Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. október 2024

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 3Csp/45/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8824201263
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Tóthová Gederová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2024:8824201263.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou pred sudkyňou JUDr. Jaroslavou Tóthovou Gederovou v spore žalobcu:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Danielom Tarbajom, IČO:
53 450 345, so sídlom Zámocká 525/28, Stropkov proti žalovanej: Home Credit Slovakia, a.s., IČO:
36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ
GABRIELA s.r.o., IČO: 47 234 679, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, o primerané finančné
zadosťučinenie takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 50,- Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobuz a m i e t a .

III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do 3 dní odo
dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o výške nároku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.07.2024 domáhal zaplatenia primeraného
finančnéhozadosťučineniavovýške994,37Eur.Svojužalobuodôvodniltým,žežalovanýsivpôvodnom
konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 1Up/521/2023 uplatňoval nárok na
zaplatenie sumy 994,37 Eur s príslušenstvom zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere – revolvingový úver

č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz zo dňa
25.07.2023, voči ktorému bol podaný odpor, pričom upomínací súd dňa 29.11.2023 konanie zastavil
z dôvodu, že žalovaný nepodal návrh na pokračovanie v konaní. Pri nároku na primerané finančné
zadosťučinenie postačuje samotná hrozba ujmy, pričom v danom prípade išlo o priame naplnenie
hrozby tým, že súd vydal platobný rozkaz, voči ktorému bol nútený včas a vecne odôvodnený odpor.
Z daného dôvodu požaduje sumu vo výške 994,37 Eur, čo predstavuje sumu, ktorú by musel uhradiť,
ak by sa v konaní nebránil, nakoľko je to jediné objektívne kritérium rozhodujúce pre určenie výšky

primeraného finančného zadosťučinenia. Ak má primerané finančné zadosťučinenie reálne plniť svoj
účel, tak len priznaním finančného zadosťučinenia v takej výške, aby mala nielen deklarovanú sankčnú,
odrádzajúcu a relutárnu funkciu, čo priznanie finančného zadosťučinenia v symbolickej výške spĺňať
nemôže. Dôvodnosť uvedenej výšky preukazuje to, že sa žalovaná pokúsila bezdôvodne obohatiť na
jeho úkor o požadovanú sumu.

2. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil súdu platobný rozkaz sp. zn. 1Up/521/2023 zo dňa

25.07.2023, odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 08.08.2023, rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 22Co/98/2019 zo dňa 21.11.2019 a upovedomenie zo dňa 29.11.2023.3. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 29.07.2024 uviedla, že základným predpokladom na úspešné
uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je aj preukázanie, že žalovaná svojim konaním
porušila súčasne kumulatívne ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa a osobitného právneho

predpisu. Žalobca v žalobe nepreukázal, ktoré konkrétne ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa
žalovaná svojim konaním porušila. Predpokladom uplatnenia inštitútu je to, aby aspoň potenciálna
hrozba ujmy v dôsledku porušenia práv alebo povinností vznikla, inak nie je čo reparovať. Z hľadiska
§ 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľov je potrebné preukázať, že došlo k úspešnému uplatneniu
práva na strane spotrebiteľa. Je nesporné, že Okresný súd Banská Bystrica upovedomením konanie

vedené pod sp. zn. 1Up/521/2023 zastavil. Nešlo však o aktívnu iniciatívu žalobcu, ktorý by si v konaní
uplatňoval porušenie práv alebo povinností. Práve žalovaná v postavení žalobcu, si uplatňovala dlžnú
sumuizdôvodu,žesižalobcavpôvodnomkonaníneplnilsvojepovinnostizúverovejzmluvytýkajúcesa
uhrádzania splátok riadne a včas. K zastaveniu konania nedošlo z dôvodu úspešnej obrany žalovaného,
ale v dôsledku procesného konania žalobcu, ktorý nepodal návrh na pokračovanie v konaní. Žalovaná
má za to, že nie každé rozhodnutie súdu, v ktorom vystupoval ako účastník spotrebiteľ, je nevyhnutné

