Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. január 2025

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 22Csp/84/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2222204089
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Kolárik

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2025:2222204089.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kolárikom v právnej veci žalobcu:

EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, sídlo: Prievozská 2, 821 09 Bratislava, zast.: Remedium
Legal, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti
žalovanému: A. B., nar.: XX. XX. XXXX, bydlisko: XXX XX C. (bez adresy), o zaplatenie 632,64 EUR
s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12. 12. 2022 domáhal zaplatenia sumy

632,64 EUR s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok
uzavretej dňa 16. 09. 2022 medzi postupcom Home Credit Slovakia, a.s. (IČO: 36 234 176 – ďalej
len „postupca“) a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalovaný bol
v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením
čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní.
Postupca uzatvoril so žalovaným dňa XX. XX. XXXX Zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na
základe ktorej postupca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v celkovej výške 800,- EUR. Žalovaný

neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy, a tak postupca
dňa 13. 12. 2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Do postúpenia pohľadávky žalovaný uhradil
167,36 EUR; po postúpení pohľadávky žalovaný neuhradil nič. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku
dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 926,25 EUR, ktorá pozostávala z istiny vo
výške 722,56 EUR, z riadneho úroku vo výške 54,36 EUR, z úroku z omeškania vo výške 120,33
EUR a z poplatkov vo výške 29,00 EUR v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde
postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná

bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaná suma
predstavuje sumu vo výške 632,64 EUR, čo je rozdiel medzi čerpanými peňažnými prostriedkami (800
EUR) a úhradami žalovaného (167,36 EUR); zvyšnú časť dlžnej sumy si žalobca žalobou neuplatnil.
Úroky z omeškania žalobca uplatnil vo výške 5 % ročne z dlžnej istiny 632,64 EUR, a to za obdobie od
17. 09. 2022, čo je deň nasledujúci po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, do zaplatenia.

2. Na podporu svojich tvrdení žalobca k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy: Zmluva o postúpení

pohľadávok – 01/2022 s prílohou (č.l. 8 – 12), Zmluva o spotrebiteľskom úvere – bezúčelový úver
a revolvingový úver č. XXXXXXXXXX (č.l. 13 – 15) a obchodné podmienky (č.l. 16 – 34), Oznámenie
o postúpení pohľadávky (č.l. 35), Pokus o zmier s podacím hárkom (č.l. 36 – 37), Výzva k splateniu
celého dlhu s podacím hárkom (č.l. 38), prehľad čerpania a zoznam úhrad (č.l. 39 – 40).3. Žalobca doplnil žalobné tvrdenia podaniami z 15. 02. 2023 a 07. 08. 2023. Vo vzťahu k včasnosti
podania žaloby žalobca poukázal na uznesenia NS SR sp. zn. 5Cdo/224/2021 a sp. zn. 4Cdo/132/2021

a na spočívanie premlčacej doby v súvislosti s pandémiou COVID-19. Postupca úver zosplatnil dňa
13. 12. 2019 pre splátku splatnú 15. 08. 2019; žaloba bola teda podaná pred uplynutím premlčacej
doby. Vo vzťahu k splneniu podmienok pre zosplatnenie úveru v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s § 565
Občianskehozákonníkažalobcauviedol,žepostupcasimožnosťvyhlásiťmimoriadnusplatnosťdohodol
so žalovaným na strane 1. Zmluvy. Postupca výzvou zo dňa 16. 10. 2019 vyzval žalovaného na úhradu

omeškaných splátok vo výške 75,84 EUR a upozornil ho na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru.Žalovanýomeškanésplátkyneuhradil,čopreukazujepredloženáplatobnáhistória(prijatéplatby),
a preto podaním zo dňa 13.12.2019 vyhlásil postupca mimoriadnu splatnosť úveru. Pokiaľ ide o splnenie
povinnostipostupcuskúmaťbonitužalovaného,podľaustanovení§7zákonaospotrebiteľskýchúveroch
a ustanovení § 2 Opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017 je veriteľ pri posudzovaní schopnosti
spotrebiteľa splácať úver povinný brať do úvahy dobu, na ktorú sa úver poskytuje (veriteľ zohľadňuje

