. B., nar. XX.XX.XXXX
zastavil, vo výroku II. návrh na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej A. B.,
nar. XX.XX.XXXX zamietol, vo výroku III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov

konania.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie poukázal na návrh matky podaný dňa
22.02.2025, ktorým sa domáhala zmeny úpravy práv a povinností tak, že obe deti, t.č. už plnoletý E.
a maloletá A. G. zveria do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s týždenným intervalom
a výživné, styk rodičov s deťmi počas striedavej osobnej starostlivosti sa neupraví, na jeho odôvodnenie,
Správu kolízneho opatrovníka zo dňa 25.03.2025, na ďalšie vyjadrenie matky, rozsah vykonaného

dokazovania na nariadených pojednávaniach, vyjadrenie otca a za aplikácie ust. § 25 ods. 4, § 26
Zákona o rodine, § 29 CMP rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.

3. Čo sa týka prvého výroku rozsudku, ktorým bolo zastavené konanie vo vzťahu k v tom čase
plnoletému E., súd prvej inštancie konštatoval, že matka v tejto časti zobrala návrh späť, s čím otec
v čase maloletosti E. súhlasil, preto súd postupoval podľa § 29 CMP a konanie v časti zmeny úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností k plnoletému E. zastavil. Do výroku I. nebolo podané odvolanie,

tento výrok je právoplatný a vykonateľný, preto krajský súd v záhlaví svojho rozsudku už plnoleté dieťa,
a to E. neuvádzal.4. Súd prvej inštancie k napadnutému výroku II. v rámci odôvodnenia, po vykonanom dokazovaní mal za
to, že v zmysle § 26 Zákona o rodine musí mať preukázanú hmotnoprávnu podmienku, ktorou je zmena
pomerov odôvodňujúca zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia. Zmena pomerov v zmysle

zaužívanej súdnej praxe a platnej judikatúry musí byť podstatného charakteru a musí spočívať v takých
okolnostiach, ktoré odôvodňujú zmenu stálosti výchovného prostredia. Naposledy bolo rozsudkom
Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 32P/78/2023 zo dňa 30.01.2024 manželstvo účastníkov
konania rozvedené a v tom čase maloleté deti E. a A. boli zverené do osobnej starostlivosti otca s tým, že
matke bolo určené výživné a jej styk s deťmi nebol upravený. Súd prvej inštancie konštatoval, že nebolo

sporné, že otec od 24.12.2023, t.j. ešte pred rozhodnutím súdu o rozvode manželstva zabezpečoval
starostlivosť o maloletú, ktorá mala v tom čase 13 rokov, opakovane vyjadrovala vôľu byť zverená do
starostlivosti otca. Už z tohto rozvodového konania, ako aj v rámci tohto konania súd prvej inštancie
vyjadrením kolízneho opatrovníka a správami zo sociálneho šetrenia, vyjadrením maloletej tak pred
kolíznym opatrovníkom, ako aj pred súdom, vyjadrením pediatra a školského zariadenia maloletej mal
preukázané, že výchovný prístup a výchovné prostredie otca sa nezmenilo, otec naďalej maloletej vo

svojej domácnosti vytvoril pokojné, kľudné prostredie bez napätej atmosféry. V starostlivosti otca neboli
zistené žiadne nedostatky, čím súd nemal splnenú podmienku pre zmenu úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností vo vzťahu k maloletej A. v zmysle § 26 Zákona o rodine.

5. Okrem podmienky uvedenej v ust. § 26 Zákona o rodine súd môže zmeniť súdne rozhodnutie

o osobnej starostlivosti maloletého dieťaťa aj za podmienok uvedených v ust. § 25 ods. 4 Zákona
o rodine, ktorými sú 1./ že jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a 2./ zámerne neumožňuje
druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom, o ktorý matka oprela právne svoj návrh. Matka skutkovo
odôvodňovala návrh na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej tým, že od
rozvodu manželstva má veľmi obmedzený styk s maloletou. S maloletou sa nestretáva, otec jej bráni