okamžite považovať za úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností ustanovených zákonom
o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi. Predpokladom pre priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia je, že došlo k porušeniu spotrebiteľových práv a povinností a sám spotrebiteľ vyvíja
iniciatívu odvrátiť a zabezpečiť si súdnym rozhodnutím ochranu. Neexistuje teda už prvý predpoklad
pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, a to úspešné uplatnenie porušenia práv alebo

povinností zo strany žalobcu ako spotrebiteľa na súde. Žalobca preto neuniesol dôkazné bremeno
ohľadom toho, že zo strany žalovanej skutočne došlo k porušeniu práv alebo povinností ustanovených
zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi, nakoľko nekonkretizoval porušené právo alebo
povinnosť, ktorého sa mala žalovaná údajne dopustiť. Upovedomenie Okresného súdu Banská Bystrica
v konaní sp. zn. 1Up/521/2023, o ktoré žalobca opiera svoj nárok, nedeklarovalo porušenie práv alebo

povinností, ale výlučne konanie zastavilo z dôvodu, že žalobca nepodal návrh na pokračovanie v konaní.
Ako vyplýva zo samotného inštitútu finančného zadosťučinenia, ide o zadosťučinenie, ktorého účelom
je reparovať potenciálnu ujmu, ktorá bola neoprávneným zásahom do práva na ochranu spotrebiteľa
spôsobená. Žalobca uzatvoril úverovú zmluvu, na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky
a spotrebiteľ sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť. Je teda adekvátne, že žalovaná požadovala úhradu

jeho dlhu v zmysle úverovej zmluvy. Pokiaľ by žalovaná uhradila žalobcovi ešte finančné zadosťučinenie
vo výške 994,37 Eur, dostala by sa do pozície, kedy uhradila žalobcovi viac, ako jej bolo vrátené. Takýto
stav nemôže byť žiadúci ani na základe európskych smerníc na ochranu spotrebiteľa, nakoľko namiesto
zabezpečenia rovnosti účastníkov konania by duplicitné sankcionovanie spôsobilo vznik nerovnováhy
v neprospech žalovaného. Žalobca neuniesol teda dôkazné bremeno a súdu hodnoverným spôsobom

nepreukázal, že došlo k porušeniu práva alebo povinnosti ani to, že mu vznikla určitá ujma a že táto
vznikla vo výške 994,37 Eur, ktoré požaduje v zmysle finančného zadosťučinenia. Žalovaná pritom
poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn. 29C/105/2016, Okresného súdu Humenné
sp. zn. 15Csp/150/2018 a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22Co/58/2019. Uviedla, že
žalobcovi nehrozilo ani len potencionálne riziko ujmy, ale snaží sa vyťažiť len výhody a finančné

prostriedky.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 25.08.2024 uviedol, že v konaní vedenom na Okresnom súde
Banská Bystrica sp. zn. 1Up/521/2023 bol v celom rozsahu úspešný, keďže nebol zaviazaný k povinnosti
zaplatiť žalovanému pohľadávku s príslušenstvom, keďže zo strany dodávateľa došlo k porušeniu

spotrebiteľských práv a povinností a žalovaný po vecne podanom odpore odmietol ďalej postupovať
v konaní a konanie bolo zastavené. Poukázal na nález Ústavného súdu SR II.ÚS 328/2022 zo dňa
21.09.2022, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/173/2022 zo dňa 25.04.2023, rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/132/2019, sp. zn. 3Co/34/2019 zo dňa 11.06.2019, Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 3Co/101/2017 zo dňa 07.12.2017, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.

7Cdo/80/2020 zo dňa 24.08.2022. Ďalej uviedol, že ustanovenie § 3 ods. 5 neustanovuje exaktne
podmienku, aby bol spotrebiteľ povinný z pozície žalobcu domáhať sa ochrany svojich práv. Hypotéza
právnej normy v ustanovení § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa neustanovuje, aby táto osoba
v konaní vystupovala ako žalobca alebo žalovaný, poukázal že nadpis § 3 predmetného zákona „Práva
spotrebiteľa“ je integrálnou súčasťou právneho predpisu, ktorým zákonodarca vyjadruje, že sa určité

