Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/155/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324201394
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Šlesarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2324201394.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Šlesarovej

a členov senátu Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Ľuboslavy Vankovej
v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. D. XXX, zast.: Advokátska kancelária BÁNOS
& KOŠÚTOVÁ s.r.o., so sídlom Hlavná 979/23, Galanta, IČO: 47 551 372, proti žalovanej: E. F., nar.
XX.X.XXXX, bytom G. XXX, C. D., zast.: JUDr. Ján Schweitzer, advokát, so sídlom Šafárikova 1527/47,
Galanta, v spore o určenie vlastníckeho práva (vrátenie daru), o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Galanta č. k. 15C/9/2024-189 zo dňa 15.apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I., ktorým bola žaloba

zamietnutá, p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. o trovách konania r u
š í a vec v rozsahu zrušenia v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanej
priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

1.2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou v znení uznesenia prvoinštančného súdu č.k.

15C/9/2024-79 zo dňa 8.8.2024, ktorým súd pripustil zmenu žalobného petitu, domáhala, aby súd určil,
že výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. C. D., obec: C. D., okres: Galanta,
zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Galanta, Katastrálny odbor na LV č.
XXXX, ako parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu číslo parcely 774/1, o výmere 921
m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného
operátu číslo parcely 774/2 o výmere 40 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcela
registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu číslo parcely 776, o výmere 795 m2, druh pozemku:

zastavaná plocha a nádvorie, rodinný dom so súpisným číslom XXX na pozemku parcele registra „C“
evidovanej na mape určeného operátu číslo parcely 774/2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
druh stavby: rodinný dom, popis stavby: rodinný dom, je žalobkyňa v podiele 1/1 k celku. Zároveň si
uplatnila nárok na náhradu trov konania.

1.3. Žalobu odôvodnila tým, že predmetné nehnuteľnosti darovala do výlučného vlastníctva žalovanej
darovacou zmluvou zo dňa 28.7.2023. Darovacou zmluvou previedla na žalovanú vlastnícke právo k

nehnuteľnostiam v nemalej hodnote (cca 196.000,- Eur) v dobrom úmysle pomôcť žalovanej v jej ťaživej
situácii, kedy potrebovala urgentne vyriešiť bytovú otázku s poukazom na ich dobrý priateľský vzťah,
resp. priateľské vzťahy matky žalovanej a žalobkyne. Potom čo špecifikované nehnuteľnosti darovala
žalovanejdošlozjejstranyktakémusprávaniu,ktorézakladádôvodnavráteniedaru.Konaniežalovanejvygradovalo tým, že žalobkyňa bola pričinením žalovanej bezdôvodne odpojená od dodávky elektrickej
energie, a to v jej rodinnom dome nachádzajúcom sa v C. D. H. XXX a rovnako tak i na adrese I. H.
XXX, B. H. X - J., ktorej nehnuteľnosti je žalobkyňa taktiež vlastníčkou. Konaním žalovanej žalobkyni

vznikla vážna ujma a toto konanie je nepochybne možné považovať za konanie v rozpore s dobrými
mravmi. Žalovaná, žalobkyni v núdzi, v jej najhoršom období po úmrtí celej jej rodiny v krátkom časovom
období nielenže neposkytla potrebnú pomoc, ale naopak, jej toto obdobie ešte viac sťažila urážkami
smerovanými voči jej osobe. Prejavuje hrubý nezáujem o žalobkyňu.

1.4. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila, s jej obsahom nesúhlasila pričom v rámci svojej obrany
argumentovala najmä tým, že sa voči žalobkyni nedopustila žiadneho konania, ktoré by mohlo byť
kvalifikované ako konanie porušujúce hrubým spôsobom dobré mravy, ktoré by zakladalo dôvod na
vrátenie daru.

1.5. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom navrhnutých

svedkov a oboznámil sa s obsahom predložených listinných dôkazov, pričom po takto vykonanom
dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci:

1.6. Žalobkyňa a matka žalovanej E. K., boli kamarátky od strednej školy. Pochádzali z jednej obce,
priateľský vzťah si udržiavali aj v dospelosti. Ako rodiny sa pravidelne navštevovali pri rôznych

príležitostiach, ako boli narodeniny, meniny, iné životné udalosti alebo len tak bez konkrétneho dôvodu.
Žalovaná žalobkyňu spoznala v detstve cez svoju matku. Žalovaná v detstve, v čase letných prázdnin
u žalobkyni aj prespávala. Neskôr počas študentských čias žalovanej počas gymnázia a neskôr počas
štúdia na vysokej škole v Prahe žalovaná už nebola v pravidelnom kontakte so žalobkyňou. Bolo to
skôr iba z príležitosti sviatkov alebo priateľských posedení. Úmyslom žalobkyne bolo žalovanej pomôcť,

nakoľko mala vedomosť, že žalovaná s manželom si chcú zabezpečiť vlastné bývanie. Financie sa
snažili zabezpečiť od rodičov žalovanej a manžela žalovanej, ktorí im však neposkytli očakávanú sumu.
Žalobkyňa za darovanie nehnuteľnosti nepožadovala žiadnu odplatu, očakávala od žalovanej podporu
a ľudský prístup. Po úmrtí členov rodiny nebola v dobrom zdravotnom stave, mala vysoký tlak, musela
brať lieky, z dôvodu nepriaznivého psychického stavu jej tuhlo svalstvo a tým pádom bola obmedzená

aj hybnosti, musela brať upokojujúce lieky, pretože mala panické stavy.