maximálne dobu splatnosti úveru, ktoré stanovuje Národná banka Slovenska), príjem spotrebiteľa (§ 7
ods. 1 ZoSU), údaje o existujúcich záväzkoch získané z jedného alebo viacerých registrov (§ 7 ods.
17 ZoSU) a výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7
ods. 20 písm. b). Na účel vypočítania týchto nákladov musí veriteľ poznať údaje o rodinnom stave a
počte osôb žijúcich so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti. Tento údaj poskytuje veriteľovi spotrebiteľ

(ust. § 7 ods. 2 ZoSU), nakoľko poskytovateľ úveru tento údaj nemá možnosť získať z verejných
zdrojov. Veriteľ je povinný pred poskytnutím úveru vypočítať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver (§ 7 ods. 19 ZoSU), z údajov podľa § 7 ods. 20 ZoSU, pričom jeho
výsledná hodnota nesmie prekročiť hodnotu 1. Metodiku výpočtu limitu ukazovateľa schopnosti splácať
(ďalej ako „DSTI“) stanovilo opatrenie v ust. § 2 ods. 1, pričom vzorec na jej výpočet je nasledovný:

DSTI=(výdavky (V))/(príjem (P)-náklady na zabezpečenie základných životných potrieb(N)), kde N =
životné minimum spotrebiteľa a členov jeho domácnosti. V danom prípade postupca postupoval tak,
že existujúce záväzky spotrebiteľov veriteľ overil dopytom do úverového registra, z ktorého je zrejmé,
že spotrebiteľ mal v čase podania žiadosti v registri evidované záväzky v celkovej výške 49 EUR. V
rámci výpočtu DSTI bral veriteľ do úvahy splátku novo poskytnutého úveru v sume 20,92 EUR, teda

celkové úverové zaťaženie spotrebiteľa bolo v sume 69,92 EUR. Spotrebiteľ v žiadosti o úver uviedol
príjem z dôchodku vo výške 300 EUR. Tento príjem spotrebiteľ preukázal potvrdením zo Sociálnej
poisťovne. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné
minimum spotrebiteľa v sume 205 EUR, nakoľko v žiadosti uviedol rodinný stav ženatý/vydatá a počet
nezaopatrených detí 0. Výpočet DSTI bol teda realizovaný nasledovne: DSTI = (70 €)/(300 € - 205 € )

= 0,74. Pri posudzovaní žiadosti o úver bola v rámci mesačných nákladov na zabezpečenie základných
životnýchpotriebžiadateľaoúverbranádoúvahysumaživotnéhominimaapaušálnasumavýdavkovvo
výške 20% rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa
a členov jeho domácnosti, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť v súlade s Opatrením.
Veritelia nie sú povinný žiadať preukázanie konkrétnych mesačných výdavkov (napríklad faktúrami za

telefón, bývanie a pod.). Uvedené nie je realizované z dôvodu zachovania transparentnosti, nakoľko v
opačnom prípade by spotrebiteľovi postačovalo zatajiť existujúce výdavky na zlepšenie svojej platobnej
kapacity. Uplatňovanie paušálnych výdavkov, v súlade s Opatrením a ZoSÚ spĺňa predpoklady postupu
s odbornou starostlivosťou.

4. Na podporu svojich tvrdení žalobca priložil k podaniu zo 07. 08. 2023 nasledovné listinné dôkazy:
Posledná výzva pred začatím vymáhania celého úveru s podacím hárkom a doručenkou (č.l. 101 - 103),
Úverová správa (č.l. 104 – 106), Rozhodnutie Sociálnej poisťovne (č.l. 107).

5. Žalobu s výzvou na vyjadrenie nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk. Preto súd žalobu

doručil postupom podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že dňa
29. 05. 2023 zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu
(č.l. 89).

6. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

7. Súd vo veci prvý krát rozhodol rozsudkom sp. zn. 22Csp/84/2022-116 zo dňa 29. 12. 2023, pričom
spoukazomna§297písm.b)CSProzhodolbeznariadeniapojednávania.Súdžalobuzamietolažiadnej
zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.8. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 24CoCsp/16/2024-179 zo dňa
26. 06. 2024 zrušil prvý rozsudok tunajšieho súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Podľa názoru odvolacieho súdu tunajší súd pochybil, keď rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania
a nevytvoril žalobcovi priestor na uplatnenie primeraných prostriedkov procesného útoku vo vzťahu
k ochrane jeho subjektívnych práv a oprávnených záujmov, keď žalobu zamietol z dôvodu neunesenia
dôkazného bremena. Odvolací súd preto tunajšiemu súdu uložil nariadiť vo veci pojednávanie, vec
opätovne prejednať a rozhodnúť, pričom je potrebné vysporiadať sa tiež s odvolacou argumentáciou

žalobcu.

9. V súlade so závermi odvolacieho súdu tunajší súd vec prejednal na pojednávaniach v dňoch
03. 12. 2024 a 21. 01. 2025. Na pojednávaní dňa 03. 12. 2024 súd uviedol prítomnému právnemu
zástupcovi žalobcu sporné a nesporné skutočnosti, predbežné právne posúdenie súdu, ako i dôkazy,
ktoré súd vykoná. Ako vyplýva aj zo zápisnice z predmetného pojednávania, súd uviedol prítomnému

právnemu zástupcovi, že rozhodnutie vo veci závisí primárne od posúdenia splnenia si povinnosti
veriteľa skúmať s odbornou starostlivosťou bonitu žalovaného, v kontexte eventuálnej neplatnosti
zosplatnenia úveru a jeho následného postúpenia, pričom súdu sa i naďalej javí, že žalobca nemá na
podanie žaloby aktívnu legitimáciu.

10. Na závery z pojednávania z 03. 12. 2024 žalobca reagoval podaním z 20. 12. 2024. Uviedol, že
zo zákona mu nevyplýva povinnosť predkladať dôkaz o splnení povinnosti skúmať bonitu už spolu
so žalobou. Podľa názoru žalobcu ak otázka skúmania bonity nebola medzi stranami konania sporná
a žalovaný nevyužil možnosť namietnuť takéto skúmanie, žalobca nie je povinný preukazovať skúmanie
bonity spotrebiteľa. Ani v spotrebiteľských sporoch súd nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán

v celom rozsahu. Skúmanie bonity je pritom otázkou odbornou (pozn. v zmysle záverov žalobcu
uvedenýchvjehoodvolanítiežotázkouskutkovou),atedasúdnemôževyhodnocovať,čiveriteľúvermal
alebo nemal spotrebiteľovi poskytnúť. V otázke skúmania bonity žalovaného žalobca zotrval na svojej
argumentácii uvedenej vo svojom vyjadrení zo 07. 08. 2023 (viď. odsek 3 tohto rozsudku). Pokiaľ ide
o platnosť zosplatnenia úveru, veriteľ zosplatnil úver platne, keďže postupoval v súlade s ustanoveniami

§ 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ. Možnosť zosplatniť úver bola so žalovaným dohodnutá, žalovaný bol
v omeškaní s aspoň tromi mesačnými splátkami a na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti bol
veriteľom upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní pred uplatnením tohto práva. Veriteľ úver zosplatnil
platne. K postúpeniu pohľadávky došlo po zosplatnení úveru, a teda platne a v súlade s § 17 ods. 1
ZoSÚ. Žalobca je preto v konaní aktívne legitimovaným subjektom. Žalobca sa zároveň obsiahle vyjadril

k otázke, či je veriteľ povinný v oznámení, ktorým spotrebiteľa upozorňuje na možné zosplatnenie úveru,
špecifikovať i splátku, pre nezaplatenie ktorej hodlá úver zosplatniť (pozn. na posúdení tejto otázky
tunajší súd svoje rozhodnutie nezaložil, a preto v rozsudku neuvádza obsiahlu argumentáciu žalobcu
v tejto otázke). Nové dôkazy žalobca k podaniu nepripojil, ani nenavrhol vykonať.

