Uznesenie – Ostatné ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/92/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217214950
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2217214950.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Hadnagyovej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bundzelovej a JUDr. Janky Grečmal, v právnej veci manželky/matky: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, C., adresa pre doručovanie: D. D. E., F. XX, B., a manžela/otca:
G. D. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, C., zastúpený splnomocnencom: JUDr. Juraj Klačan,
advokát s.r.o., so sídlom Kopčianska 10, Bratislava, IČO: 51 570 998, o rozvod manželstva a o úpravu

výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: H. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.
XXX, C., zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, so sídlom
Ádorská 41, Dunajská Streda, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k.
10P/68/2017-882 zo dňa 3. februára 2025, v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Dunajská
Streda, č. k. 10P/68/2017-884 zo dňa 27. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie matky maloletej proti napadnutému výroku IV. o d m i e t a .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutom výroku V. p o t
v r d z u j e .

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. manželstvo účastníkov konania, uzavreté
dňa 24.05.2003 pred Matričným úradom Bratislava, Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, zapísané v
knihe manželstiev vo zväzku C 11, ročník 2003, strana 24, poradové číslo 162, rozviedol, výrokom II.
maloletú H. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti otca s tým, že obidvaja rodičia ju budú
zastupovať a spravovať jej majetok, výrokom III. matku zaviazal platiť výživné na čas po rozvode na
maloletú H. mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa,

ktoré výživné je splatné vždy do 17. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám otca maloletého dieťaťa
počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom IV. styk matky s maloletou H. neupravil, výrokom
V. zaviazal matku a otca maloletého dieťaťa nahradiť štátu trovy dôkazu vo výške po 492,92 eur z
titulu vypracovaného znaleckého posudku zo strany znalca PhDr. Mgr. Eleny Fortis, evidenčné číslo
znalca 9151117, číslo znaleckého posudku 5/2019 zo dňa 31.01.2019, do 30 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku, výrokom VI. určil, že znalec PhDr. Igor Obuch, evidenčné číslo znalca 912545, znalec z

odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých má voči obom rodičom maloletého
dieťaťa nárok na odmenu a náhradu hotových výdavkov v rozsahu po 50%, výrokom VII. určil, že
znalkyňa PhDr. Alena Kopányiová PhD., evidenčné číslo znalca 915400, so sídlom Cyprichova 2,
Bratislava má voči obom rodičom maloletého dieťaťa nárok na odmenu a náhradu hotových výdavkov v
rozsahu po 50%, výrokom VIII. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania
a dopĺňacím rozsudkom výrokom I. rozhodol, že štát má nárok na náhradu trov konania voči obom

rodičom po 50 %. Dôvodil, že manželka sa návrhom zo dňa 18.08.2017 domáhala rozvodu manželstva
a o úpravu práv a povinností voči maloletému dieťaťu. Na ústnom pojednávaní dňa 03.02.2025 súdprvej inštancie rozhodol o predmete sporu, pričom keďže boli vypracované znalecké posudky rozhodol
o tom, že znalcovia majú nárok na odmenu na náhradu hotových výdavkov. Ďalej určil, že nakoľko
svojím uznesením už rozhodol o trovách dôkazu voči znalkyni PhDr. Mgr. Eleny Fortis do 30 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku. Vo veci samej účastníci konania vyhlásili, že sa vzdajú práva odvolania
mimo navrhovateľky, ktorá výslovnej uviedla, že v lehote 30 dní nie je schopná nahradiť štátu trovy
dôkazu čo do znaleckého posudku PhDr. Mgr. Eleny Fortis a v tejto časti podáva vo veci odvolanie, čo
do bodu V. predmetného rozsudku. V danom prípade súd prvej inštancie zistil, že svojím uznesením zo
dňa 11.11.2019 (čl. 244) priznal znalcovi PhDr. Mgr. Elene Fortis za vypracovanie znaleckého posudku

odmenu, pričom časť odmeny poukazujúc na uznesenie zo dňa 14.11.2018 (čl. 143) bol hradený zo
štátnych finančných prostriedkov a časť zo záloh rodičia maloletého dieťaťa boli zaviazaní v bode V.
predmetného rozsudku, že majú zaplatiť štátu trovy dôkazu. Tiež dôvodil, že na ústnom pojednávaní
dňa 03.02.2025 rozhodol o predmete sporu, avšak nerozhodol o tom, že štát má nárok na náhradu trov
konania voči obom rodičom poukazujúc na tú skutočnosť, že vo veci boli vypracované znalecké posudky
zo strany znalcov a to PhDr. Mgr. Eleny Fortis pod evidenčným číslom 9151117, č. znaleckého posudku