1.7. Po darovaní nehnuteľnosti sa vzťahy zmenili k horšiemu, po dvoch týždňoch od darovania bola
žalobkyňa žalovanú navštíviť, bavili sa iba na dvore, od darovania nehnuteľnosti bola u žalovanej na
návšteve asi trikrát. Žalobkyňa v čase keď bola žalovaná tehotná, chcela žalovanú navštíviť, dať jej

170,- eur na detskú postieľku, ktorú žalovaná s manželom objednali pre svoje dieťa. Žalovaná po
predchádzajúcej správe, ktorú odoslala žalovanej, že príde, očakávala, že žalovaná s manželom budú
doma, nikto jej však neotvoril, telefonicky žalovanú kontaktovala, bez odozvy. Žalobkyňa usúdila, že
sú doma, ale ju nevpustili dovnútra. Po troch týždňoch chcela žalobkyňa urovnať vzťahy so žalovanou
a žalovanej odovzdať detské veci. Žalovaná sa so žalobkyňou rozprávala nehoráznym tónom, a to v

dome, ktorý žalobkyňa postavila so svojím ťažko chorým manželom, žalobkyňu dourážala. Žalovaná
nikdy neprejavila záujem o urovnanie vzťahov, v dedine, keď sa stretli sa jej nepozdravila, otočila hlavu.
Žalovaná sa k žalobkyni správala ponižujúco a arogantne. Žalobkyňa požiadala žalovanú o to, aby si
nechala v záhrade okrasné kvetiny a dreviny, ktoré žalobkyňa s nebohým manželom spoločne zasadili,
ako určitý prejav úcty k nemu, tieto žalovaná však po mesiaci zo záhrady vyhodila. V októbri, po návrate

žalobkyne zdovolenkyapotomčožalovanejvytkla,žejuaninezaujíma,čižije,naňužalovanánakričala,
že to že jej darovala nehnuteľnosť ju neoprávňuje, aby k nej chodila kedykoľvek a bez ohlásenia. V
čase, keď mala žalobkyňa zdravotné problémy, musela brať lieky, žalobkyňa by privítala od žalovanej
milé slovo a dočkala sa len urážok.

1.8. Žalovaná na pojednávaní dňa 18.3.2025 uviedla, že žalobkyňu pozná od detstva. Žalovaná
žalobkyňu niekoľkokrát v detstve navštívila, bola u nej aj na prázdninách. Mala ju rada, tešila sa, že sa o
ňu niekto zaujíma. Počas štúdia sa vídavali menej. V r. 2016 keď žalovaná očakávala narodenie prvého
dieťaťa ich s manželom žalobkyňa formou darov finančne podporovala, z vďačnosti ju pozvali na svadbu,
i keď v čase Covid-u na svadbe boli iba rodinní príslušníci. Rok na to zomrel žalobkyni manžel, žalovaná

sa starala o dieťa, boli menej v kontakte, ale spolu komunikovali. Žalovaná sa zúčastnila pohrebu
manželažalobkyne. Vr.2022naVianocesažalobkyňapredžalovanou prvýkrátvyjadrila,ževlastnídom
po manželovom otcovi. Následne elektronickou komunikáciou žalobkyňa začala žalovanú presviedčať,
že by sa žalovaná s rodinou mohli presťahovať do tohto domu. Spočiatku žalovaná nechcela tútoponuku prijať, žalobkyňa však naliehala. Na začiatku marca r. 2023 sa žalovaná s manželom rozhodli
ponuku prijať, presťahovali sa 24.8.2023. Už 28.8.2023 žalobkyňa žalovanej povedala, že sa má k
nej správať s úctou, ak sa tak správať nebude, bude to mať náležitý efekt. Neskôr sa žalobkyňa

so žalovanou navštevovali, žalobkyňa prišla k žalovanej na návštevu niekedy na pozvanie, niekedy
bez pozvania. Dňa 8.10.2023 došlo ku konfliktu, nakoľko žalobkyňa prišla ku žalovanej, bránička
bola zamknutá, nezvonila na zvonček, nedostala sa ku žalovanej. Kontaktovala žalovanú telefonicky,
kým však vyšiel manžel žalovanej otvoriť bráničku, žalobkyňa tam už nebola. Žalovaná sa snažila
situáciu žalobkyni objasniť, žalobkyňa však telefonické hovory odmietala. Následne sa prostredníctvom

matky žalovanej dohodli na stretnutí, na ktorom mala žalovaná snahu situáciu si vysvetliť. Žalobkyňa
komunikovala so zvýšeným hlasom, vyjadrila sa, že ospravedlnenie nestačí. Žalovaná po tomto
rozhovore dostala strach, že žalobkyňa ju odpojí od energií v darovanej nehnuteľnosti. A keďže odberné
miestabolievidovanénanebohéhomanželažalobkyne,rozhodlasazrealizovaťadministratívneprocesy
za účelom zmeny odberateľa. Následne došlo distribučnými spoločnosťami k odpojeniu aj ostatných
odberných miest, čo sa žalovaná dozvedela od žalobkyne, čo žalovanú mrzí. Pri konfliktných situáciách

dňa 8.10.2023 a 28.10.2023 boli osobne prítomní manžel a syn žalovanej. Voči žalobkyni sa nikdy
nesprávalaanevyjadrilaurážlivoavulgárne.Naopakžalobkyňasanaadresužalovanejviackrátvyjadrila
urážlivo a vulgárne, napr. že je hlúpa ako televízna veža, že je nevďačná. Žalovaná považuje konflikty,
ktoré nastali po darovaní za nedorozumenie. Pred podaním žaloby sa žalobkyňa nesnažila vzťahy
normalizovať, bolo to v období po narodení druhého dieťaťa, keď sa žalovaná sústredila na dieťa a seba.

Niekoľkokrát požiadala žalobkyňu o súčinnosť pri prepise energií, čo sa však nestalo. Od nasťahovania
do nehnuteľnosti peniaze za energie platila žalobkyňa, žalovaná, nakoľko čakala na realizáciu prepisu,
pred ktorým sa robí vyúčtovanie, ich žalobkyni neplatila. Rodinný dom prevzala žalovaná zariadený,
dostala práčku so sušičkou, na základe jej požiadavky bola vykonaná výmena sporáku, ktorý zaplatila
žalovaná, úpravu kuchynskej linky zaplatila žalobkyňa.