ustanovenia vzťahujú k určitej veci alebo inštitútu a spolu obsahovo súvisia. Akceptovaním názoru
žalovanej by strácal inštitút primeraného finančného zadosťučinenia svoj odrádzajúci účel, pretože
dodávatelia by si mohli skúšať uplatňovať svoje nedôvodné pohľadávky s vedomím, že takého ohrozenie
práv spotrebiteľov by nemalo žiaden sankčný následok. Ďalej poukázal na uznesenie Najvyššiehosúdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019 a Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/26/2013
zo dňa 23.05.2013. Z dikcie ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa a odôvodnenia
dovolaciehosúdujezrejmé,žezákonodarcanestanovilpodmienkuvzniku,resp.preukázaniaakejkoľvek

ujmy. Jedná sa iba o neprípustný extenzívny výklad contra legem žalovanej. Primeranosť sumy 994,37
Eur je vzhľadom najmä na postoj žalovanej a intenzitu porušení spotrebiteľských noriem evidentne
daná. Je nepochybne zrejmé, že spotrebiteľ ako „obyčajný občan“ v zákonných konaniach pociťuje
výrazné stresové vypätie, nielen z dôvodu neskúsenosti so súdnou mocou, ale aj zo skutočnosti, že
čelí sporu so silnejším protivníkom, naviac ak je v pozícii žalovaného. Vzhľadom na charakter a stupeň

porušenia práv a povinností považuje uplatňovanú výšku primeraného finančného zadosťučinenia
za adekvátnu. Táto výška zodpovedá svojmu účelu a treba ju vnímať ako poskytnutú satisfakciu.
Uvedené finančné zadosťučinenie má tiež odrádzať žalovanú, ale aj iných dodávateľov, od porušenia
práv spotrebiteľov. Ďalej poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/53/2016
zo dňa 04.10.2016, sp. zn. 23Co/42/2019 zo dňa 29.01.2020. Zdôraznil, že jediným objektívnym
kritériom na určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia je výška škodlivého následku, ktorú

dodávateľ spotrebiteľovi spôsobil alebo mienil spôsobiť porušením spotrebiteľského práva. Taktiež
upriamil pozornosť na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/31/2018 zo dňa 16.10.2018, sp.
zn. 6Co/104/2017 zo dňa 29.05.2018, sp. zn. 7Co/23/2017 zo dňa 24.08.2017, sp. zn. 19Co/30/2018
zo dňa 28.06.2018. Ujma, ktorá konaním žalovanej vznikla, nebola len v akademickej rovine, ale
preukázateľne hrozil zásah aj do jeho majetkovej sféry, keďže hrozilo zníženie rodinného rozpočtu

a životnej úrovne. Uvedená suma predstavuje 0,00004 z výšky zisku žalovaného za rok 2023, pričom
symbolická suma niekoľkých desiatok eur dodávateľa neodradí od porušovania spotrebiteľských práv a
noriem. Žalovaná sa pritom dopustila porušenia práv a povinností voči veľkému množstvu klientov, preto
požadovaná suma nepochybne napĺňa funkciu inštitútu a nepredstavuje neprimerané obohatenie na
stranespotrebiteľaanineprimeranéukrátenienastranedodávateľa.Takistojeprimeranáajvzhľadomna

výšku sankcií, ktoré je možné uložiť žalovanej zo strany Slovenskej obchodnej inšpekcie alebo Národnej
banky Slovenska.

5. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 17.10.2024 uviedla, že nárok na vyplatenie primeraného
finančného zadosťučinenia nevzniká automaticky, keď veriteľ poruší práva alebo povinnosti ustanovené

zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi, ale až následne po úspešnom uplatnení
porušenia práv alebo povinností spotrebiteľom na súde. Absentuje preto úspešné uplatnenie porušenia
práv alebo povinností žalobcom na súde. Žalobca konanie vedené pod sp. zn. 1Up/521/2023 neinicioval,
nepodal žalobu, čo nemôže spĺňať kritérium na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.
Nárok na súde si jednoznačne uplatňovala žalovaná v postavení žalobcu. Navyše konanie bolo