5/2019, PhDr. Igor Obuch, evidenčné číslo znalca 912545, č. znaleckého posudku 4/2021 a PhDr. Alena
Kopányiová, evidenčné číslo znalca 915400, č. znaleckého posudku 09/2024. Nakoľko znalcovia žiadali
o vyplatenie preddavkov na vypracovanie znaleckého posudku a zo štátnych prostriedkov boli vyplatené
časti zálohy na znalecké posudky, súd prvej inštancie nerozhodol v pôvodnom rozsudku o tom, že štát
má nárok na náhradu trov konania, preto v danej veci so svojím dopĺňacím rozsudkom rozhodol tak, že

štát má nárok na náhradu trov konania voči obom rodičom po 50 %.

2. Matka podala v zákonnej lehote odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím
rozsudkomvčastiprotivýrokuIV.oneupravenístykumatkysmaloletýmdieťaťom(vodvolanínesprávne
označenom ako výrok VI. – pozn. odvolacieho súdu) a proti výroku V. o povinnosti nahradiť štátu

trovy dôkazu. Navrhla, aby odvolací súd v napadnutej časti trov konania jej povolil úhradu trov štátu
formou splátok a v časti styku namietala jeho neupravenie, ako aj nenariadenie výchovného opatrenia,
ktoré bolo podľa jej tvrdenia dohodnuté na pojednávaní. Uviedla, že napáda výrok V. rozsudku o
povinnosti nahradiť štátu trovy dôkazu v lehote 30 dní, nakoľko z dôvodu svojej finančnej situácie nie je
schopná túto sumu v stanovenej lehote uhradiť. Otec od roku 2017 prestal plniť povinnosti vyplývajúce

z úverových zmlúv (Tatra Banka, Prvá stavebná sporiteľňa), pričom tieto záväzky hradí v plnej výške iba
ona. Po dobu siedmich rokov financovala všetky potreby maloletej, vrátane predškolských a školských
zariadení, terapií či letných aktivít výlučne ona, keďže otec na tieto výdavky neprispieval. Svoju platobnú
neschopnosťodôvodnilaajmimoriadnymivýdavkamispojenýmisopravoutechnológiívdome(elektrina,
voda, kúrenie), ktoré mal podľa jej tvrdenia úmyselne poškodiť otec, pričom predbežné náklady na

opravu vyčíslila na 2 500 eur. Z uvedených dôvodov požiadala o možnosť splácať trovy štátu v splátkach.
Ďalej namietala neupravenie styku s maloletým dieťaťom. Hoci v minulosti dieťa odmietalo otca, v
súčasnosti po manipuláciách zo strany otca a jeho rodiny maloletá odmieta matku. Od úteku dcéry z
domu dňa 16.08.2023 jej zo strany otca nebol umožnený žiadny styk, s dcérou sa stretáva len náhodne a
otecjejbrániajvtelefonickomkontakte.Mázato,žesúpopieranéjejrodičovsképrávaavytklasúdu,žev

rozsudku nie je uvedené nariadenie výchovného opatrenia, na ktorom sa mali dohodnúť na pojednávaní
dňa 03.02.2025. Kritizovala tiež nečinnosť sociálnej kurately počas uplynulých siedmich rokov.

3. Opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

4. Matka v odvolacej replike k vyjadreniu opatrovníka označila jeho postup za nekompetentný. Orgán
sociálnoprávnej ochrany detí počas ôsmich rokov konania plnil len formálnu funkciu, podania iba
zakladal do spisu a o situáciu sa zaujímal len tesne pred pojednávaním, pričom neriešil ani oznámenia
o šikanovaní maloletej. Počas trvania konania nebolo právoplatne stanovené výživné, napriek návrhu
podanému už v roku 2020. Z nízkeho príjmu a výživného určeného neodkladným opatrením vo výške