11. Tunajší súd má za to, že vyššie uvedeným postupom odstránil nedostatok, ktorý mu vytkol odvolací
súd, poskytol žalobcovi priestor na riadne vyjadrenie sa ku všetkým otázkam, ktoré súd označil na
pojednávaní ako otázky podstatné z hľadiska rozhodnutia vo veci, pričom súd svoje rozhodnutie založil
iba na posúdení tých otázok, ku ktorým sa žalobca vyjadroval.

12. Súd vykonal dokazovanie z listinných dôkazov založených v spise a dospel k ďalej uvedeným
skutkovým a právnym záverom.

13. Právny predchodca žalobcu (Home Credit Slovakia, a. s., IČO: 36 234 176 - postupca) ako veriteľ
a žalovaný ako dlžník uzavreli medzi sebou dňa XX. XX. XXXX Zmluvu o spotrebiteľskom úvere –

bezúčelový úver a revolvingový úver č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“, č.l. 13), na základe ktorej
postupca poskytol žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver s nasledovnou špecifikáciou: výška
úveru: 800,00 EUR, ročná úroková sadzba: 18,68 %, počet splátok: 58, výška mesačnej splátky:
20,92 EUR, prvá splátka splatná: 27. 12. 2018, ostatné splátky vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci,
celková čiastka splatná spotrebiteľom: 1 213,36 EUR, RPMN: 20,40 %. Ako vyplýva z prehľadu platieb

(č.l. 40), žalovaný nesplácal úver riadne a včas, pričom uhradil iba prvých 8 splátok v súhrnnej výške
167,36 EUR a splátky splatné od 15. 08. 2019 už neuhradil. Veriteľ zaslal žalovanému Poslednú výzvu
pred začatím vymáhania celého úveru zo dňa 16. 10. 2019 (č.l. 101), v ktorej ho upozornil na omeškanie
so splácaním úveru a na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru. Veriteľ zosplatnil úver ku dňu13. 12. 2019, o čom žalovaného upovedomil listom (Výzva k splateniu celého dlhu) z 13. 12. 2019 (č.l.
38).

14. Postupca a žalobca uzavreli medzi sebou dňa 16. 09. 2022 Zmluvu o postúpení pohľadávok
č. 01/2022 (č.l. 8), ktorej predmetom bolo aj postúpenie žalovanej pohľadávky na žalobcu, ako to
vyplýva z prílohy k zmluve (č.l. 12). Postúpenie pohľadávky postupca oznámil žalovanému Oznámením
o postúpení pohľadávky z 21. 09. 2022 (č.l. 35).

15. Aby mohla byť pohľadávka veriteľa voči spotrebiteľovi priznaná v súdnom konaní, súd musí
mať preukázané splnenie všetkých zákonných podmienok pokiaľ ide o existenciu pohľadávky
a jej uplatňovanie voči spotrebiteľovi. Kogentné právne normy upravujú právne dôsledky porušenia
povinností na strane veriteľa pri uzavieraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere a pri výkone práv z nej
vyplývajúcich, na ktoré súd musí prihliadnuť, a teda musí i posúdiť, či je pohľadávka voči spotrebiteľovi
uplatňovaná v súlade so zákonom.

16. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy („ZoSÚ“): Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto
zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou

schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

17. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ: Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné

a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

18. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ: Veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a)
spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej
starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

19. Podľa § 7 ods. 17 písm. b) ZoSÚ: Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že

veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje
získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa
rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú

zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk,
v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

20. Podľa § 7 ods. 20 písm. b) ZoSÚ: Na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb

spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť.

21. Podľa § 7 ods. 27 ZoSÚ: Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a
pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a
aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa

a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške
celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o
príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných
zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm.
a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len

na splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa
odseku 19, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni, a to
prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka
a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopredzískali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať spotrebiteľský úver. Náklady na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom

a na príjem spotrebiteľa.

22. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ: Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé

porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.

23. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách
ospotrebiteľskomúvereaozrušeníSmerniceRady87/102/EHS(„Smernica“),členskéštátyzabezpečia,
že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných
informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do
príslušnej databázy. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. 03. 2014, LCL Le Crédit Lyonnais

proti D. E., C-565/12 uviedol, že je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo
bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa a aby členské štáty vykonávali potrebný
dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie
veriteľov, ktorí sa takého správania dopustia. Cieľom uvedenej úpravy je zabezpečiť účinnú ochranu
spotrebiteľov pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré prekračujú ich finančné možnosti

a mohli by viesť k ich platobnej neschopnosti.

24. V rozsudku sp. zn. 23CoCsp/26/2020 z 30. 11. 2020 Krajský súd v Trnave uviedol, že ZoSÚ
vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti
a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 ZoSÚ „s odbornou starostlivosťou posúdiť

schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany
spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi informáciu len o výške svojich príjmov a výdavkov, ale od veriteľa
sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení úverovej
schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho,
či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná

pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z
existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej
istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ
dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne
zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu ZoSÚ

vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ
zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za
účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných
spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných
zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a

rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také
informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej
finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé
údaje. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti
na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných

prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako
stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba
niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

25.Vzmysle§7ods.16aods.17ZoSÚježalobcapovinnýpreukázať,žepriposkytnutíspotrebiteľského
úveru veriteľ postupoval s odbornou starostlivosťou, najmä že zodpovedajúcim spôsobom skúmal
schopnosť žalovaného splácať úver. Posudzovanie bonity je proces zhromaždenia a kvalifikovaného
vyhodnotenia relevantných údajov o aktuálnej finančnej situácii konkrétneho klienta, ktorý je veriteľpovinný vykonať s odbornou starostlivosťou a obozretne a ktorého vykonanie s odbornou starostlivosťou
je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. Žalobca nepreukázal, že veriteľ s odbornou starostlivosťou
skúmal schopnosť žalovaného splácať úver v zmysle § 7 ZoSÚ. Žalobca sa k skúmaniu bonity podrobne

vyjadril vo svojich podaniach v konaní. Argumentoval, že veriteľ posudzoval bonitu podľa pravidiel
stanovených v Opatrení NBS č. 10/2017 v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy („Opatrenie“),
a teda postupoval s odbornou starostlivosťou. S týmto záverom sa tunajší súd nestotožnil, a to z ďalej
uvedených dôvodov. Z vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že náklady na zabezpečenie základných životných
potrieb žalovaného veriteľ stotožnil so životným minimom, pričom zohľadnil tiež paušálnu sumu

výdavkov vo výške 20% rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom
spotrebiteľa a členov jeho domácnosti, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť. Z vyjadrenia
žalobcu vyplýva, že podľa jeho názoru od účinnosti Opatrenia už veriteľ nemusí zhromažďovať
údaje o aktuálnych reálnych nákladoch žiadateľa o úver, ale postačuje tieto údaje nahradiť výškou
životného minima, v danom konkrétnom prípade zvýšenou o paušálnu sumu výdavkov vo výške 20 %
rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa a členov

jeho domácnosti, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť. Podľa názoru tunajšieho súdu
však aktuálnu právnu úpravu nemožno takto interpretovať a aplikovať, pričom nová právna úprava
v spojení s Opatrením nezrušila povinnosť veriteľa skúmať reálne náklady žiadateľa o úver. § 7
ods. 27 ZoSÚ výslovne ustanovuje, že veriteľ je povinný použiť dostatočné, primerané a aktuálne
informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa, a zároveň

tiež ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Posledná veta odseku 27 síce
ustanovuje, že náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým
má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum
ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa, avšak toto podľa názoru tunajšieho súdu
nemožno vykladať tak, že veriteľ vôbec nemusí od žiadateľa o úver zisťovať výšku jeho skutočných