uznesením zastavené, predmetné uznesenie nedeklarovalo žiadne porušenie práv ani povinností
žalobcu zo strany žalovaného a nie je ani samotným rozhodnutím vo veci samej. Môže nastať situácia,
že žalovaná opätovne uplatní svoj nárok na príslušnom súde a bude v konaní úspešná. Priznaniu
primeraného finančného zadosťučinenia bráni aj uplatnenie porušenia práv alebo povinností, keďže
ksamotnémurozhodnutiuobezúročnostiabezpoplatkovostiúverovejzmluvydoposiaľnedošlo,rovnako

ani k vyhláseniu neprijateľných zmluvných podmienok. Poukázala pritom na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017. Najvyšší súd deklaroval dve podmienky na priznanie primeraného
zadosťučinenia, a to aktivita a iniciovanie súdneho konania zo strany žalobcu ako spotrebiteľa a druhou
je priznanie určitého nároku. V prípade konania vedeného pod sp. zn. 1Up/521/2023 nedošlo k splneniu
ani jednej z vyššie uvedených podmienok. Súd nanajvýš v prospech spotrebiteľa nejudikoval žiaden

nárok, rozhodol len o zastavení konania. Poukázala na rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn.
16Csp/71/2016, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017, Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 3Co/185/2019. Ďalej uviedla, že žalobca doposiaľ nepreukázal ani nezdokladoval v čom
pociťoval poškodenie svojich práv na základe konania vedeného pod sp. zn. 1Up/521/2023. Jeho
tvrdenia sú všeobecného charakteru. Žalobca sa doposiaľ nevyjadril k vlastnému konaniu, neuviedol

žiadne okolnosti, v zmysle ktorých by malo byť finančné zadosťučinenie vo výške 994,37 Eur.
Upriamila pozornosť aj na najnovšiu judikatúru Krajského súdu v Prešove, ktorá sa snaží eliminovať
zneužívanie inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia, kedy bola náprava zjednaná už vydaním
bezdôvodného obohatenia, prípadne vyhlásením úveru za bezúročný a bez poplatkov a rozsah
primeraného finančného zadosťučinenia považuje za dostačujúci v rozmedzí 50,- až 100,- Eur.

6. Vo veci bolo dňa 23.10.2024 nariadené pojednávanie, ktorého sa nezúčastnil žalobca, prítomný
však jeho právny zástupca, neprítomná žalovaná ani jej právny zástupca. Súd preto rozhodol, že bude
pojednávať v neprítomnosti žalobcu ako aj žalovanej.7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe, pričom poukázal na vyjadrenia
založené v spise. Mal za to, že samotné zastavenie konania je dostačujúce pre úspešné uplatnenie práv

a povinností zo strany žalobcu a výšku finančného zadosťučinenia považuje za primeranú vzhľadom
na výšku ujmy, ktorá žalobcovi hrozila v prípade nepodania odporu. V záverečnej reči poukázal na
dôvodnosť nároku a odkázal na prednesené vyjadrenia.

8.Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímsaslistinnýmidôkazmiazistiltentoskutkovýaprávny

stav veci:

Medzi stranami sporu došlo k uzavretiu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, na základe ktorej žalovaná poskytla žalobcovi finančné prostriedky a tento sa ich zaviazal
vrátiť v mesačných splátkach. Žalobca sa dostal do omeškania pričom žalovaná si nárok uplatnila
v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 1Up/521/2023, kde príslušný súd

vydal platobný rozkaz, na základe ktorého zaviazal žalobcu k zaplateniu istiny vo výške 994,37 Eur,
úroku vo výške 19,90 Eur a úrokov z omeškania. Voči platobnému rozkazu podal žalobca odpor, pričom
žalovaná nepodala návrh na pokračovanie konaní. Okresný súd Banská Bystrica preto upovedomením
zo dňa 29.11.2023 konanie zastavil.

9. Podľa ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby
sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto
konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov

jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa
uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

10. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného
zadosťučinenia je porušenie práv alebo povinností podľa osobitných predpisov slúžiacim na ochranu
spotrebiteľa (napr. zákon o ochrane spotrebiteľa, o spotrebiteľskom úvere, o finančných službách na
diaľku, osobitné ustanovenia § 52 – 54 občianskeho zákonníka). Pokiaľ ide o priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia, podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Vychádzajúc
z citovaného zákonného ustanovenia, jazykovo – gramatického výkladu predmetnej právnej normy

a toho, že ak nie sú závažné dôvody pre to, aby bol slovnému textu daný iný význam, má sa výrazom
použitej právnej normy prisúdiť taký význam, aký má v zmysle právneho jazyka, je potrebné konštatovať,
že úspešným uplatnením práva spotrebiteľom je daný základ pre priznanie finančného zadosťučinenia.