1.9. Súd prvej inštancie v odsekoch 9 až 14 napadnutého rozsudku podrobne popísal výpovede svedka
L. C. - suseda žalobkyne, M. N. - účtovníčky vo firme nebohého manžela žalobkyne, L. F. D. - ktorá
vyhotovovala darovaciu zmluvu a výzvu na vrátenie daru žalobkyne, A. O. F. - manžela žalovanej, A.
P. F. - brata manžela žalovanej a E. K. - matky žalovanej.

1.10. Z listinného dôkazu, výzvy darcu na vrátenie daru, súd prvej inštancie zistil, že dňa 4.3.2024
žalobkyňa ako darkyňa vyzvala žalovanú ako obdarovanú prostredníctvom právneho zástupcu na
vrátenie darovaných nehnuteľností, pričom dôvod vrátenia daru vymedzila tak, že zo strany žalovanej
došlo k hrubému porušeniu dobrých mravov, v nezáujme o žalobkyňu, keď v núdzi, v jej najhorších

časoch po úmrtí celej jej rodiny v krátkom časovom období, nielenže žalobkyni neposkytla potrebnú
pomoc, ale naopak jej žalovaná toto obdobie sťažila urážkami smerovanými voči jej osobe a nakoniec
realizovaním necitlivých obmedzujúcich úkonov smerom k žalobkyni, a to odopretím elektrickej energie,
kedy klientka bola obmedzená na možnosti svietiť, variť, či kúriť.

1.11. Dňa 31.1.2024 žalobkyňa podala trestné oznámenie na Okresnú prokuratúru Galanta z dôvodu,
že na adrese Q. R. XXX R. I. prišlo k odpojeniu nehnuteľnosti patriacej žalobkyni od dodávky elektrickej
energie, aj k demontáži meracej sústavy, a to bez jej vedomia. Uznesením zo dňa 16.4.2024 pod ČVS:
ORP-89/TS-GA-2024 vydaným OR PZ v Galante, OO PZ Trstice bolo trestné oznámenie odmietnuté,
nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 TZ.

1.12. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 628 ods. 1, 2 a § 630 Občianskeho
zákonníka.

1.13. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že v zmysle vyššie citovaného zákonného

ustanovenia je predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru jednak existencia
právneho úkonu a to výzvy na vrátenie daru, ktorá bola v tomto spore bezpochyby splnená nakoľko
žalobkyňa vyzvala žalovanú na vrátenie daru písomne, výzvou zo dňa 4.3.2024. Ďalším predpokladom
je kvalifikované hrubé porušenie dobrých mravov, ktorého sa musí obdarovaný dopustiť smerom k
darcovi alebo členom jeho rodiny. Takéto hrubé porušenie dobrých mravov sa prejavuje v správaní

obdarovaného, ktoré je výrazom veľkého nevďaku pričom musí ísť o porušenie značnej intenzity alebo o
porušovanie sústavné, ktoré však v dôsledku svojho trvania priebehu a pôsobenia na darcu nadobudne
charakter hrubého porušenia dobrých mravov. Takéto hrubé porušenie dobrých mravov môže mať
rôzne formy cez fyzické násilie, hrubé urážky a neposkytovanie potrebnej pomoci, zakaždým všakmusí ísť o konanie, ktoré je v hrubom rozpore so všeobecne akceptovanými zásadami etiky a morálky.
Z ustálenej judikatúry pritom vyplýva, že nie akékoľvek nevhodné konanie obdarovaného, alebo len
obyčajný nevďak možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Právo darcu na vrátenie daru

nezakladá každé negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi pričom pri hodnotení správania sa
obdarovaného je potrebné vziať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa samotného darcu. Z uvedeného
dôvodu súd prvej inštancie, potrebné pri rozhodovaní, vzal do úvahy aj prípadné odmietavé správanie sa
darcu, pričom je bezpredmetné z akého dôvodu k takémuto správaniu dochádza. Predpokladom vzniku
práva na vrátenie daru teda nemôže byť porušenie morálnych pravidiel, ktoré ako hrubé porušenie

subjektívne pociťuje darca, ale musí ísť o také porušenie, ktoré sa ako závažné a hrubé porušenie bude
javiť objektívne.

1.14. Súd prvej inštancie akcentoval, že hrubé porušenie dobrých mravov ako zákonom vyžadovaný
predpoklad vrátenia daru je potrebné hodnotiť čo do rozsahu a intenzity objektívne, teda nie s
prihliadnutím na špecifiká konkrétneho vzťahu sporových strán. Objektívnosť je potrebné chápať tak,

že ide o celospoločenský zdieľaný názor na konkrétne konanie bez alebo s minimálnym zohľadnením
subjektívneho vnímania zo strany darcu, inými slovami je pri hodnotení stupňa závažnosti porušenia
dobrých mravov vychádzať z hodnotenia konkrétnych situácií, ktoré sú všeobecne vnímané ako pravidlá
slušnosti a vychádzajú zo všeobecných morálnych pravidiel a zásad demokratickej spoločnosti. Z
uvedených úvah a názorov pri svojom rozhodovaní vo veci vychádzal a konania a skutky žalovanej

posudzoval objektívne bez zohľadnenia subjektívneho vnímania žalobkyne.

1.15. Z vyššie uvedeného súd prvej inštancie ustálil, že v konaní pred súdom prvej inštancie v rámci
vykonania dokazovania nebolo zo strany žalobkyne preukázané žiadne konanie žalovanej, ktoré by
mohlo byť vyhodnotené ako hrubé porušenie dobrých mravov. Istý nevďak nebol podľa jeho názoru

konaním, ktoré by bolo spôsobilé byť právnym dôvodom pre vrátenie daru. Taktiež skutočnosť, že sa
žalovaná a členovia jej rodiny nesprávali vo vzťahu k žalobkyni v súlade s jej očakávaniami a želaniami
nie je možné vyhodnotiť ako také konanie, ktorého právnym následkom by bolo vrátenie daru.