životných nákladov. Citované zákonné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že veriteľ nesmie bez
ďalšieho vziať do úvahy len žiadateľom uvedené náklady, ak tieto žiadateľ uviedol v nižšej výške, než
je stanovené životné minimum (keďže je vysoký predpoklad nesprávnosti takého údaju). S uvedeným
korešponduje aj úprava v § 2 ods. 5 Opatrenia, podľa ktorého výška nákladov na zabezpečenie
základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona sa na účely odseku 1 určuje

najmenejvovýškesumyživotnéhominima...Akzákonuvádza,ženákladyspotrebiteľatrebaposudzovať
s ohľadom na životné minimum a Opatrenie uvádza, že náklady sú najmenej vo výške životného minima,
podľa názoru tunajšieho súdu to nenahrádza a neruší povinnosť veriteľa vynaložiť primerané úsilie na
zistenie informácií o aktuálnych reálnych nákladoch spotrebiteľa, ani veriteľovi nedáva možnosť sám
si určiť výšku týchto nákladov (či už vo výške životného minima alebo vyššej). Ak účelom posúdenia

bonity je zistiť, či žiadateľ o úver bude skutočne schopný splácať poskytnutý úver, potom je vylúčené, aby
veriteľ posudzoval bonitu bez akejkoľvek informácie od žiadateľa o úver o jeho reálnych nákladoch na
základné životné potreby. Okrem toho, že to výslovne ustanovuje ZoSÚ (viď. vyššie), je tomu tak aj preto,
že náklady na zabezpečenie základných životných potrieb priemerného spotrebiteľa výrazne prevyšujú
výšku životného minima, čo je všeobecne známa skutočnosť. Okrem toho, veriteľ má podľa § 7 ods. 27

ZoSÚ zohľadniť i ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa, a teda komplexne
posúdiť jeho reálnu schopnosť úver splácať. Postup veriteľa, ktorý náklady spotrebiteľa na základné
životné potreby automaticky a bez zisťovania reálnych nákladov stotožnil so sumou životného minima,
je v priamom rozpore s § 7 ods. 27 ZoSÚ. Právo musí byť aplikované v kontexte aktuálnej spoločenskej
reality, tak, aby bol naplnený účel právnej úpravy (v danom prípade je ním účinná ochrana spotrebiteľov

pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré prekračujú ich finančné možnosti a mohli by
viesť k ich platobnej neschopnosti – viď. odseky 23 a 24 tohto rozsudku). Posudzovanie bonity bez
elementárnychvstupnýchúdajovoskutočnýchnákladochžiadateľaoúvernemožnohodnotiťakopostup
sodbornoustarostlivosťou.SuvedenýmprávnymnázoromsastotožniliKrajskýsúdvTrnavevrozsudku
sp. zn. 28CoCsp/9/2024 z 12. 11. 2024. Žalobca teda nepreukázal, že veriteľ postupoval v súlade s §

7 ods. 1 ZoSÚ, a teda mu i vzniklo právo úver zosplatniť. Naopak, súd mal z predložených listinných
dôkazov za preukázané, že veriteľ neskúmal s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať
úver, a teda veriteľovi s poukazom na § 11 ods. 2 ZoSÚ prvú vetu nemohlo ani vzniknúť právo vyhlásiť
okamžitú splatnosť úveru. Zároveň súd vyhodnotil predmetný úver ako bezúročný a bez poplatkov pre
hrubé porušenie povinnosti skúmať s odbornou starostlivosťou bonitu, s poukazom na § 11 ods. 2 ZoSÚ

druhú, tretiu a štvrtú vetu.