v styku s maloletou s tým, že ju má zablokovanú. Otec tieto tvrdenia matky poprel, uviedol, že maloletá
má s matkou zabezpečený telefonický kontakt, s maloletou je denne v kontakte, keďže každý deň
chodí búchať na ich dvere, maloletú k stretnutiu s matkou motivuje. Maloletá tvrdenia matky o tom, že
by jej otec bránil v kontakte s ňou poprela, naopak, z jej vyjadrenia pred opatrovníkom, ako aj pred
súdom vyplynulo, že otec ju k styku s matkou motivuje. Zo zhodného vyjadrenia rodičov, ako aj maloletej

vyplynulo, že v priebehu konania zhruba 1 mesiac maloletá každý týždeň navštevuje počas víkendu
domácnosťmatkyodsobotydonedelesnočnýmprespaním.Súdprvejinštancietedanemalpreukázané
splnenie podmienok pre zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej v zmysle § 25
ods. 4 Zákona o rodine, a preto návrh matky bol nútený zamietnuť. Pre úplnosť uviedol, že v súčasnosti
má maloletá A. 15 rokov, pred súdom a pred opatrovníkom vyjadrila svoju vôľu a vo vzťahu k matke

prianie, aby prestala chodiť k nim denne vyklopávať na dvere a tiež vôľu chodiť k nej nie každý víkend,
ale každý druhý víkend. V rámci pohovoru súd prvej inštancie mal možnosť presvedčiť sa, že maloletá
je rozumovo vyspelá, vie jednoznačne prejaviť svoju vôľu bez dlhšieho zaváhania a slobodne. Preto pri
rozhodovaní zohľadnil aj vôľu maloletej tak, ako to vyplýva z ust. § 43 ods. 1 Zákona a rodine. Zároveň
apelovalnamatku,abyvyhľadalaodbornúpomoc,pretožeakoajmaloletáA.,ajplnoletýE.majúvýhrady

k jej správaniu.
O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu
z dôvodu, že na aplikáciu iného zákonného ustanovenia súd nemal splnené podmienky.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie do výroku II. matka podala odvolanie v zákonnej lehote

prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu, a to podaním doručeným súdu 08.08.2025 (č.l. 164
súdnehospisu) odvolanie,vktoromuviedla,ževprípade,ženebolaodsúhlasenástriedavástarostlivosť,
navrhla odsúhlasiť termíny stretávania sa s dcérou, ani táto možnosť jej nebola poskytnutá. Týmto
spôsobom si nedokáže vytvárať, resp. obnovovať vzťah s deťmi ako rodič, nakoľko dlhodobo otec jej
bráni v stretávaní s dcérou. To, ako manipuluje s dcérou, nie je preukázané súdnou cestou, nakoľko

vystupuje ako pokojný, kľudný človek. Ak by pokojný, kľudný človek a otec mal naozaj rád svoju dcéru,
nedovolil by, aby sa vzťah dcéry a matky takto narušil. Aj v dospelosti ju budú deti potrebovať a týmto
spôsobom sa im ako matka úplne odcudzí. Má za to, že dcéra je pod vplyvom otca, odpovede dieťaťa
na súde boli jednoznačne ovplyvnené otcom, nakoľko je stále v jeho domácnosti. Aj napriek tomu, že
je to teenager, je to stále ešte len dieťa, ktoré bytostne potrebuje matku, zvlášť, keď je to dievča. Každý

psychológ potvrdí, že pre zdravie dieťaťa i pre zdravý vývin sú dôležití obidvaja rodičia. Navrhla, aby
odvolacísúdzrušilrozhodnutiesúduprvéhostupňaavrátilvecnanovékonaniearozhodovanie,nakoľko
jej ako rodičovi boli porušené rodičovské práva tým, že nemá žiadnu možnosť stretávať sa maloletým
dieťaťom, či už formou zverenia do výchovy alebo formou stretávania sa.7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky v podaní doručenom súdu 11.08.2025 (č.l.
174 súdneho spisu) uviedol, že vykonal pohovor s maloletou A. na úrade a zároveň aj súd vykonal

pohovor s maloletou na pojednávaní, kde sa maloletá vyjadrila, že nechce striedavú osobnú starostlivosť
a nechce, aby súd upravil jej styk s matkou. S matkou je v pravidelnom kontakte, a to každý víkend
aj s prespatím, otec jej v stretávaní nebráni, ani ju nenahovára proti matke, čím by chcel ovplyvniť jej
názor do konania. Maloletá A. uviedla, že jej veľmi prekáža, že mamina ju nepočúva, neberie do úvahy
jej názor a nerešpektuje ho. Každý deň chodí k bytu, kde bývajú u otca a vyklopáva na dvere, čo ich