1.16. Čo sa týka konkrétnych dôvodov vymedzených vo výzve na vrátenie daru, tieto súd prvej inštancie

vyhodnocoval v kontexte hrubého porušenia dobrých mravov objektívne, vyhodnotiac, že samotná
skutočnosť, že podľa subjektívneho vnímania žalobkyne ju žalovaná odmietla vpustiť do domu, ktorý
navštívila po predchádzajúcej dohode, nie je skutočnosťou, ktorú by súd mohol vyhodnotiť ako hrubé
porušenie dobrých mravov. Samotný dôvod, prečo žalobkyňa nebola vpustená do rodinného domu môže
byť síce prejavom neslušnosti a nerešpektovania zásad dobrých mravov zo strany žalovanej, avšak

nejde o konanie takej intenzity, ktoré by sa objektívne dalo vyhodnotiť ako hrubé porušenie dobrých
mravov.

1.17. Ďalším dôvodom pre vrátenie daru, ktorý bol vymedzený žalobkyňou malo byť vulgárne a hrubé
správanie sa žalovanej pri ich vzájomnej komunikácii. Žiadny takýto dôkaz preukazujúci uvedené

konanie súdu predložený nebol, pričom samotný svedok L. C., ktorého navrhla vypočuť žalobkyňa
potvrdil, že bol prítomný pri emotívnych telefonátoch, čo však bolo konkrétne obsahom svedok potvrdiť
nevedel, potvrdil však vzájomnú vypätú komunikáciu oboch sporových strán. Pre úspešné vrátenie
daru je pritom nevyhnutné preukázanie hrubého, vulgárneho urážania darcu zo strany obdarovaného,
ktorého cieľom je uraziť, ponížiť a znížiť dôstojnosť osoby obdarovaného, pričom musí ísť o kvalifikované

a objektívne vyjadrenia, pričom nie je podstatné to, ako ich bude vnímať subjektívne adresát týchto
výrokov.

1.18. Súd prvej inštancie sa pri vyhodnocovaní dokazovania zaoberal aj otázkou či je možné ako
hrubé porušenie dobrých mravov vyhodnotiť konanie žalovanej výsledkom ktorého bolo, že na všetkých

odberných miestach pre dodávku elektrickej energie, ktoré boli pôvodne evidované na nebohého
manžela žalobkyne, bolo vykonané ich odpojenie od siete. Touto otázkou sa zaoberal aj s prihliadnutím
na čo najkomplexnejšie posúdenie vzťahu sporových strán. Z vykonaného dokazovania vyplynul záver,
že žalovaná mala záujem po darovaní a nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnostiam previesť odberné
miesto na seba. Táto skutočnosť bola pred súdom prezentovaná a žalobkyňa toto tvrdenie žalovanej

nespochybnila relevantnými dôkazmi, taktiež nebolo pred súdom prvej inštancie žiadnymi vykonanými
dôkazmi spochybnené, že žalobkyňa neposkytla žalovanej náležitú súčinnosť pri prevode odberného
miesta, preto súdu prvej inštancie prišlo logické, že žalovaná po zhoršení sa vzájomných vzťahov pri
absenciináležitejsúčinnostirealizovalaprevododbernéhomiestasama,vrámciktoréhoakonevyhnutnýpredpoklad prevodu musela predložiť potvrdenie o úmrtí manžela žalobkyne, na ktorého bolo toto ako
aj ostatné odberné miesta v nehnuteľnostiach žalobkyne evidované. Za skutočnosť, že v rámci procesu
prevodu došlo k zrušeniu zmlúv aj na ostatných miestach nenesie zodpovednosť žalovaná, pretože aj

podľa vyjadrenia dodávateľa k zrušeniu zmlúv došlo z dôvodu, že dodávateľ získal informáciu, že osoba,
s ktorou má uzavreté zmluvy zomrela. Z celkového kontextu teda vyplynul záver, že konanie žalovanej
nebolo motivované snahou poškodiť žalobkyňu a teda nie je ho možné vyhodnotiť ako konanie v hrubom
rozpore s dobrými mravmi. Taktiež nie je možné ako takéto konanie vyhodnotiť to, že žalovaná si
zabezpečila potvrdenie o úmrtí, ktoré bolo nevyhnutným predpokladom pre úspešný prevod odberného

miesta. K žiadnej z týchto situácií by podľa názoru súdu nemuselo dôjsť, ak by strany sporu konali v
tejto otázke vo vzájomnej súčinnosti.

1.19. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol, pričom vychádzal z dôkazov
navrhnutých stranami sporu, sám žiadne dokazovanie neinicioval, nakoľko to nebolo potrebné pre
rozhodnutie vo veci a taktiež s prihliadnutím na zásadu rovnosti strán súdneho sporu.

1.20. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.

2.1. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z odvolacích dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. b), písm. f) a písm. h) CSP. Odvolaciemu súdu navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec

vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne jeho zmenu tak, že odvolací
súd vyhovie žalobe a uloží žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2.2. V odvolaní uviedla, že jej nárok bol od počiatku dôvodne preukázaný, súd prvej inštancie sa
nedostatočne zaoberal predloženými dôkazmi a tieto nesprávne vyhodnotil, pričom napadnutý rozsudok