26. Žalobca v konaní argumentoval, že skúmanie bonity je otázkou skutkovou, a teda súd by mal
skúmanie bonity posudzovať iba ak žalovaný namietne porušenie povinnosti veriteľa pri skúmaníbonity, čo v tomto prípade žalovaný neurobil. Zároveň ide o otázku odbornú, ktorú nemôže súd
vyhodnocovať sám. Nie je tomu tak. Skutkovou otázkou je, aké konkrétne údaje vstupovali do procesu
posudzovania bonity veriteľom a akým spôsobom veriteľ bonitu posudzoval. Žalobca uviedol, ako

veriteľ pri posudzovaní bonity postupoval a tiež aké konkrétne údaje dosadil do vzorca. Žalovaný
nenamietal,žebymalibyťpoužitéinéúdaje,resp.ževeriteľpostupovalinak,akožalobcatvrdilvsúdnom
konaní, a súd toto ani nijako nespochybňoval. Vzal za nesporné, že právny predchodca žalobcu skúmal
bonitu žalovaného tak, ako to tvrdil žalobca. Avšak už to, či žalobcom tvrdený postup pri skúmaní
bonity zodpovedal v tom čase platným právnym predpisom, je otázkou právnou (=subsumpcia súdom

ustáleného skutkového stavu pod relevantnú právnu normu), pričom právne posúdenie prináleží súdu.
Súd pritom neposudzuje, či úver mal byť v konečnom dôsledku poskytnutý alebo nie, ani nerobí záver
o tom, či žalovaný bol alebo nebol dostatočne bonitný na získanie úveru. Neobstojí teda ani argument, že
ide o otázku odbornú. Súd v rámci právneho posúdenia posudzuje, či žalobcom tvrdený postup veriteľa
pri skúmaní bonity zodpovedá zákonu, a to práve s ohľadom na zásadné právne dôsledky spojené
s porušením povinností veriteľa podľa § 7 ZoSÚ a z nich plynúcu (ne)existenciu a (ne)vymožiteľnosť

samotného žalobou uplatneného nároku alebo jeho časti. Pre úplnosť tunajší súd poukazuje na to,
že súdy SR, vrátane NS SR, už v iných veciach žalobcu dali žalobcovi odpoveď na otázku, či je
súd oprávnený ex offo posudzovať skúmanie bonity spotrebiteľa, platnosť postúpenia a jeho aktívnu
legitimáciu,pričomdospelikzáveru,žesúdjeoprávnenýuvedenéotázkyskúmaťajvprípadepasivityna
strane žalovaného spotrebiteľa (napr. NS SR sp. zn. 4Cdo/162/2020, KS TT sp. zn. 21CoCsp/8/2023). K

námietkežalobcu,žesúdnemôžesuplovaťprocesnúaktivitužalovanéhospotrebiteľa,súdpoukazujena
závery ÚS SR uvedené v uznesení sp. zn. I. ÚS 246/2019, podľa ktorých pasivita žalovaného v konaní
nemôže mať za následok aplikáciou ustanovenia § 151 ods. 1 a 2 CSP povinnosť všeobecného súdu
priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Na dôvažok ešte súd dopĺňa, že nesprávnym je tiež argument
žalobcu, podľa ktorého sa za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ považuje iba taká

situácia, keď veriteľ bonitu neskúmal ani jedným zo spôsobov uvedených v tretej vete § 11 ods. 2 ZoSÚ,
poukazujúc na použitú spojku „alebo“. Tento záver nezodpovedá pravidlám formálnej logiky. „Ani jedným
zo spôsobov“ by zodpovedala spojka „a“. Spojke „alebo“ zodpovedá „ktorýmkoľvek z nich“. Teda veriteľ
je povinný jednak zhromaždiť údaje o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa a zároveň
je povinný prihliadať na údaje z databáz. Ak čokoľvek z uvedeného nesplní (jedno alebo druhé), ide

o hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ. Tomuto výkladu zodpovedá tiež výklad teleologický
(zmyslom je dôkladné – a nie iba formálne či „polovičné“ – posúdenie skutočnej schopnosti spotrebiteľa
splácať úver) a tiež výklad systematický prihliadajúci na ostatné ustanovenia § 7 ZoSÚ, ktoré ukladajú
veriteľovi povinnosť zohľadniť údaje o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa a zároveň zisťovať
a overovať relevantné údaje v príslušných databázach. Bez ohľadu na to, posledná veta § 11 ods.