znervózňuje, obťažuje a znepríjemňuje život aj susedom. Úrad má za to, že rešpektovanie názoru detí
znamená uznanie a zohľadnenie ich pohľadu, pocitov a preferencií, a to v kontexte ich veku a vývinovej
úrovne.Jetodôležitýaspektvýchovyastarostlivostiodeti,ktorýimumožňujerozvíjaťsaakosamostatné
a sebavedomé osobnosti. Úrad nenašiel v starostlivosti otca žiadne pochybenie ani nedostatky. Na
základe uvedených skutočností odporučil odvolaciemu súdu, aby rozsudok prvého stupňa potvrdil ako
vecne správny.

8. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka v podaní doručenom súdu 21.09.2025 (č.l. 180
súdneho spisu) zotrvala na doterajších písomných i ústnych vyjadreniach, ktoré boli súdu predložené
a trvala na tom, aby boli v celom rozsahu vzaté do úvahy v odvolacom konaní.

9. Do momentu konania a rozhodovania odvolacím súdom ďalšie podania nenasledovali.

10. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a) CMP), na základe
odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to matkou maloletého dieťaťa,
postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné

zopakovať alebo doplniť dokazovanie, posúdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za aplikácie ust.
§ 65, § 66, § 67 CMP a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. v spojení so závislým
výrokom III. o trovách prvoinštančného konania potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387
ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

11. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojení s § 67 CMP z úradnej povinnosti predovšetkým
posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/
týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predložením súdneho spisu,
odvolací súd v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389

ods. 1 písm. a) CSP.

12. Po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia

rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu
a ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Vo svojej argumentácii obsiahnutej

vodôvodnenínapadnutéhorozsudkujesúdprvejinštanciekoherentný,jehorozhodnutiejekonzistentné,
rozsudok súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako aj aj závery, ku ktorým dospel, sú
racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku
je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2 CSP. Nezistil v tejto veci
dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu

ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom
prvejinštanciepredostretýchdôvodovbytakzásadnepostačovalolenkonštatovaniesprávnostidôvodov
súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Len na zdôraznenie
vecnej správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za podstatné sa potom vyjadriť
osobitne k odvolacím dôvodom otca, v ostatnom poukazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia

súdu prvej inštancie.

13. Za rešpektovania ust. § 65, § 66 CMP odvolací súd uvádza, že základom pre jeho konanie bolo
odvolanie podané matkou maloletého dieťaťa proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolnávrh matky na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej A. zamietnutý. Do výroku I.
nebolo podané odvolanie, tento výrok je právoplatný a vykonateľný( pozn. krajského súdu: preto krajský
súd v záhlaví svojho rozsudku už plnoleté dieťa, a to E. neuvádzal).

Podstatou odvolania matky maloletých detí bolo namietanie, že jej ako rodičovi boli porušené rodičovské
práva, keďže jej nebola odsúhlasená navrhovaná striedavá osobná starostlivosť, navrhla odsúhlasiť
termíny stretávania sa s dcérou a ani takáto možnosť jej poskytnutá nebola s tým, že maloletá je pod
vplyvom otca a ona nemá žiadnu možnosť stretávať sa s maloletým dieťaťom, či už formou zverenia do
výchovy alebo formou stretávania sa.

14. Odvolací súd k námietke matky, že táto sa domáhala v priebehu konania pred súdom prvej
inštancieodsúhlaseniatermínovstretávaniasmaloletou(styku)vprípadezamietnutiastriedavejosobnej
starostlivosti, poukazuje na Zápisnicu o pojednávaní zo dňa 17.06.2025 (č.l. 141 súdneho spisu), z ktorej
vyplynulo, že matka sa domáhala svojim návrhom úpravy striedavej osobnej starostlivosti vo vzťahu
k maloletej, a to s týždennými intervalmi striedania bez určenia výživného, bez určenia stretávania sa.