150 eur musela sama hradiť všetky životné náklady maloletej (vrátane školného, zdravotnej starostlivosti
a bývania), a zároveň splácať spoločné úvery vo výške 600 eur mesačne, zatiaľ čo otec disponoval
nadštandardným príjmom a na úveroch sa nepodieľal. Podmienky bývania v spoločnom dome boli
nevyhovujúce úmyselným konaním otca, t.j. demontážou vybavenia a poškodením inžinierskych sietí
(kúrenie, voda, elektrina), čo si vyžiadalo náklady na opravy a donútilo ju s dcérou využívať krízové

centrá. Trovy konania uhradí po tom, čo jej bude vyplatené zameškané výživné, ktoré bolo predbežne
vyčíslené na 640 eur mesačne. Namietala nečinnosť štátnych orgánov, ktorá podľa nej viedla k
odcudzeniu dieťaťa.5. Otec sa k odvolaniu matky nevyjadril.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok -

ďalej len „Civilný sporový poriadok“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote (§ 362 ods.
1 Civilného sporového poriadku) oprávnenou osobou - matkou maloletej (§ 359 Civilného sporového
poriadku a § 94 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok - ďalej len „Civilný mimosporový
poriadok“), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 Civilného
sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného

sporového poriadku), odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej
inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§
66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za
následoknesprávnerozhodnutievoveci,ktoréalenezistil(§67Civilnéhomimosporovéhoporiadku),bez
potrebyzopakovaniaalebodoplneniadokazovania(§68Civilnéhomimosporovéhoporiadku),postupom

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a
dospel k záveru, že odvolanie matky smerujúce proti napadnutému výroku IV. bolo potrebné odmietnuť
podľa § 386 ods. 1 písm. b/ Civilného sporového poriadku, keďže v tejto časti neboli splnené zákonné
podmienky jeho prípustnosti. Pokiaľ ide o odvolanie matky proti napadnutému výroku V., toto nie je
spôsobilé spochybniť vecnú správnosť danej časti napadnutého rozhodnutia, a preto je dôvodné ho v

tejto časti potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku.

7. Odvolací súd pre poriadok uvádza, že matka napadla rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku V.,
ktorýmjejbolauloženápovinnosťnahradiťštátutrovydôkazuvovýške492,92eur.Vtejtočastiidesvojou
povahou o rozhodnutie procesného charakteru, ktorým sa rozhoduje o náhrade trov dôkazu vzniknutých

v priebehu konania, a nejde teda o rozhodnutie vo veci samej. Matka odvolaním tiež napadla výrok IV.,
ktorým výslovne bol neupravený jej styk s maloletým dieťaťom, vo vzťahu ku ktorému sa v priebehu
konania vzdala práva podať odvolanie, čo sa premietlo do rozsahu odvolacieho prieskumu. Z týchto
dôvodov odvolací súd rozhodol o podanom odvolaní formou uznesenia, hoci odvolanie matky formálne
smerovalo proti rozsudku súdu prvej inštancie.

8. Odvolací súd vzhľadom na obsah odvolania matky v prvom rade skúmal, či sú splnené zákonné
podmienky, za ktorých by mohol o podanom odvolaní matky rozhodnúť vecne, a to osobitne vo vzťahu
k napadnutému výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým styk matky s maloletým dieťaťom
výslovne neupravil

9. Podľa § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku je proti rozsudku súdu prvej inštancie prípustné
odvolanie, ak to zákon nevylučuje.

10. Podľa § 122 Civilného mimosporového poriadku proti výrokom rozhodnutia vydaného vo veciach

starostlivostisúduomaloletýchniejeprípustnéodvolanievprípadoch,vktorýchzákonvýslovnevylučuje
možnosť podať riadny opravný prostriedok.

11. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že v konaní pred súdom prvej inštancie počas pojednávania dňa
03.02.2025 po verejnom vyhlásení napadnutého rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o opravnom

prostriedku prítomní účastníci konania uviedli, že sa vzdávajú práva podať odvolanie s výnimkou matky,
ktorá výslovne uviedla, že podáva odvolanie výlučne proti výroku V. rozsudku, pričom v ostatnej časti
odvolanie nepodá.