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo považuje za nezákonné a v rozpore so zisteným skutkovým
stavom. Mala za to, že dostatočným spôsobom osvedčila také správanie žalovanej ako obdarovanej,
ktoré s ohľadom na všetky okolnosti prípadu je možné hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov.
Porušenie videla v tom, že napriek tomu, že žalobkyňa v krátkom časovom období prišla o všetkých
blízkych, jej žalovaná neposkytla, a to napriek darovaniu nehnuteľností vo vysokej hodnote potrebnú

pomoc, či už morálnu alebo priateľskú a naopak žalobkyňu zo svojho života odstrihla. Naviac sa k
žalobkyni správala hrubo a vulgárne, nepožiadala žalobkyňu o pomoc pri prepise energií, následkom
čohoju vzimnýchmesiacochodstrihlaodprívoduenergiíaspôsobilatakzávažnéťažkosti.Totokonanie
možno bezpochyby považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Nesúhlasila so závermi súdu
prvej inštancie, ktorý posúdil žalobkyňou uvádzané dôvody iba ako istý nevďak zo strany žalovanej, čo

podľa súdu prvej inštancie nebolo spôsobilé byť právnym dôvodom pre vrátenie daru . Nesúhlasila s
vyhodnotením svedeckej výpovede L. C. podľa prvej inštancie majúc za to, že už z tejto svedeckej
výpovede bolo zrejmé hrubé porušenie dobrých mravov zo strany žalovanej voči žalobkyni. Namietala,
že súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal všetkými dôkaznými prostriedkami, nevysporiadal
sa s vierohodnosťou žalovanou navrhnutých svedkov, pričom v rozhodnutí absentuje poukaz na

ostatné svedecké výpovede ako je napríklad svedecká výpoveď pani M. N.. Ďalej v odvolaní žalobkyňa
vyhodnocovala výpovede svedkov pričom dospela k záveru, že aj týmito bolo preukázané konanie
žalovanej voči žalobkyni v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Za účelové považovala tvrdenie
žalovanej, ktorá na pojednávaní dňa 18.03.2025 uviedla, že má záujem vzťah so žalobkyňou zachrániť
a dostať ho na neutrálnu úroveň, keď z jej konania však takáto snaha nevyplývala.

2.3. Znovu poprela, že by odmietla poskytnúť žalovanej súčinnosť pri prepise odberného miesta
elektrickej energie zotrvajúc na stanovisku, že žalovaná sa snažila si prepis zabezpečiť na vlastnú päsť,
dokonca prijímala a úhrady za energie od žalobkyne bez protiplnenia a k prepisu energií pristúpila až po
vyhrotenísituácie,kedysožalobkyňouprestalnatrvalokomunikovať.Konaniežalovanejtakvygradovalo

dňa 5.1.2024, kedy bola žalobkyňa pričinením žalovanej bezdôvodne odpojená od dodávky elektrickej
energienajejostatnýchnehnuteľnostiach,atovC.D.avI..Otomtoodpojeníjužalovanáneinformovala,
hoci o tomto mala vedomosť od ZSE, ktoré ju informovalo mailom. Zotrvala na závere, že týmto
konaním žalovanej vznikla žalobkyni závažná ujma a toto konanie je preto možné považovať za konanie
v hrubom rozpore s dobrými mravmi.

2.4. V závere odvolania namietala nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, tento
považovalazanepreskúmateľnýazanedostatočneodôvodnený.Vbode21odvolaniavkrátkostizhrnula
svoju argumentáciu uvádzanú pred súdom prvej inštancie.3. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 13.6.2025 k podanému odvolaniu navrhla odvolaciemu súdu
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a žalovanej priznať nárok na náhradu trov odvolacieho

konania. Odvolanie žalobkyne považovala za nedôvodné najmä z dôvodu, že okrem formálneho
vymenovania zákonných ustanovení vybratých odvolacích dôvodov, uvedené dôvody nie sú v odvolaní
nijak bližšie vymedzené, ani rozvinuté. Žalobkyňa sa opakovaním skutkových a právnych tvrdení
zo svojich písomných podaní pred súdom prvej inštancie snažila konfrontovať obsah napadnutého
rozsudku. Z obsahovej stránky žalobkyňa v odvolaní zopakovala svoje tvrdenia pred súdom prvej

inštancie. Rozsudok súdu prvej inštancie považovala za dostatočne odôvodnený s tým, že súd prvej
inštancie výpovede svedkov vyhodnotil správne. Namietla argumentáciu žalobkyne, že o odpojení
žalobkyne od elektrickej energie bola ZSE informovaná mailom a túto informáciu žalobkyni neposkytla.
Zdôraznila, že ide o novotu v odvolacom konaní.

4. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 2.7.2025 zotrvala na svojich predchádzajúcich tvrdeniach

v konaní pred súdom prvej inštancie ako aj v odvolacom konaní. Zdôraznila, že odvolanie má všetky
zákonné náležitosti, z ktorého dôvodu tvrdenia žalovanej vo vyjadrení k odvolaniu možno považovať
za bezpredmetné a účelové. Nesúhlasila s argumentáciou žalovanej, že pred súdom prvej inštancie
nepoukázala na to, že žalobkyňa prostredníctvom mailovej komunikácii obdržala informáciu o odpojení
dodávok elektrickej energie ostatných nehnuteľnostiach žalobkyne. Uvedenú argumentáciu žalobkyňa

uvádzala v záverečnej reči z, ktorého dôvodu má právo v odvolacom konaní na ňu poukázať. V závere
zopakovala argumentáciu uvedenú pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní. Zotrvala na
tom, že žaloba bola podaná dôvodne, v konaní bolo riadne preukázané a to na základe predložených
listinných dôkazov a vykonaných svedeckých výpovedí, že dôvody pre vrátenie daru a následné určenie
vlastníckeho práva žalobkyne sú dané a z tohto dôvodu žalobkyňa zotrvala na doposiaľ uvedenej

argumentácii.

5. Ďalšie písomné podania vo veci podané neboli.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie

bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) ) Civilného sporového poriadku, preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového
poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný
skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie
(§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku

bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho
vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že boli splnené podmienky
pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku) v napadnutej
časti výroku I., ktorým bola žaloba zamietnutá.

7. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovaného
nariaďovať pojednávanie, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani to
nevyžadoval dôležitý záujem.

8. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní

pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.11. Podľa § 380 ods. 2 CSP, na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd,
aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

12. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

13. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,

ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. V odvolacom konaní sa dispozičná zásada prejavuje tým,
že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. že odvolanie prejedná len v medziach, v ktorých

ho odvolateľ napáda. Ustanovenie § 379 Civilného sporového poriadku zároveň vymedzuje výnimky,
kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania, pričom ide o výnimky len vo vzťahu
k rozsahu podaného odvolania. Odvolací súd je podľa ustanovenia § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku viazaný aj dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v
súlade s ustanovením § 365 Civilného sporového poriadku dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd

pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenie zistil. Jedinú výnimku
predstavuje podľa ustanovenia § 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku oprávnenie odvolacieho súdu
preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej moci.

14. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom

prvej inštancie nie je zaťažené vadami, ktoré sa týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného
postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd
preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady
zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.

15. Odvolací súd ďalej skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej inštancie v tom
smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho
procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred
odvolacímsúdom.Vadakonaniavymedzenáv§389ods.1písm.b)CSPjevosvojejpodstateporušením

základného práva na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku SR
okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie
rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

16.1. Žalobkyňa v odvolaní uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP.

16.2. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak

zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia,napredvídateľnosťrozhodnutia,nazachovanierovnostistránvkonaní, narelevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie

spravodlivosti).

16.3. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie

do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.16.4. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje

konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

17. Za podstatné odvolacie námietky žalobkyne považoval odvolací súd jej tvrdenia, že napadnutý

rozsudok nespĺňa náležitosti ust. § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľný a nedostatočne odôvodnený,
že boli splnené zákonné podmienky pre vrátenie daru a určenie vlastníckeho práva, nakoľko žalovaná
sa voči žalobkyni správa v hrubom rozpore s dobrými mravmi, vulgárne, neposkytuje jej podporu a
pomoc, odoprela jej prístup do darovanej nehnuteľnosti za účelom návštevy a pričinením žalovanej bola
žalobkyňa bezdôvodne odpojená od elektrickej energie, v súvislosti s čím jej vznikla škoda. Uvedené
odvolacie námietky nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

18. V prvom rade je potrebné uviesť, že žalobkyňou uvádzané odvolacie námietky sú zhodné s jej
argumentáciou pred súdom prvej inštancie. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd
prvej inštancie vo veci vykonal všetky potrebné dôkazy, vyvodil z nich správne skutkové zistenia, dôkazy
vyhodnotil jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a takto zistený skutkový stav aj náležite posúdil

podľa relevantných právnych noriem vzťahujúcich sa na danú vec. Dal odpoveď na všetky podstatné
otázky, ktoré sa vzťahujú k posúdeniu uplatneného nároku žalobkyne.

19.Pooboznámenísasobsahomspisu,akoajsnapadnutýmrozhodnutímsúdu prvejinštancieodvolací
súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. ktorým žalobu zamietol je vecne

správne. Je nielen dostatočne podrobné, presvedčivé, ale i jasné, zrozumiteľné a logickým spôsobom sa
vysporiadava so všetkými relevantnými otázkami a aspektmi, teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia
uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP a je aj v súlade s relevantnou rozhodovacou praxou súdov Slovenskej
republiky ako aj príslušnou judikatúrou. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení
neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, tak ako to namieta žalobkyňa vo svojom
odvolaní. Naopak, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne a v celom rozsahu, aj ich
náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Dôvodná preto nie je námietka žalobkyne, že
sa súd prvej inštancie nedostatočne zaoberal všetkými dôkaznými prostriedkami, ani jej argumentácia,

že v spise absentuje poukaz na ostatné svedecké výpovede, ako je napríklad svedecká výpoveď p. M.
N.. Rovnako nie je dôvodná ani námietka, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s vierohodnosťou
žalovanounavrhovanýchavypočutýchsvedkov.Popreskúmaníobsahuspisuaodvolanímnapadnutého
rozsudku odvolací súd došiel k záveru, že súd prvej inštancie sa v tejto časti zaoberal všetkými
podstatnými námietkami strán sporu, okrem ostatných dôkazov sa zaoberal aj výpoveďami svedkov, v

napadnutom rozsudku popísal aj ich vzťah k stranám sporu. Vyhodnotením vyššie uvedených dôkazov
však došiel k záveru uvedenému v ods. 25 až 28 napadnutého rozsudku keď uzavrel, že v konaní
pred súdom prvej inštancie v rámci dokazovania nebolo zo strany žalobkyne preukázané žiadne konanie
žalovanej, ktoré by mohlo byť vyhodnotené ako hrubé porušenie dobrých mravov, pričom istý nevďak
nie je podľa jeho názoru spôsobilý byť právnym dôvodom pre vrátenie daru. V ďalšom uzavrel, že

skutočnosť, že sa žalovaná a členovia jej rodiny nesprávali vo vzťahu k žalobkyni v súlade s jej
očakávaniami a želaniami nie je možné vyhodnotiť ako také konanie, ktorého právnym následkom
by bolo vrátenie daru. S uvedenými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd plne stotožňuje po
preskúmaní obsahu spisu dospel k zhodnému záveru so súdom prvej inštancie, že v konaní žalobkyňa
neposkytla také tvrdenia a ani nepreukázala správanie žalovanej v takej intenzite, ktoré by mohlo byť

vyhodnotené ako hrubé porušenie dobrých mravov.