11. Zadosťučinenie je slovo prevzaté z latinského výrazu satisfactio, v ktorom „satis“ znamená „dosť“

a „facere“ znamená „činiť“. V právnej teórii základ dania za dosť spočíva vo vyrovnaní pomerov, ktoré
boli narušené a ktoré je nutné opätovne uviesť do rovnováhy, nielen reštitučným obnovovacím nárokom.
Zadosťučinenie je tak nárokom, ktorým sa reparujú ujmy nemateriálnej povahy. Tento aspekt vychádza
zpodstatytohtonároku.Jehopodstatouniejesankčnápovaha,ajkeďzaplatenie,keďžezadosťučinenie
podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. má byť finančné a každé zaplatenie predstavuje finančný

úbytok v aktívach osoby, voči ktorej nárok smeruje. Na účely sankcionovania je totiž administratívne
a trestné právo, civilné právo má za cieľ „len“ kompenzáciu osoby, ktorej sa má zadosťučinenie
poskytnúť. Ako uviedol Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/3936/2010 z 15.12.2011, t.j. v čase
zhody medzi českou a slovenskou civilnou úpravou v občianskom zákonníku, inštitút tzv. punitive alebo
exemplary damages (t.j. náhrady škody plniacej represívnu funkciu) nekompenzačného odškodnenia

exemplárnej alebo represívnej povahy, nemá v českom práve oporu. Tento typ náhrady je typický pre
angloamerický typ právnej kultúry, český a slovenský právny systém je však iný, je kontinentálnym
systémom. Civilná sankcia môže v súlade s povahou súkromného práva smerovať iba k obnoveniu
narušenia rovnováhy, nie k potrestaniu zodpovedného subjektu. Primerané zadosťučinenie v peniazochpreto môže slúžiť iba k zmierneniu spôsobenej nemajetkovej ujmy. Primerané finančné zadosťučinenie
tiež vo všeobecnej rovine nemá a nemôže suplovať iné právne inštitúty, najmä nie bezdôvodné
obohatenie ani náhradu škody.

12. Judikatúra v prípade nárokov uplatnených na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3
ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. sa ustálila v tom, že základ nároku je daný, pokiaľ bol spotrebiteľ
v predchádzajúcom spore úspešný pri uplatnení porušenia jeho práv ako spotrebiteľa. To uviedol
aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019, keď konštatoval, že účelom

finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany
vspotrebiteľskýchzmluváchspôsobom,ktorýpráveztohodôvoduvyžadujeposkytnutievyššiehostupňa
ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi.
Žiadnu inú podmienku, aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje.

13. Takýto záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/107/2021 zo dňa 28.02.2023,
ktorý uviedol, že jedinou podmienkou priznania práva na primerané finančné zadosťučinenie je úspech
spotrebiteľa v súdnom konaní bez ohľadu na to, aké právo spotrebiteľa bolo porušené. V prípade, ak
je spotrebiteľ v základnom konaní úspešný, či už ako žalobca pri domáhaní sa svojho práva alebo
ako žalovaný pri bránení svojho práva, naplnia sa tak podmienky na priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z..

14. V danom prípade došlo zo strany žalovanej k podaniu žaloby na Okresný súd Banská Bystrica,
ktorá bola vedená pod sp. zn. 1Up/521/2023, kde okresný súd vydal platobný rozkaz dňa 25.07.2023,
voči ktorému podal žalovaný, t.j. teraz v postavení žalobcu, odpor. Žalovaná však nepodala návrh

na pokračovanie v konaní a preto bolo konanie zastavené. Podľa názoru súdu nepodanie návrhu na
pokračovanie v konaní, ktoré spôsobilo zastavenie konania bez vydania rozhodnutia, t.j. konštatácie
porušenia spotrebiteľského práva, po podaní odôvodneného odporu, samo o sebe postačuje pre záver
súdu o porušení spotrebiteľského práva v neprospech spotrebiteľa. Výsledok pôvodného konania
je jednoznačný, keď po vecne odôvodnenom odpore žalobca netrval na podanom návrhu a teda