Uvedené vyplynulo aj z prednesu jej právnej zástupkyne na tomto pojednávaní. Aj vychádzajúc zo
Zápisnice o pojednávaní zo dňa 24.06.2025 (č.l. 145 súdneho spisu) bolo potvrdené matkou, otcom
aj kolíznym opatrovníkom, že od posledného pojednávania sa nič nezmenilo, maloletá Viktória naďalej
chodí k matke tak, ako predtým, od soboty od 12:00 hod. do nedele približne do 12:00 hod. s tým, že
právna zástupkyňa na tomto pojednávaní uviedla najprv, že mení návrh tak, že netrvá na striedavej

osobnej starostlivosti, navrhuje rozšíriť stretávanie s A., avšak matka uviedla, že trvá na striedavej
osobnej starostlivosti tak, ako to navrhla. Z uvedených prednesov, ako aj samotného návrhu matky
vyplýva, že sa domáhala zmeny úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej tak, že navrhla zveriť
maloletú A. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov s týždňovými intervalmi striedania bez povinnosti
žiadneho z rodičov prispievať na výživu maloletého dieťaťa a rovnako aj bez úpravy styku. Súd prvej

inštancie preto rozhodol o návrhu na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej
A. tak, ako bol podaný a prezentovaný počas celého konania zo strany matky.
Súd prvej inštancie správne v odseku 14. odôvodnenia napadnutého rozsudku vyhodnotil, že nemal
preukázanú hmotnoprávnu podmienku k zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletej A. podľa § 26 Zákona o rodine, a to zmena pomerov odôvodňujúca zmenu predchádzajúceho

súdneho rozhodnutia. Z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že otec od 24.12.2023 zabezpečuje
starostlivosť o maloletú, ktorá v tom čase mala 13 rokov a táto už aj v rámci rozvodového konania,
ako aj v rámci tohto konania pred kolíznym opatrovníkom, ako aj pred súdom v rámci pojednávania
jednoznačne vyjadrila vôľu byť zverená do starostlivosti otca. Rovnako správne konštatoval, že neboli
splnené podmienky na zmenu súdneho rozhodnutia o osobnej starostlivosti maloletého dieťaťa uvedené

v § 25 ods. 4. Zákona o rodine. Bolo preukázané a potvrdila to aj samotná matka, že zhruba mesiac
po prvom pojednávaní v danej veci prebieha styk matky s maloletou od soboty do nedele, prebieha
aj telefonický kontakt s maloletou, matka chodí pozerať maloletú každý deň, resp. búchať na dvere
a rovnako bolo preukázané, že otec motivuje maloletú k stretnutiu s matkou. Súd prvej inštancie
teda rozhodoval na základe návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností

k maloletej, ktorý zamietol z dôvodov, ktoré boli uvedené v odseku 14. odôvodnenia rozsudku, s ktorými
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

15. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že ak sa zmenia pomery, z ktorých súd pri vydaní
rozhodnutia vychádzal, resp. pomery, ktoré boli podkladom pre uzavretie dohody, môže súd aj bez

návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností. Do úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností patrí aj úprava styku s dieťaťom (§ 25, § 36 Zákona o rodine), na
ktorom sa môžu rodičia tiež dohodnúť. Súd prvej inštancie, hoc nebol viazaný návrhom, mal za
to, že to posledné rozhodnutie, ktoré bolo prijaté, a to vo forme schválenia dohody o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletej A. na čas po rozvode, je naďalej najvýhodnejšie pre záujem

maloletého dieťaťa v zmysle vykonaného dokazovania. Z návrhu na úpravu styku rodiča, ktorému
dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti musí byť zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha, akého
rozsahu a z akých dôvodov. Matka však v rámci svojho návrhu, ktorým sa domáhala striedavej osobnej
starostlivosti, nežiadala styk upraviť, zároveň styk ani nebolo potrebné autoritatívne určiť, nakoľko
maloletá A. vyjadrila názor, akým spôsobom sa chce stretávať s matkou, k styku s matkou pravidelne

dochádza na základe dohody. Ak by súd prvej inštancie mal za to, že boli zmenené pomery, mohol aj bez
návrhu zmeniť dohodu o výkone rodičovských práv a povinností, ktorá bola naposledy schválená, a to
pri podstatnej zmene pomerov a ako konštatoval súd prvej inštancie takáto zmena pomerov závažného
charakteru nebola preukázaná.16. Vzhľadom na tieto dôvody, potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku
II. v spojení so závislým výrokom III. o trovách prvoinštančného konania potvrdil ako vecne správne

rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, ak neboli zistené dôvody pre iné
rozhodnutie o týchto trovách.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).