12. Vzťah Civilného mimosporového poriadku a Civilného sporového poriadku je založený na zásade

subsidiarity a na zásade lex specialis derogat legi generali, pričom v konaniach vo veciach starostlivosti
súdu o maloletých je potrebné rešpektovať osobitnú úpravu prípustnosti odvolania vyplývajúcu z
Civilného mimosporového poriadku. V situácii, keď sa účastník konania výslovne a jednoznačne vzdá
práva podať odvolanie, nie je odvolací súd oprávnený vykonávať vecný prieskum napadnutého výroku.

13. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie matky smerujúce proti
napadnutému výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie bolo ňou podané ako neoprávnenou osobou, a
preto ho bolo potrebné odmietnuť podľa § 386 ods. 1 písm. b/ Civilného sporového poriadku bez toho,
aby sa odvolací súd mohol zaoberať vecnou správnosťou tejto časti rozhodnutia.14. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konanie podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

16.Odvolacísúdpreskúmalobsahspisu,odvolanímnapadnutývýrokV.rozhodnutiasúduprvejinštancie
(nielen v zmysle obsahu a dôvodov odvolania matky) a nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by nemal
súhlasiť s napadnutou časťou rozhodnutia a s podstatou argumentácie pojatej súdom prvej inštancie
na podporu ním zvoleného postupu do odôvodnenia. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú

presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len
konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne. Nakoľko
tu však bol i nesúhlas matky s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv.
jeho odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné
doplniť nasledovné:

17. Podľa § 49 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú
jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát.

18. Podľa § 49 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru

účastníctva na veci a na konaní.

19. Podľa § 58 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku o nároku štátu na náhradu trov konania
a o výške náhrady trov konania štátu môže súd rozhodnúť samostatným uznesením aj po vydaní
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

20. Zo spisového materiálu vyplýva, že v prejednávanej veci bolo vykonané znalecké dokazovanie
nariadené na základe uznesenia súdu prvej inštancie, č.k. 10P/68/2017-127 zo dňa 22.10.2018, za
účelom riadneho zistenia skutočného stavu veci. Uznesením, č.k. 10P/68/2017-143 zo dňa 14.11.2018,
súd prvej inštancie znalkyni priznal preddavok na vypracovanie znaleckého posudku vo výške 1 000,-

eur, pričom sumu 200,- eur vyplatil zo zálohy zloženej otcom, sumu 200,- eur vyplatil zo zálohy
zloženej matkou a sumu 600,- zo štátnych prostriedkov. Následne uznesením, č.k. 10P/68/2017-244
zo dňa 11.11.2019, priznal znalkyni PhDr. Mgr. Elene Fortis za vypracovanie znaleckého posudku
odmenu v celkovej výške 1 385,84 eur. Keďže znalecké dokazovanie bolo vykonané vo vzťahu k obom
rodičom maloletého dieťaťa v rovnakom procesnom postavení, na každého z nich pripadla povinnosť

znášať polovicu uvedenej odmeny, teda sumu 692,92 eur. Zo súdneho spisu zároveň vyplýva, že
matka v priebehu konania zložila na odmenu znalkyne zálohu vo výške 200 eur, pričom zvyšná časť
odmeny pripadajúca na matku bola, poukazujúc na uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 14.11.2018
preddavkovo hradená zo štátnych finančných prostriedkov, a to vo výške 492,92 eur. Práve táto suma
predstavuje trovy dôkazu štátu, ktorých náhradu je matka povinná uhradiť na základe napadnutého

výroku V. rozsudku súdu prvej inštancie.

21. Odvolací súd konštatuje, že samotné rozhodnutie o uložení povinnosti nahradiť štátu trovy dôkazu
je zákonným následkom vykonania dôkazu financovaného zo štátnych prostriedkov a je viazané
na procesné postavenie účastníkov konania, v ktorého rámci bol dôkaz vykonaný. Posúdenie tejto

povinnosti nie je determinované individuálnymi majetkovými pomermi účastníkov, ani okolnosťami, ktoré
sa týkajú priebehu konania alebo správania sa účastníkov mimo rámca rozhodovania o trovách dôkazu.
Za týchto okolností odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie preto rozhodol o povinnosti matky
nahradiť štátu trovy dôkazu vo výške 492,92 v súlade so zákonom a bez procesných pochybení.