2 ZoSÚ jasne hovorí, že za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie
ustanovení § 7 ods. 19 až 42, čo je aj tento prípad, ako vyplýva zo záverov uvedených v odseku 25 tohto
rozsudku. V podaniach žalobcu táto veta absentuje. Bolo by preto vhodné, aby si žalobca aktualizoval
svoje generické podania v súdnych konaniach. Okrem toho, nemožnosť zosplatniť úver je právnym
následkom akéhokoľvek porušenia povinností veriteľa pri skúmaní bonity, pričom nemusí ísť o hrubé

porušenie tejto povinnosti (por. prvú vetu § 11 ods. 2 ZoSÚ).

27. Neplatnosť okamžitého zosplatnenia úveru samozrejme nespôsobuje zánik práva veriteľa na
zaplatenie jednotlivých splátok úveru. Súd preto posudzoval, či žalobcovi možno priznať nárok voči
žalovanému z titulu jednotlivých splátok.

28. Podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ platného v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok (viď. odsek
14 tohto rozsudku) práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich
nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými
právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať

spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm.
a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa
pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala
splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

29. Pre platnosť postúpenia sa okrem iného vyžaduje preukázanie splnenia podmienky v zmysle
ustanovenia § 17 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, teda že predmetom postúpenia bola pohľadávka zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere po termíne jeho konečnej splatnosti, respektíve, že sa pohľadávka stala (platne,
t.j. v súlade so zákonom) splatnou pred uvedeným termínom. Predmetná úverová zmluva bola uzavretádňa 08. 10. 2018 a úver mal byť podľa nej splatený v 58 mesačných splátkach, prvou splátkou splatnou k
27. 12. 2018, t.j. do 15. 09. 2023. Žalobou uplatnenú pohľadávku veriteľ postúpil na žalobcu s účinnosťou
k20.09.2022(viď.oznámenieopostúpenípohľadávkynač.l.35).Zuvedenéhojezrejmé,žepostúpenie

pohľadávky bolo realizované pred termínom konečnej splatnosti úveru, a to v dôsledku zosplatnenia
úveru pred konečným termínom splatnosti úveru. Keďže veriteľ zosplatnil úver v rozpore so zákonom
(pre porušenie povinnosti skúmať bonitu s odbornou starostlivosťou), a teda neplatne (§ 39 OZ), postúpil
na žalobcu tzv. živý úver, čo je v rozpore s § 17. ods. 1 ZoSÚ a takéto postúpenie je s poukazom na §
39 OZ neplatné. Pokiaľ právny predchodca žalobcu pred postúpením pohľadávky predmetný úverový

vzťah neukončil platne, potom žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku, ktorá je predmetom
konania a bez platného postúpenia pohľadávky nie je na strane žalobcu splnená podmienka aktívnej
vecnej legitimácie (por. rozhodnutia KS TN 16CoCsp/8/2024, KS PO sp. zn. 6CoCsp/22/2024, KS TT
sp. zn. 32CoCsp/6/2023, KS BB sp. zn. 13CoCsp/4/2024, KS TT sp. zn. 16CoCsp/10/2023).

30. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobca nemá v tomto

konaní aktívnu legitimáciu, nie je nositeľom existujúcich nárokov voči žalovanému z predmetnej úverovej
zmluvy, a preto súd nemohol rozhodnúť inak, než žalobu zamietnuť, ako je uvedené vo výroku I. tohto
rozsudku.

31. O trovách súd rozhodol postupom podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, v spojení s 396 ods.

3 CSP. Žalovaný mal v konaní plný úspech, pretože súd žalobu zamietol v celosti. Mal by tak nárok na
náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania. V konaní si však žiadne trovy neuplatnil a ani
z predmetného spisu mu žiadne trovy konania nevyplývajú. Preto mu náhrada trov konania priznaná
nebola, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať na Okresný súd Dunajská Streda
do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
(§ 362 CSP). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie
právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd, ak CSP neustanovuje inak (§
367 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Intervenient
môže odvolanie podať za podmienok uvedených
v § 360 CSP.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody
podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za podmienok uvedených
v § 366 CSP. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak povinná strana dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa druhá
strana domáhať jej splnenia v exekúcii.