spotrebiteľ bol preukázateľne úspešný, čo samo o sebe zakladá nárok na priznanie primeraného
finančnéhozadosťučinenia.Zákonoochranespotrebiteľaexaktnenestanovuje,abysamuselspotrebiteľ
v procesnom postavení žalobcu na súde domáhať ochrany svojich práv a táto právna norma nerozlišuje,
či spotrebiteľ v postavení žalobcu, resp. v procesnom postavení žalovaného úspešne uplatní určitú
obranu vo vzťahu k dodávateľovi. To čo je dôležité nie je postavenie strany sporu, ale jej procesný

úspech, ktorým nie je len judikované právo, resp. povinnosť, ale aj keď počas konania, po tom ako
spotrebiteľ úspešne uplatnil svoju procesnú obranu, dodávateľ už netrval na podanej žalobe, resp. ako
tomu bolo v prejednávanej veci, nepodal návrh na pokračovanie v konaní po odôvodnenom odpore
spotrebiteľa.

15. Podľa poslednej vety ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľ, ktorý na
súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinností ustanovených týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, za porušenie práv alebo povinností
ustanovených zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Jediným predpokladom pre uplatnenie
práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom.

Zákon nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma, postačuje, ak
k takému porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

16. Pokiaľ by žalobca ako spotrebiteľ nepodal odpor voči platobnému rozkazu a tento by sa stal
právoplatným a vykonateľným, uvedené by negatívne ovplyvnilo majetkovú sféru žalobcu. Naopak

pokiaľ žalovaná uplatnený nárok považovala za dôvodný vo vzťahu k spotrebiteľovi, mala naďalej
pokračovať v konaní podaním návrhu na pokračovanie vo veci. Nepodaním takého návrhu jednoznačne
zavinila situáciu, kedy bol žalobca ako spotrebiteľ úspešný a ako úspešný účastník z dôvodu, že došlo
kporušeniuprávavovzťahukžalobcovivzmyslezákonaoochranespotrebiteľa,mánároknaprimerané
finančné zadosťučinenie.

17. Súd podporne poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu vo veci sp.zn. 1Cdo/173/2022,
z ktorého vyplýva, že za úspešné uplatnenie práv alebo povinností podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane
spotrebiteľa je potrebné považovať nielen situáciu, v ktorej bolo vydané rozhodnutie vo veci samejv prospech spotrebiteľa, ale aj situáciu, v ktorej došlo k zastaveniu konania v dôsledku správania
dodávateľa, ktorý napadol porušenie práva spotrebiteľa, nápravy ktorého sa spotrebiteľ v konaní vo veci
samej domáhal, a teda spotrebiteľ bol v danom konaní fakticky (z materiálneho hľadiska) úspešný.

18. V predmetnej veci došlo k zastaveniu konania z dôvodu, že žalovaná po podanom odpore
nenavrhla pokračovanie v konaní, je teda nepochybné, že žalobca (v upomínacom konaní v procesnom
postavení žalovaného) ako spotrebiteľ svoj odpor odôvodnil neprijateľnými zmluvnými podmienkami,
a to konkrétne, že zmluva zo dňa XX.XX.XXXX obsahuje poplatok za 1. upomienku vo výške 5,- Eur,

za 2. a ďalšiu upomienku 12,- Eur a zmluvná pokuta za neuhradenie splátky 17,- Eur, takisto namietal
aj samotné náležitosti zmluvy, teda že zmluva neobsahuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, celkovú výšku a konkrétnu menu úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, odplatu,
RPMN a počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zároveň namietal, že zo strany
žalovanej nebola skúmaná bonita žalobcu, teda žalovaná nepostupoval pri uzavretí zmluvy s odbornou
starostlivosťou. Tým, že žalovaná sa k podanému odporu napriek výzve súdu nevyjadrila, rovnako

nežiadala o pokračovanie v konaní, de facto uznala tvrdenia žalobcu o bezdôvodnosti podanej žaloby,
a ak sa teda spotrebiteľ úspešne bránil tvrdením, že dodávateľ porušil jeho spotrebiteľské právo, tak
nielen v prípade, ak bola žaloba zamietnutá, ale aj v prípade zastavenia konania pre túto procesnú
obranu možno konštatovať, že spotrebiteľ (žalobca) úspešne uplatnil svoje spotrebiteľské práva tak, ako
to má na mysli ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, a vnikol mu nárok na uplatnenie

primeraného finančného zadosťučinenia.