22.PokiaľideosamotnúodvolaciunámietkumatkysmerujúcuprotinapadnutémuvýrokuV.,matkasvoju
argumentáciu založila predovšetkým na tvrdeniach o svojej nepriaznivej finančnej situácii, o dlhodobom
financovaní potrieb maloletého dieťaťa, o neplnení povinností zo strany otca, ako aj o tvrdenej nečinnosti
súduaorgánovsociálnoprávnejochranydetívpredchádzajúcomobdobí.Odvolacísúdvšakzdôrazňuje,že uvedené okolnosti, hoci môžu mať subjektívny význam z pohľadu životnej situácie matky, nie sú
právne relevantné pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia o náhrade trov dôkazu štátu. Predmetom
odvolacieho prieskumu nie je hodnotenie celkového priebehu konania, ani retrospektívne posudzovanie

správania účastníkov, ale výlučne správnosť rozhodnutia o konkrétnom procesnom nároku štátu.

23. Zo súdneho spisu jednoznačne vyplýva, že znalecký posudok znalkyne PhDr. Mgr. Eleny Fortis
bol vypracovaný na základe rozhodnutia súdu prvej inštancie, v rámci dokazovania smerujúceho k
zisteniu skutočného stavu veci, a jeho účelom bolo objektívne posúdenie rodičovských kompetencií

oboch rodičov vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Znalecké dokazovanie sa teda netýkalo výlučne jedného
z rodičov, ale všetkých účastníkov konania, teda aj maloletého dieťaťa. Skutočnosť, že časť odmeny
znalkyne bola preddavkovo hradená zo štátnych prostriedkov, zakladá štátu právo domáhať sa jej
náhrady po skončení konania, pričom rozdelenie tejto povinnosti medzi oboch rodičov v rovnakom
pomere plne zodpovedá zásade spravodlivého rozdelenia trov konania v mimosporových veciach.

24.Odvolacísúdďalejuvádza,žefinančnásituáciamatkyakoúčastníkakonanianemávplyvnasamotný
vznik povinnosti nahradiť trovy konania, ale môže byť relevantná nanajvýš v štádiu výkonu rozhodnutia.
Skutočnosť, že matka v odvolaní žiada o umožnenie splátok, potvrdzuje, že si je vedomá existencie
uloženej povinnosti, avšak jej argumentácia smeruje výlučne k otázke schopnosti túto povinnosť splniť v
určitej lehote. Takáto argumentácia však nemôže viesť k zmene alebo zrušeniu výroku o trovách dôkazu,

keďže by znamenala popretie objektívnej povahy procesnej povinnosti nahradiť štátu náklady, ktoré
vznikli v dôsledku zákonného postupu súdu.

25. Pokiaľ matka v odvolaní rozsiahlo poukazuje na správanie otca, na jeho údajné zásahy do
nehnuteľnosti, neplnenie finančných povinností, ako aj na prieťahy v konaní a postup orgánov

sociálnoprávnej ochrany detí, odvolací súd konštatuje, že tieto tvrdenia nemajú žiadnu vecnú
súvislosť s rozhodnutím o trovách znaleckého dokazovania. Ide o okolnosti, ktoré nesmerujú proti
právnemu základu napadnutého výroku, ani nespochybňujú zákonnosť postupu súdu prvej inštancie
pri rozhodovaní o nároku štátu. Odvolací súd zdôrazňuje, že odvolanie nemôže slúžiť ako prostriedok
na presadzovanie pocitu všeobecnej nespravodlivosti alebo na kumuláciu všetkých subjektívnych krívd,

ktoré účastník vníma v priebehu konania.

26. Na záver odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti matky nahradiť
štátu trovy dôkazu v súlade so zákonom, na základe riadne zisteného skutočného stavu veci a bez
vybočenia z medzí zákonom priznanej úvahy. Odvolacie námietky matky sú založené prevažne na

subjektívnom hodnotení jej životnej situácie a na okolnostiach, ktoré nie sú spôsobilé spochybniť
zákonnosť napadnutého výroku. Z týchto dôvodov odvolací súd považoval odvolanie matky v danej časti
za nedôvodné a napadnutý výrok V. rozhodnutia súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa
§ 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku.

27. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 52 a § 58 Civilného
mimosporového poriadku v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta

zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového

poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového

poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového

poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa

na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Žiadateľ, u
ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o
predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).Dovolanieprípustnépodľa§421Civilnéhosporovéhoporiadkumožnoodôvodniťibatým,žerozhodnutie
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného

sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).