20. Nie je rozhodujúce, že v rozhodnutí súd prvej inštancie nedal odpovede na úplne všetky otázky,
prípadne nevyhovel subjektívnemu názoru žalobkyne na vec, či pocitu strán sporu. Súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je

právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.
j. s uplatnením práva a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadnedostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami (rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. IV. ÚS
115/03, či sp. zn. III. ÚS 60/04). Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument

sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto
vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad“ (napr. Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997,
Recueil III/1997, či rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani c. Španielsko, oba z 9.
decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie
musí však byť dostatočným podkladom pre uskutočnenie jeho prieskumu v rámci odvolacieho konania,

čo v súdenej veci splnené bolo.

21. V súvislosti s prejavom nespokojnosti žalobkyne s napadnutým rozsudkom odvolací súd poukazuje
na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, podľa ktorej nemožno právo na súdnu ochranu
stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (napr. II. ÚS

4/97, II. ÚS 3/97). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je
záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je,
aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie
bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti (napr. I. ÚS 50/04, III.
ÚS 162/05, I. ÚS 140/2017). Žalobkyňa v odvolaní vychádza z odlišných skutkových záverov, než súd

prvej inštancie a robí z vykonaných dôkazov vlastné právne závery týkajúce sa uplatneného nároku
žalobcu. Odvolacie námietky žalobkyne ohľadne nesprávnych skutkových zistení a právnych záverov
konštatovaných súdom prvej inštancie vyhodnotil odvolací súd za nenáležité.

22. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z celého komplexu vykonaných dôkazov, pričom je

nepochybné, že vykonané dôkazy objektívne vyhodnotil, pričom jeho závery v tomto smere nie sú v
rozpore s tvrdeniami žalobkyne . Podstatné rozdiely sú v tom, že vo svojich tvrdeniach žalobkyňa videla
naplnenieust.§630Občianskehozákonníka,pričomsúdprvejinštancievšakvzistenýchskutočnostiach
naplnenie podmienok pre vrátenie daru nevzhliadol, s ktorým záverom sa odvolací súd plne stotožňuje.
Správny je aj záver súdu prvej inštancie o tom, že skutočnosť, že žalovaná darkyni neposkytuje ňou

očakávanú pozornosť, resp. v jednom prípade jej nebola umožnená návšteva žalovanej a darovanej
nehnuteľnosti nie je možné považovať za správanie, ktoré by bolo v hrubom rozpore s dobrými mravmi,
ako to má na mysli ust. § 630 Občianskeho zákonníka. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje so záverom
súdu prvej inštancie, že konkrétne žalobkyňou špecifikované správanie žalovanej, ktoré žalobkyňa
označila ako hrubé porušenie dobrých mravov, a to vulgárne správanie, nebolo v konaní preukázané

a to ani výpoveďou svedkov.

23. Odvolací súd zdôrazňuje, že pre naplnenie ustanovenia § 630 Obč. zák. sa vyžaduje hrubé
porušovanie dobrých mravov, pričom je potrebné zohľadniť predovšetkým intenzitu, dĺžku a dôsledky
porušovania dobrých mravov obdarovaným. Pre toto posúdenie sú rozhodujúce objektívne okolnosti

a nie prípadné subjektívne okolnosti na strane darcu, spočívajúce napr. v jeho predstavách, ako sa
mala obdarovaná k darkyni správať, či a ako udržiavať nehnutelnosť a jej záhradu. Za hrubé porušenie
dobrých mravov možno považovať porušenie značnej intenzity alebo porušovanie, ktoré možno označiť
ako sústavné. Nie každé správanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami
slušného správania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi však napĺňa znaky § 630 Obč. zák.

24. Právo darcu na vrátenie daru nezakladá každé negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi.
Toto právo nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom
porušení dobrých mravov obdarovaným (R31/1999). Predpokladom vrátenia daru je len také negatívne
správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu

možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok
darcu. Znaky skutkovej podstaty vrátenia daru nenapĺňa nevďak, prípadne ojedinelý exces správania
obdarovaného. K povinnosti obdarovaného poskytovať primeranú pomoc a prejavovať patričnú úctu
darcovi nemožno zaradiť povinnosť obdarovaného poskytovať pomoc len podľa predstáv a čase
určenom darcom. (II. ÚS 371/2018). Treba brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť, či tento

sám nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi. Výnimkou by bolo iba také správanie
sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu. (NS SR zo dňa
27.5.2008, sp. zn. 2Cdo/108/2007). Odvolací súd konštatuje, za takéto správanie obdarovanej v konaní
preukázané nebolo.25. Osobitnú pozornosť odvolací súd venoval námietke žalobkyne, že v dôsledku konania žalovanej
došlo k odpojeniu nehnuteľností žalobkyne od elektrickej energie. Po preskúmaní obsahu spisu však

odvolací súd dospel k zhodným záverom ako súd prvej inštancie uvedených v ods. 28 napadnutého
rozsudku, s ktorými závermi sa plne stotožnil. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku v
tejto časti považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že v konaní nebolo preukázané, konanie
žalovanej, ktoré by viedlo k bezdôvodnému odpojeniu žalobkyne od elektrickej energie na ostatných jej
nehnuteľnostiach. V konaní nebolo sporným, že k úmrtiu manžela žalobkyne, s ktorými boli uzatvorené

zmluvy o dodávke elektrickej energie k predmetným nehnuteľnostiam došlo v roku 2022, teda pred
uzatvorením predmetnej darovacej zmluvy. Napriek zjavne ťaživej situácii žalobkyne, v ktorej sa
po úmrtí manžela ocitla, bolo potrebné bez zbytočného odkladu usporiadať aj tieto zmluvné vzťahy.
Predišla by tak vzniknutej situácii s odpojením elektrickej energie v roku 2024. Okrem iného aj z tohto
dôvodu nemožno odpojenie žalobkyne na ostatných jej nehnuteľnostiach pričítať na ťarchu žalovanej.
K odpojeniu od elektrickej energie ZSE pristúpilo z dôvodu, že osoba, s ktorou bolo v zmluvnom

vzťahu zomrela, pričom v takýchto prípadoch ide o štandardný postup. Ustanovenie § 630 Občianskeho
zákonníka nemožno rozširujúcim spôsobom vykladať tak, že sa ním majú postihovať aj dôsledky
správaniasainýchosôbakoobdarovaného.Odobdarovanéhobynebolomožnéspravodlivopožadovať,
aby znášal sankciu za správanie sa iných osôb voči darcovi, za ktoré nezodpovedá. ( NS SR sp. zn.
5 Cdo 103/2002 ).