19. Čo sa týka výšky finančného zadosťučinenia, ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa
neustanovuje žiadne kritériá pre vymedzenie výšky, resp. spôsobu výpočtu finančného zadosťučinenia
pre spotrebiteľa. Jeho výška je ponechaná na voľnej úvahe súdu, ktorá však nemôže byť svojvoľná.

Ako vyplýva z názvu tohto inštitútu, má ísť o primerané zadosťučinenie. Judikatúra slovenských súdov
ustálila, že pri stanovení výšky tohto zadosťučinenia treba vychádzať z okolností jednotlivého prípadu
a zohľadniť závažnosť porušenia práv, okolností, za ktorých k porušeniu došlo, ich dosah na sféru
individuálnych preferencií spotrebiteľa, intenzitu a časové trvanie závadného konania a pod.. Súd je
pritom názoru, že primerané finančné zadosťučinenie nenahrádza bezdôvodné obohatenie, či nejakú

majetkovú ujmu spotrebiteľa, keďže tieto sú samostatnými nárokmi s vlastnými podmienkami na ich
vznik.

20. Súd v tomto smere poukazuje na to, že žalobca nebol dlhodobo vystavený závadnému konaniu
žalovanej, keďže po vecne podanom odpore žalovaná naďalej nepokračovala v konaní a nepodala návrh

na pokračovanie v konaní. Takisto žalobca žiadnym spôsobom neuvádzal, že by došlo k výraznému
zásahu do jeho práv, ktoré by mali výrazný vplyv na zvyšovanie výšky primeraného finančného
zadosťučinenia. Žalobca výšku primeraného finančného zadosťučinenia odvodzoval len od sumy,
ktorú by musel uhradiť, ak by sa úspešne nebránil, pričom neuvádzal konkrétnu ujmu, ktorá mu
v konaní vznikla, poukazoval iba na prípadné zisky, resp. pokuty, ktoré by žalovanému hrozili.

Samotné sankcionovanie zo strany iných príslušných orgánov nemôže mať vplyv na stanovenie výšky
primeraného finančného zadosťučinenia. Rovnako ani odvodzovanie výšky od prípadnej sumy, ktorú
by musel žalobca zaplatiť, v prípade úspechu žalovanej, nepredstavuje reálnu mieru pre stanovenie
základu výšky primeraného finančného zadosťučinenia, od ktorej by sa súd mohol odvíjať. Súd v tomto
smere uvádza, že žalobcom požadovaná suma by fakticky predstavovala neprimerané obohacovanie

sa žalobcu na úkor žalovanej. Súd preto vzhľadom na to, že zásah do práv žalobcu trval relatívne
krátke časové obdobie, tento nebol intenzívny, pričom žalobcovi nevznikla nijaká závažná ujma na jeho
právach,považovalzaprimeranéžalobcovipriznaťfinančnézadosťučinenievsume50,-Eur,ktorépodľa
názoru súdu spĺňajú požiadavku primeranosti, ako aj naplňujú funkciu zadosťučinenia pre žalobcu a vo
zvyšnej časti nárok žalobcu zamietol.

21. V danej právnej veci predmetom konania bol nárok na zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia, výška ktorého závisela od úvahy súdu. U takéhoto nároku sa strana sporu považuje za
plne úspešnú vtedy, ak je úspešná čo do základu nároku. Nie je totiž možné zaťažiť žalobcu procesnou
zodpovednosťou za predvídanie výsledku sporu. Keďže žalobca bol čo do základu nároku vo veci

úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia,
prostredníctvom Okresného súdu Vranov nad Topľou, M.R.Štefánika 874, 093 32 Vranove nad Topľou

na Krajský súd v Prešove, a to písomne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).