26. Námietky žalobkyne, uvedené v odvolaní, boli v zásade totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred
súdom prvej inštancie, a ktorými sa súd prvej inštancie zaoberal, správne a vyčerpávajúco sa s nimi
vysporiadal a nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli tvrdené a
ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto

dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v plnom rozsahu sa
stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle
§ 387 ods. 2 CSP poukazuje.

27. Ďalšie odvolacie argumenty žalobkyne odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej

za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku

účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných
detailov, nespôsobilú privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.

28. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu
prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevyhnutné len
zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského

súdu ako odvolacieho je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo
dňa 8. októbra 2009, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho
súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu
konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj
požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného

súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného
súdneho konania. Uvedený záver je zhodný so závermi vyslovenými v rozsudku Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 2Cdo/170/05, v zmysle ktorého pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu
prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

29. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku I. vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje
správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne a dostatočne zisteného
skutkového stavu. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej
inštancie a na jeho právne posúdenie. Žalobkyňa v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancieneuviedla žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli
predmetom jeho posudzovania. Nakoľko žalobkyňou uplatnené podstatné odvolacie tvrdenia nemajú
oporu vo vykonanom dokazovaní a v právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, odvolací súd

rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. potvrdil, ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods.
1, 2 CSP, pričom konštatuje správnosť jeho dôvodov a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje.

30. Súd prvej inštancie rozhodol výrokom II. napadnutého rozsudku o trovách konania tak, že podľa §
255 ods. 1 CSP žalovanej priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100%. Žalobkyňa v podanom

odvolaní namietala nepreskúmateľnosť a absenciu náležitostí ust. § 220 ods. 2 CSP rozhodnutia súdu
prvej inštancie ako celku. Po preskúmaní výroku o trovách konania považoval odvolací súd v tejto časti
odvolanie žalobkyne za dôvodné.

31. Odvolací súd považuje za potrebné poznamenať, že nepovažuje za správnu takú interpretáciu
ustanovenia§262ods.1CSP,podľaktorejmáaplikáciitohtoustanoveniazodpovedaťvýrokrozhodnutia

o trovách konania vyslovujúci, že strana sporu má nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie o trovách
konania priznávajúce ich náhradu musí byť totiž vykonateľné (§ 232 ods. 1 CSP). Podľa výslovného
znenia ustanovenia § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhoduje
súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, už len o výške náhrady
trov konania a v prípade zastúpenia advokátom aj o prijímateľovi tejto náhrady. To znamená, že súd

prvej inštancie v rozhodnutí podľa § 262 ods. 2 CSP nemôže rozhodnúť o uložení povinnosti jednej
sporovej strane zaplatiť náhradu trov konania druhej sporovej strane. Ak by napriek tomu tak rozhodol ,
prekročil by zákonné zmocnenie vyplývajúce z § 262 ods. 2 CSP, čím by zároveň nerešpektoval čl. 2
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, a porušil by tak princíp legality ako jeden zo

základných princípov právneho štátu. Neprípustnosť takého postupu nevyhnutne znamená, že o tom,
kto a komu má povinnosť zaplatiť náhradu trov konania (ak prichádza do úvahy priznanie ich náhrady),
musí rozhodnúť súd rozhodujúci o nároku na náhradu trov v zmysle § 262 ods. 1 CSP. Tomu musí
zodpovedať aj formulácia výroku o trovách konania, t. j. musí v ňom byť uvedené, kto a komu má zaplatiť
náhradu trov konania. Len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka

zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto
náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním
uloženej povinnosti. Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp. zn. 6Cdo/222/2016, sp. zn.
6Cdo/199/2016 či 7Cdo/134/2017.

32. Z uvedeného potom vyplýva, že hoci súd prvej inštancie na vec správne aplikoval ustanovenie §
255 ods. 1 CSP, nedodržal pri rozhodovaní náležitosti vyžadované ust. § 262 ods. 1 CSP, z ktorého
dôvodujerozsudoksúduprvejinštancievtejtočastinepreskúmateľný.Preto odvolacísúdzrušil výrokII.
napadnutého rozsudku o trovách konania a vec v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

33. V ďalšom konaní súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle ust. §
391 ods. 2 CSP opätovne rozhodne o trovách prvoinštančného ako aj odvolacieho konania (§ 396 ods.
3 CSP) v intenciách ust. § 262 ods. 1 CSP uvádzaných odvolacím súdom v predchádzajúcich odsekoch,
pričom svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby spĺňalo náležitosti ust. § 220 ods. 2 CSP.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trnave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum
právnej pomoci ( § 160 ods. 2 CSP). Podľa zákona č. 327/2005 Z. z. má dovolateľ
právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo Centrom právnej pomoci, pokiaľ spĺňa
podmienky na jej poskytnutie. Podľa § 10 ods. l z. č. 327/2005 Z.z. konanie o nároku na poskytnutie

právnej pomoci sa začína podaním písomnej žiadosti v obvode ktorej má dovolateľ bydlisko, pričom
územná pôsobnosť jednotlivých kancelárii je uvedená na internetovej stránke Centra právnej pomoci S..
Žiadosť sa podáva na tlačive a musí byť doložená dokladmi preukazujúcimi, že žiadateľ sa nachádza
v stave materiálnej núdze. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze,
nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý

alebo prechodný pobyt a rodné číslo.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1CSP).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).